Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/105/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5724201319
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5724201319.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Martin, so sídlom Novomeského 4, 036 01 Martin, dieťa rodičov: matka B.
C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX XX D. XXX, E. F., zastúpená právnou zástupkyňou: Mgr.
Iveta Žerebáková, advokátka, so sídlom A. Bernoláka 1419/10, 034 01 Ružomberok a otec G. H. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom I. J. XXXX/XX, XXX XX J., zastúpený zástupcom: AK JUDr. Silvia
Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108, v konaní o úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti výrokom III., IV., V., VI.
rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17P/94/2024-392 zo dňa 12. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch III., IV., V., VI., v spojení so závislým výrokom VII.
o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX zveril do
osobnej starostlivosti matky B. C., nar. XX.XX.XXXX.

Podľa výroku II. obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Výrokom III. otcovi maloletého H. B., nar. XX.XX.XXXX uložil povinnosť platiť výživné na maloletého
A. vo výške 250,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky vopred, počnúc dňom
09.04.2024.
Výrokom IV. zameškané výživné za obdobie od 09.04.2024 do 31.01.2025 v celkovej výške 1.450,-
Eur povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur splatných spolu s bežným
výživným.

PodľavýrokuV.upravilrozsahstykuotcasmaloletýmprvétrimesiaceodprávoplatnostivýrokurozsudku
o úprave styku každý párny týždeň v kalendárnom roku od soboty od 9:00 hod. do nedele do 18:00 hod.,
každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od stredy od 9:00 hod. do 18:00 hod. a od štvrtého mesiaca
od právoplatnosti výroku rozsudku o úprave styku každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku
od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v stredu od 9:00
hod. do 18:00 hod..
Výrokom VI. upravil styk otca s maloletým podľa osobitnej úpravy tak, že otec je oprávnený stretávať

sa s maloletým A. počas Vianoc v nepárnom kalendárnom roku od 23.12. od 9:00 hod. do 24.12. do
17:00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 24.12. od 17:00 hod. do 26.12. do 17:00 hod., v párnom
kalendárnom roku od 31.1. od 9.00 hod. do 02.01. nasledujúceho nepárneho roku do 17:00 hod. s tým,
žepočasosobitnejúpravystykusavšeobecnáúpravastykunerealizuje.Otecsidieťaprevezmevmiestebydliska matky a po ukončení styku dieťa matke v mieste bydliska odovzdá. Matka je povinná dieťa na
styk s otcom riadne a včas pripraviť.
Výrokom VII. žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na rozsah vykonaného dokazovania, vyjadrenia
rodičov maloletého dieťaťa, kolízneho opatrovníka a za aplikácie ust. § 28 ods. 1, § 36 ods. 1,
§ 62 ods. 1, 2, 4, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine rozhodol tak, ako uviedol vo
výrokovej časti svojho rozsudku.

3. Otec dňa 20.03.2024 podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal úpravu
styku s maloletým synom A.. Okresný súd rozhodol uznesením sp.zn. 18P/59/2024 zo dňa 15.04.2024
a súčasne uznesením sp.zn. 18P/59/2024 zo dňa 10.04.2024 začal konanie o úprave výkonu práv
a povinností k maloletému dieťaťu z toho dôvodu, že doteraz nebolo o výkone rodičovských práv
a povinností k maloletému A. rozhodnuté a rodičia nie sú schopní sa ohľadne práv a povinností

k maloletému dieťaťu dohodnúť. K osobnej starostlivosti o maloletého otec uviedol, že má záujem, aby
sa mohol starať o maloletého syna od piatku do nedele, to znamená aj s prespávaním. Matka s týmto
návrhom nesúhlasila a uviedla, že maloletý je štyrikrát do dňa dojčený a pokiaľ žili s otcom maloletého
v spoločnej domácnosti, tak všetku starostlivosť vykonávala ona.
Vykonaným dokazovaním bolo zrejmé, že maloletý v čase rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností

rodičov k nemu mal rok a osem mesiacov. Ďalej mal okresný súd za preukázané, a to predovšetkým
z lekárskych správ, že maloletý má oneskorený psychomotorický vývoj a z tohto dôvodu navštevuje
neurológa, absolvuje fyzioterapie aj v domácom prostredí so súkromnou fyzioterapeutkou, absolvuje
baby plávanie. Väčšinu týchto aktivít, vzhľadom k tomu, že matka je na materskej dovolenke, absolvuje
s maloletým matka. S ohľadom k týmto skutočnostiam okresný súd bol toho názoru, že po zohľadnení

veku a zdravotného stavu maloletého v jeho najlepšom záujme je zveriť ho do osobnej starostlivosti
matky. Pokiaľ rodičia neboli na rodičovských právach obmedzení, tak právo zastupovať a spravovať
majetok majú obaja rodičia.
K úprave styku otca s maloletým okresný súd poukázal na najlepší záujem dieťaťa, ktorým je, aby bolo
vychovávané obidvoma rodičmi, aby malo s nimi pravidelný osobný kontakt a rovnako je právom rodičov

starať sa o dieťa a podieľať sa na jeho výchove. Vzdialenosť miesta bydliska obidvoch rodičov nemôže
byť za štandardných okolností na ťarchu iba jednému z rodičov a nesmie byť dôvodom porušenia práva
dieťaťa na styk s obidvoma rodičmi zaručeného Dohovorom a Listinou a súčasne porušením práva
jedného z rodičov na styk s dieťaťom podľa Čl. 32 ods. 2 Listiny. Ak je rozhodnutím súdu dieťa zverené
do starostlivosti jedného z rodičov, tak malo by byť umožnené, aby sa druhý rodič stýkal s dieťaťom

v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti, čo najviac naplnený.

4. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že otec má enormný záujem stretávať sa
s maloletým v širšom rozsahu, než ako bolo stanovené neodkladným opatrením a má záujem, aby
maloletý mohol u neho prespávať, t.j. aby bol upravený styk od piatku do nedele. Uvedené vyplynulo aj

zo správy ÚPSVaR Ružomberok, referát poradensko-
psychologických služieb, keď bol to práve otec, ktorý matke navrhol uzavrieť dohodu o úprave práv
a povinností k maloletému. Matka na dohodu nepristúpila. Rovnako zo správy ÚPSVaR Martin,
referát poradensko-psychologických služieb vyplynulo, že otec maloletého vyjadroval aktívny záujem
o spoluprácu, predostieral rôzne návrhy a riešenia, ktoré by boli v súlade s celkovým stravovacím,

