Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 11, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 31R/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125206648
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Filip Grznárik
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4125206648.2

Uznesenie

18 31R/5/2025
Okresný súd Nitra, v právnej veci začatého reštrukturalizačného konania dlžníka: DOMOSS TECHNIKA,
a.s., sídlo Bratislavská 11/a, 921 01 Piešťany, IČO: 36 228 389, o návrhu dlžníka na povolenie
reštrukturalizácie, takto

r o z h o d o l :

2 31R/5/2025

I. Súd povoľuje reštrukturalizáciu dlžníka: DOMOSS TECHNIKA, a.s., sídlo A. XX/X, XXX XX B., IČO:
36 228 389.

II. Súd má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (t. j. na povolenie
reštrukturalizácie) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho
Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení.

III. Súd ustanovuje do funkcie správcu: JUDr. Stanislav Demčák, so sídlom kancelárie Bazova 6A,
821 08 Bratislava, značka správcu S1581.

IV. Súd vyzýva veriteľov, aby prihlásili pohľadávky prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená do

30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 121 zákona č.
7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „ZKR“) a musí spĺňať náležitosti
podľa § 122 ods. 1 v spojení s primeraným použitím § 29 ods. 1 až 6 a 8 ZKR.

V. Súd určuje, že počas reštrukturalizácie budú podliehať súhlasu správcu právne úkony dlžníka
v tomto rozsahu:

i. zmeny miezd zamestnancov a zmeny pracovných zmlúv; ustanovenie § 130 ods. 1 vety druhej zákona
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „ZKR“) tým nie je dotknuté;
ii.odmenyaprémievedúcichpracovníkov;ustanovenie§130ods.1vetydruhejZKRtýmniejedotknuté;
iii. opravy a investície nad 20.000,- eur;
iv. založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby;
v. nadobudnutie účasti alebo prevod účasti na obchodnej spoločnosti, družstve alebo inej právnickej

osobe;
vi. prevod, prenájom alebo akékoľvek zaťaženie majetku alebo časti majetku, ktorého hodnota
predstavuje významný podiel na celkovej hodnote majetku dlžníka, prípadne ich zaťaženie vecným
bremenom;
vii.uzatvoreniezmluvyoúvere,opôžičke,factoringovomfinancovaníalebooinomdočasnomposkytnutí
alebo prijatí peňažných prostriedkov;

viii. zabezpečenie cudzieho záväzku, prevzatie cudzieho záväzku, pristúpenie k cudziemu záväzku
alebo poskytnutie sľubu odškodnenia za škodu spôsobenú treťou osobou;
ix. vystavenie a avalovanie zmeniek a iných cenných papierov, kúpa a predaj cenných papierov,
x. urobenie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúceho právneho úkonu;
xi. urobenie iného právneho úkonu ukracujúceho záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávok;
xii. vykonanie iného než bežného úkonu podľa § 10 ods. 1 ZKR;xiii. uzatvorenie zmluvy / uzatvorenie dodatkov k existujúcej zmluve, ktorou sa dlžník zaviaže / zaviazal
poskytnúť plnenie s hodnotou vyššou ako 20.000,- eur;
xiv. akékoľvek plnenie dlžníka voči tretej osobe predstavujúce čo i len čiastočné uspokojenie zmluvných

alebo mimozmluvných sankcií;
xv. urobenie akéhokoľvek právneho úkonu voči spriaznenej osobe s veriteľom prihlásenej pohľadávky;
xvi. uznanie prihlásenej pohľadávky popretej správcom v rámci reštrukturalizácie zo strany dlžníka v
zmysle § 124 ods. 7 ZKR, vrátane uznania záväzku pred súdom v konaní o určenie popretej pohľadávky.

VI. Súd ukladá správcovi povinnosť okamžite informovať o povolení reštrukturalizácie dlžníka
spôsobom podľa článku 54 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015
o insolvenčnom konaní v účinnom znení známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí
majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej
republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

o d ô v o d n e n i e :

13 31R/5/2025
1. Súd uznesením č. k. 31R/5/2025 – 237 zo 7. júla 2025, právoplatným dňa 12.07.2025, rozhodol
o začatí reštrukturalizačného konania dlžníka, a to na základe návrhu dlžníka na povolenie jeho
reštrukturalizácie. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 132/2025 dňa 11.07.2025.
Nasledujúcim dňom, t. j. 12.07.2025 sa začalo reštrukturalizačné konanie (§ 113 ods. 1 v spojení s §

199 ods. 9 ZKR).

2. Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (inak aj len „zákon o konkurze
a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu,
súd najneskôr do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení

reštrukturalizácie. Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví.

3. Podľa § 116 ods. 2 ZKR, súd povolí reštrukturalizáciu, ak a) posudok spĺňa zákonom predpísané
náležitosti, b) obsah posudku je jasný a zrozumiteľný, c) posudok vypracoval správca zapísaný do
zoznamu správcov, ktorý má kanceláriu zriadenú v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom

sídli príslušný konkurzný súd, d) posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol
starší ako 30 dní od jeho vypracovania, e) správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu
dlžníka odporučil a zo záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené
predpoklady.

4. Podľa § 110 ZKR, (1) posudok obsahuje a) presné označenie dlžníka, b) podrobnú charakteristiku
podnikateľskej činnosti dlžníka, c) zistenie, či je dlžník v úpadku a kedy úpadok nastal spolu s
odôvodnením, prečo úpadok nastal, d) podrobný opis opatrení prijatých dlžníkom na predídenie úpadku,
e) podrobný opis finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka, f) podrobné zhodnotenie právnych
úkonov dlžníka, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať ich odporovateľnosť, g)

podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami, ktoré mohli viesť k úpadku,
uskutočnených počas hroziaceho úpadku alebo v úpadku, najmä vo vzťahu k predpisom obchodného
práva upravujúcim zákaz konkurencie, zákaz vrátenia vkladov, zákaz vrátenia plnení nahradzujúcich
vlastné zdroje, transakcie s konfliktom záujmov, zákaz vyplácania zisku a rozdeľovania iných vlastných
zdrojov, h) označenie osôb, ktoré ručia za záväzky dlžníka, alebo svojím majetkom záväzky dlžníka

zabezpečujú a opis tohto majetku, i) odporučenie alebo neodporučenie reštrukturalizácie dlžníka
spolu s podrobným odôvodnením, prečo sa reštrukturalizácia odporučila alebo neodporučila, j) deň
vyhotovenia posudku. (2) Posudok, v ktorom správca odporučil reštrukturalizáciu, musí obsahovať tiež
a) zhodnotenie veriteľov dlžníka z hľadiska ich práv a ekonomických záujmov, b) podrobný rozbor
predpokladov,zaktorýchmožnozachovaťprevádzkupodnikudlžníkaalebojejpodstatnúčasť,podrobný

rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia
týchto opatrení, c) podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti
jednej alebo viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade povolenia
reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako
v prípade vyhlásenia konkurzu, d) vymedzenie právnych úkonov dlžníka, ktoré majú po povolení

reštrukturalizácie dlžníka podliehať súhlasu správcu, e) údaj o výške čistého zisku a iných vlastnýchzdrojov dlžníka, rozdelených jeho členom v posledných dvoch rokoch, f) vyjadrenie audítora alebo
súdneho znalca, či účtovná závierka dlžníka, pripojená k návrhu na povolenie reštrukturalizácie,
poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej

situácii dlžníka. (3) Posudok môže v prílohe obsahovať návrh reštrukturalizačného plánu a záväzné
vyjadrenia dlžníka a jedného alebo viacerých veriteľov dlžníka k návrhu reštrukturalizačného plánu. (4)
Prílohuposudkutvorízmluva,ktoráupravujeodmeňovaniesprávcuzavypracovanieposudkuazaďalšiu
súčinnosť v súvislosti s reštrukturalizáciou.

