Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, July 11, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: TO-11Csp/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4623200128
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Valkovič

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4623200128.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s. r. o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2,
821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX,
XXX XX C., o zaplatenie 1.029,46 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 19.01.2023 žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 1.029,46 eur
s príslušenstvom, ktorú žalobu odôvodnil tak, že postupca uzatvoril so žalovaným dňa 26.06.2015
Zmluvu číslo 2721788351, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení

ich dodatkov. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky
čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitostí sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných
podmienkach. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil pohľadávku riadne a včas, čím
porušil svoju povinnosť podľa zmluvy a tak postupca podaním zo dňa 18.05.2020 vypovedal zmluvu.
Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 1.029,46
eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 686,00 eur, z riadneho úroku vo výške 343,46 eur, z úroku z

omeškania vo výške 0,00 eur a z poplatkov vo výške 0,00 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení
pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe
je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.
Žalovaný po postúpení pohľadávky do dňa podania žaloby nevykonal žiadne úhrady. Žalovaná suma
predstavuje sumu vo výške 1029,46 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 686,00
eur a z neuhradeného riadneho úroku vo výške 343,46 eur. Žalobca ohľadom uplatnených zmluvných
úrokov k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v sporoch s ochranou slabšej strany zároveň poukázal na

rozhodnutie Najvyššieho súd Slovenskej republiky z dňa 30.07.2019 sp. zn. 6Cdo/113/2018, ako aj na
rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 07.08.2018 v spojených veciach C-96/16 a c-94/17,
z ktorých podľa žalobcu vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia
úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania. Žalobca si v tomto
konaní uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc
dňom 04.03.2022, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

2. Súd výzvou zo dňa 20.02.2023 vyzval žalovaného na upresnenie žaloby. Žalobca dňa 08.03.2023
doručil súdu písomné podanie ktorým uviedol, že žalovaný uzavrel dňa 26.06.2015 s pôvodným
veriteľom VÚB, a. s. Zmluvu č. 2721788351 o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo forme povoleného
prečerpania vo výške 930 eur na účte D. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Dňa 17.04.2020 vyzvalpostupca žalovaného na úhradu nepovoleného debetu v sume 21,15 eur v súlade s čl. 4.11.3. VOP.
Žalovaný dlžnú sumu nesplnil, a preto postupca podaním zo dňa 18.05.2020 vyhlásil úver za okamžite
splatný a zároveň vyzval žalovaného na úhradu v lehote 3 dní od doručenia výzvy na zaplatenie dlžnej

sumy.Tútozásielkusižalovanýprevzaldňa22.05.2020.Žalovanýsadopovolenéhoprečerpanianaúčte
dostal debetným obratom zo dňa 11.05.2016 vo výške 185 eur. Výsledný zostatok na účte po vykonaní
tohto obratu predstavoval sumu 150,05 eur. Predchádzajúce účtovné operácie nie sú predmetom tohto
konania, nakoľko akonáhle sa žalovaný dostal na účte do plusových hodnôt, povolené prečerpanie bolo
splatené a tým došlo k jeho zániku. Žalovaný z poskytnutého úverového rámca počas jeho existencie

vyčerpal sumu 6764,60 eur. Žalovaný počas obdobia existencie povoleného prečerpania uhradil sumu
6078,60 eur. Pohľadávka žalobcu pozostáva z vyčerpaných finančných prostriedkov spolu vo výške 686
eur. Dňa 18.05.2020 vyzval postupca žalovaného na úhradu nepovoleného debetu vo výške 976,24
eur a vyhlásil záväzok za okamžite splatný. Zároveň upozornil žalovaného na to, že dlžná výška
nepovoleného debetu sa úročí úrokovou sadzbou pre nepovolený debet odo dňa vzniku tohto debetu.
Žalovanému bol následne vyúčtovaný neuhradený úrok vo výške 343,46 z dlžnej výšky nepovoleného

prečerpania.

3. Okresný súd Topoľčany platobným rozkazom č. k. 11Csp/3/2023-113 zo dňa 04.04.2023 rozhodol tak,
že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu sumu
1.029,46 eur a úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 686,00 eur od 04.03.2022 do zaplatenia, alebo

v tej istej lehote podať odpor (výrok I.). Súd zároveň určil, že žalovaný je povinní v lehote do 15 dní odo
dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 296,63 eur, a to žalobcovi
prostredníctvom jeho zástupcu v konaní (výrok II.).

4. Žalovaný podal dňa 18.04.2023 voči vyššie uvedenému platobnému rozkazu v zákonnej lehote

odpor, ktorý odôvodnil tým, že súd je povinný z úradnej povinnosti preskúmať žalobcom predloženú
zmluvu, nakoľko na spotrebiteľa sa vzťahuje plná ochrana spotrebiteľa. Poprel tvrdenie žalobcu,
že celková výška jeho dlhu je 1.029,46 eur s príslušenstvom. Žalovaný ďalej uviedol, že v danom
prípade sú splnené charakteristické znaky štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou
črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené, a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu

zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
prinajmenšom čo sa týka samotnej výšky ním uplatňovaného nároku, preukázania skúmania bonity
s odbornou starostlivosťou a taktiež čo sa týka platného postúpenia pohľadávky banky na žalobcu.
Žaloba je len rámcová s tvrdením o údajnom dlhu bez uvedenia všetkých skutočností, ktoré by ho
odôvodňovali. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že žalovanému poskytol peňažné prostriedky.

