Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 23, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 42C/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125208205
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Andrea Škapincová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125208205.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci žalobkyne: A. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, B.,
právne zastúpená JUDr. Stanislavou Majerovou, advokátkou so sídlom Kuzmányho 33, Košice, proti
žalovanému: C. B., nar. X.X.XXXX, bytom A. XX, B., právne zastúpený JUDr. Jolanou Fuchsovou, PhD.,
advokátskou so sídlom Štúrova 20, Košice, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. U k l a d á C. B., nar. X.X.XXXX povinnosť, aby sa nepribližoval k žalobkyni, A. A. B., nar. XX.X.XXXX

na vzdialenosť kratšiu ako 3 metre s výnimkou účasti na procesných úkonoch v súdnom konaní,
trestnom a správnom konaní, a to do právoplatného skončenia trestného konania vedeného Okresným
riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach, Odbor kriminálnej polície, 1. oddelenie vyšetrovania, ČVS:
ORP-578/X-YS-KE-2025.

II. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalobkyni voči žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 17.5.2025 domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému vstup do bytu č. XX nachádzajúcom sa na 8. poschodí
bytového domu na D. E., súpisné č. XXXX, vchod č. XX, v ktorom býva. Zároveň navrhla, aby súd

nariadil neodkladné oparenie, ktorým zakáže žalovanému priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 3
metre s výnimkou prípadov účasti na procesných úkonoch súdu v priestoroch budovy súdu alebo na iné
procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi
určených s tým, že sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov sa tento zákaz nevzťahuje.
Vo veci samej sa návrhom domáhala rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností na
čas po rozvode k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva strán sporu - F., nar. XX.X.XXXX a

C., nar. XX.XX.XXXX. Súčasne sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia týkajúceho sa úpravy
výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Navrhla, aby
súd žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.

2. Uznesením sp.zn. 0C/2/2025 zo 17.5.2025, výrokom II. súd návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia,týkajúcehosazákazupribližovaniažalovanéhokžalobkyninavzdialenosťmenšiuako3metre

vylúčil na samostatné konanie. Vylúčený nárok je vedený na tunajšom súde pod sp.zn. 42C/22/2025.

3. Žalobkyňa podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že manželstvo
so žalovaným považuje za nefunkčné a ich spolužitie za neznesiteľné. Jej rozhodnutie je založené na
podrobnom a dlhodobom uvážení všetkých okolností, ktoré majú vplyv na vzťah medzi manželmi a
ovplyvňujú kvalitu, intenzitu aj emočné prežívanie ich partnerského vzťahu. Ich vzájomný vzťah je do

značnej miery ovplyvnený dominantou povahou žalovaného a snahou presadzovať svoju predstavu o
tom, ako by mal vyzerať nielen ich spoločný život, ale aj život ich spoločných detí, od plnenia školskýchaktivít až po ich mimoškolské aktivity a trávenie voľného času. Zhoršovanie vzťahu sa prejavuje najmä
sebapresadzujúcim sa a pre žalobkyňu nepochopiteľným správaním sa žalovaného voči nej, ale aj voči
ich deťom. Uvedené vníma intenzívne predovšetkým v posledných troch rokoch. Dlhodobo pociťuje

absenciu úprimnej osobnej a chápajúcej komunikácie vo vzťahu, ktorá viedla k strate dôvery voči
žalovanému ako manželovi. Pociťuje absenciu potreby budovať vzťah zo strany žalovaného, naopak ich
vzťah je realizáciou predstavy žalovaného o tom, ako má vyzerať manželstvo a ako má fungovať rodina,
kto má aké povinnosti a kto má koho počúvať. Akékoľvek vybočenie z tejto predstavy žalovaného hnevá
a privádza do zúrivosti. Žalobkyňa sa v snahe predchádzať hádkam a konfliktom naučila prispôsobovať