5. Podľa § 116 ods. 4 ZKR, v uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu, vyzve
veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky, a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré
majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe
prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch
nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Správcu súd ustanoví na základe náhodného výberu pomocou
technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Uznesenie súd bezodkladne

zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí účastníkom reštrukturalizačného konania,
ustanovenému správcovi, príslušnému registrovému súdu, príslušnému daňovému orgánu a colnému
riaditeľstvu. Správca v reštrukturalizácii má nárok na paušálnu odmenu a náhradu nevyhnutných
výdavkov spojených s vedením konania. Tieto nároky uhrádza dlžník.

6. Podľa § 20a písm. c) bod 4. zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch (inak aj len „zákon o správcoch“),
ak osobitný predpis10a) ustanovuje, že správcu súd ustanoví na základe náhodného výberu pomocou
technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom, pre náhodný výber platia tieto
pravidlá: ktorej úpadok sa rieši reštrukturalizáciou10b).

7. Podľa § 196a ods. 2 písm. c) ZKR, na konkurzné konanie a reštrukturalizačné konanie, v ktorom
sa má ustanoviť správca z oddielu špeciálnych správcov zoznamu správcov, sú kauzálne príslušné (c/)
Okresný súd Nitra pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v
Trnave.

8. Podľa § 196a ods. 3 písm. a) ZKR, na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa
(a/) odseku 1 písm. c), f) a h) a odseku 2 je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici.

9. Podľa § 197 ods. 6 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie
súd poučí účastníkov o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku

zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky
súd neprihliada.

10. Podľa § 197 ods. 7 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie
alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd vo výroku určí medzinárodnú právomoc súdu

podľa osobitného predpisu3b) a uloží správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu.26)

11. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 3b) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7
ZKR je čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom
konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení.

12. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 26) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7
ZKR je Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie
Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 01; Ú. v. ES L 160, 30. 6. 2004) v platnom znení (a) Nariadenie (EÚ) č. 2015/848
v platnom znení.

13. Podľa čl. 2 ods. 4., ods. 7, ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848
z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení (ďalej aj len „nariadenie o insolvenčnom
konaní“ alebo „nariadenie č. 2015/848“), na účely tohto nariadenia: (4) „insolvenčné konanie“ sú
konania uvedené v prílohe A; (7) „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: i) rozhodnutie

akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení začatia takéhoto konania a ii)
rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu, (8) „okamih začatia konania“ je okamih, v ktorom rozhodnutie
o začatí insolvenčného konania nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné.14. Podľa čl. 3 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, právomoc začať insolvenčné konanie majú
súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len
„hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne

vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami.

15. Podľa čl. 3 ods. 1., pododsek prvý nariadenia o insolvenčnom konaní, v prípade spoločnosti alebo
právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo,
ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo

do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie
insolvenčného konania.

16. Podľa čl. 4 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie
insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí
insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je

právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2.

17. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní, dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže proti
rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde, a to na
základe medzinárodnej právomoci.

18. Podľa čl. 54 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, hneď po začatí insolvenčného konania
v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom
okamžite informuje známych zahraničných veriteľov.

19. Podľa čl. 2 ods. 12 nariadenia o insolvenčnom konaní, na účely tohto nariadenia: „zahraničný veriteľ“
je veriteľ, ktorý má svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako
je štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia
členských štátov.

20. Predmetom tohto rozhodovania súdu po začatí reštrukturalizačného konania je rozhodovanie podľa
§ 116 ods. 1 ZKR o tom, či sú splnené podmienky povolenia reštrukturalizácie.

21. Tieto zákon o konkurze a reštrukturalizácii stanovuje v § 116 ods. 2, pričom majú kumulatívny
charakter – teda na povolenie reštrukturalizácie musia byť splnené všetky.

22. Prvou z týchto podmienok podľa § 116 ods. 2 písm. a) ZKR je, či reštrukturalizačný posudok spĺňa
zákonom predpísané náležitosti. Náležitosti reštrukturalizačného posudku stanovuje zákon o konkurze
a reštrukturalizácii v § 110.

23. Súd z reštrukturalizačného posudku pripojeného k návrhu zistil, že tento obsahuje v súlade s § 110
ods. 1 ZKR presné označenie dlžníka; podrobnú charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka; zistenie,
či je dlžník v úpadku a kedy úpadok nastal spolu s odôvodnením, prečo úpadok nastal; podrobný opis
opatrení prijatých dlžníkom na predídenie úpadku; podrobný opis finančnej situácie a obchodnej situácie
dlžníka; podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou

predpokladať ich odporovateľnosť; podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka so spriaznenými
osobami,ktorémohliviesťkúpadku,uskutočnenýchpočashroziacehoúpadkualebovúpadku,najmävo
vzťahu k predpisom obchodného práva upravujúcim zákaz konkurencie, zákaz vrátenia vkladov, zákaz
vrátenia plnení nahradzujúcich vlastné zdroje, transakcie s konfliktom záujmov, zákaz vyplácania zisku
a rozdeľovania iných vlastných zdrojov; označenie osôb, ktoré ručia za záväzky dlžníka, alebo svojím

majetkom záväzky dlžníka zabezpečujú a opis tohto majetku; odporučenie reštrukturalizácie dlžníka
spolu s podrobným odôvodnením, prečo sa reštrukturalizácia odporučila (§ 110 ods. 1 písm. i/ alternatíva
prvá ZKR); deň vyhotovenia posudku.

