Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/104/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125201751
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5125201751.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Renáty Krajčiovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX B. C. D. XXX, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr.
Cisarík s. r. o., so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovaným: 1/ E.
E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX B. F. XXX, zastúpený JUDr. Luciou Borákovou, advokátkou

so sídlom M. R. Štefánika 820/7, 010 01 Žilina, IČO: 53 213 726, 2/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX B. C. D. XXX, 3/ E. H., I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX B. C. D. XXX, o
určenie neplatnosti zmluvy, o odvolaní žalovaného v rade 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.
k. 3C/17/2025-37 zo dňa 10. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 3C/17/2025-37 zo dňa 10. apríla 2025 vo výroku
II. o trovách konania m e n í tak, že žiadnej zo strán náhradu trov prvoinštančného konania n e p

r i z n á v a .

Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním, t. j. vo výrokoch I. a III. zostáva uznesenie Okresného súdu
Žilina č. k. 3C/17/2025-37 zo dňa 10. apríla 2025 n e d o t k n u t é .

Žiadnej zo strán náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak,
že žalobcovi priznal voči žalovaným v rade 1/, 2/, 3/ nárok na ich náhradu v rozsahu 100% (výrok
II.). Súčasne rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi za podanie žaloby a uložil
prevádzkovateľovi systému Slovenská pošta, a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, aby v lehote
30 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia vrátila žalobcovi sumu 80,00 eur z titulu kráteného súdneho

poplatku za podanú žalobu (výrok III.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 18.02.2025 bola súdu doručená žaloba žalobcu,
prostredníctvom ktorej sa voči žalovaným v rade 1/, 2/ a 3/ (ďalej len žalovaní) domáhal žalobca určenia
neplatnosti Kúpnej zmluvy č. V 5216/2024 zo dňa 05.11.2024 – 118/2024, ktorou žalovaný v rade 1/
predalžalovanýmvrade2/a3/svojspoluvlastníckypodielvovýške5/48nanehnuteľnostinachádzajúcej
sa v katastrálnom území: B. C. D., obec: B. C. D., okres: K., zapísanej na LV č. XXXX, a to parcely C-

KN č. 2657 – lesný pozemok o výmere 13 126 m2, (ďalej aj „sporná nehnuteľnosť“), čím došlo k
porušeniu predkupného práva žalobcu. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 08.04.2025 (č. l. 31
spisu) vzal žalobca podanú žalobu späť s tým, že sa voči žalovaným 1/ až 3/ domáhal náhrady trov
konania v rozsahu 100%. S poukazom na tento dispozitívny úkon žalobcu súd prvej inštancie postupom
podľa § 144 CSP konanie zastavil.
3. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP konštatujúc, že žalovaní v rade

1/ až 3/ (ďalej aj „žalovaní“) procesne zavinili zastavenie konania, a preto žalobcovi priznal voči
žalovaným nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.4. V konkrétnostiach súd prvej inštancie uviedol, že žalobca inicioval tento spor z
dôvodu porušenia jeho predkupného práva, keďže žalovaný v rade 1/ kúpnou zmluvou V
5216/2024 zo dňa 05.11.2024 – 118/2024 previedol na žalovaných v rade 2/ a 3/ do ich bezpodielového

spoluvlastníctva manželov svoj spoluvlastnícky podiel na spornej nehnuteľnosti. Konanie v tejto sporovej
veci sa začalo doručením žaloby na súd dňa 18.02.2025. Z doručeného späťvzatia žaloby mal konajúci
súd preukázané, že došlo k zapísaniu pôvodného vlastníka nehnuteľnosti pod B 12 a to
titulom uzatvorenia Dohody o odstúpení kúpnej zmluvy č. V - 5216/2024 zo dňa 06.03.2025 –
20/2025. Z uvedeného je zrejmé, že k navráteniu stavu pred podaním žaloby došlo na základe dohody