sa predstavám žalovaného, no napriek tomu sa vždy našli dôvody, pre ktoré vznikol konflikt. Žalobkyňa si
našla mimomanželskú známosť a toto zistenie u žalovaného vyvolalo hnev, ktorý vyvrcholil opakovaným
verbálnym a fyzickým atakom voči žalobkyni, ktorých svedkom boli aj ich maloleté deti. Naliehanie
žalobkyne, aby sa žalovaný zdržal svojich útočných, verbálnych aj neverbálnych prejavov voči nej pred
deťmi, viedlo k zintenzívneniu prejavov hnevu žalovaného voči žalobkyni a poučovaniu detí o tom,
že to, čoho sú svedkami pre nich nemusí byť príjemné, ale musia vedieť, že matka si našla priateľa,

ktorého poznajú aj obe deti a že ona je tá, ktorá zničila ich rodinu. Tieto útoky sú permanentné a
dochádza k nim vždy, keď sú manželia spolu doma a trvajú desiatky minút a niekedy aj hodiny. I keď je
pochopiteľné, že zistenie o mimomanželskom vzťahu mohlo žalovaného zraniť a potrebuje sa s novou
situáciouvysporiadať,nemožnoakceptovaťjehonásilnésprávanie,anito,žesvedkomjehointenzívnych
a agresívnych prejavov hnevu boli ich spoločné deti.

4. V snahe napomôcť zlepšeniu vzťahu najmä kvôli maloletým deťom, žalobkyňa navrhla a následne
dohodla stretnutie oboch manželov s párovou terapeutkou/psychologičkou. V čase medzi posledným
stretnutím u mediátorky a najbližšie plánovaným stretnutím (necelý týždeň), došlo k veľmi výraznému
a intenzívnemu zhoršeniu vzájomných vzťahov, kedy žalovaný žalobkyňu fyzicky obmedzil na slobode

a násilím jej bránil, aby odišla z domu. Žalobkyňa sa v tom čase chystala do práce (športový tréning
detí), kedy po ďalšom pravidelne sa opakujúcom návale hnevu zo strany žalovaného voči nej, došlo k
jej násilnému zadržiavaniu v dome a fyzickému napadnutiu. Zároveň jej žalovaný vzal telefón, pričom
jej právna zástupkyňa sa ju snažila telefonicky kontaktovať, no nebolo možné sa s ňou spojiť. Uviedla,
že vo zvukovom zázname (priloženom k návrhu) je na začiatku počuť monológ žalovaného prerušovaný

vstupmi žalobkyne, v ktorom je voči nej vulgárny, adresuje jej rôzne výčitky a slovné útoky, zakazuje
jej hovoriť, neskôr (po 40.-tej minúte) sa jeho hnev stupňuje a je zreteľné, že žalovaný sa žalobkyni
vyhráža, že ju nepustí a nedovolí jej odísť z domu, kým mu neodpovie na položenú otázku. Žalobkyňa v
strachu o to, že jej žalovaný môže ublížiť, plakala, naliehala na neho, aby ju pustil a kričala o pomoc. V
nahrávkejepočuťajzvonenietelefónusotázkoužalovaného,prečožalobkyniopakovanevolájejprávna

zástupkyňa, pričom jej nedovolil zdvihnúť telefón. Vzhľadom k tomu, že sa právnej zástupkyni nepodarilo
žalobkyni dovolať a mala vedomosť o vyhrotenej a ohrozujúcej situácii u nich doma, kontaktovala políciu.
Celá situácia vyústila do zadržania žalovaného a následne aj podania trestného oznámenia. Žalobkyňa
volala políciu do domu už sama predtým, asi dva alebo tri razy, rovnako z dôvodu fyzických atakov
(sotenianazem,ostenu,hodenienaposteľ,držaniezaruky,znemožneniepohybu),noažpoposlednom

útoku sa rozhodla podať na žalovaného trestné oznámenie. Súdu predložila aj ďalšie zvukové záznamy
preukazujúce situáciu v domácnosti, o ktorej konštatovala, že ju nemožno označiť za bezpečnú, ani
vhodnú pre akéhokoľvek človeka.

