Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 16, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/121/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124212629
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124212629.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom

A. XX/XX, XXX XX C., proti žalovanej: A. D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, XXX XX C., zastúpená
advokátkou: JUDr. Zuzana Ásványi, IČO: 42 280 451, so sídlom Svätého Cyrila a svätého Metoda
4647/1, 955 01 Topoľčany, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 2.12.2025 bola Okresnému súdu Nitra doručená žaloba, v ktorej žalobca uviedol, že podáva na

žalovanú žalobu za to, že jej rodičmi bola žalobcovi spôsobená škoda a žalovaná ako dedička po nich
prevzala ich všetky právne povinnosti. V roku 1986 postavili na parcele č. XXX/X nepovolenú stavbu
maštaľ – terajšia letná kuchyňa a pridružený sklad, ktorý zasahuje do pozemku žalobcu parcelné č. XXX/
Xpodľageometrickéhoplánuz26.10.2021,ktorýjetotožnýskópioupozemkovejmapyzodňa28.2.1990
a listom vlastníctva, kde bola výmera pozemku žalobcu 1261 m2. V súčasnosti je výmera 561 m2. F.
G. bol v novembri 2024 vypracovaný nový geometrický plán, kde je jasne odklon 16 cm od pôvodnej
ohrady. Za vypracovanie geometrického plánu zo dňa 26.10.2024 žiada žalobca nahradiť škodu, jedná

sa o faktúru na sumu 240 eur. Keďže súd mu nariadil postaviť novú ohradu a žalovaná s novou ohradou
súhlasila, žalobca žiada, aby mu bola uhradená škoda 1 300 eur a suma za projekt 120 eur. Žalovaná
nech sama navrhne, za akú sumu by bola schopná novú ohradu postaviť. Nech na hranici pozemkov
postaví takú ohradu, aká tam bola doposiaľ. Žalobca má vypracovanú cenovú kalkuláciu z 18.12.1998
v sume 18 724,50 Sk.
Žalobca žiadal súd, aby zaviazal žalovanú na úhradu nového geometrického plánu, lebo sa mení výmera
a tvar jeho záhrady, zápisu zmeny do katastra nehnuteľností a tiež na úhradu za chýbajúce metre

štvorcové.
Ďalej žiadal, aby žalovaná odstránila, posunula drevený kurín, ktorý sa nachádza na jej pozemku cca 16
metrov od letnej kuchyne tak, aby bolo možné postaviť novú ohradu a aby od hranice pozemku žalobcu
vznikol priestor 55-60 cm, aby sa dalo medzi nimi chodiť.
Ešte sa žalobca domáhal, aby mu žalovaná uhradila sumu 270 eur za vypracovanie nového
geometrického plánu na špecifikovanú nepovolenú stavbu, ktorá slúži ako protipovodňová ochrana
žalobcu a aj žalovanej. Táto stavba sa nachádza na pozemku žalobcu parcelné č. XXX/X D. H. XXX/

X a hraničí s parcelou žalovanej č. XXX/X, slúži na ochranu súkromia žalobcu, aby ho nemohli účelovo
zo svojho domu 24 hodín sledovať. Žalobca žiada uhradiť škodu vzniknutú za vypracovanie nového
projektu v sume 300 eur, ktorý v skutočnosti ani nemusel byť, ak by dom žalovanej nebol postavený proti
súkromiu žalobcu tak, aby žalovaná mohla žalobcu zo všetkých strán sledovať. Žalobca mal postavenýmurovaný plot na betónovom základe medzi pozemkami už v roku 1970 vo výške 2,5 až 3 mete. F.
E. tvrdila, že ohradu postavali jej rodičia a je na ich pozemku, v čom bolo medzi nimi nedorozumenie.
Žalovaná má tú drzosť, že tvrdí, že žalobca má nelegálnu stavbu kuchyňa a špajza na jej pozemku, čo

nie je pravda. F. E. už v roku 1986 postavila maštaľ a pridružený sklad v tesnej blízkosti múra žalobcu
a všetky spády zo striech boli vedené pod múr žalobcu, čím začali žalobcovi jeho múry sadať a v prípade
väčšej prívalovej vody hrozilo narušenie statiky. Žalobca preto postavil ďalší múr na spevnenie, a preto
má nepovolená stavba taký tvar, aký má. Žalobca takúto stavbu neplánoval postaviť, nepotreboval ju,
jej postavením si zničil vlastné súkromie a prístup slnka. Žalobca ďalej poukazuje na to, že stále má

na tejto stavbe problémy vyrobiť dostatočný spád na odtok vody. Žiada preto, aby mu bola uhradená
škoda za geometrický plán zo dňa 18.6.2020 v sume 270 eur, 1 000 eur za dodatočné spevnenie múra
hrúbky 15 cm na 45 cm.
Žalobca poukazuje na drzosť rodičov žalovanej, ktorí na roh jeho stavby vo vzdialenosti 30 až 40 cm
nasadili ovocné stromy jabloň a slivku, pričom ide o stromy rýchlorastúce. Viackrát sa mu stalo, že
v noci behal po svojom dvore a myslel si, že sa k nemu niekto dobíja. V skutočnosti zistil, že vrcholce

a konáre týchto stromov búchajú o jeho múr a rínu na streche. A ešte na začiatku jeho domu osadili ďalší
ihličnan, ktorý tiež zasahoval do múra žalobcu a odtokovej ríny, a ktorý počas vetra vyrába nepríjemné
zvuky. Korene zostali v zemi, časom zhnijú a dochádza k posunu pôdy. Žatkoví mu neustále vyrábali
zlo. Ako účelový označil žalobca projekt na prípojku s jednoznačným úmyslom vyrábať zlo a škodu. Na
čelnej strane domu žalobcu je vidno prasklinu a múr má snahu sa posúvať. Žalobca žiada, aby žalovaná

odstránila strom na konci jeho rodinného domu v tesnej blízkosti hranice. Časom korene stromu pôjdu
pod jeho dom a budú narúšať statiku. Stromy by sa mali sadiť aspoň 2,5 metra od hranice jeho pozemku,
v skutočnosti je tam len necelý meter. Tento strom je nasadený účelovo v časti, kde bol vykopávaný
výkop pre kanalizačnú prípojku.

2. Žalobca na výzvu súdu doplnil žalobu podaním zo dňa 23.1.2025, v ktorom uviedol petit žaloby
nasledovne: 1. žiada uhradiť škodu za výstavbu novej ohrady 1 300 eur, 2. žiada uhradiť cenu projektu
za novú ohradu 120 eur, 3. žiada uhradiť poplatok za povolenie drobnej stavby ohrady záhrady 10
eur, 4. žiada uhradiť poplatok za projekt nepovolenej stavby 300 eur, 5. žiada uhradiť poplatok za
vypracovanie geometrického plánu zo dňa 18.6.2020 v sume 270 eur, 6. žiada uhradiť poplatok za

vypracovanie geometrického plánu zo dňa 26.1.2021 v sume 240 eur, 7. žiada uhradiť škodu za materiál
za spevňovanie stien, aby nedošlo k zrúteniu 1 000 eur, 8. žiada uhradiť škodu vzniknutú praskaním
stien a základov 500 eur. Ďalej žalobca v bode 9. žiada, aby žalovaná na svojej parcele č. XXX/
X odstránila všetky stromy, ktoré sa nachádzajú od hranice pozemku žalobcu menej ako 2,5 metra
a dala pozemok do pôvodného stavu, aby dažďová voda nemala tendenciu stekať pod základy domu

žalobcu a prístavbu. Dlažba, ktorú žalovaná dala položiť na svojom pozemku parcele č. XXX vyrába
brzdu dažďovej vody a má tendenciu zhromažďovať sa pod základy domu žalobcu a prístavby. Tým
pádom nebola splnená podmienka stavebného úradu obce C., že žalovaná musí mať súhlas susedov
na vykonávanie stavebných prác. Celková suma, ktorú žalobca žiada uhradiť je 3 740 eur.
Žalobca poukázal na svoje vyjadrenia a listiny predložené v konaní vedenom tunajším súdom pod sp.

zn. 10C/16/2024. Je presvedčený, že je tu zámer protistrany vyrobiť mu škodu a zlo a za všetkým je
jeho bývalá manželka A. C. B., ktorá sa vyjadrila, že žalobcu zničí.
F. E. celú dobu od roku 1986 až doposiaľ pripravovala tieto situácie s úmyslom získať pozemok
vydržaním a účelovým klamstvom. F. E. zneužila osadenie záhradnej podzemnej pivnice bez vedomia
žalobcu, časť pivnice sa nachádza na jeho pozemku, teraz bude problém s osadením nových stĺpov na

pozemku žalobcu, lebo sa bude kopať jama pre nové stĺpy a stĺpy môžu betónový skelet podzemnej
pivnice narušiť.
Podľa znaleckého posudku č. 120/98, č. spisu 77/98-5C/143/98 je cena ohrady žalobcu 18 724,50 Sk
a cena nepovolenej stavby 86 724,50 Sk, čo žalobcu súdu uvádza na vedomie a porovnanie.

3. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe prostredníctvom právnej zástupkyne. Správanie žalobcu označila za
šikanózne,žalobcasivočinejneustáleurčujenovéanovénezmyslenénárokyaobvinenia.Ničztoho,čo
žalobcauvádza,niejepravda.PoukázalanauznesenieoschválenízmieruvkonanívedenomOkresným
súdom Nitra pod sp. zn. 10C/16/2024, v ktorom je napísané, že žalobca sa zaväzuje zabezpečiť pevné
a stále napojenie pôvodného pletivového oplotenia na nové červené plechové oplotenie tak, ako je

zachytené na fotografiách v spise. V praxi teda išlo iba o zatvorenie diery v plote, ktorú spôsobil žalobca
tak, že už existujúce pletivo sa napojí tak, ako bolo pôvodne uchytené predtým, ako ho žalobca otvoril
(t. j. žiadne náklady). Neoprávnené zásahy žalobcu smerom k žalobkyni sa dejú dlhodobo a normálna
komunikácia s ním nie je možná, preto nemala žalovaná inú možnosť ako podať voči nemu na súdžalobu v konaní sp. zn. 10C/16/2024, kde žiadala uložiť žalobcovi povinnosť zdržať sa zásahov a uložiť
mu povinnosť riadne naspäť oplotiť pozemok. Tieto zásahy žalobca v konaní sp. zn. 10C/16/2024 uznal.
Žalovaná zdôraznila, že žalobcu niky nesledovala, neobťažovala, nesprávala sa voči nemu neslušne

alebo v rozpore s platným právom, voči žalobcovi nezavinila žiaden protiprávny úkon, ktorý by mu
spôsobil reálnu škodu, žiaden z jeho nárokov uplatnených v tomto konaní neuznáva a žiada jeho žalobu
v plnom rozsahu zamietnuť. Žalobca žalovanú ohľadne svojich finančných nárokov riadne pred podaním
tejto žaloby nekontaktoval, žalovaná nedala žiaden dôvod na podanie žaloby v tomto konaní. Žalovaná
nechce aby týmto konaním jej alebo žalobcovi vznikali ďalšie trovy, preto žiada v zamietnutie žaloby čím

skôr, pretože neboli naplnené ani len základné podmienky pre vznik jej zodpovednosti za škodu.
K jednotlivým žalobcom vyčísleným nárokom žalovaná uviedla:
K nároku na zaplatenie sumy 240 eur ako údajnej škody za vypracovanie geometrického plánu zo dňa
26.10.2021 namietala, že daný geometrický plán ani doklad o úhrade neboli priložené k žalobe. Nie je
zrejmé, aký protiprávny zavinený úkon žalovanej by mal byť príčinou vzniku reálnej škody žalobcovi v
tomtoprípade,neboltvrdenýanipreukázanýzákladnýskutkovýstavkvznikutohtonárokuaanizákladné

podmienky nevyhnutné pre vznik zodpovednosti za škodu u žalovanej.
K nároku na sumu 1 300 eur ako údajnej škody za materiál a práce a 120 eur ako údajnej škody za
projekt uviedla, že žalobca ničím nepreukázal, že by mu takáto škoda vznikla. Nebol predložený dôkaz,
z ktorého by bolo zrejmé, kto dané sumy hradil, komu, kedy a za čo. Vystavenie faktúry na určitú sumu
nepreukazuje jej úhradu povinným. Ak si dal žalobca postaviť plot medzi susedmi za 1 300 eur, čo sa

v skutočnosti neudialo, stav plotu je pôvodný alebo si objednal projekt alebo zaplatil správny poplatok
za ohlásenie stavby plota, všetko sú to položky a náklady, ktoré vznikajú na jeho objednávku, z jeho
aktívnejvôle,zdôvodovnajehostrane.Žiadnaztýchtopoložieknevznikáakoškodavpríčinnejsúvislosti
s protiprávnym úkonom alebo konaním žalovanej. Pôvodný plot, ktorý stále existuje medzi žalobcom
a žalovanou, staval samotný žalobca mnoho rokov dozadu, následne sám v tomto plote vytvoril dieru

odchýlením pletiva a túto dieru na pokyn súdu v konaní 10C/16/2024 zavrel pôvodným pletivom. Nie je
zrejmé, aký protiprávny zavinený úkon žalovanej by mal byť príčinou vzniku reálnej škody žalobcovi v
tomto prípade, nebol tvrdený a preukázaný ani základný skutkový stav k tomuto nároku a ani základné
podmienky nevyhnutné pre vznik zodpovednosti za škodu.
K nároku žalobcu na zaplatenie sumy 270 eur ako údajnej škody za vypracovanie geometrického

plánu zo dňa 18.6.2020 na zameranie administratívne nepovolenej stavby žalobcu (budova, ktorú
údajne postavil, aby ho žalovaná nesledovala) a sumy 300 eur ako údajnej škody za nový projekt na
danú administratívne nepovolenú stavbu žalovaná poukázala na odôvodnenie tohto nároku samotným
žalobcom, ktorý pri oboch týchto nárokoch uvádza, že tieto náklady by vôbec nemuseli byť, ani jeho
čierna stavba samotná, ak by rodinný dom žalovanej nebol tak účelovo postavený proti jeho súkromiu,

abyhozovšetkýchokienmohlisledovať.Nadanomodôvodneníjejasnevidieťskreslenýsvetavnímanie
žalobcu ako i jeho vzťahovačnosť. Rodinný dom, v ktorom teraz býva žalovaná, bol postavený v roku
1982, teda o 4 roky skôr ako žalobca do Jacoviec vôbec prišiel, nemohol byť teda za žiadnych okolnosti
postavený za účelom jeho sledovania. Vyhotovenie podkladov, príloh a uhradenie poplatkov s tým
spojených je nevyhnutným zákonným predpokladom pri administratívnom povoľovaní stavieb alebo jej

dodatočnej legalizácii, nie je zrejmé, ako mala tieto náklady ako škodu zaviniť priamo žalovaná.
K nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1 000 eur ako údajnej škody za dodatočné spevňovanie múra
administratívne nepovolenej stavby žalobcu z hrúbky 15cm na 45 cm žalovaná opäť namietala, že
žalobca ničím nepreukázal, že by mu vznikla skutočná škoda 1 000 eur. Nebol tvrdený ani predložený
jediný dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, či a prečo bolo spevňovanie múrika uskutočnené, kedy, z akých

dôvodov, kto danú sumu hradil, komu, kedy a za čo.
K viacerým nárokom žalobcu žalovaná poukázala na to, že nemožno úspešne uplatniť nárok na
náhradu škody, ktorá reálne nevznikla, uvádzala rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 28Cdo
323/2010. Nie je zrejmé, aké protiprávne zavinené úkony žalovanej by mali byť príčinou vzniku reálnej
škody žalobcovi, pri týchto nárokoch nebol tvrdený a preukázaný ani základný skutkový stav k tomuto

nároku a ani základné podmienky nevyhnutné pre vznik zodpovednosti za škodu. Voči všetkým nárokom
žalobcu na náhradu škody v tomto konaní žalovaná vzniesla námietku premlčania. Doplnila, že nedala
žiaden dôvod na existenciu tohto súdneho konania, neporušila vo vzťahu k žalobcovi žiadnu právnu či
ľudskú alebo susedskú povinnosť či normu alebo zvyk, naopak vždy v minulosti sa snažila so žalobcom
komunikovať, jednať s ním slušne a férovo a vyhovieť jeho požiadavkám. Aby žalobcovi vyhovela,

žalovaná v minulosti uskutočnila alebo pasívne znášala nasledovné:
- Odstránila strieborný smrek zo svojho pozemku po upozornení žalobcu, že ho strom obťažuje.
- Odstránila 10 kusov tují vysadených pri plote po upozornení žalobcu.- Vyhovela jeho požiadavke, keď bol na stavebný úrad adresovaný anonym, že jej jeho stavba tieni –
jeho požiadavka spočívala v tom, aby na daný úrad napísala, že jeho stavba jej netieni a nemá námietky.
- Po predchádzajúcom súhlase žalobcu osadila v rámci vytvorenia nejakého súkromia tieniacu clonu v

dĺžke 50 m a hodnote 102 eur, čo bola cena iba tieniacej clony + plastové úchytky a čas práce dvoch ľudí
pri upevnením clony. Žalobca súhlasil, no keď sa nahneval, po celej dĺžke clony pásku ostrihal. Časom
pochopil, že urobil chybu, pretože oboch svojim neuváženým činom zbavil súkromia a osadil na plot asi
14 ks tri metre vysokých plechov.
- Žalobca kedykoľvek bez dovolenia vstupoval na pozemky žalovanej.

- Minulý rok zobral žalobca spravodlivosť do svojich rúk a posunul hranice pozemkov po 40 rokoch
nerušeného užívania. Neoprávnene do pozemku žalovanej zasahoval, napr. vykonávaním zemných,
terénnych prác, odkopávaním pôdy po dĺžke 15-20 m. Pôdu odhodil na niektorých miestach až do
vzdialenosti1,5modhraničnéhoplotu.Následnesanechalžalobcapočuť,žeajletnákuchyňažalovanej
pôjde dole.
- Žalobca neoprávnene vstupoval na strechu drobnej stavby žalovanej (letnej kuchyne a šopy) a

zatepľoval si z nej svoju prístavbu.
- Žalobca postriekal šípovú ružu na pozemku žalovanej, ktorá pre ňu mala citovú hodnotu, pretože ju
sadila ešte jej mamina a vykonal to do vzdialenosti asi 1,5 m od spoločnej hranice pozemkov.
- Žalobca zvalil betónovú striešku z oplotenia v prednej časti pozemku žalovanej, viackrát jej olámal,
orezal konáre stromov a hodil na pozemok, nehľadiac na vegetačné obdobie stromov.

- Bez upozornenia vstupoval na pozemky žalovanej, aby pri kompostovisku vytrhol stĺpik zo zeme a
hodil do trávy.

4. Žalobca v ďalšom vyjadrení označil vyjadrenia žalovanej za klamstvá. Uviedol, že problémy boli
od samého začiatku, keď mal postaviť pletivovú ohradu, a keď ju postavil, začali priorávať zeminu na

jeho betónový múrik, ďalšie roky odorávali, tak tam vznikla hlboká brázda a plot sa vplyvom počasia
a prívalovej vody začal nakláňať. Žalobca musel stále vykonávať protiopatrenia, aby plot nespadol. Bol
nútený odkopať v strede záhrady z ich strany hlinu od svojho múrika a hlinu odvážal cca 10 až 15 metrov
do stredu ich záhrady so súhlasom matky žalovanej, kde je veľká brázda a takto im vyrovnal pozemok.
Dva dni na to žalovaná s jej priateľom I. J. túto časť zasypali veľkým jedom. Účelovo postavili šopu,

aby mohli žalobcu sledovať. Večný problém bol s ich stavbou letná kuchyňa a kôlňa, kde sú umiestnené
spády zo striech, aby voda stekala pod múr žalobcu. Za ďalší problém žalobca označil, že žalovaná
účelovo nasadila ovocné stromy za chrbát jeho rodinného domu.
Problémom bolo aj to, že mu dovolili postaviť lešenie na zadnej strane rodinného domu, aby si mohol
zatepliť dom. Najprv mu to dovolili, a keď sa otec žalovanej opil, tak odmontoval podpery a pozahadzoval

ich po zemi.
Problémom tiež bolo, keď žalobca doniesol stavebný projekt na svoju prístavbu kuchyne a špajze. Na
projekte bolo zakreslené okno, z ktorého by bolo možné vidieť aj na ich dvor. Musel im preto sľúbiť, že
okno tam nebude. Jeho okno tam nie je, ale okná na ich dome sú umiestnené tak, že vedia žalobcu
pozorovať.

Žalovaná s priateľom mu robili zle, keď odstrihli plechovú ohradu a hodili ju na žalobcovu pivnicu,
neustále ho sledujú. Šikanovaný sa cíti žalobca, nie on šikanuje žalovanú.
Geometrický plán z 26.10.2021 bol žalobcom predložený na pojednávaní na súde dňa 21.10.2024.
Faktúru za prácu žalobca nepredložil, lebo oplotenie vykonával sám. Za vypracovanie geometrického
plánu faktúru doručil. Žalobca namieta, že so žalovanou nemal ani jednu normálnu komunikáciu.

Stavebné povolenie na letnú kuchyňu a kôlňu, ktoré žalobkyňa predložila, nie je platné, lebo tam
chýba vyjadrenie žalobcu. Žalobca je presvedčený o tom, že nárok na náhradu škody patrične
opísal a zdôvodnil, uviedol vyčíslenie, na pojednávaní predloží znalecký posudok. Bol predložený aj
geometrický plán a aj potvrdenka. Predložené boli aj ďalšie podklady a cenová kalkulácia. K žalovanou
poukazovanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/323/2010 žalobca uviedol, že jemu

škoda vznikla. Plechovú ohradu nech postaví žalovaná a nemusí nič platiť. Na pozemok žalovanej
žalobca nikdy nevstúpil, aby o tom nevedela. Za klamstvá považuje slová žalovanej, že chcel zbúrať jej
letnú kuchyňu, bol na streche jej letnej kuchyne, o jej šípovej ruži, že ju mal postriedať, že zvalil betónovú
striešku na vonkajšej ohrade, ohľadne stromov, že bez upozornenia vstupoval na pozemok žalovanej
a pri kompostovisku vytrhol stĺpik a zahodil ho.

Od žalovanej žalobca žiada doložiť, kto jej dal súhlas na drobnú stavbu kôlňa a letná kuchyňa, lebo
časti stavieb sú osadené na pozemku žalobcu. Dňa 1.4.2019 bola ohlásená drobná stavba kanalizačná
prípojka a tu si žalovaná cestu svojvoľne zmenila.
F. E. žalobcu dlhodobo pripravovala o časť pozemku vydržaním.Žalobca vo vyjadrení spomínal aj ďalšie situácie, pri ktorých dochádzalo ku konfliktom so žalovanou
a jej priateľom I. J.. Na záver poukázal na skutočnosť, že vlastnícke práva na nehnuteľnosti a pôdu sa
nepremlčujú.

5. Žalovaná v ďalšom písomnom vyjadrení uviedla, že v susedstve žalobcu vlastní parcelu č. XXX/
X o výmere 2 080 m2 – orná pôda využívanú pre rastlinnú výrobu a parcelu č. XXX/X o výmere
649 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, na ktorej je postavaná budova s. č. XX. Nehnuteľnosti
nenadobudla dedením, ale na základe kúpnej a darovacej zmluvy, odmieta preto dedenie akýchkoľvek

škôd spôsobených žalobcovi. Sám žalobca v žalobe potvrdzuje, že rodičia žalovanej postavili drobnú
stavbu letnej kuchyne a šopy v roku 1985-86 v tesnej blízkosti hraničného murovaného oplotenia na
svojom pozemku parcelné č. XXX/X. Žalovaná v roku 2013 pristúpila k ohláseniu drobných stavieb.
Stavebný úrad v C. nevzniesol žiadne námietky a drobné stavby sa považujú za legálne postavené.
Susedské hranice sú v nezmenenej podobe od čias výstavby hraničného oplotenia z roku 1986. Žalobca
stavbu oplotenia namieta po niekoľkých desaťročiach, jeho námietky sú preto účelové, neodôvodnené

a nedôveryhodné.
Oplotenie svojho pozemku od konca stavby letnej kuchyne žalovanej postavil žalobca v roku 1986 sám
a sám sa pred súdom minulý rok vyjadril, že geometrický plán si vtedy nedal vypracovať. Tvrdil, že už
vtedy vedel o posunutých hraniciach na rozdiel od žalovanej, no rozhodol sa to riešiť až po uplynutí
40 rokov. Žalobca uvádzal dôvod, prečo nemohol postaviť v minulosti plot na správne miesto, že na

hranici pozemkov existovalo staré pletivo, ktoré určovalo skutočné hranice. Ďalej uvádzal, že rodičia
žalovanej staré pletivo odstránili zo zadnej tretiny záhrady, až keď žalobca postavil svoje oplotenie.
Žalovaná zhrnula a vyvodila, že pred 40 rokmi žalobca nemohol postaviť plot o 8 cm ďalej, pretože bol
na záhrade z jednej tretiny pozostatok starého pletiva a v súčasnosti už plot na murovanom základe v
dĺžke asi 120 m a vo výške 2 m a drobnú stavbu „letnej kuchyne a šopy“ búrať môže, aby posúval hranice

pozemku o 23 cm. Okrem toho rôzne ďalšie drobné stavby a stromy v blízkom okolí oplotenia takýmto
nápadomzničí.Žalobcapredsanemôžeočakávať,ženapozemkužalovanejza4desaťročianepribudnú
nejaké drobné stavby, nevysadia sa stromy, kríky, nepoloží sa zámková dlažba. Žalovaná poukázala na
uznesenie o schválení zmieru v konaní 10C/16/2024, v zmysle ktorého zrealizovala všetky opatrenia,
na ktorých sa so žalobcom dohodli. Žalobca po dvoch týždňoch od uzavretia zmieru marí rozhodnutie

súdu a posúva 40 rokov neporušené hranice pozemkov o 23 cm a za ne stavia nové oplotenie pozemku
napriek tomu, že mu súd uložil povinnosť zabezpečiť pevné a stále napojenie pôvodného pletivového
oplotenia na červené plechové oplotenie. Dňa 6.11.2024 osadil dva 3 metre vysoké stĺpy do betónového
základu. O mesiac neskôr, 5.12.2024 mu bolo vydané Oznámenie o povolení drobnej stavby oplotenia,
čím porušil stavebný poriadok. Dňa 21.3.2025 žalobca znovu otvoril pôvodné oplotenie, ktoré rozrezal

na štyroch miestach a osadil kovovú konštrukciu a stĺpy. Pribudol tretí vysoký stĺp zabetónovaný do zeme
pri plote. Po celej dĺžke hraničného oplotenia asi do šírky 70 cm od plotu bola na pozemku žalovanej
postriekaná tráva. Oplotenie je naďalej a neustále otvorené.
Žalovaná poukazuje na neúplnosť znaleckého posudku K. L. predloženého žalobcom. Ide o znalecký
posudok vypracovaný na základe dedičského konania predchádzajúceho majiteľa nehnuteľností, ktoré

vlastní žalobca, a ktorými boli manželia C.. Uvedený znalecký posudok žalobca predkladá neúplný,
chýbajú v ňom strany, dokonca je rukou dopísaný dátum jeho vypracovania 9.10.1980 so spisovou
značkou 390/80. Žalovaná informuje súd, že pán M. C. zomrel XX.X.XXXX. Žalobca sfalšovaním dátumu
vypracovania znaleckého posudku v podstate tvrdí, že dedičské konanie po zosnulom pánovi C. sa
konalo o 4 roky skôr, než skonal. O uvádzaní nepravdy žalobcom svedčí aj skutočnosť, že si znalecký

posudok dala vypracovať pani N. C., F. M., uvádzaná ako vlastníčka jednej polovice nehnuteľností, ktoré
dnes vlastní pán žalobca. Druhá polovica nehnuteľností je v znaleckom posudku vedená na potomkov
manželov C. a to: O. C. a A. P., F. C.. Z uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že murované oplotenie
ohraničovalo severozápadnú stranu dvora na parcele č. XXX a oplotenie oddeľujúce zastavanú plochu
od záhrady na parcele č. XXX a obe boli vystavané už v roku 1970 do výšky 2,5 - 3 m predchádzajúcimi

vlastníkmi nehnuteľností žalobcu. Rodičia žalovanej medzi rokmi 1985-86 postavili drobnú stavbu (letnú
kuchyňu a šopu) tak, že iba kopírovali susedov hraničný murovaný plot postavený v roku 1970, čo
žalobca potvrdzuje v už spomínanom vyjadrení, že drobné stavby boli postavené v tesnej blízkosti
hraničného murovaného oplotenia, čiže na parcele č. XXX/X. Murované oplotenie existuje neporušené
dodnes s výškou do 6 m.

Ku geometrickému plánu zo dňa 26.10.2021 žalovaná uviedla, že jeho presný názov je Geometrický
plán na oddelenie pozemku parcelné č. XXX/X, č. 50941879-175/2021 z roku 2021, ktorý vytyčuje
hranice zadnej časti pozemku/záhrady žalobcu presne tak, za akým účelom bol plán vypracovaný, a to
na oddelenie pozemku so zámerom predaja pozemku s parcelným č. XXX/X a spornú časť pozemkovvôbec nevyznačuje. Spor vzniká medzi parcelou žalovanej č. XXX/X a parcelou žalobcu č. XXX/X.
Tento geometrický plán dokazuje iba to, že pred predajom zadného pozemku bol pozemok rozdelený.
Žalobca do Zápisnice o predbežnom prejednaní sporu z 21.10.2024 v konaní 10C/16/2024 uviedol, že

oplotenie, resp. sporná časť v geometrickom pláne nie je zakreslená, čo ho neodradzuje, aby náklady
za geometrický plán na rozdelenie pozemkov v sume 240 eur žiadal uhradiť od žalovanej.
Žalovaná namieta, že geometrický plán z 18.6.2020 nebol predložený, preto sa k nemu nemôže vyjadriť.
Žalobcu považuje žalovaná za absolútne nedôveryhodného človeka, argumentuje dôkazmi, ktoré posun
hraníc nepreukazujú, sú v nich uvedené nesprávne čísla parciel. Žalobca súd zavádza aj teóriou

o špecifickej stavbe protipovodňovej ochrany. Takáto stavba bola vybudovaná žalobcom svojpomocne
na základoch oplotenia (1970), výstavbe nepredchádzalo žiadne stavebné konanie. V súvislosti s touto
nepovolenou stavbou z 90-tych rokov žalobca žiada uhradiť ďalších 300 eur za nejaký projekt, ktorý
podľa vyjadrenia žalobcu nemusel byť, ani celá nepovolená stavba, ak by rodinný dom žalovanej
postavený v rokoch 1982-83, čiže o 4 roky skôr, ako vôbec žalobca kúpil nehnuteľnosti v susedstve,
nebol postavený účelovo, aby žalobcu zo všetkých jeho okien pozorovali. Takýto projekt nebol ani

predložený, preto sa k nemu žalovaná nevie vyjadriť.
K nároku žalobcu na úhradu sumy 1 000 eur za dodatočné spevňovanie múra svojej čiernej stavby
žalovaná namietala, že nie sú priložené relevantné dokumenty preukazujúce vykonanie opravy na
spevnení múra a ani zavinenie jej osoby, prípadne jej rodičov na zvýšených nákladoch.
K žalobcom požadovanej úhrade sumy 1 300 eur za výstavby nového oplotenia a sumy 120 eur

za úhradu projektu žalovaná dôvodila, že žalobca sa rozhodol postaviť duplicitný plot pár cm vedľa
pôvodného oplotenia sám a z vlastnej vôle, uznesenie č. k. 10C/16/2024-181 zo dňa 21.10.2024 si
zrejme zle vysvetlil. Žalovaná v predmetnom konaní pojem „riadne“ oplotiť konkretizovala, a to tak, že
žalobcamalvrátiťpôvodnépletivonapôvodnémiestoariadneuchytiťaodstrániťnebezpečneupevnené
sivé 3 m vysoké plechy. Zároveň vyjadrila názor, že najekonomickejším riešením by bolo zatvoriť plot,

aby bol bezpečný pre človeka aj domáce zvieratká. Sumu 120 eur žalobca žiada za predložený Situačný
plán na Oplotenie pozemku s parc. č. XXX/X z novembra, kde rok vypracovania nie je uvedený od
projektantky pani F. G. a uvádza, že z neho vyplýva odklon 16 cm. Žalobca na základe Situačného plánu
spomínanej nelegálnej prístavby rodinného domu z roku 2020 vypracovaného tým istým projektantom
uvádzal pre súdom prvej inštancie odklon takmer 18 cm. Žalovaná poukazovala na skutočnosť, že ani

projektant v jednej osobe nedokáže so 4-ročným časovým odstupom vypracovať projekt s rovnakým
výsledkom odklonu. Žalobca žiada uhradiť nový geometrický plán podľa skutočného stavu, lebo sa
mu vraj mení tvar pozemku. Žalovaná zdôraznila, že sám žalobca pred 40 rokmi postavil oplotenie,
ktoré je neporušené a nedotknuté dodnes s výnimkou minulého roku, kedy oplotenie žalobca otvoril
a nepovolene prechádzal na nehnuteľnosti žalovanej, vykonával na jej pozemku výkopové, zemné a

stavebné práce. Ak sa teda zmenil tvar záhrady žalobcu, potom za zmenu tvaru záhrady môže jedine
a výlučne žalobca. Žalobca sám vyhlasuje, že vie o posunutých hraniciach pozemkov od roku 1986 a
svoje hraničné oplotenie postavil sám tam, kde bolo neporušené takmer 40 rokov, potom zmenu tvaru
nehnuteľností zapríčinil sám, a to už v minulosti.
K žiadosti žalobcu, aby žalovaná posunula o 60 cm drevený prístrešok na náradie, žalovaná uviedla,

že v čase výstavby prístrešku na náradie bola v platnosti vyhláška č. 532/2002 Z. z., ktorá v ust.
§ 6 hovorí o minimálnej vzdialenosti od susedného pozemku len pri rodinných domoch. Ak žalobca
požaduje priestor potrebný k tomu, „aby sa dalo chodiť“ medzi jej prístreškom a plotom žalobcu, toto
podľa žalovanej možné je. Žalobca poukazuje na odstup stavieb, ktoré plnia doplnkový účel k hlavnej
stavbe, ktorým legislatíva neprikazuje dodržiavať odstup od hraničného oplotenia. Možno však preveriť

aj minimálnu vzdialenosť žalobcovej prístavby rodinného domu od susedného pozemku s domov s
protiľahlými oknami obytných miestností, ktorá je nulová.
K nároku žalobcu na úhradu opráv jeho rodinného domu žalovaná poukázala na vek rodinného domu
žalobcu,ktorýbolpostavenýpred70rokmivroku1956.Prístavbažalobcukrodinnémudomusdĺžkou15
m a výškou 6 m bola postavená nelegálne, svojpomocne, bez stavebného dozoru. Žalobca nedisponuje

posudkom existujúcej stavby rodinného domu z roku 1956, ktorý predchádzal pristaveniu prístavby,
taktiež projektom k vydaniu stavebného povolenia, ako ani súhlasnými vyjadreniami susedných
zainteresovanýchstrán.Žalobcadisponujevýlučnealenhotovoučiernoustavbouprístavbykrodinnému
domu. Nepredkladá žiaden relevantný posudok stavby rodinného domu, ktorý dokazuje, že žalovaná
je zodpovedná za problémový stav jeho nehnuteľnosti. Čierna prístavba žalobcu je postavená presne

na hranici pozemkov v rozpore s predpismi o odstupoch stavieb. Vzdialenosť od rodinného domu
k spoločnej hranici pozemkov je dodržaná iba zo strany pozemku žalovanej. Vzdialenosť stavby
žalobcu od hranice pozemkov neexistuje, čo neumožňuje ani len údržbu predmetnej stavby. K tomu sa
žalobca rozhodol využívať strechu drobnej stavby žalovanej a jej pozemok. V stiesnených územnýchpodmienkach možno vzdialenosti medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m pod podmienkou, že
na žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností. Na rodinnom dome žalovanej
skolaudovanom v roku 1983 však z tejto strany okná obytných miestností vždy boli. Výsledkom

žalobcovej čiernej stavby je znehodnotený výhľad žalovanej z okna obytných miestností. Orientácia tejto
stavby je južná, preto dochádza aj k zatieneniu väčšiny parcely žalovanej č. XXX/X.
Žalovaná ďalej namietala, že žalobca rieši jej osobné záležitosti, nepozná poriadne ani jej meno a meno
jej priateľa, tvrdí o nich nepravdy. Vyjadrenia žalobcu sú plné ohovárania, žalobca v súvislosti s osobou
žalovanej klame súdu a vymýšľa si.

Žalobca otvorením hraničného oplotenia na štyroch miestach ako aj postriekaním trávneho porastu
žalovanej popri oploteniu do vzdialenosti asi 70 cm marí výkonu súdneho rozhodnutia a ďalej ničí jej
majetok. Žalobca po 40 rokoch nerušeného užívania pozemkov a hraničného oplotenia posúva hranice
pozemkov a stavia si za pôvodné hraničné oplotenie o 23 cm do pozemku žalovanej nové oplotenie a
žiada, aby žalovaná uhradila náklady s tým spojené, hoci sa sám vyjadruje, že o posunutých hraniciach
pozemkuvieodroku1986,kedysámpostavilhraničnéoplotenie,ktorébolonerušenéposúčasnosť,kým

ho zase iba sám neotvoril a nezačal so stavbou nového oplotenia. Pôvodné oplotenie na murovanom
základe v dĺžke 120 m a výške oplotenia 2 m nie je povolené ani len ohlásené stavebnému úradu. Keď
žalobca začal zo zemnými prípravnými prácami pre nové oplotenie na záhrade žalovanej, búchal sa do
pŕs, že aj jej letná kuchyňa pôjde dole. Žalovaná tvrdila, že rešpektuje rozhodnutie súdu o zmieri, vyčistila
a posunula kompostovisko o 75 cm, odstránila kovový stĺpik aj s betónovým základom. Žalobca mal

zatvoriť pôvodné oplotenie a zdržať sa zásahov na jej nehnuteľnostiach, urobil opak, posunul hranice
pozemkov a stavia nové oplotenie. Postriekal trávu a na priateľa žalovanej zavolal policajnú hliadku,
keď žalobcu upozornil, že porušuje uznesenie súdu. Žalobca je človek, ktorý bez zábran porušuje nielen
pravidlá susedského spolunažívania ale aj stavebný zákon. V každom vidí nepriateľa. Má predstavy, že
ho sledujú, verí tomu, že ľudia stavajú murované stavby účelovo, aby ho mohli z nich sledovať a všetko

tak vykonávajú, keď on nie je doma a on si musí postaviť čiernu protipovodňovú stavby obrovských
rozmerov, a za všetkým je jeho exmanželka. Žalovaná namietala, že žalobca sa hanlivo vyjadroval o jej
rodičoch,ktoríužniesúživíanemajúsaakobrániť.Žalobcavedľanichžil30–35rokov,maltakdostatok
času, aby si vyjasnili nedorozumenia a hlavne, aby uplatnil svoju požiadavku na pozemok za hraničným
oplotením, ktoré sám postavil. Žalovaná nehnuteľnosti kúpila a dostala darom v stave neporušeného a

nedotknutého pôvodného oplotenia s vedomím, že pozemok jej patrí a tak sa oň starala.

6. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 5.5.2025 žalobca vyslovil podozrenie, že niekto z rodiny E.
ovplyvňuje signály, ktoré sa používajú pri fyzickom zameriavaní a má možnosť manipulovať so
satelitnými súradnicami. Môže to byť osoba z vojenského prostredia alebo policajného zboru, keďže

brat žalovanej mal vysokú vojenskú hodnosť. Žalovaná účelovo zdvihla svoj pozemok po uskutočnení
výkopových prác pre kanalizačnú prípojku a naschvál osadila pletivo, aby bol čo najviac sťažený prístup
k domu žalobcu, kde je vedené plynové potrubie. Žalobca následne vykonával preventívne práce, aby
sa dažďová voda nedostávala pod jeho dom a nespôsobovala škodu, ale to nestačí.
S vyjadrením žalobca predložil fotografie, na ktorých popisuje ako sa chodník oddeľuje od betónového

základu plota, ako mu začal praskať dom vplyvom výkopu kanalizačnej prípojky, ako účelovo sú
nasadené stromy a kríky a uložená dlažba, o aký kus je letná kuchyňa posunutá do jeho pozemku. Na
fotografiách žalobca ďalej popisuje, ako mu pod základ domu zateká, sadá stavba, narúša sa statika,
je posunuté hnojisko. Na fotografiách podľa žalobcu tiež vidno, ako mu neustále zasypávali betónový
múrik, aby narúšal stabilitu plota. Žalobca ďalej uviedol, že žiada posunúť šopu do vzdialenosti od

hranice medzi pozemkami podľa stavebného zákona a spád strechy otočiť tak, aby nesmeroval na jeho
stranu.
Žalobca ešte v predmetnom podaní spomenul viaceré situácie, ktoré považuje za zvláštne a pripisuje
ich nadprirodzeným schopnostiam žalovanej.

7.Súdsporprejednalnapojednávanízaprítomnostižalobcuaprávnejzástupkynežalovanej.Oboznámil
sa s ich prednesmi a pripojeným spisom Okresného súdu Nitra sp. zn. 10C/16/2024. Pokiaľ ide o ostatný
obsah spisu v prejednávanom spore, podľa § 204 CSP súd dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa
vsúdnomspisečítanímichobsahunapojednávanínevykonal,pretožejednotlivélistinnédôkazytvoriace
obsah súdneho spisu boli stranám sporu zaslané.

8. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a domáhal sa voči žalovanej aj ďalšieho nároku,
keď žiadal, aby boli z jeho pozemku odstránené aj drobné stavby letnej kuchyne a kôlne. Ďalej uviedol,
že geometrický plán žalovanej považuje za podvrh. Žalovaná mu robí prekážky, postavila plot, preto dalvyrobiť novú projektovú dokumentáciu na novú plechovú ohradu, pretože ho sledujú 24 hodín a podľa
toho vykonávajú opatrenia voči nemu. Nepovolená stavba tam nemusela byť, robil ju kvôli tomu, aby
ho nesledovali.

K nároku na odstránenie drobných stavieb vysvetlil, že v januári to neuviedol preto, že nemal ešte
podklady ohľadne predmetnej drobnej stavby, lebo tam nastal podvod. Žalovaní si na uvedenú
drobnú stavbu dali dodatočne vypracovať stavebné povolenie a keď sa on dostal k papierom v spore
10C/16/2024, tam sa zo znaleckého posudku dočítal, že tu nejde o drobnú stavbu, ktorá má 16 m2, ale
tu je celok, ktorý má 36 m2. Nemôže ísť o drobnú stavbu, pretože stavba je spojená zadným múrom. Na

letnej kuchyni by mala byť výška 4,5 m, ale je tam výška 5,6 m. Nastal tu podvod naschvál. Žalobca preto
žiadal, aby žalovaní (uvádzal množné číslo) dali vypracovať geometrický plán, aby tam boli vypočítané
metre štvorcové a aby mu nahradili škodu. Nastala situácia, že je prenasledovaný, kontrolovaný a stále
od neho žiadajú peniaze. Na základe konania 10C/16/2024 podali na neho exekúciu, nie je možné sa
so žalovanou dohodnúť.
K stromom, ktoré žalobca žiadal z pozemku žalovanej odstrániť, žalobca ďalej upresnil, že hovoril

o stromoch pri jeho rodinnom dome. Boli to ovocné stromy rýchlorastúce. Prístavba, ktorá je nepovolená,
má okná otočené do jeho dvora, preto začal stavať zadnú stenu. Žiadal, aby mu za geometrický plán
na nepovolenú stavbu zaplatili škodu, pretože musel stavať múr. Dal urobiť geometrické plány, ktoré
dokázali, že sa nezhoduje nič. Má čestné vyhlásenie, že všetko bolo robené proti nemu. Keď prší, všetko
mu zateká. V pivnici mu začali plesnieť steny. Žiada dať všetko do pôvodného stavu. Urobili zvody pod

jeho múr, stavba mu sadala.

9. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní zotrvala na predchádzajúcich tvrdeniach
a predložených dôkazoch i na vznesenej námietke premlčania. Žiadala žalobu zamietnuť a zaviazať
žalobcu na náhradu konania. Žalovaná nedala na toto konanie žiaden ľudský ani právny dôvod. Žalobca

neuniesol ani len bremeno tvrdenia ohľadne uplatnených nárokov, napríklad ako subjekt zodpovednosti
za škodu označuje v žalobe pána P. E. s manželkou, ale podal žalobu len na žalovanú. Neustálil
zrozumiteľne základné nároky a ich sumy a pri jednotlivých nárokoch neuvádza, prečo by mala byť za
ne zodpovedná žalovaná. Žalobca neuniesol ani bremeno pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu
aostatnénároky,jehonávrhniejeurčitýazrozumiteľný.Konanieobohacujeosvojedomnienky,neustále

nové nároky a pocity, ktoré má voči žalovanej. Aktuálne v podstate všetko, čo sa v jeho živote udeje
v súvislosti so žalovanou, on považuje za úmyselné protiprávne konanie, ktoré mu spôsobuje škody. Vo
vyjadrení žalobcu k exekučnému konaniu 400Ex 98-25 zo dňa 9.6.2025 je jasne vidieť jeho paranoju
k žalovanej a vznikajúcej škode, kde sa uvádza, že: „tak ako vždy robia mi napriek, aby mi urobili
finančnú škodu, tu je vidieť, prečo dali exekúciu do Nitry a nie do Topoľčian, veď právna zástupkyňa je

z P., E. C. Q. C. a tu sú tiež exekútori. Jednoznačná odpoveď je vyrábať druhým za každú cenu zlo,
škodu a napriek“. Žalovaná pritom podala návrh na výkon exekúcie na základe právoplatného uznesenia
o zmieri. Z podania je vidieť, že žalobca klame úradom.
Žalobca píše, že plní výkon uznesenia, čo nie je pravda, pretože aktuálne realizuje nové oplotenie.
Posun hraníc existuje iba v hlave žalobcu. Konkrétne ide o posun hraníc parciel č. XXX/X D. H. XXX/X

aneexistuježiadengeometrickýplán,ktorýbyzachytávalakýkoľvekposunaleborozsah,alebomudával
parcelné číslo, aby sa mohlo jednať o konkrétnych nárokoch. Žalobca bezdôvodne obviňuje žalovanú zo
sledovania, so spojenia s čiernou mágiou, z rušenia dopravnej karty, ovládania GPS súradníc, obviňuje
aj právnu zástupkyňu žalovanej, že ho v konaní 10C chcela zastrašiť stlačením gombíka, ktorý omylom
stlačila zákonná sudkyňa 10C/16/2024, za čo sa ospravedlnila. Právna zástupkyňa žalovanej vyslovila

pochybnosti o spôsobilosti pána žalobcu, ktorý v zmysle hospodárnosti tohto konania nedoložil nič.
Jednotlivé nároky žalobcu na náhradu škody sú buď premlčané, alebo nie sú preukázané základné
podmienky na ich preukázanie. Nie je preukázané, že škoda vznikla, že ju zapríčinila žalovaná. Pred
podaním žaloby žalobca neriešil náhradu škody so žalovanou a všetky ostatné nároky, ktoré uvádza
a bude uvádzať, súvisia s posunom hraníc, ktorý objektívne neexistuje. Toto sa týka aj odstránenia

stromov. Stromy na pozemku žalovanej sú tam roky, poskytujú úrodu, žiadnym spôsobom nezasahujú
do vlastníckych práv žalobcu ani do susedských práv. V minulosti sa žalovaná snažila udržiavať dobré
susedské vzťahy so žalobcom, posunula kompost, nemôže donekonečna ustupovať jeho nárokom.
K bodu 9 petitu žaloby právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že akékoľvek odstránenie stromov z parcely
č. XXX/X odmietajú, na odstránenie stromov nie je žiaden dôvod. Ide o výsadbu, ktorá je situovaná

ďaleko od rodinného domu žalobcu, ktorá je okrasného charakteru a nemôže vadiť susedovi ani jeho
nehnuteľnostiam. Stav nehnuteľnosti žalobcu je taký, ako žalobca uvádza, pretože ide o neoprávnenú
stavbu, ktorá sa robila bez technického dozoru svojpomocne, nie z dôvodu, že žalovaná ma vysadených
pár okrasných stromčekov na svojom pozemku. Pozemky strán sporu sú svahovité, zvažujú sa smeromod cesty dozadu, svahovitosť je prirodzená vlastnosť terénu a žalovaná na ňu nevplývala ani zámkovou
dlažbou, výsadbou a ničím iným.

10. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

11. Z faktúry č. 63/2024 dodávateľa F. G., X. XXXX XX, XXX XX I., K.: XXXXXXXX odberateľovi A. B.,
C. H. XX zo dňa 25.11.2024, splatnej dňa 29.11.2024 vyplýva, že žalobcovi bola vyúčtovaná suma 120
eur za vypracovanie projektovej dokumentácie „Oplotenie pozemku“.

12. Žalobca súdu predložil 1., 7. a 9. stranu znaleckého posudku č. 120/98 K. F. P., znalca v odbore
stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností, oceňovanie stavebných prác, poruchy stavieb,
z ktorého vyplýva, že ide o dokument s počtom strán 49. a jeho predmetom boli vložené investície do
domových nehnuteľností v k. ú. C.. Na predloženej strane 9. je záver znaleckého posudku, v ktorom sa
uvádzacenapovolenejprístavbykRD58300,68Sk,cenarozostavanejnepovolenejprístavby86949,18

Sk, cena oplotenia 18 724,50 Sk, cena vonkajších úprav 37 050,20 Sk, cena vnesených investícii do RD
179 333,61 Sk. Zistená cena vnesených investícii predstavuje po zaokrúhlení sumu 380 360 Sk.

13. Žalobca ďalej predložil 1., 3. a 4. stranu znaleckého posudku č. 64/93 K. R. L. o cene nehnuteľnosti:
rodinný dom s. č. XXX s ostatnou nadstavbou a pozemkom parcelné č. XXX/X L. M. C., k. ú. C.,

okres S., vlastníka: P. E. a manž. A. F. P.. Žalobca v posudku zdôraznil červenou farbou bod 2. na
stane 3., kde je uvedené: Vedľajšia stavba – sklad – ide o samostatne stojacu prízemnú stavbu bez
podpivničenia murovanej konštrukcie so sedlovou strechou o zast. ploche 36 m2. Podčiarkol tu vetu:
Stavebné povolenie nebolo predložené. Vek stavby sa odhaduje na 7 rokov.

14. Z oznámenia M. C. k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 5.12.2024 bolo preukázané, že žalobca
dňa 4.12.2024 obci oznámil uskutočnenie drobnej stavby: Oplotenie pozemku (parcely č. XXX/X) na
pozemku parcelné č. XXX/X k. ú. C., adresa stavby: A. XX/XX, XXX XX C.. Obec Jacovce žalobcovi
oznámila, že proti uskutočneniu drobnej stavby nemá námietky. Stavbu je potrebné uskutočniť v zmysle
priloženej projektovej dokumentácie vypracovanej projektantkou F. G. z dátumu 11/2024 – „Oplotenie

pozemku“.

15. Z ďalšieho oznámenia M. C. k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 14.8.2013 vyplýva, že obec nemala
námietky k drobnej stavbe – kôlňa a oplotenie na parcele č. XXX/X v k. ú. C., stavebníkov A. D. E., A.
XXX/XX, XXX XX C. a K. C. E., N. XXXX/XX, XXX XX S..

16. Obec C. nemala námietky ani voči drobnej stavbe kanalizačná prípojka na parcele č. XXX/X, P. úz.
C., ktorú stavbu žalovaná ohlásila obci dňa 1.4.2019.

17. Z oznámenia k ohláseniu drobnej stavby – letná kuchyňa a oplotenie na pozemku parc. č. XXX/X kat.

úz. C., stavebníkov A. D. E., A. XXX/XX, XXX XX C. a K. C. E., N. XXXX/XX, XXX XX S., umiestnenie
drobnej stavby: na dvore – letná kuchyňa 16,64 m2, oplotenie 8,2 m vyplýva, že dňa 14.8.2013 sa obec
vyjadrila, že proti uskutočneniu stavebných úprav nemá námietky.

18. Z ďalšieho oznámenia M. C. k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 21.6.2013 vyplýva, že obec nemala

námietky k uskutočneniu drobnej stavby – prístrešok pre osobné auto a spevnenie chodníkov na parcele
č. XXX/X v k. ú. C., stavebníčky A. D. E., A. XXX/XX, XXX XX C. umiestnenej v časti predzáhradka
rodinného domu.

19. K. C. E., N. XXXX/XX, XXX XX S. v čestnom vyhlásení zo dňa 29.4.2024 uviedol, že oplotenie na

betónovom múriku s pletivom a kovovými stĺpikmi medzi pozemkom sl. D. E. a pána B. neporušene stojí,
čo si on pamätá minimálne 20 rokov. Sl. D. E. je sestrou jeho nebohého otca, jeho tetou. Navštevujú
sa, čo bolo tak aj v minulosti. Do záhrady chodili práve vedľa uvedeného plota. Predmetné oplotenie
je postavené na parcele registra „C“ číslo XXX/X s výmerou 649 m2 – zastavaná plocha a nádvorie,
pozemok, na ktorom je postavená bytová budova označená súpisným číslom 490, v podiele 1/1,

v katastrálnom území C.. Na predmetnej listine je rukou napísané „KLAMSTVO“ a „PODVOD“.

20. I. T. E., N. XXXX/XX, XXX XX S. v čestnom vyhlásení zo dňa 29.4.2024 uviedla, že oplotenie na
betónovom múriku s pletivom a kovovými stĺpikmi medzi pozemkom sl. D. E. a pána B. neporušenestojí minimálne 30 rokov. Sl. D. E. je jej švagriná. Navštevujú sa, čo bolo tak aj v minulosti. Do záhrady
chodili práve vedľa uvedeného plota. Svokrovci, manželia E. postavili vedľa tohto plota niekedy v rokoch
1985-1990 drobnú stavbu letnej kuchyne, ktorá neporušene stojí dodnes v pôvodnom stave. Stavba

plnila a plní doplnkovú funkciu k rodinnému domu so súpisným H. XXX a je postavená na parcele č.
XXX/X – parcela registra „C“ s výmerou 649 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, pozemok, na ktorom je
postavená bytová budova označená súpisným číslom 490, v podiele 1/1, v katastrálnom území C.. Na
predmetnej listine je rovnako v predchádzajúcom bode rukou napísané „KLAMSTVO“ a „PODVOD“.

21. I. J., nar. XX.XX.XXXX, G. XX/XX, XXX XX S. – U. v čestnom vyhlásení zo dňa 3.5.2024 uviedol, že
v spoločnej domácnosti so žalovanou žije nepretržite od roku 2009. Žalobca do jej pozemkov – parciel
registra C parcelné č. XXX/X D. H. XXX/X neoprávnene zasahuje. Asi pred 2 mesiacmi na uvedených
pozemkoch žalovanej odkopal pôdu z povrchu asi 15 cm, po dĺžke oplotenia asi 20 m, šírke asi 30 cm a
od hranice plota asi 40 cm. Odkopanú zem prehodil o pár m ďalej od plota. Z jej pozemku povyhadzoval
tehlový, podklad, ktorý I. J. položil a slúžil ako spevnená plocha k ľahšiemu podkladu ku kompostovisku.

Žalobca sa týmto skutkom vyhrážal už v októbri 2023, kedy im na záhrade povedal, aby odkopali zem od
jeho múrika s plotom, lebo v zime z toho praskne múrik, a keď to neurobia, urobí to on. A že sa k nemu
furt jeb... A tak aj o pár mesiacov urobil. Pred rokom upevnil asi 3 m vysoké plechy k oploteniu, ktoré nie
sú vôbec bezpečne pripevnené a navyše ich neoprávnene osadil na otvory navŕtané do drobnej stavby
žalovanej. I. J. vyhlásil, že od roku 2009 neeviduje, nespomína si na problém s hranicou pozemku medzi

žalobcom a žalovanou. Eviduje, že ten plot je v rovnakom stave a na rovnakom mieste prinajmenšom
15 rokov. Spomína si na neustále sťažnosti žalobcu. Ohľadom oplotenia to bola sťažnosť, aby odkopali
zem pri jeho plote pozdĺž celého pozemku, čo je asi 120 m z dôvodu, že mu prepadáva plot na pozemok.
Vyhovel jeho požiadavke a odkopal pôdu pozdĺž plota. Zhruba o mesiac mu ten istý človek vyčítal, že
pôdu pozdĺž plota odkopal a následkom toho mu padá plot na stranu pozemku žalovanej. Žalobcu poslal

dole zo strechy drobnej stavby žalovanej, keď si nevedel slušne vypýtať povolenie chodiť po susedovej
stavbe, nieto ešte zo strechy tejto stavby vykonávať zatepľovacie práce na svojej stavbe. Na druhý deň
ho starosta obce Jacovce p. V. upozornil, aby sa krotil, a keď sa ho spýtal, či by sa krotil on, keby mu
niekto chodil po streche a zatepľuje si, ostal ticho. Môže len potvrdiť, že následne sused ostrihal úchytky
tieniacej clony na svojom plote a po odstránení úchytov nainštaloval vysoké plechy. I. J. bol svedkom,

ako žalobca kričal na záhrade na žalovanú, že mu zobrala 18 cm z dĺžky pozemku. Povedal: ,.Ty si
mi zobrala 18 cm z pozemku. Vidíš, čo porobili tvoji rodičia?“ Ona sa ho hneď opýtala, kde bol vtedy
a či nestaval dotyčný plot sám. Poznamenala ešte, že vtedy bola školopovinná, no on a jej rodičia boli
dospelí a snáď pri výstavbe plota sused z niečoho vychádzal. Žalobca ich fotil zo strechy a neprestal
s tým ani po upozornení. So žalovanou asi pred 6-7 rokmi nakúpili 10 ks okrasných tují, ktoré nasadili

asi pol metra od plota žalobca. Žalobca ich počas výsadby upozorňoval, že ak budú tuje polievať, jemu
pôjde voda na múrik oplotenia. Asi o 2 mesiace tuje odstraňovali, lebo vyschli. Žalobca postriekal aj
šípovú ružu, ktorá mu presahovala cez plot na jeho pozemok.

22. Manželia K. D. Q., nar. XX.XX.XXXX a manželka K. V. Q., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom A. XXX/

XXX, XXX XX C. v čestnom vyhlásení zo dňa 26.4.2024 uviedli, že nemajú vedomosť o probléme v
minulosti, ktorý by súvisel s oplotením medzi pozemkami žalobcu a žalovanej. Oboch osobne poznajú
36 rokov, teda odvtedy, ako od sestry žalovanej odkúpili pozemky s parcelným č. XXX D. H. XXX/X
a na nich dokončili stavbu rodinného domu so súpisným číslom 490/101, ktorý je súčasťou dvojdomu
vedeného na LV XXX v k. ú. C.. Keď sa v roku 1988 nasťahovali, bol pozemok žalobcu oplotený a do roku

1990 bol dobudovaný betónový základ, na ktorom bol napojený drôtený plot na kovových stĺpikoch tak,
ako je tomu teraz. Takto boli pozemky ohraničené. Pozemky žalovanej užívali ešte jej rodičia a následne
aj ona sama nerušene. V roku 2014 podpísali so žalovanou dohodu o zriadení vecného bremena v ich
prospech spočívajúceho v práve prechodu cez jej pozemky. Asi pred rokom jej žalovaná povedala, že
chce dom predať a odsťahovať sa kvôli žalobcovi, ktorý nerešpektuje jej vlastnícke právo a najnovšie

ju osočuje, že mu ukradla 18 cm zo šírky pozemku.

23. Z príjmového pokladničného dokladu vystaveného M. C. dňa 3.12.2024 vyplýva, že obec prijala od
žalobcu sumu 10 eur ako správny poplatok – drobná stavba.

24. Žalobca súdu predložil viacero fotografií. Vidno na nich praskajúcu omietku domu, plot – pletivovú
ohradu, stromy a kríky nasadené v tesnej blízkosti steny rodinného domu, vlnitý plech či vlhnúce steny
rodinného domu.25. Na fotografiách, ktoré predložila žalovaná, zasa vidno narušené pletivové oplotenie, múr postavený
v tesnej blízkosti (hneď za oknami) susednej nehnuteľnosti, posunutie kompostoviska od plotu,
umiestnenie prístrešku na náradie v blízkosti plota.

26. Zo spisu vedeného Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 10C/16/2024 vyplýva, že na tunajšom
súde prebiehalo konanie, v ktorom boli strany tohto sporu v opačnom procesnom postavení. Žalovaná
v uvedenom konaní žiadala, aby súd uložil žalobcovi povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov
a poškodzovania jej majetku (letná kuchyňa, ovocné stromy, okrasné kríky a orná pôda) na jej

pozemkoch – parcely č. XXX/X a XXX/X v k. ú. C.. Ďalej žiadala, aby súd žalovanému uložil zdržať sa
neoprávnených vstupov na uvedené pozemky, vulgarizmov a neustáleho napádania. Tiež žiadala, aby
súd žalobcovi uložil povinnosť riadne svoj pozemok s parcelnými č. XXX/X a č. XXX/X oplotiť, odstrániť
uchytenie plechov o múr jej letnej kuchyne a tento uviesť do pôvodného stavu.
Žalobca vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.5.2024 uviedol, že neoprávnených vstupov na pozemky
žalovanej sa nedopustil, neničil jej majetok, ani jej nenadával. Svoj pozemok oplotil ešte v roku 1987 až

1989,keďkúpildomajspozemkami.Keďsarozhodolpostaviťsiplot,navštívilrodičovžalovanej,ktorých
upozornil, že na vtedajšej maštali je základ posunutý o cca 5 až 8 cm. Jej rodičia to odmietli, pritom dobre
vedeli, že tam je posun cca 18 cm. Žalobca uvádzal, že rodičia žalovanej a ich zať bývalý policajt pán
G. postavili neoprávnene stavbu maštaľ – terajšiu letnú kuchyňu. Táto stavba sa nikde v geometrickom
pláne nenachádzala. Žalobca dal 2x vypracovať geometrický plán pre jeho prístavbu, ktorú postavil

s cieľom predísť škodám na jeho pozemku a pozemku žalovanej povodňami a na zachytávanie dažďovej
vody do nádrží, ktoré sú umiestnené jedna na konci záhrady s objemom 2 000 listrov a druhá na začiatku
s objemom 3 000 litrov ako spojené nádoby. Dňa 1.7.2022 žalovaná s priateľom odstrihli vlnitý plech
a hodili mu ho na pozemok. Žalovaná zneužila, že žalobca mal vtedy zdravotné problémy. Žalobca ďalej
namietal, že pri budovaní kanalizačnej prípojky žalovanou sa výkopové práce odklonili od pôvodne

projektovanej trasy o 1,5 až 2 metre k domu žalobcu. Žalobcu vydierala matka žalovanej, že postavil
ohradu o 5 cm k nej, čo nie je pravda. Rodičia žalovanej boli psychicky narušení, jej otec bol notorický
alkoholik a s takými ľuďmi nie je možná dohoda. Žalobca považoval žalobu v konaní 10C/16/2024 za
klamstvo a podvod. Uvádzal, že on má oplotenie záhrady správne a bezpečné. Vlnité plechy dal do
svojho plota preto, aby žalovanú nevidel a aby ho nesledovala. Keď zistil, že ho sledujú, okamžite robil

ďalšie opatrenia, postavil ďalší plot a na neho priviazal sieťku. Ďalšou drzosťou žalovanej bolo, ako
účelovo postavila kompostovisko, na ktoré stále prisypávajú hlinu, aby sa čo najviac zakrýval betónový
základ plota žalobcu. Zlo mu robili aj rodičia žalovanej, keď 20 cm od rohu zasadili jabloň a ešte ju
polievali, aby celý roh múra klesal. Žalobca vo vyjadrení uvádzal ďalšie skutkové okolnosti k sťažnosti
na jeho osobu podanej na M. C. a poukazoval na ďalšie správanie žalovanej, ktorá mu robí prieky.

Súčasťou spisu v konaní 10C/16/2024 sú listinné dôkazy, na ktoré žalobca poukazoval v tomto
prejednávanom spore 19C/121/2024, a to:
- Na č. l. 198 je faktúra dodávateľa: F. R. – geodetické práce odberateľovi žalobcovi zo dňa 28.10.2021,
splatná dňa 7.11.2021 na sumu 240 eur, ktorou bola žalobcovi vyúčtovaná odplata za vyhotovenie
geometrického plánu číslo XXXXXXXX-XXX/2021 k. ú. C..

- Na č. l. 199 je faktúra dodávateľa: C. P. – geodetické práce odberateľovi žalobcovi zo dňa 23.6.2020,
splatná dňa 7.7.2020 na sumu 270 eur, ktorou bola žalobcovi vyúčtovaná odplata za vyhotovenie
geometrického plánu.
- Na č. l. 200 je faktúra č. 18/2020 dodávateľa: F. G. odberateľovi žalobcovi na sumu 300 eur vyúčtovanú
za vypracovanie projektovej dokumentácie „Prístavba rodinného domu – architektúra“

- Súčasťou spis na č.l. 201 a 202 sú príjmové pokladničné doklady vystavené subjektom W., D. zo dňa
17.9.2024 na sumu 2,80 eur, zo dňa 27.5.2024 na sumu 3,25 eur, zo dňa 23.10.2024 na sumu 0,95
eur, zo dňa 11.11.2024 na sumu 0,55 eur, doklady Slovenskej pošty, a.s. preukazujúce nákup poštových
cenín v sume spolu 4 eurá a doklady preukazujúce kúpu cestovných lístkov v ARRIVA Nitra, a.s. v sume
spolu 2,10 eur.

Dňa 21.10.2024 sa v konaní 10C/16/2024 uskutočnilo predbežné prejednanie sporu, na ktorom súd
chválil medzi žalobcom a žalovanou zmier. Uznesenie o schválení zmieru bolo následne písomne
vyhotovené a v spise je založené na č.l. 186. Z tohto uznesenia vyplýva, že súd schválil medzi stranami
sporu zmier nasledovne:
I. Žalobca (v predmetnom konaní žalovaný A. B.) sa zaviazal vstupovať na nehnuteľnosti vo vlastníctve

žalovanej (v predmetnom konaní žalobkyňa A. D. E.) a to tie, ktoré sa nachádzajú v k. ú. C. a sú zapísané
na LV č. XXX a to parcely registra „C“ parcelné č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 649
m2 a parcelné č. XXX/X orná pôda o výmere 2080 m2 a na stavby, ktoré sa na nich nachádzajú bez
súpisného čísla iba po predchádzajúcom oznámení potreby tohto vstupu SMS správou na telefónnečíslo žalobkyne, ktoré je aktuálne uvedené v žalobe zaslanou 24 hodín pred týmto vstupom a to iba v
prípade potreby nevyhnutnej údržby a obhospodarovania svojich nehnuteľností.
II. Žalobca sa zaviazal zabezpečiť pevné a stále napojenie pôvodného pletivového oplotenia na nové

červené plechové oplotenie a odstrániť sivé plechy z existujúceho pletivového oplotenia tak, ako je
to zachytené na fotografiách nachádzajúcich sa na č. l. 4 a 5 súdneho spisu, ktoré sú súčasťou
predmetného rozhodnutia do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Žalovaná sa zaviazala odstrániť kovový stĺpik s podperou aj s betónom, ktorý sa nachádza pri
pletivovom oplotení medzi zeleňou a pletivovým oplotením a je zachytený na fotografii č. l. 6 súdneho

spisu, ktorá je súčasťou predmetného rozhodnutia do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
IV. Žalovaná sa zaviazala posunúť kompost, ktorý je zachytený na fotografii na č. l. 7 súdneho spisu,
ktorá je súčasťou predmetného rozhodnutia o 70 cm od existujúceho betónového múrika do 30. apríla
2025.
V predmetnom uznesení súd žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

Výrok o náhrade trov konania napadol žalobca odvolaním. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre
uznesením č. k. 25Co/6/2025-254 zo dňa 19.2.2025 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti týkajúcej sa trov konania potvrdil. Zároveň odvolací súd žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Uznesenie o schválení zmieru nadobudlo právoplatnosť vo výrokoch I., II., III., IV. a VI. dňa 29.10.2024

a dňa 14.3.2025 čo do trov v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/6/2025-254.

27. Zo žiadosti žalobcu zo dňa 14.4.2025 adresovanej obci Jacovce vyplýva, že žalobca požiadal obec
Jacovce, aby dodatočne zrušila oficiálne stavebné povolenie vydané k ohláseniu drobnej stavby kôlňa
zo dňa 14.8.2013 a drobnej stavby letná kuchyňa zo dňa 30.7.2013. Žalobca tu argumentoval, že nejde

o drobnú stavbu, stavba bola postavená v roku 1986 bez povolenia a nespĺňa náležitosti stavebného
zákona, lebo má výšku 5,5 metra a nie 4,5 metra, parcela č. XXX/X zasahuje do pozemku žalobcu a je
spojená pevným múrom a strechy sú taktiež spojené ako jeden celok. Žalobca sa dožadoval, aby sa
stavebnýúradoboznámilsoznaleckýmposudkom,ktorývypracovalK.R.L.č.64/93,kdejejednoznačne
konštatované, že stavba má 36 m2, tým pádom nemôže byť považovaná za drobnú stavbu. Informáciu,

že bolo vydané stavebné povolenie na drobnú stavbu, žalobca získal až 12.9.2024, keď mu to bolo
doručené.

28. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Topoľčany, obci C.,
k. ú. C. vyplýva, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou parciel registra „C“: parcelné č. XXX/X o výmere

2 080 m2 – orná pôda a parcelné č. XXX/X o výmere 649 m2 – zastavaná plocha a nádvorie. Ako titul
nadobudnutia vlastníckeho práva je tu uvedené Darovacia zmluva s vecným bremenom (V 1437/99)
a Kúpna zmluva (V 2687/15 367/15).

29. Geometrickým plánom vyhotoviteľa F. R. geodetické práce, Topoľčany zo dňa 26.10.2021,

autorizačne overeného K. V. M. dňa 26.10.2021 a úradne overeným Okresným úradom Topoľčany,
katastrálny odbor dňa 11.11.2021 pod č. 763/2021 boli z parcely č. XXX o výmere 1 261 m2 – záhrada
vytvorené dve parcely, a to parcela č. XXX/X o výmere 561 m2 – záhrada vo vlastníctve doterajších
vlastníkov a parcela č. XXX/X o výmere 700 m2 – záhrada vo vlastníctve žalobcu.

30. Podľa Geometrického plánu vyhotoviteľa C. P. geodetické práce zo dňa 18.6.2020, autorizačne
overeného dňa 19.6.2020 K. V. M. a úradne overeným Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor
dňa 1.7.2020 pod č. 418/2020 boli z parcely č. XXX M. L. X XXX A. – Q. L. J. I., D. S. I. H. XXX/X M. L.
XXXX A. – Q. L. L. J. L. D. I. H. XXX/X M. L. X A. – Q. L. L. E.. X. V. Q. I. H. XXX M. L. XXX – Q.. I. L.
I., D. S. I. H. XXX/X M. L. XXX A. – Q.. I. L. L. J. L. D. I. H. XXX/X M. L. XXX A. – Q.. I. L. L. E..

31. Z predložených pohľadov k stavbe rodinného domu v Jacovciach, parcela č. XXX D. H. XXX
vypracovaných projektantkou F. G. je zrejmé, že v apríli 2020 na objednávku žalobcu ako investora
vypracovala pohľady k prístavbe rodinného domu a situáciu. K stavbe s názvom „Oplotenie pozemku“ na
mieste stavby C., parcela č. XXX/X táto projektantka v novembri 2024 vypracovala sprievodnú a súhrnnú

technickú správu k projektu stavby pre ohlásenie drobnej stavby, a v máji 2025 vypracovala situáciu a
detail rezu oplotenia.32. Obec Jacovce dňa 9.5.2019 adresovala žalobcovi odpoveď na jeho podnet. Z odpovede vyplýva,
že žalobca dňa 16.4.2019 doručil na obec podnet, v ktorom uviedol, že jeho suseda p. E. vykonávala
výkopové práce, ktorými sa postupne približovala k jeho rodinnému domu. Žalobca má obavy, že

by v budúcnosti mohla byť narušená statika jeho rodinného domu, a preto žiada, aby jeho suseda
podpísala, že sa zaväzuje uhradiť žalobcovi prípadné škody, ktoré vzniknú v budúcnosti. V zmysle
stavebného zákona stavebníčka A. D. E. ohlásila na obecnom úrade dňa 1.4.2019 drobnú stavbu
– kanalizačnú prípojku. Na základe všetkých potrebných podkladov jej bolo dňa 1.4.2019 vydané
Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby – kanalizačnej prípojke. Pokiaľ ide o vzdialenosť drobnej stravby

od susednej nehnuteľnosti, právne predpisy minimálnu vzdialenosť neuvádzajú. Ak by v budúcnosti
vznikli škody na majetku žalobcu z dôvodu výstavby drobnej stavby – kanalizačnej prípojky na pozemku
A. D. E., obec žalobcovi odporučila riešiť náhradu škody prostredníctvom príslušného súdu.

33. Z upovedomenia o začatí exekúcie – nepeňažné plnenie vydaného súdnou exekútorkou JUDr.
Paulou Miššíkovou, exekútorský úrad so sídlom I. P. XX, XXX XX U. X v konaní 400EX 498/25,

v exekučnej veci v prospech oprávnenej žalovanej, v neprospech povinného žalobcu bol žalobca
upovedomený, že dňa 269.5.2025 sa začala exekúcia o vymoženie povinnosti uloženej exekučným
titulom, ktorým je rozhodnutie Okresného súdu Nitra sp. zn. 10C/16/2024 zo dňa 21.10.2024.

34.Žalobcavodporeprotiexekúciičíslo400EX498/25zodňa9.6.2025adresovanomsúdnejexekútorke

JUDr. Paule Miššíkovej, I. P. XX, XXX XX U. uviedol, že dňa 4.6.2025 obdržal upovedomenie o začatí
exekúcie, s ktorým nesúhlasí a žiada ho zrušiť v plnom rozsahu. Z jeho strany bolo všetko splnené,
a preto sa diví, že obdržal takýto papier. Ohľadom plota a určení hranice medzi pozemkami prebieha
ďalšie súdne konanie pod číslom 19C/121/2024. Dňa 24.5.2025 obdržal upovedomenie o vykonaní ŠSD
– oplotenie Jacovce, ktoré sa má uskutočniť 19.6.2025 na mieste parcely č. XXX/X, H. XXX, H. XXX k.

ú. C.. Bol vypracovaný nový projekt ohrady, stavebné povolenie a taktiež bolo začaté s jeho výstavbou.
Jedná sa o tú istú ohradu, ktorá sa ruší a nahrádza novou plechovou ohradou podľa projektu. F. E. mala
dlhodobo naplánované žalobcu obrať o časť jeho pozemku formou vydržania, čo im nevyšlo, tak teraz
vždy robia napriek, aby mu vyrobili iba finančnú škodu. Tu je vidieť, prečo podali exekúciu do Nitry a
nie do Topoľčian, veď právna zástupkyňa je z P., žalovaná z C. okres Topoľčany a tu sú tiež exekútori.

Jednoznačná odpoveď, vyrábať druhým za každú cenu zlo, finančnú škodu a napriek.

35. Zo žiadosti žalobcu zo dňa 2.6.2025 adresovanej Geodetickému a kartografickému ústavu Bratislava
vyplýva, že žalobca ich žiadal o poskytnutie informácií, či v priebehu rokov 1990 až 2023 vykonávali
určité práce s premiestňovaním alebo odstránením trigonomického bodu, ktorý bol osadený pred rokom

1970 na parcele č. XXX/X v katastri Jacovce, okres S., lebo v rokoch 1987 až 1990 bol osadený v tesnej
blízkostijehodomu–chrbát domuparcelač.XXXkatasterC..Žalobcamáznalosť,žestýmtoosadeným
trigonometrickým bodom bolo viackrát manipulované – premiestňované. V súčasnosti je na opačnej
strane pozemku – parcela č. XXX/X C.. Jedná sa o kameň typu TP a podobne, ktorý mál byť osadený
pred rokom 1970. Žalobca požiadal o vyjadrenie, či tento trigonometrický kameň a jeho osadenie

môže mať vplyv na zameranie geometrického plánu, ktorý si dal vypracovať 26.10.2021 V. F. R., lebo
geometrický plán nesúhlasí s geometrickým plánom na parcele XXX/X rodiny D. E. zo dňa 11.7.1988
a taktiež osadenie rodinného domu rodiny E. na tejto parcele. Žalobca uviedol, že navštívil geodetov
ohľadne vyjasnenia si skutočného stavu odpoveď znela, že mali veľké problémy so zameraním, ale z
ich odpovede vydedukoval, že nechcú mať s touto vecou nič spoločné a taktiež s rodinou E.. Taktiež mu

odpovedali, že mali problémy so súradnicami, ale nič viac. Žalobca požiadal o vyjadrenie, kto by mohol
dokázať manipulovanie so súradnicami pre zameriavanie GP.

36. Geodetický a kartografický ústav Bratislava dňa 10.6.2025 žalobcovi odpovedal, že na parcele č.
XXX/X v k. ú. C. ani v jej blízkom okolí neidentifikovali bod geodetických zásahov, teda uvedený bod

nie je v ich správe. Z toho vyplýva, že v priebehu rokov 1990 až 2023 nevykonávali žiadne práce
s premiestňovaním alebo odstránením tohto bodu. V tomto prípade môže ísť o kamenný medzník,
ktorým mohli byť trvalým spôsobom označené lomové body hraníc alebo bod podrobného polohového
bodového poľa, ktoré body spravuje príslušný katastrálny odbor okresného úradu. V ostatných veciach
bola žiadosť žalobcu postúpená Úradu Geodézie, kartografie a katastra SR.

37. Úrad Geodézie, kartografie a katastra SR dňa 20.6.2025 adresoval žalobcovi odpoveď na jeho
žiadosť o informácie v súvislosti s premiestňovaním alebo odstránením údajne trigonomického bodu.
Uviedli, že pri geodetických prácach, ktoré prebiehali v prvej polovici 80-tych rokov minulého storočia,sa vychádzalo z bodového poľa (meračskej siete), ktorej súčasťou nebol žalobcom spomínaný „kameň“.
Predmetom meračských prác pri obnove katastrálneho operátu novým mapovaním v prvej polovici
80-tych rokoch minulého storočia boli výlučne lomové body vlastníckej hranice oddeľujúcej pozemky

parcelné č. XXX a parcelné č. XXX od pozemku parcelné č. XXX/X spolu s lomovými bodmi v teréne
identifikovaných stavieb rodinných domov a garáži. V súčasnosti evidovaný priebeh vlastníckej hranice
medzi vyššie spomínanými pozemkami je evidovaný v operáte katastra nehnuteľností plne v súlade s
výsledkami obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním z prvej polovice 80-tych rokov minulého
storočia – poloha lomových bodov priebehu vlastníckej hranice, vyjadrená v súradnicovom systéme S-

JTSK, sa od doby jej originálneho určenia nezmenila. Žalobcom poukazovaný „bod, resp. kameň“ a
jeho osadenie nemal vplyv na vyhotovenie geometrického plánu č. 50941879-175/2021 (ZPMZ č. 628)
na oddelenie pozemku parcelné č. XXX/X, k. ú. C.. Taktiež pri vyhotovovaní GP č. 244-252-0604/88
(ZPMZ č. 013) na majetkovoprávne vysporiadanie novostavieb a vyznačenie vecného bremena sa
vychádzalo z bodového poľa, ktorého súčasťou evidentne nebol žalobcom spomínaný „bod, resp.
kameň“. Otázku „manipulovania so súradnicami predmetného bodu“ vzhľadom na uvedené považujú

za zbytočnú a bezpredmetnú.

38. Z cenovej ponuky vypracovanej subjektom C. J. – MAS, Piešťany na objednávku žalobcu vyplýva,
že žalobcovi nacenili plechy, stĺpiky, konzoly, a pod. na sumu 3 139,20 eur s DPH. Ako miesto dodania
je tu uvedené RD – A. XX/XX, C..

39. Zo zápisnice o zistených nedostatkoch z výkonu štátneho stavebného dohľadu (ŠŠD) zo dňa
1.7.2025, ktorú vypracoval Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR konajúci prostredníctvom
Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu Nitra vyplýva, že dňa 19.6.2025 sa na pozemku
C KN parcelné č. XXX/X, k. ú. C., obec C., okres S. uskutočnila miestna ohliadka. ŠŠD bol vykonaný vo

veci drobnej stavby oplotenia pozemku C KN parcelné č. XXX/X, ktorej vlastníkom je žalobca. Okrem
stavebných inšpektorov bol prítomný žalobca. Bolo zistené, že realizácia stavby „Oplotenie pozemku“
na parcele číslo XXX/X, k. ú. C. bola v čase výkonu ŠSD v danom štádiu rozostavanosti v rozpore
s overenou zjednodušenou dokumentáciou na drobnú stavbu č. INV- 2904/580/2024-2914/2024, čím
vzniklo podozrenie z porušenia § 105 ods. 1 písm a) stavebného zákona. Je tu konštatované, že

stavebný inšpektor odovzdá vec podozrenia zo spáchania priestupku príslušnému správnemu orgánu
na ďalšie konanie.

40. Žalobca dňa 12.7.2025 adresoval Regionálnemu úradu pre územné plánovanie a výstavbu Nitra
vyjadrenie k zápisnici, v ktorom vyjadril nesúhlas so zisteniami ŠŠD. Aj tu poukázal na snahy žalovanej

o získanie časti jeho pozemku klamstvom a vydržaním, aby mu robili finančnú škodu. Ohrada je za
účelom, aby ho žalovaná a jej rodina nemohli 24 hodín sledovať zo svojho domu, ktorý má účelovo
postavený. Jej geometrický plán sa nezhoduje s geometrickým plánom žalobcu, geometrický plán rodiny
E. je účelovo vyrobený.

41. Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Nitra dňa 2.7.2025 žalovanej oznámil, že
dňa 19.6.2025 vykonali štátny stavebný dohľad na stavbe „Oplotenie pozemku“ na pozemku C KN
parcelné č. XXX/X, k. ú. C., obec Jacovce, okres S.. Výkon ŠŠD pozostával z ohliadky predmetnej
stavby, kontroly súvisiacich dokladov, vyjadrenia vlastníka stavby. Stavebný inšpektor vyhodnotil, že
realizácia stavby „Oplotenie pozemku“ na pozemku C KN parcelné č. XXX/X, k. ú. C. bola v čase výkonu

ŠŠD v štádiu rozostavanosti v rozpore s overenou zjednodušenou dokumentáciou na drobnú stavbu
č. INV-2904/580/2024-2914/2024, čím vzniklo podozrenie z porušenia § 105 ods. 1 písm. a) zákona
č. 40/1976 Zb. stavebného zákona. Stavebný inšpektor regionálneho úradu postúpi predmetnú vec
podozrenia zo spáchania priestupku oddeleniu ŠŠD, referátu správnych konaní a výkonu rozhodnutí na
ďalšie konanie.

42. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník) výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

43. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.44. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

45. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad

mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

46. Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na

nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace,
pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým
vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto
zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

47. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

48. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

49. Voči žalovanej sa žalobca v tomto konaní domáhal zaplatenia sumy spolu vo výške 3 740 eur, ktorú
definoval ako škodu a zároveň žiadal uložiť žalovanej ako vlastníčke susediacich nehnuteľností ďalšie
povinnosti. Pretože žalobca sám svoj nárok uplatňovaný voči žalovanej definoval ako nárok na náhradu
škody, súd žalobu v prvom rade posudzoval v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho

zákonníka upravujúcich vznik zodpovednosti za škodu. Normatívna konštrukcia zakladajúca povinnosť
nahradiť škodu spôsobenú inému vychádza z ustanovenia § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka. V
prvom odseku je vyjadrená zásada, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil inému porušením
právnej povinnosti. V treťom odseku je vyjadrená doplňujúca zásada, v zmysle ktorej sa zodpovednosti
zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa tejto konštrukcie poškodený preukazuje porušenie

právnej povinnosti inou osobou, ďalej to, že mu v majetkovej sfére vznikla škoda a že medzi právnym
deliktom a škodu je príčinná súvislosť. Na základe preukázania týchto skutočností je škodca povinný
škodu nahradiť. Takýto následok môže škodca vylúčiť, ak preukáže, že škodu nezavinil (§ 420 ods. 3).
Vzhľadom na túto konštrukciu sa tento prípad označuje ako zodpovednosť na základe predpokladaného
zavinenia (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky

zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1442 a nasl.). Podľa ustanovenia
§ 420 Občianskeho zákonníka, ktoré je všeobecným ustanovením upravujúcim povinnosť nahradiť
škodu v občianskoprávnych vzťahoch, sa tak tradične vyžaduje, aby pre vznik zodpovednosti škodcu za
škodu boli naplnené nasledovné predpoklady: 1. protiprávny úkon (právny delikt), 2. škoda, 3. príčinná
súvislosť medzi deliktom a škodou, 4. zavinenie iné než nedbanlivosť.

50. Prvým predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je existencia protiprávneho úkonu na strane
žalovanej. V posudzovanom spore sa žalobca voči žalovanej domáhal viacerých nárokov, existenciu
protiprávneho úkonu žalovanej, porušenie povinnosti žalovanej či iné jej konanie, prípadne jej nekonanie
v rozpore s právnym poriadkom či dobrými mravmi však žalobca ani pri jednom z požadovaných

nárokov nepreukázal. Žalobca síce v žalobe ako aj ďalších vyjadreniach v tomto konaní i v konaní
vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 10C/16/2024 poukazoval na rôzne situácie a popisoval skutkový
priebeh udalostí, tieto však súd nevyhodnotil ako protiprávne konanie žalovanej. Žalobca uvádzal, že
rodičia žalovanej P. E. a jeho manželka A., rodená P. postavením drobnej nepovolenej stavby maštale
– terajšej letnej kuchyne a pridruženého skladu zasiahli do jeho pozemku. Tvrdil, že žalovaná a jej

priateľ ho neustále sledujú, v tesnej blízkosti pozemkov žalobcu zasadili stromy, položili dlažbu. Žalobca
tiež namietal, že žalovaná pri stavbe kôlne, kanalizačnej prípojky, letnej kuchyne, pridruženého skladu
a uložení dlažby nedodržala podmienky stavebného úradu, že žalovaná a jej priateľ žalobcovi odstrihli
vlnitý plech, hodili mu ho na pozemok a poškodili mu vetráky na pivnici. Po posúdení uvádzaných tvrdenížalobcu, obrany žalovanej, ktorá spáchanie akéhokoľvek protiprávneho úkonu vo vzťahu k žalobcovi
poprela a po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel súd k záveru, že žalobca buď ním popisované
konaniežalovanejvôbecnepreukázal,resp.akajsúdvyvodilzáver,žekžalobcomuvádzanémukonaniu

žalovanej došlo, toto nie je možné považovať za protiprávne konanie, ktoré by založilo jej zodpovednosť
za prípadnú škodu vzniknutú žalobcovi. Ak žalobca vo svojich vyjadreniach poukazoval na protiprávne
konanie nebohých rodičov žalovanej či jej priateľa, ktorého raz nazýva I. J., v inom podaní uvádza, že
sa volá I. J. D. J., je nutné doplniť, že protiprávne konanie osôb odlišných od žalovanej nie je možné
žalovanej pričítať, na takýto postup nie je žiaden zákonný dôvod. Ide o subjekty od žalovanej odlišné,

žaloba voči nim nesmeruje. Žalovaná za prípadné protiprávne konanie svojich rodičov nezodpovedá ani
z dôvodu, že ich dcéra či dedička. Zo žiadneho z predložených a vykonaných dôkazov nevyplynulo,
že žalovaná má alebo mala v minulosti žalobcu sledovať. Subjektívne presvedčenie žalobcu o takomto
konaní žalovanej je pre preukázanie tejto skutočnosti nedostačujúce. Neboli preukázané ani tvrdenia
žalobcu o tom, že konanie žalovanej by malo spôsobovať narúšanie statiky či vlhnutie stien jeho domu.
Ak aj žalobcovi praskajú múry rodinného domu, prípadne mu vlhnú steny, neznamená to, že sa tak

deje konaním žalovanej. Žalobca nepredložil nijaký dôkaz, z ktorého by vyplynulo porušenie právnych
predpisov žalovanou pri realizácii namietaných stavieb. Naopak zo zápisnice o vykonaní štátneho
stavebného dohľadu dňa 19.6.2025 vyplynulo podozrenie, že priestupku v súvislosti s realizáciou stavby
„Oplotenia pozemku“ sa mal dopustiť práve žalobca. Zo žalobcom uvádzaných tvrdení súd vyhodnotil
akopreukázanélenjehotvrdeniaoumiestneníkríkovnapozemkochžalovanejvblízkostijehorodinného

domu či pletivového plota, pretože túto skutočnosť preukazujú predložené fotografie (napr. fotografie č.
5, 6 na č. l. 119 spisu), čo však nie je možné klasifikovať ako neoprávnené konanie žalovanej. Žalovaná
má právo vysadiť si na svojom pozemku stromy, kríky či iné rastliny. Je síce nutné, aby pri výkone tohto
práva nezasahovala do práv žalobcu, ktorý jej jej susedom, takýto zásah však z preložených dôkazov
nevyplýva. Žalobca nepreukázal, že akákoľvek výsadba žalovanej by mu mala spôsobovať škody.

51. Pre vyvodenie zodpovednosti žalovanej za škodu je nutné, aby žalobca preukázal naplnenie
všetkých vyššie zmienených predpokladov zodpovednosti za škodu. Keďže žalobca nepreukázal už
prvý predpoklad (protiprávny úkon žalovanej), v konaní ani nebolo nutné zaoberať sa otázkou, či došlo
aj k naplneniu ďalších predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu (existencia škody na

strane žalobcu, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalobcu a škodou vzniknutou
žalobcovi, iné ako nedbanlivostné zavinenie protiprávneho konania). Len za účelom zdôraznenia
správnosti záveru súdu o nepreukázaní zodpovednosti žalovanej za škodu súd uvádza, že skúmal aj
tieto ďalšie predpoklady a dospel k záveru, že žalobca ani naplnenie týchto predpokladov nepreukázal.

52. Ďalším predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu, je preukázanie, že žalobcovi skutočne
škoda vznikla. V tomto konaní žalobca žiadal, aby mu žalovaná zaplatila sumu 1 300 eur za výstavbu
novej ohrady, sumu 120 eur ako cenu projektu za novú ohradu, poplatok vo výške 10 eur za povolenie
drobnej stavby ohrady záhrady, sumu 300 eur za projekt nepovolenej stavby, sumu 270 eur za
vypracovanie geometrického plánu zo dňa 18.6.2020, sumu 240 eur za vypracovanie geometrického

plánu zo dňa 26.1.2021, sumu 1 000 eur ako škodu za materiál za spevňovanie stien, aby nedošlo
k zrúteniu, sumu 500 eur ako škodu vzniknutú žalobcovi praskaním stien a základov. Celkovo tak
požadoval zaplatiť mu čiastku 3 740 eur. Z vykonaného dokazovania síce možno ustáliť, že žalobca
vynaloženie niektorých z vyššie zmienených čiastok preukázal (napr. zaplatenie faktúry č. 20210055 F.
R. – geodetické práce za vyhotovenie geometrického plánu – č. l. 198 pripojeného spisu 10C/16/2024,

vynaloženie sumy 10 eur ako správny poplatok za ohlásenie drobnej stavby) a možno tak dospieť
k záveru, že jeho majetok sa o ním vynaložené sumy zmenšil, teda v uvedenom rozsahu mu škoda
vznikla, uvedené však pre všetky požadované náhrady neplatí. Žalobca v konaní nevymedzil a
nešpecifikoval, z čoho má pozostávať suma 1 300 eur vynaložená za stavbu novej ohrady, suma 1 000
eur za spevňovanie stien či suma ďalších 500 eur, ktorú žalobca žiadal zaplatiť titulom škody vzniknutej

praskaním stien a základov. Tieto sumy žalobca ani bližšie nekonkretizoval a už vôbec ich nepreukázal,
že tieto náklady vynaložil.

53. Predpokladom zodpovednosti za škodu je preukázanie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
konaním žalovanej a vzniknutou škodou. V posudzovanom spore uvedené znamená, že žalobca, ak

chcel byť v konaní úspešný, bol povinný preukázať, že protiprávne konanie žalovanej mu spôsobilo
škodu. Inými slovami bol povinný preukázať, že škoda, ktorá mu vznikla, vznikla v dôsledku konania
žalovanej, teda medzi jej protiprávnym konaním a škodou vzniknutou žalobcovi je príčinná súvislosť, tzv.
kauzálny nexus. Táto príčinná súvislosť však z dokazovania nevyplynula. Ak aj žalobca predložil súdufotografie a k nim popisoval určitý skutkový dej, ktorý majú zaznamenávať, je nutné uviesť, že takýto dej
z predložených fotografií nevyplýva. Žalobca napr. uvádza, že na fotkách vidno, ako mu začal praskať
dom vplyvom kanalizačnej prípojky žalovanej, k čomu prikladá fotografiu č. 4 na č. l. 118 spisu. Súd

konštatuje, že na predmetnej fotografii síce vidno prasklinu na fasáde rodinného domu, zo žiadneho
ďalšieho dôkazu však nevyplýva, že táto prasklina vznikla v dôsledku „výkopu kanalizačnej prípojky,
zdvihnutiapozemku,abyvodastekalapoddomžalobcuanáslednezhnitýchkoreňovihličnatéhostromu,
ktorý už žalovaná odstránila, avšak korene ostali“, ako žalobca uvádza. Ďalšie fotografie majú podľa
žalobcu ukazovať praskanie a vlhnutie stien a sadanie jeho stavby, čo žalovaný tiež pripisuje konaniu

žalovanej. Ak aj žalobca predložil fotografiu, na ktorej vidno zvlhnutý múr, nie je možné bez ďalšieho
vyvodiť, že uvedené zapríčinila práve žalovaná. Žalobcom predložené fotografie majú preukazovať aj
tú skutočnosť, že žalovaná, prípadne členovia jej rodiny mali dlhodobo priorávať a zasypávať žalobcov
betónový múrik, aby narúšal stabilitu jeho plota. Na predložených fotografiách je však vidno len pletivový
plot na betónovom základe obrastený trávou. Z týchto fotografií nevyplýva, že jeho stabilita je narušená
a opäť z nich nie je možné vyvodiť, že toto narušenie stability zapríčinila práve žalovaná. Je naviac

potrebné zdôrazniť, že žalobca za vzniknutú škodu považoval sumu 3 740 eur, ktorú žiadal zaplatiť za
geometrické plány a projekty, výstavbu novej ohrady, materiál, práce atď., bol preto povinný preukázať
príčinnú súvislosť medzi takto vzniknutou škodou a protiprávnym konaním žalovanej, čo z dokazovania
nevyplynulo už vôbec. Ak by aj z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca za vyhotovenie
geometrických plánov či vykonanie prác, nákup stavebného materiálnu zaplatil vyfakturované sumy,

bola to jeho vlastná iniciatíva, nedialo sa tak z podnetu žalovanej a žalovaná sa ani nikdy nezaviazala
mu akékoľvek náklady refundovať. Takúto povinnosť žalovanej nie je možné vyvodiť ani z uznesenia
tunajšieho súdu č. k. 10C/16/2024-186, ktorým bol medzi stranami sporu schválený zmier. Z tohto
uznesenia nevyplýva ani povinnosť žalobcu vybudovať nové oplotenie v žalobcom uvádzanom rozsahu
a ani žiadna povinnosť žalovanej v súvislosti s prácami žalobcu mu čokoľvek uhrádzať.

54. S poukazom na uvedené súd ustálil, že žalobca naplnenie jednotlivých predpokladov pre vznik
zodpovednosti žalovanej za škodu nepreukázal. V súlade so zásadou iura novit curia súd v konaní
skúmal aj to, či je možné žalobcovi požadované nároky, prípadne aspoň niektoré z nich priznať
s poukazom na ust. § 126 Občianskeho zákonníka, teda v rámci ochrany proti zásahu do jeho

vlastníckeho práva, prípadne s poukazom na § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda ako
ohrozenému vlastníkovi susediaceho pozemku a stavby.

55. V bode 9. petitu žaloby sa žalobca domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť odstrániť z jej parcely
č. XXX/X všetky stromy, ktoré sa nachádzajú od pozemku žalobcu menej ako 2,5 metra. Žalobca ďalej

žiadal,abydalažalovanápozemokdotakéhostavu,abydažďovávodanemalatendenciuzhromažďovať
sa pod základy rodinného domu žalobcu a prístavby. Súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú aj v tejto
časti. Žalobca v konaní nepreukázal, že stromy či iné porasty ho majú nejakým spôsobom obmedzovať,
prípadne zasahovať do jeho vlastníckeho práva. Nepreukázal ani svoje tvrdenia o tom, že dažďová voda
má stekať pod jeho nehnuteľnosti a toto je spôsobené rastlinami vysadenými na pozemku žalovanej,

prípadne jej dlažbou.

56. Je potrebné vysvetliť, že v rámci dokazovania platí zásada (§ 132 v spojení s § 185 ods. 1 CSP), že
každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje (affirmanti
incumbit probatio). Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí. Možno povedať, že žalobca

musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí. „Dôkazné bremeno týkajúce
sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí.“ (II. ÚS
38/2015). V civilnom sporovom konaní bremeno tvrdenia, ako aj jemu zodpovedajúce dôkazné bremeno
zaťažuje obidve sporové strany. Uvedené znamená, že každá zo strán, ktorá v konaní tvrdí nejakú

skutočnosť, má povinnosť toto svoje tvrdenie náležitým spôsobom preukázať. Neunesenie dôkazného
bremena má za následok stratu sporu, ktorá sa u žalobcu prejavuje zamietnutím žaloby a u žalovaného
naopak vyhovením žalobe v uplatnenom rozsahu. Nie je povinnosťou žalovanej v konaní vyvrátiť
ničím nepodložené tvrdenia žalobcu, naopak tieto tvrdenia je povinný preukázať žalobca, pričom táto
povinnosť je výrazom dôkazného bremena žalobcu ohľadom ním uvádzaných tvrdení a nie je možné

ho považovať za prenesenie dôkazného bremena zo žalobcu na žalovanú. Po vykonaní dokazovania
súd dospel k záveru, že žalobca ním uvádzané tvrdenia o spôsobovaní škody žalovanou a zásahoch
do jeho práv nepreukázal. Nároky, ktorých sa žalobca voči žalovanej v tomto konaní domáhal, mu nie
je možné priznať titulom náhrady škody, ale ani s poukazom na ust. § 126 Občianskeho zákonníka čiust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobu tak súd vyhodnotil ako nedôvodnú v celom rozsahu,
a preto ju zamietol.

57. Súd pre úplnosť dodáva, že v konaní sa nezaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovanou
vzhľadom k tomu, že považoval nároky žalobcu za celkom nepreukázané. Nie je možné ani uvažovať
o tom, že tieto vôbec vznikli, preto nie je možné ani posudzovať, či a kedy došlo k ich premlčaniu.

58. Súd tiež dopĺňa, že v tomto konaní nerozhodoval o povinnosti žalovanej odstrániť strešnú krytinu

a stavbu kurína, pretože tieto nároky žalobca v žalobe a jej doplnení po výzve súdu z 23.1.2025 jasne
a zrozumiteľne nešpecifikoval. Ak aj žalobca v podanej žalobe spomenul, že „žiada žalovanú, aby
odstránila – posunula drevený kurín...“, uvedené súd za nárok, o ktorom má v tomto konaní rozhodovať,
nepovažoval, pretože tento nárok v žalobe jasne, určito a zrozumiteľne sformulovaný nebol. Pokiaľ
mienil žalobca tento nárok urobiť predmetom tohto konania, bol povinný ho na výzvu súdu v uznesení
č. k. 19C/121/2024-19 zo dňa 14.1.2025 sformulovať, čo žalobca neurobil. Žalobca opätovne uvedený

nárok spomenul až v podaní doručenom súdu dňa 12.5.2025 (č. l. 132 spisu), kde svoju požiadavku
o odstránenie „strešnej krytiny s môjho pozemku a mojej stavby – kurín“, uvádza len v nadpise
predmetného vyjadrenia, v texte uvedené bližšie ani nekonkretizuje. Tieto nároky napokon žalobca opäť
spomenul až na pojednávaní konanom dňa 16.7.2025, súd ich vyhodnotil ako zmenu – rozšírenie žaloby,
ktorú s poukazom na zásadu hospodárnosti konania už v uvedenom štádiu konania nepripustil.

59. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

61. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

62. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Nárok na
náhradu trov konania vznikol žalovanej, ktorá bola v tomto spore úspešná oproti žalobcovi, ktorý nijaký
úspech nedosiahol. Žalovanej preto súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu (100 %).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.