Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 29, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/178/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824200983
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5824200983.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej

(sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Jozefa Šuleka, v spore
žalobcu: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, právne zastúpený: JUDr. JURKOVEC
ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom 026 01 Dolný Kubín, M. R. Štefánika 1822, IČO: 36 832 103, proti
žalovaným: 1/ F. G., C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XX, právne zastúpená: JUDr. Miroslav
Bachynec, advokát so sídlom Podbiel č. 177, 2/ I. J., C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E.
XXX, o neplatnosť zmluvy, o odvolaní žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.
17C/33/2024-65 zo dňa 03.09.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalobca m á proti žalovanej 1/ právo na náhradu trov odvolacieho konania dôvodne vynaložených
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
III. Žalobkyňa vo vzťahu k žalovanej 2/ nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že zámenná zmluva uzavretá medzi žalovanou v 1/
rade F. G., C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX a žalovaným v 2/ rade I. J., C. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXX, spísaná dňa 30.12.2021 a podpísaná žalovaným 2/ dňa 30.12.2021 a žalovanou
1/ dňa 05.01.2022, ktorej predmetom je zámena pozemkov v k. ú. D., zapísané pôvodne na LV č. XXXX,

teraz na LV č. XXXX, k. ú. D., pozemok parc. reg. „E“ KN č. 8456 - orná pôda o výmere 589 m2, „E“
KN č. 8464 - trvalý trávny porast o výmere 140 m2, „E“ KN č. 8465 - orná pôda o výmere 2323 m2, „E“
KN č. 8469/2 - trvalý trávny porast
o výmere 45 m2, v podiele 120/240-ín na jednej strane s pozemkom zapísaným na LV č. XXXX, k. ú.
D., pozemok parc. reg. „E“ KN č. 6105 - orná pôda o výmere 3205 m2,
v spoluvlastníckom podiele 1/2-ica na druhej strane, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom
Tvrdošín, katastrálnym odborom pod č. V 21/22 zo dňa 20.06.2022 je neplatná. Žalobcovi proti

žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 40a, § 41, § 116, § 117, § 140, § 603 ods. 3
Občianskeho zákonníka a ust. § 137 písm. d) CSP. Uviedol, že žalobca sa domáhal určenia relatívnej
neplatnosti vyššie označenej zámennej zmluvy s poukazom na § 40a Občianskeho zákonníka, dôvodiac
porušením zákonného predkupného práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie
vychádzal zo skutkového zistenia, že na LV č. XXXX, ktorý je vedený Okresným úradom Tvrdošín,
katastrálny odbor pre okres Tvrdošín, obec D., k.ú. D., je žalobca zapísaný ako podielový spoluvlastník

nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/4-ina. Žalovaná 1/ je zapísaná ako podielová
spoluvlastníčka v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/2-ica. Na LV č. XXXX, ktorý je vedený Okresným
úradom Tvrdošín, katastrálny odbor pre okres Tvrdošín, obec D., k. ú. D. je žalovaný 2/ zapísaný
ako podielový spoluvlastník nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 120/240-ín. Zámennouzmluvou spísanou dňa 30.12.2021 a podpísanou žalovanou 1/ dňa 05.01.2022 a žalovaným 2/ dňa
30.12.2021 zamieňajúci č. 1 (žalovaná v 1/ rade v tomto konaní) previedol jeho spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 120/240-ín k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v článku III. na zamieňajúceho č. 2

(žalovaný 2/ v tomto konaní). Zamieňajúci č. 2 previedol jeho spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2-ica k
nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej v článku III. na zamieňajúceho č. 1 (žalovaná 1/ v tomto konaní).
3. Z vyjadrení strán sporu súd prvej inštancie ustálil, že v danej veci nebolo sporné, že medzi žalovanou
1/ a žalovaným 2/ bola spísaná dňa 30.12.2021 zámenná zmluva, ktorá bola žalovanou 1/ podpísaná
dňa 05.01.2022 a žalovaným 2/ podpísaná dňa 30.12.2021, ktorá bola zavkladovaná pod č. V 21/22

zo dňa 20.06.2022. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi
nehnuteľnosti nebol prevádzaný spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2-ica k nehnuteľnosti zapísanej na
LV č. XXXX, pozemok KNE parc. č. 6105, druh pozemku: orná pôda o výmere 3205 m2 ponúknutý,
a teda bolo porušené jeho predkupné právo. Spornou však bola otázka žalobného návrhu, konkrétne
možnosti dovolávať sa žalobcom neplatnosti len časti zámennej zmluvy, resp. celej zámennej zmluvy.
4. Súd prvej inštancie sa prioritne zaoberal otázkou prípustnosti podanej žaloby o určenie relatívnej