žalovaných zo dňa 06.03.2025, teda až po podaní žaloby žalobcom, titulom ktorej daný spor
začal dňa 19.02.2025 (správne má byť uvedené 18.02.2025 – poznámka odvolacieho súdu). Zásada
procesnej zodpovednosti za zavinenie bola transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP a
znamená,žetrovyjepovinnánahradiťtázostrán,ktorá zavinila, žetrovy vznikli. Je to vlastne sankčná
náhrada trov konania, ktoré by pri riadnom priebehu nevznikli a prisudzuje sa bez ohľadu
na meritórny výsledok sporu. Procesné zavinenie na zastavení tohto konania bolo teda potrebné

pričítať nie žalobcovi, ktorý späťvzatím žaloby reagoval na zapísanie pôvodného spoluvlastníka
na list vlastníctva, ale žalovaným, iniciatívou ktorých došlo k zapísaniu pôvodného spoluvlastníka na
list vlastníctva až po podaní žaloby. Žalovaní v rade 2/ až 3/ sa pri kúpe od pôvodného spoluvlastníka
(žalovaného v rade 1/) mohli informovať ohľadom informácii týkajúcich sa spoluvlastníckych podielov,
ak by mali akúkoľvek pochybnosť, resp. záujem si vec preveriť s tým, že tento druh informácii im bol

povinný pôvodný spoluvlastník poskytnúť. Okresný súd preto v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovaným v rade 1/ až 3/ s tým, že
o výške tejto náhrady bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté samostatným uznesením vydaným
vyšším súdnym úradníkom, a to po právoplatnosti tohto uznesenia.
5. Nadväzne okresný súd postupom podľa § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku
za podanú žalobu žalobcovi.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v rade 1/, ktorý sa
domáhal jeho zrušenia vo výroku II. a žiadal, aby odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok

na náhradu trov konania.
7. Odvolateľ zdôraznil, že žalobca v zásade podal na súd žalobu vo veci samej v čase, keď už vedel, že
došlo k mimosúdnemu vyriešeniu sporu. Žalobca sa totiž podanou žalobou domáhal neplatnosti kúpnej
zmluvy V 5216/2024 zo dňa 05.11.2024 – 118/2024, ktorou žalovaný v rade 1/ previedol na žalovaných
v rade 2/ a 3/ do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov svoj spoluvlastnícky podiel na spornej

nehnuteľnosti. Sám žalobca v podanej žalobe uvádza, že pred jej podaním na súd boli jednotlivým
účastníkom zmluvy zaslané oznámenia, ktorým sa voči každému jednému účastníkovi dovolal relatívnej
neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy v časti prevodu vyššie vymedzeného spoluvlastníckeho podielu,
v dôsledku čoho je predmetná zmluva v danej časti neplatná. Ďalej žalobca v žalobe tvrdí, že i napriek
tomu žalovaní nevykonali nápravu v katastri nehnuteľností, pričom na vyššie označenom

liste vlastníctva pre k. ú. B. C. D. sú ako spoluvlastníci evidovaní žalovaní v rade 2/ a 3/ na základe
kúpnej zmluvy č. V 5216/2024 zo dňa 05.11.2024 – 118/2024. Zo žalobcom predloženej doručenky
vyplýva termín doručenia písomnosti (t.j. dovolania sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy) žalovanému
v rade 1/ dňa 17.02.2025. Žaloba žalobcu je pritom datovaná dňom 13.02.2025 a táto bola doručená
okresnému súdu dňa 18.02.2025. Žalovaný v rade 1/ bezodkladne po doručení oznámenia, že žalobca

namieta porušenie predkupného práva a domáha sa určenia neplatnosti zmluvy, kontaktoval žalobcu
a spolu s ním sa dohodol na mimosúdnom riešení veci ešte pred podaním žaloby na súd. Za účelom
mimosúdneho vyriešenia veci boli kontaktovaní aj žalovaní v rade 2/ a 3/ a títo vykonali úkon smerujúci
k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobca domáha. Z procesného hľadiska nebolo
reálne možné formálne vykonať nápravu v termíne od doručenia výzvy, t. j. od 17.02.2025 do doručenia

žaloby na súd – 18.02.2025. Súčasne žalobca deklaroval, že prevodom dotknutých podielov sa sporné
nároky vyporiadajú, dohodol sa so žalovanými, že títo prichystajú zmluvy a dohodol sa aj na prevode
iných nehnuteľností, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalovaného v rade 1/. Odstúpenie od
kúpnej zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobca domáhal, bolo bezodkladne oznámené žalobcovi, ktorý
zároveň požiadal o prevod spoluvlastníckeho podielu k dotknutým nehnuteľnostiam s tým, že vec bude