Dátum poskytnutia nie je zistiteľný so žiadnych dokumentov doložených žalobcom k žalobe. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, že pri podpise zmluvy o úvere splnil všetky zákonné povinnosti,
nakoľko nijakým spôsobom nepreukázal posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Porušenie tejto povinnosti má za následok nástup zákonnej sankcie spočívajúcej v nemožnosti veriteľa
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru a zároveň pri hrubom porušení považovať

predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
tvrdenia o opakovaných výzvach postupníka, keď ku žalobe doložil iba jednu výzvu zo dňa 17.04.2020
o zaplatenie nepovoleného prečerpania vo výške 21,15 eur aj to bez preukázania jej doručenia, resp.
doručovania. Rovnako nepreukázal, že by žalovanému bola doručená, resp. doručovaná výzva na
zaplatenie zo dňa 18.05.2020. Touto výzvou veriteľ vypovedal Dodatok z Zmluve o bežnom účte

o poskytnutí kontokorentného úveru (pokiaľ bol uzavretý), pričom so žalovaným bola uzatvorená Zmluva
o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo forme povoleného prečerpania „Flexidebet.“ Ak mal týmto
právnym úkonom na mysli veriteľ vypovedanie Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo forme
povoleného prečerpania „Flexidebet,“ mal túto zmluvu vo výpovedi špecifikovať, v opačnom prípade
ide o neurčitý právny úkon. V zmysle uvedeného tak možno konštatovať, že k vypovedaniu Zmluvy

o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo forme povoleného prečerpania „Flexidebet,“ nedošlo. A teda
žalobca v konaní nepreukázal, žeby bola postupovaná pohľadávka v čase jej postúpenia splatná tak,
ako to vyžaduje zákon, keďže doposiaľ nebolo preukázané platné vypovedanie zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru. Na základe uvedeného navrhol, aby súd zrušil platobný rozkaz a žalobu v celom
rozsahu zamietol ako zjavne nedôvodnú a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyššie uvedenému odporu zo dňa 10.05.2023 uviedol, že povolené
prečerpanie je možnosť prečerpať finančné prostriedky na vlastnom účte. Všetky pohyby, ktoré klient po
vyčerpaní vlastných prostriedkov uskutoční sa stávajú predmetom úveru. Na predmetný zmluvný vzťahnie je možné aplikovať ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko v danom prípade nebolo
dojednané plnenie v splátkach. Dňa 17.04.2020 vyzval postupca žalovaného na úhradu nepovoleného
debetu v sume 21,15 eur v súlade s čl. 4.11.3. Všeobecných obchodných podmienok. Žalovaný dlžnú

sumu nesplnil, a preto postupca podaním zo dňa 18.05.2020 vyhlásil úver za okamžite splatný a zároveň
vyzval žalovaného na úhradu v lehote 3 dní od doručenia výzvy na zaplatenie dlžnej sumy. Túto
zásielku si žalovaný prevzal dňa 22.05.2020, čo preukazuje predložené potvrdenie z pošty. Žalobca
v podaní zo dňa 07.03.2023 špecifikoval žalovanú sumu a taktiež pripojil kompletnú platobnú históriu.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu

ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB ukladá. Zmluva o postúpení pohľadávky má písomnú formu, dlžník bol
výzvou zo dňa 18.05.2020 vyzvaný na splnenie pohľadávky, ktorú neuhradil. Nemožno mať pochybnosť
o 90 dňovom nepretržitom omeškaní dlžníka, pričom toto omeškanie trvalo aj po odoslaní tejto výzvy
na úhradu. K skúmaniu schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver žalobca poukazuje na čl. III
ods. 2 Odporúčania NBS č. 1/2014 zo 07.10.2014, z ktorého je zrejmé, že postupca nemal povinnosť
posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Napriek tomu predložil dopyt do úverového

registra. Navrhol, aby súd podanej žalobe vyhovel.

5.1Žalobcavpísomnomvyjadrenízodňa12.02.2025uviedol,čosatýkaskúmaniabonity,žekskúmaniu
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, poukazuje na článok III. odsek 2 odporúčania
Národnej banky Slovenska č. 1/2014 zo dňa 07.10.2014, kde sa uvádza, že retailovým úverom

úver poskytnutý bankou FO s výnimkou kreditných kariet a prečerpaní bežného účtu, bez ohľadu na
zabezpečenie alebo účel použitia úveru a s výnimkou úverov na podnikanie FO – podnikateľom. Pokiaľ
v texte nie je uvedené inak, pod úverom sa rozumie retailový úver. Z uvedeného znenia odporúčania –
je zrejmé, že postupca (pôvodný veriteľ) nemal povinnosť posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať
poskytnutý úver. Napriek vyššie uvedenému žalobca v konaní predložil dopyt do úverového registra. Čo

sa týka úrokovej sadzby uviedol, že zo zmluvnej dokumentácie je zrejmé, že ročná úroková sadzba bola
dojednaná vo výške 18,4 % rovnako ako výška odplaty. V čase uzavretia zmluvy existoval jednoznačný
zákonný rámec, ktorý určil maximálnu odplatu, ktorú môže veriteľ od spotrebiteľa požadovať. Tento
rámec je stanovený § 53 odsek 6 Obč. zákonníka, § 1a Nariadenia vlády SR č. 87/95 Zbierky, pričom
nariadenie stanovuje, že za odplatu považuje úrok, poplatky a akékoľvek iné náklady. V prípade, ak je

odplata dohodnutá len vo výške úrokovej sadzby a nie sú dohodnuté žiadne ďalšie poplatky alebo iné
náklady, výška úrokovej sadzby je zároveň jedinou odplatou za poskytnutý úver. S ohľadom na dátum
uzavretia zmluvy, je pri určovaní najvyššej prípustnej odplaty potrebné vychádzať z tabuľky „Súhrnné
informácie o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných
bánk za prvý štvrťrok 2015“. Pre daný typ úveru bola v danom čase hodnota priemernej RPMN pri

