Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123290405
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123290405.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne
zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť
Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom B. Martin, o
zaplatenie 14.470,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin
č.k. 11Csp/63/2024-142 zo dňa 18.2.2025 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k.
11Csp/63/2024-168 zo dňa 20.3.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu
zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
1.1
Súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový a právny stav: Postupca C. C., D. uzatvorila so žalovaným
dňa 26.07.2017 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej postupca žalovanému
poskytol peňažné prostriedky, a to spotrebný úver vo výške 23.000,- Eur s lehotou splatnosti 96

mesiacov. Dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň 12.09.2017. Termín konečnej splatnosti na deň
12.08.2025. Výška mesačnej splátky bola dohodnutá na sumu 376,84 Eur a celkové náklady dlžníka –
žalovaného predstavovali sumu 36.174,74 Eur. Keďže žalovaný nesplácal úver riadne a včas, právny
predchodca žalobcu mu vo výzve zo dňa 11.03.2021 oznámil, že ku dňu 11.03.2021 je v omeškaní
so splácaním pohľadávky banky vo výške 849,34 Eur, na úhradu ktorej ho vyzval najneskôr do 15 dní
od doručenia uvedenej výzvy. Zároveň žalovaného upozornil na to, že ak dlžnú sumu v stanovenej
lehote neuhradí, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stane splatnou

v celom rozsahu. Predmetná výzva bola žalovanému preukázateľne doručená dňa 17.03.2021. Nakoľko
žalovaný svoj dlh neuhradil, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 22.08.2021 označeným ako
„Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ žalovanému oznámil, že nastal prípad porušenia
v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery
C., D. s účinnosťou od 01.01.2015 v aktuálnom znení s tým, že ide o omeškanie dlžníka so splácaním
pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace a oznámil mu, že z uvedeného dôvodu banka vyhlásila ku
dňu 21.08.2021 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo Zmluvy. Zároveň žalovaného vyzval na jej úhradu

v sume 16.990,25 Eur do 15 dní. Predmetný list žalovaný neprevzal v odbernej lehote, v dôsledku
čoho bol tento dňa 04.09.2021 vrátený späť právnemu predchodcovi žalobcu. Možnosť právneho
predchodcu žalobcu žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky bola medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným riadne dohodnutá, a to v Zmluve o úvere článok II. bod7 a ďalej v článku 8 bod 8.1 Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery
C., D.. Právny predchodca žalobcu následne uzatvoril so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok č.
0201/2022/CE zo dňa 24.03.2022 a postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.

1.1
Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 52 ods. 1, § 53 ods. 9, § 525 ods. 2, § 565, § 37 ods. 1, §
39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ďalej podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách,
podľa § 17 ods. 1, § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov.

1.2
Súd prvej inštancie mal za nesporne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
bola dňa 26.07.2017 uzatvorená „Zmluva – spotrebný úver na čokoľvek“, ktorá je nepochybne
spotrebiteľskou zmluvou, keďže právny predchodca žalobcu pri jej uzatváraní a plnení konal v rámci

predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný naopak pri uzatváraní a plnení tak nekonal. Na
základe takto uzatvorenej úverovej zmluvy, právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebný
úver vo výške 23.000,- Eur, ktorý úver sa žalovaný zaviazal splácať v 96 mesačných splátkach po
376,84 Eur. Splatnosť prvej splátky úveru bola zmluvnými stranami dohodnutá na deň 12.09.2017,
konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 12.08.2025. Nakoľko žalovaný poskytnutý úver napriek

upozorneniu riadne a včas nesplácal, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 22.08.2021 označeným
ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ vyhlásil ku dňu 21.08.2021 mimoriadnu splatnosť
pohľadávky zo Zmluvy s tým, že vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky zo Zmluvy v sume 16.990,25
Eur do 15 dní. Žalovaného zároveň upozornil na to, že pohľadávka je v zmysle dohodnutých obchodných
podmienok ďalej úročená.