24.Kuvedenémusúdosobitneuvádza,žesprávca,ktorývypracovalreštrukturalizačnýposudok,vtomto

posudku dospel k záveru, že dlžník je v úpadku (§ 3 ods. 1 ZKR), a to vo forme platobnej neschopnosti,
ktorá nastala v marci 2025. V tejto súvislosti správca v reštrukturalizačnom posudku konštatoval, že
dlžníkmalk31.03.20253veriteľov,vočiktorýmmápeňažnézáväzkyviacako90dnípolehotesplatnosti,
spolu vo výške 45.778,20 eura, pričom výška všetkých splatných záväzkov dlžníka je vo výške 541.250,-eur. Súčasne z reštrukturalizačného posudku vyplýva, že dlžník mal k 31.03.2025 peňažné prostriedky
vo výške 12.365,93 eura a nemal žiadne pohľadávky z účtu, vkladu alebo inej formy vkladu v banke
alebo pobočke zahraničnej banky, alebo v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte Organizácie

pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj s výpovednou lehotou kratšou ako tri mesiace. Zákon o konkurze
a reštrukturalizácii vymedzuje platobnú neschopnosť právnickej osoby, ktorú právnu formu má aj dlžník,
v § 3 ods. 2 ZKR, a to kombináciou pozitívneho kritéria a negatívneho kritéria. Pozitívne kritérium
platobnej neschopnosti právnickej osoby ZKR vymedzuje v § 3 ods. 2 vete prvej tak, že táto je platobne
neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako

jednému veriteľovi, čo, ako to vyplýva z uvedených zistení obsiahnutých v reštrukturalizačnom posudku
dlžníka, je v prejednávanej veci splnené (keď vzhľadom na popísaný peňažný majetok dlžníka, ktorý
mal k dispozícii k 31.03.2025, nevyplýva schopnosť dlžníka splniť aspoň dva peňažné záväzky viac
ako jednému veriteľovi, ktoré sú viac ako 90 dní po lehote splatnosti). Negatívnym kritériom vymedzuje
ZKR platobnú neschopnosť právnickej osoby v § 3 ods. 2 vete tretej prostredníctvom stanovenia právnej
domnienky, ktorá určuje, kedy napriek naplneniu pozitívnej podmienky platobnej neschopnosti právnická

osoba platobne neschopná nie je (a teda pre záver o platobnej neschopnosti právnickej osoby musí byť
kumulatívne splnené pozitívne i negatívne kritérium platobnej neschopnosti), a to tak, že sa táto právna
domnienka nastáva za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok, ktorými sú (i/) že so zreteľom na
všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku
je možné pokračovať a (ii/) že rozdiel medzi výškou splatných peňažných záväzkov právnickej osoby

a peňažného majetku (pre ktorý rozdiel ZKR stanovuje legálnu skratku „medzera krytia“) je menej ako
desatina výšky splatných peňažných záväzkov alebo v dobe dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod
takúto hranicu klesne. A contrario, keď tieto dve podmienku kumulatívne splnené nie sú, nepredpokladá
sa, že právnická osoba je platobne schopná, a teda právnická osoba je platobne neschopná (preto je
dané kritérium označované za negatívnu podmienku platobnej neschopnosti, pretože pre jej naplnenie

sa vyžaduje, že nie sú splnené kumulatívne podmienky stanovené v § 3 ods. 2 vete tretej ZKR).
Správca, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok, v tomto uviedol, že hodnota peňažného majetku
dlžníka, stanovená podľa § 2 (vykonávacej) vyhlášky č. 197/2022 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti
o spôsobe určenia platobnej neschopnosti, medzere krytia a hroziacej platobnej neschopnosti, bola
k 31.03.2025 vo výške 481.083,22 eura, pričom výška splatných peňažných záväzkov bola k danému

dňu vo výške 541.250,- eur, a teda rozdiel medzi výškou splatných peňažných záväzkov dlžníka
(vo výške 541.250,- eur) a peňažným majetkom (vo výške 481.083,22 eur) je 60.166,78 eura, čo
predstavuje 11,12 % z hodnoty splatných peňažných záväzkov dlžníka. Teda, rozdiel medzi výškou
splatných peňažných záväzkov dlžníka a jej peňažného majetku (stanoveného podľa § 2 vyhlášky
č. 197/2022 Z. z.) nie je menej ako desatina výšky splatných peňažných záväzkov, pričom správca

v reštrukturalizačnom posudku uviedol, že nie je pravdepodobné, aby tento rozdiel klesol pod desatinu
(t. j. 10 %) výšky splatných peňažných záväzkov, a to s poukazom na to, že v čase vypracovania
reštrukturalizačného posudku došlo k zosplatneniu bankových úverov. Z uvedeného dôvodu nie je
naplnená jedna z kumulatívnych podmienok, výlučne za naplnenia ktorej sa predpokladá platobná
schopnosť dlžníka, a preto je dlžník platobne neschopný aj podľa § 3 ods. 2 vety tretej ZKR, čím je

u dlžníka naplnené aj negatívne kritérium platobnej neschopnosti, ktoré je naplnené, ak buď u dlžníka
so zreteľom na všetky okolnosti nemožno odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo
v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a/alebo že rozdiel medzi výškou splatných peňažných
záväzkov právnickej osoby a peňažného majetku (pre ktorý rozdiel ZKR stanovuje legálnu skratku
„medzera krytia“) je menej ako desatina výšky splatných peňažných záväzkov alebo v dobe dlhšej ako

60 dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne.

25. Správca, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok súčasne odporučil reštrukturalizáciu dlžníka,
čo aj podrobne odôvodnil, vychádzajúc pritom zo zisteného splnenia zákonných podmienok odporučenia
reštrukturalizácie v reštrukturalizačnom posudku, stanovených v § 109 ods. 3 ZKR.

26. Keďže k návrhu pripojený reštrukturalizačný posudok obsahoval odporúčanie reštrukturalizácie
dlžníka s podrobným odôvodnením, prečo sa reštrukturalizácia odporučila, musí tento posudok, aby bola
splnená prvá z podmienok povolenia reštrukturalizácie, ktorou je, že reštrukturalizačný posudok spĺňa
zákonom predpísané náležitosti (§ 116 ods. 2 písm. a/ ZKR), spĺňať aj náležitosti stanovené v § 110 ods.

2 ZKR. Súd preto následne skúmal, či reštrukturalizačný posudok spĺňa aj tieto náležitosti.

27. V nadväznosti na uvedené súd z reštrukturalizačného posudku pripojeného k návrhu ďalej zistil,
že tento obsahuje v súlade s § 110 ods. 2 ZKR aj zhodnotenie veriteľov dlžníka z hľadiska ichpráv a ekonomických záujmov; podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku
podstatnejčastipodnikudlžníkaapodrobnýrozboropatrenípotrebnýchnasplnenietýchtopredpokladov
a okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení (§ 110 ods. 2 písm. b/ ZKR v alternatíve

zachovania prevádzky podstatnej časti podniku); podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie
a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením,
prečo v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia
veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu; vymedzenie právnych úkonov dlžníka, ktoré majú
po povolení reštrukturalizácie dlžníka podliehať súhlasu správcu; údaj o výške čistého zisku a iných

vlastných zdrojov dlžníka, rozdelených jeho členom v posledných dvoch rokoch; vyjadrenie audítora, či
účtovná závierka dlžníka, pripojená k návrhu na povolenie reštrukturalizácie, poskytuje verný a pravdivý
obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka (§ 110 ods. 2
písm. f/ alternatíva prvá ZKR).

28. Prílohou reštrukturalizačného posudku je aj zmluva upravujúca odmeňovanie správcu za

vypracovanie posudku a samotné vypracovanie reštrukturalizačného posudku, čím posudok spĺňa aj
poslednú zákonom o konkurze a reštrukturalizácii v § 110 ods. 4 stanovenú obligatórnu náležitosť.