úveroch poskytovaných bankami vo výške 12,34 % (maximálna odplata bola vo výške 24,68
%), pričom v zmluve o úvere dojednaná odplata najvyššiu prípustnú odplatu neprekračuje. Zmluvne
dojednaná odplata a úroková sadzba spĺňa všetky zákonné limity. V tejto súvislosti poukazuje žalobca
aj na rozhodnutie NS SR – uznesenie zo dňa 26.01.2023 sp. zn. 4Cdo/191/2022.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 29.05.2023 zotrval na všetkých svojich argumentoch
uvedených v podanom odpore a teda má za to, že žalobca nepreukázal dôvodnosť jeho nároku,
nepreukázal skúmanie jeho bonity s odbornou starostlivosťou, nepreukázal, že došlo k ukončeniu
zmluvy o flexidebete, a teda nepreukázal ani jeho aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore. Žalobca
nepreukázal, že jeho právny predchodca zaslal žalovanému upomienku s požiadavkou o zaplatenie

nepovoleného debetu a že mu doručil tzv. vyhlásenie úveru za okamžite splatný zo dňa 18.05.2020. Zo
žalobcom predloženej platobnej histórie, ktorá nie je kompletná, lebo začína dňa 13.03.2018 poplatkom
za upomienku a nie dňom uzavretia zmluvy 26.06.2015, nie je možné posúdiť ani kvázi špecifikáciu
žalovanej sumy a taktiež doteraz nebol preukázaný dátum nadobudnutia účinnosti predmetnej zmluvy.
Žalobca nepreukázal, že právny predchodca žalobcu splnil podmienky na postúpenie predmetnej

pohľadávky banky na žalobcu. Žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca pred poskytnutím
predmetného úveru mal dostatočné informácie o pravidelnom mesačnom príjme dlžníka a teda nesplnil
povinnosťveriteľaposúdiťsodbornoustarostlivosťouschopnosťspotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúver
poskytnutý formou povoleného prečerpania.

6.1 Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.05.2025 uviedol, že neuznáva nárok žalobcu
čo do dôvodu a výšky v celom rozsahu, pridržiava sa všetkých svojich tvrdení a argumentov uvedených
v jeho písomných vyjadreniach v tomto konaní a v plnom rozsahu odkazuje na jeho procesnú obranu
prioritne obsiahnutú v podanom odvolaní. Poukazuje aj na odôvodnenia a závery uznesenia KS v Nitresp. zn. 25CoCsp/17/2024 zo dňa 20.11.2024. V bode 17. zrušujúceho uznesenia KS v Nitre je uvedené,
že v ďalšom konaní súd prvej inštancie tiež bude skúmať, či pôvodný veriteľ postupoval pri uzatváraní
predmetnej zmluvy s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch a k tomu

dáva do pozornosti aj najnovší nález Ústavného súdu SR zo dna 12.02.2025 sp. zn. IIÚS/530/2024,
v ktorom sa ústavný súd vyjadril vo veci posúdenia možnosti a schopnosti spotrebiteľa splácať úver
veriteľom pred jeho poskytnutím, teda o obdobnej právnej otázke, aká je predmetom posúdenia aj
v tomto konaní, pričom v odôvodnení s poukazom – odkazom na § 7 odsek 17 písmena b) Zákona
o spotrebiteľských úveroch uviedol, že by sa mohlo zdať, že postačuje ak veriteľ preukáže, že nahliadol

do príslušných registrov a vyžiadal si od spotrebiteľa a ďalších orgánov príslušné podklady. Je ale
zrejmé, že na to, aby bolo možné hovoriť o odbornej starostlivosti, je potrebné preukázať aj odbornosť
samú – teda preukázať aj to, že bola platobná schopnosť posúdená správne (boli vyhodnotené všetky
údaje a správnym spôsobom bolo na nich prihliadnuté). Zhromaždenie podkladov bez ich správneho
a odborného posúdenia by totiž nenaplnilo cieľ, ktorý zavedenie takejto povinnosti veriteľa sledovalo –
chrániť spotrebiteľa pred nadmernou zadlženosťou a platobnou neschopnosťou.

7. Na pojednávanie dňa 25.04.2024 sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil
s pojednávaním v jeho neprítomnosti a žalobca, ktorého neprítomnosť ospravedlnil jeho právny
zástupca. Súd preto vec prejednal v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku v neprítomnosti
žalobcu a žalovaného.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: Žiadosť o povolené
prečerpanie č. l. 7 - 8, Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. l. 9 - 11, Zmluva o bežnom účte č.
l. 11rub - 13, Európske informácie o spotrebiteľskom úvere č. l. 13 rub - 17, výzva na zaplatenie č. l. 18,
Všeobecné obchodné podmienky č. l. 19 - 44, Cenník VÚB a. s. č. l. 45 - 51, Upomienka č. l. 52, Prehľad

platobnej histórie č. l. 53 - 54, informácia č. l. 55, Pokus o zmier č. l. 59, podací hárok č. l.60, Rámcová
zmluva o postúpení pohľadávok č. l. 61 – 75, Doporučený list č. l. 99, Platobná história č. l. 100 - 109,
výpis z registra klientskych informácií č. l. 132 – 133, ako aj dokazovaním vykonanom v rámci uznesenia
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25CoCsp/17/2024 – 232 zo dňa 20.11.2024 a zistil tento skutkový stav:

8.1 Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 26.06.2015 Zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru vo forme povoleného prečerpania „Flexidebet“ č. 2721788351, ktorou poskytol
právny predchodca žalobcu žalovanému povolené prečerpanie-nezabezpečený flexidebet žalovanému
ako dlžníkovi, ktorý sa zaviazal povolené prečerpanie vrátiť, zaplatiť úroky, poplatky a splniť ďalšie
záväzky. Výška povoleného prečerpania bola 930 eur, úroková sadzba platná ku dňu schválenia úveru

bola 18,90 %, pohľadávka z omeškania je úročená úrokovou sadzbou 24,05 %, doba trvania zmluvy
bola neurčitá. Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky. Rozdiel vo výške debetných
operácií a kreditných operácií predstavuje sumu vo výške 686 eur. V súlade s čl. 4.11.1 Všeobecných
obchodných podmienok bol žalovanému vyúčtovaný neuhradený úrok vo výške 343,46 eur z dlžnej
výšky nepovoleného prečerpania vo výške 343,46 eur (5% ročne od 18.05.2020 do 14.10.2020 z dlžnej

sumy 976,24 eur vo výške 19,93 eur, 5% ročne od 15.10.2020 do 13.11.2020 z dlžnej sumy 896,24
eur vo výške 3,49 eur, 5% ročne od 14.11.2020 do 16.11.2020 z dlžnej sumy 826,24 eur vo výške 0,23
eur, 5% ročne od 17.11.2020 do 15.12.2020 z dlžnej sumy 826,00 eur vo výške 3,21 eur, 5% ročne od
16.12.2020 do 18.01.2021 z dlžnej sumy 756,00 eur vo výške 3,36 eur, 5% ročne od 19.01.2021 do
02.03.2022 z dlžnej sumy 686,00 eur vo výške 38,49 eur a 19,90% ročne od 18.05.2020 do 14.10.2020

z dlžnej sumy 976,24 eur vo výške 80,61 eur, 19,90% ročne od 15.10.2020 do 13.11.2020 z dlžnej sumy
896,24 eur vo výške 13,87 eur, 19,90% ročne od 14.11.2020 do 16.11.2020 z dlžnej sumy 826,24 eur vo
výške 0,91 eur, 19,90% ročne od 17.11.2020 do 15.12.2020 z dlžnej sumy 826,00 eur vo výške 12,78
eur, 19,90% ročne od 16.12.2020 do 18.01.2021 z dlžnej sumy 756,00 eur vo výške 13,37 eur, 19,90%
ročne od 19.01.2021 do 02.03.2022 z dlžnej sumy 686,00 eur vo výške 153,20 eur).

8.2 Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávky na č. l. 61 - 75 zo dňa 13.11.2020 uzavretou
medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, E. a žalobcom došlo k postúpeniu pohľadávky voči
žalovanému, ktorá je uplatňovaná v tomto konaní. Žalovanému bolo postúpenie pohľadávky oznámené
bankou Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 17.03.2022. Podľa prílohy k Zmluve o postúpení

pohľadávok pohľadávka predstavovala 1029,46 eur.

8.3 Z upomienky na č. l. 52 zo dňa 17.04.2020 súd zistil, že právny predchodca žalobcu oznámil
žalovanému, že neuhradil nepovolený debet, ktorý vznikol na jeho bežnom účte vo výške 21,15 eur avyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Zároveň oznámil žalovanému, že za túto upomienku si
účtuje poplatok na ťarchu jeho účtu v zmysle platného cenníka a výška nepovoleného debetu sa úročí
úrokovou sadzbou pre nepovolený debet.

8. 4 Výzvou na zaplatenie zo dňa 18.05.2020 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že
vyhlasuje jeho záväzok okamžite splatným a vypovedá Dodatok k Zmluve o bežnom účte o poskytnutí
kontokorentného úveru (pokiaľ bol uzavretý) a ruší limit prečerpania prostriedkov na jeho účte ku dňu
18.05.2020. Zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote troch dní od doručenia.

Z potvrdenia z pošty na č. l. 99 vyplýva, že žalovaný túto zásielku prevzal dňa 22.05.2020.

8.5 Zo Všeobecných obchodných podmienok na č. l. 19 – 44 vyplývajú všeobecné obchodné podmienky
VÚB, E. pre depozitné produkty.

8.6 Z Cenníka VÚB, a. s. na č. l. 45 – 51 sú zrejmé poplatky za bankové služby VÚB, a. s.

8.7 Z Informácie na č. l. 55 je zrejmé, že žalobca informuje žalovaného o tom, že pristupujú k vymáhaniu
predmetnej pohľadávky.

8.8 Oznámením o postúpení pohľadávky na č. l. 58 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému

postúpenie pohľadávky na EOS KSI Slovensko, s. r. o..

8.9 Pokusom o zmier na č. l. 59 vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlhu.

8.10 Z Poštového podacieho dokladu na č. l. 60 vyplýva, že žalobca zasielal žalovanému Pokus o zmier

pod podacím číslom RF742846325SK.

8.11 Z platobnej histórie na č. l. 100 -109 vyplývajú jednotlivé dátumy a sumy čerpania z poskytnutého
povoleného prečerpania.

8. 12 Z výpisu z registra klientskych informácií č. l. 132-133 vyplýva, že mal ku dňu 09.06.2015 úver
so zostatkom 1885 eur, dohodnutou mesačnou splátkou 108 eur a nesplatenou čiastkou po splatnosti
vo výške 0 eur.

8.13 Krajský súd v Nitre v uznesení 25CoCsp/17/2024-232 v bode 17. uviedol, že v ďalšom konaní

súd prvej inštancie predovšetkým podrobí súdnemu prieskumu okrem úverovej zmluvy aj výzvu zo dňa
17.04.2020 a to predovšetkým s poukazom na skutočnosť, či táto výzva obsahuje všetky podstatné
skutočnosti v zmysle ustanovenia § 53 odsek 9 Občianskeho zákonníka, či táto výzva bola žalovanému
doručovaná zo strany pôvodného majiteľa (postačuje aj podací poštový hárok), ďalej sa následne bude
zaoberať platnosťou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a platnosťou postúpenia pohľadávky. Zároveň

tiež má skúmať, či pôvodný veriteľ postupoval pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy s odbornou
starostlivosťou v zmysle ustanovenia § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zaoberať sa mal aj
žalovaným namietanou výškou úrokovej sadzby a všetkými dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní.

