Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 12, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 32K/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1325204666
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Muziková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:1325204666.3

Uznesenie

21 32K/16/2025
Okresný súd Nitra, v právnej veci začatého konkurzného konania na majetok dlžníka: Retrack Slovakia
s. r. o., sídlo Prievozská 4b, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 45 866 040, zastúpený: bnt
attorneys-at-law, s.r.o., so sídlom Cintorínska 7, 811 08 Bratislava, IČO: 35 886 978, o návrhu dlžníka
na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, takto

r o z h o d o l :

2 32K/16/2025
I. Súd vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka: Retrack Slovakia s. r. o., sídlo Prievozská 4b, 821
09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 45 866 040.

II. Súd má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (t. j. na vyhlásenie
konkurzu) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu

a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení.

III. Súd ustanovuje do funkcie správcu: CUBE RECOVERY, k.s., so sídlom kancelárie Námestie
slobody 28, 811 06 Bratislava, IČO: 55 415 245, značka správcu S 2087.

IV. Súd vyzýva veriteľov, aby prihlásili pohľadávky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate,
prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia
konkurzu. Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „ZKR“) a musí spĺňať náležitosti podľa § 29 ZKR.

V. Súd ukladá správcovi podať súdu (1.) do 15 dní od ustanovenia do funkcie súdu podrobnú

písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (2.) do
35 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku
úpadcu a vykonaných úkonoch, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú správu o stave
zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (4.) najneskôr 5 dní pred konaním
prvej schôdze veriteľov štvrtú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu
a vykonaných úkonoch.

VI. Súd ukladá správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka
spôsobom podľa článku 54 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015
o insolvenčnom konaní v účinnom znení známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí
majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej
republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

o d ô v o d n e n i e :

15 32K/16/20251. Súd uznesením č. k. 32K/16/2025 – 275 z 04. augusta 2025, právoplatným dňa 09.08.2025, rozhodol
o začatí konkurzného konania na majetok dlžníka, a to na základe návrhu dlžníka vyhlásenie konkurzu
na jeho majetok. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 152/2024 dňa 08.08.2025.

Nasledujúcim dňom, t. j. 09.08.2025 sa začalo konkurzné konanie (§ 14 ods. 3 v spojení s § 199 ods.
9 ZKR).

2. Konkurzná vec bola postúpená z Mestského súdu Bratislava III na Okresný súd Nitra dňa 18.07.2025,
ako súdu príslušnému , keďže návrhom, doručeným Mestskému súdu Bratislava III súdu dňa 30.06.2025

sa dlžník domáhal, aby súd vyhlásil na jeho majetok konkurz. Vec bola na Mestskom súde Bratislava
III vedená pod sp. zn. 25K/45/2025. Mestský súd Bratislava pri posudzovaní právomoci zistil, že
majetok dlžníka v poslednom účtovnom období pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu prekročil
10.000.000,00 eur, a preto s poukazom na ust. § 196a ods. 2 písm. c) ZKR, v spojení s § 20a písm. c),
bod 2. a 3. zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch postúpil spis Okresnému súdu Nitra. Okresný súd Nitra je
vecne, kauzálne i miestne príslušný na konkurzné konanie (§ 196a ods. 2 písm. c/, ods. 4, ods. 5 ZKR).

3. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (inak aj len „zákon o konkurze
a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), ak sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu dlžníka, súd
najneskôr do piatich dní od začatia konkurzného konania vyhlási na majetok dlžníka konkurz alebo
dlžníkovi v rovnakej lehote ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosti o jeho majetnosti.

4. Podľa § 196a ods. 1 písm. d) ZKR, na konanie podľa tohto zákona sú kauzálne príslušné (d/) Okresný
súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre.

5.Podľa§196aods.2písm.c)ZKR,Nakonkurznékonanieareštrukturalizačnékonanie,vktoromsamá

ustanoviť správca z oddielu špeciálnych správcov zoznamu správcov, sú kauzálne príslušné Okresný
súd Nitra pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Trnave.

6. Podľa § 196a ods. 4 ZKR, na konanie podľa tohto zákona je miestne príslušný súd, v ktorého obvode
má dlžník bydlisko alebo sídlo.

7. Podľa § 196a ods. 5 ZKR, príslušnosť súdu na konkurzné konanie a na reštrukturalizačné konanie
voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, sa určuje podľa okolností,
ktoré tu boli ku dňu, ktorý predchádza o šesť mesiacov deň podania návrhu na vyhlásenie konkurzu
alebo povolenie reštrukturalizácie.

8. Podľa § 20a písm. c) zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch , Ak osobitný predpis10a ustanovuje, že
správcu súd ustanoví na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov
schválených ministerstvom, pre náhodný výber platia tieto pravidlá: náhodný výber sa uskutoční iba zo
správcov, ktorí sú zapísaní v oddiele špeciálnych správcov, ak ide o konanie voči právnickej osobe,

2. ktorej obrat v poslednom kalendárnom roku pred vyhlásením konkurzu prekročil 10 000 000 eur,
3. ktorej majetok podľa poslednej účtovnej závierky presiahol 10 000 000 eur,

9. Podľa § 3 ods. 1 ZKR, dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá

návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.

10. Podľa § 22 ods. 1 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby
v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania
pohľadávok odkazom na príslušné ustanovenia tohto zákona. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil

predbežného správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu.

11. Podľa § 40 ods. 1 ZKR, správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením; za správcu môže
ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu na základe náhodného
výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak ide

o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov. Uznesenie o ustanovení správcu súd bezodkladne
zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí úpadcovi (dlžníkovi) a správcovi.12. Podľa § 41 ZKR, súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu. Súd je
pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného
konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. Ak dochádza k prieťahom alebo

porušovaniu povinností ustanovených týmto zákonom, môže súd uložiť správcovi vykonanie potrebných
opatrení na odstránenie nedostatkov. Nesplnenie povinnosti uloženej súdom je závažným porušením
povinnosti správcu.

13. Podľa § 12 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona

č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „vyhláška č. 665/2005 Z. z.“), ak správca
do 15 dní od ustanovenia do funkcie nepodá súdu podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a
zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo
základnej sumy. Ak správca nepodá súdu druhú podrobnú správu o týchto skutočnostiach do 35 dní
od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca
nepodá súdu tretiu podrobnú správu o týchto skutočnostiach do 50 dní od ustanovenia do funkcie, jeho

paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu štvrtú podrobnú správu
o týchto skutočnostiach najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov, jeho paušálna odmena
sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak pred konaním prvej schôdze veriteľov došlo k výmene správcu
alebo k skráteniu lehôt, pri znížení paušálnej odmeny správcu sa na to prihliadne tak, aby správcovi
riadne vykonávajúcemu funkciu pred konaním prvej schôdze veriteľov nebola podľa tohto ustanovenia

neodôvodnene znížená jeho paušálna odmena.

14. Podľa § 197 ods. 6 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie
súd poučí účastníkov o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku
zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky

súd neprihliada.

15. Podľa § 197 ods. 7 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie
alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd vo výroku určí medzinárodnú právomoc súdu
podľa osobitného predpisu3b) a uloží správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu.26)

16. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 3b) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7
ZKR je čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom
konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení.

17. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 26) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7
ZKR je Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie
Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 01; Ú. v. ES L 160, 30. 6. 2004) v platnom znení (a) Nariadenie (EÚ) č. 2015/848
v platnom znení.

18. Podľa čl. 2 ods. 4., ods. 7, ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848
z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení (ďalej aj len „nariadenie o insolvenčnom
konaní“ alebo „nariadenie č. 2015/848“), na účely tohto nariadenia: (4) „insolvenčné konanie“ sú
konania uvedené v prílohe A; (7) „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: i) rozhodnutie
akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení začatia takéhoto konania a ii)

rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu, (8) „okamih začatia konania“ je okamih, v ktorom rozhodnutie
o začatí insolvenčného konania nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné.

19. Podľa čl. 3 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, právomoc začať insolvenčné konanie majú
súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len

„hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne
vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami.

20. Podľa čl. 3 ods. 1., pododsek prvý nariadenia o insolvenčnom konaní, v prípade spoločnosti alebo
právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo,

ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo
do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie
insolvenčného konania.21. Podľa čl. 4 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie
insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí
insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je

právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2.

22. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní, dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže proti
rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde, a to na
základe medzinárodnej právomoci.

23. Podľa čl. 54 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, hneď po začatí insolvenčného konania
v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom
okamžite informuje známych zahraničných veriteľov.

24. Podľa čl. 2 ods. 12 nariadenia o insolvenčnom konaní, na účely tohto nariadenia: „zahraničný veriteľ“

je veriteľ, ktorý má svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako
je štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia
členských štátov.

