Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 4, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-8Cb/69/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118391658
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Doňáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:6118391658.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Michaelou Doňákovou v spore žalobcu: Contineo, s.r.o. v konkurze,

so sídlom Jiskrova 4, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 31 722 016, proti žalovanému v 1. rade: A. B.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D., práv. zast.: JUDr. Martin Friedrich, advokát, so sídlom
Floriánska 19, 040 01 Košice - Staré Mesto, a žalovanému v 2. rade: A. C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. X, XXX XX C. – G. H., práv. zast.: JUDr. Matúš Králik, PhD., advokát, so sídlom Moldavská cesta 10/
B, 040 01 Košice, o zaplatenie 358.500,00 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému v 1. rade p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% účelne vynaložených trov konania.

III. Žalovanému v 2. rade p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica 6. decembra 2018 v rámci
upomínacieho konania, sa žalobca domáhal v konaní začatom podľa zákona č. 307/2016 Z. z.
o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“), aby

súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 358.500 Eur
spolu s príslušenstvom, ako aj na nahradiť mu trovy konania.

2. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že spoločnosť Contineo, s.r.o. v konkurze (ďalej len „úpadca“),
podľa záznamov knihy záväzkov účtovnej evidencie dodanej štatutárnym orgánom úpadcu za rok 2016,
sa spoločnosť dostala 02.02.2016 do úpadku formou platobnej neschopnosti v zmysle ustanovení §
3 zákona 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“).

Poukázal na ust. § 3 ods. 1 ZKR, zmysle ktorého dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo
predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku, ako aj na
ust. § 3 ods. 2 ZKZ, podľa ktorého právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30
dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku
pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred
podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je
platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.

Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť
uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný. Podľa
účtovnej evidencie úpadca mal k 31.12.2016 neuhradený záväzok voči spoločnosti Rittal s.r.o., faktúra
číslo 213002355, splatný 03.06.2013 a záväzok voči spoločnosti NSC s.r.o., faktúra číslo 10150013,splatný 30.01.2016. V zmysle ustanovenia ust. § 3 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. sa spoločnosť k 29.
februáru 2016 považuje za platobné neschopnú, a teda je v úpadku v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona
č. 7/2005 Z.z. Zároveň podľa ustanovenia § 67a ods.1 zákona 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku
alebo jej hrozí úpadok. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že spoločnosť bola od 02.02.2016 v kríze a
žalovaní boli ako členovia štatutárneho orgánu spoločnosti povinní dodržiavať ustanovenia § 67a až §
67k Obchodného zákonníka o spoločnosti v kríze. Nakoľko počas výkonu funkcie štatutárneho orgánu
žalovanými došlo k porušeniu zákazu uvedeného v § 67f ods.1 Obchodného zákonníka žiada aplikáciu

ustanovenia § 67f ods. 2 Obchodného zákonníka a vrátenie týchto plnení od žalovaných:

Dátum plnenia Popis v účtovnej evidencii Suma
27.6.2016 vrátená pôžička – B. C. 100.000,00 Eur
27.6.2016 vrátená pôžička – C. 197.000,00 Eur
17.1.2018 vrátená pôžička – C. 47.000,00 Eur

17.1.2018 vrátená pôžička – B. C. 14.500,00 Eur

Na záver navrhol, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 358.500,00
Eur.

3.OkresnýsúdBanskáBystricavydalvoveciplatobnýrozkaz29.januára2019,ktorýmuložilžalovaným,
aby do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatili spoločne a nerozdielne žalobcovi
istinu vo výške 358.500 Eur, alebo v tej istej lehote podali odpor (I. výrok). Zároveň rozhodol, že žalovaní
sú povinní do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť (spoločne a nerozdielne)
náhradu trov konania vo výške 2.305,72 Eur , a to žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní (II.

výrok) a tiež, že žalovaní sú povinní zaplatiť (spoločne a nerozdielne) na účet súdu pripojeným príkazom
na úhradu súdny poplatok za podaný návrh vo výške 10.755,00 Eur do 15 dní odo dňa doručenia tohto
platobného rozkazu (III. výrok). Tento platobný rozkaz sa podarilo doručiť žalovanému v 1. rade, ako aj
žalovanému v 2. rade do vlastných rúk, ktorí proti nemu podali odpor.

4. Žalovaný v 1. rade v odpore podanom prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že nárok žalobcu
v celom rozsahu odmieta. Vyjadril sa k vymedzeniu pojmu platobnej neschopnosti (s poukazom na ust.
§ 3 ods. 2, ods. 4 ZKR ), ako aj ust. § 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
643/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predĺženia
v znení účinnom do 29.2.2016 (ďalej len „vyhláška“). Žalobca tvrdí, že k 29. februára 2016 bol platobne

neschopný a v úpadku v zmysle § 3 ods. 2 ZKR z dôvodu, že v účtovnej evidencii mal dva záväzky,
a to: záväzok voči spoločnosti Rittal s.r.o., IČO: 35 771 634, vyplývajúci z faktúry č. 213002355, splatný
3. júna 2013 a záväzok voči spoločnosti NSC s.r.o., IČO: 36 181 943, vyplývajúci z faktúry č. 1015001,
splatný 30. januára 2016. Z knihy záväzkov priložených žalobcom vyplýva, že výška pôvodného záväzku
voči spoločnosti Rittal s.r.o. na základe faktúry č. 2130002355 bola 3.660,24 Eur, pričom tento záväzok

bol čiastočne uhradený a konečná výška záväzku bola v tom čase 1.285,77 Eur. Čiastočné úhrady sa
uskutočnili na základe započítania pohľadávok 20. decembra 2013 a 3. februára 2014. Ďalej z knihy
záväzkov priložených žalobcom vyplýva, že výška pôvodného záväzku voči spoločnosti NSC s.r.o.
na základe faktúry č. 10150012 bola 22.476,50 Eur, pričom tento záväzok bol čiastočne uhradený.
Čiastočné úhrady sa uskutočnili na základe započítania pohľadávok 31. decembra 2015, 31. augusta

2016 a 31. decembra 2016. K 29. februáru 2016 bola výška neuhradeného záväzku voči spoločnosti
NSC s.r.o. vo výške 20.791,12 Eur. Podľa účtovnej evidencie žalobcu zverejnenej v Registri účtovných
závierok Ministerstva financií Slovenskej republiky k 31. decembru 2016 mal žalobca majetok vo
výške 1.619.184 Eur a podľa účtovnej evidencie žalobcu zverejnenej v Registri účtovných závierok
Ministerstva financií Slovenskej republiky k 31. decembru 2016 mal žalobca na finančných účtoch

(peniaze v hotovosti a pohľadávky z účtu v bankách) sumu v celkovej výške 50.096 Eur. Podľa účtovnej
evidencie žalobcu zverejnenej v Registri účtovných závierok Ministerstva financií Slovenskej republiky
k 31. decembru 2015 bol majetok žalobcu majetok vo výške 3.799.355 Eur a podľa účtovnej evidencie
žalobcu zverejnenej v Registri účtovných závierok Ministerstva financií Slovenskej republiky k 31.
decembru 2015 mal žalobca na finančných účtoch (peniaze v hotovosti a pohľadávky z účtu v bankách)

sumu v celkovej výške 28.477 Eur. Peňažné záväzky voči spoločnostiam Rittal s.r.o. a NSC s.r.o. k 29.
februáru 2016 boli v celkovej výške 22.049,89 Eur. Z účtovnej závierky za rok 2015 a rok 2016 vyplýva,
že tieto záväzky boli kryté pohľadávkami z účtu v banke ( § 1 ods. 1 písm. b) vyhlášky), ako aj čiastočne
peňažnýmiprostriedkami(§1ods.1písm.c)vyhlášky).Žalobcatakvobdobírokov2015a2016malstáledostatok finančných prostriedkov na to, aby vyššie uvedené záväzky uhrádzal, pričom za rok 2016 mu
narástol objem finančných prostriedkov. Z účtovných dokladov žalobcu vyplýva, že tak v roku 2015, ako
aj v roku 2016 mal žalobca dostatok peňažných prostriedkov, ako aj dostatočnú výšku pohľadávky z účtu

v banke, aby žalobcom uhrádzané pohľadávky mohla uhradiť. Navyše aj z knihy záväzkov vyplýva, že
žalobcatietopohľadávkyčiastočneapostupneajuhrádzal.Zároveňuviedol,žeplatobnáneschopnosťje
objektívnystav,ktorývsúlades§1vyhláškyvčaseuvádzanomžalobcomneexistovalataktiežzdôvodu,
že neuhradenie záväzku samo o sebe nezakladá stav platobnej neschopnosti, má za preukázané, že
žalobca nebol k 29. februáru 2016 platobne neschopný.