1.3.
Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov súd konštatuje, že pre vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru neboli splnené zákonom vyžadované podmienky. V prejednávanom prípade síce bola
splnená podmienka stanovená v § 565 OZ v zmysle ktorej môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej

pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté, keď právo právneho predchodcu
žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, ak dlžník pohľadávku banky nespláca riadne a včas bolo
deklarované jednak v článku II. bod 7 úverovej zmluvy ako aj v článku 8 bod 8.1 Produktových úverových
podmienok C., D.. Avšak vo výzve právneho predchodcu žalobcu zo dňa 11.03.2021 označenej ako
„Výzva“ (č.l. 13), ktorá výzva predchádzala samotnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti poskytnutého

úveru, podľa súdu absentuje riadne označenie splátky so zaplatením, ktorej je žalovaný v omeškaní
a súčasne pre omeškanie, s ktorou právny predchodca žalobcu zvažuje uplatnenie práva podľa § 565
OZ, pričom uvedené nie je možné ani vyvodiť i s poukazom na tú skutočnosť, že výška mesačnej splátky
úveru bola v úverovej zmluve dohodnutá na sumu 376,84 Eur. Právny predchodca žalobcu v predmetnej
výzve len žalovanému oznamuje, že ku dňu 11.03.2021 je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky

v sume 849,34 Eur s tým, že ho zároveň vyzval na jej úhradu najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy
a upozornil ho na to, že ak dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradí, banka je oprávnená vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, čím sa stane splatnou v celom rozsahu.

1.4

Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o označenie splátky v upozornení veriteľa na možnosť
zosplatnenia dlhu v zmysle § 53 ods. 9 OZ, nejedná sa iba o akúsi bezvýznamnú obsahovú náležitosť.
Pre dlžníka totiž ide o významnú informáciu, nakoľko na jej podklade môže následne urobiť aké kroky,
ktorými odvráti hrozbu zosplatnenia celého poskytnutého úveru. Mal za nesporné, že zosplatnenie
celého úveru môže zásadným spôsobom ovplyvniť ekonomickú situáciu dlžníka. Z uvedeného dôvodu

je potom nutné trvať na riadnom plnení si informačných povinností zo strany veriteľa voči dlžníkovi
v procese zosplatnenia úveru v spotrebiteľských veciach. Upozornenie na možnosť zosplatniť celý
úver je totiž jednostranným právnym úkonom veriteľa adresovaným dlžníkovi. Nejde o prejav vôle
obidvoch zmluvných strán, ktorému predchádzal dohodovací proces. Je preto nevyhnutné, aby bol tento
právny úkon dostatočne určitý, nakoľko len vtedy môže plniť zákonom predpokladaný účel. Veriteľ len

v takom upozornení na možnosť zosplatnenia dlhu adresovanom dlžníkovi, v ktorom riadne označí
konkrétnu splátku (vrátane jej výšky), s ktorou je dlžník v omeškaní, a v súvislosti s omeškaním, s ktorou
zvažuje využiť dohodnuté právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Dáva tak dlžníkovi možnosť
túto splátku dodatočne uhradiť v určenej dobe a predísť tak vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveruresp. strate výhody splátok úveru v dohodnutých splátkach. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu ako
v prejednávanom prípade, môže byť dlžník – spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie
poškodený. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie konštatoval, že výzva právneho predchodcu

žalobcu datovaná dňa 11.03.2021, hoc bola žalovanému riadne doručená, vzhľadom na jej obsah
nespĺňa zákonné požiadavky v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 OZ v spojení s ustanovením § 37 ods. 1
OZ. Predmetná výzva je podľa súdu prvej inštancie totiž neurčitá a nezrozumiteľná, a preto je neplatná.
V nadväznosti na uvedené potom i samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa
22.08.2021 nie je platné a účinné, napriek tomu, že bolo žalovanému riadne doručené, teda žalovanému

povinnosť splácania úveru v dohodnutých splátkach naďalej trvá.

