Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoCsp/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723203659
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5723203659.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej

a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnom spore žalobcov: 1/ A. B.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., 2/ E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/XX, D.,
žalobcovia1/,2/zastúpeníprávnouzástupkyňouJUDr.BeátouMurárikovouOndrušovou,advokátkouso
sídlom Jilemnického 4841/8, Martin, IČO: 52 994 562, proti žalovanému: "Kozmonautov 29", so sídlom
Kozmonautov 3962/29, Martin, IČO: 36 132 187, o splnenie povinnosti, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10Csp/86/2023-34 zo dňa 06. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovanému voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k.
10Csp/86/2023-34 zo dňa 06. 03. 2024 žalobu žalobcov 1/, 2/ v celom rozsahu zamietol a žalovanému
proti žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení konštatoval, že žalobou, doručenou súdu dňa 04. 12. 2023, sa žalobcovia domáhali
proti žalovanému uloženia povinnosti opraviť vyúčtovanie za rok 2022 pre byt č. XX F. G. C. H.
XXXX/XX, D., za obdobie od 01. 01. 2022 do 31. 12. 2022. Žalobu odôvodnili tým, že im ako

podielovým spoluvlastníkom bytu bolo dňa 31. 05. 2023 doručené vyúčtovanie za rok 2022, v ktorom
boli neoprávnene vyúčtované k úhrade tzv. „Individuálne náklady (poštovné, pokuty, iné náklady)“ vo
výške 1.337,72 eur, ktoré predstavujú individuálne poštovné vo výške 38,- eur, upratovanie spoločných
priestorovvtýždniod12.12.2022do18.12.2022vovýške10,-eur,omylomvyplatenáčiastkazasprávu
SVB za rok 2019 vo výške 1.020,72 eur a neoprávnene uhradená čiastka za kongres „Lepšia správa
bytov“ vo výške 269,- eur. Na základe žiadosti o opravu ročného vyúčtovania žalovaný reagoval listom zo
dňa 30. 07. 2023 a zaslaním opravného ročného vyúčtovania za rok 2022 na byt č. XX, ktoré však nebolo

opravené v súlade s ich požiadavkami. Žalobcovia namietali poplatok za individuálne poštovné, platbu
10,- eur za upratovanie a čiastku za správu SVB za rok 2019 spolu s neoprávnene uhradenou čiastkou
za kongres s tým, že ide o neoprávnene účtované náklady. Uviedli, že ak na ich byte budú naďalej
žalovaným evidované tieto fiktívne a neexistujúce pohľadávky ohrozuje to ich vlastnícke právo, nakoľko
záložný veriteľ, v tomto prípade vlastníci bytov a nebytových priestorov zastúpení spoločenstvom
vlastníkov bytov, môžu uplatniť výkon zákonného záložného práva, a to aj prostredníctvom dobrovoľnej
dražby a uvedené môže mať vplyv aj možnosť prevodu bytu na tretiu osobu.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Súd nároky žalobcov posudzoval v zmysle ust. § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s.
p.“) a ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon
č. 182/1993 Z z.“), ktorým sú vymedzené práva a povinnosti medzi žalobcami a žalovaným.5. Konštatoval, že ust. § 137 C. s. p. demonštratívne uvádza jednotlivé druhy žalôb. Iná súkromnoprávna
žaloba, je prípustná iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva. Pri žalobe na
plnenie znie žalobný návrh na zaplatenie určitej peňažnej sumy, alebo na splnenie inej ako peňažnej

povinnosti. Právo na plnenie, či už peňažné alebo nepeňažné, ale vždy vyplýva zo žalobcom tvrdeného
relatívneho právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý môže byť založený na rôznych
právnych dôvodoch. Súd preto skúmal, či pre uloženie povinnosti, ktorej sa žalobcovia vo vzťahu k
žalovanému domáhali, vyplýva buď zo zmluvy, alebo zo zákona. Keďže žalobcovia nepredložili zmluvu
o spoločenstve vlastníkov bytov, ktorú predpokladá ust. § 7a zákona č. 182/1993 Z. z. súd vychádzal

len z pozitívno-právnej úpravy z ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z..
6. S poukazom na ust. § 7 ods. 1, § 7b ods. 1 až 6, § 9 až § 13 zákona č. 182/1993 Z. z. súd konštatoval,
že zo žiadneho z týchto ustanovení nevyplýva povinnosť spoločenstva vlastníkov bytov na reklamáciu
vlastníka bytu opraviť vyúčtovanie podľa § 7b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z., v súlade s požiadavkou
vlastníka bytu, pokiaľ sa domnieva, že jeho vyúčtovanie nie je správne. Z uvedených ustanovení (ale ani
z ďalších ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z.) nevyplýva oprávnenie vlastníkov bytov v súdnom konaní