5. K porušeniu zákazu podľa § 67f ods. 1 Obchodného zákonníka uviedol, že žalobca poukazuje na tú
skutočnosť, že ak podľa jeho názoru bola spoločnosť v úpadku, vrátením pôžičky žalovanému podľa §
67f zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom k 2. februáru 2016 vznikol žalobcovi
nárok na vrátenie hodnoty plnenia. Zotrval na tom, že žalobca nebol k 29. februáru 2016 platobne
neschopný a rovnako ani k 2. februáru 2016 (v tom čase ešte ani neuplynulo viac ako 30 dní od splatnosti

záväzku voči spoločnosti NSC s.r.o.). Zdôraznil, že podľa § 67a Obchodného zákonníka je spoločnosť
v kríze, ak je v úpadku. Keďže však žalobca v tom čase nebol v úpadku, pretože objektívne nespĺňal
podmienky platobnej neschopnosti, nemohol byť z tohto dôvodu ani v kríze. Obchodný zákonník v ust.
§ 67c vymedzuje legálnu definíciu pojmu „Plnenie nahradzujúce vlastné zdroje“ (ďalej len „PNVZ“),
pričom aby akékoľvek plnenie poskytnuté spoločnosti mohlo byť považované za PNVZ, musí: a) byť v

spoločnosť v kríze, b) spoločnosti musí byť poskytnuté PNZV v čase krízy. PNVZ pojmovo predstavuje
plnenie, ktoré je poskytnuté spoločnosti a nie naopak. Vyplýva to jednak z ust. § 67c ods. 1 Obchodného
zákonníka (úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá, poskytnuté spoločnosti
v kríze), ako aj z § 67c ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa za PNVZ považuje
plnenie poskytnuté spoločnosti niektorou z osobou vymenovaných v písm. a) až e). Ustanovenie §

67e Obchodného zákonníka negatívne vymedzuje plnenia spoločnosti, ktoré sa nepovažujú za PNVZ a
napokon ust. § 67f Obchodného zákonníka zakazuje vrátenie PNVZ, ak nie sú na jeho vrátenie splnené
podmienky. Žalobca neuvádza, kedy mala byť pôžička žalobcovi od žalovaného poskytnutá. Žalobca
tak nepreukázal, že zo strany žalovaného malo byť žalobcovi poskytnuté plnenie v čase od 2. februára
2016 do 27. júna 2016, teda v čase, kedy podľa jeho vyjadrenia mal byť žalobca v kríze. Nakoľko je

preukázané, že: a) žalobca nebol platobne neschopný v čase od 29. februára 2016 do 27. júna 2016,
b) žalobca nebol v kríze v zmysle § 67a Obchodného zákonníka, je vylúčené, aby došlo k porušeniu
zákazu vrátenia PNVZ, ktoré bolo poskytnuté spoločnosti v kríze, ak k vráteniu pôžičky zo strany žalobcu
žalovanému nepredchádzalo poskytnutie PNVZ žalobcovi v kríze.

6. Žalovaný v 2. rade v odpore z 15. apríla 2019 podanom prostredníctvom právneho zástupcu sa
rovnako vyjadril k vymedzeniu pojmu platobnej neschopnosti (s poukazom na ust. § 3 ods. 2, ods. 4
ZKR ), ako aj ust. § 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 643/2005 Z.z., ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predĺženia v znení účinnom
do 29.2.2016 (ďalej len „vyhláška“). Žalobca tvrdí, že k 29. februáru 2016 bol platobne neschopný

a v úpadku v zmysle § 3 ods. 2 ZKR z dôvodu, že v účtovnej evidencii evidoval dva záväzky, a to:
záväzok voči spoločnosti Rittal s.r.o., IČO: 35 771 634, vyplývajúci z faktúry č. 213002355, splatný 3.
júna 2013 a záväzok voči spoločnosti NSC s.r.o., IČO: 36 181 943, vyplývajúci z faktúry č. 1015001,
splatný 30. januára 2016. Z knihy záväzkov priložených žalobcom vyplýva, že výška pôvodného záväzku
voči spoločnosti Rittal s.r.o. na základe faktúry č. 2130002355 bola 3.660,24 Eur, pričom tento záväzok

bol čiastočne uhradený a konečná výška záväzku bola v tom čase 1.285,77 Eur. Čiastočné úhrady sa
uskutočnili na základe započítania pohľadávok 20. decembra 2013 a 3. februára 2014. Ďalej z knihy
záväzkov priložených žalobcom vyplýva, že výška pôvodného záväzku voči spoločnosti NSC s.r.o.
na základe faktúry č. 10150012 bola 22.476,50 Eur, pričom tento záväzok bol čiastočne uhradený.
Čiastočné úhrady sa uskutočnili na základe započítania pohľadávok 31. decembra 2015, 31. augusta

2016 a 31. decembra 2016. K 29. februáru 2016 bola výška neuhradeného záväzku voči spoločnosti
NSC s.r.o. vo výške 20.791,12 Eur. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že spoločníkmi spoločnosti
NSC s.r.o., IČO: 36 181 943 boli od 03.06.2009 do súčasnosti obaja žalovaní, pričom žalovaný v 1.
rade je zároveň štatutárom spoločnosti NSC s.r.o. Žalovaný v 2. rade bol taktiež spoločníkom žalobcu
(od roku 2008 do roku 2018), pričom spoločníkom žalobcu je od roku 2008 do súčasnosti aj žalovaný

v 1. rade, ktorý je zároveň aj štatutárom žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť NSC s.r.o.,
IČO: 36 181 943 je spriaznenou osobou žalobcu, a preto akýkoľvek záväzok žalobcu voči spoločnosti
NSC s.r.o. nie je možné považovať za záväzok žalobcu, ktorý by sa pre účely posudzovania úpadku
mal považovať za záväzok po lehote splatnosti, nakoľko takýto záväzok si spriaznená osoba nemalanikdy záujem vymáhať. Žalobca mal v čase teda jediný záväzok, a to záväzok voči spoločnosti Rittal
s.r.o. splatný 3. júna 2013 vo výške 1.285,77 Eur, a preto existencia tohto záväzku podľa žalovaného
v 2. rade nemôže odôvodňovať nárok žalobcu na vrátenie žalovanej sumy. Žalovaný v 2. rade tiež

poukázal na ekonomickú situáciu žalobcu v roku 2016 a 2015, kedy podľa účtovnej evidencie žalobcu
zverejnenejvRegistriúčtovnýchzávierokMinisterstvafinanciíSlovenskejrepublikyk31.decembru2016
mal žalobca majetok vo výške 1.619.184 Eur a podľa účtovnej evidencie žalobcu zverejnenej v Registri
účtovných závierok Ministerstva financií Slovenskej republiky k 31. decembru 2016 mal žalobca na
finančných účtoch (peniaze v hotovosti a pohľadávky z účtu v bankách) sumu v celkovej výške 50.096

Eur. Podľa účtovnej evidencie žalobcu zverejnenej v Registri účtovných závierok Ministerstva financií
Slovenskej republiky k 31. decembru 2015 bol majetok žalobcu majetok vo výške 3.799.355 Eur a podľa
účtovnej evidencie žalobcu zverejnenej v Registri účtovných závierok Ministerstva financií Slovenskej
republiky k 31. decembru 2015 mal žalobca na finančných účtoch (peniaze v hotovosti a pohľadávky
z účtu v bankách) sumu v celkovej výške 28.477 Eur. Peňažné záväzky voči spoločnostiam Rittal s.r.o.
a NSC s.r.o. k 29. februáru 2016 boli v celkovej výške 22.049,89 Eur. Z účtovnej závierky za rok 2015

a rok 2016 vyplýva, že tieto záväzky boli kryté pohľadávkami z účtu v banke ( § 1 ods. 1 písm. b)
vyhlášky), ako aj čiastočne peňažnými prostriedkami ( §1 ods. 1 písm. c) vyhlášky). Žalobca tak v období
rokov 2015 a 2016 mal stále dostatok finančných prostriedkov na to, aby vyššie uvedené záväzky
uhrádzal, pričom za rok 2016 mu narástol objem finančných prostriedkov. Z účtovných dokladov žalobcu
vyplýva, že tak v roku 2015, ako aj v roku 2016 mal dostatok peňažných prostriedkov, ako aj dostatočnú

výšku pohľadávky z účtu v banke, aby žalobcom uhrádzané pohľadávky mohol uhradiť. Navyše aj
z knihy záväzkov vyplýva, že žalobca tieto pohľadávky čiastočne a postupne aj uhrádzal. Zároveň
uviedol, že platobná neschopnosť je objektívny stav, ktorý v súlade s § 1 vyhlášky v čase uvádzanom
žalobcomneexistovalataktiežzdôvodu,ženeuhradeniezáväzkusamoosebenezakladástavplatobnej
neschopnosti, má za preukázané, že žalobca nebol k 29. februáru 2016 platobne neschopný.

