Uznesenie – Záložné právo ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, July 9, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/109/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112221652
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Vladik
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:4112221652.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: B. R., narodený XX. C. XXXX, U., T. XX, zastúpený
advokátkou JUDr. Mgr. Andreou Pállovou, LL.M., Nitra, Podzámska 2959/18A, IČO: 33 986 665, proti
žalovanému: AUTOL s.r.o., so sídlom Žilina, Kragujevská 12, IČO: 36 414 671, o určenie, že žalovaný
nie je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva a iné, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
19C/84/2012, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 24. novembra 2022 sp.

zn. 7Co/81/2022-352, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný má právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)

rozsudkom zo dňa 23. mája 2022 sp. zn. 19C/84/2012 zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do
skončenia konania o dovolaní žalobcu voči rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/62/2021-709 zo
dňa 17. marca 2022 (výrok I.), žalobu žalobcu zamietol (výrok II.) a žalovanému voči žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

2. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou

domáhal určenia, že žalovaný nie je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva za účelom uspokojenia
pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy zo dňa 20. novembra 1995 na záloh, ktorým sú nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v k. ú. Š., zapísané na LV č. XXX, určenia, že žalovaný nie je oprávnený domáhať
sa uspokojenia svojej pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy zo dňa 20. novembra 1995 zo zálohu
- nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Š., zapísaných na LV č. XXX a určenia, že záložné právo k
nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. Š., zapísaným na LV č. XXX zapísané v prospech žalovaného

na základe úverovej zmluvy, zmlúv o postúpení pohľadávky neexistuje. Súd prvej inštancie dospel k
záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť a to pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a
nedostatok naliehavého právneho záujmu na žalobou požadovanom určení. Hoci je žalobca v katastri
nehnuteľností zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností, z právoplatného rozsudku Okresného
súdu Nitra sp. zn. 19C/227/2014 vyplynulo, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nikdy nenadobudol,
pretože za výlučného vlastníka sporných nehnuteľností bola určená iná fyzická osoba. Vzhľadom na

to, že žalobca namietal zásah do vlastníckeho práva, ktoré mu nesvedčí, súd prvej inštancie žalobe
nevyhovel a konštatoval, že žalobcovi chýba na podanie takejto žaloby aktívna vecná legitimácia. K
naliehavému právnemu záujmu súd prvej inštancie uviedol, že osoba, ktorá nehnuteľnosti nevlastní,
nemôže byť ani prípadným výkonom záložného práva nijako dotknutá. Žalobcom požadované určenia
právne postavenie žalobcu nijako neovplyvnia a nedotknú sa ho. Návrh žalobcu na prerušenie konania
do právoplatného skončenia konania o dovolaní žalobcu voči rozsudku Krajského súdu v Nitre č.

k. 9Co/62/2021-709 zo dňa 17. marca 2022 vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodný, pretože
dovolacie konanie nie je zákonnou prekážkou postupu konania taxatívne vymedzenou v § 162 ods. 1CSP, a preto súd nemôže nekonať a nerozhodovať vo veci len z dôvodu, že v súvisiacom spore je začaté
dovolacie konanie. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd podľa § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

3. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudok prvoinštančného súdu
potvrdil a žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. Odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a

dostatočne odôvodnený, v súlade s § 387 ods. 2 CSP plne sa stotožnil s jeho dôvodmi a dodal,
že z právoplatného rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 19C/227/2014-616 zo dňa 12. apríla 2021
vyplynulo, že žalobca nikdy platne vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nenadobudol, teda
ich vlastníkom nie je. Keďže vo svojej žalobe argumentoval zásahmi do vlastníckeho práva, ktoré
mu nesvedčí, súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobcovi chýba aktívna
vecná legitimácia na podanie predmetnej žaloby a je tu aj nedostatok naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení. Správne bol prvoinštančným súdom vyhodnotený aj návrh žalobcu na prerušenie
konania do právoplatného skončenia konania o dovolaní žalobcu voči rozsudku Krajského súdu v Nitre
č. k. 9Co/62/2021-709 zo dňa 17. marca 2022, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Nitra č.
k. 19C/227/2014-616 zo dňa 12. apríla 2021 ako nedôvodný, keď podanie dovolania proti právoplatnému
rozsudku nie je dôvodom pre prerušenie konania. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania

odvolací súd odôvodnil podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) a to z
dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP, a navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu spolu s
rozsudkom súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Uplatnený dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) dovolateľ vymedzil tak, že súd mu nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, keď odmietol prerušiť konanie do právoplatného
skončenia dovolacieho konania o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, ktorým bol

potvrdený rozsudok Okresného súdu Nitra o určení tretej osoby ako výlučného vlastníka nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k. ú. Š.F., zapísaných na LV č. XXX. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z
dôvodu, že žalobca nie je vzhľadom na výsledok súdneho konania vedeného na Okresnom súde Nitra
sp. zn. 19C/227/2014 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/62/2021 aktívne
vecne legitimovaným subjektom. Žalobca však podal proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Nitre

dovolanie a z tohto dôvodu požiadal o prerušenie tohto konania. Výsledok sporu v konaní o určenie
vlastníckeho práva tvorí totiž absolútny základ a právny podklad pre rozhodnutie súdu o ne/existencii
záložného práva, teda o predmete tohto konania. Prvoinštančný ani odvolací súd sa pri posudzovaní
dôvodnosti žaloby v žiadnom rozsahu nezaoberali záložným právom, jeho trvaním a oprávnenosťou s
ohľadom na uplynutie premlčacej doby, pričom žalobu zamietli výlučne z formálnych dôvodov. Tým, že

nevyhoveli žalobcovi a neprerušili konanie do rozhodnutia dovolacieho súdu o právne významnej otázke
pre posúdenie merita veci, považuje žalobca ich rozhodnutia za arbitrárne, predčasné a nesprávne a v
rozpore s právom na spravodlivý proces.

7. Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je prípustné.

9. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie
končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba taký
postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna
úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov vtom-ktoromkonkrétnomkonaní,pričommieratohtoporušeniaznamenáporušenieprávanaspravodlivý
proces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (pozri rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskejrepublikysp.zn.II.ÚS559/2018,sp.zn.III.ÚS47/2019,aleborozhodnutiaNajvyššiehosúdu

Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/140/2019, sp. zn. 4Cdo/120/2019 a pod.). Takýto nesprávny procesný
postup súdu môže spočívať predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení,
ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň
znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.
Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku

všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti). Dovolací súd ale na druhej strane štandardne zastáva názor, že nie každé porušenie
procesných oprávnení strany sporu alebo procesne nesprávny postup súdu má za následok (až)
procesnú vadu konania v zmysle § 420 CSP (pozri napr. rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/144/2014, resp.

3Cdo/56/2014).

11. V danom prípade videl dovolateľ naplnenie uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 420
písm. f) CSP v tom, že súdy nižších inštancií nevyhoveli jeho návrhu a konanie neprerušili do
doby právoplatného skončenia konania o jeho dovolaní, ktorým napadol rozsudok odvolacieho súdu

potvrdzujúci prvoinštančný rozsudok o určení, že tretia osoba je výlučným vlastníkom nehnuteľností,
ohľadom ktorých sa žalobca v tomto konaní domáha určenia, že žalovaný nie je oprávnený navrhnúť
výkon záložného práva za účelom uspokojenia svojej pohľadávky na záloh-predmetné nehnuteľnosti,
nie je oprávnený domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z tohto zálohu a určenia, že záložné právo
k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného neexistuje.

12. K tomu dovolací súd uvádza, že podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže
konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

13. Citované ustanovenie predstavuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné
konanie nevyhnutné. Úlohou súdu je racionálne vyhodnotiť, či je potrebné konanie prerušiť s
prihliadnutím na zákonnú požiadavku rýchlej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených právom
chránených záujmov (Čl. 2 a 17 CSP).

