Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/104/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5322010214
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5322010214.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Mihálikovej a sudkýň JUDr.
Adriany Gallovej a JUDr. Evy Kyselovej, na verejnom zasadnutí konanom 27. mája 2025 prejednal
odvolanie podané prokurátorom proti rozsudku Okresného súdu Žilina, sp. zn. CA-1T/58/2022 zo dňa
23.5.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. CA-1T/58/2022 zo dňa 23.5.2024 bol obžalovaný A. B. podľa
§ 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Čadca zo dňa 3.6.2022, sp. zn.
Pv 531/19/5502-63 zo skutku právne kvalifikovaného ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), e), ods. 3 písm. d) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.,
na skutkovom základe, že:

v období od presne nezisteného dňa v apríli 2011 do presne nezisteného dňa
v septembri 2016 prevažne v bytovom dome na ulici C. D. E. XXX F. E., okres E., v prevádzke
spoločnosti MATRIXMOBIL, s. r. o., na ul. Palárikovej 79 v Čadci, okres Čadca a na iných
miestach spôsoboval svojej vtedajšej manželke G. G. H. psychické utrpenie, a to najmä ponižovaním,
bezdôvodným osočovaním, neustálou kontrolou, vyvolávaním strachu a stresu, fyzickou, násilnou

izoláciou, vyžadovaním poslušnosti, bezdôvodným odopieraním spánku a oddychu, odopieraním
osobnej starostlivosti a hygieny, sústavným neodôvodnením obmedzovaním v prístupe k majetku,
trvalým vytváraním finančnej závislosti, čo malo vplyv na jej psychické zdravie, pričom uvedeného
konania sa dopúšťal A. B. najmä tým, že:
- ako jediný konateľ jej zamestnávateľa jej nevyplácal mzdu, ak potrebovala na niečo peniaze, musela
si od neho vyprosiť alebo požičať od rodinných príslušníkov, pričom v roku 2014 bola nútená si vziať

pôžičku na základné životné potreby, sústavne jej odopieral prístup
kspoločnýmfinančnýmprostriedkom,ktorézamykaldotrezoru,rozhodovaloveciach,ktorésmelakúpiť,
z nákupného košíka jej vyhadzoval potraviny, ktoré nepovažoval za potrebné, nechal ju stáť v rade pri
pokladni s plným košíkom s tým, aby zaplatila, hoci vedel, že nemá žiadne finančné prostriedky, pričom
sa na tom zabával,
- potom ako prevádzka v Ostrave, ktorá bola evidovaná na G. G. H., začala byť stratová, podmieňoval

platby za nájom nebytových priestorov, v ktorých sídlila, jej poslušnosťou a vytváral tak jej závislosť na
ňom, obmedzoval ju v slobodnom rozhodovaní,
- bránil jej využívať spoločné motorové vozidlo, nemala vlastné kľúče od bytu,
- bez jeho súhlasu nemohla G. G. H. opustiť byt, ísť s kamarátkami na kávu, k rodinným príslušníkom,
- zakazoval sa jej usmievať na okolie, robil jej žiarlivostné scény,
- rýchlou a agresívnou jazdou motorovým vozidlom vedome vyvolával v nej strach a stres, pričom na

jej protesty reagoval tým, že ju za trest vysadil bez dokladov, mobilného telefónu, peňazí, na rôznych
miestach mimo miesta bydliska a odišiel preč s tým, až dostane rozum,- denne vyžadoval jej prítomnosť v práci do neskorých nočných hodín v prevádzke na ul. A. XX, F. E. o
rozmere 15 m2, ktorú zamykal, pričom keď chcela vykonať malú potrebu, bola nútená podľa jeho návodu
odrezať plastovú fľašu, do ktorej sa vymočila, na čom sa bavil, zároveň obdobným spôsobom musela

vyriešiť aj ženskú hygienu,
- bezdôvodne ju zamykal v byte,
- v presne nezistený deň v roku 2015, keď G. G. H. zomierala babka, nechcel ju pustiť k nej, aby sa
rozlúčila, zamkol ju v predajni, pričom od svojho zámeru upustil až po tom, ako začala zhadzovať tovar
v predajni na zem,

lebo skutok nie je trestným činom.