domáhať sa uloženia povinnosti opraviť vyúčtovanie vykonané spoločenstvom podľa § 7b ods. 3 zákona.
7. Konštatujúc, že žalobcami tvrdené právo na opravu vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby
a opráv uhrádza plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome, zo zákona
nevyplýva a takémuto právu nekorešponduje ani zodpovedajúca povinnosť žalovaného, žalobcu
žalobcov vyhodnotil ako nedôvodnú.

8. Súd žalobcu žalobcov zamietol, majúc zato, že takémuto rozhodnutiu nebránila ani tá skutočnosť, že
žalovaný v priebehu konania zostal nečinný a právna zástupkyňa žalobcov na nariadenom pojednávaní
navrhla, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 C. s. p..
9. Konštatoval, že uvedené ustanovenie ráta s vydaním rozsudku pre zmeškanie v prípade tzv. žalôb na
plnenie, avšak podľa názoru súdu rozsudok pre zmeškanie nie je možné vydať v prípade dožadovania

sa splnenia akejkoľvek tvrdenej povinnosti, ak takáto povinnosť zo zákona, alebo z inej právnej
skutočnosti nevyplýva a ak k takejto povinnosti zo zákona, alebo inej právnej skutočnosti, nevyplýva
tomu korešpondujúce právo žalobcu. Takýto postup by bol nielen v rozpore so základnými princípmi,
na ktorých stojí Civilný sporový poriadok, ale aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Podľa
presvedčenia súdu rozsudkom pre zmeškanie nie je možné založiť nečinnému subjektu povinnosť, ktorá

pre neho nevyplýva zo zákona, alebo mu nie je uložená na základe zákona v jeho medziach a pri
zachovaní základných práv a hodnôt, nie je založená ani medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky, ktorá priamo zakladá práva a povinností fyzických osôb, alebo právnických
osôb, alebo nie je uložená nariadením vlády podľa článku 120 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
pretože podľa presvedčenia súdu vydanie takéhoto rozsudku by bolo v rozpore práve s čl. 13 ods. 1

ústavy.
10. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 C. s. p., pričom žalovanému, ktorý
bol úspešnou stranou konania, proti žalobcom nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v
konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

11. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/, 2/ z dôvodov pod3a § 365 ods. 1 písm. b), d), h) C. s. p.
odvolanie, ktorým sa domáhali jeho zmeny spoeívajúcej vo vyhovení žalobe, alternatívne jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ialšie konanie.
12. Žalobcovia namietali záver súdu, že im tvrdené právo na opravu vyúetovania použitia fondu
prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia, rozúetované na jednotlivé byty a nebytové priestory

v dome, zo zákona nevyplýva a takémuto právu nekorešponduje ani zodpovedajúca povinnos?
žalovaného.
13. Pod3a žalobcov súd opomenul aplikova? ust. § 3 ods. 1, 2 zákona e. 182/1993 Z. z., ktoré upravuje
zásadu subsidiarity Obeianskeho zákonníka vo vz?ahu k otázkam, ktoré nie sú v zákone e. 182/1993 Z.
z. upravené. Jednou z otázok, ktoré zákon e. 182/1993 Z. z. priamo neupravuje je aj možnos? podania

reklamácie voei roenému vyúetovaniu nákladov za byty a nebytové priestory, ktoré všeobecne upravuje
§ 7b ods. 3 zákona e. 182/1993 Z. z. aj s konkrétnym nárokom.
14. Opravu vyúetovania za byt za rok 2022 požadovali na základe § 499 a nasl. Obeianskeho zákonníka.
Uviedli, že medzi nimi a žalovaným spoloeenstvom vlastníkov bytov existuje vz?ah, ktorý vyplýva priamo
zo zákona, ako aj zo zmluvy o spoloeenstve.

15. Správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorým spoloeenstvo zabezpeeuje pre vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, okrem iného služby spojené s užívaním a iné einnosti, ktoré
bezprostredne súvisia s užívaním bytového domu. Vlastníci bytov platia pravidelné mesaené poplatky
za správu a einnos? spoloeenstva vlastníkov bytov. Jednou z povinností spoloeenstva vlastníkov bytovv zmysle § 7b ods. 3 zákona e. 182/1993 Z. z. je vykona? vyúetovanie vlastníkovi bytu, ktoré musí by?
v súlade s právnymi predpismi.
16. Vyúetovanie je porovnanie príjmov v podobe preddavkov – zálohových platieb a finanenej hodnoty,

ktorú by mali zaplati? skutoene pod3a reálnej spotreby. Už zo samotného gramatického výkladu slova
vyúetovanie vyplýva, že v oom nemajú by? zahrnuté žiadne iné „poh3adávky“, ktoré sa neviažu priamo
k bytu, a už vôbec nie poh3adávky, ktoré má spoloeenstvo voei fyzickej osobe, ktorá je zhodou okolností
vlastníkom bytu, ktorý patrí do správy spoloeenstva vlastníkov bytov.
17. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Eeskej republiky zo doa 20. 07. 2011 sp. zn. 26 Cdo

4242/2010, v ktorom bol vyslovený názor, že podmienkou pre vznik splatnosti nedoplatku v roenom
vyúetovaní je skutoenos?, že roené vyúetovanie bolo vyhotovené v súlade s právnymi predpismi.
Roené vyúetovanie na byt za rok 2022 malo by? iba vyúetovaním povinných platieb - úhrad za plnenia
rozúetované na jednotlivé byty a nebytové priestory, teda za služby aj s uvedením použitia prostriedkov
fondu prevádzky, údržby a opráv. Predmetom roeného vyúetovania nákladov na byt nemôžu by?
„nároky“ spoloeenstva vlastníkov bytov voei tretím osobám z iných právnych titulov (napr. titulom

náhrady škody, titulom bezdôvodného obohatenia a pod.). V prípade, že v roenom vyúetovaní nákladov
za byt sa nachádzajú položky, ktoré predstavujú nárok spoloeenstva voei konkrétnej fyzickej osobe,
ktorá je aj spoluvlastníkom bytu v správe spoloeenstva z titulu údajného bezdôvodného obohatenia, ei
náhrady škody, takéto vyúetovanie nie je v súlade so všeobecnými právnymi predpismi, najmä ak tieto
poh3adávky nie sú dôvodné a existujúce, eo v žalobe namietali. Z uvedeného dôvodu má takéto roené

vyúetovanie na byt vady.
18. S poukazom na ust. § 499 Obeianskeho zákonníka uviedli, že zle vykonané roené vyúetovanie
ako vadné plnenie spoloeenstva je spôsobilé spôsobi? ujmu na majetku vlastníka bytu, ktorá v danom
prípade predstavuje fiktívny dlh, ktorý je spôsobilý vyvola? proces smerujúci k dobrovo3nej dražbe ich
bytu. Rovnako údajný a v úetovníctve vykazovaný nedoplatok z titulu výkonu správy je spoloeenstvo

oprávnené evidova? a v prípade predaja bytu jeho vlastníkmi bude spravidla znížená kúpna cena bytu
o evidovaný nedoplatok bez oh3adu na to, ei je nedoplatok dôvodný, eo si kupujúci nemôže pred kúpou
dostatoeneaobjektívnepreveri?.Zároveoakpriialšíchroenýchvyúetovanianákladovvzniknepreplatok
na povinných platbách spojených s užívaním bytu, tento si spoloeenstvo môže zapoeíta? voei údajnému
„dlhu - fiktívnemu nedoplatku“ zo sporného roeného vyúetovania za rok 2022, ak toto nebude opravené

na základe rozhodnutia súdu. V dôsledku toho by im ako vlastníkom bytu nemusel by? vrátený preplatok
z roeného vyúetovania z ialšieho obdobia.
19. Pod3a žalobcov platný záväzkový vz?ah medzi nimi a žalovaným existuje a to jednak zo zákona e.
182/1993 Z. z. a tiež zo Zmluvy o spoloeenstve vlastníkov bytov. V zmysle ustanovení bez zbytoeného
odkladu reklamovali vadnos? roeného vyúetovania na ich byt a žiadali jeho opravu. S poukazom na

ust.§ 507 Obeianskeho zákonníka a možnos? domáha? sa opravy veci neobstojí záver súdu, pod3a
ktorého im tvrdené právo na opravu vyúetovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za
plnenia rozúetované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome zo zákona nevyplýva a takémuto
právu nekorešponduje ani zodpovedajúca povinnos? žalovaného na požiadanie žalobcu takúto opravu
vykona?. Súd v rozsudku opomenul zoh3adni? a aplikova? všeobecnú právnu úpravu zodpovednosti za