vyriešená mimosúdne. Z uvedeného vyplýva, že je to práve žalobca, ktorý procesne zavinil zastavenie
tohto konania, keďže vedel, že bezprostredne po doručení oznámenia došlo k náprave mimosúdnou
cestou. Zároveň žalovaný v rade 1/ dodal, že skôr ako so žalovanými v rade 2/ a 3/ uzatvoril dotknutú
kúpnu zmluvu snažil sa komunikovať so všetkými podielovými spoluvlastníkmi, avšak bezúspešne. Aksa teda žalobca zaviazal mimosúdne dohodnúť so žalovanými, k čomu aj pristúpil, nemal dôvod podávať
na súd žalobu vo veci samej, a preto je nedôvodné, aby požadoval od žalovaných v rade 1/ až 3/
náhradu trov konania, obzvlášť ak procesne začatie konania a zrejme aj jeho zastavenie bolo zavinené

len a výlučne žalobcom.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie okresného súdu vo výroku II. ako vecne správne
potvrdiť. Súčasne si uplatnil voči žalovanému v rade 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

9. Poprel tvrdenie odvolateľa, že by v čase podania žaloby vedel, že došlo k mimosúdnemu vyriešeniu
veci. Žaloba bola podaná na súd dňa 19.02.2025 dôvodne, keďže v tom čase nebola vec nijakým
spôsobom zo strany žalovaných vyriešená. Ďalej žalobca zdôraznil, že sa môže dovolať relatívnej
neplatnosti právneho úkonu i priamo v žalobe a je absolútne irelevantné, kedy podal žalobu na súd.
Žalovaní konali neoprávnene, keď uzatvorili kúpnu zmluvu, pri ktorej došlo k porušeniu predkupného
práva žalobcu. Následne bolo na žalobcovi, či sa domôže neplatnosti tohto právneho

úkonu samostatným podaním mimosúdne alebo v súdnom konaní, pričom tieto dva spôsoby možno aj
kumulovať. Pri podaní žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu sa výzva na mimosúdne
riešenie ani nevyžaduje. Žalovaní mali možnosť pred prevodom vlastníckeho práva kúpnou
zmluvy, pri ktorej došlo k porušeniu predkupného práva podielového spoluvlastníka konať zákonne, čo
však neučinili, a preto je nevyhnutné, aby za toto svoje konanie prijali zodpovednosť a znášali právne

dôsledky. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalovaného v rade 1/, že by žalobca deklaroval, že akýmkoľvek
prevodom vlastníckeho práva sa sporné nároky vyporiadajú. V čase podania neexistovala totiž žiadna
dohoda o prevode akýchkoľvek ďalších nehnuteľností. Nemožno potom vyvodiť záver, že by žalobca
procesne zavinil zastavenie tohto konania. Žaloba bola v prejednávanej veci podaná dôvodne a sú
to práve žalovaní, ktorí nesú procesnú zodpovednosť na zastavení konania, keďže po podaní žaloby

a po účinnom dovolaní sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu zo strany žalobcu vykonali nápravu
a uzatvorili dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy. O uzatvorení tejto dohody sa žalobca dohodol až
z katastra nehnuteľností v čase, keď učinil späťvzatie žaloby. Je to práve žalobca, ktorému teda prináleží
nárok na náhradu trov konania voči žalovaným. Zároveň žalobca poprel tvrdenie odvolateľa, že by
sa žalovaný v rade 1/ snažil s ním snažil komunikovať pred uzatvorením kúpnej zmluvy, ktorou došlo

k porušeniu jeho zákonného predkupného práva.

10. Žalovaní v rade 2/ a 3/ zostali v štádiu odvolacieho konania nečinní.

11. Ďalšie podania strán sporu v rámci odvolacieho konania neboli produkované.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
toto rozhodnutie vo výroku II. o trovách konania podľa § 388 CSP zmenil spôsobom vyjadreným vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

13.Nadoplneniepovažovalodvolacísúdzanevyhnutnéreagovaťnarelevantnúodvolaciuargumentáciu
žalovaného v rade 1/ formulovanú v jeho opravnom prostriedku. Krajský súd zároveň poukazuje
na zodpovednosť žalovaného v rade 1/ za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti
s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1

CSP).