Zároveň podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodenú G. G. H. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný
proces.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom 23.5.2024 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho
odôvodnení a poučení prokurátor zahlásil voči rozsudku ihneď odvolanie v neprospech obžalovaného,
splnomocnenecpoškodenejsiponechallehotunapodanieopravnéhoprostriedkuaobžalovanýsavzdal
práva podať odvolanie aj za oprávnené osoby (na č.l. 540 súdneho spisu).

Podaním doručeným súdu dňa 10.9.2024 (na č.l. 578-580 súdneho spisu) prokurátor doplnil dôvody
odvolania. Odvolací súd upriamuje pozornosť na podstatu odvolacej argumentácie prokurátora: Súd na
základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nevysporiadal sa so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Prokurátor je názoru, že vykonaným dokazovaním
bolo preukázané spáchanie skutku tak, ako je uvedené v obžalobe. Poškodená G. G. H. tak prípravnom

konaní, na hlavnom pojednávaní, ako aj v konaní o rozvode manželstva opakovane a nemenne popísala
konanie obžalovaného smerujúce voči jej osobe a jeho dôsledky tak, ako je uvedené v skutkovej vete
obžaloby. Jej výpoveď je podporená výpoveďami viacerých svedkov, ktorí vo viacerých epizódach jej
života s obžalovaným boli priamymi, resp. nepriamymi pozorovateľmi ich spolužitia. Svedok C. I. – jej
otec – popísal pracovné podmienky v predajni, kde pracovali, dokedy chcel obžalovaný, od dcéry vedel,

že močila do fľaše, bála sa rýchlej jazdy s obžalovaným, viackrát mu volala, keď bola zamknutá v byte,
potvrdil, že nemala kľúče od bytu, že si počas manželstva prišla požičať na školu, chodila k sestre
na návštevy, keď obžalovaný spal a pod. Svedkyňa G. F. C. – jej sestra – si všimla, že jej sestra je
viac unavená, niekedy chodili ráno na tovar, pracovali večer a v nočných hodinách, popísala pracovné
podmienky v predajni, pri hádke sestra obžalovanému vyčítala rýchlu jazdu autom, na jej syna sa

prišla pozrieť, keď manžel spal, sťažovala sa na finančné problémy, požičala jej peniaze a pod. Svedok
J. I. – jej brat – potvrdil, že obžalovaný a poškodená boli nenormálne dlho v práci, poškodená mu
musela stále pomáhať, byť s ním, psychicky to nezvládala, potvrdil, že bývala zamknutá v byte a pod.
Svedok K. G. A. D., A. mal informácie o manželstve sprostredkované od poškodenej, potvrdil pracovnú
vyťaženosť poškodenej, že jej nebola vyplácaná mzda, opakovane bola doma zamknutá, nemala kľúč

a pod. V prospech poškodenej vyznievajú aj závery znaleckého posudku znalca z odboru psychológie
A. L. M., ktorý u poškodenej zistil pretrvávajúce reziduálne prejavy posttraumatickej stresovej poruchy
z predošlého manželstva a tiež konštatoval, že konanie, ktorého sa mal obžalovaný dopúšťať voči
poškodenej, zanechalo stopy a následky na jej psychike. Závery znalkyne G. J. I. z psychologického
vyšetrenia obžalovaného nijako nevyvracajú ani nespochybňujú skutočnosti uvádzané poškodenou.