vady, ktorá sa v súkromnom práve uplatouje všade tam, kde neexistuje tzv. lex specialis v osobitných
predpisoch. Pri výklade súdu prvej inštancie vzniká legitímna otázka aký by malo zmysel zakotvenie
povinnosti spoloeenstva (a podobne aj obdobnej povinnosti správcu v ust. § 8a ods. 2 zákona e.
182/1993 Z. z.) vyhotovi? roené vyúetovanie nákladov za služby spojené s užívaním bytov a nebytových
priestorov, ak by vlastníci nemali právo toto vyúetovanie namieta? a teda reklamova?, resp. v rámci

takejto reklamácie žiada? jeho opravu alebo z3avu z ceny poskytovaných služieb za správu.
20. V ialšom poukázali na komentár k výkladu ust. § 7b ods. 3 zákona e. 182/1993 Z. z., z ktorého
vyplýva nárok na uplatnenie práva na odstránenie vád roeného vyúetovania ei právo na z3avu z odmeny
za správu domu, ak ju vlastník v mesaenom predpise platí.
21. Ialej uviedli, že reklamáciou je uplatnenie zodpovednosti za vady výrobku alebo služby, eo vyplýva

z ust. § 2 písm. l) zákona e. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebite3a v platnom znení (ialej len „zákon e.
250/2007 Z. z.“), ktoré možno v tomto prípade rovnako aplikova? v zmysle ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona
e. 182/1993 Z. z.
22. Uviedli, že si v súlade s právnou úpravou uplatnili legitímny nárok na opravu roeného vyúetovania
nákladov na ich byt za rok 2022, ktorému žalovaný nevyhovel. Dôvodne tak oeakávali, že kei sa

obrátia na súd, ten ich námietky voei roenému vyúetovania preskúma, posúdi, ei sú vyúetované položky
opodstatnené a zákonné a následne rozhodne o žalobnom petite.
23. Konštatovali, že v súdnej praxi síce nie je ustálené ei možno spoloeenstvo vlastníkov vo vz?ahu
k službám, ktoré poskytuje vlastníkom bytov a nebytových priestorov pod3a zákona e. 182/1993 Z.z. považova? za dodávate3a a aplikova? na neho zákon e. 250/2007 Z. z., avšak minimálne niektoré
povinnosti v zmysle subsidiárnej aplikácie ust. § 3 zákona e. 182/1993 Z. z. aplikova? možno. V tejto
súvislosti poukázali na oprávnenie SOI vykonáva? vo vz?ahu k spoloeenstvám vlastníkov kontroly v

easti vyúetovania tepla a TÚV.
24. Žalobcovia namietali aj porušenie práva na spravodlivý proces a inú vadu konania, ktorá má
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uvedené porueenie vzhliadli v nevydaní rozsudku pre
zmeškanie z dôvodu, že tento nie je možné vyda? v prípade dožadovania sa splnenia akejko3vek
tvrdenej povinnosti, ak takáto povinnos? zo zákona alebo z inej právnej skutoenosti nevyplýva a ak

k takejto povinnosti zo zákona, alebo inej právnej skutoenosti, nevyplýva tomu korešpondujúce právo
žalobcu.
25. Keiže právny názor súdu o neexistencii ich práva na opravu roeného vyúetovania úhrad za plnenia
nie je správny, mal súd pri správnom právnom posúdení veci na pojednávaní doa 06. 03. 2024 vyhlási?
rozsudok pre zmeškanie žalovaného pod3a § 274 C. s. p. Súd týmto svojim nesprávnym postupom v
koneenom dôsledku porušil aj ich ústavného právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces pod3a el.

46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

26. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.

27. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané veas, oprávnenou

stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnú? týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.), a tento pod3a § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil, vyhodnotiac
odvolanie žalobcov ako nedôvodné.

28. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania žalobcov a obsahu spisu dospel
k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie spôsobom zodpovedajúcim kontradiktórnej
povahe konania, z vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav veci, ktorý následne i správne
právne posúdil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spaoa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené

v ustanovení § 220 ods. 2 C. s. p., kei z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sú zrejmé úvahy vedúce
k vydaniu napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd stotožouje.

