Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava I

Judgement was issued by JUDr. Juraj Kapinaj

Legislation area – Trestné právoMajetok

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: B3-6T/87/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322010561
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Kapinaj

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2025:1322010561.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I v Bratislave pred samosudcom JUDr. Jurajom Kapinajom, na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 17.06.2025 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný: Z. S., H.. XX.XX.XXXX N. C., R. C. X. XXXXX/XX, Bratislava,

sa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku

oslobodzuje,

spodobžalobyOkresnejprokuratúryBratislavaIII,sp.zn.3Pv510/20/1103zodňa13.08.2022,preprečin
sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 na tom skutkovom základe, že
ako jeden z konateľov poškodenej spoločnosti JOVIMER SK, s.r.o., so sídlom Na pántoch 18, Bratislava,
IČO: 46 303 022 (teraz EMOVI, s.r.o., sídlom Gorkého 12, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811
01, IČO: 46 303 022) urobil, na presne nezistenom mieste z účtu číslo K. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX patriaceho poškodenej spoločnosti, ktorého bol aj sám disponentom, dňa 10.08.2017 dve platby
vo výške 1.412,79 € v prospech účtu číslo K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX patriacemu Finančnému

riaditeľstvu Slovenskej republiky, čím si uhradil vlastné preddavky ako samostatne zárobkovo činná
osoba voči Daňovému úradu za svoju živnosť za obdobie 4. kvartálu 2016 a 1. kvartálu 2017, dňa
18.08.2017 platbu vo výške 1.727,76 €, dňa 11.10.2017 platbu vo výške 2.303,68 € a dňa 14.02.2018
platbu vo výške 2.500,- € v prospech účtu K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX patriaceho Sociálnej
poisťovni, čím si uhradil svoje pohľadávky na poistnom ako samostatne zárobkovo činná osoba voči
Sociálnejpoisťovni,dňa18.08.2017platbuvovýške729,69€adňa07.03.2018platbuvovýške1.517,88
€ v prospech účtu K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, patriaceho Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s.,
čim si uhradil predpísané poistné a nedoplatok na poistnom ako samostatne zárobkovo činná osoba

u Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., čím si takto svojim konaním prisvojil finančné prostriedky
poškodenej spoločnosti, ktoré mu boli zverené na základe jeho funkcie konateľa v spoločnosti JOVIMER
SK, s.r.o. a použil ich vo svoj prospech a nie v prospech poškodenej spoločnosti a spôsobil jej takto
škodu v celkovej výške 11.604,59 €,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného v zmysle

§ 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku o tom, že je nevinný, vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného, svedkov a na záver sa oboznámil s relevantnými listinnými dôkazmi. Po takto vykonanom
dokazovaní súd ustálil skutkový a právny stav tak ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.Z výpovede obžalovaného vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že spoločnosť založili ako
priatelia a po určitej dobe fungovania sa ich vzťahy narušili a berie to ako akt nejakého osobného útoku,
a vypovedal, že tieto veci, ktoré sú mu kladené za vinu sa vo firme diali bežne, pričom on vo firme

zamestnaný nebol, pán U., jeden zo spoločníkov zamestnaný vo firme bol, všetci všetky úkony robili
spoločne na základe spoločného rozhodnutia aj čo sa týka financií. Sedeli spolu v jednej kancelárii a
komunikovali spolu na dennej báze. Nemali pred definované, kto má na starosti financie, kto predaj a
podobne. To čo mu je kladené za vinu považuje za irelevantné, keďže celá tá suma, ktorá mu je kladená
za vinu je vo firme zaúčtovaná ako pôžička voči konateľovi zo zisku spoločnosti, pričom takto fungovali

až kým nedošlo k osobným sporom a spoločnosť nakoniec skončila svoju činnosť a skončila v exekúcii,
respektíve traja spoločníci predali na bieleho koňa túto spoločnosť bez toho, aby ho o tom informovali.
Pán U. vie o všetkých platbách, bol informovaný zo strany obžalovaného ako aj zo strany pána K., ktorý
bol účtovníkom, pričom tá suma je zaúčtovaná ako obžalovaného pôžička mala byť riešená zo zisku
alebo z podielu konateľa obžalovaný ďalej vypovedal, že medzi sebou nemali žiadne finančné spory
tieto veci si riešili tak, že keď jeden zo spoločníkov si vyplatil nijaké peniaze, ktoré potreboval, či už to