1.5
Súd prvej inštancie poukázal na to, že podľa ustanovenia § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie v splátkach,
môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ako to bolo
dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti

najbližšej nasledujúcej splátky. Súd konštatoval, že tak výzva na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá má
predstavovať omeškanú splátku ako ani výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom
neobsahujú dlžnú splátku, pre ktorú veriteľ v zmysle ustanovenia § 565 OZ požadoval zaplatiť celý
úver naraz. Uvedené podľa súdu prvej inštancie spôsobilo, že postup veriteľa nie je možné preskúmať
z ohľadu vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka. Záverom možno teda konštatovať,

že úver právny predchodca žalobcu nezosplatnil riadne. Uzavrel, že v konaní pokiaľ ide o aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu je nutné poukázať na ustanovenie § 17 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z.
v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, v zmysle ktorého práva vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere je možné prejsť na tretiu osobu, ktorá nie je bankou, pokiaľ ide o pohľadávku,
ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na to, že

žalobca v tomto súdenom prípade nepreukázal platné zosplatnenie pohľadávky v súlade s ustanovením
§ 53 ods. 9 OZ v spojení s ustanovením § 565 OZ neboli s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie
§ 17 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. splnené podmienky na to, aby bola pohľadávka z tohto úveru
postúpená na žalobcu. Vzhľadom k tomu, že Zmluva o postúpení pohľadávky nie je platná súd
prvej inštancie konštatoval, že žalobca tak nenadobudol aktívnu legitimáciu v dôsledku postúpenia

pohľadávky voči žalovanému, a preto i žalobu z týchto vyššie uvedených dôvodov v celom rozsahu
zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko úspešnému žalovanému, žiadne trovy konania nevznikli.
2.
Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca z dôvodu, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Napadnutý rozsudok žiadal zmeniť tak, že
odvolací súd žalobe vyhovie, prípadne vec zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

2.1
Žalobca sa nestotožňuje s právnym záverom súdu ohľadom toho, že z výzvy zo dňa 11.03.2021 a dňa
22.08.2021 boli neurčité. Nevyplýva, ktorou konkrétnou splátkou, resp. jej časťou sa žalovaný dostal

do omeškania so splácaním úveru. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nezrozumiteľné.
Poukázal na platobnú históriu, z ktorej plynie neplnenie povinností dlžníkom včas a riadne. Poukázal
na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 23/2014, ďalej na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024, uznesenie Krajského súdu v Bratislave
sp.zn. 5CoCsp/12/2023 zo dňa 30.08.2024.

2.2
Žalobca mal za to, že zákon takéto označenie splátky v zosplatňujúcom úkone, respektíve výzve podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka veriteľovi neukladá. Ak by zákonodarca mal ambíciu uvedenú
požiadavku na veriteľa pretaviť do znenia posudzovaného zákonného ustanovenia nič mu nebránilo

tak urobiť v čase prijatia znenia § 53 ods. 8, respektíve ods. 9 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len
„OZ“). Mal za to, že v predmetnej veci posudzované výzvy z hľadiska obsahu uvádzajú celkovú dlžnú
sumu, s ktorou bol dlžník do času v omeškaní. Priemerný spotrebiteľ musí mať vedomosť o čerpaní
úveru vo výške o tom ako ho splácal, predovšetkým na akej výške mesačnej splátky sa s veriteľomdohodol. Špecifikácia splátky nimi v konečnom dôsledku žiaden pozitívny dopad na zvýšenie platobnej
disciplíny dlžníka spotrebiteľa absencie špecifikácie splátky nestavia spotrebiteľ výhod nevýhodnejšieho
postavenia. Poukázal na to že v súdnej praxi do roku 2024 požiadavka na špecifikáciu splátky vo

výzve pred zosplatnením nevyplynula. Poukázal na to, že predmetnú problematiku posudzoval dovolací
súd pri riešení právnej otázky premlčania vo veci sp.zn. 7 Cdo 268/2020 pričom nedospel k
záveru o tom, že by zákon veriteľovi ukladal povinnosť uviesť rozhodnú splátku v tej, ktorej výzve.
Poukázal na ústavný konformný výklad, podľa ktorého je preferovaná platnosť pred neplatnosťou
právneho úkonu, pričom podľa odvolateľa súd nepostupoval v súlade s uvedenou právnou zásadou.

