Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 40C/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123207878
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7123207878.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou v právnom spore žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, zastúpenej: JUDr. Jana Liptáková, Krmanova 1, Košice, proti žalovanému:
C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, F., zastúpenému: Rostáš Legal s. r. o., Čajakova 5, Košice, o
určenie vlastníctva nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že ž a l o b k y ň a j e výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV

č. XXXX, okres F. G., H. F. – I., katastrálne územie I. J. ako parcela registra „C“, č. 541 o výmere 20
m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvorie a stavba súp. č. XXXX na parc. č. 541, druh stavby:
radová garáž.

II. N e p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 4.5.2023 (pôvodne podanou voči žalovanému v 1. rade:
I. D., nar. X.X.XXXX, bytom K. X, F. a žalovanému v 2. rade: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX,

F.) domáhala, aby súd určil, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX,
okres F. G., H. F. – I., katastrálne územie I. J. ako pozemok - parcela registra „C“, parcelného čísla
541 o výmere 20 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvorie a stavba so súpisným číslom XXXX,
postavená na pozemku parcelného čísla 541, popis stavby: radová garáž. Zároveň žiadala súd, aby jej
priznal náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že do roku 2019 bola v katastri nehnuteľností vedenou vlastníčkou
nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, okres F. G., H. F. – I., katastrálne územie I. J. ako pozemok -
parcela registra „C“, parcelného čísla 541 o výmere 20 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvorie
a stavba so súpisným číslom XXXX, postavená na pozemku parcelného čísla 541, popis stavby: radová
garáž (ďalej aj len predmetná nehnuteľnosť alebo nehnuteľnosť). Nehnuteľnosti nadobudla kúpnou
zmluvou zo dňa 2.10.2006 do svojho výlučného vlastníctva. Žalobkyňa kontrolou listu vlastníctva zistila,
že vlastníctvo nehnuteľností bolo prevedené na jej neznámu osobu, a to bez toho, aby ona sama k

takémuto prevodu prejavila akúkoľvek vôľu. Vlastným zisťovaním žalobkyne bolo zistené, že Okresný
úradKošice-katastrálnyodborvydaldňa25.7.2019rozhodnutie,ktorýmpovolilvkladvlastníckehopráva
k jej nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 1. rade I. D., pod č. V 7110/2019. Preskúmaním následne
vyžiadaných dokumentov bolo zistené, že vklad vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade bol povolený
na základe predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 26.6.2019, kde za žalobkyňu konal jej bývalý manžel – J.
B., narodený X.XX.XXXX, toho času nebohý, ktorý svoje oprávnenie konať za žalobkyňu preukazoval

priloženým plnomocenstvom zo dňa 8.10.2018, podľa ktorého je tento oprávnený konať za žalobkyňu
vo všetkých úkonoch týkajúcich sa predaja nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto návrhu. Súčasťou
plnomocenstva je aj overenie podpisu žalobkyne zo dňa 8.10.2018 ako aj uznanie podpisu za svoj zostrany J. B. zo dňa 26.6.2019. Podľa overovacej pečiatky na danom plnomocenstve mala žalobkyňa, po
osobnom dostavení sa na Miestny úrad Košice - Staré Mesto dňa 8.10.2018, pred pracovníčkou tohto
úradu danú listinu podpísať a tento podpis mal byť overený. Žalobkyňa nevie overiť pravosť overovacej

pečiatky, avšak ona sama danú listinu nikdy nepodpísala, na danom úrade v danom čase a za daným
účelom nebola a nikdy nevystavila takéto plnomocenstvo, ktoré je prílohou k zmluve, na základe ktorej
prišla o vlastníctvo nehnuteľností. Nikdy nemala záujem uvedené nehnuteľnosti za takýchto podmienok
predať a ani podpis na plnomocenstve nie je jej vlastným podpisom. Dňa 27.8.2018, teda v dobe
predchádzajúcej údajnému podpisu sporného plnomocenstva, utrpela žalobkyňa devastačné zranenie

pravej ruky a nakoľko je praváčka, nebola schopná v danom období po tomto úraze písať. Na základe
nepravého, a podľa žalobkyne sfalšovaného plnomocenstva, došlo k zmene zápisu v katastri pri daných
nehnuteľnostiach, kde sa vlastníkom na základe zmluvy stal I. D., narodený X.X.XXXX, trvale bytom K.
XXXX/X, F. – L. K., vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 25.7.2019. Súčasným vlastníkom je D.
C., trvale bytom E. XX, F., narodený XX.XX.XXXX, ktorému svedčí zápis v katastri nehnuteľností z titulu
rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy zo dňa 27.3.2020. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem

na určení jej vlastníckeho práva, nakoľko bez tohto určenia je jej právo aj postavenie neisté a nevie iným
spôsobomodstrániťprotiprávnystav,ktorýnastaluzavretímdomnelého,absolútneneplatnéhoprávneho
úkonu na základe nepravdivého, resp. falošného splnomocnenia. Zápis v katastri nehnuteľností svedčí
domnelémuvlastníkovi,ktorýmjetohočasužalovanýv2.rade,hocižalobkyňasapovažujezavlastníčku
sporných nehnuteľností, nakoľko tieto nikdy nepreviedla na inú osobu ani nemala žiaden záujem tieto

previesť na žalovaného v 1. rade a ani za týmto účelom nikdy nikoho nesplnomocnila. Bez výroku
rozsudku o určení vlastníckeho práva žalobkyne nie je možné náprava vzniknutej situácie a bez tohto
určenia je postavenie žalobkyne neisté.

3. Žalobkyňa predložila kópiu rozhodnutia Okresného úradu Košice - katastrálny odbor o povolení vkladu

V 7110/2019 zo dňa 25.07.2019, kúpnu zmluvu zo dňa 26.6.2019, ktorej súčasťou je plnomocenstvo
žalobkyne udelené bývalému manželovi dňa 8.10.2018, lekársku správu – nález UNLP Košice zo
dňa 5.10.2018, lekársku správu – nález UNLP Košice zo dňa 10.10.2018, lekársku správu – zo dňa
22.10.2018

4. Mestský súd Košice uznesením zo dňa 4.4.2024, č. k. 40C/13/2023-143 konanie voči žalovanému v
1. rade zastavil (I.) a priznal žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni
(II.). Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.6.2024.