14. Odvolacie námietky žalovaného v rade 1/ vyhodnotil odvolací súd ako dôvodné.

15. Primárne odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že v civilnom sporovom konaní o neplatnosť

kúpnej zmluvy musia byť stranami sporu všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli (prípadne ich právni
nástupcovia), a to buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní. V týchto veciach totiž účastníci kúpnej zmluvy
vystupujú ako nerozluční spoločníci v zmysle ust. § 77 CSP. Zároveň sa jedná i o nútené spoločenstvo
v zmysle ust. § 78 ods. 1 CSP (k tomu pozri napr. rozhodnutie publikované v časopise Zo súdnej
praxe 3/2004, str. 66). Aplikujúc ust. § 367 ods. 2 posledná veta CSP odvolací súd dospel

k záveru, že hoci odvolanie proti výroku II. o trovách konania podal žalovaný v rade 1/ ako jeden
z nerozlučných spoločníkov, nenadobudol formálnu ani materiálnu právoplatnosť výrok rozhodnutia
odvolaním napadnutý ani vo vzťahu k ostatným nerozlučným procesným spoločníkom, t. j. žalovaným
v rade 2/ a 3/.16. Jednou zo základných zásad premietajúcou sa v rozhodovaní súdu o trovách konania, (okrem
zásady úspechu v konaní podľa ust. § 255 CSP), je zásada zavinenia na zastavení konania upravená

v ust. § 256 CSP. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní
o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách – ako na žalujúcej, tak aj na žalovanej sporovej strane. Pojem „procesné zavinenie“
použitý v ust. § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, avšak je nevyhnutné ho vykladať
komplexne a extenzívne.

17. Predmetom tohto sporu bolo uplatnenie nárokov z porušenia predkupného práva podielového
spoluvlastníka. Dotknutý nárok vychádza z inštitútu relatívnej neplatnosti právnych úkonov.

18. Vo všeobecnosti odvolací súd uvádza, že pokiaľ došlo právnym úkonom k porušeniu predkupného
práva podielového spoluvlastníka podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka, ide o relatívne neplatný

právny úkon (§ 40a Občianskeho zákonníka). Podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle
ust. § 40a veta prvá Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že právny úkon, u ktorého je daný dôvod
relatívnej neplatnosti, vznikol, od začiatku existuje, považuje sa za platný, a teda aj vyvolá právne
účinky, pokiaľ ten, na koho ochranu je relatívna neplatnosť stanovená (v danom prípade opomenutý
spoluvlastník, ktorému nebol ponúknutý prevádzaný spoluvlastnícky podiel na odkúpenie), neplatnosti

právneho úkonu nedovolal. Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu je jednostranným právnym
úkonom dotknutej osoby adresovaný účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. Dôjdením
dovolania do ich dispozície končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú
účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti (s účinkami ex tunc, teda od začiatku).

19. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinnosti zo strany povinného
spoluvlastníka možnosť dovolať sa buď relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a
Občianskeho zákonníka (ak povinný spoluvlastník, prípadne tretia osoba popiera dôvod neplatnosti,
domáhať sa na súde spravidla určenia neplatnosti právneho úkonu), alebo sa domáhať prevodu
scudzeného podielu od nadobúdateľa za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby,

ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, domáhať sa na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe
nahradí prejav vôle nadobúdateľa v zmysle § 229 CSP, alebo stav akceptovať a ponechať si predkupné
právo voči nadobúdateľovi.

20. To znamená, že pri právnych úkonoch, pri ktorých došlo k porušeniu predkupného práva podielového

spoluvlastníka podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka, ich zákon napriek tomu automaticky
nesankcionuje neplatnosťou. Naopak primárne ich akceptuje (považuje ich za platné), teda pripisuje im
zákonom predpokladané právne účinky.

21. Subjektom, od vôle ktorého sa odvíja eventualita neplatnosti takýchto právnych úkonov, je

subjekt nimi (bezprostredne) dotknutý. V podmienkach predkupného práva podľa § 140 Občianskeho
zákonníka ide o podielového spoluvlastníka, ktorému nebol iným/ďalším podielovým spoluvlastníkom
prednostne ponúknutý spoluvlastnícky podiel prevádzaný týmto iným spoluvlastníkom na tretiu osobu.
Ustálená súdna prax vo vzťahu k oprávneniu dotknutého podielového spoluvlastníka (a to aj pri jeho
preukázanej vedomosti o vykonaní prevodu porušujúceho predkupné právo) ako jednu z alternatív

definuje „ponechanie“ predkupného práva voči (novému) nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu, t.
j. voči subjektu, ktorý spoluvlastnícky podiel nadobudol v procese porušujúcom predkupné právo.

22. Prostredníctvom rozoberaných (hmotnoprávnych) súvislostí je nutné nazerať aj
na využitie procesného oprávnenia podať žalobu; osobitne v prípade domáhania sa „len“ samotnej

relatívnej neplatnosti namietaného prevodu. Možno súhlasiť so žalobcom, že je na jeho
voľbe/rozhodnutí, akým spôsobom (z pozície dotknutého podielového spoluvlastníka) si uplatní nárok
smerujúcikzneplatneniukonkrétnejzmluvyoprevodespoluvlastníckehopodielu.Toznamená,čivyužije
možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti priamo voči účastníkom namietaného prevodu, alebo či podá
bez ďalšieho žalobu na súd. Obidva tieto spôsoby sú rovnocenné (z pohľadu námietky neplatnosti

vyvolávajú doručením stranám zmluvy/prevodu identické právne dôsledky), preto neobstojí nadväzujúca
úvaha žalobcu o bezvýhradnom akceptovaní využitia oboch spôsobov. Keďže následok relatívnej
neplatnosti spôsobuje ktorákoľvek z nich, tá v konkrétnej situácii druhá v poradí už takýto následok
spôsobiť nemôže (už totiž nastal) a tým pádom ani nevykazuje znaky účelnosti. Práve tie sú všakrelevantné z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania. Zároveň vo všeobecnosti platí, že ochrana
právprostredníctvomgarancieštátnehodonútenia,doktorejskupinypatrípredovšetkýmsúdnaochrana,
je v podstate poslednou alternatívou realizácie/uplatňovania práv a oprávnených záujmov.

23. V nadväznosti na vyššie uvedenú argumentáciu je potrebné uzavrieť, že prioritou (aj) v otázkach
porušenia predkupného práva je vyriešenie súvisiacich nárokov bez nutnosti vedenia súdneho sporu.

24. Z obsahu predloženého spisového materiálu je zrejmé, že dňa 18.02.2025 podal žalobca na

Okresnom súde Žilina žalobu spísanú už dňa 13.02.2025 (č. l. 16 spisu), tak ako tomu nasvedčuje
záznam elektronickej podateľne MS SR, a nie dňa 19.02.2025, kedy Okresný súd Žilina opatril žalobu
otlačkom podacej pečiatky (č. l. 1 spisu). Oznámenie zo dňa 05.02.2025 (č. l. 13 až 14 spisu),
ktorým žalobca oznámil žalovaným v rade 1/ až 3/, že sa dovoláva relatívnej neplatnosti zmluvy
o prevode spoluvlastníckeho podielu k spornej nehnuteľnosti, bolo doručené žalovaným v rade 2/
a 3/ dňa 07.02.2025 (č. l. 15 spisu) a žalovanému v rade 1/ dňa 17.02.2025 (č. l. 22 spisu). Až

dňom 17.02.2025 teda nadobudol účinnosť tento jednostranný právny úkon žalobcu. Je tak zrejmé,
že žalobca neposkytol žalovaným ani len jeden deň na to, aby na tento hmotnoprávny úkon žalobcu
nejakým spôsobom reagovali. Žalobca pritom sám v texte žaloby poukazuje na to, že žalovaní napriek
zaslaniu oznámenia o dovolaní sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu „nevykonali nápravu v katastri“.
Dotknuté konštatovanie nie je ničím iným ako potvrdením tohto, že žalobca očakával aktivitu žalovaných

bez nutnosti podania žaloby. Svojím faktickým postupom (takmer bezprostredným podaním žaloby
po doručení – mimosúdneho – oznámenia o dovolaní sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu) však
žalobca zmaril možnosť reálneho naplnenia takéhoto mimosúdneho meritórneho usporiadania veci.