9. Podľa § 52 ods.1 až 4 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník, spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy

prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajúhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne

upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
Podľa § 524 ods.1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

Podľa§526ods.1Občianskehozákonníka,postúpeniepohľadávkyjepovinnýpostupcabezzbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,

že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase

uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b), d), e) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu

svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka
alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom, e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje

spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného
účtu, ktorý má vedený u veriteľa.
Podľa § 7 ods. 1, 2, 16, 17 písm. a) a b), 18, 19, 20 písm. a) až d), Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom

berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným

zákonom.
Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, ab) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.
Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ

a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet

sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Veriteľ je povinný v záujme odbornej starostlivosti pri poskytovaní spotrebiteľských úverov vytvoriť a
udržiavať systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a postupovať v súlade
s týmto systémom a vytvoriť a udržiavať systém poskytovania spotrebiteľských úverov.

Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní
určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,

b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
Podľa § 10 ods. 1 až 3 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva

o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do
troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti:
a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f),g), i), j), x) a aa),
b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške,
c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere

a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
Počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania je veriteľ povinný
pravidelne informovať spotrebiteľa prostredníctvom výpisu z účtu alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi, o
a) období, ktorého sa výpis z účtu týka,

b) výške čerpaných prostriedkov a dátumy ich čerpania,
c) zostatku z predchádzajúceho výpisu a jeho dátume,
d) novom zostatku,
e) dátume a výške splátok spotrebiteľa,
f) uplatnenej úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,

g) všetkých uplatnených poplatkoch súvisiacich so spotrebiteľským úverom zaplatených v danom
období,
h) minimálnej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
Veriteľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi aj písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi, zvýšenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo iných splatných poplatkov, a to

najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny, ak tento zákon v § 12 ods. 2 neustanovuje
inak.
Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa
§ 7 odsek 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebného úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 odsek 1, sa úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Za hrubé porušenie povinností podľa § 7 odsek 1 sa považuje posudzovanie schopností
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinností podľa § 7 odsek 1 sa považuje
aj porušenie ustanovení § 7 odsek 19 až 42.

12. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.13. Podľa § 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom ku dňu 13.11.2020
(dátum postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej

banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa

osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa
osobitného predpisu.

14. Na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný formou povoleného prečerpania na
svojom bežnom účte čerpal peňažné prostriedky, ktoré mu banka poskytla na základe zmluvy. Uvedenú
zmluvu súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež

ako spotrebiteľský úver v zmysle § 2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy. V konaní bolo preukázané, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou
voliteľnéhoprečerpaniazodňa26.06.2015uzavretejmedziprávnympredchodcomžalobcuažalovaným
je zrejmé, že žalovanému bolo poskytnuté povolené prečerpanie vo výške úverového rámca 930 eur
k jeho bežnému účtu v zmysle Zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou voliteľného prečerpania uzavretej

v bode I. dokumentu s úrokovou sadzbou 18,90 % ročne až do zaplatenia, s mesačnou splatnosťou
splatnou kedykoľvek na požiadanie veriteľa uzavretou na dobu neurčitú. Z výpisu z účtu žalovaného ako
aj zo špecifikácie odovzdanej pohľadávky k prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020
vyplýva, že dlh žalovaného predstavoval ku dňu postúpenia pohľadávky sumu 1.029,46 eur, kde istina
bola vo výške 686 eur, a základný úrok vo výške 343,46 eur.

15. S ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania je nesporné, že ide o spor zo spotrebiteľskej
zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku
spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľskom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, kedy ide o spor s ochranou slabšej strany, teda o spor,

v ktorom je súd povinný aplikovať odlišné procesné postupy od všeobecného sporového konania.
Zákonodarca vychádza z hmotnoprávnej úpravy, ktorá podľa neho dostatočne pokrýva definičné znaky
tejto skupiny sporov. Takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu
ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov, pri ktorých sa súd nemá spoliehať v plnej
miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám.

Povaha spotrebiteľského sporu a postavenie spotrebiteľa ako objektívne a prirodzene slabšej strany
právneho aj procesnoprávneho vzťahu, vylučujú uplatnenie prísnej koncentrácie konania typickej
pre všeobecné sporové konanie. Z tohto pohľadu spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky
skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci
samej. V zmysle ustanovenia § 295 Civilného sporového poriadku, súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré

spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a súd aj bez návrhu obstará alebo
zabezpečí taký dôkaz (rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 12Co/75/2017 zo dňa 19.04.2018).

16. Cieľom § 7 ako aj § 11 odsek 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je, že veriteľ je pri posúdení
úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy

a výdavky, tak aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy
s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať, napríklad predpokladaný príjem a podobne. Dôraz pri
posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa na
posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká
bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, sa

pri tom vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom
o získanie 100% istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napríklad možné s istotou
vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a podobne. Z uvedeného
je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú
schopnísvojezáväzkyriadnesplácať.Ztextuzákonaospotrebiteľskomúverevyplýva,žeinformáciepre

rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to v spolupráci
so žiadateľom o úver. Pri získaní relevantných informácii za účelom posúdenia úverovej schopnosti
spotrebiteľa, tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaným spotrebiteľom a samozrejme najmä ním
aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľatakto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je
nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch,
z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ

je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť
však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné
informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi
a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,
tak treba chápať a ko situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania, zostane spotrebiteľovi

v jeho domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov
a obmedzení splácať splátku predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať
spotrebiteľov domáci rozpočet a to tak stranu príjmov ako aj stranu výdavkov a to vždy ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver. Preskúmať jeho konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, náklady na
bývanie, domácnosť, vyživovaciu povinnosť a podobne. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama
o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