5. Pôvodne žalovaný v 2. rade (ďalej len žalovaný) žiadal žalobu zamietnuť, uplatnené nároky žalobkyne

v celom rozsahu neuznal a všetky tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe poprel. Vyššie uvedené
nehnuteľnosti nadobudol žalovaný od predávajúceho I. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K. XXXX/X, F.,
nazáklademedzinimiuzatvorenejkúpnejzmluvyzodňa18.2.2020,ktorejvkladbolpovolenýpríslušným
okresným úradom – katastrálny odbor, rozhodnutím o povolení vkladu kúpnej zmluvy V 1857/2020 zo
dňa 27.3.2020, č. z. 753/2020. Nehnuteľnosti kupoval za dohodnutú kúpnu cenu 11.400,- EUR a za

nehnuteľnosti riadne zaplatil bankovým prevodom, pričom pred povolením vkladu kúpnej zmluvy kúpnu
cenu vinkuloval na svojom účte v banke v prospech predávajúceho I. D.. V žalobe uvádzané tvrdenia
žalobkyne mu boli doposiaľ neznáme. Nebohého exmanžela žalobkyne, ktorý mal nehnuteľnosti predať
pôvodne žalovanému v 1. rade nepozná a nikdy sa s takou osobou nestretol. Nehnuteľnosti kupoval
iba od pôvodne žalovaného v 1. rade, ktorý bol v tom čase na liste vlastníctva jediným evidovaným

vlastníkom nehnuteľností a inzeroval ich na predajnom portáli C.. Nehnuteľnosti prevzal do užívania od
predávajúceho dňa 3.4.2020, pričom odvtedy až doposiaľ nehnuteľnosti nerušene užíva. Do doručenia
žaloby nikto jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nespochybňoval a ani samotná žalobkyňa ho
žiadnym spôsobom nekontaktovala. Žalovaný nehnuteľnosti po kúpe zrekonštruoval a po celý čas, čo
ich vlastní, sa o nich riadne stará. Do rekonštrukcie nehnuteľností investoval najmä z dôvodov: zmeny

elektroinštalácie, nové omietky a podlaha, oprava zatekajúcej strechy, oprava brány a jej zabezpečenia,
osadenie mreží na okno, pričom na to vynaložil finančné prostriedky vo výške približne 4.000,- EUR.
Taktiež platil za nehnuteľnosti aj daň z vlastníctva nehnuteľností. Vzhľadom na to, že žalobkyňa podala
žalobu o určenie vlastníckeho práva až v roku 2023, teda takmer 4 roky po tom, čo prišla o tvrdené
vlastníctvo nehnuteľnosti, a tiež vzhľadom na skutočnosť, že o zmene vlastníctva nehnuteľností sa

nedozvedela už z platobného výmeru k dani z nehnuteľnosti (čo sa dozvedieť mohla), ako aj to, že
najmenej 3 roky sa vôbec nezaujímala o stav svojej nehnuteľnosti (napr. neplatila daň z nehnuteľnosti,
nekontrolovala stav meračov energií, či existenciu alebo technický stav stavby a pod.), treba doterajšiekonanie žalobkyne vo vzťahu k nehnuteľnostiam vyhodnotiť ako konanie nedbalej vlastníčky (resp.
osoby, ktorá tvrdí, že je vlastníkom).

6. Žalovaný predložil súdu nasledujúce listinné dôkazy: kópia kúpnej zmluvy zo dňa 18.2.2020,
rozhodnutie Okresného úradu Košice - katastrálny odbor o povolení vkladu V 1857/2020 zo dňa
27.3.2020, žiadosť o zriadenie vinkulácie zo dňa 14.2.2020, potvrdenie z internet bankingu I. o úhrade
kúpnej ceny dňa 31.3.2020, protokol o odovzdaní nehnuteľností zo dňa 3.4.2020, potvrdenie o
zaplatení dane z nehnuteľnosti zo dňa 25.11.2022.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených stranami sporu a zistil tento
skutkový stav:

8. V konaní nebolo sporné, že na LV č. XXXX, kat. územie I. J., obec F. - I., H. F. G. je ako vlastník
parcely registra „C“, č. XXX o výmere 20 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvorie a stavba súp.

č. XXXX na parc. č. 541, druh stavby: radová garáž v podiele 1/1 k celku zapísaný žalovaný C. D. titulom
rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy V 1857/2020 zo dňa 27.3.2020, č. z. 753/2020.

9. Predmetné nehnuteľnosti nadobudol žalovaný na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.2.2020
uzatvorenej s predávajúcim I. D., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXXX/X, F. za kúpnu cenu vo výške 11.400,-

EUR. Okresný úrad Košice - katastrálny odbor rozhodol dňa 27.3.2020 o povolení vkladu č. V 1857/2020
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam.

10. Z obsahu kópie kúpnej zmluvy zo dňa 26.6.2019 podpísanej zástupcom žalobkyne (na základe
plnomocenstva udeleného J. B., nar. X.XX.XXXX, bytom F. XX, F. s osvedčením pravosti podpisu)

vyplýva, že žalobkyňa ako predávajúca a I. D., nar. X.X.XXXX, bytom K. X, F. ako kupujúci uzatvorili
kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli predmetné nehnuteľnosti, kúpna cena bola dohodnutá vo
výške 9.900,- EUR.

11. Z predloženého plnomocenstva zo dňa 8.10.2018 vyplýva, že žalobkyňa splnomocnila J. B., nar.

X.XX.XXXX, bytom F. XX, F. na všetky právne úkony týkajúce sa predaja predmetných nehnuteľností.
Podpis žalobkyne na plnomocenstve je úradne osvedčený, listina obsahuje úradnú osvedčovaciu
doložku, ako aj pečiatku Miestneho úradu mestskej časti Košice – Staré Mesto, poradové číslo XXXX,
osvedčovacia kniha č. 1/7 a podpis pracovníka, ktorý tento podpis osvedčoval. Podpis J. B. na
plnomocenstve je úradne osvedčený, listina obsahuje úradnú osvedčovaciu doložku, ako aj pečiatku

Miestneho úradu mestskej časti Košice – Staré Mesto, poradové číslo XXXX, osvedčovacia kniha č.
55/19 a podpis pracovníka, ktorý tento podpis osvedčoval.