25. Predmetom tohto rozhodovania súdu po začatí konkurzného konania je rozhodovanie podľa § 18

ods. 1 ZKR o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka alebo ustanovení predbežného správcu.

26. Súd v prvom rade uvádza, že návrh na vyhlásenie konkurzu podal v prejednávanej veci dlžník, čo
zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku jeho úpadku (§ 3 ods. 1 veta druhá ZKR).

27. Keďže sa v prejednávanej veci začalo konkurzné konanie na základe návrhu dlžníka, je súd povinný
po začatí konkurzného konania podľa § 18 ods. 1 ZKR buď vyhlásiť na majetok dlžníka konkurz
alebo dlžníkovi v rovnakej lehote ustanoviť predbežného správcu, ak má pred vyhlásením konkurzu
pochybnosti o jeho majetnosti.

28. Čo sa týka pochybnosti o majetnosti dlžníka v zmysle § 18 ods. 1 ZKR, tento pojem je vzhľadom
na to, že v § 18 ods. 1 ZKR je s pochybnosťami o majetnosti dlžníka spojený následok spočívajúci vo
vymenovaní predbežného správcu, vykladať v spojení s právnou úpravou inštitútu predbežného správcu
v § 21 ods. 1 v spojení s § 20 ZKR a s § 9 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z.

29. Z § 21 ods. 1 v spojení s § 20 ZKR a v spojení s § 9 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. vyplýva, že
dôvodom zastavenia konkurzného konania po ustanovení predbežného správcu za účelom vykonania
zisťovania, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu, je záver súdu, že
majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6.500,- eur. Teda úlohou predbežného správcu je posúdiť, či majetok
dlžníka nemá hodnotu ani 6.500,- eur (a contrario či má hodnotu aspoň 6.500,- eur).

30. Aplikujúc uvedené na rozhodovanie podľa § 18 ods. 1 ZKR o tom, či súd po začatí konkurzného
konania vyhlási konkurz na majetok dlžníka alebo ustanoví predbežného správcu, možno konštatovať
záver, že dôvodom nevyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka ale ustanovenia predbežného správcu
dlžníkovi sú pochybnosti o tom, či majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6.500,- eur.

31. Ak totiž súd nemá pochybnosti o tom, že majetok dlžníka má hodnotu aspoň 6.500,- eur, nie je
dôvod ustanovovať dlžníkovi predbežného správcu, keďže jeho úlohou je len posúdiť, či majetok dlžníka
postačuje aspoň na úhradu nákladov konkurzu, hodnota ktorého je stanovená vo vyhláške č. 665/2005
Z. z.

32. V prejednávanej veci z k návrhu pripojenej poslednej riadnej účtovnej závierky vyplýva, že
hodnota majetku dlžníka bola k 31.12.2024 vo výške 13 027 120,00 eur, pričom aj podľa zoznamu
majetku dlžníka, pripojeného k návrhu a zostaveného ku dňu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu
(25.06.2025), bola hodnota v ňom uvedeného majetku dlžníka niekoľkonásobne presahuje hodnotu

6.500,- eura. Zároveň navrhovateľ zložil na účet súdu dňa 22.07.2025 preddavok na úhradu nákladov
konkurzu v sume 6.500,00 eur. Na základe týchto listinných príloh návrhu na vyhlásenie konkurzu
a zloženému preddavku vo výške 6.500,00 eur súd uzatvára, že majetok dlžníka má hodnotu aspoň
6.500,- eur.33. Vzhľadom na uplatnenú právnu domnienku úpadku dlžníka (§ 3 ods. 1 veta druhá ZKR) a záver, že
majetok dlžníka má hodnotu aspoň 6.500,- eur, sú v prejednávanej veci splnené všetky podmienky na

vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka na jeho návrh podľa § 18 ods. 1 ZKR.

34. Súd vzhľadom na podania, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise a ktoré cituje nižšie v odsekoch
dáva do pozornosti, že v tomto štádiu konania sa podľa § 3 ods. 1 vety druhej ZKR vzhľadom
na to, že návrh podal dlžník, predpokladá jeho úpadok. Druhá veta prvého odseku komentovaného

ustanovenia obsahuje právnu domnienku úpadku. Ak dlžník sám podá návrh na vyhlásenie konkurzu
na svoj majetok (jedná sa o tzv. dlžnícky návrh), predpokladá sa jeho úpadok. Pri dlžníckom návrhu
dlžník svoj úpadok pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu dlžník nemusí nijakým spôsobom
preukazovať a súd nemusí existenciu jeho úpadku nijakým spôsobom skúmať. Pri úvahách o povahe
tejto právnej domnienky súd vyslovuje názor, že je stále sporné, či sa jedná o vyvrátiteľnú alebo
nevyvrátiteľnú právnu domnienku. Súd má totiž za to, že právna úprava účinná do 31. decembra

2011 neumožňovala účastníkom konania a ani súdu túto domnienku v priebehu konania vyvrátiť. Pri
pohľade na aktuálne znenie ust. § 102 ods. 2 ZKR už možno konštatovať, že táto domnienka má
charakter vyvrátiteľnej právnej domnienky majúcej za následok zrušenie vyhláseného konkurzu pre
neexistenciu predpokladov pre konkurz (predpokladom pre konkurz je existencia úpadku). Uvedené
zrušenie vyhláseného konkurzu pre neexistenciu predpokladov pre konkurz (predpokladom pre konkurz

je existencia úpadku) je však možné až v ďalšom štádiu konkurzného konania (po vyhlásení konkurzu),
nie v štádiu po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu dlžníkom, keďže obdobie od podania návrhu
na vyhlásenie konkurzu do rozhodnutia, či sa na základe neho začne konkurzné konanie, tvorí prvé
štádium konania o tomto návrhu (ktoré predchádza začatiu samotného konkurzného konania), sa
vyznačuje prísnou formálnosťou. Súd v tomto štádiu preskúmava len procesné podmienky na konanie

(najmä právomoc, príslušnosť – vecnú, kauzálnu, miestnu, procesnú subjektivitu dlžníka a v prípade
veriteľského návrhu aj navrhovateľa), formálne a obsahové náležitosti podaného návrhu na vyhlásenie
konkurzu, vecnú legitimáciu (a to v prípade veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu tak aktívnu ako
aj pasívnu) a splnenie preddavkovej povinnosti, ak túto navrhovateľ podľa § 13 ZKR má. Súd v tomto
štádiu konania pri dlžníckom návrhu na vyhlásenie konkurzu nemá k dispozícii dokumenty spôsobilé

na posúdenie úpadku dlžníka a jeho platobnej neschopnosti v zmysle zákona § 3 ZKR a Vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 643/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia
platobnejneschopnostiapôvodneajpredlženia.Vprípadedlžníckehonávrhupredvyhlásenímkonkurzu
preto nie je možné skúmať otázku úpadku, nakoľko v tomto štádiu vzhľadom na vyššie uvedené platí
fikcia úpadku dlžníka (§ 3 ods. 1 ZKR). Súd by ani technicky ani časovo v rámci 5 dňovej lehoty na

rozhodnutie nevedel riadne tuto otázku posudzovať. Až po vyhlásení konkurzu správca môže objektívne
zistiť, že dlžník nie je v úpadku, čo bude dôvod na zrušenie konkurzu, nakoľko nie sú predpoklady pre
konkurz, ktorým je existencia úpadku (§ 102 ods. 2 ZKR).

35. Súd preto týmto uznesením v I. výroku podľa § 18 ods. 1 ZKR rozhodol o vyhlásení konkurzu na

majetok dlžníka.

36. Ak súd vyhlási konkurz, je povinný v tomto uznesení podľa § 22 ods. 1 ZKR súčasne (i/) ustanoviť
dlžníkovi správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov
schválených ministerstvom zo zoznamu správcov (§ 40 ods. 1 ZKR), keďže v danej veci nebol dlžníkovi

ustanovený predbežný správca, (ii/) vyzvať veriteľov, aby v zákonnej lehote (§ 28 ods. 2 ZKR) prihlásili
svoje pohľadávky, a (v poučení) poučiť veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok odkazom na
príslušné ustanovenia ZKR.

37. Majetok dlžníka v poslednom účtovnom období pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu

prekročil 10.000.000,00 eur, a preto s poukazom na ust. § 196a ods. 2 písm. c) ZKR, v spojení s § 20a
písm. c), bod 2. a 3. zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch postúpil spis Okresnému súdu Nitra. Okresný
súd Nitra je vecne, kauzálne i miestne príslušný na konkurzné konanie (§ 196a ods. 2 písm. c/, ods.
4, ods. 5 ZKR).

