Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9Pc/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123232515
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margaréta Milecová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5123232515.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Margarétou Milecovou v právnej veci navrhovateľa

(otca): A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., zastúpeného Mgr. Františkom Řihákom,
advokátom so sídlom Suvorovova 2678/19, Žilina, a matky: E. F. F., G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XX/XX, C. C., zastúpená Advokátkou kanceláriou Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom D. Dlabača
2748/28, Žilina, v konaní o zapretie otcovstva určeného súhlasným vyhlásením rodičov k maloletému
dieťaťu: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Žilina, so sídlom I. E. J. XX, D., ako kolíznym opatrovníkom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Slovenská republika má nárok na náhradu trov štátu v rozsahu 100 %.

III. Navrhovateľ je povinný nahradiť trovy štátu vo výške 452,- Eur na účet Okresného súdu Žilina do
3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

IV. Matka má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

V.Navrhovateľ jepovinný nahradiťmatketrovyprávnehozastúpeniavovýške702,42Eurdo3mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že nie je otcom
maloletej H. B.. Svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletej žil v partnerskom vzťahu a v spoločnej
domácnosti približne od januára 2016. Navrhovateľ a odporkyňa majú spolu okrem maloletej H. aj
druhú staršiu maloletú dcéru K., nar. XX. XX. XXXX. V období mesiaca E. XXXX začal navrhovateľ trpieť
vážnejšími zdravotnými problémami. Konkrétne sa jednalo o akútne problémy s dýchaním a činnosťou

srdca.Následkomuvedenýchzdravotnýchproblémovbolnavrhovateľlekáromuznanýzadočasnepráce
neschopného a vypísaný na dlhodobú PN od XX/XXXX. Od uvedeného obdobia sa navrhovateľ intímne
stýkal, resp. intímne žil s odporkyňou a to až do obdobia 10/2021, iba minimálne a po tomto období už
prakticky vôbec, nakoľko navrhovateľ bol dlhodobo hospitalizovaný vo L. D.. Približne v čase XX/XXXX
sa navrhovateľ dozvedel, že jeho vtedajšia partnerka – odporkyňa má intímny pomer aj s iným mužom,
ako iba s navrhovateľom. Približne v mesiaci M. XXXX mu odporkyňa oznámila, že je tehotná. Následne
po tomto oznámení sa navrhovateľ sprostredkovane dozvedel, že odporkyňa chcela v rámci vtedy

existujúceho tehotenstva, podstúpiť interrupciu, avšak od tohto zámeru nakoniec upustila. Dňa XX. XX.
XXXXsanarodilamaloletáH.B.,kuktorejbolourčenénavrhovateľovootcovstvo,nazákladesúhlasného
vyhlásenia rodičov a to až po jej narodení. Následne približne 6 týždňov po narodení maloletej H., sa
odporkyňa spolu s maloletou H. odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Od toho času sa odporkyňaniekoľkokrát, či už v rámci ich osobnej komunikácie alebo iného kontaktu, posmešne vyjadrila v tom
zmysle, že „odporca by si mal dať urobiť testy otcovstva k maloletej H.“. Rovnako od uvedeného obdobia
mu odporkyňa takmer úplne zabraňuje v osobnom kontakte s maloletou H. a i naďalej mu opakovane

naznačuje a spochybňuje jeho existujúce otcovstvo k maloletej H..
Všetky vyššie uvedené zistenia, takmer s určitosťou zakladajú existenciu dôvodnej pochybnosti o tom,
že by navrhovateľ mohol byť biologickým otcom maloletej H. B., nar. XX. XX. XXXX.
Nakoľko odporkyňa do dnešného dňa, i napriek všetkému vyššie uvedenému nerealizovala žiaden
relevantný krok k objasneniu uvedených skutočností, navrhovateľ navrhol, aby súd vyzval odporkyňu,

aby určila totožnosť skutočného biologického otca maloletého dieťaťa – H. B., nar. XX. XX. XXXX.
V prípade, ak tak odporkyňa po výzve súdu neučiní, žiadal aby bolo vo veci nariadené znalecké
dokazovanie znalcom z odboru Genetika, odvetvie Analýza DNA, vykonané formou genetických testov
genetického materiálu DNA. Súčasne navrhol, aby súd zaviazal v danom prípade odporkyňu na náhradu
trov dokazovania v celom rozsahu.

2. Matka dieťaťa s návrhom nesúhlasila. Vo svojom vyjadrení k návrhu, uviedla, že otec dieťaťa
v predmetnom návrhu uvádza viaceré nepravdivé skutočnosti, jeho návrh je nedôvodný. Z návrhu otca
vyplýva, že s matkou dieťaťa v rozhodnom období mal intímny styk a to až do XX/XXXX, teda v čase
7 mesiacov pred narodením maloletej H.. Preto jeho otcovstvo nie je v žiadnom prípade vylúčené
a nemožno v zmysle § 93 ods. 1 Zákona o rodine takýto návrh podať.

Matka zároveň vo svojom vyjadrení uviedla, že A. B. je otcom maloletej H.. Nemala a nemá žiadneho
iného intímneho priateľa od času, kedy začal jej vzťah s otcom maloletého dieťaťa. Nechcela v rámci
tehotenstva podstúpiť interrupciu. Nezabraňuje otcovi dieťaťa v styku s dieťaťom – tento je totiž
upravený rozhodnutím súdu, ktoré matka dodržiava na rozdiel od otca, ktorý nedodržiava časy určené
súdom, a to viac menej nikdy. Nemá koho iného uviesť ako osobu otca dieťaťa a teda A. B. navrhovaná

výzva na určenie totožnosti biologického otca je zmätočná a zbytočná. Jedná sa o šikanovanie matky
a jej dehonestovanie v očiach súdu prostredníctvom tvrdení o nevere, viacerých intímnych pomeroch
popri sebe, interrupcii a pod. Nakoľko A. B. je otcom maloletej H. je pochopiteľné, že matka neurobila
žiadenkrokkobjasneniuotcomtvrdenýchskutočností–tietosútotižosočovanímmatky,nepravdamiaje
naotcovi,abytietovkonanípreukázal.Jedinýmožnýkrok,ktorýbolpotrebnýpreoznačeniebiologického

otcadieťaťa,matkaurobila,atospolusotcomdieťaťavpodobesúhlasnéhovyhláseniaojehootcovstve.
Preto matka nepovažuje za spravodlivé, aby akokoľvek sa podieľala na nákladoch na prípadný test
otcovstva v podobe DNA testov.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhla, aby súd návrh otca zamietol a matke priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaným návrhom, výsluchom účastníkov konania,
znaleckým posudkom č. XX/XXXX a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný
skutkový stav veci:

4.Navrhovateľvosvojejvýpovedinapojednávaníuviedol,žesmatkoužilvjednejdomácnostiodjanuára
XXXXdoXX.XX.XXXX.ZichvzťahupochádzastaršiadcéraK.,ktorábolavytúženýmdieťaťom.Zároveň
chceli mať ešte aj ďalšie deti, on určite túžil po väčšej rodine. Maloletú H. neplánovali, dozvedel sa o tom,
že matka je tehotná, keď ležal v nemocnici. Rovnako sa dozvedel, že chcela podstúpiť interrupciu, túto
skutočnosť mu potvrdila jej matka. Dôvodom mal byť vyšší vek matky, že sa už necítila na to, mať ďalšie

dieťa. O tom, že je tehotná ho upovedomila sama matka telefonicky, nebolo to ešte na nej vidieť, takže
predpokladá, že to bolo v prvých mesiacoch tehotenstva. Jeho reakcia bola taká, že sa tešil, bol rád. Na
druhej strane reakcia matky bola rozpačitá, uviedla, že už nechcela dieťa, nakoľko sa vzhľadom na vek
už na to necíti. Do ich vzťahu dosť zasahovala jej matka. Samotnej matky sa opýtal, či to dieťa je jeho
a to z toho dôvodu, nakoľko od matky samotnej vedel, že mala iného partnera, pri ktorom však uviedla,

že vzťah ukončila. N otázku súdu, či v čase, keď mala byť H. počatá sa s matkou intímne stýkal, uviedol,
že bolo to minimálne a pri intímnom styku nepoužívali ochranu.
Od E. XXXX mal zdravotné problémy a pre zdravotný stav nedokázal uspokojovať potreby matky
tak, ako to ona požadovala a to aj v intímnej oblasti. V nemocnici bol hospitalizovaný od K. XXXX,
s prestávkami do E. XXXX. Do E. XXXX bol viac menej pripútaný na lôžko, resp. na domáce prostredie,

keďže mal neustále potrebu byť na kyslíkovom prístroji. V uvedenom období, s výnimkou hospitalizácie
v nemocnici, sa mimo domáceho prostredia nezdržiaval. Pokiaľuviedol, že o interrupcii ho informovala
matka matky, uviedla mu to aj samotná matka. Pokiaľ ide o matku, rovnako domácnosť na dlhšiu dobu
s výnimkou výkonu práce neopustila. Odlúčení neboli.5. Navrhovateľ na pojednávaní po podaní znaleckého posudku uviedol, že k tomu, aby si osvedčil alebo
zistil, či je otcom dieťaťa ho vyzvala v podstate sama matka, ona sama nevedela, kto je Amelkin otec.

V čase počatia Amelky, ako aj dnes má matka viacerých partnerov. Je rád, že H. je jeho, niekde v kútiku
srdca to tak cítil.
Nesúhlasí s tým, čo uviedla matka, čo sa týka jej práce, nakoľko obdobie pre počatie H. bolo COVID-ové
obdobie, bol to rok XXXX-XXXX, kedy matka pracovala home office, chodievala si do práce zobrať na
krátky čas nejaké veci, pravidlom bolo, že ju doviezol vždy nejaký muž. Zároveň matka je evidovaná ako

členka zoznamky na internete. Sám má vedomosť alebo dostali sa k nemu informácie, kedy matka mala
niekoľkých partnerov, samé deti povedali, že ich bolo aj 10, starších. Vyjadrovala sa o tom aj K. pred
kolíznym opatrovníkom, kedy uviedla, že matku videla priamo pri sexuálnom akte so svojim partnerom.
Matka ho vyzvala na urobenie DNA testov, bolo to na jednej vychádzke, nakoľko si sama nebola istá,
kto je otcom bábätka. Rovnako by sa ku tomuto mohla vyjadriť aj jej matka, ktorá vedela, čo matka
maloletých detí robí, ako sa správa.

6. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že H. nebola plánovaná, z jej strany to považuje
za nezodpovedné, že H. priviedli na svet, nakoľko bola už vo vyššom veku, a nemala záujem mať
ďalšie dieťa. Ochranu nepoužívali, nemala záujem brať žiadne tabletky, spoliehali sa vyslovene na to,
že otec si bude dávať pozor. Na jar 2021 otec vyslovil želanie, boli od neho nejaké indície, že by chcel

mať ďalšie dieťa, čo však sama namietala. Opätovne mu poukázala na svoj vek, ale zároveň aj na
finančné možnosti, ako by ďalšie dieťa uživili, nakoľko finančné problémy boli aj pri prvom dieťati aj
vzhľadom na to, že otec mal ešte ďalšie vyživovacie povinnosti z predchádzajúceho vzťahu. V spoločnej
domácnosti žili do I. XXXX, k opusteniu spoločnej domácnosti do tohto obdobie nedošlo zo strany ani
jedného z nich, s výnimkou hospitalizácie navrhovateľa v nemocnici. Prvýkrát bol hospitalizovaný v N.

XXXX H. prepustený z nemocnice bol niekedy v decembri, pred Vianocami. Tak, ako uviedol, následne
bol na kyslíkovej podpornej liečbe v domácom prostredí. V období rozhodnom pre počatie maloletej
H. sa spolu intímne stýkali, bolo to však minimálne, bolo to jednostranné zo strany navrhovateľa. Pre
ňu vôbec rok XXXX bol veľmi náročný, jednak finančne, jednak starostlivosťou o maloletú K., ako aj
starostlivosťou o navrhovateľa. Do toho v polovici N. XXXX zistila, že je tehotná, bola približne v 12.

týždni, kedy išla prvýkrát ku gynekológovi. O žiadnej interrupcii už nemohla byť reč, ani sama o tom
neuvažovala. Uvedené ani nikdy nespomenula pred navrhovateľom, ani pred svojou matkou, jedine,
kedy by uvažovala o interrupcii by bolo na odporúčanie lekára, ak by to bol indikoval, vzhľadom na
jej vek. V rozhodnom období pre počatie H., sa intímne nestýkala s iným mužom, ani nemala iných
partnerov. Nikdy iného partnera okrem otca maloletej K. a H. nemala a ani nemá.

7. Matka na pojednávaní po podaní znaleckého posudku uviedla, že potvrdzujú sa jej tvrdenia o tom,
kto je otcom maloletej H.. Otca nevyzývala na to, aby si dal robiť DNA testy. V čase počatia a ani potom
nemala a nemá priateľa. V v uvedenom období chodila len do práce, následne do materskej školy po K.
a domov. Finančne rodinu zabezpečovala ona. Svojmu partnerovi a otcovi maloletej H. nikdy nebola

neverná. Na zábavky nebol čas.

8. Kolízny opatrovník na pojednávaní po podaní znaleckého posudku uviedol, že rešpektuje závery
znaleckého dokazovania a navrhol návrh otca zamietnuť.

9. Z rodného listu mal súd za preukázané, že dňa XX. XX. XXXX sa narodila maloletá H. B.. Ako matka
je uvedená E. F. F., nar. XX. XX. XXXX, ako otec je uvedený A. B., nar. XX. XX. XXXX - muž, ktorého
otcovstvo má byť zapreté. Zo zhodného vyjadrenia účastníkov vyplýva, že otcovstvo k maloletej bolo
určené na základe súhlasného vyhlásenia rodičov v zmysle § 91 Zákona o rodine.

10. Zo záveru znaleckého posudku podaného znalcom z odboru genetika, odvetvie: Analýza DNA,
vyplýva, že na základe na základe analýzy 15 polymorfných mikrosatelitných markerov je možné
konštatovať, že v každom systéme existuje kombinácia medzi genotypom matky a genotypom
označeného muža, ktorá je schopná vytvoriť genotyp dieťaťa. Pre každý analyzovaný systém
bol vypočítaný index otcovstva. Pravdepodobnosť otca vypočítaná na základe údajov o frekvencii

vyšetrovanýchznakovvnašejpopuláciimáčíselnúhodnotu99,999996%.Kombinovanýindexotcovstva
CPI dosiahol hodnotu 14 509 335. Dosiahnutá hodnota spoľahlivosti je väčšia ako 99,999 % a teda
dostačujúca na potvrdenie označeného muža A. B., nar. XX. XX. XXXX ako biologického otca maloletej
H. B., nar. XX. XX. XXXX. Záver posudku znie: na základe analýzy DNA určuje A. B., nar. XX. XX. XXXXza biologického otca maloletej H. B., nar. XX. XX. XXXX z matky E. F. F., G. F., nar. XX. XX. XXXX. Miera
pravdepodobnosti určenia označeného muža za biologického otca je viac ako 99,999 %.

11. Za podaný znalecký posudok si znalec vyúčtoval znalečné, ktoré mu bolo priznané uznesením
tunajšieho súdu zo dňa XX. XX. XXXX vo výške 452 eur. Znalečné bolo uhradené z rozpočtových
prostriedkov súdu.

12. Podľa § 108 ods. 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len „CMP“),

účastníkom konania o zapretie otcovstva je dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté.

Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva
ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky,

možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

V zmysle § 91 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené
súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom
alebo pred súdom.

Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov,
môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol
byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

13. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh na zapretie otcovstva nie je dôvodný,
nakoľko znaleckým dokazovaním, skúmaním vzoriek DNA bolo preukázané, že navrhovateľ je otcom
maloletého dieťaťa. Jeho tvrdenia sa nepreukázali a preto súd jeho návrh zamietol.

14. Podľa § 52 Civilného sporového poriadku žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 53 Civilného sporového poriadku, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach
vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci
úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej „CSP“), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených
prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

15. Povinnosť súdu rozhodnúť o trovách konania sa týka v nesporovom konaní i trov štátu. V rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí, je preto súd povinný o týchto trovách štátu (pokiaľ vznikli) rozhodnúť. Štát má

v konaní o náhradu trov postavenie procesnej strany, z ktorého procesného postavenia preň vyplýva
nárok na náhradu tých trov, ktoré mu vznikli.

16. Štát vo všeobecnosti neznáša trovy dôkazu, vrátane trov znaleckého dokazovania. To
platí aj v prípade, ak trovy znaleckého dokazovania nemôžu byť podľa § 253 ods. 2 CSP

preddavkované. V zásade platí, že trovy dokazovania je povinná nahradiť strana, ktorú zaväzuje
povinnosť nahradiť trovy konania ako celku v nadväznosti na procesný neúspech alebo zavinenie
zastavenia konania. Trovy dôkazu súd pomerne nerozdeľuje podľa § 255 ods. 2 CSP

17. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie. Znalcovi bolo priznané znalečné vo výške 452

eur za vyhotovenie znaleckého posudku, pričom znalečné bolo vyplatené z rozpočtových prostriedkov
súdu. Preddavok na znalecké dokazovanie zložený nebol. Súd povinnosť nahradiť trovy štátu uložil
navrhovateľovi, keďže návrh na zapretie otcovstva bol súdom posúdený ako nedôvodný.18. Vzhľadom na výšku trov konania štátu súd určil v súlade s §232 ods.3 CSP dlhšiu lehotu ako 3 dni
na splnenie povinnosti nahradiť štátu trovy konania a to lehotu 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

19. O trovách konania rozhodol súd podľa § 53 CMP. Matka bola vo veci úspešná, čím jej vzniklo
právo na náhradu trov konania. Matke vznikli trovy právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia
boli uplatnené a vyčíslené zo strany právnej zástupkyne na pojednávaní nasledovne: V roku 2023 boli
vykonané dva úkony a to prevzatie a príprava a vyjadrenie sa k návrhu. V roku 2024 boli vykonané
2 právne úkony a to účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX a odpoveď na výzvu súdu - vyjadrenie sa

k znaleckému posudku . V roku 2025 bol vykonaný 1 úkon a to účasť na pojednávaní XX. XX. XXXX..
Tarifná odmena v prípade, kde nemožno určiť hodnotu sporu pre rok 2023, predstavuje 96,31 Eur za
jeden úkon a režijný paušál 12,52 Eur bez DPH, pre rok 2024 tarifná odmena predstavuje 105,62 Eur
a režijný paušál 13,73 Eur bez DPH a pre rok 2025 tarifná odmena predstavuje 114,15 Eur a režijný
paušál 14,84 Eur bez DPH. Advokátska kancelária je platcom DPH. Z vyššie uvedeného si matka
uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 702,742 Eur.

20. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej „vyhláška“), vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku odmeny,
náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom
na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky, výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda
zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka,
ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len „výpočtový základ“).

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je
jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch.

Podľa § 13a ods. 1 vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony
právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,b) ďalšia porada

alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu,c) písomné podanie na súd alebo iný orgán
alebo protistrane týkajúce sa veci samej,d) predžalobná výzva ako súčasť nároku na náhradu trov
konania,e) účasť na konaní pred súdom, vrátane nahliadnutia do súdneho spisu na súde, alebo iným
orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou
nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú

viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny,e) vypracovanie právneho rozboru
veci,g) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu,h) návrh na predbežné opatrenie, ak k
nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh
na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie mimoriadneho dovolania,i) vypracovanie
listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

Podľa § 13a ods. 5 vyhlášky, za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí
odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

21. Trovy právneho zastúpenia pozostávali z: Prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a) –

rok 2023, Vyjadrenie k návrhu (§ 13a ods. 1 písm. c) – rok 2023, Účasť na pojednávaní (§ 13a ods. 1
písm. e) – rok 2024, Vyjadrenie sa k znaleckému posudku (§ 13a ods. 1 písm. c)– rok 2024, Účasť na
pojednávaní (§ 13a ods. 1 písm. e) – rok 2025.
Výpočtový základ pre rok 2023 - 1/13 výpočtového základu (§ 11 ods. 1 vyhlášky) t. j. 96,31 eur =
prevzatie a príprava a vyjadrenie sa k návrhu v roku 2023 = 2 x 96,31 eur = 192,62 EUR a režijný paušál

2 x 12,52 Eur. Výpočtový základ pre rok 2024 - 1/13 výpočtového základu, (§ 11 ods. 1 vyhlášky) t.
j. 105,62 eur - vyjadrenie k znaleckému posudku a účasť na pojednávaní = 2 x 105,62 EUR = 211,24
EUR a režijný paušál 2 x 13,73 Eur. Výpočtový základ pre rok 2025 - 1/13 výpočtového základu (§ 11
ods. 1vyhlášky) t. j. 114,15 eur = účasť na pojednávaní 114,15 EUR a režijný paušál 14,84 Eur.S poukazom na uplatnené a vyčíslené trovy právneho zastúpenia a citované zákonné ustanovenia súd
priznal matke náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 702,74 Eur vrátane DPH.

22. Povinnosť uhradiť trovy právneho zastúpenia matke uložil navrhovateľovi do 3 mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia. Vzhľadom na výšku trov súd určil v súlade s §232 ods.3 CSP dlhšiu lehotu
ako 3 dni na splnenie povinnosti nahradiť trovy právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods.

1 a 2 CSP), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis
a spisovú značku tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie
napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa §
365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo súd prvej
inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.