12. Okresný úrad Košice - katastrálny odbor rozhodol dňa 25.7.2019 o povolení vkladu č. V 7110/2019
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v prospech

I. D., nar. X.X.XXXX, bytom K. X, F. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.6.2019.

13. Zo stanoviska Miestneho úradu mestskej časti Košice – Staré Mesto, oddelenie matriky a evidencie
obyvateľstva zo dňa 27.5.2024 má súd preukázané, že Mestská časť Košice - Staré Mesto eviduje
v osvedčovacej knihe číslo 1/7 – 2018, zo dňa 8.10.2018, pod poradovým číslom 4419 osvedčený

podpis osoby: J. B., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom F. - I. J., F. XXXX/XX, č. OP: E. XXX XXX, vydaný
Košice, 28.9.2018 – platný do 2028, za účelom splnomocnenia: pre J. M. – na právne úkony v evidencii
Dopravného inšpektorátu PZ SR MV, v jednom vyhotovení. Žalobkyňa neosvedčovala dňa 8.10.2018
svoj podpis na Miestnom úrade mestskej časti Košice – Staré Mesto. Podpis pracovníčky vykonávajúcej
osvedčovací úkon zo dňa 8.10.2018 sa nezhoduje s podpisom pracovníka, uvedeným na zaslanej

fotokópii plnomocenstva. Vzhľadom na vyššie uvedené Miestny úrad mestskej časti Košice – Staré
Mesto potvrdil, že osvedčovacia doložka na plnomocenstve zo dňa 8.10.2018 nesúhlasí s osobnými
údajmi fyzickej osoby, ktoré eviduje v osvedčovacej knihe.

14. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 25.11.2022 súd zistil, že C. D. zaplatil mestu Košice

titulom daní z nehnuteľností za obdobie 1/22 sumu 8,- EUR, za obdobie 1/22 sumu 40,- EUR, za obdobie
1/21 sumu 40,- EUR a titulom poplatku za komunálny odpad 5,87 EUR za obdobie 4/22.15. Z lekárskeho nálezu zo dňa 10.10.2018 súd zistil, že žalobkyňa sa podrobila dňa 1.9.2018
operačnému výkonu s diagnózou:
S06.31 Ložiskové pomliaždenie mozgu

T79.4 Úrazový šok
S66.2 Poranenie svalu a šľachy vystierania palca v úrovni zápästia a ruky
S63.11 Vykĺbenie prsta ruky, metakarpofalangový kĺb
R57.1 Hypovolemický šok
S06.79 Bezvedomie pri poranení lebky a mozgu, bližšie neurčeného trvania

S41.0 Otvorená rana pleca
S41.1 Otvorená rana ramena
S51.7 Viaceré otvorené rany predlaktia
S52.8 Zlomenina diafýzy lakťovej a vretennej kosti
S61.7 Viaceré otvorené rany zápästia a ruky
S71.0 Otvorená rana bedra

Y29.9 Poranenie tupým predmetom s neurčeným úmyslom – MU: nešpecifikované miesto
T06.8 Iné bližšie určené poranenie postihujúce viaceré oblasti tela.
Žalobkyňa nevie hýbať prstami.

16. Z výpovede žalobkyne súd zistil, že žalobkyňa kúpila garáž v roku 2006. Dňa 27.8.2018 mala úraz,

ktorý jej spôsobil syn. Jej bývalý manžel J. B. sa jej mnohokrát vyhrážal smrťou, podala na neho viaceré
trestné oznámenia, syn bol svedkom týchto útokov, začal brať steroidy, chcel ju chrániť a nakoniec jej
ublížil. Už pred úrazom ju jej bývalý manžel žiadal, aby mu podpísala plnomocenstvo, bola políciou
poučená, aby na to nereagovala. Po úraze bola asi mesiac v nemocnici, ruku mala v sadre, neskôr
dvakrát v ortéze, mala v ruke v zápästí drôty, ktoré jej boli vybraté dňa 10.10.2018. Ani po vybratí drôtov

nebola schopná robiť úkony rukou, ani podpisovať, pomáhal jej priateľ, ktorý aj u lekára za ňu podpisoval
dokumenty. O tom, že mala predať garáž sa dozvedela až neskôr, keďže najprv riešila po úraze samu
seba. V čase nadobudnutia garáže v roku 2006 už bola rozvedená a garáž nadobudla z vlastných
finančných prostriedkov, pomohla jej aj mama. Nevie si vysvetliť ako mohol jej bývalý manžel predložiť
overené splnomocnenie, ona nič také nepodpísala. Nevylučuje, že bývalý manžel mohol mať prístup

ku kópii jej preukazov, avšak originál občianskeho preukazu mala vždy pri sebe. V čase nadobudnutia
garáže mohla byť rozvedená asi dva roky. Garáž užíval bývalý manžel, istý čas bol bezdomovec, myslela
si, že budú spolu dobre vychádzať, dovolila mu to kvôli synovi. Najprv jej platil za užívanie, potom prestal
platiť, nepáčilo sa mu, že má platiť výživné, nadával jej, atakoval ju, snažila sa mu vyhýbať, keďže nikdy
nevedela, kedy ju môže napadnúť. Býval aj v sociálnom byte u nejakej osoby v blízkosti jej bydliska.

Garáž kúpila ako investíciu. Lekársku správu zo dňa 10.10.2018 za ňu podpísal jej priateľ. V súčasnosti
má garáž hodnotu asi 25.000,- EUR. S priateľom je od roku 2018, bývalý manžel zomrel niekedy v roku
2019 alebo 2020. O prevode garáže sa dozvedela v čase, keď mala zaplatiť daň z nehnuteľnosti, prvý
rok to neriešila vzhľadom na úraz, riešila to až nasledujúci rok. Dozvedela sa to od mamy, ktorá chcela
zaplatiť daň z nehnuteľnosti.

17. Z výpovede svedka I. D. súd zistil, že svedok predal žalovanému garáž, ktorú kúpil od J. B., ktorý
tvrdil, že jeho manželka je chorá, že ju zastupuje a že má plnú moc. Garáž nadobudol za účelom
parkovania auta, ktoré je veterán, po nadobudnutí garáže zistil, že táto mu nevyhovuje, pretože za ňou
tečie potok, je tam vlhkosť a rozhodol sa garáž predať. Učinil tak na inzerát žalovanému, ktorého predtým

nepoznal. On nadobudol garáž taktiež na základe inzerátu, ktorý videl v obchodnom dome, domnieva
sa, že išlo o Kaufland. Zatelefonoval na telefónne číslo uvedené na inzeráte a takým spôsobom sa
skontaktoval s J. B., ktorý mu uviedol, že zastupuje manželku. Predtým pána B. nepoznal. Skontroloval
si zápis vlastníckeho práva v katastri, zistil, že vlastníčkou je žalobkyňa, pán B. mu predložil plnú moc
a jemu nenapadlo, že by sa mal skontaktovať s vlastníčkou. So žalovaným sa skontaktoval na základe

inzerátu podaného na bazoši. V čase, keď nadobúdal garáž nevidel potok, pretože tento tečie v rúre,
rúru nevidieť, je uložená v zemi. Vlhkosť zistil až keď garáž po nadobudnutí vypratával, niečo začalo
hučať a zistil, že hučí voda v rúre a keď sa dostal pri vypratávaní až na betón, zistil, že je tam vlhko, čo
nebolo vidieť v čase, keď nadobúdal garáž. Garáž nadobudol za kúpnu cenu, ktorá bola o niečo nižšia
ako trhové ceny v tom čase, nie však extra výrazne, výhodou bolo, že bolo vyporiadané aj vlastníctvo

pozemku, čo väčšina ponúkaných garáži nemá. Na garáži nezarobil, kúpna cena, na základe ktorej
previedol vlastnícke právo žalovanému nebola pre neho extra výhodná, potreboval sa garáže zbaviť.18. Zo spisu Okresného súdu Košice II, sp. zn. 15C/860/2001 súd zistil, že manželstvo žalobkyne a J.
B. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 13.3.2002, č. k. 15C/860/01-21, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 22.4.2002.