29. V nadväznosti na odvolacie námietky žalobcov odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 7b ods. 3
zákonae.182/1993Z.z.jepovinnos?oužalovanéhoakospoloeenstvavlastníkovbytovvykonávajúceho

správu bytov v bytovom dome vykona? vyúetovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za
plnenia rozúetované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Žalovaný túto svoju povinnos? vo
vz?ahu k žalobcom za obdobie roka 2022 splnil. Žalobcovia uvedené vyúetovanie reklamovali, prieom
žalovaný im na ich reklamáciu poskytol odpovei a predložil opravené vyúetovanie, i kei nie v súlade
s reklamáciou žalobcov.

30. Pokia3 ide o povinnos? žalovaného „opravi?“ vyúetovanie vykonané v zmysle § 7b ods. 3 zákona
e. 182/1993 Z. z., táto nevyplýva zo žiadneho ustanovenia uvedeného zákona, prieom ani súdnym
rozhodnutím nemožno uklada? také povinnosti, ktoré zo zákona nevyplývajú.

31.Pod3anázoruodvolaciehosúduvdanomprípadenemožnoaplikova?ust.§499anasl.Obeianskeho
zákonníka upravujúce zodpovednos? za vady veci, na ktoré ustanovenia žalobcovia v odvolaní
poukazovali. Ust. § 499 Obeianskeho zákonníka upravuje zodpovednos? za vady prenechanej veci
v právnom zmysle, t. j. hmotné predmety (hnute3né a nehnute3né veci) a prírodné sily, ktoré sú
ovládate3né a slúžia 3udskej potrebe. Ak plnenie jednej zo zmluvných strán spoeíva vo vykonaní

ureitej einnosti, nejde o zodpovednos? za vady. V prípade vyúetovania pod3a zákona e. 182/1993
Z. z. nejde pod3a názoru odvolacieho súdu o „vec“ v zmysle ust. § 118 Obeianskeho zákonníka,
a teda nie je nao možné aplikova? ustanovenia § 499 a nasl. Obeianskeho zákonníka. Vyúetovanie je
svojou povahou úetovným dokladom oh3adne služieb poskytovaných vlastníkom bytov, ktorý obsahuje
porovnanie nákladov na jednotlivé služby a ich vz?ah k zálohovým platbám, t. j. spôsob ich rozúetovania

a zapoeítania úhrad vlastníkov na jednotlivé služby. Vykonaním vyúetovania pod3a § 7b ods. 3 zákona e.
182/1993 Z. z. si spoloeenstvo plní informaenú povinnos? voei vlastníkom bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome, v ktorom vykonáva správu. Z uvedeného dôvodu (obdobne ako faktúra za tovar alebo
za služby, ei pokladniený doklad) nepredstavuje pod3a názoru odvolacieho súdu vyúetovanie vykonanév zmysle § 7b ods. 3 zákona e. 182/1993 Z. z. vec, na ktorú by sa vz?ahovalo ust. § 499 a nasl.
Obeianskeho zákonníka. Odvolací súd napokon v tejto súvislosti poukazuje aj na samotné odvolanie
žalobcov, kde na jednej strane síce uvádzajú, že si nárok uplatnený v konaní uplatoujú ako nárok pod3a

§ 499 a § 507 Obeianskeho zákonníka ako zodpovednos? za vady (prenechanej) veci, na druhej strane
poukazujú na povinnos? predávajúceho v zmysle § 4 ods. 1 zákona e. 250/2007 Z. z. poskytova? služby
v bežnej kvalite, t. j. vytýkajú vady poskytnutej služby (nie veci).

32. V prejednávanom spore však zároveo pod3a názoru odvolacieho súdu nie je na mieste aplikácia

právnych predpisov na ochranu spotrebite3a.

33. Vz?ah medzi žalobcami a žalovaným nie je vz?ahom spotrebite3ským, tento je daný zákonom
e. 182/1993 Z. z. a zmluvou o spoloeenstvo uzavretou v zmysle uvedeného zákona (ktorú však
žalobcovia nepredložili). Spoloeenstvo vlastníkov bytov zriadené pod3a § 6 zákona e. 182/1993 Z.
z. v znení úeinnom k dou 03. 12. 1996 (t. j. v ease vzniku žalovaného ako spoloeenstva vlastníkov

bytov v bytovom dome, kde sa nachádza byt žalobcov), resp. § 7 zákona e. 182/1993 Z. z. v platnom
znení, predstavuje právnickú osobu sui generis založenú na úeely výkonu správy, prieom jej režim je
riadený výluene týmto zákonom. Žalovaný (ktorým je samotné spoloeenstvo, nie správca na základe
zmluvy so spoloeenstvom) v rámci daného vz?ahu nekoná v rámci obchodnej alebo inej podnikate3skej
einnosti (sústavná einnos? vykonávaná samostatne podnikate3om vo vlastnom mene a na vlastnú