16.1 Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí 6Co/171/2016 k otázke skúmania bonity spotrebiteľa
uviedol: „Podľa článku 8 odsek 1 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48 ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice rady 87/102 EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzatvorením zmluvy o úvere posúdi bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií, ak

je to vhodné od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy.
Členskéštáty,ktorýchprávnepredpisyukladajúveriteľoviposúdiťúverovúbonituspotrebiteľanazáklade
nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.“

16.2 Výsledky vykonaného dokazovania priviedli súd v danom prípade k záveru, že je potrebné

vychádzať z fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu podľa § 11 odsek 2 zákona č.
129/2010 Z. z. V zmysle danej právnej úpravy je totiž veriteľ povinný pri poskytnutí spotrebiteľského
úveru riadne zistiť bonitu klienta teda, či klient bude schopný splácať úver. Či veriteľ túto povinnosť
riadne a v súlade so zákonom splnili, musí súd rozhodujúci o žalobe veriteľa o plnenie zosplatnenej istiny
úrokov a ostatného príslušenstva z úveru skúmať vždy. Túto schopnosť veriteľ posudzuje predovšetkým

na základe údajov o príjmoch a výdavkoch, tak ako sa to uvádza v § 11 odsek 2. Dôraz pri posúdení
úverovej schopnosti klienta, je teda kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho,
či spotrebiteľovi zostane pri vynaložení bežných výdavkoch mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný
úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre

rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si ma veriteľ zabezpečiť sám a to
aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto
získané informácie vyhodnotiť a overiť a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých
je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácie. Pokiaľ však veriteľ takto
nepostupuje, zákonodarca jasne zadefinoval jeho počínanie ako hrubé porušenie povinností a z toho

vyvodil sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

16.3 Súd poukazuje aj na aktuálny rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 05.03.2020 vo veci
C-679/2018 (OPR Finance s. r. o. proti GK), podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice

87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať
ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí
pred uzatvorením zmluvy posúdiť úverovú bonitu a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti
vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného
článku 23.

16.4 Podľa rozsudku KS v Prešove zo dňa 10.03.2020 sp. zn. 3Co/153/2019 týkajúci sa rovnako
porušenia povinností skúmať náležite bonitu spotrebiteľa „je nutné konštatovať že ustanovenie § 11
odsek 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v súlade s požiadavkou odbornej spôsobilosti veriteľa vykladá tak,
že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov ako aj jeho lustráciou

cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej
starostlivosti.“ Ako vyplýva z prejednávanej veci, overovanie bonity dlžníka nebolo dostatočné. Postup
žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti. Žalobca nemal preukázaný príjem
žalovaného hodnovernými dokladmi, napriek tomu mu úver poskytol. Žalobca sa nezaujímal aké mážalovanývýdavkynaživobytieačimutedazostávadostatokfinančnýchprostriedkovnasplácanieúveru.
V konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinností uloženému podľa ustanovenia § 7 odsek 1 zákona
č. 129/1010 Z. z, keďže žalobca hrubo porušil zákonom stanovenú povinnosť, v zmysle § 11 odsek 2

ZoSÚ sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov“.

16.5 Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-58/2018 zo dňa 06.06.2019 B. F. proti BelfiusBanque SA
uviedol, že Smernica 2008/48 neobsahuje žiadne ustanovenie týkajúce sa konania, ktoré musí veriteľ
prijaťvprípadeakýchkoľvekpochybnostíoúverovejbonitespotrebiteľa.Určeniepovinností,ktorémožno

veriteľovi uložiť v nadväznosti na preskúmanie úverovej bonity zostáva, pokiaľ ide o zmluvy o úvere
spadajúce pod Smernicu 2008/48, v právomoci členských štátov, a teda nepatrí do rozsahu pôsobnosti
tejto smernice.

16.6 Citujúc rozhodnutia Súdneho dvora, ako aj závery KS v Prešove, súd dospel k záveru, že veriteľ
nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru žalovanému a konal v hrubom rozpore

s touto povinnosťou, v dôsledku čoho je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov
a zároveň nebol veriteľ oprávnený pristúpiť k zosplatneniu úveru. Zosplatnenie úveru zo dňa 18.05.2020,
súd hodnotí ako neplatný právny úkon v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka. Aj zo samotnej žiadosti
o poskytnutie spotrebiteľského úveru na č. l. 7-8 vyplývajú skutočnosti, že neboli zo strany veriteľa
zisťované žiadne skutočnosti preverujúce bonitu žalovaného a to ani spôsobom k zisťovaniu pracovného

pomeru a zabezpečenia si takýchto dokladov sociálneho stavu, počtu vyživovacích povinností, bytových
podmienok a nákladov na bývanie a podobne. Samotný žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 13.02.2025
na č. l. 260 uviedol, že pôvodný veriteľ ani nemal povinnosť posudzovať schopnosti spotrebiteľa
splácať poskytnutý úver a to s poukazom na článok III. odsek 1, odsek 2 odporúčania Národnej
banky Slovenska č. 1/2014 zo dňa 07.10.2014 a preto vlastne nepoprel skutkové tvrdenie o tom, že

bonita klienta nebola žiadnym spôsobom okrem vykonaného dopytu do úverového registra preverovaná
a zisťovaná. Samotný dopyt do úverového registra však podľa názoru súdu je absolútne nedostatočný,
vôbec nepreukazuje možnosti a schopnosti splácať konkrétny úver na strane spotrebiteľa, v tomto
prípade žalovaného. Tu súd poukazuje len na nález Ústavného súdu SR zo dňa 12.02.2025 sp.
zn. II US/530/2024, v ktorom sa ústavný súd vyjadril vo veci posúdenia možnosti a schopnosti