spánkovým, liečebným a rehabilitačným režimom maloletého, bol ochotný zúčastňovať sa aj na
odborných vyšetreniach, rehabilitáciách a aj baby plávaní spoločne s matkou maloletého, avšak matka
návrhy otca neakceptovala, odmietala ich s odvolaním sa na vek a dojčenie syna. K tejto argumentácii
matky okresný súd uviedol, že sa plne stotožňuje s názorom odvolacieho súdu vyslovenom v uznesení
sp.zn. 14CoP/130/2024, ktorý rozhodol o odvolaní voči rozhodnutiu o neodkladnom opatrení, keď tento

odvolací súd vo vzťahu k matkou zvýrazňovanej potrebe dodržiavania denného režimu maloletého
uviedol, že režim dieťaťa sa v útlom veku neustále mení a jeho požiadavky na denné rituály prinášajú aj
časovú zmenu tohto režimu. Odvolací súd, rovnako aj okresný súd pri tomto rozhodovaní citlivo vnímal
a zohľadňoval dojčenie maloletého a uviedol, že nespochybňuje dôležitosť dojčenia maloletého dieťaťa
a jeho pozitívny prínos, na druhej strane vzhľadom na vek maloletého, ako aj vyjadrenie matky sa jedná

len už o doplnok k jeho stravovaniu, zvyk maloletého byť dojčený po príkrme.
Okresný súd mal za to, že vždy je potrebné mať na zreteli najlepší záujem maloletého dieťaťa. Rozhodne
dojčenie prináša so sebou výrazné zdravotné benefity, avšak zabezpečenie práva dieťaťa na kontakt
s druhým rodičom, a tiež zabezpečenie práva rodiča na stretávanie sa a podieľanie sa na výchove svojhodieťaťa je nemenej dôležité. Budovanie vzťahu rodič – dieťa od útleho veku je podľa názoru okresného
súdu nesmierne dôležité a predstavuje základ pri budovaní vzájomných citových väzieb medzi rodičom
a dieťaťom do budúcna. Vzhľadom k najlepšiemu záujmu dieťaťa za stavu, keď dohoda rodičov nebola

možná a matka nebola ochotná pristúpiť na akýkoľvek kompromis navrhovaný otcom, bol okresný súd
nútený upraviť styk otca s maloletým. Okresný súd veľmi citlivo zvažoval matkou uvádzanú otázku
dojčenia maloletého a práve z dôvodu, aby maloleté dieťa nebolo vystavené zvýšenému stresu, upravil
styk otca s maloletým tak, že prvé tri mesiace od právoplatnosti výroku rozsudku o úprave styku otec sa
bude stretávať s maloletým každý párny týždeň od soboty od 09:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý

nepárny týždeň v kalendárnom roku od stredy od 09:00 hod. do 18:00 hod. a od štvrtého mesiaca od
právoplatnosti výroku rozsudku o úprave styku otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý
párny týždeň od piatku od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a v nepárny týždeň od stredy od 09:00
hod. do 18:00 hod.. Okresný súd bol názoru, že takýto postupný „nábeh“ na prespávanie maloletého
v domácnosti otca tak, že zo začiatku bude prespávať u otca len jednu noc, kde bude daná aj možnosť
prípravy materského mlieka pre maloletého vopred s tým, že následne bude v domácnosti otca toto

materské mlieko podané a keď maloletý privykne, tak bude možné nabehnúť po štyroch mesiacoch na
prespávanie maloletého v domácnosti otca na dve noci. Podľa súdu prvej inštancie takýto postupný
prechod nebude pre dieťa výrazne stresujúci a súčasne zabezpečí právo dieťaťa na starostlivosť oboch
rodičov a pravidelný osobný styk s obidvoma rodičmi. Bolo potrebné, aby súd rozhodnutím, aj napriek
nízkemu veku dieťaťa 20 mesiacov, naplnil čo najviac postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti. Styk

otca s dieťaťom je legitímnym záujmom tak rodiča, ako aj maloletého dieťaťa.
Z dôvodu intenzívneho rodičovského konfliktu, ktorý sa nepodarilo odstrániť ani párovou terapiou,
okresný súd, aby predišiel ďalším konfliktným situáciám, vyriešil súdnym rozhodnutím aj osobitnú úpravu
styku tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým A. v nepárnom kalendárnom roku od 23.12.
od 09:00 hod. do 24.12. do 17:00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 24.12. od 17:00 hod. do

26.12. do 17:00 hod., v párnom kalendárnom roku od 31.01. od 09:00 hod. do 02.01. nasledujúceho
nepárneho roku do 17:00 hod., pričom takto upravená osobitná úprava styku počas Vianoc zabezpečí
právenaŠtedrýdeň,žeobidvajarodičiabudúmaťmožnosťaspoňčiastočnehotráviťsosvojimdieťaťom
v každom roku každý z rodičov. Jeden rok nepárny na Štedrý deň bude otec s dieťaťom do 17:00 hod.
a od 17:00 hod. matka a v ďalšom roku naopak, teda u každého z rodičov dieťa môže zažiť čaro štedrého

večera každý rok.

5. K určeniu výživného okresný súd ako podstatné riešil odôvodnené potreby dieťaťa a schopnosti
a možnosti povinného rodiča, otca maloletého dieťaťa. Vo vzťahu k maloletému mal za to, že okrem
bežnýchvýdavkovvsúvislostisozdravotnýmstavommaloletého,ktorýmáoneskorenýpsychomotorický

vývin a je s ním potrebné navštevovať rôzne zdravotnícke zariadenia, absolvovať rôzne aktivity na
zlepšenie zdravotného stavu, s týmto vznikajú náklady jednak na baby plávanie, kde jednorazový vstup
je 6 Eur, súčasne matke vznikajú náklady na dopravu. Matka zabezpečila maloletému fyzioterapeutku,
ktorá dochádza vykonávať fyzioterapiu do domácnosti matky, s čím sú spojené zvýšené náklady, tiež
matka maloletému sporí mesačne 20 Eur.

Okresný súd skúmal okolnosti na strane obidvoch rodičov, pretože vyživovaciu povinnosť majú obidvaja
rodičia. Na strane matky jediným príjmom je rodičovský príspevok a prídavky na dieťa v celkovej výške
533,30 Eur + 100 Eur, ktorými prispieva otec na výživné na maloletého. Matka býva u svojej matky,
prispieva na bývanie sumou 100,- Eur a platí internet 9,90 Eur. Matka má v osobnom vlastníctve byt
v B., ktorý prenajíma, pretože by nevedela z rodičovského príspevku splácať hypotéku.