5. Žalobkyňa kontaktovala aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice a informovala o manželských

konfliktoch a fyzických útokoch žalovaného. Konštatovala, že ona aj deti sú takto vystavené neustálemu
tlaku a napätiu, ktoré nepochybne neprispieva k ich duševnej pohode. Spolužitie je za týchto okolností
neznesiteľným a nemôže vykonávať starostlivosť o deti pokojne bez neustálych zákazov, vyhrážania sa
a atakom zo strany žalovaného. Toto jeho správanie považuje za formu domáceho násilia smerujúce
proti nej a sekundárnymi obeťami sú aj deti.

6. K návrhu pripojila sobášny list, rodné listy maloletých detí, potvrdenie o pobyte, výpis zo
živnostenského registra, výpis z obchodného registra - KUIŠ s.r.o., prehľad o firme - G., úradný záznam
z úradu sociálnych vecí a rodiny, zápisnicu z výsluchu v trestnom konaní a zvukové záznamy.

7. Súd po oboznámení sa s návrhom a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi zistil, že žalobkyňa a
žalovaný uzatvorili dňa 14.4.2018 manželstvo, z ktorého pochádzajú dve maloleté deti. Ich spoločným
bydliskom je rodinný dom na ulici A. XX, B.. Žalobkyňa uviedla, že sa z tejto adresy odsťahovala do bytuna E. XX H. B. z dôvodov opísaných v návrhu, najmä z dôvodov agresívneho správania sa žalovaného
voči nej, ktoré spočíva vo fyzickom ale aj psychickom násilí, ktoré označila ako domáce násilie.

8. Z obsahu zápisnice o výsluchu žalobkyne ako svedka - poškodenej zo dňa 15.5.2025 uskutočnenom
na Okresnom riaditeľstve PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície, 1. oddelenie vyšetrovania, ČVS:
ORP-578/X-YS-KE-2025 súd zistil, že žalobkyňa vypovedala o udalosti, ktorá sa udiala dňa 15.5.2025 v
dome na A. XX H. B. medzi ňou a žalovaným, ktorú opísala aj v tomto návrhu. Žalovaný žalobkyňu podľa
jej výpovede obmedzoval v osobnej slobode tým, že ju nepustil von z domu, kým mu nepovie, odkedy je

so svojim terajším partnerom. Uviedla, že chodil stále za ňou, kým sa ona chcela obliecť a odísť z domu.
Vošiel za ňou do spálne, zavrel za sebou dvere, postavil sa pred nich tak, že svojím telom jej bránil
ísť k dverám a povedal, že z domu neodíde a chytil ju oboma rukami a hodil o posteľ, prikľakol ju na
posteli, držal jej ruky aj nohy a sedel na nej. Stále naliehal, aby mu odpovedala na otázku, s tým, že ak to
nepovie,takjunepustí.Podarilosajejspodnehovykĺznuť,aleopäťjuschytilahodiloposteľatiežozem.
To sa opakovalo v spálni niekoľkokrát. Chcela kričať o pomoc, ale žalovaný jej hovoril, aby to nerobila.

Skrútil jej ruky za chrbtom a vankúšom jej pritlačil hlavu o posteľ. Táto situácia v spálni prebiehala asi
20 minút. Podarilo sa jej vymaniť zo zovretia, ušla na WC, žalovaný išiel za ňou. Opäť jej telom bránil
v ceste. Vtedy si oškrela nohu v oblasti stehna na vonkajšej strane, kde má modrinu. Žalovaný vytrhol
žalobkyni z ruky telefón, dovtedy ho mala pri sebe, stihla napísať svojej právničke, aby zavolala políciu,
pretože už videla, že sa napätie stupňuje. Právnička volala späť, ale telefón mal v ruke už žalovaný.