25. Odvolací súd pritom nespochybňuje, že žalobca má právo žalobcu dovolať sa relatívnej neplatnosti

právneho úkonu, písomne (tak ako to učinil Oznámením zo dňa 05.02.2025), alebo podaním žaloby na
súd, (kedy dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastáva až doručením žaloby účastníkom
dotknutej zmluvy zo strany súdu). V posudzovanom prípade však nastali účinky dovolania sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu dňom 17.02.2025, t. j. pred podaním žaloby, a preto nebolo bezprostredne
nevyhnutné vyvolať toto civilné sporové konanie. Tomu nasvedčuje i fakt, že účastníci dotknutej kúpnej

zmluvy (žalovaní v rade 1/ až 3/) v snahe vyriešiť spor mimosúdnou cestou už dňa 05.03.2025
uzatvorili dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy č. V-521/2024. Žalovaní teda v priebehu 16 dní od
momentu dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu realizovali úkon, v dôsledku ktorého
došlo aj k zmene vlastníctva k spornej nehnuteľnosti a jeho zápisu do katastra nehnuteľností dňom
06.03.2025. S prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovaného prípadu je zrejmé, že napokon aj

k mimosúdnemu usporiadaniu veci reálne došlo a to bez bezprostrednej spojitosti s podaním žaloby.
Netreba tiež opomínať fakt, že vklad spornej kúpnej zmluvy č. V 2516/2024 bol povolený
dňa 05.11.2024, a teda je zrejmé, že žalobcovi ani nehrozilo premlčanie nároku uplatneného žalobou.
Žalobca mal teda dostatočný priestor nato na to, aby vyčkal na reakciu žalovaných na jeho úkon, ktorým
sa dovolal sa relatívnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy a tak predišiel vzniku tohto sporu.

26. Zároveň odvolací súd uvádza, že je všeobecne známe, že subjekty súkromnoprávnych, ale
aj verejnoprávnych vzťahov, často využívajú tzn. zdanlivo zákonné prostriedky s cieľom dosiahnuť
nedôvodné zvýhodnenie. V prípade tzv. šikanózneho výkonu práva subjekty síce postupujú formálne
v súlade so zákonom, avšak ich skutočným cieľom je dosiahnutie výhody v zjavnom rozpore s účelom

zákona, ako je tomu i v prípade žalobcu. Takéto zjavné zneužitie práva v hmotnoprávnej rovine má
vo všeobecnosti za následok sankciu v podobe neúspechu v procesnej rovine, v podobe nepriznania
náhrady trov konania.

27. Vychádzajúc z uvedeného je preto nadväzne nutné v širších súvislostiach vnímať aj kategóriu

procesného zavinenia. Žalobca neúčelným a neefektívnym spôsobom uplatnil práva vyplývajúce
z relatívnej neplatnosti právneho úkonu na súde a tým (minimálne) v rovnakej miere ako protistrana
procesne zavinil neskoršie zastavenie konania, keď neefektívne podanú žalobu zobral späť pre
správanie žalovaných podmienené už samotným oznámením o dovolaní sa relatívnej neplatnosti.

28.Sprihliadnutímnauvedenéskutočnostikrajskýsúdvyhodnotilodvolacienámietkyžalovanéhovrade
1/ ako dôvodné, v dôsledku čoho napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku II. o trovách
konania zmenil tak, že žiadnej zo strán ich náhradu nepriznal.29. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (t. j. vo výrokoch I. a III.) zostalo uznesenie okresného
súdu nedotknuté týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán ich náhradu nepriznal. Žalovaná sporová
strana bola v tomto štádiu konania úspešná a preto jej vznikol voči žalobcovi, ktorý v ňom nemal
úspech nárok (v plnom rozsahu) na náhradu trov konania. Odvolateľ si však voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania neuplatnil a sám navrhoval, aby odvolací súd žiadnej zo strán nárok na ich náhradu

nepriznal. Z uvedeného dôvodu odvolací súd výrokom III. ani jednej zo strán náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady
(napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom v rozhodnej právnej úprave by sa mohlo zdať, že
tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu
povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu

prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom
vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak, taký zmysel nemá, ak výsledkom uvažovania o nároku
na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (u jednej preto, že ju na to
neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov
majúcich sa nahradiť, alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady).

Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa
26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.

31. Len pre úplnosť krajský súd dodáva, že pokiaľ by aj neprikročil k vyššie rozoberanému
širšiemu/komplexnejšiemu vnímaniu procesného zavinenia (pozri body 17. až 27. odôvodnenia tohto

rozhodnutia), potom by v konkrétnostiach súdenej veci išlo o existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa, pre ktoré by zhodne nepriznal žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania, ktorý výrok
zároveň zodpovedá spravodlivému usporiadaniu veci.

32. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov

3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane
pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /
Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).