Otec deklaroval potvrdenie zo spoločnosti ENVIPO s.r.o. príjem 696,- Eur v roku 2024. Okresný súd
pri majetkovej situácii otca nezohľadňoval len jeho príjmy ako zamestnanca tejto spoločnosti, ale aj
to, že v nej má podiel, pretože je tam spoločníkom, zobral do úvahy vlastníctvo k nehnuteľnostiam,
keď je vlastníkom dvoch bytov a dvoch garáží a rodinného domu, ktorý obýva. Okresný súd poukázal
na majetkové pomery otca, ktorý má zabezpečené vlastné bývanie, má podiel v spoločnosti, vlastní

okrem rodinného domu dva byty a dve garáže, tým jeho životná úroveň je neporovnateľne vyššia, ako
životná úroveň matky. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, a preto z týchto
majetkových pomerov otca okresný súd vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti so zohľadnením,
že dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky. Pravidelnými výdavkami otca sú plyn v rodinnom
dome 60,- Eur mesačne, vodné-stočné v rodinnom dome 143,29,- Eur za tri mesiace. S ostatnými

nehnuteľnosťami žiadne náklady nemá, pretože náklady pokrývajú osoby, ktoré tieto nehnuteľnosti
užívajú.Zatejtodôkaznejsituáciesúdprvejinštanciebolnázoru,ževýživnévovýške250,-Eurmesačne
je v možnostiach a schopnostiach otca platiť so splatnosťou 15-ty deň v mesiaci k rukám matky vopred,
a to počnúc dňom 09.04.2024.Zameškané výživné za obdobie od 09.04.2024, teda obdobie ako žiadala matka do 31.01.2025, pretože
v čase rozhodnutia súdu bolo splatné výživné za mesiac január 2025, okresný súd vyčíslil sumou 1.460,-
Eur. Otec platil výživné vo výške 100,- Eur mesačne. Pri určenom výživnom 250,- Eur vznikol každý

mesiac dlh na výživnom 150,- Eur. Za mesiac apríl 2024 alikvotná časť predstavovala sumu 110,- Eur,
pretože pri dlhu 150,- Eur mesačne pripadal dlh na jeden deň mesiaca apríl 5,- Eur a potom za 22
dní mesiaca prislúcha suma 110,- Eur. Za nasledujúce mesiace máj 2024 až január 2025 vznikol dlh
na výživnom 1.350,- Eur (9 mesiacov x 150,- Eur mesačne). Dlžné výživné okresný súd povolil otcovi
splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur splatných spolu s bežným výživným.

6. O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu
za aplikácie ust. § 52 CMP.

7. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie matka do výrokov III., IV., V., VI..
Mala za to, že postoj okresného súdu je v príkrom rozpore so závermi súdov v neodkladnom opatrení.

Matkasaspravovalavýrokomsúdu,apretozáver,žematkanávrhyotcaodmietalasodvolanímsanavek
dieťaťa, ako je zo strany okresného súdu vyhodnotené, je nesprávny. Matka uviedla, že je poberateľkou
rodičovského príspevku, ktorý jej bol určený z dôvodu celodennej opatery o syna a vzhľadom na
prirodzený vek dieťaťa a dojčenie dieťaťa, ktoré sú základnými biologickými potrebami dieťaťa, uvedené
nemožno zo strany súdu vyhodnotiť v neprospech matky. Nie je možné na ujmu dieťaťa a matky, aby

po vyhlásení rozsudku vo veci samej odstavovala materské mlieko, t.j. užívala lieky na stratu mlieka
z dôvodu pobytu dieťaťa u otca cez noc. Podľa matky, okresný súd nesprávne vykonal dokazovanie, na
základe skutkových zistení dospel k nesprávnym právnym záverom v otázke nocovania dieťaťa u otca.
Okresný súd považoval dojčenie za nadbytočné a jednoducho dieťa má byť u otca aj cez noc, bez
ohľadu na to, že je dieťa dojčené. Nezobral do úvahy biologické potreby syna ani zdravotný stav matky.

Maloletý syn sa niekoľkokrát v noci budí, matka ho v noci dojčí a je nepredstaviteľné, aby bol od tohto
režimu odstrihnutý razom na základe súdneho rozhodnutia. Nie je vhodné, aby dieťa nocovalo u otca
už na jednu noc a po štyroch mesiacoch na dve noci. Otec na jednej strane prezentuje, že má záujem
na stretávaní sa so synom, avšak na vyšetreniach syna nebol, pričom bol informovaný, čo nebolo vzaté
do úvahy, s poukazom na jednotlivé dátumy vyšetrenia maloletého u lekára. Po rozhodnutí Krajského

súdu v Žiline sp.zn. 14CoP/130/2024 zo dňa 17.07.2024 otec nevyužíval v plnom rozsahu stretávanie
sa so synom, a preto nie je v záujme dieťaťa, aby otec mal rozšírený styk so synom cez noc a poukázala
na jednotlivé termíny neuskutočnenia sa stretávania otca s maloletým. Matka na stretnutí odovzdáva
aj materské mlieko, avšak má podozrenie, že otec ho maloletému nedáva. Nesúhlasila s výrokom
o rozsahu stretávania sa otca s maloletým synom, pretože je vhodný tak, ako ho určil Okresný súd Martin

v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline o neodkladnom opatrení, a to bez prenocovania.
Podľa matky, okresný súd nezobral do úvahy záujem maloletého dieťaťa s poukazom na jeho biologické
potreby a zdravotné dôvody matky maloletého dieťaťa. Nie je možné, aby matka otcovi odsala také
množstvo mlieka a materské mlieko počas noci nie je možné nahradiť inou stravou. Nie je dôvod, aby
otec dával synovi umelé mlieko, keď matka má materské mlieko a syn je na dojčenie zvyknutý, pričom

odstavenie syna od dojčenia nie je v jeho záujme. Súčasne poukázala na situáciu stretávania sa syna
s otcom dňa 05.03.2025, keď otec bol voči matke agresívny, vulgárne jej nadával. Ohľadom nevhodnej
komunikácie otca voči nej ako matke navrhla aj párové sedenia v Ružomberku, s čím otec nesúhlasil.
Súčasne dala do pozornosti, že kolízny opatrovník v Martine s matkou maloletého dieťaťa absolútne
nekomunikuje. Ak na jednej strane kolízny opatrovník tvrdí, že dojčenie je pre dieťa prospešné, nie je

možné následne zastávať názor, že syn má zostať pri otcovi cez noc bez dojčenia. Považovala rozsudok
okresného súdu v časti stretávania sa otca s maloletým cez noc za nepresvedčivý, nepreskúmateľný.
Okresný súd sa nezaoberal, v čom je najlepší záujem dieťaťa ohľadom prenocovania, nevysporiadal
sa na základe akých skutkových zistení, či dôkazov mal za to, že je v záujme maloletého rozšíriť styk
s otcom na noc. Matka si je vedomá toho, že pre maloletého je potrebné rozvíjanie vzťahov s otcom,

a preto nebránila v stretávaní sa otca so synom. Maloletý je fixovaný na matku a dlhšie časové odlúčenie
od matky nie je v záujme maloletého dieťaťa.