Počas celej doby zvonil telefón aj jemu, avšak ho ignoroval. Hliadka polície prišla až potom, ako ju pustil.
Počas celého tohto incidentu mala žalobkyňa na svojom mobile zapnuté nahrávanie, a to z dôvodu,
že cítila tlak zo strany žalovaného, obmedzovanie, keď za ňou chodil a vyvíjal na ňu psychický tlak.
Toto žalovaný robí často a žalobkyňa už nevie, ako sa má brániť, preto zapla nahrávanie. Keď žalovaný
nedosiahne svoj cieľ, stráca nad sebou kontrolu, nevie sa ovládať a dôjde aj k fyzickému násiliu, kedy sa

to u nich stalo už viackrát, a to hlavne v období posledných 4 mesiacov, čo je obdobie od ich rozchodu.
Zo strany žalovaného voči žalobkyni dochádzalo k útokom, ako napríklad sotenie alebo potiahnutie od
zlosti za oblečenie, kedy sa žalobkyni roztrhol rolák. Ale intenzita ako bola dňa 15.5.2025 žalobkyňa
ešte nezažila. Uviedla, že žalovaný ju trápil skôr psychicky, preto sa rozhodla zo vzťahu odísť a preto si
našla iný vzťah. Toto psychické trápenie vníma v tom, že žalovaný má manipulatívne sklony a podľa jej

názorunarcistickéčrtyosobnosti.Potrebujemaťkontrolu,vždymusíbyťpojeho.Potomtoincidentebola
žalobkyňa pripravená odísť ihneď do podnájmu aj s deťmi. Svoju bezpečnosť vyhodnotila tak, že nechce
s ním byť a bojí sa byť s ním pod jednou strechou. Strach u nej vznikol za posledné 3 mesiace, postupne
narastá a dňa 15.5.2025 sa to vygradovalo. Uviedla, že po výsluchu si pôjde pre veci a odíde aj so synom
do bytu, ktorý má v podnájme. Žalovaný nemá kľúče od tohto bytu. Vie však, kde sa tento byt nachádza,

ale v byte sa žalobkyňa cíti bezpečne. Žiadala byť vyrozumená o tom, či bude manžel prepustený a
aj o čase prepustenia. Psychické trápenie nechcela bližšie opisovať s odôvodnením, že sa potrebuje
dať dokopy a bola poučená o svojom práve nevypovedať. Dom na A. XX H. B. patrí do spoločného
vlastníctva manželov, manžel má v tomto dome aj kanceláriu pre svoju podnikateľskú činnosť. Nikdy sa
nedopustil sexuálneho násilia a vo vzťahu k deťom sa nespráva fyzicky agresívne, avšak nevhodným

spôsobom pred deťmi hovorí o žalobkyni a zbytočne deti zaťahuje do ich konfliktov. Hliadka polície
v ich domácnosti zasahovala od januára 2025 päť krát. Hliadku privolala vždy žalobkyňa kvôli násiliu
v domácnosti žalovaného voči nej. Trestné oznámenie nikdy predtým nepodala, až po incidente dňa
15.5.2025.Správanímmanželajejbolospôsobenézranenie,atoodreninanapravomstehnezvonkajšej
strany, inak nemala žiadne poranenia ani modriny.

9. Mestský súd Košice uznesením zo dňa 17.5.2025, sp.zn. 0C/2/2025 návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým
súd zakáže žalovanému vstup do bytu č. XX I. X. poschodí bytového domu na ulici E., súpisné č. XXXX,
vchod č. 28 zamietol (I. výrok). Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na zákaz približovania

žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 3 metre vylúčil na samostatné konanie (II. výrok)
a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

10. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 20.5.2025 žiadal návrh žalobkyne zamietnuť. Konštatoval,
že žalobkyňa má prenajatý byt na E. XX H. B. a od 15.5.2025 v ňom začala bývať aj s deťmi. Ku

kontaktu medzi žalovaným a žalobkyňou aktuálne dochádza len v súvislosti s deťmi a v súvislosti s
konaniami pred orgánmi štátnej a verejnej správy, z čoho vyplýva, že zákaz priblíženia je nedôvodný.
Podľa žalovaného žalobkyňa nemá nijaké obavy o fyzickú a duševnú integritu. So žalovaným žalobkyňa
bola v dome dňa 18.5.2025 osem hodín. Prišla spolu s deťmi, aby s nimi mohol byť žalovaný. Pocelý čas bola žalobkyňa prítomná, balila si v dome rôzne veci. Nedošlo medzi nimi ku konfliktu. Dňa
19.5.2025 žalovaný a žalobkyňa spoločne strávili dve hodiny na mediačnom (v poradí treťom) stretnutí
u mediátorky J. B. F.. Pokiaľ ide o trestné konanie, týkajúce sa podozrenia zo spáchania trestného

činu obmedzovania osobnej slobody, žalobkyňa podľa žalovaného zavádza súd pokiaľ tvrdí, že bolo
voči nemu začaté trestné stíhanie. V danej veci má žalovaný postavenie podozrivého z trestného činu
obmedzovania osobnej slobody. Dňa 15.5.2025 po vykonaní výsluchov bol žalovaný prepustený bez
vznesenia obvinenia. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že žalobkyňou požadovaný zákaz priblíženia má
slúžiť aj na podporu jej návrhu na neodkladné zverenie detí do jej osobnej starostlivosti. Dňa 15.1.2025

žalobkyňa žalovanému vulgárnym spôsobom oznámila, že ho už neľúbi a chce ukončiť spolužitie.
Žalovaný manželstvo so žalobkyňou vnímal ako harmonické. Žalovaný hľadal príčinu rozhodnutia
žalobkyne. Medzi žalovaným a žalobkyňou dochádzalo k hádkam a konfrontáciám, žiaľ aj pred deťmi.
Žalobkyňa žalovaného intenzívne ponižovala. Žalovaný sa následne dozvedel o mimomanželskom
vzťahužalobkynesrodinnýmpriateľom,ktorýžalobkyňapriznala.Hádkysavyostriliešteviac.Žalobkyňa
privolávala k hádkam opakovane políciu, udávala rôzne fabulácie, trestné oznámenie nepodala. Dňa

15.5.2025 došlo medzi žalovaným a žalobkyňou ku konfrontácii, kedy žalovaný žalobkyňu žiadal, aby
mu povedala, od kedy má pomer. Žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne privolala políciu.
Z dôvodu postavenia podozrivého z trestného činu obmedzovania osobnej slobody, žalovaný uviedol,
že sa nebude k tomuto incidentu bližšie vyjadrovať. Vzniknutá situácia ho mrzí.

11. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa
na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

12. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. g) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená.

13.Podľaust.§332ods.1a2CSPneodkladnéopatreniejevykonateľnédoručením,akosobitnýpredpis

neustanovuje inak. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením;
ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

14. Podľa ust. § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

15. Podľa ust. § 334 CSP, súd na návrh neodkladného opatrenia zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré
bolo nariadené.

16. Podľa ust. § 335 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd
prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým

konanie vo veci samej zastavuje.

17. Podľa § 340 ods. 1 a 2 CSP, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu
než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené,
navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli. Odsek

1 sa nepoužije, ak bolo nariadené neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e); všeobecné
ustanovenia o zodpovednosti za škodu tým nie sú dotknuté.

18. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak žalobca ako navrhovateľ
neodkladného opatrenia tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje

bezodkladnú úpravu, ako aj osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty,
ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli v základnej miere
osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Dôkazné bremeno spočíva
výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností

odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k
nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad
nevyhnutnú mieru. Vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhoduje o návrhu v krátkej lehote a spravidla bez
nariadeniapojednávania,bezvýsluchuabezvyjadreniaprotistrany,zprocesnéhohľadiskajezákladnýmdeterminantom obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Civilný sporový poriadok výslovne
vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

má povahu osvedčovania. Navrhovateľ teda musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd
o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia, v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre
tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti teda musí žalobca ako navrhovateľ náležitým
spôsobom osvedčiť.