14. Rozhodnutia súdu o prerušení konania a o zamietnutí návrhu na prerušenie konania sú procesnými
rozhodnutiami, ktorými sa nerozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov sporu vo veci samej.
Takéto rozhodnutia majú procesnoprávne dôsledky len pre určité štádium občianskeho súdneho
konania; nejde o rozhodnutia vo veci samej, ktoré by do práv a povinností účastníkov konania zasahovali
konečným spôsobom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/204/2013,

časopis Zo súdnej praxe č. 51/2014). Aj keď (prípadne) pri vydávaní týchto rozhodnutí dôjde k procesnej
nesprávnosti, nemožno nevziať na zreteľ, že v ďalšom konaní, ktoré potom nasleduje, zostávajú
strane sporu zachované všetky jej procesné oprávnenia. Najvyšší súd tento aspekt zdôraznil už
dávnejšie napríklad v rozsudku sp. zn. 2Cdo/29/1992 (pozri R 39/1993), v ktorom uviedol, že podmienka
prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (plne

aplikovateľné aj za účinnosti CSP) nie je splnená, ak sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom
pre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania
(porovnaj sp. zn. 5Cdo/209/2009, 5Cdo/185/2009, 3Cdo/57/2011 ako aj IV. ÚS 41/2014).

15. K porušeniu základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne rozhodnutie

môže dôjsť len v prípade, ak všeobecným súdom zvolený procesný postup (neakceptovanie návrhu
na prerušenie konania) dosiahne takú intenzitu, ktorá ovplyvní rozhodnutie vo veci samej (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. februára 2010 sp. zn. I. ÚS 53/2010).

16. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol s tým, že

dovolaciekonanieniejezákonnouprekážkoupostupukonaniaavyčkávanienarozhodnutiedovolacieho
súdu by bolo zbytočné a v rozpore s právom strán na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Odvolací súd nevyhovenie návrhu žalobcu na prerušenie konania odobril s tým, že konanie, v ktorom
žalobca podal dovolanie je právoplatne skončené.17. K uvedenému dovolací súd uvádza, že otázka vlastníckeho práva žalobcu je nepochybne
otázkou podstatnou pre rozhodnutie o žalobe takéhoto žalobcu, ktorý sa domáha určenia neexistencie

záložného práva viaznúceho na svojej veci ako aj určenia, že žalovaný nie je oprávnený domáhať sa
uspokojenia svojej pohľadávky z veci žalobcu ako zálohu ani navrhnúť výkon záložného práva. Tomu
ostatne svedčia aj rozhodnutia súdov nižších stupňov v tomto konaní, keď žalobu žalobcu zamietli pre
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a neexistenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na
požadovaných určeniach z dôvodu neexistencie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam, ktoré

sú predmetom záložného práva. Z tohto dôvodu je v zásade dôvodné vyčkať na skončenie konania, v
ktorom sa otázka vlastníckeho práva žalobcu rieši, a to aj v prípade, že ide o konanie o mimoriadnom
opravnom prostriedku - dovolaní.

18. V intenciách danej veci však dovolací súd zistil, že o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Nitre sp. zn. 9Co/62/2021 bolo už dovolacím súdom rozhodnuté a to uznesením zo dňa 27. novembra

2023 sp. zn. 9Cdo/205/2022, ktorým bolo dovolanie žalobcu odmietnuté. Rozsudok Okresného súdu
Nitra sp. zn. 19C/227/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/62/2021, ktorým
bola tretia osoba určená za výlučného vlastníka nehnuteľností, ktoré sú ako záloh predmetom tohto
konania, je tak stále právoplatné. Rozsudok odvolacieho súdu potvrdzujúci zamietajúci rozsudok súdu
prvej inštancie pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a neexistenciu naliehavého právneho

záujmu žalobcu na požadovaných určeniach je tak založený na správnom závere, že žalobca nie je
vlastníkom dotknutých nehnuteľností.

19. Rozhodnutie o neprerušení konania preto žiadnym spôsobom neovplyvnilo rozhodovanie nižších
súdov vo veci samej. Z tohto hľadiska prijatie rozhodnutia o neprerušení konania neporušilo práva

žalobcu na spravodlivý proces a žalobcovi zostali zachované možnosti realizácie jeho procesných
oprávnení, v rámci ktorých mohol uplatniť svoj procesný vplyv na výsledok konania.

20. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. c) CSP odmietol.

21. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.