Poukázal na nálezy Ústavného súdu spisová značka I. ÚS242/07, I. ÚS640/2014, ďalej poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. mája 2020 spisová značka 4 Cdo 9 2017.
Odvolateľ poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného súdu otázke posudzovania právnej istoty, pričom
mal za to, že súdy by v obdobných veciach mali rozhodovať rovnako, s tým že súdy by sa mali
vyvarovať prílišného formalizmu. S ohľadom na uvedené žalobca zastával názor že medzi postupca
so žalobcom došlo k platnému postúpeniu pohľadávky žalobca bol aktívne vecne legitimovaný na

podanie žaloby. Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 12CoCsp/39/2022 zo
dňa 31.08.2023, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne 17CoCsp/3/2023 zo dňa 29.06.2023
a rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12CoCsp/1/2024 zo dňa 29.11.2024, Krajského
súdu v Košiciach 11CoCsp/10/2024 zo dňa 16.10.2024, Krajského súdu v Trenčíne 6CoCsp/80/2022 zo
dňa 20.03.2023, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12CoCsp/17/2022 zo dňa 05.01.2023, podľa

ktorých nie je nevyhnutné konkretizovať konkrétnu splátku pre ktorú veriteľ úver chce zosplatniť, resp.
tento zosplatňuje.
2.3
Žalobca mal za to, že pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je potrebné, aby a) bola táto možnosť
dohodnutá, b) aby bol dlžník v omeškaní aspoň tri mesačné splátky a c) aby bol dlžník na možnosť

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti veriteľom upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní pred uplatnením
tohto práva – pričom veriteľ v oznámení o zosplatnení (a mimochodom ani vo výzve podľa ust. § 53 ods.
9 OZ) nie je povinný špecifikovať, s ktorou konkrétnou splátkou sa dlžník omeškal – a teda pre ktorú
splátkukzosplatneniudošlo.Žalobcauviedol,žezostranyveriteľanedošlopriuplatneníprávapodľaust.
§ 565 OZ k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti. Žalobca ďalej poukázal na právne závery vyjadrené

v rozhodnutí 1Cdo/154/2022 z 27.02.2024. Žalobca poukázal na modelový príklad z praxe ako prebieha
zosplatnenie z úveru. Odvolateľ záverom podporne poukázal na novelizáciu Občianskeho zákonníka
účinnou od 01.11.2024. Odvolateľ má za to, že nová právna úprava podľa § 53 ods. 9 ods. 10 nevyžaduje
aby obligatórnou náležitosťou výzvy bolo uvedenie konkrétnej splátky, respektíve jej špecifikácia
3.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku)
(ďalej len „CSP"), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávneným subjektom (§ 359
CSP), t.j. žalobcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie jeho žalobu
zamietol, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom

z ustanovenia § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP vo výroku I., ako aj v závislom výroku II., t.j.
výroku o práve na náhradu trov konania ako vecne správny potvrdil.
4.

Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 380 CSP je
viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je
povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva, že na iné
pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keď by takéto

pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok
konania.

5.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a

vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ – žalobca, konštatuje, že súd prvej
inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne posúdenie veci
a po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.
V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípadenie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi
na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno považovať za rozporné s

požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z akého skutkového
stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych predpisov sa jeho
rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované. Pokiaľ ide o námietku
nesprávneho právneho posúdenia vec, odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu
normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej
právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu
nesprávne aplikoval. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie na zistený
skutkový stav správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 129/2010 Z.z.,

preto odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní neuviedol
také právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd pritom konštatuje, že iba samotná nespokojnosť sporovej strany (v tomto prípade žalobcu)
s právnym názorom vysloveným súdom nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/

CSP, pretože z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.
Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,