neplatnosti zámennej zmluvy. Konštatoval, že právnymi dôsledkami porušenia predkupného práva je
možnosť dotknutej osoby dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu
spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu. Je nepochybné, že ide o určenie právnej skutočnosti, teda
o žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP, ktorej prípustnosť je podmienená existenciou osobitného
predpisu,ktorýurčitúosobuoprávňujepodaťurčovaciužalobu.Vuvedenomkontextesúdprvejinštancie

konštatoval, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. R 5/2022 žalobu o určenie relatívnej neplatnosti
právneho úkonu, ktorým bolo obídené predkupné právo podielového spoluvlastníka, priorizuje spomedzi
právnych prostriedkov nápravy dôsledkov porušenia predkupného práva podielového spoluvlastníka.
Zákon dáva podielovému spoluvlastníkovi pri porušení jeho predkupného práva tri alternatívy ochrany
proti tomu, kto predkupné právo porušil: 1/ právo domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu,

2/ právo domáhať sa, voči nadobúdateľovi, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu
za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil, 3/ ponechať si predkupné právo, ktoré začne pôsobiť
voči nadobúdateľovi podielu. Súčasne je v rozhodnutí formulovaný záver, že kumulácia týchto možností
je vylúčená, avšak v prípade rôznych súdnych žalôb súd musí vždy uprednostniť riešenie neplatnosti
právneho úkonu, s ktorým expressis verbis počíta samotný zákonodarca v § 40a Občianskeho

zákonníka, pričom ostatné spôsoby nápravy odvodené od porušenia zmluvného predkupného práva
predstavujú len komplementárny (individuálny) spôsob ochrany oprávneného vlastníka. Iba úplná
relatívna neplatnosť právneho úkonu môže plne zaručiť účel a zmysel predkupného práva. V tejto
súvislosti súd prvej inštancie poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/186/2022 v
zmysle ktorého: ,,Osobitným právnym predpisom, z ktorého v prípade porušenia predkupného práva

vyplýva oprávnenie spoluvlastníka domáhať sa žalobou určenia neplatnosti kúpnej zmluvy (137 písm.
d) Civilného sporového poriadku), je v hmotnoprávnej rovine § 40a Občianskeho zákonníka
v spojení s § 140 tohto zákonníka.“ Súd prvej inštancie konštatoval, že v okolnostiach prípadu neboli
preukázané zákonné predpoklady pre použitie výnimky z práva spoluvlastníka na predloženie ponuky
na uplatnenie predkupného práva. Na základe toho uzavrel, že žalobca sa zákonom predpísaným

spôsobom dovolal určenia relatívnej neplatnosti zámennej zmluvy pre obídenie predkupného práva.
5. Následne súd prvej inštancie skúmal, či je možné domáhať sa relatívnej neplatnosti len k tej časti
zámennej zmluvy, ku ktorej nehnuteľnosti mal žalobca predkupné právo. Poukázal pritom na judikatúru
súdov, z ktorej plynie, že pokiaľ ide o dvojstranný právny úkon, je potrebné skúmať, či ide o dva právne
úkony navzájom od seba oddeliteľné, ktoré sú spôsobilé samostatnej existencie, alebo je nutné zmluvu

chápať ako jediný nedeliteľný celok. Rozhodujúcim kritériom pritom zostáva vôľa zmluvných účastníkov,
ich stanovisko k danej otázke je preto treba vždy zistiť. Pri oddeliteľnej časti neplatného úkonu sa možno
domáhať práva z bezdôvodného obohatenia.
6. Právny úkon môže byť neplatný buď celý, alebo čiastočne. Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje
na celý právny úkon, je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje

iba na časť právneho úkonu, pričom ide o vadu právneho úkonu, ktorú možno oddeliť od jeho ostatného
obsahu, bude neplatnou ex tunc len táto časť právneho úkonu. § 41 Občianskeho zákonníka vychádza
zo zásady, že pri existencii vád právneho úkonu dôsledky neplatnosti postihujú celý právny úkon iba
vtedy, ak - z povahy právneho úkonu, - z jeho obsahu, - z okolností, za ktorých k nemu došlo nevyplýva,
že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Povahu právneho úkonu určuje predovšetkým jeho