V ďalšej časti prokurátor poukazuje na finančnú závislosť poškodenej od obžalovaného, keď obžalovaný
rozhodoval o použití finančných prostriedkov a vytkol súdu, že bagatelizoval zistenia ohľadom prevádzky
v Ostrave, ktorá bola vedená na poškodenú. Aj v tomto bola poškodená odkázaná na pomoc manžela
s podnikaním a prehlbovalo to jej závislosť na ňom. Aj z výpovede svedkov bolo preukázané, že
poškodená musela pracovať výrazne nad rozsah bežného pracovného času, bezdôvodne ju zamykal

v byte. Tiež prokurátor zdôraznil, že poškodená neuviedla, že by sa nemohla stretávať s príbuznými
a kamarátkami, avšak mohla tak urobiť len so súhlasom obžalovaného. Hoci vedel, že poškodená sa
bojí rýchlej jazdy, napriek tomu v tomto konaní pokračoval a vyvolával v nej vedome stres a strach.
Výpoveď poškodenej podporenú aj ďalšími dôkazmi možno považovať za konzistentnú. Jednoznačne
z nej vyplýva, že obžalovaný mal vo vzťahu k poškodenej dominantné postavenie, riadil všetky oblasti jej

života, vyžadoval si jej poslušnosť, pričom takéto konanie poškodená oprávnene pociťovala ako ťažké
príkorie, ktoré jej spôsobovalo psychické utrpenie. Z uvedeného dôvodu má prokurátor za to, že konanie
obžalovaného napĺňa znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1písm. a), b), e), ods. 3 písm. d) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. Ďalejnamietal nezrozumiteľnosť a rozporuplnosť odôvodnenia rozhodnutia, keď na jednej strane konštatuje,
že sa skutok stal a k tomu smeruje aj výrok jeho rozhodnutia, a na druhej strane v podstatnej časti
odôvodnenia spochybňuje, že došlo ku konaniu obžalovaného, ktoré mu je kladené za vinu. Vzhľadom

na uvedené navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok okresného súdu
a vec mu vrátiť, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

Súčasťou spisu nie sú vyjadrenia iných strán trestného konania k odvolaniu prokurátora.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátorka v zmysle písomných dôvodov
odvolania len zopakovala návrh na rozhodnutie o odvolaní, ktorý uviedla v jeho písomnom
vyhotovení. Splnomocnenec poškodenej sa pripojil k návrhu prokurátora v plnom rozsahu. Obhajkyňa
obžalovaného sa nestotožnila s dôvodmi odvolania prokurátora, zdôrazniac účelové hodnotenie
dôkazovprokurátorom.Naopak,stotožnilasasozávermirozsudkuprvostupňovéhosúdu,apretožiadala
odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317
Tr. por., zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., na to
oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. a) Tr. por., odvolanie spĺňa náležitosti § 311 ods. 1,
ods. 2 Tr. por., bolo podané na príslušnom súde a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania

alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa
§ 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Na podklade odvolania prokurátora krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v celom

rozsahu a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Odvolací súd po preskúmaní trestnej veci obžalovaného A. B., vykonaného dokazovania súdom
prvého stupňa a jeho zhodnotenia nemal pochybnosti o skutkových záveroch, ktoré viedli súd
k oslobodzujúcemu rozsudku. Prvostupňový súd vo veci vykonal v dostatočnom rozsahu a zákonným

spôsobom dokazovanie potrebné na rozhodnutie o predmetnej obžalobe prokurátora a na ich podklade
prijal správny záver, v zmysle ktorého sa v konkrétnom prípade nejedná o trestný čin.

V posudzovanej veci uplatnené odvolacie námietky prokurátora smerujú primárne do oblasti skutkových
zistení. Z jeho strany ide o výhrady voči skutkovým zisteniam, spôsobu hodnotenia dôkazov vykonaných

súdom nižšej inštancie a zároveň má výhrady k odôvodneniu rozhodnutia. Prokurátor je presvedčený
o tom, že výsledky vo veci vykonaného dokazovania sú dostatočné na uznanie viny obžalovaného,
nakoľko konanie obžalovaného uvedené v skutkovej vete obžaloby napĺňa všetky zákonné kvalifikačné
znaky trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby.

Podľa § 285 písm. b) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom.
Postuppodľacitovanéhozákonnéhoustanoveniasauplatní,akjenapodkladevykonanéhodokazovania
zrejmé, že sa skutok uvedený v obžalobe stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu,
v danej veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Prípadné nenaplnenie znakov skutkovej podstaty
trestného činu teda môže mať základ v absencii jeho objektívnej, resp. subjektívnej stránky.