I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k
záveru, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP nie je daný.
6.
K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že vada predpokladaná
v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam) je vadou skutkovou. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne
vytvorenýjehoskutkovýzáklad(skutkovézistenia).Nesprávnosťskutkovýchzistenípritomtoodvolacom
dôvode je spôsobená nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania,
keď buď súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol na
skutočnosti, ktoré boli preukázané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd

vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania
najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas
konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, v hodnotení
dôkazov nie je logický rozpor, a aj z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event.
vierohodnosti výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim

z § 191 CSP. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie
bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre právne posúdenie predmetnej
sporovej veci a meritórne rozhodnutie súdu. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383
CSP, majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220
ods. 2 CSP a nemožno súdu prvej inštancie v tomto smere nič vyčítať. Odvolací súd v tejto súvislosti

tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany
sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť
súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.
Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preto nie je daný. Konkrétne
k odvolacím námietkam žalovaného a na doplnenie a potvrdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej

inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:
7.
Listom zo dňa 11.03.2021 oznámila banka žalovanému, že ku dňu 11.03.2021 je v omeškaní so
splácaním pohľadávky banky vo výške 849,34 Eur a vyzvala ho na úhradu pohľadávky banky najneskôr
do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň ho upozornila, že ak v stanovenej lehote nedôjde k úhrade

dlžnej sumy, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stane splatnou
v celom rozsahu a v takom prípade stratí výhody splátok a pohľadávku bude potrebné uhradiť v celku.

8.Žalobca videl nesprávnosť skutkových zistení v tom, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výzvu
zo dňa 11.03.2021 a mimoriadne zosplatnenie úveru zo dňa 22.08.2021 ako neplatné právne úkony,
keď mal za to, že upomienka bola jasná a určitá a bolo podľa nej možné identifikovať splátku, pre ktorú

bol zosplatnený úver a žiadne zákonné ustanovenie nepožaduje, aby určil konkrétnu splátku, na ktorej
zaplatenie vyzýva, a pre ktorú zosplatňuje úver, nakoľko to je otázkou právneho posúdenia a možno
ju vždy určiť. Výška splátky podľa zmluvy predstavovala 376,88 Eur mesačne. V zmysle uvedenej
výzvy spotrebiteľ, aby sa vyhol mimoriadnemu zosplatneniu úveru, mal uhradiť veriteľovi pohľadávku
849,34 Eur do 15 dní od doručenia výzvy, pričom predstavovala viac ako dvojnásobok splátky (približne

2,25 násobok splátky, ktorá v sebe zahŕňala aj rôzne bližšie nešpecifikované poplatky. Z ust. § 53
ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ sa po upozornení veriteľa na
možnosť predčasného zosplatnenia spotrebiteľského úveru, má možnosť brániť, a to tak, že zaplatí
konkrétnu splátku, s ktorou je v omeškaní viac ako tri mesiace, z čoho vyplýva, že veriteľ musí v takomto
upozornení jasne uviesť, s ktorou konkrétnou splátkou je spotrebiteľ v omeškaní. Z výzvy nevyplýva,
s ktorou konkrétnou splátkou bol žalovaný v omeškaní a ktorú konkrétnu splátku veriteľ požadoval

od žalovaného ako spotrebiteľa zaplatiť, tak aby predišiel vyhláseniu predčasnej splatnosti. Pôvodný
veriteľ tak neumožnil žalovanému sa riadne brániť, zabrániť vyhláseniu predčasnej splatnosti, nakoľko
predídeniu vyhlásenia predčasnej splatnosti veriteľ požadoval zaplatiť viac ako jednu splátku, čo je
v rozpore s § 53 ods. 9 OZ. Z tohto právneho úkonu napokon nie je ani možné určiť, či bol spotrebiteľ
vôbec v omeškaní s nejakou splátkou po dobu 3 mesiace alebo nie, a teda, či vôbec boli splnené

podmienky vyplývajúce z ust. § 53 ods. 9 OZ. Odvolací súd súčasne konštatuje, že žalovaný vykonal dňa
17.03.2021 platbu na úver vo výške 422,36 eur a dňa 20.04.2021 vo výške 538,10 eur, čo zodpovedá
uhradeniu dlžnej splátky a zániku oprávnenia veriteľa zosplatniť úver. Odvolací súd súčasne konštatuje,
že k žalobe nebol pripojený doklad, ktorý by preukazoval čas doručenia výzvy zo dňa 11.03.2021.
9.