8. Matka maloletého nesúhlasila ani s výrokom III. o určenom výživnom, ktoré nie je primerané vzhľadom
na príjmy otca a potreby maloletého dieťaťa. Poukázala na platenie výživného zo strany otca maloletého

s tým, že zameškané výživné od 09.04.2024 do 31.01.2025 je splatné, a preto je oprávnená podať návrh
na vykonanie exekúcie na zameškané výživné i na bežné výživné na mesiac 02/2025 a 3/2025. Otec
maloletého dieťaťa nerešpektuje predbežnú vykonateľnosť rozsudku ohľadom platenia výživného. Mala
za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné 300,- Eur mesačne. Otec maloletéhomá nehnuteľnosti, vlastní dva byty, dve garáže, rodinný dom, má podiel v spoločnosti, pretože je
spoločníkom vo firme ENVIPO s.r.o., má osobné motorové vozidlo značky Mercedes a osobné motorové
vozidlo značky KIA. Otec deklaroval príjem na základe pracovnej zmluvy 866,- Eur brutto, pričom na

profesii v Žilinskom kraji sú ponuky práce za lepších mzdových podmienok, ako napríklad manažér
predajne za sumu 1.750,- Eur brutto mesačne, krupiér 1.600,- Eur za mesiac. Predloženú pracovnú
zmluvu zo strany otca považovala matka maloletého za formalistický dôkaz, s cieľom mať nízke výživné.
Otecmápríjemzprenájmumesačnecca560,-Eur.Niejemožné,abyotecdieťaťaprenajímalrodinnému
príslušníkovi byt bezplatne, pretože ak by ho prenajal tretej osobe, mal by väčší príjem, čím sa otec

bezdôvodne vzdal príjmu. Poukázala na metodiku MS SR o tabuľkovom výživnom. Otec dieťaťa po
rozhodnutí okresného súdu prestal nosiť synovi ovocie, oproti tomu, čo prezentoval, že pravidelne nad
rámec 100,- Eur mesačne nosí synovi ovocie. Nenosí maloletému žiadne oblečenie, hračky, drogériu,
neprispieva na vitamíny ani na lieky. Navrhla rozsudok okresného súdu vo výživnom zmeniť tak, že otec
je povinný prispievať výživným 300,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky
počnúc dňom 09.04.2024 a zameškané výživné je povinný zaplatiť do 30-tich dní od právoplatnosti

rozsudku a rozsah stretávania sa otca s maloletým bude bez prenocovania, ako aj osobitná úprava
počas vianočných sviatkov.

9. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky v podaní zo dňa 07.04.2025 uviedol, že navrhuje rozsudok
okresného súdu potvrdiť. Matke bolo poskytnuté sociálne poradenstvo na ÚPSVaR Martin osobne dňa

05.04.2024 a úrad iniciatívne písomne požiadal o súčinnosť aj ÚPSVaR Ružomberok dňa 28.10.2024,
následne 14.03.2025 pri poskytovaní sociálneho poradenstva matke v mieste jej súčasného bydliska.

10. K odvolaniu matky sa vyjadril otec v podaní zo dňa 08.04.2025. Žiadal vnímanie komplexu celej
situácie a poukázal na to, že 10.03.2024 matka maloletého odišla zo spoločnej domácnosti a zobrala

aj maloleté dieťa. Poukázal na nevhodné správanie matky. Mal za to, že z jej strany sú neustále
klamstvá, pričom jemu, ako otcovi, ide o ochranu maloletého syna. Nič vo vzťahu k rozšíreniu styku
sa nezmenilo a správanie matky sa len vyhrocuje do extrémov. Zámerne sa snaží zamedzovať styku
a rozvoju vzťahovej väzby s otcom. Dojčenie takmer 2-ročného syna, ktorý už je plnohodnotnú
stravu a rozmanitú výživu, nadraďuje na hlavnú a jedinú prioritu v tomto partnerskom spore, aj keď

toho času je to už len doplnok. Materské mlieko je možné odstriekať, a preto nie je dôvod kvôli dvom
nociam v mesiaci na odstavovanie matky od dojčenia. Stretávanie otca so synom aj cez noc nemôže
byť dojčením podmienené, ak syn bude mať dva roky. Na druhej strane otec nespochybňuje v žiadnom
prípade materské mlieko a jeho dôležitosť z hľadiska kvality a potreby dieťaťa. Hoci maloletý nie je
zverený otcovi, naďalej zostáva rodičom a má právo podieľať sa na výchove, starať sa o neho, budovať

s ním väzby. Záujmom dieťaťa je budovanie vzťahu s oboma rodičmi, v tomto prípade s otcom. Maloletý
bude mať dva roky 05.06.2025 a styk otca s maloletým matka maloletého stavia oproti tomu, že syn
je dojčený 4-krát cez deň a 3 až 4-krát v noci. V jednotlivosti poukázal na podľa neho klamstvá matky.
Doložil lekárske správy a poukázal na situáciu po rozhodnutí rozsudkom okresného súdu, keď matka
v dňoch 05.03., 14.03., 15.03., 16.03.2025 nedala dieťa otcovi s odôvodnením, že je chorý a 18.03.

a 19.03.2025 s odôvodnením, že maloletý je po chorobe. Matka na prvé miesto dáva dojčenie 2-ročného
dieťaťa.Otecdieťaťavšakapelujenadôkazy.Od07/2024porozsudkukrajskéhosúdumalotecmaloleté
dieťa u seba v sobotu od 12:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že dieťa nie je závislé na materskom mlieku,
pričom nie je možné, aby bol dojčený 4-krát cez deň, ak dieťa má normálnu stravu. Otec čestne vyhlásil
a vie to potvrdiť svedkami – B. B., B. B., D. B., A. B., že maloletý vypil od soboty 12:00 hod. do nedele

18:00 hod. 110 ml materského mlieka s tým, že v noci zaspal od 21:00 hod. a zobudil sa o 07:00 hod. bez
akéhokoľvek jedenia, bez zobudenia. Otec mal pripravené aj záložné materské mlieko od dojčiacej
matky, sestrinej kamarátky p. B. K., ktoré nebolo treba použiť.