Zo spisového materiálu, ktorý sa vzťahoval na trestné stíhanie obžalovaného A. B., krajský súd zistil, že
v priebehu trestného konania boli zabezpečené a vykonané také dôkazy, ktoré odôvodňovali relevantné
pochybnosti, že konanie kladené obžalovanému za vinu v obžalobe napĺňa znaky stíhaného trestného
činu.Konanieobžalovaného,kladenémuzavinuobžalobou,sanevyznačovalovyššímstupňomhrubosti

a bezohľadnosti. Preto sa krajský súd stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že obžalovaný má
byť oslobodený spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por.Krajský súd má primárne výhrady už k formulácii skutku. Skutok je uzavretý jav, ktorý má svoj začiatok,
priebeh a koniec, charakterizovaný najmä konaním a následkom, ktorý je trestnoprávne relevantný.
Precízne a výstižné vymedzenie skutku je úlohou orgánov činných v trestnom konaní. Skutok je

nevyhnutné charakterizovať konkrétnymi identifikačnými údajmi, aby nemohol byť zamenený za iný
a z vymedzenia skutkových okolností musí byť zrejmé naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty
trestného činu. Je tak potrebné uviesť skutkové okolnosti, ktorými sa napĺňajú jednotlivé znaky skutkovej
podstaty – konanie, následok, čas, miesto, spôsob spáchania skutku, pohnútku páchateľa, prípadne
iné okolnosti vymedzujúce skutok a majúce vplyv na právnu kvalifikáciu. Správne vymedzenie času má

vplyv nielen na posúdenie skutku z hľadiska jeho trvania (trváci trestný čin, pokračujúci trestný čin),
naplnenia kvalifikačného znaku kvalifikovanej skutkovej podstaty – závažnejší spôsob konania podľa §
138 písm. b) Tr. zák. – po dlhší čas, ale aj na posúdenie premlčania trestného stíhania.

V aktuálne stíhanej veci je skutok vymedzený časom od presne nezisteného dňa v apríli 2011 do presne
nezisteného dňa v septembri 2016. Z obsahu spisu vyplýva, že obžalovaný a poškodená boli manželia

od X.X.XXXX a ich manželstvo bolo rozvedené dňa XX.X.XXXX, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok
o rozvode manželstva. Zo skutkovej vety obžaloby nie je zrejmé, v akom čase sa mal obžalovaný
dopúšťaťvočipoškodenejjednotlivýchdielčíchútokovopísanýchvobžalobe,prípadnevakýchčasových
intervaloch mal takéto správanie opakovať, čo neumožňuje, resp. je minimálne prekážkou pre aplikáciu
právnej kvalifikácie po dlhší čas, ale aj posúdenia intenzity takého konania. Bez ďalších zistení nie je

možné skutok týrania ohraničiť podstatnou dĺžkou manželstva (alebo do odchodu jedného z manželov
zo spoločnej domácnosti), prípadne ako v danej veci aj úsek partnerského života pred uzatvorením
manželstva. Ide tak o zásadný nedostatok skutku a extrém, ktoré evokuje dojem prehodnotenia
manželského spolužitia a hľadania „trestnoprávnych následkov“ správania jedného z manželov, čo je
neprípustné. Objektívna stránka nemôže spočívať len vo všeobecnom vymenovaní nedostatkov tohto

vzťahu, poukázaním na „zlé správanie sa“ jedného z manželov. Úlohou trestného práva nie je a ani
nemôže byť, aby sa trestné právo stalo nástrojom na riešenie partnerských nezhôd, hádok a sporov,
alebo spätne preskúmavať nefunkčné manželstvá trvajúce často niekoľko rokov. Nefunkčné manželstvo
má byť primárne riešené v civilnom konaní, v ktorom sa má súd zaoberať príčinami rozvratu manželstva.
Trestné právo by malo zasahovať len v najzávažnejších prípadoch, keď dochádza k intenzívnemu

fyzickému alebo psychickému násiliu, resp. kombinácii týchto násilí s následkom, ktoré podstatným
spôsobom narúšajú kvalitu života.