7. K porušeniu zákazu podľa § 67f ods. 1 Obchodného zákonníka žalovaný v 2. rade tiež uviedol, že
žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že ak podľa jeho názoru bola spoločnosť v úpadku, vrátením
pôžičky žalovanému podľa § 67f zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom k 2.
februáru2016vznikolžalobcovinároknavráteniehodnotyplnenia.Zotrvalnatom,žežalobcanebolk29.

februáru 2016 platobne neschopný a rovnako ani k 2. februáru 2016 (v tom čase ešte ani neuplynulo viac
ako 30 dní od splatnosti záväzku voči spoločnosti NSC s.r.o.). Zdôraznil, že podľa § 67a Obchodného
zákonníka je spoločnosť v kríze, ak je v úpadku. Keďže však žalobca v tom čase nebol v úpadku,
pretože objektívne nespĺňal podmienky platobnej neschopnosti, nemohol byť z tohto dôvodu ani v kríze.
Obchodný zákonník v ust. § 67c vymedzuje legálnu definíciu pojmu „Plnenie nahradzujúce vlastné

zdroje“ (ďalej len „PNVZ“), pričom aby akékoľvek plnenie poskytnuté spoločnosti mohlo byť považované
za PNVZ, musí: a) byť v spoločnosť v kríze, b) spoločnosti musí byť poskytnuté PNZV v čase krízy. PNVZ
pojmovo predstavuje plnenie, ktoré je poskytnuté spoločnosti a nie naopak. Vyplýva to jednak z ust. §
67c ods. 1 Obchodného zákonníka (úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá,
poskytnuté spoločnosti v kríze), ako aj z § 67c ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa

za PNVZ považuje plnenie poskytnuté spoločnosti niektorou z osobou vymenovaných v písm. a) až
e). Ustanovenie § 67e Obchodného zákonníka negatívne vymedzuje plnenia spoločnosti, ktoré sa
nepovažujú za PNVZ a napokon ust. § 67f Obchodného zákonníka zakazuje vrátenie PNVZ, ak nie sú na
jeho vrátenie splnené podmienky. Žalobca neuvádza, kedy mala byť pôžička žalobcovi od žalovaného
poskytnutá. Žalobca tak nepreukázal, že zo strany žalovaného malo byť žalobcovi poskytnuté plnenie v

čase od 2. februára 2016 do 27. júna 2016, teda v čase, kedy podľa jeho vyjadrenia mal byť žalobca v
kríze.Žalobcaanivžalobeneuvádza,ktorýzožalovanýchmaltotoplneniežalobcoviposkytnúť.Nakoľko
je preukázané, že: a) žalobca nebol platobne neschopný v čase od 29. februára 2016 do 27. júna 2016,
b) žalobca nebol v kríze v zmysle § 67a Obchodného zákonníka, je vylúčené, aby došlo k porušeniu
zákazu vrátenia PNVZ, ktoré bolo poskytnuté spoločnosti v kríze, ak k vráteniu pôžičky zo strany žalobcu

žalovanému nepredchádzalo poskytnutie PNVZ žalobcovi v kríze. Na záver uviedol, že nie je a ani
nebol v čase uvádzanom žalobcom štatutárom alebo členom štatutárneho orgánu žalobcu, preto je
podľa jeho názoru nepochopiteľné, ako môže žalobca žiadať bez preukázania konkrétnej sumy plnenej
žalobcom žalovanému v 2. rade, aby mu súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne
celú sumu žalobcom uvádzaných plnení tretím osobám bez ohľadu na to, či tieto plnenia boli poskytnuté

žalovanému v 2. rade alebo iným v návrhu uvádzaným osobám.

8. Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 28. mája 2019, sp. zn. 35Up/903/2018 odpor žalovaného
v 2. rade proti platobnému rozkazu odmietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19. júna 2019.9. Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica z 29. januára 2019, sp. zn. 35Up/903/2018 bol
podaním odporu žalovaného v 1. rade zrušený v celom rozsahu, a to podľa § 11 ods. 5 zákona

o upomínacom konaní.

10. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní voči žalovaným na miestne príslušnom súde podľa CSP a
vec bola postúpená Okresnému súdu Košice - okolie.

11. V písomnom vyjadrení z 9. mája 2022 žalobca označený ako A. I. C., správkyňa úpadcu: Contineo
s.r.o. v konkurze prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že záver žalovaného v 1. rade (resp.
žalovaných), podľa ktorého žalobca - úpadca k 29.02.2016 nemal byť platobne neschopný nemožno
považovať za vecne správny. Poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1, § 3 ods. 2, § 3 ods. 4 ZKR, ako aj
Vyhlášku, konkrétne na ust § 1 ods. 1. V účtovnej evidencii úpadcu malo byť k 29.02.2016 evidovaných
8 neuhradených peňažných záväzkov voči 7 veriteľom minimálne 30 dní po lehote splatnosti, ktoré

konkretizoval a ktoré boli vo výške 88.724,90 Eur. Ďalej uviedol, že z Hlavnej knihy úpadcu za obdobie
od otvorenia do 02/2016 (Strana 2/7, Riadok 2 a 11) vyplýva, že úpadca disponoval k 29.02.2016
peňažnými prostriedkami v hotovosti spolu vo výške 4.366,68 EUR (spolu za účtovnú skupinu 21 –
pokladňa), avšak spolu za účtovnú skupinu 22, t. j. pohľadávky z účtu v banke, bol konečný zostatok
účtu záporný „-21.632,34 Eur“. Tzn. celkový výsledok disponibilného finančného majetku úpadcu k

29.02.2016 bol záporný „-17.265,66 EUR“. Vychádzajúc zo znenia § 1 ods. 1 vyhlášky, ktorá (i) definuje
pojem finančného majetku úpadcu, ako aj (ii) precizuje určenie platobnej neschopnosti v zmysle ust.
§ 3 ods. 2 ZKR je zrejmé, že peňažné záväzky úpadcu k 29.02.2016 v celkovej výške 88.724,90 Eur
neboli kryté jeho finančným majetkom, pretože ten bol v tom čase v záporných číslach. Úpadca nemal
v rozhodnom čase, teda v čase rozhodnom pre posúdenie platobnej neschopnosti, ako v hotovosti v

pokladni, tak ani na účte v bankách, dostatok peňažných prostriedkov, ktorými by kryl svoje peňažné
záväzky. Pre zvýraznenie objektívneho stavu, v ktorom sa úpadca v rozhodnom čase, teda k 29.02.2016,
nachádzal z pohľadu (ne)disciplíny uspokojovania svojich splatných peňažných záväzkov, žalobca dal
do pozornosti ďalšie peňažné záväzky splatné k 29.02.2016: (i) mzdy zamestnancom v HPP bol záväzok
vo výške 26.997,63 EUR; (ii) zúčtovanie so zdravotnými poisťovňami bol záväzok vo výške 4.351,43

EUR; (iii) zúčtovanie so sociálnou poisťovňou bol záväzok vo výške 10.850,09 EUR; (iv) zúčtovanie s
DDP bol záväzok vo výške 437,67 EUR; (v) daň z príjmov FO bol záväzok vo výške 550,97 EUR. Ďalšie
záväzky z obchodného styku splatné v období od 01.02.2016 do 29.02.2016 a neuhradené k 29.02.2016
boli vo výške 87.061,02 EUR. K tomu predložil Knihu záväzkov úpadcu k 29.02.2016 a Knihu vybraných
splatných záväzkov úpadcu k 29.02.2016.

12. Rozhodujúcim momentom, ktorý je významný pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku je deň
29.02.2016. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v 1. rade zvýrazňuje na preukázanie neexistencie
platobnej neschopnosti (tak ako je to vyššie uvedené) okrem stavu peňažných účtov aj stav majetku.
Treba však mať na zreteli, že stav majetku zahŕňa aj také položky akými sú napríklad dlhodobý hmotný

majetok, dlhodobý nehmotný majetok, zásoby a pod., ktoré nenapĺňajú legálnu definíciu finančného
majetku, tak ako je obsiahnutá v ustanovení § 1 vyhlášky. Z uvedeného plynie, že kategória „finančný
majetok“ predstavuje len jednu z položiek, ktoré vytvárajú položku označenú v účtovnej závierke ako
„majetok spolu“. Vo vzťahu k posúdeniu platobnej neschopnosti sú relevantné len finančné účty, pričom
ich stav k 31.12.2015, ale aj k 31.12.2016 platobnú neschopnosť spoločnosti potvrdzuje. Tento záver

však nič nemení na vyššie uvedenom, že stav majetku (a tým aj stav finančných účtov) k 31.12.2015
a 31.12.2016 nie je relevantným pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku. Z účtovných dokladov
úpadcu predložených žalobkyňou vyplýva jednoznačný záver o tom, že k 29.02.2016 nemal úpadca
dostatok peňažných prostriedkov ani dostatočnú výšku pohľadávok z účtu v banke, teda úpadca
nedisponoval dostatočným finančným majetkom, ktorým by kryl svoje peňažné záväzky. Jednoducho

povedané, existoval tu taký objektívny stav, v ktorom sa úpadca v rozhodnom čase nachádzal z pohľadu
možnosti uspokojovať svoje splatné peňažné záväzky, ktorého výsledkom bola neschopnosť úpadcu
uhrádzať svoje peňažné záväzky – platobná neschopnosť.