38.SúdpretovIII.výrokutohtouzneseniapodľa§22ods.1vspojenís§40ods.1ZKRustanovilsprávcu
v ňom uvedeného na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov
schválených ministerstvom, a to podľa § 20a písm. c) bod 3. zákona o správcoch zo zoznamu správcov,
ktorí sú zapísaní v oddiele špeciálnych správcov, v IV. výroku podľa § 22 ods. 1 v spojení s § 28 ods.1, ods. 2 vyzval veriteľov, ktorí majú pohľadávku, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, aby prihlásili
svoje pohľadávky prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45
dní od vyhlásenia konkurzu (a v poučení podľa § 22 ods. 1 ZKR poučil veriteľov o spôsobe prihlasovania

pohľadávok odkazom na príslušné ustanovenia ZKR, ktorými sú ustanovenia § 28 ZKR o prihlasovaní
pohľadávok, § 29 ZKR o náležitostiach prihlášky a § 30 ZKR o nedostatkoch prihlášky).

39. Súd je oprávnený a súčasne povinný vykonávať dohľad nad správcom, a za tým účelom ZKR okrem
iného zveruje súdu oprávnenie v § 41 vyžadovať od správcu (okrem iného) správy o priebehu konania.

Súd pritom môže stanoviť správcovi povinnosť predkladať správy aj vo vopred stanovených lehotách.

40. Súd preto v V. výroku tohto uznesenia podľa § 41 ZKR uložil správcovi povinnosť predkladať súdu
podrobné písomné správy o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch,
a to v spojení s právnou úpravou paušálnej odmeny správcu, obsiahnutej v § 12 ods. 4 vyhlášky
č. 665/2005 Z. z., v počte a v lehotách, v ktorých je nepodanie podrobnej písomnej správy o stave

zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch spojené so znížením paušálnej
odmeny, teda mu uložil podať uvedené podrobné písomné správy (1.) do 15 dní od ustanovenia do
funkcie, (2.) do 35 dní od ustanovenia do funkcie, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie a najneskôr
do 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov.

41. V prípade, ak súd uznesením vyhlási konkurz, je jeho povinnosťou v tomto uznesení podľa § 197 ods.
7 ZKR jednak určiť medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu a jednak uložiť správcovi
povinnosti podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom, na ktorý odkazuje v poznámkach
pod čiarou použitých v § 197 ods. 7 ZKR je nariadenie o insolvenčnom konaní.

42. Čo sa týka určenia medzinárodnej súdnej právomoci vo vzťahu k cezhraničným insolvenčným
konaniam v rámci Únie okrem Dánska (recitál 88 nariadenia o insolvenčnom konaní), tak nariadenie
o insolvenčnom konaní v čl. 4 ods. 1 ustanovuje povinnosť súdu vždy bez návrhu preskúmať, či má
na insolvenčné konanie právomoc podľa čl. 3 (ktorá povinnosť súdu je prenesená aj do vnútroštátnej
právnej úpravy, a to už uvedeného § 197 ods. 7 ZKR), pričom v rozhodnutí o začatí insolvenčného

konania je súčasne povinný uviesť, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či
je založená na čl. 3 ods. 1 alebo 2.

43. Medzinárodnú súdnu právomoc upravuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 3, ktorý z hľadiska
systematiky rozlišuje hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1) a územné (teritoriálne) insolvenčné

konanie (čl. 3 ods. 2 až 4), ktoré môže prebiehať ako vedľajšie územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods.
2 a 3) alebo ako nezávislé územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 4). Hlavné insolvenčné konanie (čl.
3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní) má univerzálnu pôsobnosť, jeho snahou je zahrnúť všetok
majetok dlžníka do konkurznej podstaty a vyvolať účinky voči jeho veriteľom. Vo vzťahu k jednému
dlžníkovi môže byť na území Únie začaté len jedno hlavné insolvenčné konanie.

44. Právomoc začať hlavné insolvenčné konanie majú podľa čl. 3 ods. 1 vety prvej nariadenia
o insolvenčnom konaní súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných
záujmov dlžníka (ktorý koncept je v medzinárodnom a európskom insolvenčnom práve označovaný
skratkou COMI). Centrum hlavných záujmov dlžníka je definované v čl. 3 ods. 1 vete druhej nariadenia

o insolvenčnom konaní ako miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je
zistiteľné tretími stranami.

45. V tejto súvislosti, skôr ako súd pristúpi k skúmaniu COMI dlžníka a od toho odvodenej medzinárodnej
súdnej právomoci, je potrebné vymedziť, čo sa rozumie „rozhodnutím o začatí insolvenčného konania“,

ktorý pojem je používaný v čl. 3 až 5 nariadenia o insolvenčnom konaní upravujúcich medzinárodnú
súdnu právomoc, na účely slovenského konkurzného konania (ktoré je podľa prílohy A v nadväznosti
na čl. 2 ods. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní insolvenčným konaním v zmysle nariadenia
oinsolvenčnomkonaní,naktorésatotonariadeniepodľajehočl.1ods.1vzťahuje),atonajmävzhľadom
na to, že podľa vnútroštátneho práva sa konkurzné konanie začína uznesením o začatí konkurzného

konania (§ 14 ZKR).

46. Za použitia čl. 2 (najmä ods. 7 a ods. 8) nariadenia o insolvenčnom konaní je za „rozhodnutie o začatí
insolvenčného konania“ v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní nutné považovať v konkurznomkonaní podľa druhej časti ZKR (až) uznesenie o vyhlásení konkurzu (okrem iného) podľa § 18 ods.
1 ZKR, čomu zodpovedá aj výslovná vnútroštátna úprava obsiahnutá v § 197 ods. 7 ZKR, pretože
až toto rozhodnutie súdu je rozhodnutím spĺňajúcim kritériá stanovené v čl. 2 ods. 7 nariadenia

o insolvenčnom konaní (podľa ktorého „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: [i/]
rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení takéhoto konania a [ii/]
rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu), pričom okamih, kedy toto „rozhodnutie o začatí insolvenčného
konania“ (t. j. uznesenie o vyhlásení konkurzu podľa § 18 ods. 1 ZKR) nadobúda účinky, a to bez ohľadu
na to, či je rozhodnutie konečné, sa považuje podľa čl. 2 ods. 8 nariadenia o insolvenčnom konaní za

okamih začatia insolvenčného konania (na účely nariadenia o insolvenčnom konaní).

47. Vychádzajúc preto z uvedeného, rozhodnutím o začatí insolvenčného konania v zmysle nariadenia
o insolvenčnom konaní je v slovenskom konkurznom konaní uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu podľa
§ 18 ods. 1 ZKR, pričom okamih nadobudnutia jeho účinkov je okamihom začatia insolvenčného konania
v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní. V tomto zmysle sú preto uvedené pojmy európskeho

insolvenčného práva používané aj v tomto rozhodnutí (pokiaľ ide o aplikáciu jeho noriem).

48. Čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje vo vzťahu k určeniu centra hlavných záujmov
dlžníka v pododseku prvom až treťom tri vyvrátiteľné právne domnienky v závislosti od druhu dlžníka,
ktoré sa za splnenia v nich uvedenej podmienky uplatnia pri určovaní COMI dlžníka (a v takom prípade

– t. j. za splnenia podmienky uplatnenia konkrétnej právnej domnienky a [vzhľadom na vyvrátiteľný
charakter uvedených domnienok] jej nevyvrátenia – sa COMI dlžníka určí podľa tejto domnienky a nie
podľa z judikatúry vychádzajúcich štandardných kritérií pre zistenie COMI). Konkrétne čl. 3 ods. 1
nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje osobitne vyvrátiteľné právne domnienky určenia COMI vo
vzťahukdlžníkovi,ktorýje(i/)spoločnosťoualeboprávnickouosobou,(ii/)samostatnezárobkovočinnou

osobou a (iii/) inou fyzickou osobou (t. j. fyzickou osobou nepodnikateľom).

49. V prípade právnickej osoby (akým je, vychádzajúc z návrhu na vyhlásenie konkurzu, aj dlžník
v prejednávanej veci) sa podľa čl. 3 ods. 1 pododseku tretieho nariadenia o insolvenčnom konaní
predpokladá, že COMI dlžníka je miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak.

Podmienkou postupovania pri určovaní COMI právnickej osoby podľa uvedenej vyvrátiteľnej právnej
domnienky je podľa čl. 3 ods. 1 pododseku prvého vety druhej nariadenia o insolvenčnom konaní
to, že sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov
predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. Vzhľadom na to, že v zmysle
nariadenia o insolvenčnom konaní sa v prípade konkurzného konania podľa druhej časti ZKR za začatie

tohto konania považuje až vydanie uznesenia o vyhlásení konkurzu (okrem iného) podľa § 18 ods. 1
ZKR, podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa druhej časti ZKR je potrebné na účely nariadenia
o insolvenčnom konaní interpretovať ako podanie „žiadosti o začatie insolvenčného konania“.

