Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15CoCsp/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121362585
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6121362585.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členiek
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia
s.r.o., IČO: 35 831 154, Bratislava-mestská časť Staré Mesto, Mýtna č. 48, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés,
advokát, Bratislava, Mýtna č. 48, proti žalovaným v I. rade: Q. R. K. P. Y. Á. S. , K. P. X.X.XXXX, I. O.
O., Š.H. Č.. XX, v II. rade: W. R. K. P. Y. Á. S. , K. P. XX.XX.XXXX, I. O. K. G.Q., S. Č.. X, o zaplatenie

sumy 9.347,84 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV
(vo veci Okresného súdu Bratislava V) zo dňa 17. apríla 2023, č.k. 70 Csp 168/2021-129, v spojení s
opravným uznesením zo dňa 19. februára 2024, č.k. B5-70 Csp 168/2021-163, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava V) zo dňa 17. apríla 2023,
č.k. 70 Csp 168/2021-129, v spojení s opravným uznesením zo dňa 19. februára
2024, č.k. B5-70 Csp 168/2021-163, vo výroku II., ktorým vo zvyšku žalobu zamietol a výroku III., ktorým

žalovaným v I., II. rade nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania z r u š u j e a vec mu
v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 17.4.2023, č.k. 70 Csp 168/2021-129, v spojení s opravným
uznesením zo dňa 19.2.2024, č.k. B5-70 Csp 168/2021-163 (opravený v záhlaví rozsudku dátum
narodenia žalovanej v II. rade), I. konanie v časti o zaplatenie sumy 450,- € s prislúchajúcim úrokom z

omeškania zastavil; II. vo zvyšku žalobu zamietol; III. žalovaným v I., II. rade nepriznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania. Vychádzal zo žaloby doručenej Okresnému súdu Banská Bystrica ako
upomínaciemu súdu dňa 26.5.2021, ktorou sa pôvodný žalobca Poštová banka, a.s. (v súčasnosti
365.bank, a.s.), domáhal voči žalovaným v I., II. rade zaplatenia sumy 9.347,84 € s príslušenstvom a
náhrady trov konania, titulom nesplateného spotrebiteľského úveru. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil
tým, že dňa 28.7.2016 v právnom postavení veriteľa a obaja žalovaní v právnom postavení dlžníka

a spoludlžníka, uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou boli aj Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery. Žalovaní v I., II. rade svojimi podpismi
na zmluve potvrdili, že sa s týmito dokumentmi oboznámili a súhlasili s ich obsahom. Na základe
uvedenej zmluvy poskytol obom žalovaným peňažné prostriedky v sume 17.000,- €, ktoré sa žalovaní
v I., II. rade zaviazali vrátiť spolu s úrokmi, poplatkami a inými peňažnými plneniami podľa zmluvných
dokumentov. Žalovaní v I., II. rade neplnili úver riadne a včas, z dôvodu ktorého v zmysle Obchodných

podmienok v spojení s § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bol oprávnený vyzvať na plnenie všetkých
alebo ktoréhokoľvek zo spoludlžníkov, ktorí sú povinní plniť záväzky voči nemu spoločne a nerozdielne.
V dôsledku omeškania oboch žalovaných s plnením úveru veriteľ v zmysle § 565 v spojení s § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornil žalovaných v I., II. rade na možné vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru, na ktoré ani jeden zo žalovaných nereagoval, preto vyhlásil dňa 2.9.2019 úver za
predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaní v I., II. rade vykonali úhrady v

dňoch 31.1.2020, 2.3.2020, 2.4.2020, 30.4.2020, 1.6.2020, 1.7.2020, 3.8.2020, 7.9.2020, 29.10.2020,
3.11.2020, 2.12.2020, 5.1.2021, vždy vo výške 250,- € a ďalej dňa 28.1.2021 vo výške 29,84 €, dňa4.2.2021 vo výške 250,- €, dňa 1.3.2021 vo výške 250,- € a dňa 4.5.2021 vo výške 50,- €. Jednotlivé
splátky žalovaných v I., II. rade boli uvedené v aktuálnom stave úveru v časti „Zaplatené splátky“
vyhotovenom z bankového informačného systému pôvodného veriteľa, ktorý je vedený v súlade s §