29. Na základe uvedeného súd konštatuje, že prvá z podmienok povolenia reštrukturalizácie, ktorou je,
že reštrukturalizačný posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti (§ 116 ods. 2 písm. a/ ZKR), je

v prejednávanej veci splnená.

30. Súd súčasne konštatuje, že obsah reštrukturalizačného posudku pripojeného k návrhu na povolenie
reštrukturalizáciejejasnýazrozumiteľný,čímjesplnenáďalšiazpodmienokpovoleniareštrukturalizácie
(§ 116 ods. 2 písm. b/ ZKR).

31. Reštrukturalizačný posudok vypracovala spoločnosť FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s.
(konajúca komplementárom Mgr. Martinom Molnárom), ktorá je zapísaná v zozname správcov vedenom
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky podľa zákona o správcoch pod značkou S1752,
pričom v tomto zozname má zapísanú kanceláriu s príslušnosťou ku konkurznému súdu Mestský súd

Bratislava III, Okresný súd Banská Bystrica a Mestský súd Košice.

32. Keďže v prejednávanej veci je predmetom konania návrh na povolenie reštrukturalizácie, teda ide
o reštrukturalizačné konania, v ktorom sa (vždy) podľa § 20a písm. c) bod 4. zákona o správcoch
ustanovuje správca na základe náhodného výberu zo správcov zapísaných v oddiele špeciálnych

správcov, odvolacím konkurzným súdom v týchto konaniach pre Okresný súd Nitra (ako konkurzný
súd vecne, kauzálne a miestne príslušný v prejednávanej veci, ktorou procesnou podmienkou –
príslušnosťou sa súd zaoberal už v uznesení o začatí reštrukturalizačného konania) je podľa § 196a
ods. 3 písm. a) v nadväznosti na ods. 2 písm. c) ZKR (a na § 20a písm. c/ bod 4. zákona o správcoch)
Krajský súd v Banskej Bystrici.

33. Krajský súd v Banskej Bystrici je pritom podľa § 196a ods. 3 písm. a) v nadväznosti na ods. 2 ZKR
jediným odvolacím konkurzným súdom pre všetky reštrukturalizačné konania (v ktorých sa ustanovuje
vždy správca náhodným výberom zo správcov zapísaných v oddiele špeciálnych správcov - § 20a písm.
c/ bod 4. zákona o správcoch), má teda celoslovenskú pôsobnosť a do jeho obvodu patria obvody

všetkých konkurzných súdov podľa § 196a ods. 2 ZKR kauzálne príslušných pre reštrukturalizačné
konania, v ktorých, ako súd už uviedol, sa podľa § 20a písm. c) bod 4. zákona o správcoch ustanovuje
vždy správca náhodným výberom zo správcov zapísaných v oddiele špeciálnych správcov.

34. Do obvodu Krajského súdu v Banskej Bystrici ako funkčne príslušného na konanie o odvolaní vo

všetkých reštrukturalizačných konaniach (§ 196a ods. 2, ods. 3 písm. a/ ZKR v spojení s § 20a písm. c/
bod 4. zákona o správcoch) patrí aj Okresný súd Nitra, ktorý je v reštrukturalizačnom konaní kauzálne
príslušný aj pre obvod Krajského súdu v Bratislave, do ktorého obvodu patrí Mestský súd Bratislava III
(§ 3 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 2 ods. 3 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov
Slovenskej republiky), v ktorom má zriadenú kanceláriu správca, ktorý vypracoval reštrukturalizačný

posudok v prejednávanej veci (popri kancelári v obvode Okresného súdu Banská Bystrica a Mestského
súdu Košice).35. Na základe uvedeného súd konštatuje, že na povolenie reštrukturalizácie je splnená aj podmienka,
že reštrukturalizačný posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má kanceláriu
zriadenú v obvode odvolacieho konkurzného súdu (Krajského súdu v Banskej Bystrici), do ktorého

obvodu patrí aj Okresný súd Nitra, ktorý je kauzálne príslušný aj pre obvod Krajského súdu v Bratislave,
do ktorého obvodu patrí Mestský súd Bratislava III (§ 116 ods. 2 písm. c/ ZKR).

36. Reštrukturalizačný posudok bol vyhotovený dňa 19.06.2025, pričom dlžník podal návrh na povolenie
reštrukturalizácie dňa 20.06.2025. Reštrukturalizačný posudok tak v čase podania návrhu na povolenie

reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho vypracovania, čím je splnená ďalšia podmienka
povolenia reštrukturalizácie (§ 116 ods. 2 písm. d/ ZKR).

37. Ako súd už uviedol v rámci posudzovania podmienky, či reštrukturalizačný posudok spĺňa zákonom
predpísané náležitosti (bod 24. odôvodnenia), správca poverený vypracovaním posudku v ňom
reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie

boli splnené predpoklady tak, ako sú tieto normatívne stanovené v § 109 ods. 3 ZKR. Tým je naplnená
aj posledná z kumulatívnych podmienok povolenia reštrukturalizácie (§ 116 ods. 2 písm. e/ ZKR).

38. Na základe uvedeného súd konštatuje, že v prejednávanej veci sú splnené všetky podmienky
povolenia reštrukturalizácie, stanovené v § 116 ods. 2 ZKR.

39. Súd preto týmto uznesením v I. výroku podľa § 116 ods. 1 (v nadväznosti na ods. 2) ZKR rozhodol
o povolení reštrukturalizácie dlžníka.

40. Ak súd povolí reštrukturalizáciu, je povinný v tomto uznesení podľa § 116 ods. 4 ZKR súčasne

(i/) ustanoviť dlžníkovi správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových
prostriedkov schválených ministerstvom, a to podľa § 20a písm. c/ bod 4. zákona o správcoch spomedzi
tých správcov, ktorí sú zapísaní v oddiele špeciálnych správcov, (ii/) vyzvať veriteľov, aby v zákonnej
lehote (§ 121 ZKR) prihlásili svoje pohľadávky, a (iii/) určiť rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú
počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu.

41. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu o určení rozsahu právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas
reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu, súd poukazuje na to, že podľa doktríny konkurzného
práva, súd pri stanovení ich rozsahu vychádza z posudku priloženého k návrhu na začatie konania,
pretože vymedzenie týchto právnych úkonov je obligatórnou náležitosťou posudku, ktorý odporučí

reštrukturalizáciu (§ 110 ods. 2 písm. d/ ZKR) (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii.
Komentár. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021 – ďalej len „Komentár k ZKR“, § 116). Súd však
nie je týmto rozsahom právnych úkonov viazaný (Pospíšil, B.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii,
elektronický komentár v ASPI).

42. V nadväznosti na uvedené súd uvádza, že správca, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok,
včastivymedzeniaprávnychúkonovdlžníka,ktorémajúpopovoleníreštrukturalizáciepodliehaťsúhlasu
správcu, vymedzil aj zmeny miezd zamestnancov a zmeny pracovných zmlúv a právne úkony týkajúce
sa odmien a prémii vedúcich pracovníkov.

43. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ex lege (teda priamo zo zákona, bez rozhodnutia
súdu) podľa § 130 ods. 2 vety druhej ZKR bezvýnimočne podliehajú vždy súhlasu správcu počas
reštrukturalizácie aj všetky právne úkony dlžníka urobené v pracovnoprávnych vzťahoch, a to bez
akýchkoľvek obmedzení. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii nezveruje súdu právomoc akokoľvek
v uznesení o povolení reštrukturalizácie tento zákonný účinok § 130 ods. 2 vete druhej ZKR vylúčiť,

príp. ho akokoľvek obmedziť (napr. stanovením užšieho rozsahu právnych úkonov v pracovnoprávnych
vzťahoch, ktoré by podliehali v reštrukturalizácii súhlasu správcu).

44. Nie je však vylúčené, aby súd aj právne úkony dlžníka v pracovnoprávnych vzťahoch, ak to
navrhuje správca v reštrukturalizačnom posudku, zahrnul medzi právne úkony, vo vzťahu ku ktorým

má súd určiť podľa § 130 ods. 1 vety prvej ZKR v uznesení o povolení reštrukturalizácie, že majú
počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu, avšak nemôže tým byť dotknuté to, že pokiaľ je
súčasťou právneho poriadku ustanovenie § 130 ods. 1 vety druhej ZKR o tom, že ex lege podliehajú
súhlasusprávcubezobmedzeniavšetkyprávneúkonydlžníkavpracovnoprávnychvzťahochpočasjehoreštrukturalizácie, nemôže byť pre nedostatok právomoci súdu na to tento účinok, ktorý nastáva ex lege
(bez rozhodnutia súdu) vylúčený ani obmedzený, a teda počas účinnosti tejto právnej normy (§ 130 ods.
1vetydruhejZKR)mávždyprednosťjejuplatnenie.Nadruhejstrane,uvedenýprístup(tedavymedzenie

v uznesení o povolení reštrukturalizácie ako právnych úkonov podliehajúcich počas reštrukturalizácie
dlžníka súhlasu správcu aj právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch, či už v rozsahu, v akom
je to stanovené aj v § 130 ods. 1 vete druhej ZKR alebo užšom) umožní, aby v prípade, ak by došlo
k zmene právnej úpravy (vypustením alebo obmedzením rozsahu právnych úkonov v pracovnoprávnych
vzťahoch, ktoré ex lege podliehajú súhlasu správcu), bez potreby akéhokoľvek úkonu veriteľského

výboru podľa § 130 ods. 2 ZKR podliehali súhlasu správcu aj právne úkony dlžníka v pracovnoprávnych
vzťahoch na základe ich zahrnutia súdom v uznesení o povolení reštrukturalizácie medzi právne úkony
podliehajúce súhlasu správcu na právnom základe § 130 ods. 1 vety prvej ZKR.

45. Vychádzajúc z uvedeného, skutočnosť, že všetky právne úkony dlžníka v pracovnoprávnych
vzťahoch podliehajú počas reštrukturalizácie súhlasu správcu zo zákona a bez akýchkoľvek obmedzení

(t. j. bez obmedzenia napr. len na zmeny miezd, zmeny pracovných podmienok, či len na právne úkony
v pracovnoprávnych vzťahoch týkajúce sa odmien či prémií vedúcich pracovníkov) nebráni tomu, aby
súd aj na právnom základe § 130 ods. 1 vety prvej ZKR určil v uznesení o povolení reštrukturalizácie
medziprávnymiúkonmipodliehajúcimisúhlasusprávcuajtie,ktorévčaserozhodovaniasúdupodliehajú
ex lege súhlasu správcu, avšak pri tomto určení musí obmedziť účinky zaradenia týchto právnych

úkonov medzi právne úkony, ktoré majú na základe jeho rozhodnutia s právnym základom v § 130
ods. 1 vete prvej ZKR podliehať súhlasu správcu, a to tak, že prednosť má vždy aplikácia ustanovenia
ZKR stanovujúceho, že určitý právny úkon podlieha súhlasu správcu ex lege a len v prípade ak účinok
daného ustanovenia ZKR, stanovujúceho, že určitý právny úkon ex lege podlieha súhlasu správcu,
nie je dotknutý (teda, len v prípade, ak určitý právny úkon nepodlieha schváleniu správcu už ex

lege, na základe kogentného ustanovenia zákona), uplatní sa vymedzenie rozsahu právnych úkonov
podliehajúcich správcom, určené súdom v uznesení o povolení reštrukturalizácie na právnom základe
§ 130 ods. 1 vete prvej ZKR (a v nadväznosti na toto určenie súdom sa posudzuje, či určitý právny úkon
dlžníka podlieha schváleniu správcu alebo nie).

46. Teda, v prejednávanej veci sú splnené podmienky na to, aby súd v nadväznosti na reštrukturalizačný
posudok v časti určenia právnych úkonov, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu
na právnom základe § 130 ods. 1 vety prvej ZKR, určil aj právne úkony, ktoré podliehajú v čase vydania
uznesenia o povolení reštrukturalizácie súhlasu správcu ex lege, ktorý účinok súd nemá právomoc
vylúčiť ani obmedziť, avšak pri tomto vymedzení musí byť doplnené, že tým, že súd zahŕňa uvedené

právne úkony medzi tie, vo vzťahu ku ktorým určuje, že podliehajú súhlasu správcu na právnom základe
§ 130 ods. 1 vete prvej ZKR, nie je žiadnym spôsobom dotknuté ustanovenie ZKR, upravujúce, že určitý
právny úkon podlieha súhlasu správcu ex lege, ktoré má aplikačnú prednosť pred rozhodnutím súdu
o určení určitého právneho úkonu ako podliehajúceho súhlasu správcu počas reštrukturalizácie podľa
§ 130 ods. 1 vety prvej ZKR.

47. V prejednávanej veci sa uvedené prejaví tým, že pri právnych úkonoch uvedených
v reštrukturalizačnom posudku ako „zmeny miezd zamestnancov a zmeny pracovných zmlúv“
a právnych úkonov týkajúcich sa „odmien a prémii vedúcich pracovníkov“, súd pri ich zahrnutí medzi
právne úkony, ktoré určuje na právnom základe § 130 ods. 1 vete prvej ZKR ako tie, ktoré počas

reštrukturalizácie podliehajú súhlasu správcu, doplní dovetok, že tým nie je dotknuté ustanovenie §
130 ods. 1 vety druhej ZKR o tom, že všetky právne úkony dlžníka v pracovnoprávnych vzťahoch
podliehajú počas reštrukturalizácie súhlasu správcu bez akéhokoľvek obmedzenia (čím sa príslušná
časť výroku uznesenia o povolení reštrukturalizácie, vymedzujúceho právne úkony podliehajúce počas
reštrukturalizácie súhlasu správcu, uplatní len v prípade, ak sa na daný právny úkon nebude vzťahovať