50. Nariadenie o insolvenčnom konaní nedefinuje pojem „registrované sídlo“, avšak definuje ho

doktrína (Ikrényi, I. Nariadenie o insolvenčnom konaní. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2020 – ďalej
len „Komentár k nariadeniu o insolvenčnom konaní“, čl. 3) ako „štatutárne sídlo“, oficiálnu adresu
spoločnosti, pričom každá spoločnosť v Únii musí mať registrované sídlo ako oficiálnu adresu na
prijímanie úradnej korešpondencie a toto musí byť uvedené aj na listoch a ostatných tlačivách (oficiálnej
korešpondencii), čo vyplýva z európskeho podnikového práva.

51. V prejednávanej veci je dlžník právnickou osobou zapísanou v slovenskom obchodnom registri so
sídlom od jej založenia na území Slovenskej republiky (od 07.10.2010 v Bratislave).

52. Súd v prejednávanej veci preto dospel k záveru, že dlžník má tak v čase vydania tohto uznesenia

o vyhlásení konkurzu podľa § 18 ods. 1 ZKR, nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8
nariadenia o insolvenčnom konaní začína insolvenčné konanie v zmysle nariadenia o insolvenčnom
konaní, ako aj počas 3-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na vyhlásenie
konkurzu registrované sídlo na území Slovenskej republiky.

53. Keďže dlžník má v čase vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu podľa § 18 ods. 1 ZKR,
nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8 nariadenia o insolvenčnom konaní začína
insolvenčnékonanievzmyslenariadeniaoinsolvenčnomkonaní,akoajpočas3-mesačnejsuspenzívnej
lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu registrované sídlo na území Slovenskejrepubliky, pri určovaní jeho COMI sa uplatní vyvrátiteľná právna domnienka podľa čl. 3 ods. 1 pododseku
prvého nariadenia o insolvenčnom konaní o tom, že COMI dlžníka je miesto jeho registrovaného sídla,
teda v Slovenskej republike.

54. Návodom, kedy dôjde k vyvráteniu uvedenej právnej domnienky (čím vznikne povinnosť súdu
určovať COMI na základe všeobecných kritérií pre jeho zisťovanie) môže byť recitál 30 nariadenia
o insolvenčnom konaní, ktorý uvádza, že vyvrátiť túto právnu domnienku v prípade právnickej osoby
by malo byť možné, ak sa ústredie spoločnosti nachádza v inom členskom štáte ako jej registrované

sídlo a ak z komplexného posúdenia všetkých relevantných okolností vyplýva, a to spôsobom zistiteľným
tretími stranami, že skutočné centrum vedenia a kontroly uvedenej spoločnosti, ako aj správy jej záujmov
sa nachádza v tomto inom členskom štáte.

55. Súd z návrhu na vyhlásenie konkurzu a jeho príloh existenciu žiadnych takýchto a ani iných
okolností, ktoré by čo i len spochybňovali (nieto vyvracali), že COMI dlžníka sa zhoduje s miestom jeho

registrovaného sídla, nezistil.

56. V danej veci preto boli splnené podmienky na to, aby sa COMI dlžníka určilo na základe právnej
domnienky stanovenej v čl. 3 ods. 1 pododseku prvom nariadenia o insolvenčnom konaní, teda, že
týmto je miesto registrovaného sídla dlžníka. Keďže dlžník má registrované sídlo na území Slovenskej

republiky, má tu podľa uvedenej právnej domnienky aj centrum hlavných záujmov, čím je podľa čl. 3
ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní daná medzinárodná právomoc slovenských súdov na začatie
insolvenčnéhokonaniaakohlavnéhoinsolvenčnéhokonania,ktoréinsolvenčnékonaniezačínavzmysle
nariadeniaoinsolvenčnomkonanívydanímtohtouzneseniaovyhláseníkonkurzupodľa§18ods.1ZKR
v konkurznom konaní (čl. 2 ods. 7 v spojení s ods. 8 a čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní).

57. Čo sa týka povinnosti súdu podľa § 197 ods. 7 ZKR uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného
predpisu, ktorým je nariadenie o insolvenčnom konaní, tak vzhľadom na štádium konania (vyhlásenie
konkurzu), v ktorom sa tieto povinnosti podľa uvedeného ustanovenia majú správcovi uložiť, možno
predpokladať, že ide o informačné povinnosti správcu k veriteľom ohľadne prihlasovania pohľadávok,

ktoré sú obsiahnuté v čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní, podľa ktorého hneď po začatí
insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca
vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov, ktorých vymedzuje
nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 2 ods. 12.

58. Súd preto podľa § 197 ods. 7 ZKR v II. výroku tohto uznesenia v spojení s čl. 4 nariadenia
o insolvenčnom konaní rozhodol, že má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného
konania (vyhlásenie konkurzu v konkurznom konaní) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3
ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní a v VI. výroku v spojení s čl. 54 nariadenia o insolvenčnom
konaní uložil správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka

spôsobom podľa článku 54 nariadenia o insolvenčnom konaní známych zahraničných veriteľov dlžníka,
t.j.veriteľov,ktorímajúsvojobvyklýpobyt,bydliskoaleboregistrovanésídlovinomčlenskomštáte,akov
Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

59. Na dôvažok súd vo vzťahu k podaniam doručeným súdu doposiaľ (podnety na odmietnutie návrhu

dlžníka na vyhlásenie konkurzu), konštatuje nasledovné.

60. Podaním, doručeným Mestskému súdu Bratislava III dňa 15.07.2025 podala spoločnosť Retail
Services Slovakia, s.r.o., so sídlom Prievozská 4b, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO:
50 780 808 (ďalej ako „RSS“) podnet na odmietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu dlžníka. Uviedla,

že návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu bol podaný účelovo a v rozpore so zákonom, so zámerom
poškodiť menšinového spoločníka dlžníka. Spoločnosť RSS okrem iného v podnete uviedla, že dlžník
má dvoch spoločníkov, ktorými sú 1/ spoločnosť VTG Rail Logistics GmbH, Nagelsweg 34, 20097
Hamburg, NSR, identif. Č. HRB 115696 (ďalej ako „VTG“), s obchodným podielom vo výške 60%
zodpovedajúcim splatenému vkladu do imania dlžníka vo výške 52.500,00 eur, a 2/ spoločnosť RSS

s obchodným podielom vo výške 40% zodpovedajúcim splatenému vkladu do imania dlžníka vo výške
35. 000,00 eur. ďalej uviedla, že VTG a RSS uzatvorili dňa 18.02.2020 Dohodu medzi spoločníkmi (ďalej
ako „SHA“); dňa 14.01.2025 RSS uplatnila tzv. „Put Opciu“ v zmysle ods. 13.7 a nasl. SHA, princípom
ktorej je oznámenie spoločníka RSS spoločníkovi VTG previesť svoj obchodný podiel na spoločníkaVTG, v zmysle ustanovení SHA je VTG povinná odkúpiť obchodný podiel RSS v dlžníkovi za cenu
a podmienok upravených v SHA, v zmysle ods. 13.11 SHA sú VTG a RSS povinné uzavrieť zmluvu
o prevode obchodného podielu do 6 mesiacov od uplatnenia Put Opcie – lehota uplynie 14.07.2025.

Ďalej uviedla, že 20.01.2025 bolo spoločnosti RSS doručené potvrdenie VTG o prijatí Put Opcie,
následne bol konateľom A. B. C., D. a A. E. F. (obaja spolu ako „pôvodní konatelia“) vyslovený zákaz
konania v mene a na účet dlžníka, a to tak priamo - z pozície štatutárneho orgánu ako aj nepriamo –
z pozície osôb ovládajúcich spoločníka dlžníka – RSS (pôvodní konatelia sú spoločníkmi RSS).