obsah. Pod povahou právneho úkonu rozumieme typickú vlastnosť, ktorou sa daný úkon odlišuje od
iných úkonov. Za stavu, že by táto typická vlastnosť odčlenením časti úkonu stratila svoju podstatu,
znamenalo by to neprípustný zásah do povahy právneho úkonu a teda neoddeliteľnosť časti neplatného
právnehoúkonu.Podokolnosťami,zaktorýchdošlokprávnemuúkonu,jetrebarozumieťokolnosti,ktoréboli obsahom jednania strán, ktoré tu boli v čase tohto jednania, a ktoré vyústili k samotnému právnemu
úkonu. Posúdenie toho, či je časť právneho úkonu oddeliteľná od ostatného úkonu, bude závislé aj od
pomeru (vzťahu) samotného obsahu právneho úkonu ako celku k obsahu časti právneho úkonu.

7. Najvyšší súd ČR v judikáte 21Cdo/20/2013 vyslovil názor, že ,,oddeliteľnosť“ časti právneho úkonu od
ostatnéhojehoobsahujepotrebnévždyvyvodiťvýkladomzpovahyprávnehoúkonualebozjehoobsahu
alebo z okolností za ktorých k nemu došlo, uplatnia sa preto interpretačné zásady. Neoddeliteľnosť je
treba chápať v zmysle obsahovej, nie reálnej oddeliteľnosti, podľa zásady favor negotia je potom treba
dávať prednosť prístupu, ktorý inak zachováva ostatné časti zmluvy.

8. Zámenná zmluva je dvojstranne zaväzujúca zmluva, podľa ktorej si zmluvné strany zamieňajú vec za
vec. Svojou povahou ide o synalagmatický záväzkový právny vzťah. Z toho vyplýva, že plnenia oboch
strán sú navzájom na seba viazané (povinnosť plniť je podmienená súčasným protiplnením). Ide tu teda
nielen o vzájomnosť práv a povinností, ale aj o vzájomnú podmienenosť plnení. Táto zmluva sa riadi
ustanoveniami o kúpnej zmluve. Ide v podstate
o uzatvorenie dvoch kúpnych zmlúv, kedy namiesto kúpnej ceny je však poskytnutá zamenená vec.

Ide o typickú vlastnosť zámennej zmluvy, ktorou sa táto zmluva odlišuje od iných zmlúv. Odčlenením
časti jednej zámennej zmluvy od druhej zámennej zmluvy tým spôsobom, že by súd prvej inštancie len
časť jednej z nich vyhlásil za neplatnú pre nerešpektovanie predkupného práva, by súd prvej inštancie
neprípustným spôsobom zasiahol do povahy tohto právneho úkonu a zámenná zmluva by stratila svoju
podstatu. V danom prípade si žalovaná 1/ a žalovaný 2/ navzájom zamenili nehnuteľnosti, ktoré boli

bližšie špecifikované v predmetnej zámennej zmluve. Z povahy, ako aj obsahu tohto právneho úkonu
jednoznačne vyplýva, že jednu zámennú zmluvu od druhej zámennej zmluvy nemožno oddeliť, pretože
pokiaľ by súd určil len časť tejto zmluvy za neplatnú, t. j. tú časť, ktorá sa týka nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XXXX k. ú. D., vo vzťahu k druhej časti, ktorá sa týka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX
k. ú. D., by sa druhý účastník zámeny

(v danom prípade žalovaný 2/) bezdôvodne obohatil a takéto rozhodnutie by založilo ďalšie spory. Okrem
toho súd prvej inštancie poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení uviedol, že
chce spoluvlastnícky podiel previesť na žalobcu, nakoľko si myslí, že tento podiel mu patrí a zároveň
sa vyjadril tiež, že súhlasí, aby súd prvej inštancie rozhodol v prospech žaloby podanej žalobcom o
neplatnosť zmluvy.

9. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 262 ods. 1, 2 a § 255 ods.
1 CSP a žalobcovi, konštatujúc jeho úspech v spore v plnom rozsahu, priznal proti žalovaným 1/ a 2/
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
10. Včas podaným odvolaním domáha sa žalovaná 1/ zmeny napadnutého rozsudku a zamietnutia
žaloby. Zvolený spôsob ochrany práv uplatnený žalobcom proti zámennej zmluve ako celku, ktorého

predkupné právo bolo porušené len na LV č. XXXX k. ú. D., nebol podľa názoru žalovanej 1/ odôvodnený
vo vzťahu k LV č. XXXX k. ú. D., na ktorom žalobca nebol vedený ako podielový spoluvlastník, a teda
na podanie žaloby v tejto časti okrem iných skutočností nebol aktívne legitimovaný.
11. V ďalšej časti odvolania žalovaná 1/ poukazuje na preventívny charakter, ktorý má spĺňať určovacia
žaloba a potrebu skúmať naliehavý právny záujem na požadovanom konkrétnom určovacom petite.