Odvolací súd konštatuje, že námietky žalobcu o tom, že zákon v § 53 ods. 9 OZ nevyžaduje určenie
konkrétnejsplátky súnedôvodné,nakoľkosúdprvejinštanciesasprávnevysporiadalsotázkouplatnosti
výzvy podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ, keď v odôvodnení konštatoval, že nie je možné z výzvy
určiť, pre ktorú splátku chce veriteľ úver zosplatniť. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že sa jedná
o právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru (toto môže využiť podľa vlastného uváženia ku

ktorejkoľvekomeškanejsplátkezasplneniapodmienok§53ods.9OZ),apretojepotrebné(nevyhnutné)
konkretizovať, ku ktorej omeškanej splátke využíva svoje právo predčasného zosplatnenia úveru.
Splátkamusíbyťjasneidentifikovanáanemožnojuhádať,alebosidomýšľať,ktorátoje.Vtomtoprípade
veriteľ riadne nekonkretizoval, ktorá splátka má byť predmetom zosplatnenia (vo výzve sa uvádza
záväzok po splatnosti so stanovením lehoty na jeho zaplatenie, z uvedených informácií však vôbec

nie je zrejmé, pre omeškanie s ktorou splátkou mal byť úver zosplatnený). Správne potom súd prvej
inštancie konštatoval, že účelom tohto ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ, je dať spotrebiteľovi
ešte poslednú možnosť k splateniu dlhu pred tým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie
celého dlhu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď
prípadný rozpor možno odstrániť výkladom, pričom výklad nemôže dopĺňať právny úkon. Taký právny

úkon, ktorým poskytovateľ úveru zosplatnil celý úver (teda predčasné zosplatnenie), z ktorého nebolo
ani s prihliadnutím na ostatné žalobcom produkované listiny zrejmé, pre ktorú konkrétnu nezaplatenú
splátku bol úver zosplatnený, potom súd prvej inštancie správne posúdil ako neurčitý právny úkon, a s
poukazom na ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka pre jeho neurčitosť ako neplatný právny úkon.
Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie má za to, že neboli splnené podmienky na platné

zosplatnenie s poukazom na ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s ustanovením § 565 OZ, keďže nie je zrejmé
pre ktorú splátku bol úver zosplatnený. Odvolací súd na konštatáciu odvolateľa, že niet logického dôvodu
na obmedzovanie veriteľa uvedením konkrétnej splátky, prípadne že ak sa nerealizuje zosplatnenie
pohľadávky toto právo mu podľa § 53 ods. 9 OZ zostáva zachované a súčasne zaniká uvádza
nasledovné. Je potrebné si uvedomiť, že §53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ predstavujú ochranu dlžníka,

ako slabšej strany. Veriteľ poskytujúci úvery (pôžičky), ktorý je podnikateľom je vždy silnejším subjektom.
Je všeobecne známe, že drvivá väčšina bežných spotrebiteľov nemá vysoké právne povedomie,
a preto tak Slovenská republika ako aj Európska únia prostredníctvom právnych predpisov poskytuje
spotrebiteľom pomerne rozsiahlu ochranu. V tomto prípade pri ochrane dlžníka stanovenej zákonom ide
práve o to, aby dlžník mal možnosť odvrátiť zosplatnenie celého úveru uhradením konkrétnej splátky.

Suma úveru vo výške približne 17.000,- eur (k 20.12.2021) predstavuje vysoký záväzok, ktorý bežný
spotrebiteľ v reáliách príjmov Slovenskej republiky (priemerná hrubá mzda za rok 2023 1430,- eur) nie je
schopný uhradiť, resp. zabezpečiť si náhradné plnenie v potrebnej výške. Preto sa dlžníkovi aj poskytuje
ochrana v podobe zákonnej podmienky, že tak môže veriteľ urobiť, len do splatnosti najbližšej splátky.Preto je aj odvolací súd toho názoru, že je potrebné špecifikovať konkrétnu splátku, pre ktorú sa má
úver zosplatniť, aby mohol spotrebiteľ tento účinok odvrátiť. V zásade postup zo strany veriteľa by mal
byť taký, že príde výzva na zaplatenie sumy 849,34 eur (tento prípad), s poučením, že ak neuhradí