11. K výživnému určenému okresným súdom uviedol, že bol zaviazaný platením výživného 250,-

Eur mesačne, pričom pôvodný návrh otca bol 180,- Eur mesačne, vzhľadom k veku dieťaťa, ktoré
nenavštevuje žiadne zariadenia, krúžky a naviac nebolo vzaté do úvahy, že otec má zvýšené náklady
na dopravu, pretože po dieťa stále chodí k matke. Otec je z B., matka býva momentálne v D. aj napriek
tomu, že má v novostavbe byt v B.. Otec niekoľkokrát navrhol, aby sa tam matka nasťahovala a bol
so synom častejšie. Túto tému zamietla s odôvodnením, že tam má nájomcov. Otec apeloval na súd,

pretože maloletého A. zo spoločnej domácnosti zobrala matka, bez jeho vedomia mu zmenila trvalý
pobyt, lekárov, aby jednu cestu zabezpečoval otec a jednu cestu zabezpečovala matka, ak obaja rodičia
by sa mali rovnako podieľať na styku, aby to bolo spravodlivé. Otec poukázal na situáciu cestou do
F.. Uviedol, že spláca dlhy po bývalej partnerke B. C. vo veci bytu v B., ktorý jej doplatil a kompletnezrekonštruoval a zariadil. Záväzky na jeho strane prestavujú hypotekárny úver, jeho zostatok 248.382,-
Eur, účelový úver pre podnikateľov 75.992,- Eur, auto úver v hodnote 40.000,- Eur. Majetkové pomery
otca sa výrazne zmenšili k horšiemu, keď opustil vysokopostavenú pozíciu manažéra v Orange 01/2022

a po tomto dátume začal podnikať a snaží sa v podnikateľskom prostredí presadiť, čo nie je vôbec
jednoduché. Poukázal na výsledok z hospodárenia za rok 2024 – Finstat. Záverom odvolania žiadal
pre zabezpečenie budúcnosti svojho dieťaťa a potrebného styku s matkou dieťaťa - bývalej partnerke
povinnú ambulantnú formu psychologickej starostlivosti s vedomím zlepšenia ich vzťahu a zlepšenia
starostlivosti o maloletého syna a žiadal správoplatniť rozsudok Okresného súdu v Martine s tým, že od

vyhlásenia tohto rozsudku už prešiel čas a začala platiť verzia stretávania sa otca s maloletým párny
týždeň od piatka 18:00 hod. do nedele 18.00 hod. a nepárny týždeň od 09:00 hod. do 18:00 hod. v
stredu ako aj čiastočnú spravodlivosť aspoň vo veci preberania dieťaťa z rúk matky, a to otcom a po
dieťa si príde matka, ktoré preberie z rúk otca, pretože doteraz stále chodí len otec, ktorý znáša všetky
náklady a čas, naproti tomu matka má pri dome vlakovú stanicu a tak môže prísť aj vlakom do J.. Žiadal
rozsudok okresného súdu potvrdiť.

12. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka v podaní zo dňa 23.04.2025. Nesúhlasila s vyjadrením otca,
ktoré je podľa nej založené na domnienkach, priamom tlaku otca na matku dieťaťa. Bola nútená opustiť
spoločnú domácnosť pre správanie otca a dieťa sa v domácnosti matky zastabilizovalo, je spokojné
a v bezpečnom prostredí. Matka nerobí žiadne ataky pomsty a musela si zabezpečiť bývanie pre seba.

Ataky otca na jej osobu bola nútená riešiť cez políciu. Otec dieťaťa zastrašuje matku nevhodnými
SMS správami, aby vyhľadala odbornú pomoc. Postoj otca k rodine matky bol nátlakový, o čom svedčí
čestné vyhlásenie p. B. L. zo dňa 31.05.2024. Matka rozporovala čestné vyhlásenie predložené otcom
p. M., pretože sa nejedná o hodnoverné čestné vyhlásenie, ak nebola svedkom, ako matka dojčí svojho
maloletéhoarovnakorozporovalaajčestnévyhláseniesestryD.B.,pretoženemôžebyťpravdivé.Matka

maloletého na styk s otcom riadne pripraví a o tom, kedy je chorý, vždy je otec maloletého oboznámený
amatkamuposkytnenáhradnétermíny,ktorévšakotecmaloletéhonevyužil.Matkanijakonebrániotcovi
v stretávaní sa s maloletým, avšak dáva do pozornosti to, že denný režim dieťaťa otec nerešpektuje.
Od 10.03.2024 s maloletým nežijú v spoločnej domácnosti s otcom. Dojčenie nie je možné brať len
ako doplnok aj napriek tomu, že syn prijíma aj inú stravu okrem materského mlieka. Kvôli zhoršeniu

zdravotného stavu bol syn hospitalizovaný v nemocnici v Ružomberku dňa 05.03.2025. Otec bol o celom
priebehu choroby syna informovaný, ako aj o tom, že je hospitalizovaný v nemocnici, avšak za synom
neprišiel. Dňa 31.03.2025 bola matka s otcom maloletého na sedení na kuratele v Ružomberku, kde
predložila všetky lekárske správy B. M.. Podľa matky otec podsúva súdu klamlivé informácie. Matka je
na rodičovskom príspevku a nemá vo vlastníctve motorové vozidlo, a preto nie je možné, aby bývalému

partnerovi, resp. otcovi maloletého syna vozidla do J.. Finančne nie je možné, aby bývala v B., ak jej
príjem je len rodičovský príspevok a rodinné prídavky celkom v sume 542,30 Eur. Naproti tomu otec
maloletého vlastní niekoľko nehnuteľností, tieto môže predať, kúpiť si byt v F., keď mu cestovanie za
maloletým robí problém. Otec maloletého nerešpektuje predbežnú vykonateľnosť rozsudku o výživnom,
je v omeškaní s platením bežného výživného a pokiaľ nedodržal lehotu splatnosti, splatné sa stalo

zameškané výživné v sume 1.450,- Eur. Nemožno sa stotožniť s tvrdením otca, že je povinnosťou matky
podrobiť sa povinnej ambulantnej liečbe v psychologickej starostlivosti a takýto návrh otca je nedôvodný,
pretože matka je zdravá, o čom svedčí potvrdenie lekára a nie je možné, aby otec maloletého dieťaťa
znevažoval rolu matky a spochybňoval jej zdravotný stav na základe fabulácií. Je správne rozhodnuté,
aby otec maloletého preberal a odovzdával v mieste bydliska matky, ktorá nemá osobný automobil a otec

má motorové vozidlo, preto v tomto smere podľa matky okresný súd správne rozhodol. Zotrvala na
svojom odvolacom návrhu.

13. Otec maloletého k stanovisku kolízneho opatrovníka uviedol, že s ním súhlasí.

14. Matka maloletého dieťaťa k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že s ním nesúhlasí a trvá na
svojich podaniach.

15.Matkavpodanízodňa07.05.2025uviedla,žesprávakolíznehoopatrovníkasajavíakoneobjektívna.
Dieťa je právoplatne zverené do osobnej starostlivosti matky. Zotrvala na svojich doterajších podaniach.

