Uznesenie – Ostatné Judgement was issued on Thursday, December 4, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 78P/61/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124208399
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Burkušová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7124208399.9

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci návratu mal. dieťaťa: A. B. C., nar. X.XX.XXXX, zast. kolíznym
opatrovníkom D. E., A. F. G. H. I. J., A. K. X, J., dieťa rodičov: L. E. I. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom M.
XXX/X, E. A., N. I., práv. zast. O. O. P., E., advokátka so sídlom v J., Q. XX, a R. S. T., nar. XX.X.XXXX,
bytom A. XXX, J., N. I., t.č. U. XXX/X, V., práv. zast. O. H. U., advokát so sídlom advokátskej kancelárie
Q. XX, V., za účasti prokurátora W. E. J. R., v konaní na návrh otca o návrat mal. dieťaťa do krajiny

obvyklého pobytu do N. I., takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje návrat mal. A. B. C., nar. X.XX.XXXX do krajiny jej obvyklého pobytu do N. I..

II. Nariaďuje matke R. S. T., nar. XX.XX.XXXX aby maloleté dieťa navrátila na územie N. I. do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

III. V prípade ak matka maloleté dieťa v súlade s výrokom II. tohto uznesenia na územie N. I. nenavráti,
je otec mal. dieťaťa L. E. I. B. C. nar. XX.XX.XXXX oprávnený, po uplynutí stanovenej lehoty, maloleté
dieťa prevziať za účelom jej navrátenia do krajiny obvyklého pobytu maloletého dieťaťa a to na územie
N. I..

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ, otec maloletých detí, sa návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa XX.X.XXXX domáhal,
aby súd svojím rozhodnutím nariadil návrat maloletého dieťaťa do krajiny jej obvyklého pobytu do N.
I., aby súd nariadil matke maloletého dieťaťa, aby maloleté dieťa navrátila na územie N. I. do 3 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia, a v prípade, že matka maloleté dieťa v súlade s výrokom II. tohto
uznesenia na územie N. I. nenavráti, je otec oprávnený po uplynutí stanovenej lehoty maloletú prevziať

za účelom jej navrátenia do krajiny obvyklého pobytu maloletej, to je na územie N. I..

2. Podanie tohto návrhu odôvodnil tým, že matka spolu s maloletým dieťaťom odcestovala na územie
Slovenska, čo sa otec dozvedel dňa X.X.XXXX, keď mu matka danú situáciu telefonicky oznámila.
V daný deň sa otec dostavil do bydliska matky v N. I. spolu s kolíznymi opatrovníčkami za účelom
prevzatia maloletej do výlučnej osobnej starostlivosti otca a to z titulu rozhodnutia W. A. E. E. X č.k.

XXX/XXX/XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého:
„R. K. A. B. C., K. M. X. XX. XXXX, A. A. M. E. W..
R.. X. O. E. E. K. G. K. N. XX XXX J. X., A. G. J. J. E. M. G. X. E. J. I. W., E. M. M. S. I. X..
R.. X. O. W. A. A. A. K. A. J. A. A. G. M. W. XX:XX C. M. XX:XX C., H. M. J. A. A. H. K. G. X. G. M. W.
XX:XX C. M. XX:XX C. Y. H. A. E. E. H. A. I. A. M. H. P.. X A. E. M. I. X. E. K. O. X. G. W. C. X. E.. W. O. E.
K. K. A. A. X. Z. E. H. A. [.. X. O. E. M. A. J. A. Z. H. G.. W. E. E. Y. A. K. X. H. X. E. E. [. A. K. W.. X. O. E.

E. A. E. H. P. E. E. F. Y. K. \. A. \.. K. A. H. J. G. Z. S. Y. M. K. K. A. M. K. I., O. K. I., H. A. M. K. K. S. A. K.
A. X.. E. A. I. K. K. S. K., O. E. W. K. S. [.. I. K. S. K. G. K. I. S. Z.. K. A. H. J. Y. M. E. K. A. X., K. S. A. K..R.. K. E. W. K. A. K. A. M..
R. K. W. Y. M. XX. X. XXXX K. K. G. I., A. Y..
R.. S. A. X. I. W. A. E. E. X, N. O. XX E. XXX/XXXX- XXX Y. M. X. X. XXXX.

R.. [. A. E. G. S. I..
R.. T. Y. D. K. E. K. K. K. Z..

Otec uviedol, že on ako otec disponuje všetkými rodičovskými právami k maloletej a nebol ich
pozbavený žiadnym súdnym rozhodnutím. Otec matke nedal súhlas na presťahovanie maloletej na

územie Slovenskej republiky, matka otca ani vopred neinformovala o tom, že má v pláne sa presťahovať
s maloletou na Slovensko. Maloletá je zverená do starostlivosti otca.

3. Matka podaním doručeným súdu dňa XX.X.XXXX sa k návrhu otca vyjadrila nasledovne: S podaným
návrhom matka nesúhlasí. Skutkové okolnosti tak ako sú popisované otcom nie sú pravdivé a matka
ich v celom rozsahu popiera. Maloletá A. sa narodila dňa X.XX.XXXX v E., v N. I. zo vzťahu rodičov

trvajúceho 1,5 roka. Rodičia nikdy neboli manželmi a pred narodením maloletej ani nežili v spoločnej
domácnosti. Matka žila vo svojom vlastnom byte, otec v zdieľanom podnájme s kamarátom. Otec sa
prisťahoval do bytu matky až keď bola v pokročilom štádiu tehotenstva a ako dôvod otec uvádzal, že
to bude takto „lacnejšie“, nie napríklad, že by mali žiť spolu ako rodina, alebo že by sa chcel starať
a zaopatriť o maloletú a tehotnú matku, resp. matku po pôrode. Otec po prisťahovaní sa k matke,

odmietal prispievať na spoločnú domácnosť. Nereagoval ani na opakované žiadosti tehotnej matky a
tak matka výdavky na spoločnú domácnosť financovala sama. Otec začal matke prispievať na spoločnú
domácnosť až tri mesiace po narodení maloletej. Otcovstvo maloletej bolo rodičmi určené na základe
zákonnej domnienky. Matka je štátnou občiankou A. I., otec je štátny občan P. I.. Maloletá má dvojité
štátne občianstvo – A. po matke a P. po otcovi. Matka má, okrem sestry, celú rodinu na A., otec má

celú rodinu vo P.. V N. mali rodičia len pár spoločných známych, nenavštevovali tu žiadne aktivity,
voľnočasové podujatia. Matka časť svojho voľného času trávila na A., niekedy i s otcom. Matka má na
A. veľkú rozvetvenú rodinu a silné rodinné väzby. Do narodenia maloletej rodičia žili v samostatných
domácnostiach – matka vo svojom byte v N. a na A. u svojej matky, otec v N. v podnájme s kamarátom a
voP.Rodičiaešteprednarodením,aleajponarodenímaloletej,tráviliveľačasuajspoločnenaA.-vbyte

matky, v apartmánoch a hoteloch. Po narodení maloletej žili rodičia spolu iba krátko, do 5 mesiacov veku
maloletej, a to v byte matky. Matka sa rozišla s otcom kvôli agresivite otca, ktorá sa začala prejavovať
takmer ihneď po narodení maloletej (vulgarizmy, hádzanie vecí po matke aj v dobe, keď mala maloletú
v náručí atď.). Toto žiaľ pretrvá do súčasnosti v dôsledku čoho je voči otcovi vedených viacero trestných
a priestupkových konaní. Otec nereagoval na opakované žiadosti matky na zmenu svojho správania, a

tak matka vzťah v záujme maloletej ukončila a požiadala otca, nech sa vysťahuje z jej bytu. Súčasne
otcovi ponúkla, že sa môže stretávať a navštevovať 5- mesačnú maloletú každý deň, aby si otec mohol
s maloletou vybudovať vzťah. Toto otec spočiatku zdanlivo prijal – chodil do domácnosti matky skoro
každý deň, no maloletej sa nevenoval. Stretnutia prebiehali tak, že otec dospával na gauči párty, hral
sa na mobile, maloletú si nevšímal, ale využíval ich na vyvolávanie konfliktov a ponižovanie matky.