splácať úver veriteľom pred jeho poskytnutím, teda o obdobnej právnej otázke, aká je predmetom
posúdenia aj v tomto konaní, pričom v odôvodnení uviedol, že podľa § 7 odsek 17 písmena b)
Zákona o spotrebiteľských úveroch, sa vynaložením odbornej starostlivosti rozumie, že veriteľ posúdi
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi.
Ako aj už bolo uvedené z horeuvedenej žiadosti žalobcu o povolené prečerpanie, nevyplývajú žiadne

skutočnosti,žebyprávnypredchodcažalobcuposudzovalschopnosťspotrebiteľasplácaťspotrebiteľský
úver. Veriteľ sa nedopytoval žalovaného na nevyhnutné mesačné výdavky spojené s jeho chodom
v domácnosti, ako telekomunikačné poplatky, náklady súvisiace s jeho zdravotným stavom, nákupom
potravín a bývaním. Podľa názoru súdu je povinnosťou veriteľa vykonať kompletný audit domáceho
rozpočtu spotrebiteľa dopytovaním na všetky mesačné výdavky spotrebiteľa, so zdôraznením toho, že

už boli v čase uzatvárania zmluvného času s veriteľom zadlžení a to nie v malej miere. Nahliadnutie
do úverových registrov, nie je podľa súdu postačujúce. Právny predchodca žalobcu si neverifikoval ani
príjem žalovaného, ani spôsobom overenia v sociálnej poisťovni a z vyššie uvedeného dôvodu má
súd za to, že veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou, čo má za následok, že úver je potrebné
považovať za bezúročný a bezpoplatkový a zároveň veriteľ nebol ani oprávnený pristúpiť k zosplatneniu

úveru.

17. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o postúpení pohľadávky. „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa
osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa

osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej bankypresiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o

jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.“

18. Pri rozhodovaní v tomto spore bolo potrebné vychádzať aj z ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo

dohode s dlžníkom. V prípade, ak by postúpenie bolo v rozpore so zákonom, bol by daný dôvod na
aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (v tomto
smere súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/92/2018 z 20.11.2019, sp.
zn. 7Cdo/26/2017 z 28.03.2018 a sp. zn. 1Cdo/136/2019 zo dňa 26.02.2020 podrobne sa zaoberajúcimi
splnením podmienok pre platné postúpenie pohľadávky banky uvedených v ustanovení § 92 ods. 8

zákona o bankách a následnej absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení podľa § 39 OZ). Napokon
špeciálna úprava v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti je v ustanovení § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva. V zmysle § 565 prvej vety Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo
v rozhodnutí určené.

19. Na základe uvedeného bolo potrebné vychádzať z toho, že proces postúpenia pohľadávky zo strany

veriteľa, ktorým je banka, je nasledovný: Ak nastala splatnosť spotrebiteľom neuhradenej splátky, odo
dňa jej splatnosti musí prejsť doba 3 mesiacov omeškania s platením dlhu zo strany spotrebiteľa. Pred
samotným postúpením pohľadávky musí banka preukázateľne vyzvať dlžníka na zaplatenie (§ 92 ods.
8 prvá veta zákona o bankách) a dodržať aj špeciálne ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
t. j. upozorniť dlžníka, ktorý je spotrebiteľom, na to, že po 15 dňoch si uplatní právo na vyhlásenie

mimoriadnejsplatnosticelejsvojejpohľadávky(tzv.zosplatnenieceléhodlhu),akdovtedyeštenenastala
konečná splatnosť dlhu, a to v súlade s dohodou oboch zmluvných strán a v súlade s ustanovením § 53
ods.9a§565Občianskehozákonníka.Ažpotommôžecelútzv.zosplatnenúpohľadávkupostúpiťinému
subjektu. Je zrejmé, že banka pri spotrebiteľskom úvere nemôže postúpiť len časť nesplateného dlhu
(napríklad 1 splatnú splátku), ale pred postúpením buď musí vyčkať konečný termín splatnosti dlhu (s

rizikom vystavenia sa možnému premlčaniu jednotlivých splátok) alebo urobiť jednostranný právny úkon
vyhláseniamimoriadnejsplatnostidlhuprenesplnenieniektorejsplátkyzavyššieuvedenýchpodmienok.

20. V ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka boli spresnené podmienky splácania záväzkov zo
spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Ako je uvedené vyššie, podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť

právo vyplývajúce z § 565, t. j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky
(ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu
počítať, ale z celého kontextu ustanovenia možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa,

keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď
má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Táto 15-dňová lehota
môže teda najskôr začať plynúť po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo
splátok, t. j. nasledujúci deň po dni, ktorý bol dohodnutý ako deň splatnosti splátky. Občiansky zákonník
je v ustanovení § 565 v porovnaní s ustanovením § 53 ods. 9 nejednoznačný, pretože posledná veta

§ 565, podľa ktorej právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ
(dodávateľ) použiť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky, je v rozpore s uzákonenou 3-mesačnou
lehotou v § 53 ods. 9. Za tohto legislatívneho stavu poslednú vetu § 565 pri spotrebiteľských zmluvách
použiť nemožno. To znamená, že dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené tie podmienky, ktoré sú uvedené v ustanovení § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka.