19. Zo spisu Okresného súdu Košice II, sp. zn. 5Tk/1/2019 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu
Košice II zo dňa 22.3.2019, č. k. 5Tk/1/2019-452 bol N. B., nar. X.X.XXXX uznaný vinný, že dňa
27.8.2018 okolo 20,45 hod. v F. v byte na 1. O. P. F. M. 8 pod vplyvom alkoholu v úmysle usmrtiť napadol
svoju matku, 42-ročnú A. B. ostrou mačetou o dĺžke čepele 40 cm a spôsobil jej osem samostatných

sečných rán, pričom minimálne veľkou silou a razanciou zaútočil štyrikrát na hlavu menovanej a spôsobil
jej dve sečné rany na hlave so zlomeninami lebky s pomliaždením mozgu a viaceré sečné rany oboch
rúk, pleca a stehna so zlomeninami kosti prstov a lakťovej kosti, čím jej spôsobil ťažké zranenia s
doteraz trvajúcou práceneschopnosťou, pričom k smrti A. B. nedošlo len v dôsledku včas poskytnutej
lekárskej pomoci a operačného zákroku, teda dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k
úmyselnému usmrteniu chránenej osoby a blízkej osoby, k dokonaniu činu však nedošlo, tým spáchal

obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/
Trestného zákona za použitia ustanovenia § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona. Za to bol odsúdený
podľa § 145 ods. 2, § 36 písm. j/, písm. l/ § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona s použitím § 39 ods.
2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona per analogiam a s poukazom na stanovisko Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 55/2016 k trestu odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) rokov a 6 (šesť)

mesiacov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.3.2019.

20. Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

21. Podľa ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

22. Podľa ust. § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,

nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

23. Podľa ust. § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou
alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v

ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

24. Podľa ust. § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej
forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa
netýka len určitého právneho úkonu.

25. Podľa ust. § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie
vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však
splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu
po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.

26. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

27. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28. Podľa ust. § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

29. Podľa ust. § 30 ods. 2 katastrálneho zákona, návrh na vklad sa musí podať písomne a musí
obsahovaťnajmäa)meno(obchodnýnázov)amiestotrvaléhopobytu(sídlo)navrhovateľa,b)označenie
katastrálneho úradu, ktorému je návrh adresovaný, c) označenie právneho úkonu, ktorým vzniká, mení
sa alebo zaniká právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerýchprávnych úkonov, označia sa všetky právne úkony, d) verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje
právo k nehnuteľnosti, e) identifikáciu parciel, ak právo k nehnuteľnosti nie je zapísané v liste vlastníctva,
f) cenu nehnuteľnosti, g) ocenenie nehnuteľnosti, h) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne

účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu, ch) označenie príloh.

30. Podľa ust. § 30 ods. 5 katastrálneho zákona, prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú: a)
verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti

nie je vpísané na liste vlastníctva, b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je
vpísané na liste vlastníctva, c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri
zriadení vecného bremena k pozemku, d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený
splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje
podľa § 42 ods. 3, e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

31. Podľa ust. § 42 ods. 3 prvá veta katastrálneho zákona, podpisy podpis prevodcu na zmluve,
podpis povinného z predkupného práva, podpis povinného v prípade vzniku vecného bremena alebo
podpis oprávneného v prípade zániku vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov na
zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené podľa osobitných predpisov; ak sú tieto osoby

zastúpené, ich podpis na splnomocnení musí byť tiež osvedčený.

32. Súd vyhodnotil zistený skutkový stav v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná.

33. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva.

34. Podľa ust. § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý
spôsobusporiadaniavzťahumedzistranamivyplývazosobitnéhopredpisu,c)určení,čituprávojealebo

nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

35. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie súd v prvom rade posudzoval existenciu
naliehavého záujmu na požadovanom určení. Vychádzajúc z ustanovenia § 137 písm. c/ CSP určovacou

žalobou takéhoto typu sa žalobca môže domáhať vydania rozhodnutia súdu o tom, že tu právo je
alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý by mal spočívať v tom, že právne postavenie
žalobcu bez takéhoto určenia je ohrozené alebo neisté. To znamená, že tu musí existovať aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho
postavenia a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Povinnosť preukázať prítomnosť

naliehavého právneho záujmu na určení, či tu právo je alebo nie je, v konaní zaťažuje žalobcu, pričom
naliehavý právny záujem musí nutne existovať v čase vyhlásenia rozsudku.

36. Keďže v evidencii nehnuteľností je na príslušnom liste vlastníctva ako vlastník predmetnej
nehnuteľnosti zapísaný žalovaný, právne postavenie žalobkyne, ktorá má za to, že je jej vlastníčkou je

neisté, keďže iným spôsobom ako rozhodnutím súdu, sa žalobkyňa zmeny zápisu nevie domôcť.

37. S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že žalobkyňa preukázala existenciu naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení.

38. Vzhľadom na to, že žalobkyňa sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých
vlastníkom je na príslušnom liste vlastníctva evidovaný v súčasnosti žalovaný, ktorý nadobudol
vlastnícke právo od právneho nástupcu žalobkyne, bolo v prvom rade právne významné posúdenie
predbežnej otázky, a to platnosti právnych úkonov, ktorými nadobudli právni nástupcovia žalobkyne
predmetné nehnuteľnosti.

39. V konaní nebolo sporné, že k prvému prevodu predmetných nehnuteľností došlo na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 26.6.2019, ktorou žalobkyňa zastúpená bývalým manželom J. B. previedla vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam na kupujúceho I. D. za dohodnutú kúpnu cenu 9.900,- EUR.Žalobkyňa namietla platnosť predmetnej zmluvy s odôvodnením, že nikdy neudelila plnomocenstvo
bývalému manželovi, tohto času nebohému J. B., ktorým by ho splnomocnila na prevod vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam.