16. Otec vo vyjadrení zo dňa 13.05.2025 zotrval na potvrdení rozsudku okresného súdu.17. K vyjadreniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník v podaní zo dňa 19.05.2025. Dôrazne
odmietol tvrdenia matky, že sa s matkou nekomunikovalo. Dňa 23.09.2024 bola matka telefonicky
kontaktovaná zo strany kolízneho opatrovníka ohľadom stretnutia na ÚPSVaR Martin za účelom možnej

rodičovskej dohody, čo vyvracia tvrdenia matky, že kolízny opatrovník od 03/2024 a celý rok 2024
s matkou nekomunikoval. Kolízny opatrovník odoslal dňa 28.10.2024 na ÚPSVaR Ružomberok žiadosť
o prešetrenie pomerov k maloletému dieťaťu, čo vyvracia opätovne tvrdenie matky, že kolízny opatrovník
s matkou nekomunikoval a vylučuje tvrdenie, že ÚPSVaR Ružomberok nemal vedomosť o konaní
na Okresnom súde Martin. Kolízny opatrovník v roku 2024 opakovane zisťoval pomery u matky aj

prostredníctvom ÚPSVaR Ružomberok, preto ide o nepodložené tvrdenia matky, že kolízny opatrovník
s matkou nekomunikoval. Nie je pravdou ani tvrdenie matky, že ÚPSVaR Martin neinformoval ÚPSVaR
Ružomberok o výsledku konania na Okresnom súde Martin, pretože dňa 25.02.2025 bol rozsudok
Okresného súdu Martin doručený zo strany súdu kolíznemu opatrovníkovi ÚPSVaR Martin a tento dňom
28.02.2025 postúpil rozsudok na ÚPSVaR Ružomberok.

18. K vyjadreniu otca zo dňa 13.05.2025 a k vyjadreniu kolízneho opatrovníka zo dňa 19.05.2025
zaslala matka vyjadrenie v podaní zo dňa 02.06.2025. Zotrvala na odvolacích dôvodoch a doterajších
vyjadreniach,pretoženebolorozhodnutévzáujmemaloletéhodieťaťa,vzhľadomnajehoútlyvek,akoaj,
žeÚPSVaRMartinnekomunikovalsmatkouakomunikáciamatkybolazostranykuratelyvRužomberku.

19. Kolízny opatrovník v podaní zo dňa 06.06.2025 zaslal na vedomie písomné podanie otca maloletého
dieťaťa.

20. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

21. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote osobou na to oprávnenou, a to matkou maloletého dieťaťa, postupom bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, posúdil rozsudok okresného súdu
v napadnutých výrokoch III., IV., V., VI., v spojení so závislým výrokom VII. o trovách prvoinštančného

konania za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za
rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch III., IV.,
V., VI., v spojení so závislým výrokom VII. potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods.
1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

22. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané matkou maloletého
dieťaťa bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13CoP/105/2025-616 zo dňa 03.07.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením,
v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 03.07.2025 a na webovej stránke Krajského

súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským
súdom.

23. Na základe odvolania podaného matkou maloletého dieťaťa prostredníctvom zvolenej právnej
zástupkyne sa predmetom odvolacieho konania stal rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch

III., IV., V., VI., ktorými bolo rozhodnuté o povinnosti otca maloletého dieťaťa platiť výživné na maloletého
A. vo výške 250,- Eur a zameškané výživné za obdobie od 09.04.2024 do 31.01.2025 v celkovej výške
1.450,- Eur, ktoré otcovi povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur mesačne
splatných spolu s bežným výživným, s úpravou styku otca s maloletým a osobitnou úpravou styku otca
s maloletým počas Vianoc, s podmienkami realizácie styku tak, že otec si dieťa prevezme v mieste

bydliska matky a po ukončení styku dieťa matke v mieste bydliska odovzdá.
Podstatou odvolania matky maloletého dieťaťa bolo namietanie, že rozsudok okresného súdu je
nepresvedčivý, nepreskúmateľný v časti stretávania sa otca s maloletým synom cez noc, ak nebol
zohľadnený oprávnený záujem maloletého dieťaťa s poukazom na jeho biologické potreby a zdravotné
dôvody matky maloletého dieťaťa, pretože počas noci je maloletý syn výhradne dojčený, t.j., že okresný

súd sa nezaoberal, čo je najlepší záujem dieťaťa ohľadom prenocovania, nevysporiadal sa s tým,
na základe akých skutkových zistení či dôkazov mal za to, že je v jeho záujme rozšíriť styk na noc.
Okresným súdom určené výživné otcovi na maloletého v sume 250,- Eur mesačne nezodpovedá jeho
schopnostiam a možnostiam, ak okresný súd mal vychádzať z princípu potenciality príjmu, ako aj, ževzhľadom k majetkovým pomerom na strane otca je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na
výživu maloletého sumou 300,- Eur mesačne.

24. K posúdeniu odvolacích dôvodov matky maloletého dieťaťa a k prejednaniu veci bez nariadenia
pojednávania krajský súd uvádza, že ak v odvolacom konaní pri vzájomnom doručovaní podaní, rodičmi
maloletého dieťaťa a kolíznym opatrovníkom boli dokladané listiny (postup podľa § 373 ods. 3, §
374 ods. 1, 2 CSP), tak k uvedenému nebolo potrebné nariadiť pojednávanie na odvolacom súde,
pretože postačovalo preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie. Naviac účastníci konania,

predovšetkým matka maloletého dieťaťa ako odvolateľka, ani nevzniesla žiaden presvedčivý dôkaz
potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla
zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č.
64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku, rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 5Cdo/218/2009, sp.zn. 3Cdo/51/2011, sp.zn. 3Cdo/186/2012, sp.zn. 7Cdo/56/2011). Inými
slovami vyjadrené nebolo potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, ak neboli zistené dôvody na

doplnenie alebo zopakovanie dokazovania a súčasne krajský súd nezistil dôvod odchýliť sa od zistení
a záverov prijatých napadnutým rozsudkom okresného súdu v odôvodnení k dotknutým výrokovým
častiam, ak vec rozhodol s dôrazom na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Prioritne krajský súd
poukazuje na to, že okresný súd z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav veci v akceptovateľnom
rozsahu a zo skutkového stavu veci zisteného okresným súdom vychádzal aj odvolací súd. Skutočný

stav veci tak, ako ho zistil prvoinštančný súd, považoval za dostačujúci pre svoje rozhodnutie. Na
základe odvolacích dôvodov matky maloletého dieťaťa neboli zistené dôvody k tomu, aby sa krajský
súd odchýlil od vecne správnych zistení konštatovaných súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody
matky maloletého dieťaťa, vyhodnotené krajským súdom ako nedôvodné na základe nižšie uvedených
zhodnotení a záverov, nezmenili pohľad na správnosť rozsudku okresného súdu v napadnutých

výrokových častiach.

