Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 15, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/60/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124206581
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4124206581.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8C/60/2024

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.X.XXXX,
bytom C. XX/XX, XXX XX A., právne zastúpená JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, so sídlom Farská
40, 949 01 Nitra, proti žalovanej: A. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. F. XX, XXX XX G., samostatne
vykonávajúca advokáciu ako advokátka so sídlom J. Kalinčiaka 13, 951 87 Volkovce, IČO: 42 040 639,
o zaplatenie 16.903,72 eura, takto

r o z h o d o l :

8C/60/2024

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej súd priznáva voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

8C/60/2024

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.06.2024 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej
zaplatenia sumy 16.903,72 eura titulom náhrady škody, ktorú jej mala žalovaná spôsobiť ako advokátka
pri poskytovaní právnej služby. Uviedla, že na tunajšom súde bolo pod sp. zn. 7C/73/2011 vedené
konanie, v rámci ktorého sa žalobkyňa prostredníctvom vtedajšej právnej zástupkyne – žalovanej,
domáhala zaplatenia sumy 7.904 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody. Žalobu v konaní

sp. zn. 7C/73/2011 podala z dôvodu, že uzatvorila s tam žalovaným v januári 2010 ústnu dohodu
o zhotovení veci na zákazku, zrealizovanie stavby rodinného domu, podľa ňou predloženej projektovej
dokumentácie.Neskôrodzmluvyodstúpilaaoslovilanovéhozhotoviteľaodokončeniestavby.Nato,aby
bolo možné pokračovať vo výstavbe rodinného domu, bolo potrebné podkopať pôvodne zrealizované
základy žalovaným, ktoré boli vykonané v rozpore s projektovou dokumentáciou. Dňa 31.05.2021 bol
Okresným súdom Nitra vydaný rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol, v časti zaplatenia sumy 1.100
eur s úrokom z omeškania vo výške 9% od 01.08.2010 do zaplatenia zastavil a priznal žalovanému

nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %. Súd zamietnutie žaloby odôvodnil tým,
že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom
škody, nebolo preukázané, že bolo potrebné podkopať pôvodne zrealizované základy žalovaným, ktoré
boli vybudované v rozpore s projektovou dokumentáciou a že nebola preukázaná potreba realizáciespornýchdodatočnýchprác,ichodôvodnenosťaúčelnosť.Vkonanínebolapreukázanáanivýškaškody,
ktorú preukazovala faktúrami, ktoré ale neobsahovali žiadne údaje, z ktorých by bolo možné zistiť rozsah
a objem vykonaných prác, resp. prepočítať náklady na zrealizovanie prác v súlade s projektom. Iné

návrhy na doplnenie dokazovania ohľadom preukázania výšky škody už z jej strany navrhnuté neboli.
Voči rozsudku podala žalobkyňa už v zastúpení JUDr. Gráčikom odvolanie. Odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvoinštančného súdu o neunesení
dôkazného bremena žalobkyňou.

2. Právne žalobu odôvodnila § 18 zákona a § 26 zákona č. 586/2003 Z. z. a § 420 Občianskeho
zákonníka. Škodu si uplatnila vo výške 16.903,72 eura, čo zodpovedá žalovanej sume v uvedenom
súdnom konaní (suma 7.904,- eur) a trov konania (suma 8.999,72 eura), ktoré bola povinná z
dôvodu môjho neúspechu v konaní uhradiť. Porušenie na strane žalovanej v predmetnom súdnom
konaní vidí v zanedbaní jej povinnosti postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie o.
i. využitie všetkých právnych prostriedkov. Dôvod neúspešnosti v predmetnom súdnom konaní bol

jasne uvedený v odôvodnení oboch rozhodnutí (prvostupňového a odvolacieho súdu), ktorým bolo
nepreukázanie uplatňovaného nároku. Žalovaná, ako advokátka a osoba právne znalá, musí vedieť,
že takto koncipovaná žaloba s následným v zásade nedoplneným postupom v danej sporovej veci,
nemôže byť úspešná. Zároveň prvoinštančný súd v odôvodnení poukázal na jej ďalšie pochybenie,
ktoré spočívalo v nesprávnom postupe, resp. v opomenutí navrhnúť dôkazy na odstránenie rozporov

v znaleckom posudku, ktorý bol do konania predložený. Uvedené pochybenia nemožno ospravedlniť
ani prípadnou absenciou dôkazov, nakoľko tieto skutočnosti a tieto dôkazy je povinnosťou advokáta
zhromaždiť pred podaním samotnej žaloby. Pokiaľ v čase spísania a podávania žaloby mala žalovaná
vedomosť o tom, že tvrdenia, ktoré sú predmetom žaloby, nevie nijak preukázať, bolo jej povinnosťou
informovať žalobkyňu o zjavnej bezúspešnosti takto nepreukázanej žaloby. Žalobkyňa trvá však na

tom, že v rámci konania existovali dôkazy preukazujúce odôvodnenosť podanej žaloby a uplatniteľné
prostriedky procesnej obrany a prostriedky procesného útoku, ktoré však neboli v konaní predložené z
dôvodu opomenutia žalovanej konať s odbornou starostlivosťou.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe namietla žalobkyňou uplatnený nárok v celom rozsahu. Potvrdila

prevzatie právneho zastupovania žalobkyne v konaní sp. zn. 7C/73/2011, v ktorom podala v mene
žalobkyne žalobu o náhradu škody vo výške 7.904 eur. Tvrdila, že žaloba bola v čase podania riadne
odôvodnená na základe prvotných dôkazov predložených zo strany žalobkyne, konkrétne účtovných
dokladov ohľadne vykonania dodatočných prác na spevnenie základov a rovnako aj odborného posudku
statika, na základe ktorého boli tieto práce vykonané. Predložené doklady nemala dôvod spochybňovať

a považovať ich za nedostatočné. Žaloba bola podporená viacerými svedeckými výpoveďami a ďalšími
listinnými dôkazmi v konaní. Na základe takto podanej žaloby a dokazovania došlo prvotne k priznaniu
nároku na náhradu škody vo výške 7.904 eura s prísl., ako aj nároku na náhradu trov konania. Jednalo
o náročný spor, ktorý závisel od posúdenia viacerých skutočností, ako aj od znaleckého dokazovania
znalca z odboru stavebníctva. Počas súdneho konania žalobkyňa spornú nehnuteľnosť odpredala,

a tak znemožnila prístup k tejto nehnuteľnosti. Krajský súd v rámci odvolacieho konania vytýkal, že
z účtovných dokladov nemožno jednoznačne určiť, aké množstvo prác a za aký čas, príp. akou formou
boli účtované. Rozhodnutie sporu záviselo od posúdenia odbornej otázky, preto navrhla do konania
pribrať znalca, ktorý by sa vedel vyjadriť ku skutočnej škode, avšak následne sa žalobkyňa rozhodla
od tohto dôkazu upustiť s tým, že ona rozsah uplatneného nároku riadne preukázala inými listinnými

dôkazmi. Podotkla, že žalobkyňa jej neoznámila vypovedanie plnej moci, ani jej nevrátila zapožičaný
spis. Žalovaná ďalej uviedla, že nie si je vedomá porušenia povinnosti a tvrdila, že nie sú splnené
podmienky na náhradu škody. Má za to, že žalobkyňa hodnoverne nepreukázala príčinnú súvislosť
medzi škodou a konaním žalovanej. Rovnako má za to, že žalobkyňa sa sama pričinila o výsledok sporu,
keď predmetnú nehnuteľnosť predala a už ďalej odmietla niesť dôkazné bremeno.