13. V spojitosti so záverom žalovaného v 1. rade, že je vylúčené, aby došlo k porušeniu zákazu

vrátenia plnenia nahrádzajúceho vlastné zdroje, ktoré bolo poskytnuté úpadcovi (spoločnosti v kríze),
ak k vráteniu pôžičky zo strany úpadcu žalovanému v 1. rade nepredchádzalo poskytnutie plnenia
nahrádzajúceho vlastné zdroje úpadcovi, je potrebné ozrejmiť, že úpadcovi takéto plnenie skutočne
poskytnuté bolo. Stalo sa tak opakovaným poskytnutím pôžičiek úpadcovi zo strany: - žalovaného v1. rade dňa 20.06.2016 v sume 100.000, EUR, ktorá bola úpadcom vrátená žalovanému v 1. rade
dňa 27.06.2016, - 18.09.2017 v sume 5.000,- EUR, a 27.11.2017 v sume 9.500,- EUR, ktoré boli
úpadcom vrátené žalovanému v 1. rade dňa 17.01.2018. - žalovaného v 2. rade dňa: 17.06.2016 v sume

170.000,- EUR a 20.06.2016 v sume 27.000,- EUR, ktoré boli úpadcom žalovanému v 2. rade vrátené
dňa 27.06.2016, a 14.09.2017 v sume 5.000,- EUR, 23.11.2017 v sume 40.000,- EUR, a 05.12.2017 v
sume 2.000,- EUR, ktoré boli úpadcom žalovanému v 2. rade vrátené dňa 17.01.2018.

14. Na záver žalobca upravil petit žaloby tak, aby zodpovedal hmotnoprávnej povahe ňou uplatnenému

nároku. Predchádzajúca právna zástupkyňa žalobcu navrhovala, aby obaja žalovaní boli na plnenie
zaviazaní spoločne a nerozdielne. Uplatnený nárok, ktorý spočíva v povinnosti vrátiť pôžičky poskytnuté
dvomiodlišnýmifyzickýmiosobamivšakneodôvodňuje,abyobajažalovaníbolinaichvráteniezaviazaní
spoločne a nerozdielne.

15. Žalovaný v 2. rade v rámci dupliky z 12. októbra 2022 rozporoval tvrdenia žalobcu, že úpadca bol

k 29.2.2016 v úpadku z dôvodu jeho platobnej neschopnosti. Existenciu platobnej neschopnosti úpadcu
žalobca odvodzoval od jeho tvrdenia, že v účtovnej evidencii úpadcu boli k dátumu 29.02.2016 dva
záväzky 30 dní po lehote splatnosti, a to záväzok vo výške 1.285,77 Eur voči spoločnosti Rittal s.r.o.,
IČO: 35 773 634, splatný dňa 03.06.2013 a záväzok vo výške 20.791,12 Eur voči spoločnosti NSC s.r.o.,
IČO: 36 181 943, splatný dňa 30.01.2016. Nakoľko žalovaní v podaných odporoch súdu zhodne tvrdili,

že spoločnosť NSC s.r.o., IČO: 36 181 943 je osobou spriaznenou s úpadcom, nie je možné uvedený
záväzok zohľadňovať pre účely posudzovania platobnej neschopnosti úpadcu a zároveň záväzok vo
výške 1.285,77 Eur voči spoločnosti Rittal s.r.o. nie je záväzkom, ktorý by čo i len odôvodňoval obavu
z platobnej neschopnosti daného úpadcu (pričom na neuhradenie zostatku daného záväzku existovali
legitímne dôvody a zároveň úpadca dlhodobo disponoval dostatočnými likvidnými prostriedkami na

to, aby daný zostatok záväzku v prípade jeho dôvodnosti uhradil, žalobca vo vyjadrení k odporom
žalovaných rozšíril svoju argumentáciu o tvrdenie, že úpadca mal ku dňu 29.02.2016 záväzky 30
dní po lehote splatnosti aj voči ďalším veriteľom. Žalovaný v 2. rade k tvrdeniam žalobcu uviedol,
že žalobca celkom zjavne zámerne nezohľadňuje jemu známe skutočnosti majúce zásadný vplyv pre
určenie platobnej (ne)schopnosti úpadcu v rozhodnom období, teda k dátumu 29.02.2016, čo spôsobilo,

že jeho závery sú absolútne nesprávne. Opätovne poukázal na ust. § 1 ods. 1 vyhlášky a zdôraznil,
že žalobcovi ktorý disponuje všetkou dokumentáciou úpadcu totiž musí byť celkom zjavne zrejmé,
že úpadca dňa 17.06.2015 uzatvoril s bankovou inštitúciou Slovenská sporiteľňa, a.s. Dodatok č. 4 k
Zmluve o úvere č. 221/AUOC/14, v dôsledku ktorej mal úpadca možnosť čerpať kontokorentný úver
do výšky 1 milión eur (!). Túto možnosť mal pritom úpadca aj v rozhodnom období, čo celkom jasne

preukazuje skutočnosť, že úpadca mal dostatočný objem finančného majetku, ktorý ako likvidné zdroje
mohol kedykoľvek použiť na krytie tých záväzkov po lehote splatnosti, ktoré by úpadca považoval za
nesporné. Žalovaný v 2. rade tiež uviedol, že záväzky úpadcu, ktoré boli k dátumu 29.02.2016 po
lehote splatnosti neboli uhradené nie z dôvodu platobnej neschopnosti úpadcu, ale z dôvodu nesúhlasu
s výškou pohľadávky uvedenej na faktúre alebo nesplnenie dodávky podľa dohody alebo z dôvodu

uskutočnenia dôvodných zápočtov. Z finančných výkazov úpadcu je, že úpadca bol záväzok vo výške
1.285,77 Eur voči spoločnosti Rittal s.r.o. schopný v priebehu troch rokov (2013-2016) od jeho splatnosti
kedykoľvek uhradiť, čo dokazuje skutočnosť, že sa jednalo o záväzok, ktorý úpadca práve v tejto výške
dôvodneneuznával.Zlimitukontokorentnéhoúveru,ktorýboldojednanývovýške1.000.000,00Eurbola
ku dňu 29.2.2016 vyčerpaná len suma 113.364,00 Eur, a úpadca mal teda kedykoľvek možnosť čerpať

ďalšie peňažné prostriedky, ktoré by boli mohli byť použité na úhradu záväzkov po lehote splatnosti v
prípade, že by ich úpadca považoval za dôvodné a nevyhnutné tieto záväzky okamžite uhradiť. Navyše
úpadca dňa 26.10.2015 podpísal s vyššie uvedenou bankovou inštitúciou Dodatok č. 7 k Zmluve o
úvere č. 127/AUOC/13 znejúci na sumu na 600.000, 00 Eur, v dôsledku uzatvorenia ktorého mal úpadcu
možnosť čerpať kontokorentný úver na financovanie bežných prevádzkových potrieb. Úpadca tak mohol

k dátumu 29.02.2016 čerpať peňažné prostriedky v celkovej výške až 1.600.000,00 Eur, pričom ale k
rozhodnému dátumu mal úpadca vyčerpanú len čiastku vo výške 113.364,00 Eur (evidovanú na účte
211-009). Od 29.12.2015 mal úpadca uzatvorenú Rámcovú faktoringovú zmluvu č. 100870, na základe
ktorej mohol financujúcu banku požiadať o preplatenie pohľadávok voči spoločnosti TRANSPETROL,
a.s., IČO: 31 341 977, vo výške 350.000,00 Eur a voči spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová

sústava, a.s., IČO: 35 829 141, vo výške 900.000,00 Eur. Žalovaný v 2. rade má za preukázané, že
úpadca bol k rozhodnému dátumu už len s ohľadom na podpísané zmluvy s financujúcou bankou, bez
akýchkoľvek problémov schopný uhrádzať svoje splatné záväzky, čo jasne preukazuje vysokú platobnú
schopnosť úpadcu k rozhodnému dátumu. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že nevyčerpanéúvery poskytnuté financujúcou bankou, ktoré je potrebné považovať za pohľadávky voči bonitnému
dlžníkovi (financujúcej banke), možno bez akýchkoľvek problémov porovnávať s pohľadávkami z účtu
v banke, je ich preto nevyhnutné považovať za pohľadávky v zmysle ust. § 1 ods. 1 vyhlášky. Úpadca

mal v tom čase hneď niekoľko možností, ako uhrádzať svoje záväzky, ktoré boli viac ako 30 dní po
lehote splatnosti a skutočnosť, že k úhrade niektorých záväzkov (v zanedbateľnej výške) nedošlo,
nebola spôsobená neschopnosťou úpadcu splácať tieto (nevýznamné) záväzky, ale bola odôvodnená
inými okolnosťami majúcimi charakter obchodno-manažérskeho rozhodnutia (napríklad reklamácia časti
poskytnutej služby, či rozporovanie výšky vystavenej faktúry). Úpadca mal v tom čase okrem vyššie

uvedených možností krytia svojich záväzkov aj možnosť krytia týchto splatných záväzkov likvidnými
pohľadávkami, ktoré boli k žalobcom uvádzanému dátumu v celkovej výške 1.142.101,00 Eur. Žalovaný
v 2. rade zároveň predložil súdu ako dôkaz kópiu pracovného cash-flow vyhotoveného účtovníčkou
úpadcu k 29.02.2016, z ktorého je možné vyvodiť, že úpadca mal v rozhodnom čase vo financujúcej
banke k dispozícii sumu vo výške 519.218,00 Eur, ktoré pozostávajú zo sumy 500.000,00 Eur v podobe
nevyčerpaného kontokorentného úveru a sumy 19.218,86 Eur v podobe vlastných prostriedkov. Úpadca

k rozhodnému dátumu disponoval finančnými prostriedkami v pokladni vo výške 4.366,68 Eur, na účtoch
v bankách prostriedkami vo výške 91.731,66 Eur, pohľadávkami z obchodného styku nie viac ako 30
dní po lehote splatnosti v celkovej výške 1.145.226,23 Eur a pohľadávkami voči financujúcej banke
z nevyčerpaných úverov v celkovej výške 1.486.636 Eur, čo spolu predstavuje sumu 1.582.734,34
Eur vo finančnom majetku, ktorý pre účely posúdenia platobne (ne)schopnosti upravuje v ust. § 1

ods. 1 vyhlášky. Nakoľko táto suma mnohonásobne presahuje sumu samotným žalobcom vyčíslených
splatných pohľadávok viac ako 30 dní po lehote splatnosti (vo výške 88.724,90 eura), ktorých dôvodnosť
navyše žalovaný v 2. rade z časti dôvodne spochybňuje, má za preukázané, že úpadca bol v rozhodnom
čase plne platobne schopný.

16. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení z 21. októbra 2022 uviedol, že podstatou právnej
argumentácie žalobcu je tvrdenie, že úpadca bol k 29. februáru 2016 v úpadku. Túto skutočnosť má
preukazovať to, že úpadca mal mať k 29. februáru 2016 viacero pohľadávok v celkovej výške 88.724,90
Eur, ktoré mali byť po lehote splatnosti viac ako 30 dní a ktoré úpadca nebol schopný plniť, pričom
tieto pohľadávky úpadcu neboli kryté finančným majetkom úpadcu v zmysle vyhlášky č. 643/2005 Z.z.

Žalobca svoje tvrdenia substancuje na základe účtovných údajov z Knihy záväzkov úpadcu k 29.02.2016
a Hlavnej knihy úpadcu k 29.02.2016, z ktorých má vyplývať, „že celkový výsledok disponibilného
finančného majetku úpadcu k 29.02.2016 bol ZÁPORNÝ „-17.265,66 EUR“ a súčasne „peňažné záväzky
úpadcu k 29.02.2016 v celkovej výške 88.724,90 EUR neboli kryté jeho finančným majetkom“. Podľa
názoru žalobcu je tak jednoznačne preukázané, že úpadca bol k 29.02.2016 v úpadku z dôvodu jeho

platobnej neschopnosti. Pokiaľ sa finančným majetkom rozumie ktorákoľvek z položiek uvedených v §
1 ods. 1 písm. a) až e) vyhlášky stačí, aby peňažný záväzok bol krytý ktoroukoľvek z týchto položiek.
Žalobca sa zameral na test platobnej neschopnosti v zmysle § 1 ods. 1 písm. a) vyhlášky, avšak
neskúmal, či úpadca nedisponoval iným finančným majetkom podľa § 1 ods. 1 písm. b) až e) vyhlášky,
ktorým by ním uvádzané peňažné záväzky mohli byť kryté. Skutočnosť, že úpadca mal iný finančný

majetok,ktorýmbolikrytéjehopeňažnézáväzky,vyplývazožalobcompredloženejHlavnejknihyúpadcu
k29.02.2016.Žalovanýv1.radepoukázalna§49OpatreniaMinisterstvafinanciíSlovenskejrepublikyč.
23054/2002, ako aj na to, že výška úpadcom evidovaných pohľadávok ďaleko prevyšuje výšku žalobcom
uvádzaných záväzkov. Žalobca uvádza, že celkový záväzok úpadcu (neuhradené peňažné záväzky voči
7 veriteľom po lehote splatnosti 30 a viac dní) k 29. februáru 2016 bol vo výške 88.724,90 Eur. Súčet

všetkých pohľadávok úpadcu z účtov v bankách predstavuje sumu 91.731,66 Eur. Je zrejmé, že len
samotné pohľadávky úpadcu z účtov v bankách kryli záväzky úpadcu, na ktoré upozorňuje žalobca.
Úpadca tak celkom zjavne disponoval finančným majetkom v zmysle § 1 ods. 1 písm. b) až e) vyhlášky,
keďže disponoval finančným majetkom v podobe pohľadávok z účtov v bankách, ako aj ostatnými
pohľadávkami.

17. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že žalobkyňa - správkyňa navrhla zmenu žaloby, v zmysle ktorej je
žalovaný v 1. rade povinný zaplatiť žalobcovi sumu 114.500 Eur. Žalovaný v 1. rade popiera skutočnosť,
že by úpadca bol v júli 2016, respektíve v septembri a novembri 2017 v kríze. Pre prípad, že súd
dospeje k právnemu názoru, že úpadca bol v tomto čase v kríze, vzniesol námietku premlčania, ktorú

odôvodnil tým, že suma 114.500 Eur predstavuje súčet vrátených pôžičiek úpadcom žalovanému v 1.
rade, pričom pôžička žalovaného v 1. rade poskytnutá úpadcovi dňa 20. júla 2016 vo výške 100.000 Eur,
bola žalovanému v 1. rade vrátená dňa 27. júna 2016, pôžička žalovaného v 1. rade poskytnutá úpadcovi
dňa 18. septembra 2017 vo výške 5.000 Eur a pôžička žalovaného v 1. rade poskytnutá úpadcovi dňa27. novembra 2017 vo výške 9.500 Eur boli žalovanému v 1. rade vrátené spolu dňa 17. januára 2018.
Lehota na vrátenie pôžičky zo dňa 27. júna 2016 ako plnenia poskytnutého v rozpore so zákazom podľa
odseku 67f ods. 1 Obchodného zákonníka v súlade s § 67f ods. 2 Obchodného zákonníka tak začala

plynúť nasledujúcim dňom jej vrátenia, teda 27. júna 2016 a uplynula dňa 27. júna 2020. Návrh na zmenu
žaloby žalobca - správkyňa doručila dňa 9. mája 2022. Žalovaný v 1. rade preto vo vzťahu k nároku
žalobcu na vrátenie pôžičky výške 100.000 Eur vzniesol námietku premlčania. Čo sa týka pôžičiek vo
výške 5.000 Eur a vo výške 9.500 Eur, ktoré boli žalovanému v 1. rade vrátené spolu dňa 17. januára
2018, aj v tomto prípade žalovaný v 1. rade vzniesol námietku premlčania, keďže lehota na ich vrátenie

uplynula dňa 17. januára 2022, pričom žalobca – správkyňa návrh na zmenu žaloby doručila súdu dňa
9. mája 2022.

18. Žalovaný v 1. rade dal do pozornosti súdu skutočnosť, že úpadca si koncom roka 2017 nechal
vypracovať Správu nezávislého audítora o uistení spoločnosti Contineo s.r.o. zo dňa 26. januára 2018 ,
z ktorej vyplýva, že úpadca nebol v priebehu roka 2017 v predĺžení.

19. V súvislosti s poskytnutím pôžičky dňa 20. júla 2016 poukázal na ust. § 67e píssm. b)
Obchodného zákonníka v znení účinnom od 16. júla 2016 do 31. decembra 2016, v zmysle ktorého
plnením nahradzujúcim vlastné zdroje nie je poskytnutie peňažných prostriedkov spoločnosti na dobu
nepresahujúcu 60 dní; to neplatí, ak sú poskytnuté opakovane. Žalovaný v 1. rade poskytol úpadcovi

viacero pôžičiek s rôznymi výškami v priebehu rokov 2016 a 2017. Ustanovenie § 67e písm. b)
Obchodného zákonníka nedefinuje pojem „opakovane“ a nie je zrejmé, aký minimálny časový odstup
medzi dvoma poskytnutiami peňažných prostriedkov bude potrebný na to, aby sa plnenie nepovažovalo
za opakované. Doktrinálny výklad k tomuto ustanoveniu uvádza nasledovné: „Ani v jednom prípade
však nie je zrejmé, aký minimálny časový odstup medzi dvoma úvermi bude potrebný na to, aby

sa plnenie nepovažovalo za opakované. Riešenie v aplikačnej praxi bude závisieť od preferencií
možných interpretačných postupov, v rámci ktorých akcentujeme najmä teleologickú interpretáciu. Tá
by potom tendovala k vnímaniu opakovaného poskytovania krátkodobých úverov, ktoré by z hľadiska
hospodárskej podstaty predstavovalo tzv. rolovanie toho istého záväzku, čím by sa z krátkodobého
úveru stal de facto dlhodobý. Obdobné platí aj pre opakovaný odklad splatnosti dodávateľského úveru.“

Žalovaný v 1. rade poskytol úpadcovi prvú pôžičku 20. júna 2016 v sume 100.000 Eur, ktorú mu úpadca
vrátil dňa 27. júna 2016, teda o sedem dní neskôr. Keďže išlo o prvú pôžičku a medzi jej poskytnutím
a vrátením nedošlo k poskytnutiu žiadnych ďalších pôžičiek, pri jej vrátení nie je možné hovoriť o
opakovanosti. Poskytnutie pôžičky žalovaným v 1. rade úpadcovi dňa 20. júna 2016 v sume 100.000 Eur
ajejvráteniedňa27.júla2016nepredstavovalosodkazomnaust.§67eObchodnéhozákonníkaplnenie

nahradzujúce vlastné zdroje. Žalovaný v 1. rade vzhľadom na značný časový odstup medzi pôžičkou
poskytnutou v júni 2016 a septembri a novembri 2017, ako aj na ich odlišné výšky, má za to, že medzi
týmito pôžičkami nie je žiaden vecný ani časový súvis. Jedna pôžička nenahrádzala druhú, poskytnutie
novšej pôžičky nepredstavovalo zastreté predlžovanie splatnosti staršej pôžičky. Poskytnutím pôžičiek
v septembri a novembri

2017 nedošlo k preklápaniu existujúceho záväzku do ďalšieho obdobia. Žalovaný v 1. rade preto
konštatuje, že pokiaľ by aj úpadca bol v júli 2017 v kríze, poskytnutie pôžičky v júli a následne septembri
a novembri 2017 nepredstavuje opakované poskytnutie peňažného plnenia v zmysle § 67e písm. b)
Obchodného zákonníka voči pôžičke z júna 2016, keďže na jednej strane medzi nimi neexistuje vecná
súvislosť a na druhej strane delí poskytnutie oboch pôžičiek obdobie 14 mesiacov.