zodpovednos? za úeelom dosiahnutia zisku), keiže v prípade žalovaného nejde o právnickú osobu
založenú za eelom podnikania. V zmysle § 7 ods. 1 zákona e. 182/1993 Z. z. spoloeenstvo spravuje
spoloené easti domu a spoloené zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve
vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ialej len "spoloené nebytové priestory"), príslušenstvo a
pri3ahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy a zabezpeeuje plnenia spojené s užívaním bytov a

nebytovýchpriestorovvdome.Spoloeenstvopritommôževykonáva?leneinnostivymedzenéuvedeným
zákonom, prieom zmluvy v rozsahu svojej einnosti pod3a tohto zákona uzatvára v mene a na úeet
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Vo vlastnom mene môže spoloeenstvo vymáha?
plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pod3a tohto zákona (§ 7b zákona e.
182/1993Z.z.).Zuvedenéhovyplýva,žežalovanýniejepodnikate3om–dodávate3om,eipredávajúcim

v zmysle zákona e. 250/2007 Z. z. (osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebite3skej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej podnikate3skej einnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo
na jej úeet) a žalobcovia nie sú vo vzájomnom vz?ahu so žalovaným spotrebite3mi.

34. Vzh3adom na uvedeného vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku žalobcov spoeívajúcu

v nesprávnom právnom posúdení sporu v dôsledku neaplikovania ust. § 499 a nasl. Obeianskeho
zákonníka za nedôvodnú. Pokia3 žalobcovia v žalobe tvrdia, že poh3adávky uvedené vo vyúetovaní
sú fiktívne, majú možnos? bráni? sa žalobou o ureenie existencie, resp. neexistencie práva, prípadne
žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia v prípade úhrady poh3adávky, na ktorú pod3a nich
žalovaný nemal právo.

35. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku žalobcov spoeívajúcu v porušení práva na
spravodlivý proces z dôvodu nevydania kontumaeného rozsudku pod3a § 274 C. s. p.

36. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje sankciu

za ureité zákonom vymedzené formy procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní, konkrétne
za absenciu povinnosti tvrdi? a povinnosti dôkaznej, ei nedostavenie sa na pojednávanie. Rozsudok
pre zmeškanie je najprísnejšou procesnou sankciou akú Civilný sporový poriadok umožouje uloži?.
Dôsledkom jeho vydania je strata sporu s úeinkom prekážky rozhodnutej veci, avšak bez toho, aby súd
dal jednej zo strán možnos? prezentova? svoje skutkové tvrdenia a právne argumenty (resp. bez toho,

aby tieto tvrdenia a argumenty v rozhodnutí zoh3adnil, ak už boli prezentované pred vydaním rozsudku
pre zmeškanie). Rozsudok pre zmeškanie teda predstavuje zásadné vyboeenie zo štandardného
rámca civilného procesu a zásadný zásah do práva na spravodlivý proces. Ak je vydaný rozsudok
pre zmeškanie, žiadny proces sa neuskutoení. Ak nie je proces, nemôže by? ani spravodlivý (pozri
I. ÚS 233/2019). Z judikatúry Ústavného súdu vyplýva, že súd je povinný pristupova? k vydaniu

kontumaeného rozsudku zdržanlivo, prieom v nejednoznaených prípadoch má uprednostni? meritórne
prejednanie sporu (napr. III. ÚS 121/2021), prieom uvedený princíp ústavný súd judikoval práve v
súvislosti s kontumaeným rozsudkom vydaným na pojednávaní, kde doslovné znenie zákona naznaeujemenší priestor (resp. nedáva žiaden priestor) súdu na uplatnenie vo3nej úvahy. V samotnom nevydaní
kontumaeného rozsudku preto nemožno vidie? porušenie práva na spravodlivý proces.

37. Vychádzajúc z uvedených skutoeností a záverov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného
súdu, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním, a pri rozhodovaní
o ktorých súd aplikoval správne zákonné ustanovenie, pod3a § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny
potvrdil.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd pod3a § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu,
preto mu voei žalobcom vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nako3ko však žalovanému
v odvolacom konaní preukázate3ne žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu, vychádzajúc zo zásady
hospodárnosti konania, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (v dôsledku eoho nie je
následne potrebné rozhodova? o výške trov odvolacieho konania pod3a § 262 ods. 2 C. s. p., ktorá

v danom prípade predstavuje 0,- eur).

39. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)