aspoň sumu splátky za konkrétny mesiac(...) roku 2021 v sume 376,84 eur (prípadne nižšej sumy, ak
splátka bola čiastočne uhradená), na ktorej zaplatenie ho vyzýva veriteľ v lehote 15 dní, tak potom môže
veriteľ úver zosplatniť. Dlžník súčasne dostane takouto výzvou možnosť zabrániť zosplatneniu a veriteľ
možnosť získať plnenie. Ak však takto právny predchodca žalobu nepostupoval, nesplnil zákonné
podmienky vyžadované na zosplatnenie úveru a následne na jeho postúpenie. Nedôvodná je potom

námietka žalobcu, že listina, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej splátky v súlade s §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a na možnosť predčasného zosplatnenia úveru, je platný právny
úkon a úver bol v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka platne zosplatnený. Následne bol správny aj
záver súdu prvej inštancie, že pohľadávka nemohla byť platne postúpená, ak nebola riadne zosplatnená.
Odvolací súd sa preto plne stotožnil so záverom prvoinštančného súdu o tom, že banka postúpila
žalobcovi pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť pred termínom konečnej

splatnosti. Pokiaľ nebola platne vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, nie je možné urobiť záver
o tom, že je predmetný úver ku dňu postúpenia, splatný. Splatnými sa mohli stať len jednotlivé splátky
úveru so zaplatením ktorých bol žalovaný v omeškaní. Právny predchodca žalobcu však mohol postúpiť
pohľadávkuzospotrebiteľskéhoúverulensovšetkýmiprávamisňouspojenými.Postúpeniepohľadávky
je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ. Postupovaná pohľadávka z dôvodu neplatného

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v žalobou uplatňovanom rozsahu fakticky neexistuje. Vo vzťahu
k námietke žalobcu, že súd prvej inštancie súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, konštatuje, že táto je nedôvodná. Uvedenú námietku aplikoval žalobca vo vzťahu k skutkovým
zisteniam a právnemu posúdeniu bez vymedzenia procesného postupu, ktorý by bol porušením jeho

práv. Odvolací súd konštatuje, že v procesnom postupe súdu prvej inštancie nezistil taký postup, ktorý
by bolo možné vyhodnotiť ako nesprávny, a ktorý by mal dopad na práva žalobcu.
10.
Nauvedenomnemeníničanito,ževrozhodovacejčinnostiniektorýchodvolacíchsúdov(ktorúnemožno
považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP, ktorého

deficitu si je vedomý aj žalobca, ak v odvolaní hovorí o „rozhodovacej praxi vyšších súdnych autorít“;
pričom tieto rozhodnutia nemožno zároveň v posudzovanej veci považovať za záväzné v zmysle §
193 eventuálne § 455 CSP) a na ktorú poukazoval žalobca v odvolaní, bol vyslovený opačný právny
názor, ako zaujal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Súd prvej inštancie svoj právny názor
riadne odôvodnil a skutočnosť, že v otázke platnosti právneho úkonu pôvodného veriteľa (právneho

predchodcu žalobcu), ktorým si tento voči žalovanému uplatnil právo podľa ust. § 565 OZ (vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru), nedospel k rovnakým právnym záverom, ako dospeli iné odvolacie súdy
v rozhodnutiach, na ktoré poukázal žalobca, nie je porušením práva žalobcu na spravodlivý proces.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v uvedenej ťažiskovej právnej otázke posudzovanej
veci nie je rozhodovacia činnosť odvolacích súdov ustálená, keďže existuje množstvo rozhodnutí, v

ktorých odvolacie súdy vyjadrili opačný právny názor, ako bol prezentovaný v rozhodnutiach, na ktoré
poukazoval žalobca (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Žiline spis. zn. 6CoCsp/14/2023 zo dňa
29.06.2023, spis. zn. 7CoCsp/1/2022 zo dňa 23.02.2022, spis. zn. 8CoCsp/12/2024 zo dňa 30.05.2024,
spis. zn. 9CoCsp/12/2024 zo dňa 30.04.2024, spis. zn. 11CoCsp/9/2024 zo dňa 30.04.2024). Za
ustálenú rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 CSP) nemožno považovať

žalobcom akcentované a zatiaľ ojedinelé rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1Cdo/123/2022 zo
dňa 30.01.2024.