61. Ďalším podaním, doručeným Mestskému súdu Bratislava III dňa 15.07.2025 podala spoločnosť
Rail Services Slovakia, s.r.o., ako veriteľ (ďalej ako „RSS“) dlžníka podnet na odmietnutie návrhu na
vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, v ktorom uviedla, že podľa jeho informácii došlo k podaniu
návrhu na vyhlásenie konkurzu štatutárnym orgánom dlžníka dňa 30.06.2025, čo bolo veriteľovi
oznámené dňa 02.07.2025, avšak žiadosti veriteľa o zaslanie návrhu na vyhlásenie konkurzu nebolo
vyhovené. Veriteľ RSS osvedčil veriteľský vzťah s dlžníkom tak, že na základe uzatvorených nájomných

zmlúv prenajímal dlžníkovi predmety nájmu (železničné vozne a motorové vozidlo) a za nájom
vystavoval dlžníkovi faktúry, na ktoré poukázal (fa. 21250331 na sumu 67.035,00 eur, fa. 21250415
na sumu 21.402,00 a fa. 21250413 na 738,00 eur) a celková výška pohľadávky veriteľa k 30.06.2025
predstavovala 208.570,00 eur, ktorá však nie je viac ako 90 dní po splatnosti. Poukázal na to, že
nič nenasvedčuje tomu že by bol dlžník v úpadku, pretože v posledných rokoch vykazuje stúpajúce

základné imanie, dlžník má záväzky viac ako 90 dní po lehote splatnosti v drvivej väčšine len voči
prepojeným spoločnostiam, najväčším nespriazneným veriteľom dlžníka je spoločnosť Beacon Rail
Capital Europe BV, s ktorým sa dlžník dohodol na vysporiadaní dlžníkových záväzkov, preto ani
tento veriteľ nie je relevantný a záväzky voči zvyšným nespriazneným veriteľom viac ako 90 dní po
lehote splatnosti sú podľa salda vo výške 63.360,00 eur a výška týchto pohľadávok je v porovnaní

s celkovým finančným majetkom dlžníka zanedbateľná, nemôže spôsobovať platobnú neschopnosť
pre účely konkurzného konania, navyše je časť týchto záväzkov sporná a rozporovaná v súdnych
konaniach, preto uvedená záväzky nie je možné poňať do výpočtu predĺženosti – ktoré je teda
veľmi nepravdepodobné a nasvedčuje to účelovosti návrhu na vyhlásenie konkurzu. Veriteľ RSS
zopakoval tvrdenia z predchádzajúceho podnetu o tom, že dlžník nie je v úpadku ani z dôvodu

platobnej neschopnosti, o tom akými opatreniami mal odvracať hroziaci úpadok ak mu tento hrozil,
o spoločnom záujme veriteľov. V podnete ďalej poukázal na to, že dlžník je spoločníkom spoločnosti
Retrack Hungaria kft., ktorá za rok 2024 dosiahla zisk 134.653.000 HUF, teda viac ako 2.000.000,00
eur a v prípade rozdelenia tohto zisku by ho dlžník mohol bez ďalšieho použiť na hradenie svojich
záväzkov; dlžník je fungujúcou obchodnou spoločnosťou vykonávajúcou podnikateľskú činnosť na ktorú

bola založená, ktorú dokumentujú aj prezentačné materiály majoritného spoločníka VTG Rail Logistics
GmbH a manažmentu dlžníka, ktorý zdôrazňuje strategický plán dlžníka vytvorený obchodným vedením
dlžníka, a to až do r. 2033.

62. Dňa 18.07.2025 bolo súdu doručené podanie dlžníka, ktorý v tomto podaní uviedol, že nahliadnutím

do elektronického súdneho spisu zistil že spoločnosť Rail Services Slovakia, s.r.o., ako spoločník
a zároveň aj veriteľ (ďalej ako „RSS“) , podala dva podnety, a to podnet na odmietnutie návrhu
(ďalej ako „podnet spoločníka“) a podnet veriteľa na odmietnutie návrhu (ďalej ako „podnet veriteľa“),
ktorými tento namieta odôvodnenosť podaného návrhu. Uviedol, že RSS v rámci podnetov namietala
oprávnenosťpodanéhonávrhupredovšetkýmznasledovnýchdôvodov,atozdôvoduúčelovostipodania

návrhu v súvislosti s vnútorným vzťahom spoločníkov dlžníka vyplývajúcich z dohody spoločníkov
(anglicky: Shareholders agreement, ďalej len „SHA“), a z dôvodu nezákonnosti podania návrhu z
dôvodu nenaplnenia podmienok úpadku dlžníka a jeho rozporu s vnútornými predpismi upravujúcimi
vzťah spoločníkov dlžníka , SHA. Uviedol, že vnútorné usporiadanie vzťahov spoločníkov nemá
faktický vplyv na úpadok dlžníka; RSS v podnete spoločníka namieta účelovosť podania návrhu z

dôvodu údajného úmyslu štatutárneho orgánu dlžníka zabrániť RSS, aby si uplatnila svoje práva
vyplývajúce z SHA - v tejto súvislosti uviedol, že vnútorný vzťah spoločníkov dlžníka nemá žiadny
vplyv na faktický stav dlžníka v tom zmysle, či sa nachádza alebo nenachádza v úpadku, ani tento
vzťah nemá byť predmetom posúdenia zo strany konkurzného súdu z hľadiska splnenia zákonných
predpokladov na začatie konkurzného konania a náležitostí na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka,

a argumentácia RSS tak vo vzťahu k vedenému konkurznému konaniu nie je relevantná. K vyjadreniu
RSS, že by jej predstavitelia vo výkone funkcie štatutárneho orgánu nikdy nepodali návrh na vyhlásenie
konkurzu na majetok dlžníka uviedol, že deklarovaným postupom by porušili svoju zákonnú povinnosť
vyplývajúcu z § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplneníniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“). Ďalej k dôvodu uvedenému RSS,
podľa ktorého štatutárny orgán dlžníka porušil povinnosť vyžiadať si súhlas valného zhromaždenia
dlžníka vyplývajúcu z ustanovení SHA, uviedol, že predmetná povinnosť vyžiadať si súhlas valného

zhromaždenia dlžníka nevyžaduje jednohlasné prijatie rozhodnutia a zároveň sa nevťahuje na zrušenie
dlžníka, ale na založenie a/alebo zrušenie spoločností, v ktorých by mal dlžník osobnú alebo kapitálovú
účasť. Dodal, že povinnosť štatutárneho orgánu podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka
je daná priamo ustanovením § 11 ods. 2 ZKR a žiadne zmluvné ustanovenie obmedzujúce alebo
podmieňujúce konanie štatutárneho orgánu, ak by aj bolo dohodnuté, nemôže mať vplyv na existenciu

tejto povinnosti a následkov jej nesplnenia na vznik zodpovednosti štatutárnych orgánov. Ďalej uviedol,
že podanie návrhu bolo dôvodné a legitímne a hoci RSS namieta, že nedošlo k naplneniu objektívnych
ekonomických skutočností, ktoré by predstavovali naplnenie podmienky úpadku dlžníka, argumentujúc
pritom informáciami vyplývajúcimi z verejne dostupných zdrojov - tieto skutočnosti však nepodávajú
verný obraz o budúcnosti spoločnosti a jej aktuálneho stavu, ale prezentujú minulý hospodársky rok;
zároveň v poznámkach k poslednej účtovnej závierke za rok 2024 sa v čl. 19 sa uvádza, že dlžník

čelí vážnym a prehlbujúcim sa finančným ťažkostiam, ovplyvňujúcim hospodársku stabilitu a budúce
fungovanie dlžníka. Uviedol, že vo vzťahu k preukázaniu predlženia sa RSS zameriava na rast vlastného
imaniadlžníka,ktorézaurčitýchokolnostímôženapovedaťofinančnomstavedlžníka,avšakpreurčenie
predlženia spoločnosti nie je ako ukazovateľ relevantný; RSS má za to, že dlžník neosvedčil ani platobnú
neschopnosť vzhľadom na údajnú, resp. predpokladanú dostatočnú medzeru krytia v zmysle § 3 ods.

2 ZKR, ktorá však musí byť kumulatívne splnená s podmienkou naplnenia predpokladu pokračovania v
prevádzkovaní podniku dlžníka - táto podmienka vzhľadom na aktuálnu situáciu na trhu nie je objektívne
naplniteľná a dlžník tak bez externých finančných prostriedkov, ktoré aj napriek viacerým snahám
nemôže získať, nie je objektívne schopný pokračovať vo svojej prevádzke; zároveň však platí, že
osvedčenie platobnej neschopnosti ako formy úpadku dlžníka má v zmysle § 12 ods. 2 ZKR preukazovať

pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka výlučne veriteľ oprávnený takýto návrh
podať. V zmysle § 3 ods. 1 ZKR sa predpokladá, že dlžník je v úpadku, ak podá návrh na vyhlásenie
konkurzu na svoj majetok, v tejto súvislosti tak konkurzný súd v zmysle § 14 ods. 1 skúma výlučne, či
návrh spĺňa zákonom požadované náležitosti. Dlžník vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že dlžník pred
podaním návrhu uskutočnil viaceré kroky smerujúce k predídeniu svojho úpadku, avšak táto činnosť

rovnako nepredstavuje podmienku podania dlžníckeho návrhu, a tak preukazovanie týchto krokov nie
je ani predmetom posúdenia návrhu zo strany konkurzného súdu. Ďalej uviedol, že dlžník podal návrh z
dôvodu platobnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku aktuálnej ekonomickej situácie na trhu železničnej
dopravy a súvisiacej nemožnosti získať dostatočný počet objednávok, ako aj iné finančné prostriedky,
viedol viaceré rokovania ohľadom jeho prevzatia externým subjektom, avšak bez úspešných výsledkov.