20. Žalobca označený ako A. I. C., správkyňa úpadcu Contineo s.r.o. v konkurze v písomnom podaní z 5.
apríla 2023 uviedol, že netrvá na zmene žalobného petitu tak, ako ho navrhol vo svojom vyjadrení z 9.
mája 2022, pričom navrhol novú zmenu petitu žaloby, v zmysle ktorej žiadal, aby súd uložil žalovanému
v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 114.500 Eur (I. výrok) a zároveň žalovanému v 1. rade

a žalovanému v 2 rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 244.000 Eur s tým, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká v danom rozsahu povinnosť plnenia druhého zo žalovaných (II. výrok).

21. Žalovaný v 1. rade v písomnom podaní z 22. novembra 2023 sa vyjadril k znaleckému posudku č.
3/2022 z 31. januára 2022 ČVS:ORP-1967/4/VYS-KE-2018 v spojení s námietkou nedostatku aktívnej

vecnej legitimácie žalobcu, pričom uviedol, že sám znalec potvrdil, že úpadca záväzky, ktoré neboli
uhradené k 29.2.2016 uhradil. Zároveň zdôraznil, že došlo k zmene na strane žalobcu bez dodržania
postupu podľa § 80 CSP. Zo súdneho spisu vyplýva, že návrh na vydanie platobného rozkazu podal
úpadca, teda spoločnosť Contineo s.r.o. v konkurze, splnomocnenie na zastupovanie predchádzajúcejprávnej zástupkyni udelila taktiež spoločnosť Contineo s.r.o. v konkurze, platobný rozkaz bol vydaný vo
veci žalobcu Contineo s.r.o. v konkurze a rovnako aj konanie na Okresnom súde Košice – okolie bolo
vedené vo veci žalobcu Contineo s.r.o. v konkurze. Po zmene právneho zástupcu žalobcu (ak vôbec

k takej zmene došlo), začal právny zástupca uvádzať, že žalobcom je správkyňa A. I. C. a nie spoločnosť
Contineo s.r.o. v konkurze, pričom Okresný súd Košice – okolie stále viedol konanie vo veci žalobcu
Contineo s.r.o. v konkurze. Zmenilo sa to až Výzvou Mestského súdu Košice, v ktorej súd ako žalobcu
uviedol správkyňu namiesto žalobcu Contineo s.r.o. v konkurze. Žalovaný v 1. rade preto opätovne
konštatoval, že žalobcom v konaní je spoločnosť Contineo s.r.o. v konkurze, pričom poukázal na ust. §

47 ods. 5 ZKR účinného od 01.01.2019 do 31.12.2019, v zmysle ktorého súdne a iné konanie, ktoré sa
týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len
na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu
príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

22. Žalovaný v 2. rade v písomnom podaní z 11. decembra 2023 uviedol, že súd nemôže v priebehu

konania zamieňať osobu žalobcu podľa okolnosti danej procesnej fázy súdneho konania, pričom
k okolnostiam, ktoré mali vplyv na aktívnu vecnú legitimáciu došlo ešte pred podaním žaloby, nie až
v priebehu súdneho konania. Je nesporné, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný až
po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, a preto osobou aktívne vecne legitimovanou bol správca
konkurznej podstaty úpadcu, nie úpadca. S uvedenou skutočnosťou súvisí aj námietka premlčania,

nakoľko ak by došlo k odstráneniu tejto vady úkonom správcu konkurznej podstaty úpadcu, jednalo by
sa de iure o podanie novej žaloby, v ktorej by sa uplatňoval nárok, ktorý je premlčaný. K otázke záverov
znaleckého posudku sa žalovaný vyjadroval bez toho, aby bol s jeho obsahom oboznámený, pričom je
z neho zrejmé, že záväzky, pri ktorých úpadca meškal s ich úhradou, boli neskôr uhradené.

23.Vpísomnompodaníz29.augusta2024žalovanýv1.radeopätovnepoukázalnanedostatokaktívnej
vecnej legitimácie žalobcu, ktorý vyplýva z ust. § 47 ods. 5 ZKR, v zmysle ktorého je účastníkom konania
namiesto úpadcu správca. Zopakoval, že mu nie je zrejmé, na základe akého procesného úkonu a kedy
došlo k zmene v osobe žalobcu, keď sa namiesto úpadcu stala žalobcom konkurzná správkyňa úpadcu.

24. Napokon žalovaný v 2. rade v písomnom podaní z 23. septembra 2024 uviedol, že sa stotožňuje
so skutočnosťami a argumentami žalovaného v 1. rade v jeho podaní z 22. novembra 2023 v plnom
rozsahu.

25.Súdnariadilpojednávaniena4.júna2025,ktoréhosazúčastnilpoverenýzástupcažalobcu,žalovaný

v 2. rade a právni zástupcovia žalovaných v 1. a 2. rade. Zástupca žalobcu uviedol, že trvá na žalobe, tak
ako bola podaná, ako aj na ostatných písomných podaniach a žiada, aby súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel. Právny zástupca žalovaného v 1. rade zdôraznil, že zo strany žalobcu ide o nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie s poukazom na to, že žalobný návrh bol podaný po vyhlásení konkurzu, čo znamená,
že žalobcom mala byť správkyňa a nie úpadca, a pokiaľ by súd mal za to, že na strane žalobcu je

aktívna vecná legitimácia, tak vzhľadom na procesný návrh žalobkyne, ktorou je návrh na zmenu žaloby,
vzniesol námietku premlčania a navrhol, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol a priznal žalovanému
v 1. rade plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. Právny zástupca žalovaného v 2. rade taktiež
namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu s ohľadom na tú skutočnosť, že žalobcom má byť
správne v zmysle podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu spoločnosť Contineo, ktorá v čase

podania návrhu už bola v konkurze. Poukázal aj na rozsudok Mestského súdu Košice z 9. mája 2024,
sp. zn. K3-8Cb/63/2019, ktorý v obdobnej veci toho istého žalobcu rozhodol tak, že žalobu z dôvodu
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zamietol. Žalobu považuje za nedôvodnú, pričom uviedol, že ak
by súd pripustil zmenu žalobcu a akceptoval by, že žalobcom je v tejto chvíli správca konkurznej podstaty
úpadcu, vzniesol námietku premlčania.

26. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a jej prílohami, posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty,
vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu,
oboznámil listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise a s poukazom ust. § 151 ods. 1 CSP,
v zmysle ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za

nesporné, zistil tento skutkový stav:

27. Medzi stranami nebolo sporné, že uznesením Okresného súdu Košice I z 19. marca 2018, sp. zn.
31K/3/2018, uverejnenom v Obchodnom vestníku č. 59/2018 dňa 23. marca 2018 bolo začaté konkurznékonanie voči dlžníkovi – Contineo s.r.o., so sídlom Jiskrova 4, 040 01 Košice, IČO: 31 722 016, ďalej že
uznesením Okresného súdu Košice I z 28. marca 2018, sp. zn. 31K/3/2018, zverejnenom v Obchodnom
vestníku č. 66/2018 dňa 05. apríla 2018 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Contineo s.r.o., so

sídlom Jiskrova 4, 040 01 Košice, IČO: 31 722 016, a do funkcie správcu majetku úpadcu bol ustanovený
I. J. D., ktorý bol následne odvolaný a v súčasnosti je za správkyňu úpadcu ustanovená A. I. C..

28. Z jednotlivých prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany uplatnených
v priebehu konania sporovými stranami, vyplynulo, že spornými bolo medzi nimi to, či žalobca, tak

ako je uvedený v žalobe, teda Contineo s.r.o. v konkurze je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, či
v rozhodnom období, teda ku dňu 29.02.2016 bola spoločnosť Contineo s.r.o. v úpadku formou platobnej
neschopnosti a či žalovaní v 1. a 2. rade majú povinnosť zaplatiť uplatnený nárok žalobcu z dôvodu
porušenia zákazu podľa § 67f ods. 1 Obchodného zákonníka , a to s poukazom na to, že ak bola
spoločnosť v rozhodnom období v úpadku, vrátením pôžičky žalovanému v 1. rade, ako aj žalovanému
v 2. rade vznikol žalobcovi nárok na vrátenie hodnoty plnenia, ktoré im bolo poskytnuté.