11.
Odvolací súd primárne poukazuje na to, že v predmetnom rozhodnutí Najvyšší súd SR posudzoval

ťažiskovo otázku začiatku plynutia premlčacej doby v zmysle ust. § 103 OZ. Iba okrajovo sa vyjadril
k otázke náležitostí vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v tom zmysle, či predmetný úkon má
obsahovať vymedzenie/určenie splátky zakladajúcej právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
ako (esenciálnej) náležitosti tohto právneho úkonu, pričom dospel k negatívnemu záveru, ktorý založil
len na prostom konštatovaní, že povinnosť označiť vo vyhlásení predčasnej splatnosti (zosplatnení)

konkrétnu splátku zákon veriteľovi neukladá a že pokiaľ sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak,
treba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade
so zákonom, a teda vzhľadom na ust. § 565 druhej vety OZ je potrebné predpokladať, že zosplatnenie
bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti. Z uvedeného možnovyvodiť, že Najvyšší súd sa v dotknutom rozhodnutí vyjadril výlučne k otázke platnosti právneho úkonu,
t.j. vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd SR navyše
v uvedenom rozhodnutí nijako osobitne neposudzoval otázku náležitosti zosplatneniu obligatórne

predchádzajúceho právneho úkonu veriteľa, a to výzvy podľa ust. § 53 ods. 9 OZ. Iné rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR, na ktoré žalobca odkazoval, sa bezprostredne
nastolenej právnej problematiky netýkajú. V kontexte uvedeného odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej
inštancievprejednávanomsporeučinilprieskumprávnehoúkonu-výzvypodľa§53ods.9Občianskeho
zákonníka podľa § 37 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru o jeho neplatnosti z dôvodu neurčitosti

pričom s týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd v kontexte posúdenia uvedeného v odseku
9. odôvodnenia tohto rozsudku plne stotožňuje. Pokiaľ žalobca upriamuje pozornosť na opačné závery
niektorých iných odvolacích súdov Slovenskej republiky, odvolací súd s poukazom na už vyššie uvedené
závery zdôrazňuje, že rozhodnutia súdov rovnakej inštancie nie sú pre súd tej istej inštancie v tomto
smere záväzné. K označeným rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného
súdu Slovenskej republiky uvádza, že tieto vychádzali z iného skutkového stavu, pričom tak, ako

uviedol žalobca v rozhodnutí sp.zn. 7Cdo/268/2020 priamo neodpovedal na otázku, ktorú odvolací
súd posúdil v tomto konaní ako podstatnú. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie rozhodoval
v súlade s názorom tunajšieho odvolacieho súdu a neporušil zásadu právnej istoty, ani neposudzoval
vec mimo ustálených záverov Ústavného súdu. Odvolací súd konštatuje, že preferencia výkladového
pravidla platnosti právnych úkonov, nemôže mať prednosť pred riadnym posúdením veci, ktorého

dôsledkom môže byť aj posúdenie neplatnosti právneho úkonu zosplatnenia úveru a postúpenia úveru,
v prípade ak neboli dodržané náležitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ v znení platnom v čase vykonania
úkonu. Odvolací súd k odkazu na novú právnu úpravu uvádza, že právne úkony (výzva, zosplatnenie,
postúpenie) sa posudzovali v súlade s právnou úpravou platnou v čase ich vykonania a ich výklad
nemôže ísť v zmysle novej platnej úpravy.

12.
Z týchto dôvodov bolo odvolanie žalovaného posúdené ako nedôvodné. Odvolací súd preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
13.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, §

262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, a preto by mu patrila náhrada trov konania,
nakoľko mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, tak mu náhradu trov konania nepriznal.

14.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).