4. Žalobkyňa v replike uviedla, že škoda, ktorú si uplatňuje, jej bola spôsobená z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena v súdnom konaní, ktoré nastalo v dôsledku porušenia povinností žalovanej ako
advokátky. Za danej situácie je daná i príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a porušením
povinností žalovanej ako advokátky. O tom, že rozmýšľa o predaji spornej nehnuteľnosti, vravela

žalovanej pri stretnutí stretla v Nitre pri OC Mlyny. Tu opäť pochybila žalovaná ako advokátka, keď
mala vedomosť o jej plánoch a napriek tomu ju neupozornila, aby nehnuteľnosť nepredávala, resp. o
možných následkoch tohto predaja na súdne konanie. Vo vzťahu k účtovným dokladom uviedla, že
neboli vystavované ňou. Prišla za žalovanou so všetkými dôkazmi, ktoré mala. V tom čase už ani neboloobjektívne možné akýmkoľvek spôsobom zmeniť predmetné doklady a ani počas prvostupňového
konania neboli súdom spochybňované. Počas celého konania považovala za postačujúce, keď predloží
spomínané účtovné doklady, znalecké posudky a keď jej tvrdenia budú podporené aj svedeckými

výpoveďami. O opaku ju mala upozorniť jej právna zástupkyňa. Ďalej uviedla, že po vrátení konania
na súd prvej inštancie bolo zrejmé, že žalovaná už nemá čas na jej prípad, neskoro reagovala na
výzvy súdu, na niektoré nereagovala vôbec. Medzi nimi neprišlo k žiadnej konzultácii ohľadom ďalšieho
postupu po vrátení konania.

5. Žalovaná dupliku nepredložila.

6. Súd prejednal vec na pojednávaní za účasti právneho zástupcu žalobkyne a žalovanej. Právny
zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že skutočnosť, že sa žalovaná zúčastňovala pojednávaní
a predkladala dôkazy, nie je relevantná. Žalovaná žalobkyňu voviedla do sporu, kde nemala preukázané,
ani nedisponovala dôkazmi na preukázanie základných znakov náhrady škody.

7. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa jej pred podaním žaloby odovzdala listinné dôkazy,
a to projektovú dokumentáciu, odborný statický posudok a príjmové pokladničné doklady od realizátorov
opravy základov, tieto doklady boli z jej pohľadu postačujúce na preukázanie nároku. Žalobkyni nikdy
neuvádzala so 100% istotou, že spor vyhrá. Toto si nikdy nedovolí tvrdiť vo vzťahu k žiadnemu klientovi,

nakoľko spor je vždy možné zvrátiť predkladaním vyjadrenia alebo dôkazov. Poprela, že by o predaji
domuvedela.Bavilisaoúvahežalobkynepredaťdom,pričomjuupozornila,žejevsúdnomkonanímôže
byť nariadené znalecké dokazovanie, preto jej ho predať neodporučila. Čo sa týka nepreukázania výšky
škody v konaní, navrhovala znalecké dokazovanie, ktoré sa však nezrealizovalo z dôvodu uloženému
zákazu činnosti znalca. Žalobkyňa následne povedala, že ona nemá čo dokazovať a všetko už predložila

do konania, čo vyplýva z podania adresovaného súdu zo dňa 21.10.2020. Žalobkyňa už nebola ochotná
znášať akýkoľvek ďalšie náklady. K pôvodne vedenému súdnemu sporu uviedla, že žalobkyňa si
uplatňovala nárok na náhradu škody za realizáciu stavby, ktorú si dala zhotoviť na kľúč p. F.. Písomnú
zmluvu o dielo uzatvorenú nemali. Z odborného statického posudku vyplývalo, že základy neboli
dostatočné, boli len vo hĺbke 50-60 cm, mali byť 80 cm. Realizátor stavby p. H. trval na posudku I. J.,

ktorý konštatoval, že je potrebné zabezpečenie základov, a to podbetonávkou. Toto všetko sa zrealizoval
pred prevzatím zastupovania. Žalovaná nevedela vyhodnotiť, či navrhované riešenie podbetónovaním
základov bolo najlepšie alebo boli možné iné alternatívy, preto z posudku vychádzala. Navrhla výsluch
svedkov, p. H. a dvoch zhotoviteľov podbetonávky, ktorí potvrdili rozsah prác, predložila príjmové
doklady. Nemala ako predpokladať, že nedostatok základov sa dá odstrániť iným spôsobom. Z posudku

vyplývalo, že došlo k porušeniu povinnosti pri stavbe p. F.. Nerešpektoval projektovú dokumentáciu, čo
sám priznal. Po doplnení posudku a obhliadky znalec pripustíô pochybenie žalovaného. To znamená, že
porušenie povinnosti mali preukázané. Čo sa týka rozsahu výšky škody, poukazovali na to, že žalobkyňa
vyplatila zhotoviteľov, ktorí realizovali podbetónovanie, čo podporili svedkami. Súd prvotne žalobe
vyhovel,protičomusaodvolalžalovaný. Odvolacísúdsavyjadrilajkúčtovnýmdokladom,ktorépredtým

prvostupňový súd nespochybnil a vytkol, že doklady nepreukazovali rozsah prác, teda odpracovaný
hodiny prípadne jednotkovú cenu. Nakoľko žalobkyňa predala dom, nedali sa realizovať znalecké
dokazovania. Obhliadka nehnuteľnosti sa realizoval so susedného pozemku. V zásade z hľadiska
účtovníctva doklady postačovali. Upozornila žalobkyňu, že sú rozpory vo výške ceny a dajú sa odstrániť
znaleckým dokazovaním, a že vzhľadom na obrat sporu vec nemusí vyhrať. Žalobkyňa však trvala na

tom, že doklady predložila a nechce čakať na výsledok ďalšieho znaleckého dokazovania.