Otec pokračoval vo svojom vyššie popísanom správaní voči matke a maloletej /zamykal ich v izbe,
hádzal do nich veci, kričal po nich a pod./, na základe čoho matka ukončila túto formu stretávania otca s
maloletou a maloletú mu odovzdávala na styk mimo svojej domácnosti - pred bytovým domom. Toto sa
ukázalo postupne tiež ako nefunkčné, otec nerešpektoval dohodnuté časy stykov v nadväznosti na režim
maloletej, svoje správanie a program nevedel prispôsobiť potrebám maloletej A.. Na základe uvedeného

sa rodičia obrátili na súd a požiadali o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Maloletá A.
je od X.X.XXXX právoplatným a vykonateľným rozsudkom W. A. E. E. X, N. XX E. XXX/XXXX-XXX
zverená do osobnej starostlivosti matky, s tým že otec má právo na stretávanie s maloletou v zmysle
uzatvorenej rodičovskej dohody. Otec toto opakovane nevyužíval, počas 3,5 roka života maloletej boli
opakovane dlhé časové úseky, kedy otec maloletú dobrovoľne vôbec nevídal, neprejavoval o ňu záujem,

nekontaktoval ju. Medzi otcom a maloletou nikdy nedošlo k vybudovaniu vzťahovej väzby medzi dcérou
a otcom. Otec hľadá dôvody a chyby na strane matky a tieto bez akejkoľvek opory v dôkaze pripisuje
údajnej manipulácii matky. O maloletú sa od narodenia až doposiaľ starala a stará výlučne matka, ktorej
je maloletá zverená do osobnej starostlivosti. Maloletá hovorí len po A.. A. je jej primárnym jazykom.
Maloletá rozumie česky. Anglicky ani francúzsky maloletá nerozpráva ani nerozumie. Matka je jedinou

konateľkou firmy ]. A. so sídlom v E.. Matka je A. Y. N. W. K. Y. A. T. W. A. W. N. I., X. H. R. A., E. S.
H. G. X. H. S. G. W. A. N. G. W. W., A. H. G.. Na území N. matka vlastní X nehnuteľnosti financované
C. D.. Jednu nehnuteľnosť matka E., v jednej V. s X. a tretia slúži ako štartovacie bývanie pre maloletú,
ktorú matka takýmto spôsobom zabezpečila. V rámci N. matka s maloletou prebýva v oboch týchtonehnuteľnostiach podľa aktuálnych potrieb. Matka popiera, že by jej úmyslom bolo natrvalo premiestniť
resp. zadržať maloletú na Slovensku, ako to v návrhu tvrdí otec. Práve naopak, v XX/XXXX matka v
N. zakúpila väčšiu nehnuteľnosť – rodinný dom so záhradou, aby maloletá mohla mať vlastnú izbu a

priestor na hru a učenie a tráviť čas na čerstvom vzduchu. Táto nehnuteľnosť sa nachádza len pár
km od pôvodného bývania v N. na okraji E. dostupného autom aj MHD do 15 minút. Tu, prípadne v
ďalšej nehnuteľnosti na E. X, trávi matka s maloletou čas počas pobytu v N. – matka naďalej úplne
pravidelne striedavo prebýva na A. a v N., tak ako aj do údajného premiestnenia maloletej tvrdenej
otcom. Na území A. matka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, v čase pobytu na A. býva s maloletou v

štvorizbovom byte svojej matky v V., kde má maloletá vlastnú izbu aj herničku. Podľa vedomosti matky,
otec vlastní nehnuteľnosti vo P. Matka má pobyt na A. aj v N., rovnako ako maloletá. Podľa vedomosti
matky, otec nikdy v N. trvalý ani prechodný pobyt nemal. Otec v N. nemal nikdy ani len stabilné bývanie,
zázemie. Do dnešného dňa otec v N. vystriedal podľa vedomosti matky cca 5 podnájmov. Otec vo veku
XX rokov bol pred údajným terajším zamestnaním vo P. 4 roky nezamestnaný. Matka nemá informácie,
či je otec v súčasnej dobe zamestnaný, alebo nezamestnaný. Pred vzťahom s matkou bol otec dvakrát

rozvedený. Otec tvrdil na súdnom pojednávaní dňa X.XX.XXXX, že môže pracovať z E. resp. aj z inej
krajiny, toto však nevyplýva zo žiadneho dôkazu, ktorý by doručil súdu. Podľa informácii, ktoré dokladal
do poručenského konania otec má matka za to, že otec je napojený na francúzsky sociálny a zdravotný
systém. Matka je zdravotne a sociálne poistená na Slovensku. Matka má bankový účet ako aj mobilného
operátora na A. i v N.. Otec podľa vedomosti matky využíva francúzske aj české telefónne číslo, bankové

účty má vedené v zahraničí mimo N., vo P. má dôchodkové zabezpečenie. Maloletá je nízkeho veku 3
roky. Od narodenia bola primárne s matkou a všetky voľnočasové aktivity vykonávala s matkou nárazovo
v mieste, kde sa aktuálne nachádzali – v N. a A.. Maloletá v čase keď boli v N. navštevovala detskú
skupinu v J. - na dopoludnie 8-12 hod, pondelok až piatok (okrem prázdnin, keď bola chorá, neboli v
N. atď.). Matka navštevuje s maloletou detské herne, ihriská, kúpaliská, plavárne na A. a N., komunitnú

herničku v V., pravidelne navštevuje V. J. a Vysoké Tatry kvôli zlepšeniu imunity maloletej, soľné jaskyne,
termálnekúpele.SocializovaniemaloletejprebiehaprimárnevrámcirodinnýchvzťahovvV.,kdesúodjej
narodenia naviazané vzťahy s vekovo blízkymi maloletými. Čo sa týka predškolského zariadenia, resp.
súkromnej detskej skupiny maloletej v J., ktoré v návrhu popisuje navrhovateľ, matka uvádza, že otca
informovala že aj po tzv. premiestnení maloletej na A. (ako tvrdí otec) pokračovala v úhradách poplatkov

v zariadení za mesiace O., P., X. XXXX. Rovnako, ako hradila faktúry predtým od septembra sama ako
samoživiteľka, bez prispenia otca a to vo výške: XX.XXX Kč (cca X.XXX Eur). Riaditeľkou zariadenia
bola matka informovaná o zmene v spolupráci zo strany otca, ktorý od v X/XXXX podpísal novú zmluvu o
pokračovaní v spolupráci pod svojím menom, no súčasne, že otec odmietol platiť školné za nasledujúce
mesiace. Otec matku informoval e-mailom dňa X.X.XXXX, že zaplatil za detskú skupinu na mesiac O. a

trval na tom, aby maloletá po 4 mesiacoch, čo v detskej skupine nebola, ju zasa začala navštevovať. Voči
otcovi je vedené exekučné konanie z dôvodu neplatenia výživného podľa vykonateľného exekučného
titulu a tiež trestné konanie z dôvodu zanedbania povinnej výživy o maloletú. Čo sa týka rodinných
príslušníkov, rodina otca nechodí navštevovať maloletú na A. ani do N. vôbec. Rodičia otca boli navštíviť
maloletú asi len raz v E., keď mala cca XX mesiacov. Od doby, čo si rodičia otca nechali upraviť súdne

styk s maloletou rozsudkom X. A. E. zo dňa XX.X.XXXX, nedodržali rozsudok ani raz a tak sa vôbec
nevideli s maloletou od tej doby k dnešnému dňu, teda viac ako rok a pol. Rodina matky je s maloletou
v kontakte najmä počas prítomnosti na A.. V rámci N. býva sestra matky, ktorá žije v E. a s touto sa
tu aj pravidelne stretávajú . V širokej rodine matky v V., sú maloleté deti príbuzné veku maloletej, ku
ktorým má maloletá vybudovaný úzky vzťah, rada ich navštevuje, hrá sa s nimi. Čo sa týka začlenia

otca do českej resp. slovenskej spoločnosti, otec napriek tomu že tu žije 15 rokov, sa odmieta naučiť
tunajší N. alebo slovenský jazyk, a to dokonca ani po narodení maloletej, aby sa jej priblížil, mohol s ňou
komunikovať, porozumieť jej potrebám a reagovať na ne a mohol si tak s ňou budovať vzťah. Otec si
predstavujekontaktsmaloletoutak,že3ročnédieťasnímbuderozprávaťcezGoogleprekladač.Okrem
toho, že maloletá ešte nie je technicky tak zdatná, aby toto vôbec vedela používať, tomuto robotickému