40. Vykonaným dokazovaním mal súd za nesporné, že žalobkyňa účinne spochybnila platnosť
splnomocneniazodňa8.10.2018. ZvyjadreniaMestskejčastiKošice-StaréMesto,ktorejosvedčovacia
doložka podpisu žalobkyne sa nachádza na spornom plnomocenstve, vyplýva, že Mestská časť Košice
- Staré Mesto poprela osvedčenie podpisu žalobkyne dňa 8.10.2018 a spochybnila podpis pracovníčky

vykonávajúcej osvedčovací úkon uvedený v plnomocenstve ku kúpnej zmluve na nehnuteľnosti s tým,
že tento sa nezhoduje s podpisom danej pracovníčky. Spochybnila aj osvedčenie podpisu J. B. dňa
8.10.2018 pod číslom 1/7 - 2018 za účelom splnomocnenia udeleného A. B., keďže po uvedeným
evidenčným číslom osvedčenia je osvedčený podpis J. B. za účelom splnomocnenia pre J. M. na právny
úkon - evidenciu dopravného inšpektorátu, teda osvedčovacia doložka na plnomocenstve uvedenom ku
kúpnej zmluve na predmetné nehnuteľnosti sa nestotožňuje s osobnými údajmi v osvedčovacej knihe.

41. Neplatnosť plnomocenstva zo dňa 8.10.2018 bola jednoznačne preukázaná rozporom údajov
uvedených v osvedčovacej doložke na plnomocenstve a údajmi v osvedčovacej knihe Miestneho úradu
mestskej časti Košice - Staré Mesto, ktorý mal dané podpisy osvedčiť.

42. Žalobkyňa preukázala lekárskymi správami a poukazom na trestné konanie vedené na pôvodnom
Okresnom súde Košice II sp. zn. 5Tk/1/2019, že dňa 27.8.2018 utrpela okrem iných zranení aj 8
samostatných sečných rán mačetou o dĺžke 40 cm na oboch rukách a že dňa 1.9.2018 sa podrobila
operačnému zákroku predlaktia, s tým, že ku dňu 22.10.2008 nevedela hýbať prstami na rukách,
v dôsledku čoho nebola schopná podpísať plnomocenstvo.

43. Právny úkon - udelenie plnomocenstva je teda neplatný podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka,
z dôvodu rozporu so zákonom, vzhľadom na absenciu písomného plnomocenstva s poukazom na
ustanovenie § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ako aj z dôvodu absencie slobodnej vôle žalobkyne
previesť vlastnícke právo na I. D., s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

44. Vzhľadom na to, že súd mal za nesporne preukázané, že kúpna zmluva zo dňa 26.6.2019,
ktorou žalobkyňa previedla vlastnícke právo na I. D. ako kupujúceho je neplatná, posudzoval platnosť
následného právneho úkonu, ktorým I. D. previedol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na
kupujúceho C. D. kúpnou zmluvou zo dňa 27.3.2020.

45. V zmysle jednej zo základných a najznámejších právnych zásad, starorímskej zásady ,,nemo plus
iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ podľa ktorej nikto nemôže na druhého preniesť viac
práv než má sám, nemohol I. D., ktorý nadobudol nehnuteľnosť na základe neplatnej zmluvy, platne
previesť vlastnícke právo na iného, teda ani na žalovaného.

46. Žalovaný namietal, že sa považuje za dobromyseľného vlastníka a nadobúdateľa nehnuteľností, že
k prevodu došlo za trhových podmienok, že vykonal všetku náležitú starostlivosť, ktorú mohol v danej
veci vykonať, nadobúdal nehnuteľnosť priamo od vlastníka, ktorý bol taktiež dobromyseľný v tom, že
je vlastníkom veci.

47. V predmetnom spore ide o kolíziu práva ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka
(žalobkyne) a ochrany dobromyseľnosti nadobúdateľa (žalovaného) ako prejavu princípu právnej istoty
odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu.

48. V náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 549/2015 sa nachádzajú úvahy o
možnom prelomení zásady nemo plus iuris s odkazom na dobrú vieru nadobúdateľa nehnuteľností.

49. K otázke výkladu predmetného nálezu sa vyjadrilo obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR
vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27.4.2021 zverejnené v Zbierke rozhodnutí pod

č. R 56/2021 nasledovne:
Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani
v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má(nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo
k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v
katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností.

Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na
nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie
vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch
právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru
nadobúdateľa neumožňuje. Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a

o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť
údajov katastra, nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v
katastri nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník.
V odôvodnení rozhodnutia veľký senát obchodnoprávneho kolégia uvádza, že nález zo 16. marca 2016,
sp. zn. I. ÚS 549/2015 (resp. ďalšie rozhodnutia ústavného súdu prezentované nálezmi sp. zn. I. ÚS
151/2016 a I. ÚS 460/2017) predstavovali odklon od predchádzajúcej judikatúry ústavného súdu, ktorý

nebol uskutočnený spôsobom predpokladaným zákonom o ústavnom súde, pričom pri posudzovaní
nastolenej právnej otázky je nevyhnutné poukázať na aktuálny nález ústavného súdu z 19. januára
2021, sp. zn. I. ÚS 510/2016. V predmetnom náleze sa IV. senát ústavného súdu vyjadril k viacerým
skutočnostiam, ktoré sú významné aj pre rozhodovaný spor, a to k záverom vysloveným v uznesení
najvyššieho súdu z 27. februára 2013, sp. zn. 6Cdo/71/2011; k rozdielnej judikatúre najvyššieho

súdu, týkajúcej sa predmetnej právnej otázky, a to aj v nadväznosti na rozhodnutia ústavného súdu;
k ustanoveniu § 70 ods. 1 katastrálneho zákona a k ochrane dobromyseľného nadobúdateľa. Vo
vzťahu k uzneseniu najvyššieho súdu z 27. februára 2013, sp. zn. 6Cdo/71/2011 ústavný súd v
predmetnom náleze uviedol, že „sťažovateľmi uvádzané rozhodnutie najvyššieho súdu je špecifické
v tom, že aj keď v jeho odôvodnení najvyšší súd sformuloval právny názor o potenciálnej, celkom

výnimočnejmožnosti'prelomenia'princípuochranyvlastníckehoprávapôvodnéhovlastníkazaručeného
aplikovaním zásady 'nemo plus iuris' v prospech ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa, samotné
rozhodnutienajvyššiehosúdunatomtoprávnomnázorezaloženénieje.Eventuálnyodklonodstriktného
uplatňovania zásady 'nemo plus iuris' musí byť výnimočnosť okolností, ktoré založia dobromyseľnosť
nadobúdateľa s následkom jej prevahy nad ochranou pôvodného vlastníka.