8. Súd poskytol žalobkyni lehotu na doplnenie skutkových tvrdení. Žalobkyňa doplnila, že žalovanou
podanú žalobu nemožno považovať za produkt odbornej práce advokáta. V žalobe absentuje exaktné
pomenovanie jednotlivých skutočností zakladajúcich zodpovednosť žalovaného za škodu. Zo žaloby

nie je vôbec zrejmé, prečo sa žalobkyňa mala domáhať sumy práve 7.904 eur a nikde nie je uvedená
položkovitá špecifikácia nákladov, ktoré mala uhrádzať navyše a ktoré tvorili práve žiadanú náhradu
škody. Vo vzťahu k účtovným dokladom žalobkyňa uviedla, že to bola práve žalovaná, ako odborne
zdatná advokátka, ktorá mala posúdiť poskytnuté listiny, a to nielen z hľadiska ich zákonných náležitostí
ale,atonajmä,zhľadiskaichdôkaznejsily.Žalovanájuanineupozornilanaťažšiupozíciuvpredmetnom

konaní, resp. na zvýšené riziko neúspechu v konaní pre nedostatočnosť podkladov. Žalovaná ju
nevarovala ma pred zvýšeným rizikom neúspechu v konaní a nepodnikla žiadne kroky k uneseniu
dôkazného bremena v spore. Žalovaná mala vedieť, že za vtedajšej dôkaznej situácie nie je možné
preukázať všetky zákonné predpoklady náhrady škody. Má za to, že ju žalovaná svojím neodbornýmprístupom k jej prípadu voviedla do vopred neúspešného súdneho sporu, nakoľko za danej dôkaznej
situácie, už v čase podania žaloby, nebol riadne preukázateľný nárok na náhradu škody, a to ani vo
vzťahu k osobe žalovaného a ani k samotnej výške škody. Žalovaná nevyvinula žiadnu očakávateľnú

a zákonom vyžadovanú aktivitu advokáta s cieľom byť úspešný v spore. Žalovaná sa ani len nesnažila
zhojiť ešte v čase existujúceho konania svoje pochybenia, keď na tieto bolo neustále poukazované
protistranou. Po celý čas žalovaná nepreukázala výšku škody konkrétne špecifikovanými položkami.
Dôvod neúspešnosti v predmetnom súdnom konaní bol jasne uvedený v odôvodnení oboch rozhodnutí
(prvostupňového a odvolacieho súdu), ktorým bolo nepreukázanie uplatňovaného nároku. V konaní

teda nebola preukázaná žiadna z obligatórnych náležitostí žaloby o náhradu škody, keď žalovaná, ako
advokátka a osoba právne znalá, musí vedieť, že takto koncipovaná žaloba s následným v zásade
nedoplneným postupom v danej sporovej veci, nemôže byť úspešná.

9. Žalovaná v písomnom vyjadrení k doplneniu žalobkyne uviedla, že výšku škody mala v čase
podania žaloby za preukázanú práve výpočtom a započítaním súm žalobkyňou a takto bola v konaní

aj zdôvodnená, následne podporená aj výsluchom navrhovaných svedkov. S tvrdením žalobkyne, že
žalobu nemožno považovať za produkt odbornej práce advokáta, nesúhlasí, obzvlášť, ak pôvodne
bolo v konaní žalobe vyhovené. Žalobkyňa bola pred podaním žaloby o jej obsahu plne informovaná,
dokonca žalovaná suma spočívala v jej výpočtoch a zápočtoch súm, ktoré jej predkladala a v danom
konaní zohľadňovali viaceré aspekty vo vzťahu so žalovaným p. F., ktorému jednak pred realizovaním

prác zapožičala určité finančné prostriedky, ktoré sa následne pripočítavali k doplnkovým prácam a
následne došlo k odpočtu ceny základov podľa predloženej kalkulácie – ona sama nemohla dospieť k
žalovanej sume bez toho, aby mi žalobkyňa nedala podrobný popis a podklady. Spornosť a neúplnosť
z hľadiska špecifikácie daných listín vyšla najavo až po posúdení krajským súdom, pričom následne ju
o nutnosti ďalšieho dokazovania riadne a náležite poučila s tým, že bude potrebné doplniť dokazovanie

znaleckým posudkom na odstránenie pochybností. Žalobkyňa odmietla ďalšie preukazovanie výšky
škody. Tvrdenie, že ju neupozornila na „ zvýšené riziko neúspechu“ sa nezakladá na pravde, nakoľko
ju upozorňovala na potrebu doplnenia dokazovania cez znalca, s čím aj spočiatku súhlasila, no
potom, ako jej bol vyrubený preddavok za znalecké dokazovanie po zmene CSP, čo tiež v konaní
namietala, žalobkyňa zaujala jednoznačný postoj, že nič viac nechce dokazovať. Dokonca bola prítomná

na pojednávaní, kde bola zákonnou sudkyňou poučená vzhľadom na názor krajského súdu a zotrvala
na svojom. Žalovaná ako advokát bez súhlasu klienta si nikdy nedovolila upustiť už od navrhovaného
dôkazu, ale rešpektovala som stanovisko klienta. Žalobkyňa v tomto konaní hodnoverne nepreukázala
porušenie právnej povinnosti žalovanej, ako advokáta, a hodnoverne nepreukázala príčinnú súvislosť
medzi vzniknutou škodou a konaním žalobkyne.

10. Právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči okrem už predložených tvrdení uviedol, že žalovaná
mala vyhodnotiť, či nehrozí neúčelne vynaložený náklad zo strany žalobkyne na iniciovanie súdneho
sporu. Pokiaľ žalovaná poukazuje na to, že pôvodne bolo v žalobe v tom čase prvostupňovým súdom
vyhovené, tak táto skutočnosť je irelevantná v kontexte najmä následného rozhodnutia odvolacieho

súdu, resp. rozhodnutia, ktorým bol potvrdený rozsudok o zamietnutí žaloby. Zreteľne pomenoval
nedostatky, ktoré z hľadiska unesenia dôkazného bremena boli v danej sporovej veci prítomné
od počiatku. Žalovaná ako právna zástupkyňa žalobkyne bola zodpovedná za to, či podáva ňou
vypracovanú žalobu dôvodne alebo nie. Zdôraznil, že vždy primárne sa v podanej žalobe musia
zdôvodniť právne otázky a dokonca pokiaľ teraz žalovaná tvrdí, že to malo od začiatku závisieť od

odborných otázok, tak prečo k žalobe nebol pripojený znalecký posudok, prípadne nebol prednesený
už v samotnej žalobe, ani žiadny návrh na znalecké dokazovanie. Všetky tieto okolnosti skutočne
smerujú k tomu, že podaná žaloba v predmetnom sporovom konaní bola nedostatočná. Neboli v nej
popísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce uplatňovanie nároku a ani k nej neboli pripojené také
dôkazy, z ktorých by výška žalovaného nároku bola zrejmá. Týmto vlastne došlo aj k porušeniu § 79

ods. 1 a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý vyžadoval obdobne ako aj to vyžaduje súčasné
CSP v §132, uvedenie v žalobe pravdivého opísania rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov
a pripojenie listinných dôkazov, na ktoré sa žalobca odvoláva. Dal do pozornosti aj súdnu prax, napríklad
rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 13Csp/268/2017, ktorý uvádza, že je výlučne na žalobcovi
a jeho zodpovednosti čoho a na základe akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. Žalobca