§ 130 ods. 1 veta druhá ZKR, čím sa zachovajú v plnom rozsahu ex lege účinky predmetného
ustanovenia). Súd pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností napokon dopĺňa, že doplnenie predmetného
dovetku vo vzťahu k právnym úkonom týkajúcim sa odmien a prémií vedúcich pracovníkov sa
vzťahuje len na právne úkony týkajúcich sa odmien a prémií vedúcich pracovníkov so základom
v pracovnoprávnych vzťahoch, a pokiaľ by sa týkalo odmien a prémií vedúcich pracovníkov so základom

v inom ako pracovnoprávnom vzťahu, tak keďže takýto právny úkon nepodlieha schváleniu správcovi
ex lege, v plnom rozsahu sa uplatní vymedzenie právnych úkonov podliehajúcich súhlasu správcu tak,
ako ich určil súd v tomto uznesení o povolení reštrukturalizácie, ktorý rozsah je oprávnený podľa § 130
ods. 2 ZKR zväčšiť veriteľský výbor.48. Súd preto týmto uznesením podľa § 116 ods. 4 ZKR v III. výroku ustanovil dlžníkovi správcu
v ňom uvedeného na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov

schválených ministerstvom spomedzi správcov zapísaných v oddiele špeciálnych správcov (§ 20a písm.
c/ bod 4. zákona o správcoch), v IV. výroku vyzval veriteľov, aby prihlásili pohľadávky prihláškou, ktorá
musí byť správcovi doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie s tým, že prihláška musí byť
podaná spôsobom podľa § 121 ZKR a musí spĺňať náležitosti podľa § 122 ods. 1 v spojení s primeraným
použitím § 29 ods. 1 až 6 a 8 ZKR a v V. výroku určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré počas

reštrukturalizáciebudúpodliehaťsúhlasusprávcu,pričomvzhľadomnaužuvedenétentorozsahstanovil
v súlade s jeho vymedzením v reštrukturalizačnom posudku správcom, ktorý ho vypracoval, s výnimkou
vyplývajúcou z bodov 42. až 47. odôvodnenia.

49. V prípade, ak súd uznesením povolí reštrukturalizáciu, je jeho povinnosťou podľa § 197 ods. 7
ZKR jednak určiť medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu a jednak uložiť správcovi

povinnosti podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom, na ktorý odkazuje v poznámkach
pod čiarou použitých v § 197 ods. 7 ZKR je nariadenie o insolvenčnom konaní.

50. Čo sa týka určenia medzinárodnej súdnej právomoci vo vzťahu k cezhraničným insolvenčným
konaniam v rámci Únie okrem Dánska (recitál 88 nariadenia o insolvenčnom konaní), tak nariadenie

o insolvenčnom konaní v čl. 4 ods. 1 ustanovuje povinnosť súdu vždy bez návrhu preskúmať, či má
na insolvenčné konanie právomoc podľa čl. 3 (ktorá povinnosť súdu je prenesená aj do vnútroštátnej
právnej úpravy, a to už uvedeného § 197 ods. 7 ZKR), pričom v rozhodnutí o začatí insolvenčného
konania je súčasne povinný uviesť, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či
je založená na čl. 3 ods. 1 alebo 2.

51. Medzinárodnú súdnu právomoc upravuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 3, ktorý z hľadiska
systematiky rozlišuje hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1) a územné (teritoriálne) insolvenčné
konanie (čl. 3 ods. 2 až 4), ktoré môže prebiehať ako vedľajšie územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods.
2 a 3) alebo ako nezávislé územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 4). Hlavné insolvenčné konanie (čl.

3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní) má univerzálnu pôsobnosť, jeho snahou je zahrnúť všetok
majetok dlžníka do konkurznej podstaty a vyvolať účinky voči jeho veriteľom. Vo vzťahu k jednému
dlžníkovi môže byť na území Únie začaté len jedno hlavné insolvenčné konanie.

52. Právomoc začať hlavné insolvenčné konanie majú podľa čl. 3 ods. 1 vety prvej nariadenia

o insolvenčnom konaní súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných
záujmov dlžníka (ktorý koncept je v medzinárodnom a európskom insolvenčnom práve označovaný
skratkou COMI). Centrum hlavných záujmov dlžníka je definované v čl. 3 ods. 1 vete druhej nariadenia
o insolvenčnom konaní ako miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je
zistiteľné tretími stranami.

53. V tejto súvislosti, skôr ako súd pristúpi k skúmaniu COMI dlžníka a od toho odvodenej medzinárodnej
súdnej právomoci, je potrebné vymedziť, čo sa rozumie „rozhodnutím o začatí insolvenčného
konania“, ktorý pojem je používaný v čl. 3 až 5 nariadenia o insolvenčnom konaní upravujúcich
medzinárodnú súdnu právomoc, na účely slovenského reštrukturalizačného konania (ktoré je podľa

prílohy A v nadväznosti na čl. 2 ods. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní insolvenčným konaním
v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní, na ktoré sa toto nariadenie podľa jeho čl. 1 ods. 1
vzťahuje), a to najmä vzhľadom na to, že podľa vnútroštátneho práva sa reštrukturalizačné konanie
začína uznesením o začatí reštrukturalizačného konania (§ 113 ZKR).

54. Za použitia čl. 2 (najmä ods. 7 a ods. 8) nariadenia o insolvenčnom konaní je za „rozhodnutie
o začatí insolvenčného konania“ v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní nutné považovať
v reštrukturalizačnom konaní podľa tretej časti ZKR (až) uznesenie o povolení reštrukturalizácie podľa
§ 116 ods. 1 ZKR, čomu zodpovedá aj výslovná vnútroštátna úprava obsiahnutá v § 197 ods. 7
ZKR, pretože až toto rozhodnutie súdu je rozhodnutím spĺňajúcim kritériá stanovené v čl. 2 ods.

7 nariadenia o insolvenčnom konaní (podľa ktorého „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“
zahŕňa: [i/] rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení takéhoto
konania a [ii/] rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu), pričom okamih, kedy toto „rozhodnutie o začatí
insolvenčného konania“ (t. j. uznesenie o povolení reštrukturalizácie podľa § 116 ods. 1 ZKR) nadobúdaúčinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné, sa považuje podľa čl. 2 ods. 8 nariadenia
o insolvenčnom konaní za okamih začatia insolvenčného konania (na účely nariadenia o insolvenčnom
konaní).

55. Vychádzajúc preto z uvedeného, rozhodnutím o začatí insolvenčného konania v zmysle nariadenia
o insolvenčnom konaní je v slovenskom reštrukturalizačnom konaní uznesenie súdu o povolení
reštrukturalizácie podľa § 116 ods. 1 ZKR, pričom okamih nadobudnutia jeho účinkov je okamihom
začatia insolvenčného konania v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní. V tomto zmysle sú preto

uvedené pojmy európskeho insolvenčného práva používané aj v tomto rozhodnutí (pokiaľ ide o aplikáciu
jeho noriem).

56. Čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje vo vzťahu k určeniu centra hlavných záujmov
dlžníka v pododseku prvom až treťom tri vyvrátiteľné právne domnienky v závislosti od druhu dlžníka,
ktoré sa za splnenia v nich uvedenej podmienky uplatnia pri určovaní COMI dlžníka (a v takom prípade

– t. j. za splnenia podmienky uplatnenia konkrétnej právnej domnienky a [vzhľadom na vyvrátiteľný
charakter uvedených domnienok] jej nevyvrátenia – sa COMI dlžníka určí podľa tejto domnienky a nie
podľa z judikatúry vychádzajúcich štandardných kritérií pre zistenie COMI). Konkrétne čl. 3 ods. 1
nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje osobitne vyvrátiteľné právne domnienky určenia COMI vo
vzťahukdlžníkovi,ktorýje(i/)spoločnosťoualeboprávnickouosobou,(ii/)samostatnezárobkovočinnou

osobou a (iii/) inou fyzickou osobou (t. j. fyzickou osobou nepodnikateľom).

57. V prípade právnickej osoby (akým je, vychádzajúc z návrhu na povolenie reštrukturalizácie, aj
dlžník v prejednávanej veci) sa podľa čl. 3 ods. 1 pododseku tretieho nariadenia o insolvenčnom
konaní predpokladá, že COMI dlžníka je miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak.

Podmienkou postupovania pri určovaní COMI právnickej osoby podľa uvedenej vyvrátiteľnej právnej
domnienky je podľa čl. 3 ods. 1 pododseku prvého vety druhej nariadenia o insolvenčnom konaní
to, že sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov
predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. Vzhľadom na to, že v zmysle
nariadenia o insolvenčnom konaní sa v prípade reštrukturalizačného konania podľa tretej časti ZKR za

začatie tohto konania považuje až vydanie uznesenia o povolení reštrukturalizácie podľa § 116 ods.
1 ZKR, podanie návrhu na povolenie reštrukturalizácie podľa tretej časti ZKR je potrebné na účely
nariadenia o insolvenčnom konaní interpretovať ako podanie „žiadosti o začatie insolvenčného konania“.

58. Nariadenie o insolvenčnom konaní nedefinuje pojem „registrované sídlo“, avšak definuje ho

doktrína (Ikrényi, I. Nariadenie o insolvenčnom konaní. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2020 – ďalej
len „Komentár k nariadeniu o insolvenčnom konaní“, čl. 3) ako „štatutárne sídlo“, oficiálnu adresu
spoločnosti, pričom každá spoločnosť v Únii musí mať registrované sídlo ako oficiálnu adresu na
prijímanie úradnej korešpondencie a toto musí byť uvedené aj na listoch a ostatných tlačivách (oficiálnej
korešpondencii), čo vyplýva z európskeho podnikového práva.

59. V prejednávanej veci je dlžník právnickou osobou zapísanou v slovenskom obchodnom registri so
sídlom v Piešťanoch (od vzniku 29.06.1998), teda na území Slovenskej republiky.

60. Súd v prejednávanej veci preto dospel k záveru, že dlžník má tak v čase vydania tohto uznesenia

o povolení reštrukturalizácie podľa § 116 ods. 1 ZKR, nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7
a 8 nariadenia o insolvenčnom konaní začína insolvenčné konanie v zmysle nariadenia o insolvenčnom
konaní, ako aj počas 3-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na povolenie
reštrukturalizácie registrované sídlo na území Slovenskej republiky.

61. Keďže dlžník má v čase vydania uznesenia o povolení reštrukturalizácie podľa § 116 ods. 1
ZKR, nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8 nariadenia o insolvenčnom konaní začína
insolvenčnékonanievzmyslenariadeniaoinsolvenčnomkonaní,akoajpočas3-mesačnejsuspenzívnej
lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na povolenie reštrukturalizácie registrované sídlo na území
Slovenskej republiky, pri určovaní jeho COMI sa uplatní vyvrátiteľná právna domnienka podľa čl. 3

ods. 1 pododseku prvého nariadenia o insolvenčnom konaní o tom, že COMI dlžníka je miesto jeho
registrovaného sídla, teda v Slovenskej republike.62. Návodom, kedy dôjde k vyvráteniu uvedenej právnej domnienky (čím vznikne povinnosť súdu
určovať COMI na základe všeobecných kritérií pre jeho zisťovanie) môže byť recitál 30 nariadenia
o insolvenčnom konaní, ktorý uvádza, že vyvrátiť túto právnu domnienku v prípade právnickej osoby

by malo byť možné, ak sa ústredie spoločnosti nachádza v inom členskom štáte ako jej registrované
sídlo a ak z komplexného posúdenia všetkých relevantných okolností vyplýva, a to spôsobom zistiteľným
tretími stranami, že skutočné centrum vedenia a kontroly uvedenej spoločnosti, ako aj správy jej záujmov
sa nachádza v tomto inom členskom štáte.

63. Súd z návrhu na povolenie reštrukturalizácie a jeho príloh, osobitne reštrukturalizačného posudku,
obsahujúci okrem iného aj podrobnú charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka, v prejednávanej
veci existenciu žiadnych takýchto a ani iných okolností, ktoré by čo i len spochybňovali (nieto vyvracali),
že COMI dlžníka sa zhoduje s miestom jeho registrovaného sídla.

64. V danej veci preto boli splnené podmienky na to, aby sa COMI dlžníka určilo na základe právnej

domnienky stanovenej v čl. 3 ods. 1 pododseku prvom nariadenia o insolvenčnom konaní, teda, že
týmto je miesto registrovaného sídla dlžníka. Keďže dlžník má registrované sídlo na území Slovenskej
republiky, má tu podľa uvedenej právnej domnienky aj centrum hlavných záujmov, čím je podľa čl. 3
ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní daná medzinárodná právomoc slovenských súdov na začatie
insolvenčnéhokonaniaakohlavnéhoinsolvenčnéhokonania,ktoréinsolvenčnékonaniezačínavzmysle

nariadenia o insolvenčnom konaní vydaním tohto uznesenia o povolení reštrukturalizácie podľa § 116
ods. 1 ZKR v reštrukturalizačnom konaní (čl. 2 ods. 7 v spojení s ods. 8 a čl. 3 ods. 1 nariadenia
o insolvenčnom konaní).

65. Čo sa týka povinnosti súdu podľa § 197 ods. 7 ZKR uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného

predpisu, ktorým je nariadenie o insolvenčnom konaní, tak vzhľadom na štádium konania (povolenie
reštrukturalizácie), v ktorom sa tieto povinnosti podľa uvedeného ustanovenia majú správcovi uložiť,
možno predpokladať, že ide o informačné povinnosti správcu k veriteľom ohľadne prihlasovania
pohľadávok, ktoré sú obsiahnuté v čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní, podľa ktorého hneď po
začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca

vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov, ktorých vymedzuje
nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 2 ods. 12.

66. Súd preto podľa § 197 ods. 7 ZKR v II. výroku tohto uznesenia v spojení s čl. 4 nariadenia
o insolvenčnom konaní rozhodol, že má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného

konania (povolenie reštrukturalizácie v reštrukturalizačnom konaní) ako hlavného insolvenčného
konania podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní a v VI. výroku v spojení s čl. 54 nariadenia
o insolvenčnom konaní uložil správcovi povinnosť okamžite informovať o povolení reštrukturalizácie
spôsobom podľa článku 54 nariadenia o insolvenčnom konaní známych zahraničných veriteľov dlžníka,
t.j.veriteľov,ktorímajúsvojobvyklýpobyt,bydliskoaleboregistrovanésídlovinomčlenskomštáte,akov

Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

Poučenie:

3 31R/5/2025
Proti tomuto uzneseniu, okrem II. výroku, odvolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá v spojení
s § 116 ods. 4 e silentio ZKR).

Proti II. výroku tohto uznesenia môže na základe čl. 5 nariadenia o insolvenčnom konaní podať dlžník
alebo ktorýkoľvek veriteľ odvolanie, ktoré možno odôvodniť iba tým, že súd nemal medzinárodnú
právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (povolením reštrukturalizácie v reštrukturalizačnom
konaní) ako hlavného insolvenčného konania. Odvolanie (§ 196 ZKR v spojení so štvrtou časťou prvou

hlavou CSP) sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, za ktorý sa považuje nasledujúci deň
po zverejnení súdneho rozhodnutia v Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR), na Okresnom
súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania stanovených v § 127 Civilného sporového poriadku uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Za deň doručenia tohto súdneho rozhodnutia sa považuje nasledujúci deň po jeho faktickom zverejnení

v Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR).

U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v Obchodnom
vestníku, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu
spojený s dňom jeho doručenia formou zverejnenia v Obchodnom vestníka (§ 199 ods. 4, ods. 3, ods. 1

ZKR), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po faktickom zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku
(§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR).

Poučenie účastníkov podľa § 197 ods. 6 ZKR o práve uplatniť námietku zaujatosti:

Účastník konania môže najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok uplatniť proti sudcovi
námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom
alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na
neskôr doručené námietky sa neprihliada (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 1, § 49 CSP).

V dôsledku skutočností, ktoré nastanú po skončení lehoty na prihlasovanie pohľadávok, môže účastník
konania najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený,
uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k
účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti
o jeho nezaujatosti. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec

nadriadenému súdu nepredkladá (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, § 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení
s § 52 ods. 1, § 49, § 53 ods. 1 CSP).

V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 CSP
uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník uplatňujúci

si námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha
to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti
podľa predchádzajúcej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods.
2 CSP).

Poučenie veriteľov podľa § 116 ods. 4 ZKR o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch
nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok:

Podľa § 121 ZKR, upravujúceho prihlasovanie pohľadávok: Prihláška sa podáva u správcu elektronicky
prostredníctvom na to určeného elektronického formulára a musí byť autorizovaná; to neplatí, ak ide o
zahraničného veriteľa podľa osobitného predpisu.8ac) Prihláška musí byť správcovi doručená do 30 dní
od povolenia reštrukturalizácie, inak sa na ňu neprihliada. Ustanovenie § 28 ods. 6 sa použije primerane.

Podľa § 28 ods. 6 ZKR, na ktorého primerané použitie odkazuje § 121 ZKR: Doručenie prihlášky
správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva
na súde.

Podľa § 122 ZKR, upravujúceho náležitosti prihlášky: (1) Ustanovenia § 29 ods. 1 až 6 a 8 sa

použijú primerane. Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj
zabezpečovacie právo, inak sa pohľadávka v reštrukturalizácii považuje za nezabezpečenú pohľadávku.
(2) Ustanovenia § 30 a 31 sa použijú rovnako. (3) Na požiadanie správca vydá veriteľovi potvrdenie,
že jeho pohľadávka bola zapísaná do zoznamu pohľadávok. (4) Ak sú pochybnosti, správca môže
kedykoľvek počas reštrukturalizácie predložiť prihlášku súdu, aby rozhodol, či sa na prihlášku prihliada.

Podľa § 29 ods. 1 až 6 a 8 ZKR, na ktorých primerané použitie odkazuje § 122 ods. 1 ZKR: (1) Prihláška
musí byť podaná spôsobom podľa § 28 ods. 2 a musí obsahovať základné náležitosti prihlášky, inak
sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydliskoveriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného
mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania veriteľa, ak ide o fyzickú
osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo veriteľa, ak ide o

právnickú osobu, b) meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno,
meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj
a miesto podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo
iný identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky,
d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky. (2) Pre

každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej
sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva. (3) V prihláške
podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má pohľadávka vzniknúť
alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky. (4) Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí
na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku. (5)
Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca

prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu
Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak je pohľadávka uplatnená v mene,
ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska neurčuje
a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou. (6) K prihláške sa pripoja
listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie

vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke
v účtovníctve neúčtuje. (8) Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo
organizačnú zložku podniku, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo sídlom
na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu písomne oznámiť správcovi, inak sa mu budú
písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku.

Podľa § 28 ods. 2 vety štvrtej a piatej ZKR, v ktorom rozsahu je podľa § 29 ods. 1 ZKR a § 122 ods.
1 ZKR ustanovenie § 28 ods. 2 ZKR primerane použiteľné v reštrukturalizácii: Ak prihlášku podáva
zástupca veriteľa, plnomocenstvo vyhotovené v listinnej podobe sa doručuje elektronicky tak, že sa
prevedie do elektronickej podoby a pripojí sa k prihláške; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej

konverzii8ae) sa nepoužijú. Ak plnomocenstvo vyhotovené v elektronickej podobe alebo plnomocenstvo
podľa predchádzajúcej vety nie je pripojené k prihláške, na prihlášku sa neprihliada.

Podľa § 30 a § 31, na ktorých primerané použitie odkazuje § 122 ods. 2 ZKR:
(§ 30 ods. 1:) Správca bez zbytočného odkladu po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty predloží

súdu spolu so svojím stanoviskom zoznam podaní, pri ktorých má za to, že sa na ne neprihliada ako
na prihlášky, pričom súd bez zbytočného odkladu uznesením určí, či sa na tieto podania prihliada ako
na prihlášku. Uznesenie súd doručí správcovi, ktorý o ňom upovedomí dotknuté osoby. (§ 30 ods. 2:)
Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť
ani doplniť. (§ 31 ods. 1:) Prihlásené pohľadávky správca priebežne zapisuje do zoznamu pohľadávok

v registri úpadcov. To platí primerane aj o zmenách v zozname pohľadávok v registri úpadcov, ktoré
je správca povinný v zozname pohľadávok v registri úpadcov uskutočniť bez zbytočného odkladu. (§
31 ods. 2:) Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa v konkurze vychádza zo
zoznamu pohľadávok v registri úpadcov. (§ 31 ods. 3:) Najneskôr päť dní pred konaním prvej schôdze
veriteľov správca oznámi súdu, že prihlásené pohľadávky boli zapísané do zoznamu pohľadávok v

registri úpadcov.