19. Súd neodkladné opatrenie nariaďuje v prípade, ak existuje potreba bezprostrednej úpravy pomerov
z dôvodu ohrozenia psychickej a fyzickej integrity žalobkyne a je potrebná súdna ochrana pred konaním
osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.

20. V tomto prípade žalobkyňa žiada trvalú úpravu - nariadenie neodkladného opatrenia po začatí
konania vo veci samej, za účelom uloženia zákazu priblíženia sa k žalobkyni zo strany žalovaného

z dôvodu ochrany psychickej a fyzickej integrity žalobkyne.

21. Súd mal preukázané, že strany sporu sú manželia a sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti - domu na A. XX H. B., kde viedli spoločnú domácnosť. Žalobkyňa v súčasnosti býva
v prenajatom byte na ulici E. XX H. B..

22. Zo zápisnice Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odbor kriminálnej polície, 1.
oddelenie vyšetrovania, ČVS: ORP-578/X-YS-KE-2025 zo dňa 15.5.2025 súd zistil, že žalovaný je
podozrivý zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2, písm. d) Trestného
zákona, ku ktorému malo dôjsť dňa 15.5.2025.

23. Z priloženej zvukovej nahrávky zo dňa 15.5.2025 súd zistil, že žalovaný držal v tento deň žalobkyňu
v dome proti jej vôli a nedovolil jej odísť. Žalobkyňa plakala, kričala o pomoc a prosila žalovaného, aby
ju pustil.

24. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického
a sexuálneho nátlaku. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo robiť nechce,
alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať
fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako
silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu

iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť tou najhoršou
formou násilia. Vo veciach možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity možno spravidla vychádzať
iba z tvrdení navrhovateľov, záznamov polície, trestných oznámení, podaní vysvetlení k priestupku,
lekárskych či iných odborných vyjadrení.

25. Právo nebyť vystavovaný násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom,
pretožetotoprávojezaručenéajÚstavouSR,ktorázakotvujeprávonanedotknuteľnosťsúkromiaosoby,
čo v sebe zahŕňa aj právo na pokojný rodinný život.

26. Žalobkyňa zápisnicou Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odbor kriminálnej

polície, 1. oddelenie vyšetrovania, ČVS: ORP-578/X-YS-KE-2025 zo dňa 15.5.2025, ako aj zvukovou
nahrávkou zo dňa 15.5.2025 osvedčila tvrdenie o násilnom správaní sa žalovaného voči nej, teda,
že jej telesná i osobná integrita je správaním žalovaného ohrozená. Žalobkyňou opísané skutočnosti
odôvodňujú, vzhľadom na násilné sa správanie žalovaného, potrebu neodkladnej úpravy pomerov
navrhovaným neodkladným opatrením, preto súd nariadil zákaz približovania sa žalovaného k žalobkyni,

a to v záujme ochrany telesnej a duševnej integrity žalobkyne pred možnými ďalšími útokmi zo strany
žalovaného, minimalizovaniu jej strachu o svoje zdravie a život.