Týranie blízkej a zverenej osoby je pokračovací trestný čin, pričom jednotlivé útoky spravidla nebudú
napĺňať samé osebe zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby,

pretože na ich naplnenie sa bude vyžadovať určitá trvácnosť, resp. opakovanie sa. Súčasne napĺňa aj
znaky trváceho trestného činu.
Týraniejezlézaobchádzanievyznačujúcesavyššímstupňomhrubostiabezcitnosti surčitoutrvalosťou,
ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na
zdraví, musí však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť

pociťuje ako ťažké príkorie.
Objektívnastránkatohtotrestnéhočinuspočívavšpecifickýchútokochidentifikovanýchvodseku1písm.
a) až e), ktorých následkom je spôsobenie fyzického alebo psychického utrpenia poškodenej osobe
(možná je aj kombinácia fyzického a psychického utrpenia ako následkov takýchto útokov). Odborná
literatúra definuje fyzické a psychické utrpenie ako fyzické alebo duševné bolesti, ktoré ovplyvňujú

alebo sťažujú obvyklý život poškodenej osoby, resp. podstatne narúšajú kvalitu jej života. Súdna prax
definuje fyzické alebo psychické utrpenie ako stav vyznačujúci sa telesnými alebo duševnými bolesťami,
ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života poškodenej osoby a netrvajú celkom krátky – prechodný čas,
spôsobený ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v § 208 ods. 1 písm. a) až e) Tr. zák. Teda
takto vymedzené útoky nemusia samé osebe vôbec napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu,

ale napríklad, ak by boli posudzované samostatne, môžu napĺňať len znaky priestupku, ale práve ich
opakovanosť (či sústavnosť) a trvalosť spôsobuje fyzické či psychické utrpenie poškodenej osoby, ktoré
nie je len celkom krátkeho alebo prechodného charakteru. Utrpenie možno definovať aj ako silnú fyzickú
alebo psychickú bolesť, vrátane výrazného strachu, obáv poškodenej osoby o život alebo zdravie, alebo
život a zdravie blízkych osôb, vyvolané poruchy zdravia alebo ochorenia a pod. Utrpenie tak vo vzťahu

k časovému hľadisku trvania útokov bude preto potrebné posúdiť prísne individuálne vo vzťahu ku
každému konkrétnemu prípadu.V konkrétnostiach danej trestnej veci je potrebné uviesť, že jednotlivé čiastkové konania popísané
v skutkovej vete obžaloby ani podľa názoru krajského súdu nenaplnili samé osebe ani vo vzájomných
súvislostiach znak týrania. Ako už vyššie krajský súd uviedol, chýbajúce časové súvislosti jednotlivých

útokov popísaných poškodenou sú prekážkou na posúdenie intenzity takého konania vo vymedzenom
časovomobdobí–vpodstatnomčasemanželskéhospolužitia.Anivzájomnéhospodárenievmanželstve
a podnikanie, majúce vytvoriť finančnú závislosť poškodenej od obžalovaného, ktoré popísal tak
obžalovaný, ako aj poškodená, podľa názoru krajského súdu nevykazujú znaky týrania. V každom
manželstve funguje nejaký spôsob hospodárenia, či už dohodnutý, alebo zaužívaný, smerujúci

k naplneniu ekonomickej funkcie manželstva, spočívajúci v poskytovaní základného materiálneho
zabezpečenia svojim členom, pričom jeho členovia majú povinnosť vzájomnej pomoci a povinnosť
starostlivosti o zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne. O jeho správnosti, prijateľnosti alebo
neprijateľnosti možno diskutovať len z pohľadu jeho dopadu na zabezpečovanie potrieb jednotlivých
členov domácnosti. Pokiaľ sú tieto základné potreby zabezpečené – nie sú bezdôvodne odopierané
druhým manželom (útoky špecifikované

v § 208 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. – bývanie, veci nevyhnutnej osobnej potreby, atď.), takéto konanie
nemožno považovať za týranie. V podstate ide o vyjadrenie subjektívnej nespokojnosti poškodenej
s pomermi v manželstve prejavujúcimi sa: v hospodárení s dominantným postavením manžela,
ktorý prevažne rozhodoval o použití peňažných prostriedkov; spoločnom podnikaní, resp. výkone
práce poškodenej pri podnikaní manžela, nie podľa jej predstáv (pracovný čas, prispôsobovanie sa