Vzhľadom na uvedené, ako aj na skutočnosť, že má viacerých veriteľov, ktorých pohľadávky sú po
splatnosti viac ako 90 dní, ktorí ku dňu podania návrhu predstavujú nasledovných veriteľov: 1. Beacon
Rail Capital Europe B.V. s pohľadávkami vo výške 321.418 EUR, 2. AKIEM SAS s pohľadávkou vo
výške 67.951,62 EUR, 3. BEACON RAIL FINANCE S.A R.L. s pohľadávkou vo výške 43.084,44 EUR,
a 4. Beacon Rail Capital Europe GmbH s pohľadávkou vo výške 10.000 EUR, preto mal dlžník zákonnú

povinnosť pristúpiť k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok, pričom záväzky veriteľov
a doba po ich splatnosti sa naďalej zvyšujú a skutočnosť, či ide o spriaznené alebo nespriaznené
osoby s dlžníkom nie je z hľadiska posúdenia platobnej neschopnosti relevantná. Dodal, že po podaní
návrhu navyše najväčšia banka dlžníka, G., H., zablokovala dostupné finančné prostriedky poskytnuté
prostredníctvom úverového financovania a dlžník tak nie je schopný uhradiť ani náklady nevyhnutné na

svojuprevádzku,vrátanemiezdzamestnancov.Dlžníkvzáveresvojhovyjadreniaskonštatoval,žedlžník
a jeho štatutárny orgán podal návrh na základe skutočnosti, že sa nachádza v úpadku, resp. platobnej
neschopnosti, plynúcich z hľadiska objektívnych skutočností, ktorým sa aj napriek snahám štatutárneho
orgánu dlžníka nepodarilo zabrániť a situáciu zmierniť; návrh je tak dôvodný, pretože dlžník má viac ako
2 záväzky viac ako jedného veriteľa po splatnosti viac ako 90 dní, je legitímny, pretože štatutárny orgán

si plnil povinnosť vyplývajúcu z § 11 ods. 2 ZKR, a zároveň návrh spĺňa všetky zákonom požadované
náležitosti – obsahuje povinný zákonom požadovaný zoznam príloh vo forme požadovanej zákonom,
vrátane úhrady preddavku na náklady konkurzu vo výške 6.500 EUR, pričom podnety RSS vo vzťahu ku
konkurznému konaniu a samotnému vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka nie sú relevantné a majú
za cieľ výlučne zabrániť plynulému priebehu konkurzného konania.

63. Ďalším podaním, doručeným súdu dňa 30.07.2025 podala spoločnosť Rail Services Slovakia,
s.r.o. (ďalej ako „RSS“) ako veriteľ dlžníka prípis ku svojmu podnetu na odmietnutie návrhu na
vyhlásenie konkurzu z 14.07.2025, v ktorom uviedol, že návrh na vyhlásenie konkurzu na majetokdlžníka bol podaný účelovo, predčasne, bez splnenia zákonných povinností na vykonanie opatrení na
predchádzanie úpadku a konkurzu a to s výlučným cieľom devalvovať hodnotu obchodného podielu
Veriteľa v Dlžníkovi ako aj umelo a bezdôvodne ukončiť jeho podnikateľskú činnosť. Poukázal na

fiktívnosť tvrdeného úpadku, pretože dlžník pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zo dňa
30.06.2025nevykonalžiadneopatrenienapredídeniesvojmutvrdenémuúpadku,platobnáneschopnosť
dlžníka bola účelovo vytvorená väčšinovým spoločníkom dlžníka, resp. s ním osobne a majetkovo
prepojenými subjektami, dňa 03.06.2025 zaslali konatelia dlžníka RSS finančný výkaz Dlžníka s
finančnými ukazovateľmi pre 23. až 26. kalendárny týždeň (ďalej ako „Výkaz 23W“) a z Výkazu

23W jednoznačne vyplýva, že dlžník mal pri zohľadnení voľných prostriedkov (položka „CASH“) a
splatných záväzkov (položka „TOTAL PAYABLES DUE“) kladný peňažný majetok, pričom finančné
ukazovatele vyjadrené vo Výkaze neindikujú platobnú neschopnosť. Uviedol, že dňa 17.06.2025
zaslali konatelia dlžníka veriteľovi RSS finančný výkaz dlžníka s finančnými ukazovateľmi pre 25. až
28. kalendárny týždeň (ďalej ako „Výkaz 25W“), z ktorého jednoznačne vyplýva že dlžník mal pri
zohľadnení voľných prostriedkov (položka „CASH“) a splatných záväzkov (položka „TOTAL PAYABLES

DUE“) kladný peňažný majetok; finančné ukazovatele vyjadrené vo Výkaze neindikujú platobnú
neschopnosť; dlžník mal na svojom bankovom účte k dispozícií viac ako 1 milión EUR. Podotkol,
že v prípade aplikovania základných preventívnych opatrení na predchádzanie hroziaceho úpadku
(napr. re-sizng) a pri preukázateľnom oživení trhu v druhom polroku 2025 by Dlžník nezaznamenal
hrozbu úpadku, no takéto opatrenia Dlžník neprijal. Uviedol, že za osobitnú zmienku stoja jednotlivé

izolované pokusy konateľov Dlžníka o konsolidačné opatrenia; v e-maily z 03.06.2025 konatelia
dlžníka informovali veriteľa RSS o dohode Dlžníka so spoločnosťami nemeckej skupiny „Beacon“
na dobropise časti záväzkov dlžníka voči spoločnostiam nemeckej skupiny „Beacon“; o započítaní
záväzkov Dlžníka s pohľadávkami Dlžníka evidovaných voči dcérskej spoločnosti Retrack Hungaria Kft
(identifikačné číslo 29038231-2-41) a rovnako, dňa 17.06.2025 informovali konatelia dlžníka veriteľa

RSS o zosplatnení pohľadávok spriaznených osôb Dlžníka; v zmysle Výkazu 25W predstavujú vnútro-
skupinové pohľadávky spriaznených osôb 2.065.836,- EUR (ďalej len „Vnútro-skupinové záväzky“) a ich
okamžité zosplatnenie malo za následok účtovnú platobnú neschopnosť dlžníka - uvedené zosplatnenie
Vnútro-skupinových záväzkov však nemôže mať za následok platobnú neschopnosť dlžníka tak ako
ju definuje § 3 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) nakoľko z Veriteľovi dostupných zdrojov vyplýva, že Dlžník
eviduje záväzky po lehote splatnosti viac ako 90 dní len voči spriazneným subjektom a spoločnostiam
nemeckejskupiny„Beacon“,sktorýmvedievzájomnérokovanieosplatnosti(poukazna:dobropisovanie
záväzkov, návrh dohody o splátkovom kalendári). Uviedol, že v nadväznosti na uvedené platí, že
zosplatnením Vnútro-skupinových záväzkov bola spôsobená finančná núdza Dlžníka, avšak materiálne

znaky platobnej neschopnosti, najmä s ohľadom na § 3 vyhlášky č. 197/2022 Z. z. Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej
neschopnosti, medzere krytia a hroziacej platobnej neschopnosti (ďalej len „Vyhláška“) naplnené neboli.
Ďalej uviedol, že okrem nenaplnenia materiálnych znakov platobnej neschopnosti tak ako ich definuje
ZKR a Vyhláška, z Výkazu 25W vyplýva že všetky Vnútro-skupinové záväzky sú z podstatnej časti kryté

pohľadávkamiDlžníkavočispriaznenýmosobám;Výkaz25Wďalejneindikuje,žebypohľadávkydlžníka
voči spriazneným osobám boli doposiaľ vymáhané - uvedené opätovne demonštruje nedostatočnú
aplikáciu opatrení, ktoré by cielili na predídenie úpadku spoločnosti. V podaní ďalej poukázal na to,
že dňa 23.06.2025 zaslali konatelia dlžníka veriteľovi RSS list, ktorým adresujú sťažnosť veriteľa
na nedostatočné reagovanie konateľov dlžníka na nepriaznivú ekonomickú situáciu dlžníka a dopyt

veriteľa na úkony, ktoré konatelia veriteľa zamýšľajú vykonať za účelom zvrátenia tejto nepriaznivej
ekonomickej situácie dlžníka; konatelia Dlžníka opisujú svoje doposiaľ vykonané úkony na odvrátenie
úpadku a identifikujú opatrenia „na zlepšenie cashovej pozície“ dlžníka (ďalej len „Opatrenia“), ktoré sa
by bolo potrebné vykonať, v dôsledku absencie vôle väčšinového spoločníka dlžníka vykonať nemožno.
RSS v podaní ďalej zopakoval svoje konštatovania z predchádzajúcich podaní ohľadom nevyvinutia

dostatočnej snahy dlžníka na odvrátenie svojej nepriaznivej ekonomickej situácie a aby odvrátil hroziaci
úpadok, zopakoval svoje tvrdenia ohľadom účelovosti tvrdeného úpadku, k čomu dodal, že VTG zneužilo
svoje postavenie väčšinového spoločníka a prinútilo konateľov dlžníka podať návrh, s cieľom spôsobiť
zánik Dlžníka a tým aj obchodného podielu veriteľa RSS, čím by sa VTG vyhlo povinnosti nadobudnúť
obchodný podiel Dlžníka vo Veriteľovi za primeranú odmenu, a ciele VTG sa demonštrujú aj tým, že 1.