27. Na základe uvedeného súd považuje za osvedčené v dostatočnej miere, že medzi stranami sporu
existuje právny vzťah, ide o manželov, bolo začaté trestné konanie vo veci obmedzenia osobnej slobody,

pričom z tvrdenia žalobkyne v zápisnici z 15.5.2025 a zvukovej nahrávky z 15.5.2025 vyplýva násilné
správanie žalovaného voči nej, obmedzenie žalobkyne, ku ktorému došlo dňa 15.5.2025. Ďalej ide
o predmet trestného konania. Vypočutím zvukovej nahrávky z 15.5.2025 je súd názoru, že došlo
pre účely nariadenia neodkladného opatrenia k osvedčeniu zásahu do telesnej a duševnej integrityžalobkyne. Žalobkyňa v zápisnici z 15.5.2025 uviedla, že má strach zo žalovaného, strach vznikal
u nej posledné tri mesiace, pomaly narastal až sa to 15.5.2025 vygradovalo. Taký strach ako mala
dnes (15.5.2025) pred tým nemala, preto po výsluchu si chcela ísť po veci a odísť do bytu, ktorý má

v podnájme, v byte sa cíti v bezpečí. I z tvrdení žalovaného vyplýva, že žalobkyňa sa dňa 15.5.2025
odsťahovala zo spoločnej domácnosti do bytu. Súd je názoru, že správanie sa žalovaného ohrozilo
duševnú i telesnú integritu žalobkyne, žalobkyňa dňa 15.5.2025 viackrát žalovaného žiadala, aby ju
pustil, plakala. Strach žalobkyne o svoju duševnú a psychickú integritu v prítomnosti žalovaného je pre
účely konania o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčený. Súd považuje za osvedčenú potrebu

bezodkladnej, dočasnej úpravy pomery medzi stranami do budúcna, keďže telesná či duševná integrita
žalovanejmôžebyťpriblíženímsažalovanéhokžalobkyniohrozená,tátoobavajeosvedčenásprávaním
sa žalovaného dňa 15.5.2025, keď ju fyzicky držal, nechcel ju pustiť zo spoločnej domácnosti, kým
mu neodpovie na položenú otázku. S vyjadrením žalovaného, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia je nedôvodný, pretože sa so žalobkyňou, ktorá sa odsťahovala, nestretáva okrem styku pred
orgánmi štátnej a verejnej správy a v súvislosti s deťmi, nie je možné súhlasiť. Napriek tomu, že sa

so žalobkyňou žalovaný nestretáva momentálne, je osvedčená obava násilného či obmedzujúceho
správania sa žalovaného v osobnom styku so žalobkyňou, čím môže byť ohrozená psychická či
fyzická integrita žalobkyne. Situácia, keď dňa 18.5.2025 bola žalobkyňa s deťmi 8 hodín v dome,
pretože si potrebovala pobalil svoje veci a nedošlo k násilnému správaniu, išlo o pokojné stretnutie,
neznamená, že žalobkyňa sa neobáva naďalej o svoju integritu, jej integrita nie je ohrozená, preto

nejde o argument, ktorým žalovaný osvedčil nedôvodnosť nariadenia tohto neodkladného opatrenia.
Na základe uvedeného súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom
rozsahu, považujúc za dôvodné uloženie zákazu priblíženia sa k žalobkyni na menej ako 3 metre. Súd
sa nestotožnil s tým, že je dôvodná trvalá úprava, preto nariadil neodkladné opatrenie do právoplatného
skončenia trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach, Odbor

kriminálnej polície, 1. oddelenie vyšetrovania, ČVS: ORP-578/X-YS-KE-2025 a v prevyšujúcej časti
návrh zamietol.

28. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná alebo trvalá úprava pomerov účastníkov, pričom musí
byť poskytnutá ochrana tomu, kto o nariadenie žiada, tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel, a

aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Aj na vydanie neodkladného opatrenia sú kladené
požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na ochranu, hoci pred nariadením neodkladného opatrenia
nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Súd považoval za primerané časovo
obmedziť úpravu pomerov medzi stranami do skončenia trestného konania.

29. Súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Nariadené neodkladné opatrenie
považoval v intenciách tohto prípadu za primeraný a efektívny nástroj ochrany zdravia žalobkyne a
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

30. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Žalobkyni bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúce v zákaze
priblíženia plne úspešná. Súd nepriznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania, nakoľko uviedla, že
si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestský súd Košice v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach (§
357 písm. d/ CSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).