Pokiaľ ide o ochranu dobromyseľných nadobúdateľov, ústavný súd poukázal na to, že „z hľadiska
legitímnych očakávaní účastníkov predmetného súdneho konania proti sebe stoja očakávania
pôvodných vlastníkov, a očakávania dobromyseľných nadobúdateľov. Pôvodní vlastníci legitímne
očakávali, že ochrana vlastníckeho práva nebude poskytnutá subjektu, ktorý ho nadobudol na základe
absolútne neplatného právneho úkonu. Dobromyseľní nadobúdatelia mohli legitímne očakávať, že

im súdna ochrana bude poskytnutá, avšak len ako dobromyseľným držiteľom (§ 130 Občianskeho
zákonníka).
Pre nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka v zásade nepostačuje samotná dobromyseľnosť
nadobúdateľa, že získal vlastníctvo k veci, ale musí ísť o taký prípad dobromyseľnosti, s ktorou
je takáto možnosť explicitne normatívne spojená. Inak povedané, napríklad samotná dobrá viera

nadobúdateľa nehnuteľnosti spojená so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností nebude mať za
následok nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka, ak sa preukáže, že právny úkon, na základe ktorého
mal prevodca alebo jeho právny predchodca nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti, je absolútne
neplatný. V tomto rozsahu je pritom judikatúra na Slovensku vzácne jednotná (napríklad rozsudok
najvyššieho súdu z 28. júna 2017, sp. zn. 3Cdo/115/2016, rozsudok najvyššieho súdu z 26. januára

2017,sp. zn. 3Cdo/223/2016, uznesenie najvyššieho súdu z 30. mája 2012, sp. zn. 6Cdo/107/2011,
uznesenie ústavného súdu z 10. februára 2010, sp. zn. I. ÚS 50/2010). Jedinú, avšak osamotenú
výnimku tak v slovenskej judikatúre predstavuje nález ústavného súdu zo 16. marca 2016, sp. zn.
I. ÚS 549/2015, ktorý vo svojej podstate povýšil aj samotnú dobrú vieru nadobúdateľa v zápis v
katastri nehnuteľností na spôsobilý titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Tento názor však v neskoršej

judikatúre najvyššieho súdu a ani v doktrinálnej rovine nenašiel odozvu.
Trebamaťnazretelitiežto,žerozhodnutiaÚstavnéhosúduČeskejrepubliky,naktoréodkazovalústavný
súd v náleze zo 16. marca 2016, sp. zn. I. ÚS 549/2015, boli výsledkom postupného a dlhodobého
vývoja judikatúry Ústavného súdu Českej republiky k právnej úprave nadobúdania vlastníckeho práva,
vrátane právnej úpravy materiálnej publicity katastra nehnuteľností (ktorá predmetnú právnu úpravu

kritizovala). Ústavný súd Českej republiky pri prelomení zásady nemo plus iuris však nevychádzal
len z ustanovení Občianskeho zákonníka, ale aj zo znenia ustanovenia § 11 zákona č. 265/1992
Sb. o zápisech vlastnických a jiných věcných práv k nemovistem v znení účinnom do 31. decembra
2013 (ďalej len „zákon č. 265/1992 Sb.“), ktorého znenie bolo odlišné od znenia ustanovenia § 70ods. 1 katastrálneho zákona. Túto odlišnosť v právnej úprave ústavný súd v náleze zo 16. marca
2016, sp. zn. I. ÚS 549/2015 vôbec nezohľadnil. Je zrejmé, že v judikáte R XX/XXXX - L. ktorý
poukazoval v náleze zo 16. marca 2016, sp. zn. I. ÚS 549/2015 ústavný súd - bola posudzovaná

odlišná skutková a právna situácia, než je tomu v rozhodovanom spore. V citovanej veci išlo o otázku
originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam udelením príklepu v daňovej exekúcii
[a nie o derivatívne nadobudnutie vlastníckeho práva na základe zmluvy od osoby, ktorá (možno) nebola
vlastníkom prevádzaných nehnuteľnosti]. Nemožno závery vyslovené v judikáte R 14/2009 vztiahnuť aj
na prípady zmluvného prevodu nehnuteľnosti, kedy sa predávajúci nestal vlastníkom nehnuteľností (pre

neplatnosť nadobúdacieho titulu), ktorý tak nemohol platne previesť kúpnou zmluvou vlastnícke právo k
týmto nehnuteľnostiam na kupujúceho. Napokon ani ústavný súd v náleze zo 16. marca 2016, sp. zn. I.
ÚS 549/2015 (a rovnako tak ani v nálezoch sp. zn. I. ÚS 151/2016 a I. ÚS 460/2017) okrem všeobecného
odkazu na princíp právnej istoty žiadnym spôsobom neuviedol, či, resp. v akom rozsahu, možno závery
z judikátu č. R 14/2009 aplikovať na prelomenie zásady nemo plus iuris v prípade zmluvného prevodu
nehnuteľnostísubjektom,ktorýsanikdyplatnenestalichvlastníkom.Vovšeobecnostijemožnéuzavrieť,

že de lege lata vychádza náš právny poriadok z predpokladu, že ak zákon neustanoví inak, nikto nemôže
previesť na iného vlastnícke právo, ktorým sám nemôže disponovať“.
Zatiaľ čo ústavný súd v náleze z 19. januára 2021, sp. zn. I. ÚS 510/2016 hovorí o mimoriadne
výnimočných okolnostiach a zdržanlivom prístupe pri poskytovaní ochrany práv dobromyseľného
nadobúdateľa, v náleze sp. zn. I. ÚS 549/2015 hovorí, že nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ

toto právo nadobudol dobromyseľne, musí byť poskytovaná široká ochrana, ako aj to, že otázkou
dobromyseľnosti sa tak všeobecné súdy musia vždy zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou.
Nález sp. zn. I. ÚS 510/2016 predstavuje argumentačný posun, keď ústavný súd už nehovorí o
pomerovaní dvoch ústavných hodnôt, a to ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka a ochrany
dobromyseľnosti nadobúdateľa. Ochrana dobromyseľnosti základným právom nie je a nemožno ju

ako samostatné základné právo, podľa nášho názoru, vyvodiť ani z princípu právneho štátu. Možno
teda povedať, že ústava uprednostňuje ochranu vlastníka (keďže ide o základné právo), zároveň však
pripúšťa, aby zákon ustanovil výnimky, kedy právo vlastníka ustúpi, resp. kedy dôjde k jeho zániku. A
to sú aj výnimky zo zásady nemo plus iuris.
Medzi originárne spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva - kedy nadobúdateľ neodvodzuje svoje