29. Z dôvodu namietaného nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu zo strany žalovaných v 1. a 2. rade,
pričom ju súd musí skúmať aj bez návrhu, a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, súd zameral
dokazovanie na preukázanie tejto skutočnosti.

30. Povinnosťou súdu je v prejednávaných sporoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri

rozhodovaní je nevyhnutné rešpektovať základné princípy zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom
chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

31. Súd na základe dokazovania vykonaného na pojednávaní 4. júna 2025 vyhodnotil vec a zaoberal

sa otázkou vecnej legitimácie ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva. Aktívnou vecnou legitimáciou
sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo
(nárok), resp. mu vyplýva procesné právo tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania. Vecná legitimácia

sa na začiatku súdneho konania tvrdí.

32. Súd zdôrazňuje, že je, resp. bolo povinnosťou žalobcu v samotnej žalobe dokázať predpoklady
svojej aktívnej legitimácie, a teda tej skutočnosti, že je nositeľom práv, ktoré v súdnom konaní uplatňuje.
Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej vecnej legitimácie na strane

žalobcu.

33. Z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že na to, aby sa niekto stal
stranou konania, nie je nevyhnutné, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide;
stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba

(v takom prípade sa stáva žalovaným). Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je
jedna strana subjektom práva a opačná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Záver súdu o tom, či bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.
Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická

alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy
iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie teda znamená,
že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho
hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, pričom zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za
následok zamietnutie žaloby.

34. Vykonaným dokazovaním v súvislosti s námietkou neexistencie aktívnej vecnej legitimácie mal
sú za preukázané, že ide o vec, ktorá bola pôvodne podaná na Okresnom súde Banská Bystrica v
rámci upomínacieho konania. V žalobe (spísanej na formulári) bol ako žalobca označený Contineo,
s.r.o. v konkurze, so sídlom Jiskrova 4, 040 01 Košice – Staré Mesto, IČO: 31 722 016, zastúpený

JUDr. Ivanou Semanovou, advokátka spol. s r.o.. Ani v texte žaloby, ani v samotnom formulárovom
vyplnení, nefiguruje ako žalobca správca konkurznej podstaty. Plná moc, ktorá sa nachádza v súdnom
spise na č.l. 12 bola udelená JUDr. Ivane Semanovej, advokátka spol. s r. o., kde splnomocniteľom
bola spoločnosť Contineo, s.r.o. v konkurze, so sídlom Jiskrova 4, 040 01 Košice, IČO: 31 722 016,následne bolo uvedené správca: A. I. C., adresa K. XX/X, C.. Táto plná moc bola podpísaná správkyňou
konkurznej podstaty A. I. C. a právnou zástupkyňou JUDr. Semanovou. V potvrdení Okresného súdu
Banská Bystrica o prijatí návrhu na začatie konania a pridelení veci sudcovi na rozhodnutie o pridelení

veci (čl. 17) je ako žalobca označený Contineo, s.r.o. v konkurze proti žalovaným A. B. C. a spol. o
zaplatenie358.500Eur.OkresnýsúdBanskáBystrica,vyššímsúdnymúradníkomVýzvouzo21.12.2018
vyzval JUDr. Ivanu Semanovú, aby v lehote 5 pracovných dní ozrejmila uplatnenie istiny a následne 29.
januára 2019 vydal platobný rozkaz, sp. zn 35U/903/2018, v ktorom bol ako žalobca uvedený Contineo
s.r.o. v konkurze, zast. JUDr. Ivana Semanová, advokátka spol. s r.o. Právni zástupcovia žalovaného

v 1. a 2. rade v odpore voči platobnému rozkazu označili žalobcu tak, ako bolo uvedené v platobnom
rozkaze, pričom aj v uznesení Okresného súdu Banská Bystrica z 28. mája 2019, sp. zn. 35Up/903/2018
o odmietnutí odporu žalovaného v 2. rade bol ako žalobca uvedený Contineo s.r.o. v konkurze. Navyše
aj v podaní právnej zástupkyne žalobcu doručenom Okresnému súdu Banská Bystrica súvisiacom s
návrhom na pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde opätovne právna zástupkyňa uvádza
označenie žalobcu len ako Contineo, s.r.o. v konkurze. Taktiež aj Okresný súd Banská Bystrica v rámci

Upovedomenia o postúpení ( č.l. 102) a Oznámenia o postúpení (č.l. 104) uviedol ako žalobcu Contineo
s.r.o. v konkurze, IČO: 31 722 016.

35. Rovnako aj Okresný súd Košice – okolie, ktorému bola vec postúpená ako súdu príslušnému na
jej prejednanie a rozhodovanie označil v Oznámeniach (č.l. 115, 116, 117, 123, 124 a 125), ako aj vo

Výzve (č.l. 126) za žalobcu Contineo s.r.o. v konkurze, IČO: 31 722 016, zast. JUDr. Ivana Semanová,
advokátka spol. s r.o.

36. Následne po ukončení právneho zastúpenia JUDr. Ivanou Semanovou, advokátka spol. s r.o., bol
v Oznámení (č.l. 131) a vo Výzve (č.l. 132) uvedený ako žalobca Contineo s.r.o. v konkurze, zast. A.

I. C. – správca konkurznej podstaty.

37. Dňa 18.02.2022 prevzala právne zastúpenie ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DEMKO & PARTNERS,
s.r.o., ktorá jednak na splnomocnení uviedla ako klienta: A. I. C., správca konkurznej podstaty úpadcu
Contineo, s.r.o. v konkurze, IČO: 31 722 016 (č.l. 134), ako aj na ďalších svojich písomných podaniach

(vyjadrenie z 9. mája 2022 na č.l. 154 a nasl.) označila ako žalobcu: A. I. C., správca konkurznej
podstaty úpadcu Contineo, s.r.o. v konkurze, IČO: 31 722 016 a takéto označenie žalobcu použili aj
právni zástupcovia žalovaných v 1. a 2. rade vo svojich nasledujúcich písomných podaniach (vyjadrenie
žalovaného v 2. rade k vyjadreniu žalobcu z 12. októbra 2022 na č.l. 175 a nasl., vyjadrenie žalovaného
v1.radekpodaniužalobkynezodňa9.mája2022vzmyslevýzvyokresnéhosúduzodňa27.septembra

2022 spolu s námietkou premlčania z 21. októbra 2022 na č.l. 221 a nasl.).

38. Okresný súd Košice – okolie v Oznámení (č.l. 143 a č.l. 151), následne aj vo Výzve (č.l. 267), ako
aj ďalšom Oznámení (č.l. 273) uviedol ako žalobcu Contineo s.r.o. v konkurze, IČO: 31 722 016 a tieto
doručil právnemu zástupcovi ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DEMKO & PARTNERS, s.r.o.

39. V písomnom podaní z 5. apríla 2023 (č.l. 276 a nasl.) právny zástupca žalobcu ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA DEMKO & PARTNERS, s.r.o. opätovne uviedol ako žalobcu: A. I. C., správca konkurznej
podstaty úpadcu Contineo, s.r.o. v konkurze, IČO: 31 722 016 a upravil petit žaloby.

40. Okresný súd Košice – okolie v Žiadostiach o súčinnosť (č.l. 281 a 282) za žalobcu naďalej označoval
Contineo s.r.o. v konkurze, IČO: 31 722 016.

41. Následne po prerozdelení vecí a pridelení predmetnej veci inej zákonnej sudkyni bol v rámci Výzvy
– oznámenie z 31. októbra 2023 (č.l. 296 a 297) označený žalobca ako A. I. C., správkyňa úpadcu

Contineo s.r.o. v konkurze, IČO: 31 722 016, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DEMKO
& PARTNERS, s.r.o.

42. V písomnom podaní z 22. novembra 2023 (č.l. 305 a nasl.) právny zástupca žalovaného v 1. rade
uviedol ako žalobcu Contineo s.r.o. v konkurze, IČO: 31 722 016 a v písomnom podaní z 11. decembra

2023 (č.l. 316 a nasl.) právny zástupca žalovaného v 2. rade označil žalobcu: A. I. C., správca konkurznej
podstaty úpadcu: Contineo s.r.o. v konkurze, IČO: 31 722 016.43. Napokon Mestský súd Košice v rámci výzvy z 18. decembra 2023 (č.l. 324) adresovanej právnemu
zástupcovižalobcuaďalšíchOznámeniach(č.l.333a340)vsporeoznačilzažalobcu:A.I.C.,správkyňa
úpadcu Contineo s.r.o. v konkurze, IČO: 31 722 016.

44. Navyše vo všetkých žiadostiach o predĺženie lehoty na vyjadrenie zo strany právneho zástupcu
žalobcu, ktoré boli adresované Mestskému súdu Košice (č.l. 321, 327, 330, 336) bola ako žalobca
uvedená A. I. C., správkyňa úpadcu Contineo s.r.o. v konkurze.

45. Po odvolaní splnomocnenia na zastupovanie žalobcu v konaní (č.l. 343) a následnom prerozdelení
veci predseda Mestského súdu Košice uznesením zo 4. júla 2024, sp. zn. K3-8Cb/69/2019 rozhodol,
že sudca JUDr. Tomáš Kališka je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Mestskom
súde Košice pod sp. zn. K3-8Cb/69/2019, pričom v záhlaví predmetného rozhodnutia bol ako žalobca
označený: A. I. C., správkyňa úpadcu Contineo s.r.o. v konkurze, IČO: 31 722 016 (č.l. 347 a nasl.).

46. Po opätovnom prerozdelení veci Mestský súd Košice v ďalšej výzve z 22. augusta 2024 (č.l. 355, 356
a 357) uviedol ako žalobcu: A. I. C., správkyňa úpadcu Contineo s.r.o. v konkurze, pričom v písomnom
podaní z 29. augusta 2029 (č.l. 361 a nasl.) právny zástupca žalovaného v 1. rade za žalobcu označil
Contineo s.r.o. v konkurze a v písomnom podaní z 23. septembra 2014 (č.l.367 a nasl.) právny zástupca
žalovaného v 2. rade ako žalobcu uviedol: A. I. C., správkyňa úpadcu Contineo s.r.o. v konkurze.

47. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

48. Podľa § 60 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), stranami sú žalobca
a žalovaný.

49. Podľa § 61 CSP, procesnú spôsobilosť má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak ten,
komu ju zákon priznáva.

50. Podľa § 44 ods. 1 ZKR oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu

a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza
na správcu, správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

51. Podľa § 47 ods. 5 ZKR súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu
patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným proti

správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom
konania namiesto úpadcu je správca.

52. Aktívna vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, kým existencia procesných
podmienok je predpokladom vzniku procesného právneho pomeru. Pokiaľ nie sú splnené procesné

podmienky, nemožno tvrdiť, že spor nevznikol, ale dôsledkom ich nesplnenia je nemožnosť spor
meritórne rozhodnúť.

53. Jednou z prvých otázok, ktoré rieši súd v civilnom sporovom konaní, je otázka vecnej legitimácie
strán. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jedna zo

strán sporu nositeľkou určitého hmotnoprávneho oprávnenia (je aktívne legitimovaná) a na druhej strane
sporu spočíva určitá hmotnoprávna povinnosť (je pasívne legitimovaná). Nedostatok vecnej legitimácie
(aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím. Otázku, kto je v tom
ktorom prípade aktívne a pasívne vecne legitimovaný, musí súd riešiť vždy skôr než pristúpi k riešeniu
otázky existencie alebo neexistencie nároku.

54. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie však znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré
v konaní ide. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého
vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo

si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
29.06.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).55. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
2Obdo/16/2020, z ktorého je zrejmé, že v čase po vyhlásení konkurzu úpadca nestráca spôsobilosť
mať práva a povinnosti podľa hmotného práva ani spôsobilosť byť stranou sporu, či procesnú

spôsobilosť podľa procesného práva avšak tieto spôsobilosti sú obmedzené právnou úpravou, ktorá
určité oprávnenia aj povinnosti v rámci hmotného i procesného práva prenáša na inú osobu, a to správcu
konkurznej podstaty. Preto je to len správca , ktorý môže po vyhlásení konkurzu účinne nakladať s
majetkom patriacim do konkurznej podstaty a je to tiež len on, kto môže po vyhlásení konkurzu viesť
namiesto úpadcu aktívne i pasívne súdne spory týkajúce sa majetku buď priamo patriaceho do podstaty

alebo takých nárokov, ktoré sú potencionálne spôsobilé podstatu určitým spôsobom zaťažiť (teda spory,
v ktorých nebyť vyhláseného konkurzu by ako žalobca alebo žalovaný vystupoval priamo úpadca).
Žalobca v konkurze nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, ale dispozičné oprávnenie na podanie
žaloby má správca konkurznej podstaty úpadcu. Rovnako aj v uznesení Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo 17. augusta 2021, č.k. IV. ÚS 404/2021 bolo uvedené, že pokiaľ ide o žalobcu 1 spoločnosť
K. v konkurze, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nemohol konať v mene tohto žalobcu z dôvodu, že

momentomvyhláseniakonkurzuvsúlades§47ods.5zákonaokonkurzeareštrukturalizáciisúdneainé
konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení
konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným proti správcovi v súlade s týmto zákonom alebo
z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.
Z uvedeného vyplýva, že po vyhlásení konkurzu sťažovateľ nemal oprávnenie podať žalobu v mene

žalobcu 1 spoločnosti K. v konkurze (nedostatok týkajúci sa aktívnej procesnej legitimácie na podanie
žaloby).

56. Aktívne legitimovaný vo veciach, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty ohľadom majetku úpadcu, je
počas trvania účinkov konkurzu výlučne správca. Správca sa pri uplatňovaní nárokov označuje menom

a priezviskom, so sídlom kancelárie, správca konkurznej podstaty úpadcu: ....., so sídlom ....., IČO: ....
Úpadca vyhlásením konkurzu v zásade stráca aktívnu vecnú legitimáciu na uplatňovanie nárokov, ktoré
sa týkajú konkurznej podstaty. Súd preto žalobu, ktorú podá niekto iný ako správca (najmä úpadca), pre
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie zamietne.

57. V dôsledku vyhlásenia konkurzu prechádzajú na správcu všetky dispozičné oprávnenia ohľadom
majetku, ktorý patrí úpadcovi a podlieha konkurzu. Tento účinok znamená, že pokiaľ ide o majetok
podliehajúci konkurzu odníma sa dispozícia dlžníka, prípadne iných osôb, a to v prospech konkurzného
správcu. Aj keď prechod dispozičných oprávnení je najpodstatnejším účinkom, okrem neho dochádza
k prechodu na správcu aj iných oprávnení viažucich sa k majetku podliehajúceho konkurzu, ako aj právo

užívacie a právo k výťažkom z takéhoto majetku. Správca koná v mene a na účet úpadcu, teda medzi
správcom ide o vzťah obdobný zastúpeniu.

58. V posudzovanom prípade je nepochybné, že obchodná spoločnosť Contineo, s.r.o. v konkurze t.j.
úpadca nie je a nebola oprávnená podať žalobu. V čase po vyhlásení konkurzu nemá v zmysle ust. § 47

ods. 5 ZKR aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, dispozičné oprávnenie na podanie takejto žaloby má
len správca konkurznej podstaty a na tom nič nemení ani udelenie plnej moci na zastupovanie v konaní
správcom konkurznej podstaty pre vtedajšiu právnu zástupkyňu (JUDr. Jana Semanová, advokátka
spol. s r.o.), keď v samotnej žalobe, ale aj platobnom rozkaze Okresného súdu Banská Bystrica, ako
aj v ďalších podaniach je žalobca označený ako Contineo, s.r.o. v konkurze, teda úpadca a následne

po zmene právneho zástupcu žalobcu je ako žalobca uvádzaný: A. I. C., správca úpadcu Contineo
s.r.o. v konkurze. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie spočívajúci v nesprávnom označení žalobcu
(uvedený úpadca) v konaní pred všeobecným súdom nemožno napraviť tým, že následne v ďalšom
priebehu konania bude uvedené správne označenie žalobcu (teda správcu). V posudzovanom prípade
by neprichádzala do úvahy ani zmena na strane žalobcu (prípadný návrh Contineo, s.r.o. v konkurze,

aby na strane žalobcu vystupovala A. I. C., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Contineo, s.r.o. v
konkurze).

59. Súd poukazuje na to, že nad rámec by bolo vykonať a hodnotiť ďalšie predložené dôkazy za situácie,
keď nebola daná aktívna vecná legitimácia žalobcu a hodnotiť vyjadrenia právnych zástupcov sporových

strán, ktoré už predstavovali akési vytváranie možného sledu udalostí tak na strane žalobcu, ako aj na
strane žalovaných. Za daných okolností súd na pojednávaní nepripustil zmenu žaloby, nerozhodoval
ani o čiastočných späťvzatiach žaloby jednak voči žalovanému v 1. rade, ako aj žalovanému v 2.rade a zastavení konania, keďže tento procesný návrh podala osoba, ktorá nebola v konaní aktívne
legitimovaným subjektom.

60. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku (I. výrok).

61. Na záver súd zdôrazňuje, že ďalšie argumenty strán sporu už nepovažoval za rozhodujúce pre
rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi osobitne nevysporiadal. Podľa konštantnej judikatúry súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

62. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

64. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

65. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanoveniami 262 ods. 1 CSP a 255
ods. 1 CSP. Vychádzajúc z toho, že žalovaní v 1. a 2. rade boli v konaní úspešní v celom rozsahu,

o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že priznal žalovanému v 1. rade, ako aj žalovanému
v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania proti
žalobcovi ((II a III. výrok). Súd nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP, ktorý možno použiť
len výnimočne.

66. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch

vyhotoveniach na Mestský súd Košice. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. (§ 362
ods. 2 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.