dňa 23.06.2025 bol Veriteľovi RSS doručený list konateľov dlžníka, v zmysle ktorého konatelia dlžníka
identifikujú Opatrenia, ktoré by po vykonaní mali schopnosť zvrátiť nepriaznivú ekonomickú situáciu
dlžníka, konatelia dlžníka však jedným dychom uvádzajú, že implementácia Opatrením bola zmarená
„väčšinovým spoločníkom“ resp. „väčšinovým akcionárom“ mysliac VTG; poukázal na to, že „Prijatiesales force do Retrack SK nebolo z rozhodnutia majoritného akcionára umožnené“ – myslí sa tým
spolupráca s odborníkmi na obchod v odvetví, v ktorom pôsobí Dlžník (v dcérskej maďarskej a sesterskej
českej spoločnosti bolo toto opatrenie prijaté), „Napojenie Retrack SK Group na cash-pooling VTG

bolo na Valnom zhromaždení, kde ste boli prítomní, výslovne odmietnuté majoritným spoločníkom, čo
je uvedené aj v zápise.“; „Navýšenie kontokorentu na Slovensku nie je v súčasnosti možné z dôvodu
nepriaznivých hospodárskych výsledkov spoločnosti.“ (myslí sa tým navýšenie kontokorentného úveru
dlžníka) - možnosť bola zo strany VTG zamietnutá na spomínanom valnom zhromaždení dlžníka dňa
07.05.2025 (ďalej „MVZ“); v zmysle zápisnice z MVZ (strana 7) Veriteľ (jeho konateľ, p. I.) navrhol navýšiť

kontokorentnýúverDlžníka.VTGodpovedalonasledovne:„môžeteosloviťakúkoľvekfinančnúinštitúciu,
ale VTG neposkytne žiadne ručenie“ ; prílohou listu z 23.06.2025 bol „Vývoj obratu“ Dlžníka v roku
2025 (ďalej len „Príloha“). V Prílohe sú okrem vývoja obratu Dlžníka zaznamenané aj ukazovatele výšky
obratu dcérskej maďarskej a sesterskej českej spoločnosti, a po dôkladnej analýze Prílohy je zrejmé, že
v roku 2025 sa VTG (ako skupina) na obrate Dlžníka podieľalo svojimi zákazkami len do objemu 25%
obratu dlžníka, pričom v prípade sesterskej českej spoločnosti sa VTG (ako skupina) podieľala na 62%

obratu, a v prípade dcérskej maďarskej spoločnosti sa VTG (ako skupina) podieľala na 96% obratu.
Veriteľ RSS uviedol, že v nadväznosti na uvedené je zrejmé, že VTG sa tak priamym ako aj nepriamym
konaním snažilo prehĺbiť ním zapríčinenú nepriaznivú finančnú situáciu dlžníka s cieľom spôsobiť
jeho platobnú neschopnosť a vyhnúť sa tak svojej zmluvnej povinnosti nadobudnúť obchodný podiel
veriteľa RSS v dlžníkovi. Veriteľ RSS uviedol, že má za preukázané, že VTG svojim priamym konaním

zapríčinilo nepriaznivú ekonomickú situáciu Dlžníka, a to najmä zosplatnením Vnútro-skupinových
záväzkov a nekontrahovaním služieb Dlžníka v rozpore s vnútornými dohodami spoločníkov Dlžníka;
VTG sa následne snažil prehĺbiť nepriaznivú ekonomickú situáciu dlžníka aktívnym zamedzovaním
aplikácie Opatrení na konsolidáciu financií Dlžníka; VTG ďalej pôsobilo na konateľov Dlžníka, ktorí
konajúc s ním v zhode podali Návrh. Veriteľ RSS záverom podania uviedol, že má za preukázané, že

Návrh je len nástrojom VTG, slúžiacim na oddialenie a následné vyhnutie sa povinnosti nadobudnúť
obchodný podiel veriteľa RSS v dlžníkovi za primeranú odplatu, preto žiada súd o zadanie vypracovanie
znaleckého posudku súdnym znalcom v odbore účtovníctvo a daňovníctvo, ktorý by zhodnotil platobnú
neschopnosť Dlžníka a mieru, ktorou k platobnej neschopnosti Dlžníka prispel väčšinový spoločník
Dlžníka – VTG, a zároveň žiada súd, aby návrh odmietol ako nedôvodný a nezákonný, z dôvodu

neexistencie predpokladov na vyhlásenie konkurzu, či začatia konkurzného konania: 3.6.1 Dlžník nie je
v predlžení v zmysle § 3 ods. 2 ZKR, nakoľko má kladné vlastné imanie, pretože dlžník nie je platobne
neschopný, nakoľko disponuje dostatočnou medzerou krytia v zmysle § 3 vyhlášky č. 197/2022 Z. z.
a dlžníkovi nehrozí úpadok, nakoľko prognóza vývoja peňažného majetku je v zmysle Výkazov 23W a
25W kladná.

64. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 01.08.2025 spoločnosť Rail Services Slovakia, s.r.o.
doručila podanie, kde uviedla, že pripája dôkazy k podaniu označené ako „Prípis“ z 29.07.2025. Vo
vzťahu k dôkazom č. 1,2,3 a 7 uvádza, že samotný dôkazy sú čiastkovými informáciami abstrahovanými
z väčšieho celku. V záujme zachovania dôveryhodnosti dôkazu pripája zdrojové dokumenty, neradené

ako dôkazy podania, slúžiace len na poskytnutie komplexných informácií o dôkazoch.

65. Súd vo vzťahu k týmto podaniam uvádza nasledovné:

66. ZKR určuje druhovo, kto je účastníkom konkurzného konania, pričom každý z nich musí mať aj

všeobecnú spôsobilosť byť účastníkom konania. Za účastníka konkurzného konania zákon považuje: a)
dlžníka (úpadcu), b) veriteľa, c) navrhovateľa a d) osobu, o ktorej právach alebo povinnostiach sa má
konať.Zuvedenéhovýpočtuvyplýva,žeajdruhovéurčenieúčastníkakonkurznéhokonaniasačiastočne
odvíja od hmotného práva. Dlžník je osoba, ktorá je povinná veriteľovi plniť dlh, pričom v konkurznom
konaní sa vyžaduje meškanie dlžníka s plnením dlhu. Po vyhlásení konkurzu ZKR označuje dlžníka

ako úpadcu. Tým sa vyjadruje zmena jeho právnych pomerov v dôsledku toho, že dlžník je v úpadku.
Do vyhlásenia konkurzu sa existencia úpadku ako jedna z hmotnoprávnych podmienok na vyhlásenie
konkurzu navrhovateľom osvedčuje a je úlohou súdu pred rozhodnutím o návrhu na vyhlásenie konkurzu
zistiť, či krízový stav ekonomickej situácie dlžníka dosiahol takú intenzitu, že spĺňa podmienky označené
zákonom ako úpadok. Ak podá návrh na vyhlásenie konkurzu dlžník sám na seba, zákon vytvára fikciu

úpadku. Dlžník je vždy účastníkom konkurzného konania od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu.
Konkurzné konanie sa nemôže začať bez toho, aby v návrhu na vyhlásenie konkurzu nebol označený
dlžník, ktorý musí mať spôsobilosť byť účastníkom konania. Bez dlžníka nemôže toto konanie ani
pokračovať, ibaže dlžníkom je fyzická osoba, ktorá po vyhlásení konkurzu zomrie. Zákon umožňujev takom prípade pokračovať s dedičmi (§ 104). Dlžník môže byť navrhovateľom, ak podá návrh na
vyhlásenie konkurzu sám na seba (na svoj majetok), a potom do vyhlásenia konkurzu je spravidla
jediným účastníkom konania. Veriteľ je osobou, ktorá nemusí byť účastníkom konkurzného konania do

vyhlásenia konkurzu, ak podá návrh na vyhlásenie konkurzu dlžník alebo iná osoba, ktorá má aktívnu
vecnú legitimáciu. Bez veriteľa ako účastníka konania sa môže konkurzné konanie začať a prebiehať
až do štádia vyhlásenia konkurzu. Súd môže vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka, ktorý vždy musí byť
účastníkom konania, aj bez existencie veriteľa ako účastníka konania, teda bez procesného veriteľa.
Konkurz však nemôže byť vyhlásený bez existencie plurality veriteľov, čo je ďalšou hmotnoprávnou

podmienkou vyhlásenia konkurzu. Dlžník musí mať aspoň dvoch veriteľov, aby súd, ak zistí ďalšie
ustanovenépodmienky,moholkonštatovaťexistenciuúpadku.Toneplatívkonanípodľaštvrtejčasti,kde
postačuje existencia len jedného veriteľa. Veritelia musia byť účastníkmi konania po vyhlásení konkurzu.
Ak by si veritelia na základe výzvy súdu v uznesení o vyhlásení konkurzu neprihlásili svoje pohľadávky,
nie je daný dôvod, aby konkurzné konanie pokračovalo, pretože cieľom konkurzného konania je
uspokojenie pohľadávok veriteľov. Termín „dlžník“ a „veriteľ“ je bližšie objasnený v komentári k § 3. Do

vyhlásenia konkurzu sa veriteľ môže stať účastníkom konania tromi spôsobmi. Veriteľ môže podať návrh
na vyhlásenie konkurzu, a ak návrh spĺňa stanovené náležitosti, súd rozhodne o začatí konkurzného
konania alebo podá návrh na pristúpenie do konania (§ 14 ods. 4, § 24 ods. 2), alebo vstúpi do konania
(§ 25). Okrem dlžníka, veriteľa a navrhovateľa sú účastníkom konkurzného konania aj ďalšie osoby, o
ktorých právach alebo povinnostiach sa má konať. KR správne všeobecným spôsobom považuje za