aktuálnym potrebám pri výkone podnikania), z ktorého pravdaže vznikali konflikty, keďže manžel
bol vorkoholik a ich spoločný život podriadil podnikaniu; rozdielnosti predstáv o ďalšom vzdelaní
poškodenej a jeho financovaní (čiastočne si financovala poškodená aj úverom). Presne tieto konfliktné
situácie boli aj dôvodom rozvodu manželstva, ako to vyplynulo z odôvodnenia rozsudku o rozvode.
Skutočnosť, že poškodená nedisponovala druhým kľúčom od bytu, medzi dospelými osobami pôsobí až

infantilne. Hodnotenie výpovede poškodenej, ako aj jej rodinných príslušníkov z pohľadu prokurátora je
jednostranné, nakoľko z výpovedí svedkov vyplývajú aj iné skutočnosti – že poškodená sa bála jazdiť
na aute, hoci ho mala k dispozícii, navštevovala rodinných príbuzných, jej sestra sa nestarala do jej
rodinných záležitostí, nič bližšie nevedela o jej rodinnom živote, brat poškodenej pracoval vo firme
obžalovaného

a podľa jeho vyjadrenia, obžalovaný bol vorkoholik a stále boli v práci, fyzicky ju nikdy nenapadol,
nezakazoval jej, čo si nesmie kúpiť, doma mali všetko, kupoval jej kabelky, prstene, oblečenie, keď sa
rozchádzali, kúpil jej aj auto a pod. (tieto sú podrobne uvedené v odôvodnení rozsudku prvostupňového
súdu). Okrem toho výpovede svedkov sú z pozície pozorovateľa, bez akýchkoľvek konkrétností k zlému
zaobchádzaniu s poškodenou, tieto poukazujú na bežné konfliktné situácie v manželstve a prevažne

boli svedkom sprostredkované poškodenou. Treba dať za pravdu obhajobe, že výpoveď poškodenej
v prípravnom konaní nebola vykonaná kontradiktórne (obhajoba mala výrazne sťažené podmienky
zúčastniť sa výsluchu v ČR počas covidových opatrení) a zároveň, hoci bola poškodená vypočutá na
konci hlavného pojednávania, súd tak učinil až potom, ako sa zúčastňovala hlavných pojednávaní a bola
prítomná pri výkone ďalších dôkazov, čo mohlo ovplyvniť jej správanie pri výpovedi.

Ani konfliktné spolužitie manželov neznamená týranie. Ak by sme prijali takýto pohľad, tak manželské
spolužitie by vo všeobecnosti bolo prijaté ako forma týrania. Nie je možné postaviť trestnosť takéhoto
konania na tom, že v podstate akékoľvek partnerské nezhody, aj keď sa opakujúce a pretrvávajúce, by
boli považované za týranie, ak by jeden z partnerov vyhlásil, že sa mu to nepáči.

Nie je bez významu, že poškodená podala trestné oznámenie v tejto veci s výrazným odstupom
času od rozvodu manželstva dňa 31.7.2019, zároveň podala aj trestné oznámenie vo veci podozrenia
nevyplatenia mzdy a odstupného, ktorým predchádzal mail poškodenej z 10.3.2019 s návrhom
na usporiadanie BSM po rozvode manželstva. V týchto skutočnostiach sa odráža motivácia

konania poškodenej a táto vyplýva aj z konania o rozvod manželstva, kde poškodená uviedla, že
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, nakoľko voči manželovi chová hlbokú nenávisť
a neprekonateľný odpor.

ZoznaleckéhoposudkuA.L.M.–znalcazodborupsychológia–sícevyplývazáver,ženapozadíeviduje

pretrvávajúce zbytkové prejavy posttraumatickej stresovej poruchy, ktoré by mohli byť zapríčinené
konaním bývalého manžela, tento záver však nie je vôbec logicky a presvedčivo zdôvodnený, navyše
treba pripomenúť, že vlastné vyšetrenie poškodenej znalcom prebiehalo 29.11.2019 (pričom zo
spoločnej domácnosti odišla v septembri 2016, teda po viac ako troch rokoch) a o kvalitu ďalšiehoživota poškodenej po odchode zo spoločnej domácnosti sa znalec absolútne nezaujímal. O následkoch
predchádzajúceho manželského spolužitia sa však vyslovil tak, že by mohli byť zapríčinené konaním
bývalého manžela. Tento posudok v podstate obsahuje subjektívne hodnotiace úsudky znalca, ktoré sú

neprijateľné, a znalec týmto spôsobom prevzal na seba úlohu súdu. Preto je tento dôkaz nepoužiteľný.

Krajský súd nemá pochybnosti, že k opísaným situáciám poškodenou počas manželstva dochádzalo,
tieto však svedčia o trvalom rozvrate vzťahov v manželskom živote, boli dôvodom rozvodu manželstva,
avšak nedosiahli intenzitu týrania. Takéto závery nemožno vyvodiť ani z vykonaného dokazovania

s poukazom na vyššie uvedené úvahy krajského súdu. Za takejto situácie krajský súd dospel
k jednoznačnému záveru, že vo vykonanom trestnom stíhaní neboli zhromaždené také dôkazy, ktoré by
odôvodňovali záver o uznaní viny obžalovaného.

Aj snaha štátu o kultiváciu partnerských vzťahov musí mať podľa súdu určité hranice, a to najmä v oblasti
trestnej represie. Trestné právo by do takýchto vzťahov malo vstupovať len v najzávažnejších prípadoch.

Povaha týchto vzťahov vyžaduje, aby štát tieto zásahy minimalizoval, pristupoval k nim zdržanlivo
a prostriedky trestného práva uplatňoval len tam, kde už nepostačí ochrana poskytovaná inými právnymi
odvetviami. Prehodnocovať spätne niekoľko rokov trvajúce manželstvá by malo byť skôr výnimkou ako
pravidlom.

Podľa názoru krajského súdu je značne problematické kvalifikovať v trestnoprávnej rovine ako týranie tie
prípady, keď partneri dlhodobo akceptovali a praktizovali určitý spôsob vzájomného spolužitia a vzťahu,
v ktorom dochádzalo k rôznym formám všeobecne nesprávneho a v morálnej rovine odsúdeniahodného
konania, bez toho, aby dochádzalo jednak k eskalácii jeho intenzity a prerastaniu do fyzického
napádania, jednak k tendencii niektorého z partnerov situáciu riešiť ako neprijateľnú.

K výroku o náhrade škody je potrebné uviesť, že z ust. § 288 ods. 3 Tr. por. vyplýva, že v prípade
oslobodenia obžalovaného spod obžaloby súd poškodeného s jeho nárokom odkáže na civilný proces.
Pre tento spôsob rozhodnutia však musí byť splnená základná podmienka, že nárok na náhradu
škody bol riadne a včas uplatnený (§ 46 ods. 3 Tr. por.). Poškodená si v tomto konaní neuplatnila

nárok na náhradu škody v zmysle § 46 ods. 3 Tr. por., preto súdu chýbal základ pre vyššie uvedený
výrok o náhrade škody. Poškodená si neuplatnila nárok na náhradu škody v prípravnom konaní,
takýto návrh nebol prednesený na začiatku hlavného pojednávania, je až súčasťou záverečnej reči
splnomocnenca poškodenej. Výrok o náhrade škody, aj keď nesprávny, však zostal súčasťou výrokovej
časti napadnutého rozsudku, nakoľko krajskému súdu chýbal podklad na jeho zrušenie. Obžalovaný

sa vzdal práva na podanie odvolania aj za oprávnené osoby a prokurátor podal odvolanie výlučne
v neprospech obžalovaného. Pri obmedzenom revíznom princípe nemal tak krajský súd priestor na
zrušenie predmetného výroku.

V neuvedených podrobnostiach krajský súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku prokurátorom,
a nezistil žiadne pochybenia. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej
povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.