21. V tomto prípade z výsledkov dokazovania vykonaného súdom vyplýva, že veriteľ - dodávateľ
- uvedené zákonné podmienky pred postúpením pohľadávky nedodržal. Ak zákonné predpokladypostúpenia pohľadávky na inú osobu nie sú splnené, pohľadávka banky je nepostupiteľná. V konaní
bolo preukázané, že banka výzvou zo dňa 17.04.2020 (č. l. 52) oznámila žalovanému, že je v omeškaní
so splácaním pohľadávky. Výzva obsahovala upozornenie, že v prípade neuhradenia pohľadávky

pristúpi banka k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti vyššie uvedeného úverového produktu. Keďže
v tejto svojej výzve banka nešpecifikovala, s ktorou splátkou je žalovaný v omeškaní a od akej
doby, tak nebolo možné objektívne zistiť, či od omeškania so zaplatením splátky uplynula doba
najmenej troch mesiacov. Následne listom zo dňa 18.05.2020 (č.l.18) banka oznámila žalovanému
vyhlásenie splatnosti úveru, avšak neuviedla pre nesplnenie ktorej konkrétnej splátky splatnej určitého

dňa vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Keďže pohľadávka
zo zmluvy o úvere sa automaticky nestáva splatnou v celom rozsahu v dôsledku nezaplatenia niektorej
splátky, ale len v dôsledku jednostranného právneho úkonu - vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu
s jasnou formuláciou, že veriteľ tak činí pre nezaplatenie konkrétnej splátky v dohodnutej lehote so
žiadosťou o zaplatenie celého dlhu, tak je potrebné skúmať, či oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti je s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka dostatočne určité a teda

či je platným právnym úkonom a je potrebné skúmať aj predchádzajúci proces týkajúci sa upozornenia
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako l5 dní na uplatnenie tohto práva v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka.

22. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách obsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky

písomnou zmluvou inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou avšak predmetom postúpenia
môžu byť peňažný záväzok klienta voči banke, s ktorým je nepretržite v omeškaní po dobu dlhšiu
ako 90 kalendárnych dní, pričom sa tiež vyžaduje existencia písomnej výzvy na úhradu peňažného
záväzku adresovaná klientovi. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie
pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Ak tieto predpoklady nie sú

splnené, pohľadávku banky nie je možné postúpiť tretej osobe, pretože tomu bráni ustanovenie § 525
ods. 1 OZ. Na rozpor postúpenia pohľadávka banky voči spotrebiteľovi s ustanovením § 525 OZ, ktoré
má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti.
Ďalej z týchto skutočností vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky
(uvedené v § 92 ods. 8 zákona o bankách), bol žalobca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú

pohľadávku uplatňuje, povinný preukázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj
splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je
tak povinný preukázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na
splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku, minimálne
90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

Z toho vyplýva, že žalobca pre preukázanie platného postúpenia pohľadávky musí preukázať, že jeho
výzva sa dostala do dispozičnej sféry dlžníka.

23. V dôsledku toho, že uvedené zákonné ustanovenia pred postúpením pohľadávky banky terajšiemu
žalobcovi neboli dodržané, súd dospel k záveru, že právny úkon postúpenia je absolútne neplatný

pre rozpor so zákonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe toho bolo
nutné konštatovať, že žalobca, ktorý svoje právo opieral o zmluvu o postúpení pohľadávky, v tejto
veci nebol aktívne legitimovaný, a práve z toho dôvodu bolo potrebné žalobu zamietnuť. Absolútna
neplatnosť právnych úkonov totiž pôsobí voči každému, súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti,
nemožno ju odstrániť ratihabíciou ani konvalidáciou a nepremlčuje sa. Keďže súd vyhodnotil postúpenie

pohľadávky ako absolútne neplatný právny úkon, žalobe nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že žalobca
nebol nositeľom uplatneného práva, lebo na základe neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohol
platne nadobudnúť právo na zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere voči žalovanému. Na zdôraznenie
svojho stanoviska súd opätovne poukazuje na obsah výzvy banky zo dňa 17.04.2020 , z ktorej nie
je zrejmé, s ktorou splátkou je žalovaný v omeškaní a od akého dátumu a či potom na uplatnenie

práva v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka došlo k uplynutiu trojmesačnej lehoty od omeškania
so zaplatením splátky. Následné oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 18.05.2020
nemožno považovať za platný právny úkon pre jeho neurčitosť, nakoľko tiež z neho nie je zrejmé,
v dôsledku čoho došlo zo strany banky k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. V samotnom
oznámeníovyhlásenímimoriadnejsplatnostisavšakneuvádza,sktorousplátkouaodkedybolžalovaný

v omeškaní a teda z obsahu oznámenia nie je možné zistiť, či zo strany banky boli splnené podmienky
pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a preto tento právny úkon je pre jeho neurčitosť
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný a súd teda nemal preukázané, že pred vyhlásením
mimoriadnej splatnosti dlhu boli splnené zákonné podmienky k tomu, aby tento dlh následne moholbyť platne postúpený žalobcovi. Výzva s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
(výzva zo dňa 17.04.2020) ako aj samotné oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (výzva
zo dňa 18.05.2020), nepredstavuje osobitnú výzvu s upozornením na možnosť postúpenia pohľadávky

v zmysle § 92 odsek 8 Zákona o bankách. Súčasťou súdneho spisu nie je samostatná výzva v zmysle §
92 odsek 8 Zákona o bankách, aj z uvedeného dôvodu neboli splnené podmienky pre platné postúpenie
pohľadávky a žalobca teda nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Súd dodáva, že žalobca
nepredložil súdu žiaden listinný dôkaz (napr. doručovací poštový hárok), ktorým by preukázal splnenie
povinnosti minimálne odoslania výzvy zo dňa 17.04.2020.

Na záver súd sumarizuje, že keďže v tomto prípade nedošlo k riadnemu zosplatneniu spotrebiteľského
úveru, tak následne nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu celej pohľadávky vyplývajúcej
z predchádzajúceho zosplatnenia úveru na žalobcu (§39 a § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka)
a okrem toho žalobca nepredložil žiaden dôkaz o odoslaní ani doručovaní výzvy na zaplatenie pred
postúpením pohľadávky, a v tom prípade nemá aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie uvedeného
nároku v súdnom konaní, a preto z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu na zaplatenie sumy 1.029,46

eur s príslušenstvom v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
vo výške 100 %, o ktorej výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.