jazyku navyše ani nerozumie. Vzhľadom na mieru začlenenia maloletej a jej rodičov v N. a na A., s
prihliadnutím na útly vek maloletej, osobu opatrovateľa o maloletú, spôsob a formu spolužitia rodičov a
maloletej, trávenie spoločného času, napojenie na zdravotný a sociálny systém, rodinu a známych zo
strany otca a matky, s ktorými udržiavali vzťahy, je potrebné dospieť k záveru, že charakter obvyklého
pobytu maloletej spĺňa tak N. ako aj A. republika. Otec si musí byť vedomý skutočnosti, že pokiaľ

dlhodobo,t.j.odnarodeniadoX/XXXXrešpektovalvyššiepopísanýspôsobfungovaniaaživotamaloletej
nie je naplnený pojem premiestnenia, alebo zadržania maloletej. V nadväznosti na vyššie uvedené je
teda ďalej potrebné skúmať, ku akej zmene došlo po otcom deklarovanom premiestnení maloletej dňa
X.X.XXXX. Matka tvrdí, že k žiadnej a naďalej fungujú v režime v akom fungovali aj doposiaľ. Matkas maloletou naďalej trávi pravidelne čas na striedačku v E. a v V., tak ako tomu bolo od narodenia
do X/XXXX, keď otec tvrdí, že maloletú premiestnila na SR. Z priloženej fotodokumentácie, leteniek a
ďalších dôkazov vyplýva, že maloletá bola s matkou v Prahe od X/XXXX pravidelne. Matka si pravidelne

v oboch krajinách kupuje mesačné a celoročné diaľničné známky. Matka s maloletou cestuje medzi N.
a SR rôznymi dopravnými prostriedkami, vlakom, lietadlom. Na presuny medzi krajinami matka používa
i auto. Matka od minulosti až doposiaľ pravidelne tankuje pohonné hmoty v N. aj na SR, podľa toho
kde sa aktuálne s maloletou zdržiava. Matka používala i zastávky v V. a V., ako miesto medzi dvoma
krajinami, kde v rámci cestovania s maloletou prenocovala. Čo sa navyše týka tvrdenia otca, že matka

odišla s maloletou na Slovensko „bez jeho vedomia a súhlasu“ , toto je príkre zavádzanie a zatajovanie
skutočností zo strany otca, čo vie matka doložiť dôkazmi. Ku okolnostiam tzv. odchodu na Slovensko v X/
XXXX uvádza, že išlo o pravidelný „odchod“ matky a maloletej na Slovensko, matka o tomto informovala
otca a otec s tým navyše ešte aj súhlasil. Konkrétne to bolo dňa XX.X.XXXX pri osobnom stretnutí,
ktorého sa zúčastnil svedok p. V.. V danom prípade bol odchod komunikovaný otcovi ako dlhší ako
zvyčajne, a to kvôli plánovanej zdravotnej rekonvalescencii maloletej v V. J., po prekonaných ovčích

kiahňach na zlepšenie celkovej imunity a dýchania maloletej. Ako bol otec informovaný, maloletá s
matkou sa zdržiavala od konca O. XXXX striedavo v V. a v E.. Otec po túto dobu odmietol maloletú
navštíviť, a to i po opakovaných e-mailových a telefonických žiadostiach a pozvaniach matky s tvrdením,
že „v V. nič nie je“, na čo matka reagovala, „že je tu tvoja dcéra“. Otec predtým súdu tvrdil, že môže
pracovať „z domova/home office“, preto matka nevidí dôvod, že by nemohol prísť do V. za maloletou

i na dlhšie. Matka otca uistila, že podmienky tu vytvorené má. Naviac z E. do J. lieta nízkorozpočtová
letecká spoločnosť, s ktorou cesta z E. trvá len jednu hodinu a letenky začínajú na cene 20 Eur. Po
rozhodnutí odvolacieho súdu vo veci D. zo dňa XX.X.XXXX otec následne vedome nedodržiava súdne
rozhodnutie, nedostavuje sa na stretnutia s maloletou v E. a videl sa s ňou prvýkrát až X.X.XXXX. V
tento deň maloletá k otcovi odmietla ísť. Nasledujúci deň X.X.XXXX sa otec dostavil na miesto predania

maloletej v doprovode Polície N. republiky. Maloletá odmietla k otcovi ísť, pretože sa vyľakala policajtov,
ktorých ako otec vie, sa bojí. Policajná hliadka potvrdila matke, že otec ich vyhľadal ešte pred stretnutím
s maloletou a matkou z dôvodu, že „chcel mať zápis pre súd“. Otcov primárny záujem teda nebol ten,
aby sa videl s maloletou a došlo k odovzdaniu dieťaťa, ale naopak, aby maloletú účelovo vystrašil, tá s
nim odmietla ísť a otec mal od polície ďalší dôkaz proti matke. Bohužiaľ, otec využíva súdne podania

vrátane tohoto návratového konania, aby sa dostal k matke a poškodzoval ju, namiesto toho, aby sa
sústredil na maloletú a na budovanie si vzťahu s ňou. Matka otcovi priebežne, skoro každý deň posiela
otcovi fotky a videá maloletej. Zo strany otca sú prevažne bez odozvy. Ako je vidieť, otec sa sústreďuje
na „ťahanie matky“ po súdoch, konštruovanie obvinení voči matke, namiesto toho, aby sa sústredil na
budovanie svojho vzťahu s maloletou. Z dôvodu nezáujmu otca o maloletú, účelového odmietania stykov

s maloletou a tým poškodzovania ich vzťahu, nepoznanie jej potrieb a režimu, nerešpektovania prianí
a potrieb maloletej, rečovej bariéry, nevhodného správania, násilného a vulgárneho správania sa otca
voči matke (ale aj maloletej), ktorého je maloletá pravidelne priamym svedkom, maloletá nemá k otcovi
vybudovaný vzťah, nemá k nemu dôveru, bojí sa ho. Naviac to, že otec opakovane volá na stretnutia s
maloletou a matkou políciu, v maloletej ešte viac vzbudilo pocit strachu, neistoty voči otcovi, keďže sa

policajtov bolí. Otec potvrdil i W. W. e_mailom zo dňa z XX.X.XXXX, že: „maloletú nepozná, nevie, ako
má o ňu starať, nepozná jej denný režim, nevie, čo má rada, čo nemá, ako spí atd.“ . Maloletá k otcovi
nechce ísť, bojí sa ho, pri pokuse otca zobrať si ju (k čomu je matkou pozitívne motivovaná) hystericky
plače, trasie sa. Opakovane sa dokonca pri naliehaní otca niekoľkokrát stalo, že maloletá sa zo stresu a
strachu z otca až pomočila. Na základe výsledkov pojednávania pred odvolacím súdom - X. A. E. zo dňa

XX.X.XXXX, ktorý zrušil predbežnú vykonateľnosť rozsudku z XX/XXXX platí právoplatný a vykonateľný
rozsudok zo dňa X.X.XXXX, podľa ktorého je maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec
má upravený styk. Ako vyplýva z priložených listinných dôkazov, matka po údajnom „premiestnení
maloletejnaSlovensko“naďalejaktívnepokračujevovedenýchsúdnychkonaniach(ajňouiniciovaných)
v N. republike. Navrhuje dôkazy, žiada vykonať dokazovanie (znalecké skúmanie znalcom v českom

znaleckom ústave), zúčastňuje sa úkonov, a teda ani v tomto smere nedošlo na strane matky k nijakej
podstatnej zmene, ktorá by opodstatňovala tvrdenia otca o údajnom premiestnení centra života maloletej
výlučne na Slovensko. Matka nepodala žiadny procesný návrh na prenos právomoci poručenského
súdu na Slovensko, ani to nemá v pláne urobiť. Matka má za to, že nedošlo k premiestneniu, alebo
zadržaniu maloletej na území SR, tak ako to majú na mysli medzinárodné predpisy upravujúce situácie

tzv. rodičovských únosov maloletých detí. Neoprávnené premiestnenie alebo zadržanie musí spĺňať
charakter trvalého resp. dlhodobého pobytu mimo štátu obvyklého pobytu dieťaťa na základe ktorého
je druhému rodičovi fakticky znemožnené byť s dieťaťom, podieľať sa na jeho starostlivosti a výchove
resp. stanovenom styku. V danom prípade k uvedenému nedošlo – matka trvalo územie N. s maloletouneopustila, naďalej sem spolu chodievajú tak ako aj doposiaľ, otcovi je zo strany matky umožňovaný na
území N. kontakt s maloletou v zmysle právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Maloletá
A. v podstate od narodenia z dôvodu rodinných a majetkových väzieb zo strany matky pendluje medzi