25. Po oboznámení sa s rozsudkom okresného súdu v napadnutých výrokových častiach a k nim
viažucemu sa odôvodneniu krajský súd uvádza, že mal spôsobilý predmet posudzovania, a to
rozsudok okresného súdu, ktorý mal zákonné náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP. Okresný

súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ako vyhodnotil skutkové tvrdenia, ktoré skutočnosti považoval za
rozhodné pre posúdenie rozsahu styku otca s maloletým, za stavu, že dieťa bolo zverené do osobnej
starostlivosti matky (výrok I. rozsudku okresného súdu nenapadnutého odvolaním), uviedol skutočnosti,
za ktorých určil vyživovaciu povinnosť otcovi maloletého dieťaťa a ním skonštatovaný skutkový stav
následne aj správnym spôsobom právne vyhodnotil. Ak odôvodnenie rozsudku okresného súdu viažuce

sa k napadnutým výrokovým častiam zodpovedá ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP, tak odvolací dôvod
matky maloletého dieťaťa o nepresvedčivosti a nepreskúmateľnosti rozsudku okresného súdu v časti
stretávania sa otca s maloletým synom cez noc nebol vyhodnotený ako relevantný (výroky V., VI.).

26. Nie je možné akceptovať námietku matky maloletého, že pri úprave rozsahu styku otca s maloletým

synom, ktorý bol rozšírený aj cez noc, nebol podľa matky akceptovaný najlepší záujem maloletého, ak
podľa nej nie je možné, aby dieťa bolo bez materského mlieka cez noc, čo nie je v súlade s biologickými
potrebami dieťaťa ani so zdravotnými dôvodmi matky maloletého dieťaťa, ak na takto upravený rozsah
stykunapadnutýmrozsudkomniejemožnéanizfyziologickéhohľadiskazabezpečiťzjejstranypotrebné
množstvo materského mlieka (odstreďovanie materského mlieka matkou).

27. Krajský súd k uvedenému odvolaciemu dôvodu matky maloletého v podrobnostiach poukazuje
na závery rozsudku okresného súdu uvedené v odseku 32. odôvodnenia, s ktorými sa za aplikácie
ust. § 387 ods. 2 CSP v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na tieto závery odkazuje.
Okresný súd sa podrobne pri úprave styku otca s maloletým dieťaťom aj s prespávaním zaoberal

primárne pomermi na strane maloletého dieťaťa, zdôraznil požiadavku jeho najlepšieho záujmu, ako aj
pomermi na strane matky a otca za stavu, keď maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti
matky. Okresný súd riadne zdôvodnil najlepší záujem maloletého dieťaťa, akceptoval zdravotné benefity
dojčenia maloletého, za súčasného rešpektovania práva maloletého dieťaťa na kontakt s druhým
rodičom, a to otcom maloletého a budovanie vzťahu maloletého dieťaťa k rodičovi, ktorý ho nemá

v osobnej starostlivosti, od útleho veku, čo je aj podľa názoru krajského súdu dôležité. Nie je namieste
odvolací dôvod matky maloletého dieťaťa, ktorá mala za to, že okresný súd pri rozhodovaní o úprave
styku maloletého s otcom aj cez noc nezobral do úvahy jeho najlepší záujem, stabilitu, bezpečie,
požiadavku zdravého vývinu maloletého a dôležitosť jeho dojčenia , pretože okresný súd zodpovedne,citlivo zvažoval práve matkou uvádzanú otázku dojčenia maloletého, čo sa premietlo aj do výrokov V.,
VI. rozsahu úpravy styku otca s maloletým. Okresný súd s rešpektom k zdravotnému stavu maloletého,
matky maloletého, jeho dojčenia matkou, vyjadril postupnosť stretávania sa otca s maloletým aj

s prespaním prvé tri mesiace na jednu noc a od štvrtého mesiaca na dve noci. K správnosti rozhodnutia
okresného súdu krajský súd upriamuje pozornosť aj na vek maloletého dieťaťa, ktorý toho času má
dva roky a materské mlieko už nie je výlučne jeho jedinou stravou, ak aj výsledky dokazovania, a to
zdravotná dokumentácia maloletého potvrdili, že maloletý má už zaradené príkrmy.

28. Podľa názoru krajského súdu, ktorý je v zhode s názorom okresného súdu, je v záujme maloletého,
aby sa prehlboval vzťah s otcom, k čomu nepochybne slúži okresným súdom upravený rozsah styku.
Práve ním sa umožní rozvíjanie vzájomnej citovej väzby medzi otcom a maloletým, čo rozhodne
je v najlepšom záujme maloletého. Pre výchovu a vývoj maloletého svoju úlohu okrem matky, ako
preferenčného rodiča, zohráva aj druhý rodič – otec a túto jeho úlohu nemožno minimalizovať tým, že
jehostyksmaloletýmbudezúžený,alenaopak,akotouskutočnilajokresnýsúd,bolupravenýprimerane

s postupným rozširovaním, t.j. aj s prespaním cez noc, ktoré prespanie je postupné, čo rešpektuje aj
vek maloletého, jeho odlúčenie od matky, jeho dojčenie matkou. Nepochybne k správnosti rozhodnutia
okresného súdu o úprave styku otca s maloletým pristupuje aj skutočnosť, že kolízny opatrovník, ktorý
vo veci starostlivosti súdu o maloletého ho zastupuje, súhlasil s rozsudkom okresného súdu o úprave
styku otca s maloletým, v postupe ktorého neboli zistené nedostatky, ako ich namietala matka. Ak matka

maloletého apelovala na neodkladným opatrením upravený rozsah styku, tak sa poukazuje na tento
inštitút, ktorý má dočasnú povahu, vychádza z osvedčovaných skutočností, na rozdiel od rozhodnutia vo
veci samej, ktoré má svoj základ v riadnom a dostatočnom dokazovaní tak, ako to bolo vo veci rozsahu
úpravy styku otca s maloletým. Okresný súd posúdil najlepší záujem maloletého na základe konkrétnych
okolností danej veci, v zachovaní starostlivosti obidvoch rodičov o maloletého a udržania a rozvíjania

citových väzieb maloletého s oboma rodičmi, za súčasného zistenia podľa výsledkov dokazovania,
keď nebolo preukázané, že by otec v rámci výkonu svojich rodičovských práv a povinností nevedel
zabezpečiť starostlivosť o maloletého.