bolo na súkromné účely alebo iné účely, tak ďalší spoločníci si to kompenzovali tiež, čiže nikto nebol
ukrátený. Mali asistentku pani Q., ktorá ich informovala teda obžalovaného a panna U. o tom, aké platby
odišli z účtu, pričom väčšinu platieb vykonávala ona, tým, že už tu mali prístup aj obžalovaný aj pán U.
tak ich vykonávali aj oni. Celá táto skutočnosť je zaznamenaná aj v zápisnici z valného zhromaždenia z
roku 2018, určite nešlo o spreneveru, ale išlo o platby odvodov do Sociálnej poisťovne a podobne ako to

je uvedené. U. bol zamestnaný v spoločnosti, ktorá za neho platila odvody. Bez ohľadu na hospodárske
výsledky spoločnosti zamestnávali aj otca aj manželku pána U.. Obžalovaný nikdy v spoločnosti nebol
zamestnaný, mal živnosť a on si svoje úkony voči spoločnosti fakturoval. Z toho vznikla povinnosť. Určite
nič nespreneveril, pôžička aj riadne zaúčtovaná a mala byť riešená z podielu spoločníka. Obžalovaný
ďalejvypovedal,ževdnešnejdobeaninevie,kdesanachádzaúčtovníctvospoločnosti,keďžefirmabola

predaná, kontaktovali aj konateľa, ktoré mu bola predaná dokonca polícia po ňom vyhlásila pátranie.
Bez vedomia obžalovaného bol bola spoločnosť na valnom zhromaždení predaná, stalo sa to v jeho
neprítomnosti nebol naň ani pozvaní, čím bol porušený zákon. Má za to, že to je spor, ktorý má riešiť
civilný súd. Z funkcie konateľa bol odvolaný v roku 2018 po valnom zhromaždení konanom 27.09.2018.
K úhrade tej pôžičky, ktorá je záväzok obžalovaného voči spoločnosti nedošlo, lebo obžalovaný mal

zato, že to bude ako podiel na zisku konateľa kompenzované. Zo zápisnice z valného zhromaždenia zo
dňa 27.09.2018 vyplýva, že sa má robiť audit, pričom audit bol vykonaný a to tak, že to bola požiadavka
pána N. ako väčšinového vlastníka, pričom audítor konštatoval, že sa jednalo o pôžičku, ktorá mala byť
riešená z budúceho zisku, a tak bola aj v účtovníctve firmy zaúčtované.

Svedok N. U. na hlavnom pojednávaní v rámci spontánneho výsluchu vypovedal že si nás skutočnosti už
nepamätá pre odstup času, pričom na viaceré otázky zo strany obžalovaného týkajúce sa obžalovaným
uvádzaných tvrdení uviedol že si na to nespomína. S poukazom na uvedené predstúpila zástupkyňa
prokuratúry, ktorá navrhla čítanie zápisnice o výsluchu svedka z prípravného konania, kde svedok
vypovedal že v poškodenej spoločnosti sa zaoberal objednávkami, nákupom a predajom tovaru.

Obžalovaný mal na starosti financie a účty. Pán C. bol vo firme relatívne aktívny a riešil sklad a
obchody, ktoré mali. K účtom spoločnosti mali prístup všetci konatelia. Obžalovaný mal vo väčšine na
starosti vykonávaní úhrad faktúr a ďalších vecí, ktoré treba platiť cez účet. O prevodoch, ktoré vykonal
obžalovaný sa dozvedel od pána K.-E., kedy presne to nevie avšak pán K. sa ho pýtal, či vie o tých
prevodoch čosi obžalovaný pred previedol z firmy na svoje potreby, myslí, že to boli sociálka a iné. Keď

sa na to obžalovaného pýtal ten mu povedal, že mu to je ľúto, že mu to nepovedal, ale že potreboval
uhradiťa že to vráti späť. V spoločnosti to zaúčtovali ako pôžičku konateľa. Na otázku čo robili, keď
obžalovaný ani po nejakom čase nevrátil pôžičku tak svedok vypovedal, že Tov podstate začali riešiť
až vtedy, keď podali trestné oznámenie, pričom medzičasom bol aj obžalovaný odvolaní ako konateľ
spoločnosti. 3 roky medzi skutkom a trestným oznámením slovne vyzýval obžalovaného, bolo to viackrát

inak nie. Na otázku prečo to neriešili civilným sporom svedok vypovedal, že tak úradu dostal od pána
slávikajehobývaléhoprávnehozástupcu.Svedokbolzfirmyplatenítakževýškajehoplatubolapribližne
1500 € obžalovaný sa vystavoval faktúry, kde boli zahrnuté aj tie poplatky, ktoré má odviesť v rámci
svojich odvodov štátu. On si fakturoval cca 2200 €, Z toho bola mzda 1500 € A zvyšok bol dohodnutý,
že to bolo na odvody a ďalšie veci, keďže bol ako živnostník.

Svedok A. C., si rovnako tak na skutkové okolnosti s odstupom času nepamätal, na viaceré otázky
týkajúce sa jeho fungovania spoločnosti, kedy sa dozvedel a ako sa dozvedel o situácii v spoločnosti
nevedel odpovedať pričom na základe uvedeného bola opätovne prečítaná jeho výpovede z prípravnéhokonania, kde vypovedal, o tom, že si obžalovaný mal z firemného účtu zaplatiť svoje vlastné odvody tak
o tom len počul, od pána U.. O týchto veciach mu hovoril až po odvolaní obžalovaného z postu konateľa.
SvedokZ.K.totožneakopredošlýdvajasvedkoviasynaviaceréokolnostinespomínal,pričomvypovedal

že pánovi U. uviedol niečo ohľadom tých platieb, ktoré sú predmetom tohto trestného konania, a v tom
čase bol účtovník firmy. Táto platba bola zaúčtovaná ako záväzok voči spoločníkovi, teda, že spoločník
dlží firme.

Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplynulo že poškodená spoločnosť skutočne

evidovala voči obžalovanému pohľadávku v sume 11 604,59 €, pričom spise sa nachádzajú aj výpisy z
účtu ktoré zodpovedajú prevodom vyššie uvedených súm z účtu spoločnosti obžalovaným. Zo zápisnice
z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia spoločníkov zo dňa 27.09.2018, konkrétne bod 3
vyplynulo čo obžalovaný v rámci diskusie informoval ostatných spoločníkov o tom, že si požičal bližšie
neuvedený obnos finančných prostriedkov od spoločnosti.
Vyhodnotením jednotlivých vyššie uvedených svedeckých výpovedí, výpovede obžalovaného a

oboznámením v spise zadovážených listinných dôkazov súd konštatuje, že obžalovaný nijakým
spôsobom nepoprel, žeby malo dôjsť k uvedeným platbám popísaným v obžalobe, avšak tak, ako to
vyplýva aj z výpovedí svedkov jednalo sa o platby, ktoré neboli zatajené, ale boli od samého počiatku
deklarované a zaúčtované, ako záväzok spoločníka a konateľa voči spoločnosti, ktorý sa mal riešiť
z budúceho zisku spoločnosti. Podľa názoru súdu sa jednalo o obchodnú zvyklosť, ktorú jednotliví

spoločníci medzi sebou zaviedli, nijakým spôsobom takéto správanie neodporuje zákonu, a už vôbec
nemožno hovoriť o tom že by si obžalovaný prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená, tak ako to kladie
obžalovanému za vinu prokuratúra. Do pozornosti je potrebné dať aj tú skutočnosť, že obžalovaný
konal ako konateľ spoločnosti, a teda nekonal s peňažnými prostriedkami ako zo vecou zverenou. Na
základe vykonaného dokazovania súd môže prijať záver, že konanie spoločníkov uvedenej obchodnej

spoločnosti bolo výrazne účelové, čo potvrdzuje aj tá skutočnosť, že previedli obchodnú spoločnosť bez
vedomia a súhlasu obžalovaného.

Súd je toho názoru, že v uvedenom prípade, takto vzniknutý záväzok obžalovaného voči obchodnej
spoločnosti je rýdzo obchodno-právnym sporom, ktorý patrí do právomoci civilného súdu.

S poukazom na uvedené súd konštatuje, že nedošlo ani k naplneniu základných pojmových znakov
trestného činu sprenevery, keďže obžalovaný ako spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti nekonal
s vecou zverenou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom

Mestského súdu Bratislava I na Krajský súd v Bratislave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom
odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora,
odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného

alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené zároveň tak, aby bolo zrejmé,
v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného,
môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania vo

svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencom, osvojiteľom, osvojencom, manželom
alebo druhom. Odvolanie má odkladný účinok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.