účastníka konkurzného konania každú osobu, o ktorej právach alebo povinnostiach sa má konať. Aj u
tejto osoby sa vyžaduje, aby mala spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania, pretože inak nemôže
byť ani účastníkom konkurzného konania. Táto osoba bude účastníkom konkurzného konania len v tom
štádiu konania, v ktorom sa koná alebo rozhoduje o jej právach alebo povinnostiach. Takou osobou
je napríklad správca, ktorého zákon neoznačuje za účastníka konania, ale je osobitným procesným

subjektom konkurzného konania. Ak sa rozhoduje o právach správcu, napríklad o jeho odvolaní, v tomto
štádiu konania sa stáva účastníkom konania a patria mu všetky procesné práva a povinnosti, ktoré patria
účastníkovi konania. Podobne je účastníkom konania aj osoba, ktorej súd predbežným opatrením uloží
určitú povinnosť, alebo tretie osoby v konaní o uložení pokuty za neposkytnutie súčinnosti a pod. (§ 75
a 203).

67. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď subjekty, ktoré doručili súdu podania a ich doplnenia, nespĺňajú
charakteristiku ani jedného zo subjektov konania, nakoľko s jedná o návrh dlžníka, nie navrhovateľa
veriteľa, súd konštatuje, že pri návrhu na vyhlásenie konkurzu podanom dlžníkom je v štádiu konania
od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu do vyhlásenia konkurzu účastníkom konania dlžník. Dlžník

je subjekt samostatný, odlišný od osoby spoločníka, preto dlžník a spoločník sú samostatné navzájom
odlišné subjekty. Súd preto na podania a vyjadrenia doručené do konania o návrhu dlžníka na vyhlásenie
konkurzu inými subjektami ako dlžníkom nemôže prihliadať. Súd teda nemohol prihliadať na podania
(okrem dlžníka) doručované súdu do konania inými subjektami ako od dlžníka, nakoľko účastníkom
konania je v tomto štádiu konania iba dlžník. Veriteľ v štádiu vyhlásenia konkurzu nie je účastníkom

konania, ktoré začalo na základe návrhu, ktorý podal dlžník – Ústavný súd SR sp. zn. IV. ÚS 149/2020.

68. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

4 32K/16/2025

Proti tomuto uzneseniu, okrem II. výroku, odvolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá v spojení
s § 18 ods. 1 e silentio ZKR).

Proti II. výroku tohto uznesenia môže na základe čl. 5 nariadenia o insolvenčnom konaní podať dlžník
alebo ktorýkoľvek veriteľ odvolanie, ktoré možno odôvodniť iba tým, že súd nemal medzinárodnú

právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (vyhlásením konkurzu v konkurznom konaní) ako
hlavného insolvenčného konania. Odvolanie (§ 196 ZKR v spojení so štvrtou časťou prvou hlavou CSP)
sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, za ktorý sa považuje nasledujúci deň po zverejnení
súdneho rozhodnutia v Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR), na Okresnom súde Nitra
ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

stanovených v § 127 Civilného sporového poriadku uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akomrozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Za deň doručenia tohto súdneho rozhodnutia sa považuje nasledujúci deň po jeho faktickom zverejnení
v Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR).

U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v Obchodnom

vestníku, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu
spojený s dňom jeho doručenia formou zverejnenia v Obchodnom vestníka (§ 199 ods. 4, ods. 3, ods. 1
ZKR), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po faktickom zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku
(§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR).

Poučenie účastníkov podľa § 197 ods. 6 ZKR o práve uplatniť námietku zaujatosti:

Účastník konania môže najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok uplatniť proti sudcovi
námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom
alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na

neskôr doručené námietky sa neprihliada (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 1, § 49 CSP).

V dôsledku skutočností, ktoré nastanú po skončení lehoty na prihlasovanie pohľadávok, môže účastník
konania najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený,
uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k

účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti
o jeho nezaujatosti. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec
nadriadenému súdu nepredkladá (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, § 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení
s § 52 ods. 1, § 49, § 53 ods. 1 CSP).

V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 CSP
uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník uplatňujúci
si námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha
to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti
podľa predchádzajúcej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods.
2 CSP).

Poučenie veriteľov podľa § 22 ods. 1 ZKR o spôsobe prihlasovania pohľadávok:

Podľa § 28 ZKR, upravujúceho prihlasovanie pohľadávok: (1) Pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou
proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.
(2) Prihláška sa podáva u správcu elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického
formulára do elektronickej schránky správcu a musí byť autorizovaná. Ak ide o zahraničného veriteľa
podľa osobitného predpisu,8ac) prihláška sa podáva u správcu elektronicky prostredníctvom na

to určeného formulára podľa osobitného predpisu.8ad) Prihláška musí byť správcovi doručená v
základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Ak prihlášku podáva zástupca
veriteľa, plnomocenstvo vyhotovené v listinnej podobe sa doručuje elektronicky tak, že sa prevedie do
elektronickej podoby a pripojí sa k prihláške; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii8ae)
sa nepoužijú. Ak plnomocenstvo vyhotovené v elektronickej podobe alebo plnomocenstvo podľa

predchádzajúcej vety nie je pripojené k prihláške, na prihlášku sa neprihliada. (3) Ak veriteľ doručí
prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie
práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté;
môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer
zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky. Zapísanie takejto pohľadávky

do zoznamu pohľadávok správca zverejní v registri úpadcov s uvedením okolnosti, že prihláška bola
podaná po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty. (4) Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške
sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45
dní od vyhlásenia konkurzu, inak sa na zabezpečovacie právo neprihliada. (5) Prihláškou možnouplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky
(ďalej len „podmienená pohľadávka“); práva spojené s podmienenou pohľadávkou je však podmienený
veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky. (6) Doručenie

prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako
uplatnenie práva na súde. (7) V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má
pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa
k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením
majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže

vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým
je zabezpečená. (8) Ak si takýto veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote
neprihlási, na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada, má však proti dotknutej podstate
právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila, pričom takéto právo môže
uplatniť proti dotknutej podstate ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však uspokojí až po uspokojení
všetkých ostatných pohľadávok proti tejto podstate.

Podľa § 29 ZKR, upravujúceho náležitosti prihlášky: (1) Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa
§ 28 ods. 2 a musí obsahovať základné náležitosti prihlášky, inak sa na prihlášku neprihliada.
Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo

alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo
názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
b) meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a
priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a
miesto podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo

iný identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky,
d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky. (2) Pre
každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej
sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva. (3) V prihláške
podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má pohľadávka vzniknúť

alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky. (4) Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí
na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku. (5)
Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca
prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu
Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak je pohľadávka uplatnená v mene,

ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska neurčuje
a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou. (6) K prihláške sa pripoja
listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie
vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke
v účtovníctve neúčtuje. (7) V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má

pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa
k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením
majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže
vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým
je zabezpečená. (8) Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo

organizačnú zložku podniku, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo sídlom
na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu písomne oznámiť správcovi, inak sa mu budú
písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku.

Podľa § 30 ZKR, upravujúceho nedostatky prihlášky: (1) Správca bez zbytočného odkladu po uplynutí

základnej prihlasovacej lehoty predloží súdu spolu so svojím stanoviskom zoznam podaní, pri ktorých
má za to, že sa na ne neprihliada ako na prihlášky, pričom súd bez zbytočného odkladu uznesením
určí, či sa na tieto podania prihliada ako na prihlášku. Uznesenie súd doručí správcovi, ktorý o ňom
upovedomí dotknuté osoby. (2) Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze
uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť.