Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 24, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121208664
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7121208664.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa G.Á. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C., A. G.. Č.. X, XXX XX C.Š., dieťa rodičov, matky T.. J. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/X, XXX XX C., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Vojčík
& Partners s.r.o. so sídlom v Košiciach, Rázusova 13, 040 01 Košice a otca T.. T. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom, A. XXXX/X, XXX XX C., o návrhu starého otca K.. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
M.Á. X, XXX XX C., zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Hencovskou, advokátska kancelária so sídlom

v Košiciach, Bajzova 2, 040 01 Košice, v konaní o návrhu starého otca na úpravu styku, o odvolaní
starého otca proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. 11P/103/2021 - 275 zo dňa 14.01.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľ - starý otec návrhom doručeným dňa 04.10.2021 sa domáhal úpravy styku s vnučkou

maloletou G. A., nar. XX.XX.XXXX tak, ako je uvedené v podanom návrhu.
K podanému návrhu sa vyjadrila matka maloletej, ako aj otec maloletej a kolízny opatrovník.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom pod č. k. 11P/103/2021

- 275 dňa 14.01.2025 tak, že:

I. Návrh starého otca zamieta.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh starého otca a zároveň rozhodol o trovách

konania v zmysle ustanovenia § 52 CMP.

4. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie zisteným vykonaným dokazovaním dospel k záveru a
v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine mal za to, že nie v záujme maloletej G., abymomentálne bol autoritatívne rozsudkom upravovaný styk starého otca - navrhovateľa s maloletou.
Podľa súdu prvej inštancie styk blízkej osoby v danom prípade starého otca s maloletou, môže byť
upravovaný s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým umožní vytváranie a

rozvoj vzťahových väzieb s blízkymi osobami. Súd akceptoval túto potrebu dieťaťa rozvíjať pozitívne
rodinné vzťahy aj so širším osobami a s blízkymi osobami, avšak je potrebné vziať do úvahy aj to,
že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú jeho rodičia a taktiež so zreteľom na vek a rozumovú
vyspelosť maloletého dieťaťa je potrebné zvážiť aj názor maloletého dieťaťa. V danom prípade nie je
žiaduce a v záujme maloletého dieťaťa aj s prihliadnutím na psychologické správy, ktoré boli predložené

do spisu, aby bola maloletá nútená ešte aj do stretávania sa s ďalšími rodinnými príslušníkmi zo strany
otca, nakoľko aj samotný styk maloletej s otcom je momentálne v štádiu riešenia a táto situácia je medzi
maloletou a otcom veľmi zlá. Pokiaľ sa toto nevyrieši, súd má za to, že nie v záujme maloletej, aby bol
upravovaný styk starého otca s maloletou G..
Navyše poukazuje súd aj na to, že nemal za preukázaný ani reálny záujem starého otca o styk s
maloletou G., a to od roku 2017 až do podania tohto návrhu do 04.10.2021. Návrh bol podaný až potom,

čo prvoinštančný súd manželstvo rodičov maloletej rozviedol rozsudkom zo dňa 05.05.2021 a matka sa
voči úprave styku odvolala, teda rozsudok nenadobudol právoplatnosť. Taktiež nie je možné opomenúť
aj ďalšiu podstatnú vec a tou je zdravotný stav manželky navrhovateľa, ktorá toho času síce nie je
infekčná , avšak trpí naďalej latentnou formou tuberkulózy a ako sám navrhovateľ uznal, je tu stále riziko
10 % možného návratu tohto ochorenia.

Súd prvej inštancie vychádzal z toho názoru, že je tu obava matky aj naďalej o zdravie maloletej,
aj keď je už toho času maloletá zaočkovaná, najmä, keď práve toto ochorenie spôsobilo nepríjemné
vyeskalovanie vzťahov, až prerušenie vzťahov, keď sa toto ochorenie manželke navrhovateľa, ktorým
trpí od roku 2009 bolo pred matkou zatajené a dozvedela sa o ňom až potom, keď stará matka už bola
chorá, pričom sa stretávala s maloletou, ktorá bola vo veku osem mesiacov. Následne na to musela byť

maloletá podrobená antibiotickej liečbe a na to zaočkovaná. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie
rozhodol, že nie je v záujme maloletej, aby bol styk s navrhovateľom upravený autoritatívne, a preto
tento zamietol. Zároveň ako už odvolací súd argumentoval, rozhodol o trovách konania podľa § 52 CMP.

III. Odvolanie navrhovateľa - starého otca a vyjadrenie účastníkov

5. Starý otec odvolaním proti rozsudku napáda rozsah rozsudku v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1
písm. b), d), f) a h) Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 62 a nasl. Civilného
mimosporového poriadku. Odvolateľ argumentuje tým, že rozhodnutie súdu trpí vadou a vychádza z

nesprávnehoskutkovéhoaprávnehoposúdeniaveciajehovýrokováčasťniejedostatočneodôvodnená
právnou argumentáciou súdu uvedenou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Súd nezvážil a
nevysporiadal sa s jeho podstatnou argumentáciou, čím zasiahol do jeho práv na spravodlivé súdne
konanie. Napadnuté rozhodnutie podľa neho je arbitrárne a nepreskúmateľné. V rámci konania sa súd
prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s jeho uvedenými argumentmi a nezohľadnil všetky dôkazy vo

vzájomných súvislostiach.
Čosatýkanesprávnezistenéhoskutočnéhostavuveciodvolateľsadomáhapodanýmnávrhom,abysúd
rozhodol, že je oprávnený stretávať sa s jeho vlastnou vnučkou vo vymedzených časových intervaloch.
Primárnym dôvodom je podanie návrhu a tá skutočnosť, že matka maloletej jeho, ako aj jeho manželku
úplne vylúčila zo života vnučky. Zakazovala ich synovi, otcovi maloletej, aby priniesol vnučku k nim, ako

aj zamedzila kontaktu s nimi. Situácia vyeskalovala až do takej miery, že matka začala tvrdiť, že je pre ňu
starý otec cudzí človek. Poukázal na to, že už v čase, kedy bolo rozhodnuté o jeho návrhu na neodkladné
opatrenie 08.10.2021, ktoré rozhodnutie potvrdil aj Krajský súd v Košiciach 14.12.2021, že konanie vo
veci samej trvalo ešte ďalšie tri roky, pričom súd konštatoval, že pri svojom rozhodovaní za prioritu
pokladá stabilizáciu vzťahov medzi otcom a dieťaťom a následne bude riešený vzťah medzi starými

rodičmi a maloletou. V konečnom dôsledku súd zastáva názor, že do času, kým nefunguje vzťah medzi
rodičom a dieťaťom, nemôže fungovať ani vzťah medzi dieťaťom a starým rodičom. S odôvodnením
súdneho rozhodnutia nesúhlasí a uvádza, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa zohrávajú rodičia,
nie je zrejmé, prečo toto právo priznal iba matke, pretože výlučne matka rozhodla o obmedzení styku
s nimi ako starými rodičmi. Po celý čas sa pritom dožadoval kontaktu s vnučkou a dokonca oslovil aj

matku, čo zostalo bez odozvy.
Od roku 2017 do roku 2025 sa tieto vzťahy nestabilizovali a on opakovane súd upozorňoval na to, že
má záujem stretávať sa so svojou vnučkou, že táto postupne rastie, v dôsledku vplyvu matky stratí k
nim ako starým rodičom citovú väzbu. Vzniká pritom zásadná otázka, na ktorú súd vo svojom rozhodnutížiadnym spôsobom neodpovedal, a to, dokedy má čakať, keď za osem rokov k žiadnej náprave nedošlo.
Zároveň poukázal na to, že súd sa nevysporiadal, či je táto situácia v záujme maloletého dieťaťa a v
súvislosti s tým sa nezaoberal, do akej miery je pre dieťa riziková choroba jeho manželky po toľkých

rokoch, ako by sa dieťa po takom čase mohlo nakaziť, prečo by teda mal byť tento argument matky
po toľkých rokoch dôležitý. Uvedené logicky súd prvej inštancie nevyhodnotil na základe potrebných
informácií. Ďalej súd vo svojej činnosti je oboznámený s tým, že boli vykonané všetky možné kroky a
boli využité všetky dostupné prostriedky, aby došlo k náprave vzťahu medzi otcom a dieťaťom, ale práve
v dôsledku neskorej súdnej úpravy došlo k tak nezvratnému stavu, že dieťa dlhodobo otca odmieta a

vylúčilo ho zo svojho života. Následne argumentuje odvolateľ tým, že ako môže súd nečinne prihliadať
na vymiznutie väzieb dieťaťa s jeho rodičom, resp. jeho starými rodičmi. Práve naopak, maloletej G.
je tým upierané jej zákonom garantované právo vytvárať a rozvíjať sociálne a citové väzby s ním ako
starým otcom, ako aj s jeho manželkou, jej starou matkou. Pokiaľ bol súd toho názoru, že maloletá s
ním nemá žiadnu väzbu, mohol rozhodnúť aj o asistovanom styku.
Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci poukázal na súdnu prax Najvyššieho súdu a

rozhodnutie 7Cdo/7/2010 z 27.07.2011 a citoval vetu „ nesprávnym právnym posúdením sa rozumie
omylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav.“Zákonorodinevustanovení§25ods.5zakotvuje
právo súdu, aby v prípade, ak je potrebné upravil styk dieťaťa aj s osobami blízkymi, ktorými starí
rodičia nepochybne sú. Podľa jeho názoru však uvedené ustanovenie nesprávne právne interpretoval,
keď ustálil, že nie sú dané dôvody na to, aby rozhodol o jeho styku s vnučkou. Je pritom zrejmé, že

dieťa, ktoré je dlhé roky izolované od svojich príbuzných do takej miery, že pre neho sa stanú v podstate
cudzími, nevysloví presvedčenie, že ich chce vidieť, a chce s nimi stráviť čas. Zároveň argumentuje
odvolateľ, že podľa Metodiky MS o participačných právach dieťaťa by sa nemalo právo dieťaťa na
vyjadrenie vlastných názorov vykladať tak, že v skutočnosti dáva deťom bezpodmienečné právo veta
bez toho, aby sa zvážili ďalšie faktory a aby sa nevykonalo preskúmanie. Zároveň poukázal na čl. 5

Zákona o rodine a na záujem maloletého dieťaťa, ktoré je podľa neho prvoradým hľadiskom. Podporne
poukazoval aj na dôvodovú správu k novele č. 175/2015 Z. z. a citoval príslušné ustanovenie text návrhu
na doplnenie § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Z uvedeného vyplýva, že za situácie, kedy je dieťa dlhodobo
manipulované, resp. ovplyvňované jedným z rodičov, príp. je izolované v dôsledku rozhodnutia jedného
z rodičov, nemožno jeho názor bezpodmienečne akceptovať a vyjadriť v súdnom rozhodnutí, pretože

takto vyjadrený názor dieťaťa nereprezentuje jeho skutočnú a slobodnú vôľu. V odôvodnení rozhodnutia
absentuje zrozumiteľný výklad postupu ako súd sám vyhodnotil najlepší záujem dieťaťa a ako podrobil
racionálnej kritike ním vyjadrený názor.
Čo sa týka porušenia práva na spravodlivý proces, argumentuje odvolateľ tým, že jeho právo bolo
porušené na základe odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. b) CSP a v tejto súvislosti

poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR 6Cdo/98/2017 z 31. 01.2019, podľa ktorého je povinnosť
súdu rozhodnutie náležite odôvodniť, čo je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu ...
V závere odvolania odvolateľ zdôraznil, že najlepším záujmom maloletého dieťaťa je, aby bol zachovaný
jeho kontakt s rodičmi, ako aj ďalšími príbuznými, vrátane starých rodičov. Súd podľa neho nevysvetlil

prečo akceptoval konanie matky, ktorá ako rodič proti vôli otca sama rozhodla o tom, že pretrhne väzby
dieťaťa s jeho starými rodičmi a dokonca aj s vlastným otcom. Nevysporiadal sa ani s tým, že aktuálny
psychický stav dieťaťa je výsledkom pôsobenia matky, ktorá dieťa po celý čas utvrdzovala v tom, že
nie je daný dôvod, aby sa stretávala s vlastným otcom a starými rodičmi. Na základe toho navrhol, aby
odvolací súd vydal rozsudok „Mení rozsudok mestského súdu a to tak, že K. B. A. je oprávnený stretávať

sa s maloletou G. A., nar. XX.XX.XXXX každý druhý nepárny kalendárny týždeň v mesiaci v nedeľu od
14.00 hod. do 17.00 hod., a to tak, že prevezme maloleté dieťa pred bytom matky a v určený čas ho
na tom istom mieste k matke odovzdá. Matka je povinná maloleté dieťa na styk so starým otcom riadne
pripraviť a styk starému otcovi umožniť.

6. K podanému odvolaniu navrhovateľa - starého otca sa vyjadril kolízny opatrovník podaním zo dňa
25.03.2025,ktorývstanoviskuuviedol,žezotrvávanasvojichpísomnýchaústnychvyjadreniach,pričom
poukazuje na odporúčanie uvedené v správe ku konaniam o návrhu starého otca, o úpravu styku a v
odvolacom konaní navrhuje rozhodnúť na základe dostupných dôkazných materiálov a s poukazom na
najlepší záujem maloletého dieťaťa.

7. K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka prostredníctvom právneho zástupcu stanoviskom z
28.03.2025, ktorá poukázala na náležitosti odvolania a podľa právneho zástupcu matky je potrebné
identifikovať, v akom kontokorentnom pochybení, akej vade a skutočnosti odvolateľ vidí naplnenieodvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. b) CSP, pričom argumentuje tým, že odvolací
súd je viazaný dôvodmi odvolania. V odvolaní uviedol síce štyri odvolacie dôvody, zlyhal však viackrát
v ich odôvodnení konkrétnymi okolnosťami prípadu. K samotnému odvolaniu, čo sa týka nedôvodnosti

odvolania správnosti rozsudku, považuje odvolanie za nedôvodné. Podľa názoru matky rozsudok
vychádza zo správne zisteného skutkového stavu, súd správne aplikoval právne normy a rozhodnutie je
zákonné, presvedčivé, riadne a vecne odôvodnené. Rozhodnutie podľa odvolateľa je nesprávne, nie je
v záujme maloletého dieťaťa. Právny zástupca matky opakuje v bodoch 12. až 24. všetky dôvody, ktoré
uvádza odvolateľ v odvolaní a argumentuje tým, že k diagnóze starej matky v konaní bolo preukázané,

že manželka starého otca má diagnostikovanú tuberkulózu. Túto skutočnosť starý otec v odvolaní
bagatelizuje, tvrdí, že tento argument je nedôležitý a namieta, že súd sa s ním nevysporiadal, do
akej miery je choroba jeho manželky riziková pre maloletú. Ďalej okrem obáv o zdravie maloletej je
tu skutočnosť, že manželka starého otca trpí týmto ochorením, ako správne súd posúdil. Jedným zo
závažných dôvodov, ktoré prispeli k rozvratu rodinných vzťahov bola vlastne táto skutočnosť a túto
chorobu dlhodobo pred matkou zatajovali, tým hlboko naštrbili dôveru matky maloletej, pretože tvrdili,

že má manželka starého otca astmu, čo nebola pravda. Aktívna forma tuberkulózy u nej prepukla, na
ktorú bola aj liečená.
Ak starý otec namieta, že sa nevysporiadal súd s otázkou ohľadom choroby jeho manželky, pričom starí
rodičia už v minulosti úmyselne zatajovali chorobu starej matky, a tým ohrozili zdravie dieťaťa, správanie
starých rodičov považuje matka za nezodpovedné a obavy matky uznal ako opodstatnené aj samotný

súd. V odvolaní ďalej starý otec argumentuje tým, že súd nesprávne právne interpretoval ustanovenie
a usúdil, že nie sú dané dôvody na úpravu styku s maloletou podľa ustanovenia § 25 ods. 5 Zákona
o rodine. Je tu formulácia, že môže, nie že súd je povinný upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi
osobami. Čo sa týka uvedeného ustanovenia, treba poukázať na to, že každá úprava styku tretej osoby s
maloletým dieťaťom je veľmi silným zásahom do rodičovských práv. V tejto súvislosti aj súdy zdôrazňujú,

že zodpovednosť za výchovu maloletého dieťaťa majú jeho rodičia. Tvrdenia starého otca v odvolaní,
že starí rodičia majú zákonné právo na styk s vnúčaťom, matka maloletého dieťaťa poukazuje na to, že
príslušné súdy jednoznačne zakotvujú, že blízke osoby, vrátane starých rodičov, či súrodencov, nemajú
zákonné právo na styk s maloletým dieťaťom, ako je to prípade rodičov. Argumentácia starého otca je
zameraná na to, že súd iba prevzal názor dieťaťa, pričom ho nepodrobil kritickej úvahe. Toto tvrdenie nie

je podľa matky pravdivé, pretože maloletá sa vyjadrila k úprave styku so starým otcom, v rozsudku súdu
riadne uvedenú skutočnosť súd odôvodnil svojim záverom o úprave styku so starým otcom, že nie je v
záujme maloletej v bode 23. Ďalej argumentovala matka vo vyjadrení nálezom Ústavného súdu Českej
republiky z 18.12.2014 sp. zn. I. ÚS 1708/14, v ktorej veci bola pojednávaná striedavá starostlivosť
rodičov a zároveň starý otec účelovo nepoužil vetu predchádzajúcu k citovanej vete nálezu, ktorá

hovorí, že k prianiu dieťaťa Ústavný súd už skôr konštatoval, že za predpokladu, že je dieťa dostatočne
rozumové a emocionálne vyspelé, je nutné jeho prianie považovať za zásadné vodítko pri hľadaní jeho
najlepšieho záujmu. Z uvedeného podľa matky je dostatočne zrejmé, že prianie a názory maloletej sú
podstatnou okolnosťou pri rozhodovaní o tom, čo je v jej najlepšom záujme. S poukazom na psychický
stav maloletej, ako aj väzbu na starého otca a na to čo je pre maloletú najlepšie, podľa matky neprihliadal

však iba na postoj a želanie maloletej, ale aj na tieto skutočnosti. Súd podľa matky správne a v súlade s
uvedeným nálezom posúdil všetky okolnosti súvisiace s určením styku maloletej so starým otcom a na
základe zisteného dospel k záveru, že nie je v najlepšom záujme maloletej takýto styk nariadiť. Zároveň
samatkavyjadrilaajkMetodikeMinisterstvaspravodlivostiSRoparticipačnýchprávachdieťaťaajetoho
názoru, že ak je dieťa natoľko rozumovo a emocionálne vyspelé, že je schopné posúdiť dosah svojich

rozhodnutí, je potrebné názor dieťaťa považovať za podstatnú skutočnosť ovplyvňujúcu rozhodnutie, a
to najmä v kontexte najlepšieho záujmu dieťaťa.
Pokiaľ v odvolaní starý otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že súd nesprávne právne posúdil vec, v
odvolaní iba odkazuje na ustanovenia, podľa ktorých sa názoru maloletej nemá prikladať dôležitosť, v
tomto prípade podľa matky súd správne dospel k záveru, že vynucovanie kontaktu proti vôli maloletej

by bolo škodlivé a mohlo by jej spôsobiť rozrušenie nevhodné pre jej ďalší vývoj.
Ohľadom porušenia práva na spravodlivý proces a inej vade konania, čo sa týka naplnenia odvolacieho
dôvodu § 365 ods. 1 písm. b), podľa matky ide o možné vyvodenie záveru, že celé konanie sa nejaví ako
spravodlivé, že konkrétne pochybenie súdu však musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Starý
otec v odvolaní nedefinoval, v akom konkrétnom procesnom postupe súdu vidí takúto vadu. K námietke

nepreskúmateľnosti rozhodnutia matka zastáva názor, že rozsudok obsahuje dostatočne skutkové aj
právne odôvodnenie, pričom žiadna z tých situácií, ktoré sú uvedené ohľadom nepreskúmateľnosti
však v tomto konaní nenastala. Starý otec svojvoľne vyvodzuje len zo svojej nesúhlasnej interpretácie
skutkových zistení, pričom nepreukázal, že by súd postupoval arbitrárne alebo mimo rámca zákona.Tieto tvrdenia starého otca o svojvôli nie sú opodstatnené. Odvolací dôvod nebol preto žiadnym
spôsobom v odvolaní odôvodnený, čo sa týka ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), že ide o inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K odvolaciemu dôvodu žiadnu konkrétnu

argumentáciu odvolateľ nepredložil. Navrhla rozsudok napadnutý odvolaním potvrdiť a v zmysle § 55
CMP zaviazať starého otca k náhrade trov konania v celom rozsahu.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané včas v zmysle
ustanovenia § 362 CSP oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané s poukazom na ustanovenie § 359 CSP, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa s poukazom na ustanovenie § 355 ods. 1 CSP, po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti v súlade s § 127 a § 363 CSP a že odvolateľ použil zákonom

prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom s poukazom
na ustanovenie § 65 CMP a dôvodmi odvolania s poukazom na ustanovenie § 66 CMP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v súlade s § 329 ods. 1 CSP, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten
istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie

rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

9. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia
v rozsudku bola vecne správna, objektívna a presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré uviedol
odvolateľ v odvolaní ohľadom zrušenia, resp. zmeny pôvodného rozsudku, súd prvej inštancie sa s

týmito námietkami vysporiadal prakticky už počas konania a následne vo svojom rozsiahlom rozhodnutí,
v ktorom argumentoval jednotlivými dôkazmi, ktoré boli vykonané, ako aj dôvodmi, pre ktoré rozhodol
tak ako rozhodol, že návrh starého otca, ktorý sa domáhal styku s vnučkou maloletom G. zamietol.

10. Odvolací súd preto preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci, čo sa týka samotného

konania pred súdom prvej inštancie a nenašiel dôvod, prečo by sa mal odchýliť od záverov súdu prvej
inštancie, a preto napadnutý rozsudok považuje v celom rozsahu za vecne správny, pričom tento potvrdil
a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia pridáva uvedené argumenty.

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, pričom predmetom prieskumu s poukazom

na obsah preskúmavaného rozhodnutia boli argumenty predostrené odvolateľom v odvolacom konaní
a bolo potrebné zo strany odvolacieho súdu posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky za daných
skutkových okolností na prípadnú zmenu rozsahu vydaného rozhodnutia, resp. jeho zrušenie.

12. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie podrobne zistil skutočný stav veci, všetky skutočnosti,

ktoré boli viacerými dôkazmi preukázané či už výpoveďami samotných rodičov maloletej G., resp.
navrhovateľa - starého otca a starej matky zo strany otca. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania
a v neposlednej miere z uvedených dôkazov konanie sa vedie dlhodobo a to s poukazom na všetky
návrhy a dôkazy, ktoré bolo potrebné vo veci vykonať. Z vyjadrenia samotnej matky vyplýva, že táto
dlhodobo argumentuje zlým vzťahom zo strany rodičov otca maloletého dieťaťa, ktorí od roku 2009

zapierali, že by manželka starého otca trpela nejakou vážnou chorobou, pričom jej bolo diagnostikované
infekčné ochorenie - tuberkulóza. Od uvedenej doby je vzťah matky maloletej k samotným starým
rodičom naštrbený a táto skutočnosť bola aj dôvodom prečo matka začala brániť styku maloletej so
starou matkou, ako aj so starým otcom.
Aj zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva názor, že stretávania starého otca s maloletou sa prakticky

nerealizujú od roku 2017, čo by malo byť predmetom dokazovania vo veci samej s poukazom na
skutočnosť, že udržiavanie kontaktu dieťaťa zo starými rodičmi má byť pre dieťa prospešný a v súlade s
jeho najlepším záujmom. Z ďalšej správy kolízneho opatrovníka, na základe ktorej prešetroval pomery v
rodine a poukázal na to, že počas dlhého obdobia nebol vytvorený reálny žiaden vzťah medzi maloletou
a starými rodičmi, preto navrhol kolízny opatrovník starému otcovi, aby sa stretávanie s ním a maloletého

spočiatku realizovalo v prostredí parku v K. oproti domu starých rodičov za prítomnosti matky a neskôr
podľa situácie. Dieťa s pribúdajúcim vekom je jasné, že môže klásť otázky vo vzťahu k starým rodičom,
eventuálne zavádzanie dieťaťa zo strany kohokoľvek z rodiny by mohlo mať negatívne následky pre
budúci harmonický vývoj dieťaťa. Z návrhu, ako aj z vyjadrení matky však vyplýva, že vzťahy v rodinesú narušené, konfliktné a nie je možné ich riešiť dohodou, preto úrad odporučil v právnej veci v konaní
o úpravu styku rozhodnúť po prevedenom dokazovaní s poukazom na najlepší záujem maloletého
dieťaťa, ako aj krehkú psychiku dieťaťa v útlom veku, ako aj zdravý psychický a fyzický vývin maloletej

v najlepšom záujme maloletej.

13. Zo samotnej výpovede maloletej vyplýva, že odmieta nielen styk so starým otcom, ktorý je
predmetom tohto konania, avšak maloletá odmieta aj styk s vlastným otcom, pričom sa mala vyjadriť
„ že radšej zomrie, ako by sa mala s ním stretávať“. Otec sa jej snažil vysvetliť, že ju má rád, avšak

maloletá zo stretávania, resp. zo styku odišla bez toho, aby si ho vypočula, pričom naposledy sa stretol
otec s maloletou pred Vianocami roku 2024. Maloletá neustále opakuje, že ju otec vystrašil ešte, keď
bola malá a spomína stále na príhodu, ako otec dával ruku do výťahu, keď doňho maloletá nastúpila,
čo malo v maloletej zanechať negatívny emocionálny zážitok, pre ktorý momentálne manifestuje tým,
že sa s otcom stretávať nechce, odmieta ho a vytvorilo to taký negatívny postoj, ktorý pretrváva až
doteraz. Uvedený názor maloletej prebral aj súd prvej inštancie v tom znení, že zisťoval názor maloletej

na stretávanie sa so starým otcom, kedy maloletá vyjadrila svoj názor, pričom v súčasnej dobe bola
preukázaná existencia záujmu starého otca, čo aj matka v tomto konaní chápe z ľudského hľadiska, že
starí rodičia sa chcú s maloletou vnučkou stretávať, avšak za daných okolností kedy sú pomery v rodine
nastavenétak,žemaloletédieťasihľadádokoncazaasistencieúradovarodičovveľmikomplikovanýma
náročnýmspôsobomdlhodoboschopnosťkomunikovaťastretávaťsasvlastnýmotcom,jetomaximálne

nevhodné. Uvedený názor matky a samotného maloletého dieťaťa prevzal aj súd prvej inštancie, ktorý
vyhodnotil uvedené skutočnosti, ako aj to, že, aby sa dieťa stretávalo so starým otcom, čo je nová
kontaktná osoba, s ktorou by si malo vytvoriť ďalší kvalitatívny blízky vzťah po takmer ôsmich rokoch
odlúčenia, čo by mohlo mať pre dieťa katastrofálne psychické následky. S uvedenou skutočnosťou sa
zaoberal aj kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že treba prihliadať na nejakú postupnosť krokov, aby sa

najprv zastabilizovalo a došlo k vnímaniu pozitívnej role otca a k vybudovaniu si vzťahu najprv s otcom
a následne potom môže dôjsť k úprave ďalších vzťahov v rodine a vybudovaniu si vzťahu maloletej aj
s ďalšími rodinnými príslušníkmi na strane otca.

14. Podľa odvolacieho súdu na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania súd prvej inštancie dospel

k správnemu záveru a svojím odôvodnením rozhodnutia sa v plnom rozsahu zaoberal aj ustanovením §
25 ods. 5 druhá veta, ktorá odkazuje na primerané použitie odsekov 1 a 4, pričom styk dieťaťa s týmito
blízkymi osobami môže byť aj predmetom dohody medzi rodičmi podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine. Z
ustanovenia § 25 ods. 5 Zákona o rodine vyplýva, že ak je potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak
to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Záverom súdu prvej

inštancie je to, že momentálne stretávanie sa so starým otcom nie je v najlepšom záujme maloletého
dieťaťa a uvedené súd prvej inštancie správne vyhodnotil práve z rozsiahleho vykonaného dokazovania
a s dôrazom na uvedené ustanovenie. Stále odvolací súd argumentuje tým, že aj uvedené ustanovenie
§ 25 ods. 5 Zákona o rodine hovorí, že súd môže upraviť styk dieťaťa, nie, že na základe podaného
návrhu ho upraviť musí a že je mu to v tomto ustanovení konkrétne prikázané.

15. Odvolací súd ďalej argumentuje aj tou skutočnosťou, že pokiaľ v súčasnej dobe nefunguje ani vzťah
rodiča a maloletého dieťaťa, nemôže fungovať ani následný vzťah starého rodiča s maloletým dieťaťom
a dieťa nemá vyrastať v takejto konfliktnej a napätej situácii, pretože by to mohlo mať na jeho psychike
vážne následky.Pokiaľ nebude vyriešený vzťah styku otca s maloletou G. nie je potrebné za tejto situácie

upravovať ani vzťah maloletej so starými rodičmi. Uvedené skutočnosti, ktoré boli predmetom nezhôd
od roku 2009 sú aj podľa odvolacieho súdu podstatou nevraživosti, ktorá existuje medzi starými rodičmi
a matkou maloletej G., ktorá utajenie infekčnej choroby u starej matky zo strany otca považuje za veľmi
závažnú skutočnosť, ktorá ovplyvnila uvedené vzťahy aj do budúcna. V prvom rade matka poukazuje
na zdravie svojej maloletej dcéry, ktoré je pre ňu najdôležitejšie.

16. Čo sa týka podaného návrhu na úpravu styku starého otca s maloletou G. aj odvolací súd je toho
názoru,ževsúčasnejdobejepotrebnézamietnuťuvedenýnávrh,nakoľkovžiadnomprípadeniezáujme
maloletej G..

17. Odvolací súd dôvodí vo veci poukazom na čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, pričom záujem
dieťaťamusíbyťprvoradýmhľadiskompriakýchkoľvekpostupochtýkajúcichsadetí,čiužvykonávaných
súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.18. Ďalej odvolací súd argumentuje tým, že rovnako ako súd prvej inštancie poukázal na prvoradý
záujem maloletého dieťaťa. Odvolací súd zdôraznil, že v predmetnom rozhodnutí je potrebné poukázať
na obsah čl. 5 Zákona o rodine v znení zmien a doplnení, čím dôvodil odvolací súd tým, že záujem

maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Citoval ďalej obsah ustanovenia, podľa ktorého pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa
sa zohľadňuje najmä po
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečia a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a úloh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásahu do
rodičovských práv a povinností.

19. Odvolací súd s poukazom v prvom rade na záujem dieťaťa, ktorý je tým prvoradým hľadiskom pri
akýchkoľvek rozhodnutiach súdov zdôraznil aj názor maloletej G., ktorý bol prezentovaný úplne jasne
s tým, že sa nechce stretávať so starým otcom, nakoľko s týmto podľa jej názoru nemá vytvorený
žiadny vzťah. Pritom argumentuje odvolací súd aj tým, že nie každý názor dieťaťa možno považovať za
rozhodný a smerodajný, avšak v tomto prípade ide o maloleté dieťa, ktoré je vo veku, kedy po stránke

vekovej, rozumovej vyspelosti dieťaťa a jeho komunikačných schopností je potrebné zobrať do úvahy
jeho vyjadrenia a jeho názor aj konkrétnu situáciu v rodine, ako aj jej zdravotný stav. V tomto kontexte
odvolací súd poukazuje na zistený názor maloletého dieťaťa, ktorý musí súd zohľadniť, ako aj vek a
vyspelosť konkrétneho dieťaťa. Názor dieťaťa, ktoré sa vekom blíži k desať rokov nie je možné v zmysle
čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa opomenúť v žiadnom konaní pred všeobecnými súdmi, ktoré

sa týka rozhodovania o jeho živote (poukaz na rozsudok ESĽP Neulinger a Zhuchuruk proti Švajčiarsku
zo dňa 06.07.2010 č. 41615/07, rozsudok ESĽP vo veci sa Zelikha Magomadova vs. Rusko zo dňa
08.01.2020 č. 58724/14.20, nález Ústavného súdu ČR zo dňa 18.12.2014 sp. zn. I. ÚS 1708/14 a nález
Ústavného súdu ČR zo dňa 03.03.2021 sp. zn. II. ÚS 1338/20.
Povinnosťou súdu preto je spoľahlivo zistiť názor maloletého dieťaťa a považovať jeho prianie za

zásadné vodítko pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu. Úpravu starostlivosti o maloletých, ktorá by bola
proti riadne zistenému názoru dieťaťa za situácie, kedy nie sú dané špecifické okolnosti rozumne
odôvodňujúce odchýlenie sa od vyjadreného názoru, predstavuje zásah do súkromného a rodinného
života dieťaťa v zmysle čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a porušuje princíp najlepšieho
záujmu dieťaťa podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Aj keď je dieťa natoľko rozumovo a

emocionálne vyspelé, že je schopné posúdiť dosah svojich rozhodnutí, pričom nevyšli najavo v tomto
prípade také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by vyjadrené názory dieťaťa neboli autentické
alebo že by jeho vôľa bola účelovo a systematicky normovaná zo strany matky, je potrebné názor dieťaťa
považovať za podstatnú skutočnosť ovplyvňujúcu rozhodnutie súdu, a to v kontexte najlepšieho záujmu
dieťaťa.

20. Nakoľko sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí ,
pričomzoskutočnéhostavuvyvodilsprávnyprávnyzáveranazákladetohtosprávnehoprávnehozáveru
odôvodnilsvojerozhodnutievsúladesustanovením§220ods.1CSP,odvolacísúdpredmetnýrozsudok
v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP ako vecne správny a zákonný

potvrdil.

21. Zároveň odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 52 a nasledujúcich CMP, a
to tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0 hlasov (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).