Zdôrazňuje, že vo veci sa žalobca domáha určenia neplatnosti (relatívnej) zámennej zmluvy ako celku –
v skutočnosti dvoch kúpnych zmlúv – čo skonštatoval aj súd prvej inštancie na pojednávaní, predmetom
ktorých boli rozdielne nehnuteľnosti a rozdielni podieloví spoluvlastníci. Takúto žalobu predpokladá
Občiansky zákonník v ust. § 40a, pričom v danom prípade žalobca mal naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, ale len pri nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. D., na ktorom je

zapísaný ako podielový spoluvlastník.
12. Žalovaná 1/ argumentuje, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, že žalovaná 1/ porušila právo prednosti kúpy pri nehnuteľnostiach zapísaných na
LV č. XXXX kat. úz. D., keď existenciu naliehavého právneho záujmu ani netvrdil majúc za to, že súd
je povinný určiť neplatnosť zámennej zmluvy ako celku. Súd prvej inštancie bol povinný vychádzať z §

41 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje neplatnosť časti právneho úkonu. Základným predpokladom
toho, aby išlo len o neplatnosť časti úkonu je, že „vadnú“ časť právneho úkonu je možné oddeliť od
zvyšku úkonu.

13. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že odčlenením časti jednej zámennej zmluvy od druhej

zámennej zmluvy tým spôsobom, že by súd len časť jednej z nich vyhlásil za neplatnú pre
nerešpektovanie predkupného práva, by súd neprípustným spôsobom zasiahol do povahy tohto
právnehoúkonuazámennázmluvabystratilasvojupodstatu.Vdanomprípadesižalovaná1/ažalovaný
2/ navzájom zamenili nehnuteľnosti, ktoré boli bližšie špecifikované v predmetnej zámennej zmluve.Z povahy, ako aj obsahu tohto právneho úkonu jednoznačne vyplýva, že jednu zámennú zmluvu od
druhej zámennej zmluvy nemožno oddeliť, pretože pokiaľ by súd určil len časť tejto zmluvy za neplatnú,
t. j. tú časť, ktorá sa týka nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k. ú. D., druhá časť, ktorá sa týka

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k. ú. D., druhý účastník zámeny (v danom prípade žalovaný 2/)
by sa týmto bezdôvodne obohatil a takéto rozhodnutie by založilo ďalšie spory. Žalovaná 1/ argumentuje,
že uvedené konštatovanie súdu prvej inštancie nie je možné považovať za správne z procesnoprávneho
hľadiska, z pohľadu aktívnej legitimácie žalobcu, ktorú nie je možné nahradiť, a preto procesne správne
sa mohol domáhať neplatnosti iba časti zámennej zmluvy týkajúcej sa LV č. XXXX k. ú. D.. Na základe

možnosti dovolať sa relatívnej neplatnosti len časti zámennej zmluvy, žalobca sa nemohol relatívnej
neplatnosti zámennej zmluvy dovolať ako celku a v dôsledku nemožnosti dovolávať sa čiastočnej
neplatnosti zmluvy bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby na určenie neplatnosti časti zmluvy a nie
zmluvy ako celku.
14. Žalovaná 1/ súhlasí s názorom súdu prvej inštancie v tom, že z povahy, ako aj obsahu predmetného
právneho úkonu, vyplýva, že jednu zámennú zmluvu od druhej zámennej zmluvy nemožno oddeliť,

pretože pokiaľ by súd určil len časť tejto zmluvy za neplatnú, t. j. tú časť, ktorá sa týka nehnuteľností
evidovaných na LV č. XXXX k. ú. D., druhý účastník zmluvy žalovaný 2/, ktorý nadobudol podiely na inom
LV č. XXXX k. ú. D., by sa týmto úkonom bezdôvodne obohatil a takéto rozhodnutie by založilo ďalšie
spory medzi stranami konania. Žalovaná 1/ argumentuje, že to ale nemôže byť dôvodom na vyhovenie
žalobe, z ktorej je zrejmé, že na jej podanie v celom rozsahu nebol v zmysle procesných zásad žalobca

aktívne legitimovaný. Aktívnu legitimáciu nemôže nahradiť vyjadrenie žalovaného 2/, na ktoré poukázal
súd prvej inštancie, v ktorom mal uviesť, že chce spoluvlastnícky podiel previesť na žalobcu, nakoľko si
myslí, že tento podiel mu patrí a zároveň sa vyjadril tiež, že súhlasí, aby súd rozhodol v prospech žaloby
podanej žalobcom o neplatnosť zmluvy.

15. Záverom žalovaná 1/ argumentuje, že určovacia žaloba nie je opodstatnená najmä vtedy, ak
vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorý dospel k správnemu záveru, že žalobca sa zákonom predpísaným spôsobom dovoláva

určenia relatívnej neplatnosti zámennej zmluvy pre obídenie predkupného práva. Tvrdenie žalovanej
1/, že žalobca nebol v celom rozsahu aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby, si vzájomne
odporuje s tvrdením žalovanej 1/ v podanom odvolaní, v ktorom vyslovuje súhlas s názorom súdu prvej
inštancie, že nie je možné oddeliť jednu zámennú zmluvu od druhej zámennej zmluvy.
17. Žalovaná 1/ v odvolacej replike uvádza, že žalobca len zopakoval časť odôvodnenia jej odvolania

a nezaoberal sa podstatou odvolania spočívajúceho v opomenutí procesnej zásady týkajúcej sa aktívnej
legitimácie na podanie žalobného návrhu. Žalovaná 1/ zotrváva na tom, že žalobcom zvolený spôsob
ochrany práv oprávneného spoluvlastníka proti zámennej zmluve ako celku nebol správny. Predkupné
právo žalobcu bolo porušené len na LV č. XXXX k. ú. D.. Zo strany žalobcu vo vyjadrení ide zjavne
o nepochopenie podstaty tvrdenia odvolateľky, že vyslovila súhlas s názorom súdu prvej inštancie, že

nie je možné oddeliť jednu zámennú zmluvu od druhej zámennej zmluvy. Urobila tak z dôvodu, že podľa
doterajšej súdnej praxe, ak nastane takýto prípad, bolo povinnosťou súdu žalobu ako celok zamietnuť,
lebo žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení u oboch zmlúv, z ktorých
sa skladá zámenná zmluva.

18. Žalobca v súdom stanovenej lehote odvolaciu dupliku k odvolacej replike žalovanej 1/ nepodal.

19. Žalovaný 2/ ostal v odvolacom konaní pasívny.

20. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne

legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v § 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie
pri aplikácii § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

21.Odvolacísúdsavcelomrozsahustotožnilsoskutkovýmizávermisúduprvejinštancie(ktorénapokon
ani odvolaním žalovanej 1/ neboli napádané), v zmysle ktorých medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/
bola dňa 30.12.2021 spísaná zámenná zmluva (žalovanou 1/ podpísaná dňa 05.01.2022 a žalovaným
2/ dňa 30.12.2021), zavkladovaná pod č. V 21/22 zo dňa 20.06.2022. Zámennou zmluvou zamieňajúcič. 1 (žalovaná 1/) previedol svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 120/240-ín k nehnuteľnostiam
bližšie špecifikovaným v čl. III. na zamieňajúceho č. 2. Zamieňajúci č. 2 (žalovaný 2/) previedol jeho
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej v čl. III. na zamieňajúcu č. 1.

NaLVč.XXXXk.ú.D.ježalobcazapísanýakopodielovýspoluvlastníknehnuteľnostivspoluvlastníckom
podiele o veľkosti 1/4. Žalovaná 1/ je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka v spoluvlastníckom podiele
o veľkosti 1/2. Na LV č. XXXX k. ú. D. je žalovaný 2/ zapísaný ako podielový spoluvlastník nehnuteľností
v spoluvlastníckom podiele 120/240-ín. Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že žalobcovi
ako podielovému spoluvlastníkovi nehnuteľnosti nebol prevádzaný spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2

k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k. ú. D. – pozemok KNE parc. č. 6105, druh pozemku orná
pôda o výmere 3205 m2 ponúknutý na predaj, a teda bolo porušené jeho predkupné právo.
22. Súd prvej inštancie ďalej vec správne právne posúdil v intenciách v ust. § 40a, § 41,
§ 116, § 117, § 140 a § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ust. § 137 písm. d) CSP, keď
dospel k záveru o prípustnosti žalobcom podanej určovacej žaloby v intenciách § 137 písm. d) CSP.
Osobitným právnym predpisom, z ktorého v prípade porušenia predkupného práva vyplýva oprávnenie

spoluvlastníka domáhať sa žalobou určenia neplatnosti zmluvy, je v hmotnoprávnej rovine § 40a
Občianskeho zákonníka v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka. Správny bol tiež poukaz súdu prvej
inštancie na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. R5/2022, v intenciách ktorého v prípade rôznych
súdnych žalôb súd musí vždy uprednostniť riešenie neplatnosti právneho úkonu s ktorým expressis
verbis počíta samotný zákonodarca v ust. § 40a Občianskeho zákonníka, keď ostatné spôsoby nápravy

odvedené od porušenia zmluvného predkupného práva predstavujú len komplementárny (individuálny)
spôsob ochrany oprávneného vlastníka. Iba úplná relatívna neplatnosť právneho úkonu môže plne
zaručiť účel a zmysel predkupného práva.
23. Odvolací súd stotožňuje sa so závermi súdu prvej inštancie i v časti, v ktorej konštatoval,
že nie je možné domáhať sa relatívnej neplatnosti len časti spornej zámennej zmluvy vo vzťahu

k nehnuteľnosti, ku ktorej mal žalobca predkupné právo keď konštatoval, že zámenná zmluva svojou
povahou predstavuje synalagmatický záväzkový právny vzťah. Plnenia oboch strán sú navzájom na
seba viazané (povinnosť plniť je podmienená súčasne protiplnením). Ide tu teda nielen o vzájomnosť
práv a povinností, ale aj o vzájomnú podmienenosť plnení. Súd prvej inštancie dospel skúmajúc povahu
i obsah právneho úkonu k správnemu záveru o nemožnosti oddeliteľnosti časti právneho úkonu (prevod

nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej bolo porušené predkupné právo žalobcu) od ostatného jeho obsahu
(prevodu nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorému nebolo porušené predkupné právo žalobcu).
24. Odvolací súd však považuje za potrebné dištancovať sa od tých právnych záverov súdu prvej
inštancie, v rámci ktorých súd prvej inštancie vo vzťahu k posudzovanej zmluve určenia neplatnosti
ktorej sa domáha žalobca konštatuje, že v danom prípade, cit.: ,,Ide v podstate o uzatvorenie dvoch

kúpnych zmlúv, kedy namiesto kúpnej ceny je však poskytnutá zamenená vec...“, resp. v rámci ktorých
konštatuje, cit.: ,,odčlenením časti jednej zámennej zmluvy od druhej zámennej zmluvy tým spôsobom,
že by súd len časť jednej z nich vyhlásil za neplatnú pre nerešpektovanie predkupného práva, by
súd neprípustným spôsobom zasiahol do povahy tohto právneho úkonu...“. Uvedená nesprávna úvaha
súdu prvej inštancie, podľa ktorej sú v posudzovanom právnom úkone (zámennej zmluve spísanej dňa

30.12.2021) obsiahnuté dve zámenné zmluvy, však nemala žiaden vplyv na vecnú správnosť rozsudku
súdu prvej inštancie.
25. Prioritne vo vzťahu k vyššie zmieňovanej chybnej úvahe súdu prvej inštancie považuje odvolací
súd za potrebné uviesť, že v danom prípade medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ (ktorý porušil
predkupné právo žalobcu) bola uzavretá typická (jedna) zámenná zmluva, v ktorej sa obe strany

zaviazali ,,previesť“ zmluvnému partnerovi vlastnícke právo k vymieňanej veci (žalovaná 1/ žalovanému
2/ spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku III. zmluvy a žalovaný 2/ žalovanej
1/ oproti uvedenému svoje spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti špecifikovanej v článku III. zmluvy).
26. Zámenná zmluva je typickou vzájomnou (synalagmatickou) zmluvou podobnou kúpnej zmluve.
Jej predmetom je ,,výmena niečoho za niečo“ (quid pro quo). Vo vzťahu ku kúpnej zmluve však ide

o všeobecnejší inštitút, pretože predmetom zámeny môže byť čokoľvek, avšak v prípade kúpy to môžu
byť len peniaze ako druhovo určené veci. Kúpna zmluva je z tohto hľadiska špecifickým druhom zámeny
veci. Na rozdiel od kúpnej zmluvy sa ako protiplnenie pri zámennej zmluve poskytuje takisto vec, nie
peniaze (ak by kúpna cena nebola dojednaná, mohlo by ísť o darovaciu zmluvu). Pravda uvedené
nevylučuje ani zámenu veci za peniaze, ak peniaze nevystupujú ako druhovo určené veci. O zámennú

zmluvu by v takom prípade išlo, keby sa vec vymieňala za peniaze ako zberateľské kusy, alebo keby
išlo o výmenu vecí, ktoré sú predmetom zberateľského záujmu (napr. mince) medzi zberateľmi.
27. Právne následky vzájomnosti záväzkov sa všeobecne prejavujú v tom, že pokiaľ dohoda alebo
osobitný predpis neustanovujú niečo iné, aplikuje sa na ne najmä zásada vzájomnej viazanosti plnenia,na ktorej sa zakladá námietka nesplnenia zmluvy. Ak teda subjekt vzájomného záväzkovoprávneho
vzťahu uplatní svoju pohľadávku proti druhému subjektu, hoci sám neplnil alebo nie je pripravený plniť
(ochotný) súčasne, tento druhý subjekt môže vzniesť námietku nesplnenia zmluvy. Ak je námietka

opodstatnená, druhý subjekt nie je povinný plniť a ani sa nemôže z tohto dôvodu dostať do omeškania.
Na rozdiel od vzájomného záväzku pri jednoduchom (bezodplatnom) záväzku má jeden subjekt iba
postavenie veriteľa a druhý iba postavenie dlžníka, takže jeden právo požadovať plnenie, druhý je
povinný plnenie poskytnúť. Ako príklad jednoduchého záväzku možno uviesť darovanie alebo ručenie.
Aj pri jednoduchom záväzku existuje vzájomnosť práv a povinností (dlžník ma nielen povinnosť, ale aj

právo plniť a veriteľ má nielen právo požadovať plnenie, ale aj povinnosť ho prijať a poskytnúť potrebné
spolupôsobenie). Rozdiel oproti vzájomnému záväzku je však v tom, že pri jednoduchom záväzku
neexistuje zmieňovaná podmienenosť plnenia. Zámenná zmluva, aká bola uzatvorená i v danom
prípade, je teda typickým vzájomným (synalagmatickým) záväzkom, t. j. záväzkom, pri ktorom si strany
poskytujú ekonomický prospech navzájom a pri ktorom sú obe strany navzájom veriteľom i dlžníkom.
28. V prejednávanej veci medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ bola uzavretá (jedna) zámenná zmluva,

na základe ktorej si žalovaná 1/ a žalovaný 2/ vzájomne ako celok zamenili svoje spoluvlastnícke
podiely, a to žalovaná 1/ svoj spoluvlastnícky podiel evidovaný na LV č. XXXX (v súčasnosti vedenom
ako LV č. XXXX) a žalovaný 2/ svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam evidovaný na LV č.
XXXX. Inými slovami, odplata žalovaného 2/ (ktorý porušil predkupné právo žalobcu) za prevod jeho
spoluvlastníckehopodieluvovýške1knehnuteľnostievidovanejnaLVč.XXXX–parc.reg.Eevidovanej

na mape určeného operátu ako parc. č. 6105 orná pôda o výmere 3205 m2 mala formu nepeňažnej
odplaty – vecného plnenia – prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/ k nehnuteľnostiam
evidovaným na LV č. XXXX (toho času LV č. XXXX), parc. reg. E evidované na mape určeného operátu
ako parc. č. 8456 orná pôda o výmere 589m2, č. 8464 trvalý trávny porast o výmere 140m2, č. 8465 orná
pôda o výmere 2423m2, č. 8469/2 trvalý trávny porast o výmere 45m2. V článku V. ods. 1 Zmluvy sa

zmluvné strany dohodli, že hodnota zamieňaných nehnuteľností špecifikovaných v zmluve je rovnaká,
preto si nebudú medzi sebou nič doplácať.
29. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že zámennú zmluvu je ďalej potrebné odlíšiť od tzv. dvojitej
kúpy, pri ktorej sa plnenie jednej strany podmieňuje plnením druhej strany, pričom každé scudzenie
sa posudzuje samostatne. O tom, či ide o zámennú zmluvu, alebo o dvojitú kúpu, svedčí vôľa

zmluvných strán. Ak dochádza k vzájomnej výmene dvoch individuálne určených vecí, pričom uvedenie
ich ceny slúži iba ako ukazovateľ ich hodnoty, potom ide o výmenu, a to aj v prípade, keď sa má
rozdiel v cenách zmieňovaných vecí kompenzovať vyplatením peňazí. Vôľa zmluvných strán smeruje
k uzavretiu zámennej zmluvy aj vtedy, keď bude v jednej zmluve uvedená ,,zámenná cena“, ale tá sa
má súčasne vyrovnať vzájomným zápočtom strán.

30. Ak sa však vzájomne plní tak, že pre každé plnenie je stanovená určitá cena, pričom obe plnenia sú
hospodársky a právne nezávislé tak, že neplatnosť jedného nespôsobuje neplatnosť druhého plnenia,
potom ide o dve oddelené – hoci navonok súčasne uzavreté – kúpne zmluvy. V prejednávanom
prípade nebola pre každé jednotlivé plnenie (plnenie žalovanej 1/ a plnenie žalovaného 2/) stanovená
samostatná cena a obsah uzavretej zmluvy ani súdom prvej inštancie zistené skutkové okolnosti nedáva

žiaden priestor pre úvahu o tom, že obe plnenia (plnenie žalovanej 1/ a plnenie žalovaného 2/) boli
hospodársky a právne nezávislé.
31. Vzhľadom na uvedené právnoteoretické postuláty potom odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú
odvolaciu argumentáciu žalovanej 1/, ktorej podstata spočívala v tvrdení/obrane, že žalobca mal aktívnu
vecnú legitimáciu len pokiaľ išlo o určenie neplatnosti tej zámennej zmluvy, ktorou žalovaný 2/ previedol

svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX, pričom nebol aktívne
legitimovaný a nepreukázal naliehavý právny záujem pokiaľ išlo o určenie neplatnosti tej zámennej
zmluvy, ktorou žalovaná 1/ previedla svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam evidovaným na LV
č. XXXX (toho času XXXX).
32. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v prejednávanej veci bola uzavretá jedna zámenná

zmluva, žalovaný 2/ porušil predkupné právo žalobcu vo vzťahu k nehnuteľnostiam evidovaným na
LV č. XXXX, za ktorú získal nepeňažné (vecné) plnenie. Z hľadiska priznania možnosti dovolávať
sa relatívnej neplatnosti zmluvy v intenciách ust. § 40a Občianskeho zákonníka je irelevantné, aký
charakter malo protiplnenie, či formu nehnuteľnosti, hnuteľných vecí, zmeniek, cenných papierov, atď.
Išlo o odplatu, ktorú nemožno oddeliť od plnenia – prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovaného

2/ k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX (obdobne ako kúpnu cenu nemožno oddeliť od
predmetu kúpy v kúpnej zmluve). Uvedené sa nijak teda nelíši od možnosti dovolávať sa relatívnej
neplatnosti napr. celej kúpnej zmluvy, kde odplatou sú druhovo určené peniaze. Nie je preto z hľadiska
posúdenia aktívnej vecnej legitimácie, resp. naliehavého právneho záujmu právne relevantné, či ajvo vzťahu k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX (toho času XXXX) bolo/nebolo porušené
predkupné právo žalobcu, ako tvrdí odvolateľka. Záverom je potrebné zdôrazniť, že naliehavý právny
záujemnaurčeníneplatnostizámennejzmluvynebolpovinnýžalobcapreukazovať.Oprávneniežalobcu

domáhať sa určenia neplatnosti (celej) zámennej zmluvy (§ 137 písm. d) CSP) z dôvodu porušenia jeho
predkupnéhoprávažalovaným2/plyniezosobitnéhoprávnehopredpisu-§40aObčianskehozákonníka
v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že jednotlivé
plnenia nemožno od seba oddeliť. Odčlenením časti úkonu (prevodu spoluvlastníckeho podielu) na
nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX od druhej časti úkonu – prevodu spoluvlastníckeho podielu

k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX (toho času XXXX) by uzavretá zmluva stratila celkom
svoju podstatu, nakoľko by sa výrazne zasiahlo do podstatných pojmových znakov (tzv. essentialia
negotti) zámennej zmluvy ako takej.
33. Nakoľko odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej
inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie pri aplikácii ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako
vecne správny.

34.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§255ods.1CSPvspojenís§396ods.1
CSP.Žalovaná1/nebolasosvojímodvolanímúspešnáanivčasti,pretoúspešnejprotistrane–žalobcovi
patrí voči nej nárok na náhradu trov konania tohto štádia konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 v spojení s § 251 CSP.
Keďže žalovaný 2/ nebol v odvolacom konaní aktívny, nemohli vo vzťahu k žalovanému 2/ vzniknúť

žalobcovi žiadne trovy odvolacieho konania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd vyslovil, že žalobca vo
vzťahu k žalovanému 2/ nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)