29. Krajský súd nezistil nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu vo výrokoch V., VI. o úprave styku otca

s maloletým, ak pri práve dieťaťa na starostlivosť zo strany rodičov, v danom prípade zo strany otca, ktorý
nie je preferenčným rodičom, v zmysle Čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa slúži styk maloletého dieťaťa
s rodičom, ktorý ho nemá v starostlivosti, a ktoré právo maloletého bolo rešpektované práve rozhodnutím
okresného súdu o úprave styku otca s maloletým. Krajský súd dodáva pri úprave styku otca s maloletým,
že rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch V., VI. reflektuje na skutočnosť vyplývajúcu aj

z Dohovoru o právach dieťaťa, a to, že je nevyhnutné považovať za prirodzené a žiadúce, aby dieťa
bolo vychovávané svojimi rodičmi. S ohľadom na konkrétnosti v súdenej veci, za najlepšieho záujmu
maloletého a jeho zákonného práva na starostlivosť obidvoch rodičov, hľadal stav úpravy rozsahu styku
rodiča s maloletým dieťaťom pri nezhode rodičov, ktorý toto právo maloletého dieťaťa naplní, t.j. hľadali
sa dôvody a podmienky pre výkon starostlivosti druhého rodiča, ktorý nie je preferenčným rodičom,

v danom prípade u otca maloletého, a nie okolnosti, ktoré by boli popretím práva maloletého, aj ktorá
skutočnosťbolarešpektovanánapadnutýmrozsudkomokresnéhosúdu.Inýmislovamivyjadrenéúprava
rozsahu styku otca s maloletým rešpektovala právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom, t.j. aj k otcovi maloletého dieťaťa, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, a tým bolo
prihliadané na záujem maloletého dieťaťa.

30.Krajskýsúdsastotožňujesrozhodnutímokresnéhosúduajehoodôvodnenímviažúcimsakvýrokom
III., IV. o určenom výživnom otcovi na maloleté dieťa v sume 250,- Eur mesačne a zameškanom
výživnom a za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP na jeho vecne správne závery v podrobnostiach odkazuje
(odsek 33. odôvodnenia). Nebolo možné akceptovať odvolací dôvod matky maloletého dieťaťa, že by

okresný súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti otcovi maloletého dieťaťa vychádzal z príjmu podľa
pracovnej zmluvy. Vyživovaciu povinnosť otcovi maloletého dieťaťa okresný súd určil za rešpektovania
potrieb maloletého dieťaťa, schopností, možností a majetkových pomerov otca ako povinného rodiča,
za súčasného prihliadnutia k životnej úrovni otca maloletého dieťaťa tak, ako to vyplýva z ust. § 62 ods.
2 Zákona o rodine.

31. Okresný súd poukázal na potreby maloletého dieťaťa, ktoré je toho času vo veku dvoch rokov,
zohľadnil okrem bežných výdavkov na maloleté dieťa (náklady súvisiace s hygienou, obliekaním,
vitamínov, plienok, príkrmov, hračiek vzhľadom na vek maloletého), aj potreby súvisiace so zdravotnýmstavom maloletého dieťaťa (náklady na baby plávanie, fyzioterapiu), osobnú starostlivosť matky a jej
príjem z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa v celkovej sume 533,30 Eur, výdavky na strane
matky, ktorá býva u svojej matky, ktorej prispieva na bývanie sumou 100,- Eur, internet 9,90 Eur, má byt

v osobnom vlastníctve v B., ktorý prenajíma za účelom pokrytia splátok hypotéky a platieb spojených
s užívaním bytu. Súčasne na druhej strane mal okresný súd dokazovaním za zistené majetkové pomery
otca maloletého. Vyslovene okresný súd v odseku 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že
pri majetkovej situácii otca nezohľadnil len príjem ako zamestnanca v spoločnosti ENVIPO, s.r.o., čo
namietala nedôvodne matka v podanom odvolaní, ale to, že otec má oproti matke neporovnateľne vyššiu

životnú úroveň, ak vlastní dva byty, dve garáže, obýva rodinný dom, má podiel v spoločnosti, a preto
z tejto vyššej životnej úrovne vecne správne skonštatoval, že je v schopnostiach a možnostiach otca
platiť výživné 250,- Eur, ktoré zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa. Tak, ako bolo konštatované
krajským súdom vyššie, okresný súd dôsledne aplikoval ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine a takémuto
zákonnému postupu nebolo možné zo strany krajského súdu nič vytknúť. Okresný súd rešpektoval
zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca, a preto neboli zistené

dôvody pre iné rozhodnutie krajským súdom, než na potvrdenie vecne správnych výrokov III., IV.
rozsudku okresného súdu.
Pokiaľajvštádiuodvolaciehokonaniaotecmaloletéhodieťaťaapelovalnaspravodlivosťvpodmienkach
preberania dieťaťa na styk, ak znáša náklady spojené s cestovaním, a tým stráca čas aj v rovine úpravy
styku, pričom matka má pri dome vlakovú stanicu a môže prísť aj vlakom do J., tak uvedenému, podľa

názoru krajského súdu, nebol priestor vyhovieť. Podľa výroku VI. napadnutého rozsudku okresného
súdu podmienky na realizáciu upraveného rozsahu styku boli určené tak, že otec si dieťa prevezme
v mieste bydliska matky a po ukončení styku dieťa matke v mieste bydliska odovzdá. K takto určenej
podmienke realizácie styku sú na strane otca dané možnosti nielen tým, že vlastní motorové vozidlo,
ale aj náklady vzniknuté s odovzdávaním a preberaním maloletého na styk sú v možnostiach otca ich

znášať, vzhľadom k vyššie uvedenej vyššej životnej úrovni oproti matke. Úprava styku, podmienky jej
realizácie podľa krajského súdu zohľadňujú aj vek maloletého dieťaťa (2 roky) a ani v tomto smere neboli
zistené dôvody pre iné rozhodnutie oproti napadnutému rozsudku okresného súdu.

32. Konfliktné situácie medzi rodičmi maloletého však nemôžu zasiahnuť do základných práv

maloletého, o ktorých vecne správne rozhodol okresný súd rozsudkom v napadnutých výrokových
častiach, z ktorého dôvodu bol rozsudok okresného súdu vo výrokoch III., IV., V., VI., v spojení so
závislým výrokom VII. o trovách prvoinštančného konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie za
aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP. Krajský súd dodáva k rozsahu odôvodnenia svojho rozsudku vo vzťahu
k odvolacím dôvodom matky maloletého, že judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje,

aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v konaní o opravnom prostriedku (akým
je odvolanie) v odôvodnení rozhodnutia, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný a zásadný význam,
kčomuzostranykrajskéhosúdudošlo(§387ods.3druhávetaCSP).Podstatnéaurčujúcevodvolacom
konaní bolo vyjadriť sa k úprave rozsahu styku otca s maloletým aj s prespaním a určenému výživnému
250,- Eur mesačne, čo krajský súd odôvodnením svojho rozhodnutia uskutočnil.

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, ak neboli zistené dôvody postupu pre iné
rozhodnutie o týchto trovách.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k

vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.