vlastníctvo od vlastníckeho práva skoršieho vlastníka - sa zaraďujú vydržanie, vytvorenie novej veci,
spracovanie cudzej veci, nadobudnutie zo zákona, nález veci, privlastnenie, oddelenie prírastku veci
a pozemkové úpravy. V prípade derivatívneho nadobudnutia vlastníctva dochádza k prevodu alebo
k prechodu vlastníckeho práva z pôvodného vlastníka na nadobúdateľa, a teda je nevyhnutné, aby
prevodca (resp. právny predchodca) bol skutočným vlastníkom prevádzanej veci. Medzi derivatívne

spôsoby nadobudnutia vlastníctva patrí jeho prevod scudzovacími zmluvami, alebo nepeňažný vklad
do majetku právnickej osoby, resp. prechod na základe dedenia, dobrovoľnou dražbou, rozhodnutím
štátneho orgánu a v niektorých prípadoch aj nadobudnutie vlastníckeho práva na základe zákona. Len
osobe, ktorá nadobudla vlastnícke právo (majetok) v súlade so zákonom (v súlade s platným právnym
poriadkom), patrí ústavnoprávna ochrana podľa článku 20 ods. 1 ústavy (k tomu viď aj PL. ÚS 33/95).

Taktiež platí, že „rovnaká ústavná ochrana sa priznáva všetkým vlastníkom, ktorí nadobudli vlastníctvo
v súlade s právnym poriadkom. Protiprávne nadobudnutie vlastníctva nie je predmetom ochrany prvou
vetou článku 20“ (k tomu viď aj DRGONEC, J. Ústava Slovenskej republiky. 2. vydanie. C. H. BECK:
Bratislava, 2019, s. 517 a nasl.).
Slovenská právna úprava nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka vo všeobecnosti neupravuje,

keďže vlastnícke právo možno nadobudnúť len zákonom predpísaným spôsobom. To platí tak v prípade
derivatívneho nadobúdania vlastníckeho práva, ako aj v prípade originárneho nadobúdania vlastníckeho
práva. Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka právna úprava umožňuje len v zákonom
upravených prípadoch, predstavujúcich výnimku zo zásady, že vlastnícke právo možno nadobudnúť len
od vlastníka, a len v týchto prípadoch zákon uprednostňuje ochranu dobromyseľného nadobúdateľa

veci a umožňuje prelomenie zásady nemo plus iuris. Z predmetného konštatovania tak vyplýva, že
neprichádza do úvahy, aby súdy bez toho, aby existoval zákonný podklad, rozširujúco vyvodzovali
možnosť ochrany dobromyseľného nadobúdateľa tým spôsobom, že samotná dobrá viera nadobúdateľa
postačuje na priznanie jej vlastníckeho práva, t. j. že by nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka
bolo prípustné vo všeobecnosti. Uvedené platí bez ohľadu na to, že zotrvanie na zásade nemo plus iuris

môže pôsobiť v subjektívnej rovine nespravodlivo voči nadobúdateľovi veci. Súčasťou princípu právnej
istoty je síce dôvera v rozhodnutia (v akty) štátu alebo iných orgánov verejnej moci, avšak túto nie je
možné vnímať absolútne.Zo zásady nemo plus iuris existujú výnimky, keď môže nadobúdateľ nadobudnúť vlastnícke právo
k prevádzanej nehnuteľnosti aj napriek tomu, že prevodca nebol jej vlastníkom, resp. nemal právo
nehnuteľnosť previesť. Ide o tieto prípady: 1. nadobudnutie nehnuteľnosti od nepravého dediča,

2. nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka v rámci konkurzného konania, 3. nadobudnutie
nehnuteľnosti od nevlastníka v exekučnom konaní, 4. nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka
v rámci dobrovoľnej dražby, 5. nadobudnutie nehnuteľnosti od oprávneného držiteľa podľa zákona
č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov.' (SUDZINA, M. Výnimky zo zásady nemo plus iuris so zameraním sa na nadobudnutie

nehnuteľnosti od nevlastníka v slovenskom právnom poriadku. In: Ius et Administratio 1/2013).

50. V prejednávanej veci bolo potrebné zodpovedať prejudiciálnu otázku, či nadobudnutie vlastníckeho
práva právnym predchodcom žalovaného I. D. bolo v súlade s platným právnym poriadkom, a teda či
mohlo dôjsť aj k následnému platnému prevodu vlastníckeho na žalovaného.

51. Súd sa stotožňuje s právnym názorom prezentovaným v judikatúre najvyššieho súdu, podľa
ktorého v prípade absolútne neplatného právneho úkonu nedochádza k prevodu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam a k zmene v osobe vlastníka, a to ani v prípade, ak bolo vyhovené návrhu na vklad
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Osoba, ktorá bola ako vlastník nehnuteľností zapísaná v katastri
nehnuteľností, hoci ich vlastníkom nebola pre neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, nemôže tieto nehnuteľnosti platne previesť na ďalší subjekt - hoci konajúci v dobrej
viere v správnosť zápisu v katastri nehnuteľností - s poukazom na zásadu, v zmysle ktorej nikto nemôže
previesť na iného viac práv, ako sám má. V prípade prvého absolútne neplatného právneho úkonu o
prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zotrváva pri ďalších prevodoch nehnuteľností na zásade
nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet - prezentovanej uznesením z 27. januára

2016, sp. zn. 1Cdo/146/2012, rozsudkami z 30. marca 2011, sp. zn. 3Cdo/144/2010 a z 26. januára
2017, sp. zn. 3Cdo/223/2016 a uznesením z 29. apríla 2014, sp. zn. 5MCdo/12/2011. Právna úprava
de lege lata neumožňuje nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka vo všeobecnosti, ale len v
prípade taxatívne upravených výnimiek, medzi nimi aj nadobudnutie o oprávneného držiteľa podľa z. č.
293/1992 Zb., k čomu však v tomto konkrétnom prípade nedošlo (viď body 55.-58.). Vyvodenie ochrany

dobromyseľného nadobúdateľa zo strany súdu rozhodujúceho v civilnom sporovom konaní pritom nie je
možné ani s poukazom na materiálnu publicitu katastra nehnuteľností, keďže katastrálny zákon priamo
pripúšťa spochybnenie hodnovernosti údajov zapísaných v katastri nehnuteľností preukázaním opaku,
čo znamená, že osoba, ktorá je ako vlastník zapísaná v katastri nehnuteľností, v skutočnosti vlastníkom
evidovaných nehnuteľností nie je, ak sa preukáže, že skutočným vlastníkom nehnuteľností je niekto iný.

Preto táto osoba zapísaná ako „vlastník“ ani nedisponuje oprávnením s týmito nehnuteľnosťami ďalej
nakladať.

52.Napriekuvedenémuzáverusúdpovažujezapotrebnévysloviťpochybnosťobdelostivporadíprvého
nadobúdateľa, ako aj samotného žalovaného v zmysle zásady, ktorá platila už v rímskom práve, podľa

ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným,
starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné
oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.

53. Pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníckeho práva prvým nadobúdateľom I. D., v okolnostiach

prípadu má súd za to, že prvý nadobúdateľ I. D. nepostupoval v zmysle citovanej rímskej zásady.
Vzhľadom na skutočnosť, že o inzeráte sa dozvedel v obchodnom dome, má súd za to, že sa
vyžadovala u budúceho nadobúdateľa určitá miera obozretnosti. Ak I. D. tvrdil, že J. B. mu oznámil,
že vlastníčka nehnuteľností, jeho manželka je chorá, a preto ju zastupuje, má súd za to, že bolo
vhodné vyvinúť určitú mieru obozretnosti za účelom overenia skutočnej vôle žalobkyne disponovať s

nehnuteľnosťami kontaktovaním žalobkyne. O tom, že konanie I. D. pri kúpe nehnuteľností nie je možné
považovať za obozretné svedčí aj skutočnosť, že až po tom, ako nadobudol garáž mal zistiť, že mu táto
garáž nevyhovuje, že je v nej vlhkosť, až následne zistil, že za garážou je rúra, cez ktorú preteká voda
s tvrdením, že to nevidel pri ohliadke. Zvýšená obozretnosť by sa vyžadovala aj s ohľadom na kúpnu
cenu, o ktorej sa sám I. D. vyjadril, že bola o niečo nižšia, aj keď nie výrazne, a to napriek tomu, že

garáž bola predávaná aj s pozemkom, čo nebolo bežné pri iných ponukách.

54. Pokiaľ ide o žalovaného, určitú mieru absencie obozretnosti možno vidieť v totožnej skutočnosti,
a to spôsobe akým sa dozvedel o inzeráte, na inzertnom portáli ,,bazoš“, ktorý sám deklaruje, že neručíza obsah inzerátov, ako aj v skutočnosti, že k ďalšiemu prevodu nehnuteľností došlo v období iba 7
mesiacov po predchádzajúcom prevode, pričom nebolo preukázané, že by žalovaný vyvinul akúkoľvek
aktivitu za účelom zistenia dôvodov prevodu, t. j. či nejde o špekulatívny prevod.

55. Pokiaľ ide o námietku žalovaného smerujúcu voči absencii obozretnosti žalobkyne, ktorá po prvom
prevode nezistila, že k nemu došlo a zistila to až následne, súd poukazuje na mimoriadne ťaživú osobnú
situáciu žalobkyne v dôsledku obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu, ktorého sa dopustil
voči žalobkyni ako matke syn žalobkyne, ktorý ju v úmysle usmrtiť fyzicky napadol mačetou, v dôsledku

čoho jej spôsobil rozsiahle zranenia a nepochybne aj psychickú traumu, pričom práve v období
rekonvalescencie, v období nesporne ťaživej psychickej situácie a preukázateľne zlom zdravotnom
stave došlo k prvému prevodu nehnuteľností, v dôsledku čoho bol nedostatok obozretnosti žalobkyne
pochopiteľný a ospravedlniteľný, pričom tento stav žalobkyne bol jej bývalým manželom aj zneužitý.

56. Naďalej tak je potrebné zotrvať na právnom závere, že absolútne neplatný právny úkon nespôsobí

právne následky ani v prípade, ak na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností. Dobrá viera nadobúdateľa (tu žalovanej) v správnosť zápisov v
katastri nehnuteľností je limitovaná právnou úpravou katastra. Absenciu vlastníckeho práva na strane
prevodcu nie je možné zhojiť ani odkazom na princíp právnej istoty argumentujúc správnosťou aktov
štátu, a preto nie je možné dospieť k záveru, že by mala byť priznaná ochrana „vlastníckemu“

právu nadobúdateľa, hoci konajúcemu v dobrej viere, keďže on vlastnícke právo nenadobudol. Ak
„nadobúdateľ nehnuteľností“ mal nadobudnúť vec od osoby, ktorá v skutočnosti nebola jej vlastníkom,
toto vlastnícke právo v skutočnosti nikdy nenadobudol, a preto sa nemôže dovolávať ochrany práva
nadobudnutého v dobrej viere.

57. K otázke pomerovania dvoch ústavných hodnôt - vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov a
ďalších nadobúdateľov sa vyjadril ústavný súd práve v náleze sp. zn. I. ÚS 510/2016, ktorý predstavuje
argumentačný posun, kedy ochrana nadobúdateľa na základe jeho dobromyseľnosti nie je základným
právom, ktoré je chránené ústavou, pretože ústava uprednostňuje ochranu vlastníka (keďže ide o
základné právo), zároveň však pripúšťa, aby zákon ustanovil výnimky, kedy právo vlastníka ustúpi, resp.

kedy dôjde k jeho zániku. A to sú aj výnimky zo zásady nemo plus iuris, pričom v tomto prípade k
prelomeniu tejto zásady nedošlo.

58. Podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

60. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

61. V ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je upravené moderačné právo súdu zmierniť
dôsledky upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže
byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom.

Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa §
255 Civilného sporového poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené
aj predpoklady na aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek úspechu vo veci súd
skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu
nepriznalo, pretože bolo treba použiť § 257 Civilného sporového poriadku.

62. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty
konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže
uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť
len s veľkými ťažkosťami. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257

CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné
okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto
podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2
MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať zaustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne

prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania
alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto
konania alebo charakterom procesnej situácie.

63. V prejednávanej veci súd vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v osobitých

okolnostiach prípadu. Napriek záveru súdu, o neprelomení zásady nemožnosti nadobudnutia
vlastníckeho práva od nevlastníka, má súd za to, že žalovaný žiadnym spôsobom nezadal príčinu
sporu a nemohol nijak ovplyvniť prvotné, neplatné nadobudnutie vlastníckeho práva jeho predchodcom,
v dôsledku ktorého bol neplatný aj právny úkon, ktorým nadobudol nehnuteľnosť žalovaný. Uvedené
okolnosti súd považuje za výnimočné, odôvodňujúce aplikáciu ust. § 257 CSP.

64. S poukazom na uvedené súd rozhodol o trovách konania v súlade s ust. § 257 CSP a žalobkyni,
ktorej vznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle zásady úspechu vo veci, túto náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné

podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 exekučného
poriadku).