procesne zodpovedá za to, čo a prečo žaluje a za výber a formuláciu procesných prostriedkov. Žalovaná
mala posúdiť dôvodnosť a existenciu takých skutočností a podkladov, na základe ktorých by bolo
očakávateľné uniesť dôkazné bremeno v sporovom konaní a len za naplnenia tejto podmienky mala
legitimitu na to, aby si v rámci svojej odbornej spôsobilosti zdôvodnila podanie žaloby a nespôsobilasvojmu klientovi škodu tým, že náležite klienta nepoučil o rizikovosti súdneho sporu a vlastne o tom, že
nie je očakávateľná procesná úspešnosť v danom spore. Tieto povinnosti si žalovaná nesplnila, voviedla
svojuklientkudovopredneúspešnéhosporuavtomtovidínaplneniekonštruktuzodpovednostizaškodu

a teda protiprávne konanie zo strany žalovanej, vznik škody na strane žalobkyne ako jej klientky a zrejmú
príčinnú súvislosť.

11. Žalovaná v záverečnej reči okrem už predložených tvrdení uviedla, že ako advokát vždy poučuje
svojich klientov o tom, že nemusí ísť o 100% vyhratý spor a všetky otázky budú závisieť aj od posúdenia

samotného súdu. Keďže v čase podania žaloby žalovaná disponovala uhradenými faktúrami, mala za
preukázané, aká bola škoda, disponovala projektovou dokumentáciou, z ktorej vyplynulo, o aký dom
sa malo jednať a aká mala byť výška základov a teda bolo zjavné zavinenie v tom čase žalovaného.
žalobu a predložené dôkazy žalovaná v danom čase považovala za dostačujúce. V čase podania žaloby
sa konanie riadilo OSP, kedy počas celého konania mohli byť navrhované podporné dôkazy, a ktoré
vyplynuli až následne po tom, kedy žalovaný začal spochybňovať uplatnený nárok. V tomto čase súd

ani nikto nespochybňoval hodnotu uplatnenej škody, žalovaný spochybňoval to, či tieto práce boli nutné
vykonať. To znamená, že v čase kedy podávala žalobu na súd, nebolo možné vopred určiť rozsah
v akom bude žalovaný namietať výšku škody. Krajský súd pri vrátení veci nevyhodnotil faktúry a príjmové
doklady za neplatné, vyhodnotil ich len v rozsahu, že neobsahujú podrobnejší popis za aký rozsah
práce a materiálu žalobkyňa zaplatila dané sumy, a či toto zodpovedá skutočnosti. Až po pochybnostiach

krajského súdu, vystala v konaní otázka doplnenia dokazovania o rozsahu škody. Navrhovala podporné
dôkazy, jednak výsluchmi viacerých svedkov, ktorí potvrdzovali skutočnosti o zrealizovaných prácach,
o výške škody, že vlastne žalobkyňa nemala inú možnosť vzhľadom na odborný statický posudok
pokračovať v stavbe bez toho, aby nevykonala podbetonávku. Dokonca svedok H., ktorý bol následným
realizátorom stavby, trval na tom a bolo to v konaní preukázané, že nebude na takýchto základoch

stavať, trval na vyhotovený statického posudku a riadili sa ich závermi. To či takéto riešenie bolo
to najsprávnejšie, v podstate vyplynulo až následným znaleckým dokazovaním v uvedenom konaní.
V podstate bola ustálená zodpovednosť žalovaného a bolo potrebné len doplniť, či škoda, ktorú si
žalobkyňa uplatnila je naozaj reálna, a toto je otázka, ktorá mala byť práve zodpovedaná navrhovaným
znaleckým dokazovaním. Aj po zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu vyvinula maximálne úsilie

k tomu, aby žaloba bola úspešná a navrhla pribrať do konania znalca s predložením otázok, ktoré má
zodpovedať.

12. Súd vykonal dokazovanie obsahom spisu tunajšieho súdu 7C/73/2011, z neho najmä žaloba,
zápisnice z pojednávania, znalecké posudky, rozsudky č.l. 381, 528 589, uznesenie odvolacieho súdu

č.l. 458 a zistil tento skutkový stav:

13. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 29.03.2011 domáhala náhrady škody vo výške 7.904 eur voči
žalovanému A. F.. Konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/73/2011. V konaní ju
zastupovala žalovaná na základe plnomocenstva zo dňa 19.12.2010. Žalobkyňa svoj nárok na náhradu

škody odvodzovala od toho, že so žalovaným ako zhotoviteľom mala uzatvorenú ústnu zmluvu o
zhotovenívecinazákazku-zrealizovaniestavbyrodinnéhodomupodľaprojektovejdokumentácie.Cena
diela bola dohodnutá na sumu 66.387,84 eura. Žalobkyňa žalovanému požičala sumu 3.100 eur, ktorá
suma mala byť započítaná na zrealizované práce. Žalovaný začal realizovať dielo, vyhotovil základy
rodinného domu. Žalobkyňa od zmluvy odstúpila a oslovila nového zhotoviteľa o dokončenie stavby,

ktorý dal preveriť základy, či sú v súlade s projektom, bolo zistené, že tieto boli zrealizované v rozpore
s projektom. Po týchto zisteniach dala žalobkyňa vypracovať znalecký posudok na diagnostiku statiky
základov I. D. J., ktorý v posudku z februára 2020 konštatoval, že základové pásy siahajú do hĺbky
500 mm, miestami 600 mm, čo pre danú klimatickú oblasť a premŕzavosť zeminy nebude vyhovovať
požiadavkám noriem SNT EN. Uviedol, že zrealizovanie nosných základových obvodových pásov

nebolo prevedené podľa navrhnutej a odsúhlasenej časti projektovej dokumentácie, dochádzalo by
k premŕzaniu pôdy a následnej deštrukcii nadzákladového muriva. Pre obdobné podmienky sa navrhuje
minimálna hĺbka založenia 800 mm. Znalec navrhol, ak majú obvodové základové pásy vyhovieť
požiadavkám platných noriem STN a klimatickým vplyvom, je potrebné previesť podbetónovanie
z vonkajšej strany min. 300 mm až 4000 mm, vrátane s pribetonávkou a výstužou. Konštatoval,

že navrhovaná zmena bude vyhovovať svojmu predurčenému účelu. Vychádzajúc z posudku dala
žalobkyňa podkopať a podbetónovať základy pôvodne zhotovené žalovaným, pričom za uvedené práce
jej dodávateľ prác vyfakturoval sumu 7.014 eur14. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 7C/73/2011 – 381 zo dňa 26.03.2019 o podanej žalobe rozhodol
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 7.904 eur s úrokom z omeškania vo výške
9% od 01.08.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a priznal žalobkyni

náhradu trov konania v rozsahu 100%. Mal za preukázané, že žalovaný porušil povinnosti dohodnuté
v ústnej zmluve o zhotovení veci na zákazku, a to tým, že nedodržal projektovú dokumentáciu, pričom
medziporušenímpovinnostiavznikomškodyexistujepríčinnásúvislosť,čímdošloksplneniupodmienky
pre zodpovednosť žalovaného za túto škodu. V konaní bolo žalobkyňou preukázané, že bolo potrebné
podkopať pôvodne zrealizované základy žalovaným, ktoré boli vybudované v rozpore s projektovou

dokumentáciou. Škodou je náhrada nákladov, ktoré vynaložila žalobkyňa na odstránenie vád diela
vykonávaného žalovaným z dôvodu porušenia jeho záväzku. . Pri výške škody vychádzal z tvrdení
žalobkyne, ktorá uplatnenú škodu preukázala predložením faktúr a to fa. č.112010 na sumu 4.017 eur
a fa. č. 2/2010 na sumu 3000 eur. Predmetné faktúry boli žalobkyňou uhradené, čo bolo preukázané
príjmovými pokladničnými dokladmi. Faktúry boli vystavené za prevedené betonárske práce a výkopové
a zemné práce uskutočnené v marci roku 2010. Medzi stranami sporu bola uzatvorená ústna zmluva

o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa požičala žalovanému sumu 3.100 eur, ktorá mala byť započíta
ako odmena za zhotovenie diela žalovaným. Žalovaný vykonal práce v hodnote 2.210 eur (tvrdenie
žalovaného o vyššej cene prác o 285 eur ako bola pôžička nemal súd za preukázané), súd preto
považoval nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 890 eur za dôvodný. Súd teda zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy vo výške 890 eur titulom nevrátenej pôžičky a sumy 7.017 eur ako náhrady škody,

spolu suma 7.907 eur, avšak žalobkyňa sa domáhala sumy 7.904 eur a súd nemohol prekročiť návrh
žalobkyne, preto jej priznal žalovanú sumu.

15. Krajský súd v Nitre uznesením 8Co/157/2019-458 zo dňa 05.09.2019 rozsudok súdu prvej inštancie

zrušil. Poukázal na rozdielne vyjadrenia znalca I., J. v úvode a v závere jeho posudku, konštatoval,
že nebolo dôvodné neprihliadnuť na posudok znalca I. H. (ktorého ustanovil súd). Podľa odvolacieho
súdu je potrebné sa okrem znaleckých posudkov vysporiadať aj s tým, či bol zrealizovaný pôvodný
zámerpostaviťbezbariérovýdom.Porušeniepovinnosti,vdanejveci realizovaťstavbupodľaprojektovej
dokumentácie (ak by súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal dohodu o zmene projektu) je

len jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu. Bude potrebné posúdiť splnenie zostávajúcich
zodpovednostných predpokladov za škodu, teda či žalovaným plánovaný a čiastočne aj realizovaný
postup znamenal pre dom ohrozenie jeho statiky a bezpečnosti určenej projektovou dokumentáciou
a vyhodnotiť tiež dôsledok ponechania tvárnic realizovaných žalovaným; teda posúdiť, že ak
nebol zachovaný postup v zmysle projektovej dokumentácie následným staviteľom (ktorý neodstránil

tvárnice), či bolo potrebné realizovať dobetónovanie základov tak, ako ich navrhol I. J., resp. či tento
postup bol správny a nevyhnutný. Podľa odvolacieho súdu predložené faktúry neobsahujú také údaje, z
ktorých by bolo možné zistiť rozsah a objem vykonaných prác, resp. prepočítať náklady na realizovanie
prác v súlade s projektom. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že základy sa vykopali na žiadosť
žalobkyne ho hĺbky 1,10 m, teda viac, ako bolo uvedené v projekte. Právna zástupkyňa žalobkyne z

dôvodu námietok žalovaného navrhla nariadenie znaleckého dokazovania na preukázanie výšky škody.
Súd prvej inštancie potom nariadil znalecké dokazovanie znalcom I. K. na preukázanie výšky škody,
ale znalec posudok nepodal. K tvrdeniu žalovaného, že preinvestoval o 285 eur viac ako bola pôžička,
odvolací súd poukázal na obsah spisu (súpis materiálu podpísaný žalobkyňou na čl. 216), čo by potom
odporovalo záveru súdu, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia.

16. Rozsudkom č.k. 7C/73/2011 – 528 zo dňa 31.05.2021 okresný súd žalobu zamietol, konanie v časti
o zaplatenie 1.100 eur s úrokom z omeškania zastavil a priznal žalovanému náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Súd neprihliadol na znalecký posudok I. J., keď znalec nebral do úvahy reálny
stav. Konštatoval, že aj keď boli rozdielne stanoviská znalca I. J. v úvode a v závere znaleckého

posudku, zo strany právnej zástupkyne žalobkyne neboli navrhnuté žiadne dôkazy na odstránenie
predmetných rozporov Naopak prihliadol na posudok znalca I. H., ktorý uviedol, že podbetónovanie by
bolo opodstatnené a odôvodnené ak by sa nenavozila na pozemok žiadna zemina. Z fotodokumentácie
hrubej stavby vyplývalo, že bola uskutočnená navážka zeminy až na úroveň DT tvárnic a preto
podbetónovanie a pribetónovanie základov v takom rozsahu v akom bolo zrealizované nebolo úplne

opodstatnené ani účelné. Z hľadiska klimatického by žalovaným realizovaný spôsob prác vyhovoval, len
ak by bola realizovaná navážky, ak by nebola, v tom prípade by bolo dôvodné postupovať podľa riešenia
navrhnutého statikom. Potvrdil, že reálne boli základy vybudované do hĺbky 500-600 mm, na to boli
zabudované ešte dva rady šaľovacích tvárnic každá vo výške 250 mm, na to mala ísť základová doskavo výške 150 mm, bolo by to spolu 1150 až 1250 mm a to by bolo v súlade s projektom. Z doplnenia
znaleckého posudku I. H. je zrejmé, že problém zamŕzania základovej zeminy sa dal vyriešiť aj menej
radikálne, avšak podbetónovanie zosilnelo aj samotné základy. S poukazom na uvedené súd mal za

to, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody.
V spore nebolo žalobkyňou preukázané, že bolo potrebné podkopať pôvodne zrealizované základy
žalovaným, ktoré boli vybudované v rozpore s projektovou dokumentáciou, riešenie navrhnuté znalcom
I. J. nebolo opodstatnené a účelné, nadloženie dvoch radov tvárnic a plánovanou navážkou zeminy
zo strany žalovaného bolo dostatočné z hľadiska bezpečnosti a statiky domu. Súd si vyhodnotil, že

prípadné nedodržanie typovej projektovej dokumentácie žalovaným s poukazom na vyššie uvedené
nepredstavuje porušenie povinnosti, v dôsledku čoho by mohla vzniknúť zodpovednosť žalovaného
za škodu. Žalobkyňa nepreukázala potrebu realizácie sporných dodatočných prác, ich odôvodnenosť
a účelnosť. Vo vzťahu k výške škody súd konštatoval, že vyzval žalobkyňu na preukázanie výšky
škody, ktorá ju preukazovala faktúrami. V tejto súvislosti poukázal na vyslovený názor odvolacieho súdu
vo vzťahu k faktúram. zároveň vyhodnotil, že súpis materiálu (č.l.216) bol spísaný žalovaným a bol

odsúhlasený žalobkyňou.

17. Na odvolanie žalobkyne odvolací súd vyššie uvedený rozsudok potvrdil rozsudkom č.k 8Co/49/2021
– 589. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie ohľadom nepreukázania príčinnej súvislosti medzi
porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody. Uviedol, že pre právne posúdenie danej veci

(splnenie predpokladov zodpovednosti za škodu) nie je významné len to, či došlo k zmene projektu,
ale aj to, či táto zmena vyžadovala dodatočné práce navrhnuté statikom I. J. (pribetónovanie resp.
podbetónovanie základov), a to s ohľadom aj na ďalej realizovanú výstavbu. Nedodržanie projektovej
dokumentácie v tom, že základy neboli vybudované v hĺbke uvedenej v projektovej dokumentácií
samé o sebe nepreukazuje kauzalitu vo vzťahu k vzniku škody, teda nutnosti vykonať podbetónovanie

základov, keď ako vyplýva zo statického posudku I. H., problém zamŕzania základov bolo možné vyriešiť
aj menej radikálne. V súvislosti s potrebou podbetónovania základov (pre ich možné premŕzanie), ktorej
nutnosť žalobkyňa v konaní tvrdila a od ktorej odvodzovala svoj nárok na náhradu škody, odvolací
súd v zhode so súdom prvej inštancie poukazuje na skutočnosť vyplývajúcu zo znaleckého posudku
I. H., že podbetónovanie by bolo opodstatnené a odôvodnené, ak by sa nenavozila na pozemok

žiadna zemina (po dobetónovaní dvoch radov DT tvárnic) s tým, že z fotodokumentácie hrubej stavby
vyplývalo, že bola uskutočnená navážka zeminy až na úroveň DT tvárnic, a preto podbetónovanie a
pribetónovanie základov v takom rozsahu, v akom bolo zrealizované, nebolo úplne opodstatnené
ani účelné. Ak by aj žalobkyňa v konaní preukázala existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením
právnej povinnosti žalovaného konať v súlade s projektovou dokumentáciu a vznikom škody v podobe

následnej nevyhnutnosti podbetónovania základov, tak nepreukázala presnú výšku škody, ktorá jej
takýmto konaním žalovaného mala vzniknúť, ako ďalší obligatórny predpoklad vzniku nároku na náhradu
škody.

18. Uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 7C/73/2011-723 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť

žalovanému trovy konania celkovo vo výške 8.999,72 eura (súdny poplatok 474 eur, preddavok 130 eur,
trovy právneho zastúpenia 8.395,72 eura).

19. Súd zistený skutkový stav posúdil podľa týchto ustanovení:

20. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v účinnom znení
(ďalej len „zákon o advokácií“), advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti
s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom
alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto

zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.

21. Podľa § 26 ods. 4 zákona o advokácií, ak tento zákon neustanovuje inak, advokát sa zbaví
zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré možno od neho žiadať.

22. Podľa § 18 ods. 1 zákona o advokácii advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať
práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.23. Podľa § 18 ods. 2 zákona advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou
starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne

využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia
považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

24. Podľa § 420 ods. 1 zákona Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

25. Žalobkyňa si uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá jej mala vzniknúť v súvislosti s výkonom
advokácie žalovanej pri poskytovaní právnych služieb žalobkyni ako klientke v súdnom spore.
Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie (§ 21 ods. 2
zákona č. 132/1990 Zb.) je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno
zbaviť. Táto zodpovednosť je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch predpokladov: a/

činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta
súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Splnenie uvedených predpokladov zodpovednosti
musí byť v konaní jednoznačne preukázané; dôkaznú povinnosť má v tomto smere poškodený
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 10. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 18/2009).

26. Protiprávny úkon advokáta nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody, stačí, ak je len jednou z príčin,
ktorásapodieľananepriaznivomnásledku,ktorýmábyťodškodnený,atopríčinoupodstatnou.Pritomje
rozhodujúce, či – nebyť škodovej udalosti – by ku škode nedošlo, alebo naopak, či by škodlivý následok
nastal aj bez tejto skutočnosti (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 16. októbra 2008, sp. zn. 25 Cdo
4495/2007).

27. Súd skúmajúc jednotlivé vyššie uvedené predpoklady nároku na náhradu škody voči advokátovi
dospel k záveru, že žalobkyňa svoj nárok na náhradu škody nepreukázala. Nebolo sporné, že žalovaná
ako advokátka zastupovala žalobkyňu v konaní o náhradu škody v konaní 7C/73/2011. Žalobkyňa vidí
pochybenie žalovanej pri jej zastupovaní jednak v tom, že s odbornou starostlivosťou nezhodnotila

podklady na uplatnenie nároku a „voviedla žalobkyňu do vopred prehraného súdneho sporu“,
neupozornila žalobkyňu na ťažšiu pozíciu v predmetnom konaní, resp. na zvýšené riziko neúspechu pre
nedostatočnosť podkladov. Ďalej žalobkyňa vyčíta žalovanej nedostatky žaloby, nepripojenie dôkazov
k žalobe a následný v zásade nedoplnený postup v konaní.

28. Svoju argumentáciu (najmä v závere konania) žalobkyňa postavila na tom, že žalovaná ako
advokátka nesprávne vyhodnotila skutočnosti a podklady, ktoré jej žalobkyňa predložila pred podaním
žaloby a začala konanie, ktoré bolo vopred neúspešné. Opakovane zdôraznila, že súdy žalobu zamietli
z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobkyňou v konaní, v dôsledku porušenia povinností
žalovanou ako advokátkou. V tejto súvislosti súd uvádza, že nie každé neunesenie dôkazného bremena

žalobcu zastúpeného advokátom v konaní znamená porušenia povinností advokáta (obdobne NS SR
sp. zn. 3 M Cdo 18/2009 : zodpovednosť advokáta ani nie je daná v každom prípade, keď ním
zastupovaný klient nebol v určitom konaní úspešný), ani to neznamená, že žaloba bola podaná zjavne
nedôvodne. O zjavnú nedôvodnosť žaloby podľa názoru súdu ide vtedy, keď sa takto žaloba javí aj iným
obdobne odborne spôsobilým subjektom, napr. v prípade uplatnenia prekludovaného práva, v prípade

zjavnéhonedostatkuvecnejlegitimáciestranysporu,neúplnéhookruhustránsporuapodobne.Vdanom
prípade žalovaná tvrdí, že tvrdenia a doklady predložené žalobkyňou na preukázanie nároku na
náhradu škody považovala za dostatočné. Predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je porušenie
právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.
Žalovaná mala pred podaním žaloby k dispozícii posudok znalca I. J., z ktorého vyplývalo, že žalovaný

v pôvodnom konaní ako zhotoviteľ základov rodinného domu tieto zhotovil len do hĺbky 50-60 cm napriek
projektovej dokumentácii, v ktorej bola uvedená väčšia hĺbka základov. Znalec zároveň skonštatoval, že
zhotovené základy sú nedostatočné a je potrebné urobiť ich podbetónovanie, ktoré bolo následne na
základe odporúčania znalca vyhotovené a žalobkyňa zaň preukázateľne zaplatila fakturované sumy na
základe vydaných faktúr. Pokiaľ teda žalovaná ako právna zástupkyňa žalobkyne vyvodila z uvedených

dôkazných prostriedkov, že má podklady na preukázanie porušenie povinnosti žalovaného (hĺbka
základov v rozpore s projektovou dokumentáciou), vznik škody (náklady na nutné dobetónovanie
základov) a príčinnú súvislosť (nutnosť dobetónovania uviedol znalec ako následok nedostatočne
zhotovených základov žalovaným), nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobkyne, že v danom časeišlo o vopred neúspešnú žalobu. Tento záver umocňuje aj skutočnosť, že súd prvým rozsudkom po
vykonanom dokazovaní (okrem iného aj ďalším znaleckým posudkom I. H. a jeho doplnením) žalobe
vyhovel. Súd nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že prvotné vyhovenie žalobe súdom je irelevantné,

napokon preukazuje to minimálne tú skutočnosť, že žaloba nebola v čase jej podania zjavne nedôvodná,
keď ju takto nevyhodnotil prvotne ani súd vo svojom rozhodnutí, pričom súd v tom čase zohľadňoval
aj procesnú obranu žalovaného (inak povedané, ak súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú po tom, ako
sa zaoberal jednotlivými námietkami žalovaného a dôkazmi, ktoré predkladal do konania aj žalovaný,
nemožno žalovanej ako právnej zástupkyne žalobkyne klásť za vinu, aby žalobu v čase jej podania

vyhodnotila inak, ako v konečnom dôsledku skončilo súdne konanie). V danej súvislosti je potrebné
zohľadniť aj to, že v pôvodnom konaní bolo konštatované porušenie právnej povinnosti žalovaného,
avšak nebola preukázaná príčinná súvislosť so vznikom škody, pričom tento záver bol závislý od
posúdenia odbornej otázky, ktorá sa v konaní riešila prostredníctvom znaleckého dokazovania, a to
konkrétne od otázky, či riešenie plytkých základov zhotovených žalovaným spôsobom navrhnutým
I. J. a realizovaným žalobkyňou (resp. dodávateľmi prác), t.j. podbetónovaním bolo opodstatnené

a účelné. Až v priebehu súdneho konania z vykonaného dokazovania (najmä znaleckého posudku
I. H.) vyplynulo, že podbetónovanie základov nebolo objektívne nutným a nevyhnutým riešením
nesprávnej hĺbky základov (bod 24 rozsudku odvolacieho súdu). Konkrétne námietky žalovaného v
pôvodnom konaní, ani odborné závery znalca nemohla právna zástupkyňa žalobkyne v čase pred
začatím konania predpokladať, preto neobstojí tvrdenie žalobkyne, že mala (inak) posúdiť doklady

predkladané žalobkyňou z hľadiska ich dôkaznej sily.

29. Argumentácia žalobkyne o vopred neúspešnom spore nie je konzistentná so skutočnosťami
uvádzanými v samotnej žalobe, kedy žalobkyňa trvala na tom, že v rámci konania existovali dôkazy
preukazujúce odôvodnenosť podanej žaloby a uplatniteľné prostriedky procesnej obrany a procesného

útoku, ktoré neboli z dôvodu opomenutia žalovanou v konaní predložené. Uvedený nesúlad nepomáha
presvedčivosti argumentácie žalobkyne. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že ju žalovaná neupozornila na riziko
pre nedostatočnosť podkladov v čase podania žaloby, tak žalovaná podľa jej vlastného vyjadrenia
považovala doklady za dostatočné, preto je prirodzené, že takéto upozornenie neposkytla. Súd dodáva,
že žalovaná v priebehu konania opakovane tvrdila, že po vrátení veci z krajského súdu upozorňovala

žalobkyňu na nepreukázanú výšku škody, navrhla v tomto smere aj znalecké dokazovanie, na ktorom
však nezotrvala na výslovný pokyn žalobkyne. Tieto tvrdenia žalobkyňa nepoprela, preto súd z nich ako
nesporných vychádza.

30. Ak žalobkyňa namieta, že podaná žaloba bola nedostatočná, nevyplýva z nej, prečo sa žaluje

konkrétna suma, neboli v nej pomenované jednotliví skutočnosti zakladajúce nárok na náhradu škody,
neboli k nej pripojené dôkazy preukazujúce výšku nároku, súd uvádza, že ani táto námietka nie je
dôvodná, a to s poukazom na priebeh konania, kedy súd o žalobe riadne konal. Žalobkyňa v tejto
súvislosti poukazovala na vtedy účinný § 79 OSP, ktorý sa týkal obligatórnych obsahových náležitostí
žaloby. Možno konštatovať, že tieto boli dané, keď súd nevyzýval na doplnenie neúplného podania.

Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že zo žaloby nie je zrejmé, prečo sa žalobkyňa domáha práve 7.904 eur,
súd zdôrazňuje, že žaloba v konečnom dôsledku nebola zamietnutá z dôvodu, že chýbali v žalobe
skutkové tvrdenia, alebo že by zo žaloby (a z ďalšieho konania) nevyplývalo, čo konkrétne si žalobkyňa
nárokuje, ale z dôvodu, že na základe vykonaného (najmä znaleckého) dokazovania v konaní sa postup
na odstránenie nedostatkov stavby spočívajúcich v plytkých základoch, ktorý zvolila žalobkyňa pred

podaním žaloby, ukázal ako nie nevyhnutný a najvhodnejší. Je síce pravda, že zo žaloby konkrétne
nevyplýva, ako žalobkyňa dospela k žalovanej sume, túto skutočnosť však žalobkyňa ozrejmila súdu
na pojednávaní vo svojej výpovedi, čo bolo pre súd dostačujúce. Uvedený nedostatok nebol dôvodom
na zamietnutie žaloby. Rovnako nebolo dôvodom zamietnutia žaloby to, že v samotnej žalobe neboli
pomenované jednotlivé predpoklady vzniku na náhradu škody. Ak žalobkyňa argumentuje nepripojením,

resp. neoznačením dôkazov v žalobe, tak tieto jej právna zástupkyňa predložila následne do konania
(listinné dôkazy – najmä znalecký posudok a faktúry), ako aj navrhla dokazovanie výsluchom svedkov,
ktoré sa realizovalo. Napokon ak žalobkyňa namieta, že v žalobe nie je uvedená položkovitá špecifikácia
nákladov na, ktoré mali predstavovať škodu, tak súdu uvádza, že tieto údaje nemala v čase zaťatia
konania žalovaná ani žalobkyňa k dispozícii (doklady neboli rozpísané na jednotlivé položky), pri

prvotnomvyhovenínávrhutoprekážkounebolo.Keďuvedenébolovytknutéodvolacímsúdom,žalovaná
navrhla znalecké dokazovanie (na pojednávaní dňa 10.03.2020, strana 4 zápisnice), na ktorom pre
postoj žalobkyne nezotrvala (nerozporované tvrdenie). Súd konštatuje, že stranou žalobkyne neboli
preukázané také vady žaloby, ktoré by viedli k jej neúspechu v pôvodnom spore.31. Žalobkyňa tiež tvrdila, že jednotlivé pochybenia žalovanej boli uvedené v rozsudkoch vydaných
v konaní. Poukázala na odôvodnenie zamietajúceho rozsudku súdu prvej inštancie (bod 22), kde súd

uviedol, že aj keď boli rozdielne stanoviská znalca I. J. v úvode a v závere znaleckého posudku,
zo strany právnej zástupkyne žalobkyne neboli navrhnuté žiadne dôkazy na odstránenie predmetných
rozporov. Vec prejednávajúci súd uvádza, že odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení v bode 10.2
poukázal na to, že predmetný posudok okrem záverečnej časti obsahuje aj úvodnú časť a konštatoval,
že súd prvej inštancie formulujúc svoj právny záver vychádzal len zo záverečnej časti posudku, v ktorej

znalec nezohľadňuje reálny stav výkopov, preto bolo potrebné vysporiadať sa aj s vyjadreniami statika v
úvode jeho posudku. Vec prejednávajúci súd však uvádza, že samotný uvedený rozpor nebol dôvodom,
pre ktorý súd následne na uvedený posudok neprihliadol, ale bola to tá skutočnosť že znalec nebral
do úvahy reálny stav (v kontexte tam rozhodných skutočností stav, že okrem základovej dosky bola
v čase obhliadky znalcom realizovaná už aj domurovka - pokládka dvoch radov šalovacích tvárnic, čo
znalec nevzal do úvahy). S ohľadom na posudok I. H. ako aj na následné dokončenie diela (ponechanie

dvoch radov DT tvárnic, ktorými sa dosiahla projektovou dokumentáciou požadovaná hĺbka základov so
súčasným zvýšením úrovne terénu) je otázne, či by odstraňovanie rozporov v medzi úvodom a záverom
posudku znalca I. J. viedlo k inému záveru, ako k tomu, že podmurovanie základov nebolo nevyhnutné.
Zároveň takéto tvrdenie nebolo zo strany žalobkyne v konaní predložené.

32. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že žalovaná ako jej právna zástupkyňa bola v konaní neaktívna, nepodnikla
žiadne kroky k uneseniu dôkazného bremena, tak žalobkyňa nešpecifikovala, čo konkrétne mala
žalovaná urobiť, resp. aké tvrdenia a návrhy dôkazov predložiť, aby bola žalobkyňa úspešná. „Existencia
príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou na strane klienta a konaním či opomenutím advokáta môže
byť daná iba vtedy, ak práve konanie či opomenutie advokáta je tou okolnosťou, bez existencie ktorej by

k vzniku škody nedošlo. Pri posudzovaní zodpovednosti advokáta za vznik škody spôsobenej v súvislosti
s výkonom advokácie súd ako predbežnú otázku skúma, či by pri riadnom postupe advokáta klient so
svojím nárokom na súde uspel, poprípade v akom rozsahu“ (ÚS SR sp. zn. II. ÚS 678/2015). Ak teda
žalobkyňa tvrdí, že porušenie povinnosti, za ktorú má žalovaná zodpovedať, spočíva v jej nekonaní,
musí predložiť aj skutkové tvrdenia o tom, aké úkony, ktoré by mali zodpovedať riadnemu postupu, mala

žalovaná v rámci zastupovania žalobkyne vykonať. Rovnako ak tvrdí, že reagovala oneskorene na výzvy
súdu, resp. nereagovala vôbec, je žalobkyňa povinná takéto konanie konkrétne skutkovo vymedziť (na
aké výzvy sa tak dialo). Tieto skutkové tvrdenia by súd potom hodnotil s tom zmysle, či by žalobkyňa
v konaní uspela. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že po vrátení veci neprišlo k žiadnej konzultácii so žalovanou,
nepredložila o tom nijaký dôkaz (aj keď ide v danom prípade o preukazovanie negatívnej skutočnosti,

avšak spôsob poskytovania právnej služby by sa dal preukázať napr. advokátskym spisom, prípadne
sa k nemu mohla v rámci výpovede vyjadriť samotná žalobkyňa). Zároveň je toto tvrdenie rozporné
s nepopretým tvrdením žalovanej o jej konzultácii s klientkou ohľadom znaleckého dokazovania výšky
škody. Rovnako zostali sporné a nepreukázané tvrdenia, že žalovaná nepoučila klientku o následkoch
predaja rodinného domu.

33. Splnenie predpokladov zodpovednosti advokáta za škodu musí byť v konaní jednoznačne
preukázané a dôkazné bremeno o nich nesie poškodený (porovnaj R 13/1986). Sumarizujúc uvedené
súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala porušenie alebo nedostatočné plnenie povinností
žalovanejakoadvokáta,resp.žeišloovpredneúspešnúazjavnenedôvodnúžalobuaanižekonkrétnym

konaním či opomenutím žalovanej došlo k zamietnutiu žaloby a nebyť tohto pochybenia, k priznaniu
nároku by prišlo. Z dôvodu, že neboli preukázané základné predpoklady pre vznik zodpovednosti
žalovanej za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie, súd žalobu zamietol.

34. V vzťahu k tvrdenej výške škody súd uvádza, že táto by nebola dôvodná (za predpokladu splnenia

ostatných podmienok nároku na náhradu škody), minimálne vo vzťahu k sume 7.904 eura, ktorá
zodpovedá žalovanej sume v pôvodnom súdnom konaní, keď z rozsudku č.k. 7C/73/2011 – 528 vyplýva,
že žalobkyňa vzala časť žaloby vo výške 1.100 eur späť a konanie bolo v tejto časti zastavené.

35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle

ktorého súd prizná strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci tak, že súd žalovanej, ktorá
mala v konaní úspech, priznal plnú náhradu trov konania, teda v rozsahu 100 %.36. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

8C/60/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.