40 ods. 8, ods. 9 zákona č. 486/2001 Z. z. o bankách v platnom znení. Pred podaním žaloby
prostredníctvom právneho zástupcu opätovne vyzval oboch žalovaných na úhradu dlžnej sumy, ale do
podania žaloby žiadnu ďalšiu splátku úveru neuhradili. Uplatnil si aj zákonné úroky z omeškania v súlade
s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. a v súlade so zmluvnými dokumentmi vznikla
žalovaným v I., II. rade povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver taktiež úroky s poukazom na uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2020, sp.zn. 5 Cdo 42/2020 a zo dňa 18.6.2020,
sp.zn. 8 Cdo 125/2018.
1.2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 6.10.2021 platobný rozkaz, ktorý bol zo zákona zrušený
z dôvodu jeho nedoručenia žalovaným v I., II. rade do vlastných rúk; žalobca na výzvu upomínacieho
súdu navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového
poriadku.

1.3. Prvoinštančný súd uznesením zo dňa 2.2.2023, č.k. 70 Csp 168/2021-90, pripustil na návrh
pôvodného žalobcu do konania vstup súčasného žalobcu namiesto pôvodného žalobcu.

2. Vo veci nariadil súd prvej inštancie pojednávanie, vec prejednal v neprítomnosti strán sporu, keď
žalobca svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil a žiadal, aby bola vec prejednaná a rozhodnutá v

jeho neprítomnosti a žalovaní v I., II. rade svoju neprítomnosť neospravedlnili, nežiadali o odročenie
pojednávania; vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový
stav. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka zo dňa 28.7.2016, č. XXXXXXXXXX, zistil, že
Poštová banka, a.s. ako veriteľ poskytla žalovanej v II. rade ako dlžníčke a žalovanému v I. rade ako
spoludlžníkovi úver vo výške 17.000,- €, ktorý bol splatný v 96. mesačných splátkach splatných k 20.

dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 20.8.2016 a termínom konečnej splatnosti úveru dňa
20.7.2024. Výška mesačnej splátky bola dojednaná na sumu 256,60 €, výška poslednej splátky bola vo
výške 255,43 €. Úroková sadzba bola dohodnutá ako fixná vo výške 9,9 % ročne, RPMN vo výške 10,4
%, priemerná ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) vo výške 10,53 % a odplata za poskytnutie
úveru vo výške 9,9 % ročne pri najvyššej prípustnej výške odplaty 21,06 %. Celková čiastka, ktorú

mal klient zaplatiť bola vo výške 24.632,43 €. Úver bol dojednaný bez poistenia a jeho predmetom
bolo splatenie osobného úveru v inej bankovej inštitúcií s výškou zostatku 977,- €. Podľa aktuálneho
stavu úveru ku dňu 30.4.2021 dlžníci čerpali dňa 28.7.2016 úver vo výške 17.000,- € a splatili sumu
4.380,16 €. Z výzvy na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 5.8.2019 vyplýva, že pôvodný veriteľ upozornil
žalovaného v I. rade, že ku dňu 5.8.2019 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako

tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 932,81 € a bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy od (správne
do, poznámka odvolacieho súdu) 15 dní od doručenia výzvy s tým, že v prípade ak nedôjde k úhrade,
banka je oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný; podľa poštového podacieho hárku mu výzva
bola odoslaná dňa 6.8.2019. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 2.9.2019 zistil, že pôvodný veriteľ
oznámil žalovanému v I. rade, že úverová pohľadávka sa stala predčasne splatnou dňa 2.9.2019, dlžná

suma k danému dňu predstavovala 13.270,92 € s tým, aby uvedenú sumu uhradil do 10 dní od doručenia
výzvy; podľa poštového podacieho hárku mu výzva bola odoslaná dňa 3.9.2019. Podľa predžalobnej
výzvy zo dňa 19.4.2021 pôvodný veriteľ vyzval žalovaného v I. rade na zaplatenie sumy 12.908,33
€ do dňa 26.4.2021. Ďalej zistil z výzvy na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 5.8.2019, že pôvodný
veriteľ upozornil žalovanú v II. rade, že ku dňu 5.8.2019 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o

úvere viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 932,81 €, ktorú sumu má uhradiť do 15 dní od
doručenia výzvy s tým, že ak nedôjde k úhrade, banka je oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný;
podľa poštového podacieho hárku jej výzva bola odoslaná dňa 6.8.2019. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy
zo dňa 2.9.2019 vyplýva, že pôvodný veriteľ oznámil žalovanej v II. rade, že úverová pohľadávka sa
stala predčasne splatnou dňa 2.9.2019, dlžná suma k danému dňu predstavovala 13.270,92 € s tým,

aby túto sumu uhradila do 10 dní od doručenia výzvy; podľa poštového podacieho hárku jej výzva bola
odoslaná dňa 3.9.2019. Podľa predžalobnej výzvy zo dňa 19.4.2021 pôvodný veriteľ vyzval žalovanú
v II. rade na zaplatenie sumy 12.908,33 € do dňa 26.4.2021. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 3.10.2022, č. II/2022 s prílohou zistil, že postupca 365.bank, a.s. postúpil súbor pohľadávok na
žalobcu ako postupníka; medzi postupovanými pohľadávkami bola aj pohľadávka označená menom

dlžníka - žalovanej v II. rade v celkovej výške 15.377,40 €. Z potvrdenia o splnení záväzku zo dňa
4.11.2022 vyplýva, že 365.bank, a.s. potvrdila, že žalobca uhradil dňa 31.10.2022 odplatu vyplývajúcu
zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. II/2022, ktorú zmluvné strany uzavreli dňa 3.10.2022. Vzhľadom na
vyššie uvedenú skutočnosť k nadobudnutiu účinnosti postúpenia pohľadávok došlo v zmysle čl. III. bod2.zmluvyopostúpenípohľadávokdňa4.11.2022.Zoznámeníopostúpenípohľadávkyzodňa9.11.2022
je zrejmé, že postupca 365.bank, a.s. oznámil žalovaným v I., II. rade, že pohľadávku zo zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXX postúpil na žalobcu ako postupníka. Z výstupu z informačného systému pôvodného

veriteľa týkajúceho sa posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver zistil, že žalovaná
v II. rade bola v čase posúdenia úverovo zaťažená (zostatok úverov spolu vo výške 6.928,- €), mesačne
splácala sumu 187,- €, úvery jej boli poskytnuté dňa 22.4.2016 a dňa 15.3.2016; bola jej odmietnutá
žiadosť o poskytnutie hypotekárneho úveru zo dňa 14.6.2016 a žiadosť zo dňa 1.6.2016 odvolala sama.
Dňa 23.5.2016 bol žalovanej v II. rade poskytnutý kontokorentný úver, z ktorého využila 242,- €. Dňa

18.7.2016 žalovaná v II. rade podala žiadosť o poskytnutie úveru vo výške 9.510,- € . Dňa 14.6.2016 bola
u žalovanej v II. rade evidovaná úverová delikvencia. Skóre žalovanej v II. rade bolo vyhodnotené ako D
z dôvodu vysokého počtu otvorených zmlúv za posledné tri mesiace a pre príliš krátku históriu. Žalobca
1/ (správne žalovaný v I. rade, poznámka odvolacieho súdu) podal dňa 1.6.2016 žiadosť o poskytnutie
hypotekárneho úveru, ktorá bola odvolaná, mal podanú žiadosť o osobný úver zo dňa 17.12.2015 vo
výške 6.015,- €, ďalšiu žiadosť z rovnakého dňa, ktorá bola odvolaná a aj žiadosť o kreditnú kartu z toho

istého dňa, jeho skóre nebolo možné určiť.

3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného
zákonníka,§524ods.1,§525ods.2,§526ods.1Občianskehozákonníka,§1ods.2,§2písm.a/,b/,d/,
§ 7 ods. 1,§ 11 ods. 2, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 140, § 144, § 145 ods. 1, § 146
ods. 1, § 180 Civilného sporového poriadku, dôvodiac tým, že z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby v
časti o zaplatenie sumy 450,- € s prislúchajúcim úrokom z omeškania, ktorú mali obaja žalovaní uhradiť
po podaní žaloby, žalobu v tejto časti zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. Uviedol, že žalobca svoj
nárok odvodzoval od svojho právneho nástupníctva (singulárnej sukcesie) po 365.bank, a.s., ktorá ako

banka (§ 2 ods. 1 zákona o bankách) bola pôvodným veriteľom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia
splátkač.1657083954,zodňa28.7.2016.Kžalobcomtvrdenejsukcesiidoprávpôvodnéhoveriteľamalo
dôjsť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. II/2022, zo dňa 3.10.2022, ktorou 365.bank, a.s. ako
postupca postúpila žalovanú pohľadávku na žalobcu ako postupníka. Poukázal na to, že aktívna vecná
legitimácia predstavuje hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva určitému subjektu - žalobcovi, ním

uplatňované právo (nárok), respektíve z ktorého mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, aj v prípade že ju žiadna
zo strán sporu nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.6.2010, sp.zn. 2

Cdo 205/2009). Konštatoval, že pre platné postúpenie pohľadávky Občiansky zákonník vyžaduje okrem
samotnej existencie pohľadávky uzavretie zmluvy v písomnej forme. Zároveň nesmie ísť o pohľadávku,
ktorej postúpenie je vylúčené vzhľadom na jej povahu podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ani
o pohľadávku, ktorej postúpenie vylučuje zákon alebo dohoda medzi veriteľom a dlžníkom podľa § 525
ods. 2 Občianskeho zákonníka. V posudzovanej veci nebola sporná existencia určitej pohľadávky, ani

skutočnosť, že k jej postúpeniu malo dôjsť písomne uzavretou zmluvou. Mal za preukázané splnenie
osobitných podmienok ustanovených v § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorými sú písomná výzva banky
klientovi(nazaplateniedlhu)aomeškanieklientanepretržitedlhšieako90kalendárnychdnísosplnením
čolenčastisvojhopeňažnéhozáväzkuvočibanke,napriekpísomnejvýzve.Pôvodnýveriteľzaslalobom
žalovaným pred postúpením pohľadávky na žalobcu tri písomné výzvy na zaplatenie dlhu, pričom obaja

žalovaní boli v omeškaní viac než 90 kalendárnych dní (prvá výzva im bola odoslaná dňa 6.8.2019,
k postúpeniu pohľadávky došlo zmluvou zo dňa 3.10.2022). Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej
veci išlo o pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej postúpenie je v zmysle
§ 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zákonom limitované, pre posúdenie platnosti jej
postúpenia bolo potrebné ďalej skúmať, či boli splnené predpoklady stanovené uvedeným ustanovením,

za splnenia ktorých sa uplatní výnimka, podľa ktorej pohľadávku zo spotrebiteľského úveru postúpiť
možno. Predpoklady ustanovené § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré musia byť
splnené kumulatívne, sú: 1. postupuje sa pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými; 2. postupca
i postupník sú oprávnení poskytovať spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch alebo
osobitného predpisu; 3. postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského

úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru. V konaní nebolo sporné, že postupovaná pohľadávka bola postúpená so všetkými právami
veriteľa s ňou spojenými, ani to že postupca i postupník majú oprávnenie o spotrebiteľských úveroch,
takže prvé dva uvedené predpoklady boli splnené. P. ale k záveru, že postupovaná pohľadávka nebolav čase jej postúpenia splatná a tak nebol splnený tretí uvedený predpoklad. Nebolo sporné, že konečná
splatnosť úveru v zmysle predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere mala nastať až dňa 20.7.2024,
takže splatnosť úveru nenastala na základe právnej udalosti, ktorou je uplynutie času. Žalobca v žalobe

tvrdil a výzvami na úhradu dlžnej sumy zo dňa 2.9.2019 preukazoval, že pôvodný veriteľ oznámil
žalovaným v I., II. rade, že úverová pohľadávka sa stala predčasne splatnou dňa 2.9.2019. Mal za to,
že na strane pôvodného veriteľa neboli splnené podmienky preto, aby mohol vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Pôvodný veriteľ síce dodržal postup podľa § 53 ods. 9 v
spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, avšak nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1,

preto nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru podľa
§ 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Dal do pozornosti, že podľa § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel

spotrebiteľského úveru. Pôvodný veriteľ síce formálne posudzoval schopnosť oboch žalovaných splácať
spotrebiteľský úver, čo žalobca preukázal výstupom z informačného systému banky, avšak z obsahu
daného výstupu vyplýva, že pokiaľ sa na základe zistených údajov veriteľ rozhodol obom žalovaným
spotrebiteľský úver poskytnúť, nekonal s odbornou starostlivosťou. Podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa
13.4.2023 pred poskytnutím úveru pôvodnému veriteľovi, žalovaná v II. rade bola tzv. hlavným dlžníkom,

deklarovala, že bola zamestnaná a mala podľa žalobcu príjem najmenej vo výške 715,- € mesačne.
Z výstupu z informačného systému banky vyplýva, že v čase posudzovania žiadosti o poskytnutie
úveru bola žalovaná v II. rade už úverovo zaťažená (zostatok úverov spolu vo výške 6.928,- €), pričom
mesačne splácala sumu 187,- €. Žalovaná v II. rade zjavne nesplácala len úver s výškou zostatku 977,-
€, ktorý mal byť na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, zo dňa

28.7.2016 splatený. Splátka úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu pritom predstavovala
sumu 256,60 € mesačne. Po poskytnutí úveru, ktorý je predmetom tohto konania, tak celkovo žalovaná v
II. rade bola povinná splácať sumu 443,60 € mesačne. Ďalšie úvery, ktoré zaťažovali žalovanú v II. rade
pritom boli poskytnuté v dňoch 22.4.2016 a 15.3.2016, teda krátko pred poskytnutím úveru právnym
predchodcom žalobcu zmluvou zo dňa 28.7.2016. Okrem toho jej bola odmietnutá žiadosť o poskytnutie

hypotekárneho úveru zo dňa 14.6.2016 a ďalšia žiadosť zo dňa 1.6.2016 bola žalovanou v II. rade
odvolaná. Dňa 23.5.2016 jej bol navyše poskytnutý kontokorentný úver, z ktorého využila 242,- €. Krátko
pred poskytnutím úveru dňa 18.7.2016 navyše podala žiadosť o poskytnutie úveru vo výške 9.510,- €
a dňa 14.6.2016 bola u žalovanej v II. rade evidovaná úverová delikvencia. Žalovanej v II. rade tak bol
v priebehu štyroch mesiacov poskytnutý už tretí úver, navyše ďalší (hypotekárny) jej bol zamietnutý a

čerpala tiež kontokorentný úver. Mesačne by iba za úvery už poskytnuté spolu s úverom od právneho
predchodcu žalobcu bola povinná splácať spolu sumu 443,60 € pri deklarovanom mesačnom príjme vo
výške715,-€apoodpočítanísplátokúverovvovýške458,40€bypriuvedenompríjmezostalažalovanej
v II. rade na ostatné výdavky iba suma 271,40 €, čo je zjavne nedostatočné. Na vysoký počet otvorených
zmlúv za posledné tri mesiace veriteľa upozornil aj jeho vlastný programový prostriedok, rovnako ako na

jej úverovú delikvenciu zo dňa 14.6.2016, teda v mesiaci predchádzajúcom poskytnutiu predmetného
úveru. Za týchto okolností postup pôvodného veriteľa pri posudzovaní schopnosti dlžníka splácať úver
nebolo možné považovať za súladný s povinnosťou odbornej starostlivosti. Žalovaná v II. rade sa zjavne
„bezhlavo“ zadlžovala a bolo povinnosťou pôvodného veriteľa jej ďalšie takéto konanie neumožniť. Ďalej
dôvodil, že žalovaný v I. rade podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 13.4.2023, pred poskytnutím úveru

deklaroval pôvodnému veriteľovi, že je nezamestnaný, ako to vyplýva aj z lustrácie žalovaného v I. rade
v Sociálnej poisťovni. Napriek tomu, že bol bez príjmu, žalovaný v I. rade podal dňa 1.6.2016 žiadosť
o poskytnutie hypotekárneho úveru, ktorá bola odvolaná, mal podanú žiadosť o osobný úver zo dňa
17.12.2015 vo výške 6.015,- €, ďalšiu žiadosť z rovnakého dňa, ktorá bola odvolaná a aj žiadosť o
kreditnú kartu z toho istého dňa. Skóre žalovaného v I. rade nebolo možné určiť, z čoho je zrejmé, že

žalovaný v I. rade ako osoba bez príjmu celkom zjavne nebol spôsobilý na to, aby mu bol poskytnutý
akýkoľvek úver. Žalovaný v I. rade sa na splácaní úveru žalovanou v II. rade ani nemohol čiastočne
podieľať a nemohlo tak dôjsť k rozloženiu úverového zaťaženia na dve osoby. Nakoľko pôvodný veriteľ
nepostupoval s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa §
11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové

splatenie spotrebiteľského úveru. Ako už uviedol, konečná splatnosť úveru mala podľa zmluvy nastať
až dňa 20.7.2024, preto vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru pôvodným veriteľom dňa 2.9.2019
nebolo platné. Pokiaľ pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku z tohto spotrebiteľského úveru zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 3.10.2022, č. II/2022, postúpenie pohľadávky nebolo platné pre rozpors 17 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože postúpiť je možné iba pohľadávku po
konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred
termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže zmluva o

postúpení pohľadávok v časti týkajúcej sa žalovanej pohľadávky nebola platným právnym úkonom (§ 39
Občianskeho zákonníka), žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný v konaní.
3.2. O nároku na náhradu trov konania rozhodol právne podľa ustanovení § 255 ods. 2, § 256 ods.
1, § 262 ods. 1, ods. 2, čl. 4 ods. 2, čl. 17 C.s.p., dôvodiac tým, že žalobca zobral žalobu čiastočne
späť z dôvodu čiastkového uspokojenia žalovaného nároku oboma žalovanými po začatí konania

a tak procesnú zodpovednosť za zastavenie konania nenesie žalobca, ktorý vzal žalobu čiastočne
späť. Zastavenie konania svojim správaním zavinili žalovaní v I., II. rade, nakoľko žalobca nemal inú
možnosť ako reagovať na čiastočný zánik svojho uplatneného nároku jeho splnením. Vo zvyšnej časti,
v ktorej bola žaloba zamietnutá, boli žalovaní v I., II. rade úspešní. V časti o zaplatenie sumy 450,- € s
príslušenstvom zodpovedali obaja žalovaní za zastavenie konania a v časti o zaplatenie sumy 8.897,84
€ s príslušenstvom boli v konaní úspešní, takže vzhľadom na prevažujúcu mieru svojho úspechu by im

vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Nakoľko podľa obsahu spisu žalovaným v I., II.
rade žiadne trovy konania nevznikli, nemajú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania a tak nebude
potrebnérozhodovaťovýškenáhradytrovkonaniapoprávoplatnostirozhodnutiaosobitnýmuznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch II. a III., podal včas odvolanie žalobca, dôvodiac ustanovením
§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci). Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého
rozsudku o zamietnutí žaloby z dôvodu nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie. Postupoval v súlade
s ustanovením § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. a pred poskytnutím úveru preveril bonitu oboch žalovaných

preverením ich príjmov z externého zdroja v Sociálnej poisťovni, výsledkom ktorého bolo zistenie výšky
príjmuužalovanejvII.radenaúrovniminimálne715,-€mesačne.Taktiežpreverilajúverovúzaťaženosť
žalovaných v I., II. rade dopytom do Spoločného registra bankových informácií, podľa ktorého žalovaný
v I. rade v čase podania žiadosti nebol úverovým dlžníkom. Z predloženého výstupu bolo preukázané,
že žalovaná v II. rade v čase podania žiadosti splácala jeden splátkový úver s výškou mesačnej splátky

á 148,- €. Spotrebiteľský úver so zostatkom vo výške 977,- € a výškou mesačnej splátky á 39,- € bol
predmetom refinancovania na základe úveru poskytnutého jeho predchodcom, ktorého zaplatenie je
predmetom tohto sporu a tak súd prvej inštancie nesprávne započítal výšku tejto splátky do budúcich
záväzkov žalovanej v II. rade. Žalovaný v I. rade v žiadosti o úver uviedol rodinný stav slobodný a
žiadne vyživované deti a žalovaná v II. rade v žiadosti o úver uviedla rodinný stav slobodná a žiadne

vyživované deti. Dal do pozornosti, že nie iba veriteľ má povinnosť v zmysle § 7 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z., ale z odseku 2 tohto ustanovenia vyplýva povinnosť aj spotrebiteľovi poskytnúť
veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver. Pri zohľadnení výšky životného minima 198,09 € v čase poskytnutia úveru
pre jednu plnoletú fyzickú osobu, bola finančná analýza vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške

17.000,- € na osem rokov s mesačnou splátkou vo výške 256,60 €, čo potvrdzuje aj pravidelné
splácanie úveru po dobu takmer troch rokov. Vzhľadom na skutočnosť, že Opatrenie Národnej banky
Slovenska zo dňa 14.11.2017, č. 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nadobudlo účinnosť dňa 1.1.2018 a štandardy obozretného
poskytovaniaspotrebiteľskýchúverovbližšiešpecifikovanéinýmopatrenímalebousmernenímNárodnej

banky Slovenska neboli stanovené, postup veriteľov pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver bol regulovaný len ustanovením § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. Zdôraznil, že jeho
predchodcom bola banka, ktorá je štandardnou úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a ktorá
má povolenie na vykonávanie bankových činností v rozsahu a za podmienok uložených týmto povolením
alebo ustanovených zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov a osobitnými

predpismi (bankové povolenie). Činnosť jeho predchodcu podlieha podľa § 6 a nasl. zákona o bankách
sprísnenému dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska. Iný ako štandardný postup pri
poskytovaníúveruzjehostranypretoneprichádzadoúvahy.Jehopredchodcapreukázateľnekonalpred
poskytnutím úveru s dostatočnou odbornou starostlivosťou, posúdil výšku príjmov, výšku výdavkov, účel
a dobu, na ktorú sa úver poskytuje a tak je vylúčená sankcia v podobe zákazu predčasného zosplatnenia

úveru v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Záverom uviedol, že k postúpeniu
pohľadávky, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu, došlo riadne a platne, čím je daná jeho aktívna
legitimácia v tomto spore. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch zmeniť a jeho žalobe vyhovieť tak ako uviedol v petite odvolania; žiadal náhradu trov konania.5. Žalovaní v I., II. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili; odvolanie nepodali.

6. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa §
379, § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

7. Žalobca v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), k čomu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Prvoinštančný súd v danom spore dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne
posúdil, avšak vyvodil nesprávny právny záver o tom, že pôvodný veriteľ nepostupoval s odbornou
starostlivosťou v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., takže nebol oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, preto považoval vyhlásenie

predčasnej splatnosti úveru za neplatné, následne aj postúpenie pohľadávky, z dôvodu ktorého žalobca
nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu.

9. V danom spore právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. ako banka, žalovaná v II. rade ako
dlžníkažalovanývI.radeakospoludlžník,uzavrelidňa28.7.2016zmluvuospotrebiteľskomúverelepšia

splátka č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej banka poskytla účelový úver určený na refinancovanie vo
výške 17.000,- €, s počtom mesačných splátok 96, termínom konečnej splatnosti dňa 20.7.2024, výškou
mesačnej splátky 256,60 €, výškou poslednej splátky 255,43 €, fixnou úrokovou sadzbou vo výške 9,90
% ročne, RPMN vo výške 10,40 % ročne, priemernou RPMN vo výške 10,53 % ročne, odplatou za
poskytnutý úver vo výške 9,90 % ročne, bez poistenia s tým, že spoludlžník je zaviazaný spoločne a

nerozdielne s dlžníkom na plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy (č. l. 11 spisu).

10.1. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. účinný v čase uzavretia predmetnej zmluvy, veriteľ
je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v
navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
10.2. Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona je spotrebiteľ povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za

podmienok ustanovených osobitným zákonom.

11. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní tom, že jeho právny
predchodca konal s odbornou starostlivosťou pred poskytnutím úveru obom žalovaným, keďže preveril
ich bonitu a mal za to, že súd prvej inštancie síce správne aplikoval vyššie uvedené ustanovenie § 7

ods. 1 v danom spore, ale posudzoval iba príjmy oboch žalovaných a či by boli schopní predmetný
úver splácať. Odvolací súd poukazuje na to, že v uvedenom ustanovení zákona sú uvedené aj ďalšie
podmienky, ktoré veriteľ má skúmať, a to dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, jeho výšku,
prípadne účel, s čím sa prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nevysporiadal,
rovnako tak ani ustanovením § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., v ktorom je uložená povinnosť

spotrebiteľovi poskytnúť veriteľovi potrebné údaje na posúdenie jeho schopnosti úver splácať, ako
aj správne konštatoval žalobca v odvolaní. Sama žalovaná v II. rade pritom právnemu predchodcovi
žalobcu tvrdila, že je slobodná, že nemá žiadne vyživovacie povinnosti, s čím sa prvoinštančný súd
taktiež v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijako nezaoberal pri skúmaní jej bonity. Odvolací súd
dáva do pozornosti, že v roku 2016 bola výška životného minima na jednu plnoletú osobu určená

na sumu 198,09 €, ako aj správne konštatoval žalobca v odvolaní. Súd prvej inštancie v bode 49.
odôvodnenia napadnutého rozsudku dôvodil, že žalovanej v II. rade po odpočítaní splátok úverov vo
výške 443,60 € by pri mesačnom príjme vo výške 715,- €, zostala na ostatné výdavky iba suma 271,40
€, čo je zjavne nedostatočné, avšak vôbec nezobral do úvahy uvedenú výšku životného minima na rok2016, ktorá prevyšovala sumu, ktorá mala zostať žalovanej v II. rade na ostatné výdavky. Na základe
uvedených skutočností potom odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie je predčasné, nakoľko sa dostatočne nezaoberal podmienkami uvedenými v ustanovení § 7

ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., následkom čoho aj priskoro dospel k záveru o tom, že žalobca
nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný.

12. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch II. a III. zrušil a vrátil mu vec v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389

ods. 1 písm. c/ C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne
posúdiť nárok žalobcu o zaplatenie žalovanej sumy s tým, že sa musí náležite zaoberať ustanovením §
7 ods. 1, ako aj odsekom 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a znova posúdiť, či žalobca konal pri poskytnutí
úveru obom žalovaným s odbornou starostlivosťou a následne či má žalobca v konaní aktívnu vecnú
legitimáciu s prihliadnutím na to, že ide o spotrebiteľský spor, t. j. vo veci vykonať dokazovanie v zmysle
ustanovenia § 185 a nasl. C.s.p., prípadne vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol podľa

ustanovenia § 295 C.s.p., dôkazy vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 C.s.p., rozhodnúť v
zmysle ustanovenia § 215 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý
je nutné správne a dostatočne odôvodniť podľa požiadaviek vyplývajúcich z ustanovenia § 220 ods. 2
C.s.p. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

13. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie
vrátane trov konania vzniknutých stranám v konaní pred odvolacím súdom (§ 396 ods. 1, ods. 3, § 255 a
nasl. C.s.p.). Odvolací súd dáva do pozornosti prvoinštančnému súdu, že v konaní na strane žalovaného
vystupujú dvaja žalovaní a tak bude jeho povinnosťou pri rozhodovaní o náhrade trov konania posúdiť,
či ide v ich prípade o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo (§ 76, § 77 ods. 1 C.s.p.).

14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).