Slovenskou republikou a N. republikou. Až doposiaľ neboli voči tomuto spôsobu života zo strany otca
formulované žiadne výhrady, a to ani v rámci súdnych konaní, ktoré sa vedú od r. XXXX vo vzťahu
k maloletej. X. A. G. E. [. zo dňa XX.X.XXXX, č. j. XX F. XX/XXXX-XXXX rozhodol v časti odvolania
matky proti rozsudku W. A. E. E. X Y. M. XX. E. XXXX, N. O. XX E. XXX/XXXX-XXXX (XX E. H. K.
XX/XXXX, XX E. H. K. XXX/XXXX, XX E. H. K. XXX/XXXX, XX E. H. K. XXX/XXXX), tak že I. A. E.

A. G. G. G.. X. S., T. E. G. I. A. K. G. G. J. G. R., R., R.. H. G.. Y. W. A. I. G. H. M. K. X. W. K. Y. M.
G. G. E. X. W. H. [. Y. M. XX.X.XXXX, N. O. XX F. XX/XXXX-XXXX rozhodol o nariadení znaleckého
dokazovania znaleckým ústavom z odboru zdravotníctva, psychológie a psychiatrie. Odvolací súd v
predmetom rozhodnutí zdôraznil, že urýchlený a razantný prechod maloletej od matky k otcovi s ktorým
cca 2 roky nebola v riadnom kontakte, tak ako to mienil prvoinštančný súd, by mohol mať nepriaznivý
dopad na jej psychický stav. Do vypracovania znaleckého posudku a oboznámenia sa s jeho závermi

je akékoľvek konštatovanie prvoinštančného súdu resp. otca o manipulácii maloletej matkou, dôvodoch
odmietania otca maloletou resp. výchovnej (ne)kompetentnosti rodičov predčasné.

4. Tunajší súd uznesením č.k. XXX/XX/XXXX - XX zo dňa X.X.XXXX ustanovil maloletému dieťaťu na
zastupovanie v tomto konaní kolízneho opatrovníka a to D. E., A. G. H. I. V., nakoľko maloleté dieťa

sa aj s matkou zdržiavajú v obvode tohto úradu. Úrad vo svojej správe o prešetrení pomerov zo dňa
XX.X.XXXX uviedol, že matka s maloletou žijú v bytovom dome, kde obývajú štvorizbový byt, ktorý je
vo vlastníctve matkinej matky V. X. T., nar. X.X.XXXX. Spoločnú domácnosť tvorí stará matka maloletej
a matka s maloletou. Pohovorom s matkou maloletej bolo zistené, že s maloletou A. prišli do V. k jej starej
matke dňa XX.X.XXXX. Na tejto návšteve matky s maloletou sa s otcom maloletej dohodli a dohodli sa

aj na tom, že matka s maloletou môžu byť u starej matky na Slovensku zo zdraviu prospešných dôvodov
maloletejnaneurčitýčas.Taktiežsasotcommaloletejdohodlinatom,žemaloletúmôžeoteckedykoľvek
telefonicky kontaktovať a tiež ju môže kedykoľvek v ich domácnosti navštíviť. Otec maloletú prvýkrát
kontaktoval telefonicky – video hovorom dňa XX.X.XXXX. Maloletá komunikáciu s otcom odmietla.
Osobne maloletú jej otec v V. doposiaľ nenavštívil. Matka maloletej tiež uviedla, že otec maloletej sa

s maloletou nedokáže dohovoriť, preto že neovláda N. jazyk, rozpráva po P. čo neovláda maloletá.
Taktiež uviedla, že maloletá vie dohovoriť aj po slovensky. Maloletá na Slovensku nenavštevuje žiadne
detské zariadenie a tiež tu nemá detského pediatra. Matka uviedla, že maloletá má európske zdravotné
poistenie a v prípade potreby má byť v krajinách EÚ ošetrená. Matka maloletej poukázala na to, že
maloletá je zdravá a tiež v N. republike má absolvované všetky preventívne prehliadky a očkovania.

Z vyjadrenia matky vyplynulo, že s otcom maloletej žili v spoločnej domácnosti v byte matky. Spoločnú
domácnosť začali tvoriť pred narodením maloletej. Spolužitie s otcom ukončili v čase, keď maloletá
mala 5 mesiacov. Ako dôvod ukončenia spolužitia s otcom uviedla agresívne správanie otca maloletej
smerované k jej osobe. Počas ukončení spolužitia na výživu maloletej prispieval nepravidelne. Matka
ďalej uviedla, že dňa XX.X.XXXX pôjde na odvolacie konanie na súd v N. republike. Či do N. republiky

vezme aj maloletú neuviedla, poukázala na to, že túto vec ešte zváži.

5. Matka na pojednávaní sa vyjadrila, že navrhuje návrh otca zamietnuť, považuje návrh otca za ďalší
teror voči nej a ich dcére, aby sa jej mohol pomstiť za to, že ukončila s nim vzťah keď dcére bolo 5
mesiacov. Uviedla, že obvyklý pobyt dcéry a matky je na Slovensku. Vždy vlastne to bolo Slovensko

s tým, že matka kratšie, alebo dlhšie úseky pôsobila v N.. Má veľkú rodinu, veľké zázemie ako v V., tak
aj v V.. Nikdy s otcom neboli dohodnutí, že budú žiť v N.. Mala možnosť tam investovať, kúpila si za
dobrých finančných podmienok nehnuteľnosti. Vzťah s otcom ukončila matka, pretože otec začal byť
veľmi agresívny na ňu od narodenia dcéry. Dcéra nikdy nechodila do žiadnej materskej školy. Dcéra
nikde nebola nejakým spôsobom vedená v nejakom zariadení. Otec mal vlastne s dcérou asistovaný

styk, pretože matku fyzicky napadol v roku XXXX. Následne odmietal 7 mesiacov vidieť sa s dcérou.
Presťahoval sa do P. a nikdy vlastne nemal žiadnu väzbu k N. republike. Stále je tam vlastne prítomná
tá agresivita otca. Takže v januári XX.X.XXXX vlastne sa otec videl s dcérou . Otec má nulový vzťah
k dcére. Uviedla, že dňa XX.X.XXXX otca informovala, že by chcela odísť na Slovensko a otec s tým
súhlasil. A potom odišli na Slovensko asi okolo XX.X.XXXX s tým, že termín, ktorý udávala pracovníčka

sociálneho oddelenia v V. nie je termínom kedy ako keby opustili N. republiku, pretože stále cestovali
tam a naspäť. Otec o tom bol informovaný súhlasil, pretože dcéra mala ako ťažší priebeh ovčích kiahní.
Chceli ísť do Tatier, do V. proste za rodinou. Potom mali to súdne pojednávanie. Keď prišli na Slovensko
tak matka pozývala otca opakovane aj emailom aj telefonicky, aby prišiel ich do V. navštíviť. Otecodmietol opakovane so slovami: „ v V. nič nie je“. Aj keď matka odpovedala: Je tu tvoja dcéra, tak príď
nás navštíviť. Máš tu zabezpečené podmienky môžeš tu prísť kedykoľvek. Potom matka iniciovala
stretnutie s otcom po súde, aby našli nejakú tú rodičovskú cestu z toho. Snažila sa chodiť s dcérou

podľa platného rozsudku. To bol X., O., O., H.. Každý mesiac sa stretla s otcom. Jazdili do E., pretože
otec odmietal prísť na Slovensko za dcérou. Naposledy sa dcéra videla s otcom dňa XX.XX.XXXX deň
pred pojednávaním. Od vtedy sa nevidela s otcom, pretože otec odmietol prísť do V.. Otcovi vôbec nejde
o to, aby bol realizovaný styk s dcérou. Otec inicioval vlastne aj výkon rozhodnutia a odobrania dcéry,
pretože sám si ju nie je schopný prevziať, pretože nerozpráva jazykom dcéry. Nemá k nej vzťah dcéra sa

ho bojí, opakovane v nej vyvoláva strach. Matka má nehnuteľnosť v E. a teraz zvažuje, že bude všetko
predávať. Maloletá nenavštevuje materskú školu, lebo otec nesúhlasí s tým, aby maloletá navštevovala
materskú školu na Slovensku. Lekárka maloletej je v V..

6. Otec na pojednávaní sa vyjadril, že XX.X.XXXX boli obaja rodičia informovaní o presune starostlivosti
odieťanaotca.NasledujúcideňprávničkaotcaposlalalistprávnikovimatkyastanovilatermínX.X.XXXX

na odovzdanie dieťaťa. Dňa XX.X.XXXX matka odišla na Slovensko, posielala otcovi emaily v tom čase,
keď hovorili o odovzdaní. Dňa X.X.XXXX otec bol prítomný pri matkinom dome v N. republike. Ona tam
nebola,takotecjejzavolalaceztelefónmuoznámila,žejenaSlovensku.Bolotobezpovoleniaotcaapo
tejto udalosti otec podal návrh na súd. Požiadal o vykonanie súdneho rozhodnutia, XX. H. začal s týmto
procesom. Dňa XX.X.XXXX bolo pojednávanie v otázke matkinho odvolania, kde súd jasne požiadal

matku, aby sa vrátila do N. republiky. Nariadili odborné vyšetrenie psychologické aj psychiatrické pre
oboch rodičov aj dieťa a kým čakali na výsledky, bola zrušená vykonateľnosť tohto rozhodnutia a matka
bola požiadaná nie len o to, aby sa vrátila do N. republiky, ale aj o to, aby rešpektovala rozhodnutie
o práve na styk z X.X.XXXX. Nevrátila sa do N. republiky a nerešpektovala ani raz právo na styk
v tom čase. V júni musel podať žiadosť o to neodkladné opatrenie, ktoré malo zabrániť matke, aby

opustila N. republiku kým nedôjde k rozhodnutiu odvolacieho súdu. Matka podala odvolanie, ktoré bolo
zamietnuté.OdaugustasanevrátiladoN.republiky.DňaXX.XX.XXXXotcoviposlalae-mial,žesavracia
zo Slovenska, čiže 3 dni ostala v N. republike a otec sa s ňou nestretol. Od tohto času už neodpovedala
nažiadnejehoe-mailytýkajúcesastyku.Vjúnisasnažilapresvedčiťsúd,žejespäťvN.republike.Nikdy
mu A. neodovzdala a nikdy ju ani nepripravila tak ako mala a od H. ani nikdy neprišla na odovzdanie

7. Kolízny opatrovník sa vyjadril, že v prípade, že maloletej miestom obvyklého pobytu je N. republika
a na území Slovenskej republiky je neoprávnene, navrhuje návrhu otca vyhovieť v celom rozsahu.

8. Právna zástupkyňa otca súdu uviedla, že je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že obvyklý pobyt

maloletej bol pred jej nezákonným premiestnením v N. republike. Maloletá tam bola prihlásená na trvalý
pobyt, na Slovensku nebola. Maloletá bola evidovaná v zdravotnom centre N. republiky na Slovensku
nebola. Maloletá navštevovala detský klub v N. republike, nie na Slovensku. Rovnako tak všetky aktivity
matky boli orientované na N. republiku. Matka tam vlastní nehnuteľnosti. Autá, ktoré matka užíva sú
evidované v N. republike. Úvery, ktoré matka má, sú čerpané v N. republike. Jej podnikanie bolo v N.

republike, nevlastní na Slovenskú žiadnu nehnuteľnosť a až po únose si zriadila živnosť na Slovensku.
Otec súdu doložil návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností podaný v N. republike, kde
sama matka tvrdí, že v N. žije 16 rokov. Dnes je tu prezentovaný iný názor. Matka podala návrh, ona
bola navrhovateľka, na úpravu rodičovských práv a povinnosti v N. republike. Argument, že predsa
v rámci Európskej únie môže podať kdekoľvek je celkom nezmyselný, pretože na podanie návrhu je

v zmysle nariadení Európskej únie Brusel II má právomoc súd, v obvode ktorého má dieťa obvyklý pobyt,
takže nemôžme to podať kdekoľvek, matka toto rešpektovala a návrh podala v krajine obvyklého pobytu.
Súčasťou spisu sú viaceré rozhodnutia súdov N. republiky z ktorých je zrejmé, že matka dlhodobo
nerešpektuje právo otca na styk s maloletou, z ktorého dôvodu je vedené konanie o výkon rozhodnutie
v rámci ktorého matka bola sankcionovaná za desiatky zmarených stykov, právoplatne jej boli uložené

pokuty. Taktiež sa v spise nachádzajú rozhodnutia N. súdov o tom, že matka má zakázané vycestovať
z N. republiky bez súhlasu otca. Tak ako porušuje rozhodnutie o úprave styku, porušuje aj rozhodnutie
o zákaze vycestovať s maloletou mimo N. republiku bez súhlasu otca. Argument matky o tom, že otec
spôsobuje maloletej nejaké traumatizujúce útrapy je jednoducho nelogický a neuveriteľný vo svetle toho,
že otec nemá akýkoľvek vplyv na maloletú a reálne s ňou strávil za 3 roky absolútne minimum času,

čoho dôkazom je konanie o výkon rozhodnutia. Poukázala na rozhodnutie X. A. G. E. v konaní XXXX/
XXX/XXXX z XX.XX.XXXX, ktoré rozhodnutie jasne konštatuje, že došlo k premiestneniu maloletej na
Slovensko bez súhlasu otca. V prvom rade je to matka kto nedodržuje vykonateľné rozhodnutia, ktorým
sa nepodriadila ani potom, čo jej boli opakovane uložené pokuty na čo sa pristúpilo k odňatiu dieťaťa,čoho si po opakovanom poučovaní zo strany súdu a kurately musela byť vedomá a to o to viac, že
je kvalifikovane právne zastúpená advokátom. Pokiaľ bol u maloletej zistený oneskorený vývoj, slabý
sociálny kontakt alebo zlý psychický stav, nie je to možné pričítať počínaniu otca, ktorý s maloletou

strávil od XX.X.XXXX len pár hodín, ani žiadnym orgánom a ich rozhodnutiam, pretože maloletá je
stále v nepretržitej starostlivosti matky, pričom styky s otcom sa doposiaľ nedali realizovať práve pre jej
postoj a absenciu riadnej prípravy maloletej z jej strany. Obvyklým pobytom maloletej je N. republika.
K premiestneniu maloletej došlo bez súhlasu otca. Otec trvá na tom, že nijaký ústny ani iný súhlas nedal.
Realita je taká, že matka potom, čo sa dozvedela o predbežnej vykonateľnosti rozhodnutia N. súdu,

ktorým bola maloletá zverená do starostlivosti otca, vyriešila túto situáciu. Prakticky tak, že maloletú
bez súhlasu otca a nezákonne premiestnila na Slovensko. Maloletá sa má kde navrátiť, matka má tri
nehnuteľnosti v N..

9. Právny zástupca matky súdu uviedol, že s návrhom nesúhlasia a vzniká tá prvotná otázka. Európsky

súd pre ľudské práva definitívne ustanovil aj po rozhodnutí Európskeho súdu, že obvyklým pobytom
dieťaťa v prípade, že nie sú rodičia zosobášení, je priestor matky prípadne toho, kto má určené
opatrovnícke práva. Otec s matkou po narodení dieťaťa mal zdieľať spoločnú domácnosť, pretože on
dokáže iba zdieľať domácnosť lebo nemá vlastnú domácnosť, 5 mesiacov. Je to obdobie kedy si dieťa
stále nevie vytvoriť vlastný názor i s ohľadom na vek, kde je jeho obvyklý pobyt, preto táto situácia bola

vyriešená niekoľkými rozhodnutiami dokonca Európskeho súdneho dvora, že obvyklý pobyt dieťaťa je
v tomto prípade priestor matky. Priestor matky znamená pobyt matky. Ak chce niekto presviedčať matku,
že jej priestor a jej pobyt je N. republika, tak prečo to nie je X., K., I.? To, že matka mala poistenie v N.?
N. má lepšie zdravotníctvo. Je úplne bežným štandardom, že napríklad v V. alebo dokonca aj v V. V.,
majú poistenie v X., majú poistenie v I. a zdieľajú zdravotnú starostlivosť týchto štátov lebo je na vyššej

úrovni. To nie je dôkaz. Dieťa musí mať niekde zaregistrovaný pobyt, nakoľko o tom hovoria nariadenia
EÚ. Občan EÚ je registrovaný na mieste, na ktorom sa rodičia alebo rodič, ktorý má dieťa v starostlivosti
buď dohodnú alebo určí. Pre matku bolo jednoduchšie a znovu praktickejšie, aby dieťa prihlásila v N.
republike, tak ho prihlásila v N. republike. Matka ide predávať všetky tri nehnuteľnosti, znamená to,
že nebude mať v N. republike žiadnu nehnuteľnosť, znamená to, že definitívne nechce žiť v N.. Kedy

chcel žiť otec v N., keď nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, nikdy ani nevlastnil. Za 5 rokov žil na desiatich
adresách vždy s niekým zdieľal domácnosť dokonca matku volal, aby išla bývať do nejakého bytu, ktorý
zdieľal s nejakým arabským mužom. Otec nie je zastabilizovaná osoba, ktorá by viedla stabilný život
preukazujúci záujem vychovávať dieťa. Tá informácia tu nezaznela, že otec má až do roku 2030 vedený
diplomatický pobyt na Slovensku na E. ulici, tak kde vlastne pán navrhovateľ býva? Keď má niekto

diplomatický pobyt, tak v zmysle Viedenského dohovoru nemôže mať pobyt inde ako v štáte, ktorý je
vysielajúci štát. Otec vlastní nehnuteľnosť vo P... Matka mala podnikateľské aktivity v N. dokonca sa dá
povedať, že zrejme dodnes ich má, pretože online pracuje, tak ako povedal aj otec, uňho sa to akceptuje,
malo by sa to akceptovať aj z druhej strany. Žije, býva v V., môže riadiť obchod kdekoľvek na svete, takže
toto sú argumenty, ktoré jednak neboli jednou jedinou listinou a dokumentom zo strany otca preukázané

vo vzťahu k pobytu, kde vlastne on býva. Otec je P., matka je Slovenka, požiadali N. súd, N. súd nemal
inú možnosť len túto právomoc prijať a prijať ju preto, lebo s tým obidvaja súhlasili. Ďalšie nariadenie
EÚ z roku 1996, ktoré jasne hovorí, ak rodič nevykonáva opatrovnícke práva dlhšie ako 6 mesiacov,
dochádza k zásadným a podstatným zmenám k opatrovníckym právam a tiež aj k právomoci súdom.
Otcovi nevznikli práva vo vzťahu k maloletej A., pretože on 8 mesiacov nevykonával opatrovnícke právo.

Súčasne zmena právomoci môže byť s tým spojená, ak jeden z rodičov, ktorý vykonáva tieto práva
požiada, aby bola či už prenesená právomoc alebo priznaná právomoc, to sú dva rozdielne postupy. Je
potrebné sa baviť o dieťati, ktoré sa narodilo v roku 2020 a ktorého jediné miesto a jediný priestor bol
priestor matky, veď otec nemal záujem o to dieťa. Veď otec povedal, nech sa vráti do nehnuteľnosti
matky. Veď on ani nechce, aby sa k nemu vrátilo, pretože nemá vytvorené podmienky, nemá záujem

ich vytvoriť, ani ich nevie vytvoriť.

10. Prokurátor W. E. J. R. uviedol, že došlo k protiprávnemu premiestneniu dieťaťa, pretože bez vedomia
a súhlasu otca matka premiestnila dieťa z miesta jeho obvyklého pobytu, ktorú posúdil ako N. I., a t.č.
sa zdržiava na území Slovenskej republiky, kde v zmysle vykonaného dokazovania nemalo v čase jeho

premiestnenia obvyklý pobyt a preto navrhuje súdu, aby súd nariadil návrat mal. A. B. C. do N. republiky.11. Kolízny opatrovník uviedol, že trvá na svojom návrhu odprezentovanom na začiatku pojednávania,
že v prípade, ak obvyklý pobyt mal. A. je N. republika a ak sa zdržiava na území Slovenskej republiky
neoprávnene, tak navrhuje návrhu otca vyhovieť a trvá na svojej správe.

12.Podľa ust. § 123 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len CMP),
v konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní podľa
osobitnéhopredpisualebomedzinárodnejzmluvy,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná,súdrozhoduje,

či premiestnenie alebo zadržanie maloletého bolo neoprávnené a či je daný niektorý z dôvodov na
nenariadenie návratu maloletého.

13. Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa-otca, na navrátenie maloletého dieťaťa A. B. C., nar.
X.XX.XXXX z dôvodu jej neoprávneného premiestnenia z N. I. na územie Slovenskej republiky, preto súd
právny vzťah medzi účastníkmi konania posudzoval podľa Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch

medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25.10.1980 publikovaného ako Oznámenie
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z.z. (ďalej len „Dohovor“)
a Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25.06.2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v
manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch
detí (ďalej len „Nariadenie“). Nakoľko Slovenská republika aj N. I. sú členmi Európskej únie, súd

vychádzal aj z ustanovení Nariadenia. Vnútroštátna úprava návratového konania je obsiahnutá v
Civilnom mimosporovom poriadku.

14. Podľa článku 96 Nariadenia upravujúcemu vzťah Nariadenia k Haagskemu dohovoru z roku
1980 platí, že ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo je neoprávnene zadržiavané v inom

členskom štáte, než je členský štát, kde dieťa malo obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným
premiestnením alebo zadržiavaním, uplatňujú sa naďalej ustanovenia Haagskeho dohovoru z roku 1980
doplnené ustanoveniami kapitol III a VI tohto nariadenia. Ak je po neoprávnenom premiestnení alebo
neoprávnenomzadržiavanídieťaťapotrebnéuznaťavykonaťvinomčlenskomštáterozhodnutie,ktorým
sa nariaďuje návrat dieťaťa podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980, ktoré bolo vydané v členskom

štáte, uplatňuje sa kapitola IV.

15. Podľa článku 1 ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá
medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorým je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

16. Podľa článku 1 Dohovoru, cieľom tohto dohovoru je a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli
neoprávnenepremiestnenédoniektoréhozmluvnéhoštátualebosúvňomzadržiavané,ab)zabezpečiť,
aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne
dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.

17. Podľa článku 3 Dohovoru, Premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené,
ak a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba
buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj
obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a b) v čase jeho premiestnenia
alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa

takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu. Opatrovnícke právo uvedené v písmene
a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho
orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.

18. Podľa článku 4 Dohovoru, Dohovor sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území

zmluvného štátu bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Použitie
dohovoru sa skončí, keď dieťa dosiahne vek 16 rokov.

19. Podľa článku 8 Dohovoru, Osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá tvrdí, že dieťa bolo
premiestnené alebo zadržané v rozpore s opatrovníckym právom, sa môže obrátiť so žiadosťou na

ústredný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa alebo na ústredný orgán iného zmluvného štátu o pomoc
pri zabezpečení návratu dieťaťa.20. Podľa článku 12 Dohovoru, Ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku
3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa
nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka,

nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa. Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa,
aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem
prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím. Ak justičný alebo správny orgán
dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené na územie iného štátu, môže
zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.

21. Podľa článku 13 Dohovoru, Bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo
správnyorgándožiadanéhoštátunemusínariadiťnávratdieťaťa,akosoba,inštitúciaaleboináprávnická
osoba,ktoránesúhlasísjehovrátením,preukáže,žea)osoba,inštitúciaaleboináprávnickáosoba,ktorá
mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne
nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo b)

existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak
priviedol do neznesiteľnej situácie. Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa
aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je
vhodné zohľadniť jeho názory. Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne
orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo

iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa.

22. Podľa článku 19 Dohovoru, Rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno
považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva.

23. Podľa článku 20 Dohovoru, Návrat dieťaťa podľa článku 12 možno odmietnuť, ak by to nepripúšťali
základné princípy ochrany ľudských práv a základných slobôd dožiadaného štátu.

24. Podľa článku 1, bod 3 Nariadenia, Kapitoly III a VI tohto nariadenia sa vzťahujú na neoprávnené
premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa týkajúce sa viac ako jedného členského štátu, čím dopĺňajú

Haagsky dohovor z roku 1980. Kapitola IV tohto nariadenia sa vzťahuje na rozhodnutia, ktorými sa
nariaďuje návrat dieťaťa do iného členského štátu podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980, ktoré sa
majú vykonať v inom členskom štáte ako v členskom štáte, v ktorom boli vydané.

25. Podľa článku 22 Nariadenia, Keď osoba, inštitúcia alebo iný subjekt, ktorý sa domnieva, že bolo

porušené opatrovnícke právo, podá priamo alebo s pomocou ústredného orgánu na súd členského štátu
návrh na vydanie rozhodnutia podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980, ktorým sa nariaďuje návrat
dieťaťa mladšieho ako 16 rokov, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané v inom členskom
štáte ako členskom štáte, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným
premiestnením alebo zadržaním, uplatňujú sa popri Haagskom dohovore z roku 1980 články 23 až 29

a kapitola VI tohto nariadenia.

26. Podľa článku 24 ods. 1, 2 a 3 Nariadenia, 1. Súd, ktorému sa podal návrh na návrat dieťaťa podľa
článku 22, koná o návrhu urýchlene a využije pritom zrýchlené konania, ktoré mu sú dostupné podľa
vnútroštátneho práva. 2. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, súd prvého stupňa, okrem prípadov, keď

tomu bránia výnimočné okolnosti, vydá rozhodnutie najneskôr do šiestich týždňov od začatia konania. 3.
Okrem prípadov, keď tomu bránia výnimočné okolnosti, vydá súd vyššieho stupňa rozhodnutie najneskôr
do šiestich týždňov od momentu, keď sa uskutočnili všetky procesné kroky potrebné na to, aby súd
mohol na pojednávaní alebo bez nariadenia pojednávania preskúmať opravný prostriedok.

27. Podľa článku 26 Nariadenia, Článok 21 toho nariadenia sa vzťahuje aj na konanie o návrat podľa
Haagskeho dohovoru z roku 1980.

28. Podľa článku 21 ods. 1, 2 Nariadenia, 1. Súdy členských štátov pri výkone svojej právomoci
podľa oddielu 2 tejto kapitoly poskytnú v súlade s vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi postupmi

dieťaťu, ktoré je schopné sformulovať svoje názory, skutočnú a účinnú príležitosť ich vyjadriť priamo
alebo prostredníctvom zástupcu alebo vhodného subjektu. Ak súd v súlade s vnútroštátnym právom a
vnútroštátnymi postupmi poskytne dieťaťu možnosť vyjadriť svoje názory podľa tohto článku, prikladá
im patričnú pozornosť zodpovedajúcu veku a vyspelosti dieťaťa.29. Podľa článku 27 ods. 1 až 6 Nariadenia, 1. Súd nesmie odmietnuť návrat dieťaťa, pokiaľ sa osobe,
ktorá o tento návrat žiada, nedala možnosť vyjadriť sa. 2. Súd môže v ktoromkoľvek štádiu konania

v súlade s článkom 15 preskúmať, či by sa mal upraviť styk medzi dieťaťom a osobou, ktorá žiada o
jeho návrat, pričom zohľadní najlepší záujem dieťaťa. 3. Ak súd zvažuje, že odmietne návrat dieťaťa
výlučne na základe článku 13 ods. 1 písm. b) Haagskeho dohovoru z roku 1980, nesmie odmietnuť
návrat dieťaťa, ak účastník žiadajúci návrat dieťaťa dostatočne preukáže súdu alebo ak sa súd inak
presvedčí, že boli prijaté primerané opatrenia na ochranu dieťaťa po jeho návrate. 4. Na účely odseku

3 tohto článku môže súd komunikovať s príslušnými orgánmi členského štátu, v ktorom malo dieťa
obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržiavaním, a to buď priamo
podľa článku 86, alebo prostredníctvom ústredných orgánov. 5. Ak súd nariaďuje návrat dieťaťa môže v
relevantných prípadoch prijať predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení podľa článku 15 tohto
nariadenia s cieľom ochrániť dieťa pred vážnym nebezpečenstvom uvedeným v článku 13 ods. 1 písm.
b) Haagskeho dohovoru z roku 1980, ak preskúmanie a prijatie takýchto opatrení nespôsobí neúmerné

predlženie konania o návrat. 6. Rozhodnutie o nariadení návratu dieťaťa sa môže vyhlásiť za predbežne
vykonateľné, bez ohľadu na možnosť podania prípadného opravného prostriedku, ak je návrat dieťaťa
pred vydaním rozhodnutia o opravnom prostriedku v jeho najlepšom záujme.

30. Podľa ust. § 123 ods. 2 CMP, Súd vykonáva dokazovanie len v rozsahu potrebnom na zistenie

skutočností podľa odseku 1.

31. Podľa ust. § 125 CMP, Konanie sa začína len na návrh.

32. Podľa ust. § 126 CMP, Účastníkmi konania o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom

premiestnení alebo zadržaní sú navrhovateľ, ten, kto podľa navrhovateľa porušuje právo a maloletý; za
maloletého koná súdom ustanovený procesný opatrovník.

33. Podľa ust. § 129 CMP, v konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehoty.

34. Podľa ust. § 133 ods. 1, 2 CMP, (1) Súd rozhoduje uznesením. (2) Uznesenie podľa odseku 1 je
vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť.

35. Podľa ust. § 134 ods. 1 CMP, Ak neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, vydá súd rozhodnutie
spravidla do šiestich týždňov od začatia konania; ak vydá súd rozhodnutie po uplynutí tejto lehoty, uvedie

v odôvodnení rozhodnutia skutočnosti, pre ktoré nebolo možné lehotu dodržať.

36. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh otca na navrátenie dieťaťa na územie
štátu obvyklého pobytu teda do Českej republiky, je dôvodný, preto mu vyhovel. Súd dospel k záveru,
že obvyklý pobyt maloletého dieťaťa je v Českej republike, kde sa dieťa narodilo a žilo. Maloletá tam

bola prihlásená na trvalý pobyt, bola evidovaná v zdravotnom centre Českej republiky, navštevovala
detský klub v Českej republike. Rovnako tak všetky aktivity matky, boli orientované na N. I., matka tam
vlastní nehnuteľnosti, autá, ktoré matka užíva, sú evidované v Českej republike, úvery, ktoré matka má,
sú brané v Českej republike. Jej podnikanie bolo v Českej republike.

37. Pod pojmom medzinárodný únos dieťaťa v zmysle vyššie citovaného dohovoru, resp. nariadenia sa
rozumie neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa jedným z jeho rodičov do inej krajiny,
než je krajina obvyklého pobytu, čím dochádza k protiprávnemu konaniu a porušeniu práv druhého
rodiča.Súdzaobvyklýpobytmaloletéhodieťaťapovažujepredovšetkýmmiesto,ktoréodzrkadľujeurčitú
mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel berie do úvahy najmä

trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie sa rodiny
do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti,
ako i rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Uvedené kritériá súd skúmal v súlade
s kritériami pre posudzovanie obvyklého pobytu dieťaťa v zmysle ustálenej európskej judikatúry. Súd v
danomprípadepoukazujenaskutočnosť,žekritériápreposúdenieobvykléhopobytumaloletéhodieťaťa

sa skúmajú výhradne a bezprostredne vo vzťahu k miestu pred premiestnením.

38. Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či premiestnenie dieťaťa matkou z N. na A. bolo v súlade s platnou
legislatívou,tedačibolooprávnenéadospelkzáveru,žematkaneosvedčilaskutočnosť,žemalaodotcamaloletého dieťaťa výslovný súhlas k tomu, aby mohlo dieťa opustiť natrvalo územie N. a presťahovať
sa spolu s ňou na A.. Jej tvrdenia, že otec maloletého dieťaťa vedel o tom, že odíde s dieťaťom na A.,
nemožno považovať za kvalifikovaný, legislatívou vyžadovaný súhlas otca. Za takúto skutočnosť nie

je možné považovať ani skutočnosť, že otec vedel, kde sa dieťa nachádza a že sa má dobre. Takéto
konanie matky vykazuje všetky znaky medzinárodného únosu dieťaťa z krajiny jeho obvyklého pobytu
tak ako to predpokladá Dohovor aj Nariadenie.
Súd zároveň poukazuje na uznesenie W. A. E. X č.k.. XX E. XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX,
ktorým nariadil predbežné opatrenie v znení: Matka je povinná zdržať sa vycestovania s mal. A. B.

C., nar. X.XX.XXXX mimo územia N. I. bez písomného súhlasu otca opatreného notársky overeným
vlastnoručným podpisom otca. Proti tomuto uzneseniu matka mal. dieťaťa podala odvolanie. X. A. G. E.
uznesením č.k. XX F. XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil uznesenie súdu R. A..

39. V ďalšom sa súd zaoberal aj možnosťou aplikácie článku 13 písm. a) Dohovoru, ktorý umožňuje,

aby súd nenariadil návrat dieťaťa, ak osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením ( v tomto prípade matka)
preukáže, že otec v čase neoprávneného premiestnenia dieťaťa skutočne nevykonával opatrovnícke
práva k dieťaťu alebo s jeho premiestnením sa zmieril. Toto ustanovenie nebolo možno aplikovať,
pretože z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že otec opatrovnícke právo skutočne vykonával v
čase premiestnenia dieťaťa a po jeho neoprávnenom premiestnení od začiatku podnikol kroky k tomu,

aby zabezpečil návrat dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Je nesporné, že pred premiestnením dieťaťa
z N. I. na Slovensko prislúchalo opatrovnícke právo obom rodičom, obaja rodičia mali právo určiť miesto
pobytu detí. Otec svoje opatrovnícke práva vykonával aj po rozchode s matkou dieťaťa, nedošlo k jeho
obmedzeniu. S premiestnením dieťaťa sa nezmieril.

40. Následne sa súd zaoberal aj možnosťou aplikácie článku 13 písm. b) Dohovoru, ktorý umožňuje,
aby súd nenariadil návrat dieťaťa, ak osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením ( v tomto prípade matka)
preukáže, že existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme
alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Právna úprava obsiahnutá v Dohovore je jasná a
striktná. Pokiaľ dôjde k protiprávnemu premiestneniu alebo zadržaniu dieťaťa a pokiaľ je podaný rodičom

návrh na vrátenie dieťaťa do jedného roka od protiprávneho zadržania alebo premiestnenia, musí súd
nariadiť vrátenie dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu. Túto povinnosť nemá len vtedy, ak je daná
niektorá z výnimiek uvedených v cit. článku 13, prípadne čl. 20 Dohovoru. Z cit. právnej úpravy týkajúcej
sa predmetu konania vyplýva základný cieľ Dohovoru a to zaistenie bezodkladného návratu dieťaťa
protiprávne premiestneného alebo zadržiavaného v niektorom zmluvnom štáte.

41. Ustanovenia článku 13 je potrebné vykladať reštriktívne, teda musí byť jednoznačne preukázané
nie akékoľvek, ale konkrétne nebezpečenstvo a ujma, ktorá by maloletému dieťaťu v prípade navrátenia
do miesta obvyklého pobytu hrozila, alebo taká konkrétna okolnosť, ktorá by maloleté dieťa priviedla do
neznesiteľnej situácie. Takéto nebezpečenstvo ani ujma v prípade návratu dieťaťa preukázaná v tomto

prípade nebola. Lekárske správy predložené matkou mal. dieťaťa zo dňa X.XX.XXXX a XX.XX.XXXX
súd nepovažuje za relevantný dôkaz, nakoľko vyšetrení sa zúčastnila len matka s maloletou, otec
mal. nebol prítomný. Otec súdu na pojednávaní uviedol, že na vyšetrenie u detského psychiatra bol
predvolaný v čase, keď už bol vypracovaný záver a on upozornil psychiatričku, že rodina má absolvovať
vyšetrenia v rámci nariadeného znaleckého dokazovania.

42. V zmysle článku 12 Dohovoru je namieste riešiť otázku zžitia sa dieťaťa s novým prostredím vtedy,
ak sa konanie o návrat začalo rok po premiestnení dieťaťa.

43. V konaní o nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu podľa Haagskeho

dohovoru ide o čo najrýchlejšie navrátenie dieťaťa tam, kde žilo v čase pred jeho medzinárodným
únosom a kde môže byť v súlade s právom meritórne rozhodnuté o úprave pomerov k dieťaťu. Účelom
konania o nariadenie návratu dieťaťa neoprávnene premiestneného z miesta jeho obvyklého pobytu je
zabezpečiť, aby o dieťati rozhodovali súdy štátu jeho obvyklého pobytu. Rozhodnutie súdu o navrátení
dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu nie je rozhodnutím o opatrovníckych právach, ani rozhodnutím

o navrátení dieťaťa konkrétnej osobe, resp. rozhodnutím o oddelení dieťaťa od inej konkrétnej osoby.

44. V tomto konaní teda súd nerozhodoval o opatrovníckom práve rodičov ani o tom, že by dieťa
niektorému z rodičov odnímal. Takéto rozhodovanie prislúcha opatrovníckemu súdu v mieste obvykléhopobytu maloletého dieťaťa, do ktorého jurisdikcie patria. Súd v tomto konaní vykonáva dokazovanie len
v rozsahu potrebnom na zistenie skutočností podľa ust. § 123 ods. 1 CMP.

45. Pokiaľ matka navrhovala ponechanie dieťaťa vo výchovnom prostredí, v ktorom žije v súčasnosti,
lebo sa tu adaptovalo, zvyklo si, je spokojné a navrátenie do N. by nebolo v súlade s jeho záujmom
a zbytočne by mu to spôsobilo ujmu, súd uvádza, že takéto dôvody by mohol súd zobrať do úvahy,
pokiaľ by otec nepodal návrh na navrátenie do jedného roka od neoprávneného premiestnenia. Podľa
zváženia súdu matke nič nebránilo v tom, aby na území N. republiky zostala, aby zostala v jurisdikcii

českého súdu naďalej, realizovala potrebné právne kroky k tomu, aby mohla legálne opustiť s dieťaťom
N. a nepremiestnila maloleté dieťa neoprávnene na územie Slovenskej republiky.

46. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie návratu dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu treba
zistené skutočnosti posudzovať vo vzťahu k dieťaťu a jeho záujmom, lebo ono je subjektom, na ktorý

má byť v konaní kladený najväčší dôraz. Výnimka, ktorá spočíva v hrozbe vážnej ujmy v zmysle
uvedeného článku Haagskeho dohovoru, neposkytuje súdu štátu, do ktorého bolo dieťa unesené,
možnosť zvažovať, kde bude dieťa spokojnejšie alebo šťastnejšie; rozhodnutie o tom je vyhradené
konanie vo veci starostlivosti o dieťa pred súdom štátu, kde malo dieťa pobyt pred únosom (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3CdO 176/2015 z 27.04.2015).

47. Za takýchto okolností súd nemal žiadny dôvod maloleté dieťa nenavrátiť do miesta jeho obvyklého
pobytu, a preto návrhu otca v celom rozsahu vyhovel.

48. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradutrovkonania,aktentozákonneustanovujeinak.Úspechaleboneúspechúčastníkovkonanianie
je dôvodom pre priznanie náhrady trov konania, pretože v tomto konaní sa jedná o konanie starostlivosti
súdu o mal. dieťa. Konanie je vedené predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa. Preto si trovy konania
znáša každý z účastníkov sám.

49. Súd záverom uvádza, že toto rozhodnutie vydal po uplynutí 6 týždňov od podania návrhu, nakoľko
bolo potrebné v konaní vykonať dokazovanie, bolo potrebné opakovane vo veci nariadiť pojednávania,
ktoré boli odročené z dôvodov prekážok na strane účastníkov konania , pričom rodičia trvali na osobnej
účasti na pojednávaní a práv. zástupcovia žiadali výsluch rodičov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Košice ( § 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v ust. § 365 ods. 1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( § 62 ods.1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bolo rozhodnuté v
konaníonávratmaloletéhodocudzinyprineoprávnenompremiestneníalebozadržaní,môžeoprávnený

podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).

Toto Uznesenie je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť.