Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120392224
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viktória Špyrková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6120392224.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Mgr. Viktóriou Špyrkovou v spore žalobcu: A. B.,

nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXX, C. D., zast.: Advokátska kancelária POLÁČEK & partneri s. r.
o. so sídlom Dlhá ulica 2039/6, Banská Bystrica, IČO: 47 257 032, proti žalovanému: Družstvo Môlča
so sídlom Prostredná Môlča 140, Môlča, IČO: 46 399 038, zast.: JUDr. Alena Babišová, advokátka so
sídlom Pestovateľská 2682/18, Banská Bystrica, o zaplatenie 1.580,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 15,- Eur zastavuje.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania v rozsahu 98,42 % na účet jeho právneho
zástupcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 06. 10. 2020 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 579,- Eur titulom
bezdôvodnéhoobohateniazaobdobieod01.05.2018do31.08.2020,ktoréhosamalžalovanýdopustiť
tým, že užíval stavby umiestnené na pozemkoch v katastri obce Môlča, okres Banská Bystrica, k. ú.
Môlča zapísaných na LV č. XXXX, ktorých spoluvlastníkom je aj žalobca, a to bez primeranej náhrady.
Žalobca sa viackrát snažil so žalovaným mimosúdne dohodnúť a uzavrieť s ním nájomnú, resp. kúpnu

zmluvu, avšak bezúspešne. Žalobcovi nebolo umožnené využívať svoje pozemky z dôvodu, že sa
nachádzajú v areáli bývalého roľníckeho družstva, ktoré je uzatvorené, oplotené plechovým plotom, a
ktoré využíva výlučne žalovaný pre svoje podnikateľské účely. Žalobca pri určení výšky primeraného
nájomného vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného Ing. Štefanom Pastierovičom, znalcom z
odboru: Stavebníctvo, odvetvia: Pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý k žalobe priložil.
Zároveň sa domáhal zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 579,- Eur od 16.
10. 2020 do zaplatenia, pričom uviedol, že výzvu na úhradu tejto sumy odoslal žalovanému doporučene

v deň podania žaloby.

2. K žalobe pripojil žalobca aktuálny výpis z listu vlastníctva č. XXXX platný ku dňu 05. 10. 2020,
rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/42/2011-187 zo dňa 11. 07. 2012, Výzvu na úhradu
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01. 07. 2012 do 30. 06. 2015 zo dňa 17. 06. 2015, Výzvu na
úhradu ušlého nájomného za obdobie od 01. 07. 2015 do 30. 04. 2018 zo dňa 30. 04. 2018, Výzvu na
úhradu ušlého nájomného za obdobie od 01. 05. 2018 do 31. 08. 2020 zo dňa 06. 10. 2020 a Znalecký

posudok č. 64/2018 vypracovaný dňa 23. 04. 2018 Ing. Štefanom Pastierovičom.

3. Na základe výzvy súdu opravil žalobca žalobu v časti úroku z omeškania tak, že žiadal uhradiť úrok
z omeškania v zákonnej výške 5% ročne zo sumy 1 579 Eur od 16. 10. 2020 do zaplatenia.4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní 33Up/1884/2020 vydal dňa 11. 02. 2021 platobný
rozkaz, ktorý bol žalovanému doručený dňa 22. 02. 2021. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný

v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že je pravdou, že žalobca a žalovaný sú podielovými
spoluvlastníkmi pozemkov zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. Môlča, každý v podiele 1/2. Pozemky
sú v katastri nehnuteľností evidované ako trvalý trávnatý porast a nachádzajú sa v areáli bývalého
Poľnohospodárskeho družstva Môlča. Na pozemkoch bývalé Poľnohospodárske družstvo Môlča zriadilo
stavby na uskutočňovanie poľnohospodárskej výroby, a to na chov oviec a dobytka (kravíny, teľatník),

stavby na uskladnenie slamy a ďalšieho materiálu (senník, silážna jama, sklad, váha) a vrátnicu. Stavby
na pozemkoch sú zapísané na LV č. XXX pre k. ú. Môlča. Ich charakter a využitie zostalo nezmenené
aj po zmene vlastníctva, ktorých výlučným vlastníkom je žalovaný, a ktorý naďalej v celom rozsahu
vykonáva v areáli výlučne poľnohospodársku výrobu. Žalovaný je právnickou osobou zapísanou v
Obchodnom registri, ktorej predmetom podnikania je poľnohospodárska výroba a poskytovanie služieb
v poľnohospodárstve. Nie je sporné, že žalovaný užíva pozemky vo vlastníctve žalobcu v 1/2 bez

uzavretia nájomnej zmluvy, t. j. bez právneho dôvodu. Žalovanému je zrejmé a ani sa tomu nebráni,
že žalobcovi patrí náhrada za neužívanie 1/2 spoluvlastníckeho podielu pozemkov (§ 137 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Sporná je však výška bezdôvodného obohatenia, ktorá je medzi účastníkmi
spornádlhodoboazuvedenéhodôvoduneboladoposiaľuzatvorenánájomnázmluva.Žalobcapožaduje
náhradu bez zohľadnenia druhu a špecifík pozemkov, pričom pri nájme pozemkov daného charakteru

je treba aplikovať osobitnú právnu úpravu. Žalovaný má za to, že nehnuteľnosti užíva na základe
nájomného vzťahu vzniknutého zo zákona, a to podľa ustanovenia § 22 zákona č. 229/1991 Z. z.
o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších
predpisov. Pri oceňovaní obvyklého nájmu pozemkov, ktorých sa tento správny spor týka, treba
vychádzať zo zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho

podniku a lesných pozemkov, nakoľko ide o pozemky pod stavbami postavenými pred rokom 1991, a
nie podľa zákona 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ako postupoval žalobca,
resp. znalec. Znalec použil nesprávnu vyhlášku, pričom mal postupovať v zmysle § 43 ods. 2 zákona č.
330/1991 Z. z. v spojení s § 10 zákona č. 504/2003 Z. z., a teda výška nájmu mala byť stanovená nie
znalcom z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, ale znalcom z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie

odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy. Žalovaný preto navrhol nariadiť vo veci znalecké dokazovanie
za účelom určenia výšky nájmu poľnohospodárskej pôdy v spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného
znalcom z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy. Žalovaný
poprel, že by mu ku dňu podania odporu bola doručená výzva žalobcu na úhradu ušlého nájomného zo
dňa 06. 10. 2020. V neposlednom rade namietol žalovaný premlčanie nároku uplatneného od 01. 05.

2018 do 06. 10. 2018 s ohľadom na ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

5. Vo svojom podaní zo dňa 06. 06. 2021 žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 16Co/292/2018 zo dňa 19. 09. 2019, podľa ktorého vo veci 17C/286/2015 nebolo sporné,
že žalovaný užíva pozemky žalobcu (spoluvlastnícke podiely) bez nájomnej zmluvy, a preto platí, že

medzi nimi v zmysle § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Z. z. vznikol nájomný vzťah, z ktorého vzniká
užívateľovi pôdy povinnosť platiť vlastníkovi (spoluvlastníkovi) nájomné. Jeho neuhradením žalobcovi
vzniká nárok na zaplatenie nájomného a nie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, a to
titulom nájomného vzťahu, ktorý medzi nimi vznikol zo zákona. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z.
obvyklouvýškounájomnéhozaužívaniepoľnohospodárskejpôdypriprevádzkovanípodnikusanaúčely

tohto zákona rozumie údaj o výške nájomného za 1 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorý každoročne k 30.
júnu za predchádzajúci rok zverejňuje príslušný okresný úrad pre každé katastrálne územie, ktoré zistí
z evidencie dohodnutého a zaplateného nájomného podľa § 14 ods. 3 ako priemernú výšku nájomného
za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku. Výška nájomného sa mala posudzovať
podľa § 10 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. a mala byť najmenej dvojnásobok obvyklej výšky nájomného

v danom katastrálnom území. Pri určení výšky nájomného sa vychádza z hodnoty poľnohospodárskej
pôdy určenej podľa osobitného predpisu. V katastrálnom území Môlča bola hodnota ornej pôdy 0,1131
eur/m2 a hodnota trvalých trávnatých porastov 0,0209 eur/m2. Žalovaný poukázal na konanie vedené
s rovnakými účastníkmi v rovnakej veci, ale za iný časový interval, pod sp. zn. 17C/286/2015, v ktorej
bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 12.04.2018, potvrdeným odvolacím súdom dňa 19.09.2019.

6. Na pojednávaní dňa 22.05.2024 žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe, pričom žalovanú sumu
vypočítal ako súčin dní v príslušnom období a ceny ročného nájomného vo výške 1,85 eur na meter
štvorcový, vychádzajúc zo znaleckého posudku Ing. Pastieroviča. Žalobca pritom pri zadaní úlohypre znalca vychádzal zo stavu zapísaného v katastri nehnuteľností, a teda, že sa jedná o zastavanú
plochu. Poukázal na konanie 17C/286/215, v ktorom žalovaný predložil čestné vyhlásenie, že celý areál,
vrátane predmetných pozemkov, sa využíval výlučne na poľnohospodárske účely. Podľa predloženej

fotodokumentácie k znaleckému posudku sa v čase jeho vypracovania v danom areáli nachádzali aj
odparkované motorové vozidlá prepravnej kancelárie E. F.. Z predloženej fotodokumentácie vyplýva,
že v roku 2012 boli v rámci družstva zaparkované autobusy prepravnej spoločnosti a takisto aj na
fotografiách zabezpečených žalobcom v minulom roku. Spoločnosť E. F. G. dlhodobo využívala na
základe dohody so žalovaným priestory maštale ako garáže, preto navrhol, aby bol v konaní ako

svedok vypočutý štatutárny zástupca spoločnosti E. F. G. k spôsobu užívania predmetných pozemkov
v inkriminovanom období. Ďalej uviedol, že do katastra bol zapísaný príslušný geometrický plán, na
základe ktorého boli zamerané objekty, ktoré sa v areáli nachádzajú, ale nakoľko nie sú pozemky
vlastnícky vysporiadané, tak neboli zaevidované na liste vlastníctva ako parcely registra C.

7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že na poľnohospodárskom dvore sa nachádzajú jednotlivé

poľnohospodárske stavby a zastavané plochy ako chodníky, prístupové cesty, a tak podobne, ale vo
svojej podstate každý jeden objekt slúži pre účely poľnohospodárstva, predovšetkým chovu oviec. V
oplotenom areáli sú ustajnené zvieratá, sú tam senníky a uskladnené poľnohospodárske stroje. V
roku 2021 bolo ukončené konanie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva so žalobcom.
V súčasnosti je výlučným vlastníkom predmetných pozemkov žalovaný. Je pravdou, že pozemky

sú evidované na liste vlastníctva v registri E ako trávnatý porast, a nie ako zastavaná plocha pod
jednotlivými poľnohospodárskymi stavbami, avšak tieto pozemky slúžia na poľnohospodárske účely a
nemá to žiadny vplyv na to, že by mali byť oceňované znalcom z odboru stavebníctvo. Žalovaný predložil
súdu výpis z listu vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie D., aktuálny ku dňu 20.05.2024 a doklady
o úhrade sumy 15 eur zo dňa 20.05.2024, ktorú uskutočnil žalovaný pre účely ukončenia tohto konania.

8. Na otázku právneho zástupcu žalobcu ohľadom parkovania autobusov spoločnosti Lalík Trans v areáli
Družstva Môlča žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o parkovanie autobusov, ktoré boli odfotografované v
zime na pozemkoch v objekte družstva, jedná sa o občasnú výpomoc, nakoľko s pánom E. sa osobne
poznal a poskytol mu takýmto spôsobom pomoc v čase zimy, keď autobusy nejazdili. Bol tam odstavený

aj pokazený autobus, ktorý chceli predať na súčiastky. Ani z jednej strany sa však nejedná o podnikanie.
Fotografie vyhotovené v roku 2023 nie sú relevantné, nakoľko predmetom konania je obdobie rokov
2018 až 2020. V rokoch 2018 až 2020 v objekte maštale nebolo možné parkovať autobusy. Neskôr došlo
k úpravám tohto objektu, ktorý bol predtým dojárňou aj s jamou na dojenie. Priestor sa prerobil na dielne,
nakoľko žalovaný potreboval servisovať a opravovať aj poľnohospodárske stroje. Teraz sa tam zmestí

staršia Karosa, ale novšie autobusy sa tam ani teraz nevojdú. Prezúvali sa tam zimné pneumatiky.

9. Súd na pojednávaní oboznámil s výpisom z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie Môlča
zo dňa 05.10.2020, znaleckým posudkom číslo XX/XXXX vypracovaným Ing. Štefanom Pastierovičom,
znalcom z odboru: stavebníctvo, odvetvie: pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, výpisom

z obchodného registra žalovaného a informáciami Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Slovenskej republiky zverejnenými na internetových stránkach ministerstva k obvyklej výške nájomného
za roky 2018, 2019 a 2020. Súd zároveň oboznámil s katastrálnou mapou daného územia s označenými
pozemkami, ktoré sú predmetom tohto konania.

10. Dňa 10.06.2024 predložil žalobca súdu nový znalecký posudok číslo 51/2024 vypracovaný dňa
10.06.2024 znalcom Ing. Štefanom Pastierovičom k hodnote nájmu predmetných pozemkov parcelné
číslo XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X H. XXXX/XXX (ďalej aj ako „predmetné nehnuteľnosti“) v období
od 01.05.2018 do 01.08.2020. Žalobca na základe tohto znaleckého posudku navrhol pripustiť zmenu
žaloby tak, že istina bude znieť na 1.580 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 16.10.2020 do

zaplatenia, pričom v časti istiny 15 eur zároveň zobral žalobu späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť
z dôvodu čiastočnej úhrady zo strany žalovaného dňa 20.05.2024.

11. Predvolaný svedok I. D. B. ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, a zároveň písomne uviedol,
že v autobusovej doprave podniká od februára 2022, kedy spolu s bratom zrazu založili spoločnosť E.,

G. a v marci 2022 uzavreli so žalovaným nájomnú zmluvu o využívaní časti areálu družstva na občasné
parkovanie. Pred rokom 2022 podnikal v tejto oblasti ich otec D. B., ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Keďže
si otec všetky veci súvisiace s podnikaním riešil sám, svedok uviedol, že nedisponuje informáciami
ohľadom využívania priestorov v areáli družstva Môlča. Nakoľko sa účasť navrhovaných svedkovsúdu nepodarilo zabezpečiť, súd výsluch navrhovaných svedkov nevykonal. S ohľadom na písomne
poskytnuté informácie, ktoré zodpovedajú aj výpisom z obchodného registra súd navyše nepovažoval
výsluch navrhovaných svedkov ďalej za potrebný.

12. Na pojednávaní dňa 14.08.2024 žalovaný uviedol, že zmluva o nájme bola uzavretá až v marci
2022 v čase, keď už žalobca a žalovaný neboli podielovými spoluvlastníkmi pozemkov. Žalovaný
zároveň uviedol, že predmetom tejto zmluvy nie sú pozemky, ktoré boli v podielovom spoluvlastníctve
žalobcu a žalovaného. K uhradenej sume 15 eur uviedol, že vychádzal z predchádzajúcich skúseností

a predchádzajúcich súdnych konaní a žalovanému z zaplatil sumu zhruba 5 eur za 1 rok. Žalovaný
nadobudol areál pôvodného poľnohospodárskeho družstva od spoločnosti Zelený dom vydražením pri
priamom predaji v rámci konkurzu. Žalovaný najskôr nadobudol iba stavby, neskôr nadobudol aj podiel
na pozemkoch. Celý areál má asi 2 hektáre. Ak tam aj stáli autobusy, tak jednak nestáli na predmetných
pozemkoch, jednak stáli maximálne na ploche 200 m2, čo predstavuje možno 1% z celého areálu. Ako
už uviedol predtým, pán B. mal na pozemku umiestnené zhruba 10 dní v roku 2 staré autobusy vo

vianočnom období v bývalom teľatníku. Mimo toho sa asi dva alebo trikrát za dva mesiace opravovali v
dielni.Stavbasúpisnéčíslo140,vktorejpodľatvrdeniažalobcumalbyťumiestnenýautobus,jezapísaná
na liste vlastníctva číslo XXX ako sklad + teľatník a stojí na parcele číslo EKN XXXX/XXX H. XXXX/XXX
(J. K. XX), ktoré nie sú predmetom tohto sporu.

13. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 03.09.2024 uviedol, že v novom znaleckom posudku
sú zahrnuté iba parcely 1268/101, 1268/102, 2072/2 a 2072/101, keďže parcely L. XXXX/XXX H. L.
XXXX/XXX sú mimo oploteného areálu a na nej by sa teoreticky mohol vzťahovať právny režim a
metóda vypracovania znaleckého posudku tak, ako to prezentuje žalovaná strana. V konaní bolo podľa
žalobcu preukázané, že žalovaný v konaní zavádzal súd a nehovoril pravdu, keď prehlasoval, že celý

poľnohospodársky dvor je vyložene využívaný pre poľnohospodárske účely. Žalobca navrhol, aby súd
vyžiadal od príslušného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie doklady, ktoré predložil otec
navrhovaných svedkov ako podklad pre vydanie licencie v predmete podnikania v cestnej doprave a pri
opravách cestných motorových vozidiel, ktoré uzatvoril alebo boli predložené žalovaným ako podklad a
jedna z podmienok vydania takýchto oprávnení k podnikaniu v cestnej doprave.

14. Na pojednávaní dňa 16.10.2024 súd pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalovaný mal byť
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.580 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
1.580 eur od 16.10.2020 do zaplatenia. Žalobca na pojednávaní uviedol, že podmienkou pre udelenie
licencie na prevádzkovanie prepravy je podľa zákona o pozemných komunikáciách aj dokument, ktorý

osvedčuje, že prepravca má kde parkovať, resp. garážovať či opravovať svoje motorové vozidlá. Z
tohto dôvodu nepostačovala iba akási výpomoc, ale musela byť uzatvorená riadna nájomná zmluva.
Navrhol preto, aby boli takéto dokumenty oboznámené. Samotná budova, v ktorej sa autobusy na
fotografiách nachádzali, sa síce nachádza mimo predmetných pozemkov, ale autobusy museli cez
predmetné pozemky prechádzať. Žalobca predložil súdu fotografie, z ktorých vyplýva, že autobusy

prechádzali cez hlavný vstup, ktorý zakreslil na katastrálnej mape. Parcely XXXX/XXX H. XXXX/XXX
boli teda čiastočne využívané na iné účely ako poľnohospodárske.

15. Žalovaný namietol, že z predložených fotografií nevyplýva, v akom období boli vyhotovené. Areál
má 3 vstupné brány. Tá, na ktorú poukazoval žalobca, sa takmer nevyužíva. Dve spodné brány sa

využívajú takmer každý deň na prechod zvierat. Pozemky, ktoré sú predmetom sporu, boli využívané
ako prístupová cesta od strednej brány, ktorá je zakreslená na parcele XXXX/XXX. Aj zadné pozemky
XXXX/X H. XXXX/XXX sa využívali na prechod, keď potrebovali vyčistiť maštale, prípadne pri navážke
a ako prístup do ovčína. Cez vrchnú bránu, nachádzajúcu sa na parcele XXXX/X, sa nedalo prechádzať
veľkými vozidlami, nakoľko je tam úzky prechod a nachádzajú sa tam aj 3 kanalizačné systémy.

16. Na základe návrhu žalobcu súd vyžiadal od príslušného Okresného úradu, odboru cestnej dopravy
a pozemných komunikácií listiny preukazujúce kde parkovali autobusy prevádzkovateľa podnikajúceho
pod obchodným menom D. B. – autobusová a nákladná doprava, potrebné pre získanie povolenia pre
prevádzkovanie autobusovej prepravy. Dožiadaný úrad súdu uviedol, že takýmito listinami nedisponuje.

17. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku zákon sa vzťahuje na a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny
fond alebo do neho patrí (zákon č. 53/1966 Zb.), a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj napôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, (ďalej len „pôda“), b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné
stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov, c) obytné a
hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu

vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov, d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v
§ 20.

18. Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. dňom účinnosti tohto zákona zanikajú tieto práva k majetku
uvedenému v § 1 ods. 1: a) právo družstevného užívania k združeným pozemkom vlastníkov, ktorí nie

sú členmi poľnohospodárskeho družstva, b) právo užívania pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku
na zabezpečenie výroby, c) právo užívania na zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcií lesa, d)
právo bezplatného užívania rybníkov, e) právo trvalého užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, f)
právo hospodárenia k nehnuteľnostiam vo vlastníctve štátu.

19. Podľa § 22 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb., v znení účinnom do 25.08.1993, ak medzi doterajším

užívateľom a vlastníkom nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom, keď
bola nehnuteľnosť podľa druhej časti tohto zákona vydaná, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno
vypovedať k 1. októbru bežného roka. Výpovedná lehota je jeden rok, pokiaľ sa nedohodne inak;
v prípade že pozemok je pre vlastníka neprístupný, nemôže výpovedná lehota skončiť skôr, než sa
vykonajú pozemkové úpravy. V prípade, že oprávnenej osobe sa majú vydať tiež budovy a stavby alebo

poskytnúť náhrady podľa tohto zákona, nemôže výpovedná lehota pri výpovedi danej nájomcom skončiť
skôr, než tieto nároky vyporiada. V roku 1991 a 1992 môžu vlastníci na vykonávanie poľnohospodárskej
výroby vypovedať nájomný vzťah k 1. októbru 1991 alebo k 1. októbru 1992 výpoveďou doručenou
najneskôr do jedného mesiaca pred týmto dňom.
20. Žalovaný v konaní tvrdil, že medzi ním a žalobcom vznikol zo zákona (§ 22 ods. 2 zák. č. 229/1991

Zb.) nájomný vzťah. Z listu vlastníctva platného ku dňu 05.10.2020 vyplynulo, že žalobca nadobudol
svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach o veľkosti 1 dedením v roku 1997 a
rozhodnutím SK BB o schválení ROEP z roku 2011. Žalovaný nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel na
základe kúpnej zmluvy v roku 2011, pričom z obchodného registra vyplýva, že žalovaný ako družstvo
vznikol ku dňu 04.11.2011 bez právnych predchodcov. Je teda zrejmé, že v čase nadobudnutia účinnosti

zákona č. 229/1991 Zb. nebol žalovaný užívateľom predmetných pozemkov v zmysle § 22 zák. č.
229/1991 Zb. Preto medzi nimi nemohol vzniknúť nájomný vzťah podľa § 22 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb.

21. V konaní nebolo sporé, že žalobca a žalovaný boli počas obdobia od 01.05.2018 do 31.08.2020
spoluvlastníkmi pozemkov L. M. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X H. XXXX/XXX. Rovnako nebolo

sporné, že žalovaný užíval predmetné nehnuteľnosti sám počas celého tohto obdobia. Užíval tak
pozemky, ktorých bol spoluvlastníkom nad rozsah zodpovedajúci jeho spoluvlastníckemu podielu.
Predmetom konania tak bola náhrada za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu v období od 01.05.2018
do 31.08.2020. Súd preto po zmene žaloby posudzoval užívanie parciel L. M. XXXX/XXX, XXXX/XXX,
XXXX/X H. XXXX/XXX. Náhrada za nadužívanie musí zodpovedať bežnej hodnote užívania obdobných

pozemkov v danej lokalite v danom čase. Pre určenie hodnoty užívania predmetných pozemkov bolo
potrebné ustáliť, akým druhom pozemku predmetné pozemky sú.

22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len ako „zák.

č. 504/2003 Z. z.“) pozemok na poľnohospodárske účely podľa tohto zákona je taký pozemok alebo
jeho časť, ktorý je a) poľnohospodárskou pôdou, b) evidovaný v katastri nehnuteľností v registri „C“ ako
zastavaná plocha a nádvorie, slúžiaci na poľnohospodárske účely alebo pozemok zastavaný stavbou
slúžiacou na poľnohospodárske účely, alebo c) iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely;
ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.

23. Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 504/2003 Z. z. obvyklou výškou nájomného za užívanie poľnohospodárskej
pôdy pri prevádzkovaní podniku (ďalej len „obvyklá výška nájomného“) sa na účely tohto zákona rozumie
údajovýškenájomnéhoza1hapoľnohospodárskejpôdy,ktorýkaždoročnek30.júnuzapredchádzajúci
rok zverejňuje príslušný okresný úrad pre každé katastrálne územie z údajov, ktoré zistí z evidencie

dohodnutého a zaplateného nájomného podľa § 14 ods. 3 ako priemernú výšku nájomného za užívanie
poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku.24. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z. z. ak prenajatý pozemok slúži na vykonávanie
poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu, spravujú sa práva a povinnosti
prenajímateľa a nájomcu ustanoveniami § 1 až 6, ak nie je v tejto časti ustanovené inak.

25. Z výpovedí sporových strán vyplynulo, že predmetné pozemky sú súčasťou areálu, ktorý je oplotený
a celý využívaný žalovaným. V konaní nebolo sporné, že žalovaný pozemky v tomto areáli využíva ako
družstvo na poľnohospodárske účely (chov oviec a činnosti s tým súvisiace), pričom takáto činnosť je
aj predmetom jeho podnikania podľa zápisu v obchodnom registri. Žalobca však od počiatku konania
namietal, že žalovaný na predmetných pozemkoch vykonáva aj inú ako poľnohospodársku činnosť,

preto nie je možné predmetné pozemky považovať za pozemky určené na poľnohospodárske účely.
Na preukázanie tejto skutočnosti predložil súdu niekoľko fotografií, na ktorých boli zobrazené autobusy
zaparkované v budove a pri budove súp. č. 140 označenej ako sklad a teľatník, ktoré však boli
vyhotovené v roku 2023, preto k nim súd v konaní neprihliadal. Tieto fotografie nepreukazovali spôsob
užívania predmetných pozemkov v období od 01.05.2018 do 31.08.2020. Rovnako z tohto dôvodu súd
zamietol návrh žalobcu na dokazovanie oboznámením znaleckého posudku č. 59/2012 vypracovaným

znalcom Ing. Petrom Rafajom v roku 2012.

26. Žalobca v konaní navrhol vykonať dokazovanie oboznámením sa s listinou preukazujúcou užívanie
predmetných pozemkov treťou osobou podnikajúcou pod obchodným menom D. B. – H. H. N. O.,
ktoré žiadal zabezpečiť od príslušného okresného úradu vydávajúceho povolenia pre prevádzkovanie

autobusovej prepravy a výsluchom svedkov – synov pána D. B.. Dožiadaný príslušný orgán verejnej
správy uviedol, že takouto listinou nedisponuje a účasť svedkov sa súdu nepodarilo zabezpečiť, preto
výsluch svedkov nebol vykonaný. Jeden zo svedkov však písomne uviedol, že nedisponuje informáciami
o užívaní pozemkov jeho otcom. Súd preto nemal žiadnym spôsobom preukázané, že by v období od
01.05.2018 do 31.08.2020 žalovaný užíval predmetné pozemky na iné ako poľnohospodárske účely.

27. Z výpovedí strán nebolo sporné, že v areáli družstva (v budove súp. č. 140 a pri tejto budove)
boli príležitostne krátkodobo odparkované autobusy tretej osoby, avšak keďže predmetom sporu
bolo užívanie pozemkov parc. č. L. XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XXX H. XXXX/XXX, na ktorých sa
nenachádza budova G.. M. XXX a ani priľahlé priestory, na ktorých sa podľa fotografií nachádzali

autobusy, nie je možné uzavrieť, že by predmetné pozemky (parc. č. L. XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/
XXX H. XXXX/XXX) boli využívané na iné ako poľnohospodárske účely. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil,
že predmetné pozemky boli využívané na prejazd týchto autobusov, takúto skutočnosť nepreukázal
a ani nešpecifikoval a nepreukázal, po ktorej časti a v akom rozsahu autobusy mali prechádzať. Na
základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že predmetné nehnuteľnosti boli v predmetnom období

využívanénapoľnohospodárskeúčelyaztohtodôvodusanevzťahovaliustanoveniazák.č.504/2003Z.
z. Pokiaľ strany odkazovali v konaní na rozhodnutie okresného či krajského súdu v iných konaniach, súd
poznamenáva, že nie je viazaný právnym názorom týchto súdov a obzvlášť poukazuje na skutočnosť, že
v konaní boli preukázané iné skutkové okolnosti, ako tie, z ktorých vychádzali súd v obdobných veciach
(nedostatok podmienok vzniku nájomného vzťahu podľa § 22 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb., iné obdobie).

28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného záveru potom súd posudzoval námietku premlčania uplatneného
nároku aj s ohľadom na ustanovenie § 1 ods. 3 zák. č. 504/2003 Z. z., podľa ktorého sa žalobca o
výške nájomného za rok 2018 mohol dozvedieť najskôr 30.06.2019. Nakoľko bola žaloba podaná dňa
06.10.2020, uplatnený nárok v čase podania žaloby nebol premlčaný.

29. Na základe preukázaných skutočností o nadužívaní spoluvlastníckeho podielu k pozemkom
žalovaným vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie náhrady za takéto nadužívanie, ktorej výška
však v konaní bola sporná. Keďže v konaní bolo preukázané, že predmetné pozemky slúžili na
poľnohospodárske účely, výška obvyklého nájomného predstavovala podľa § 1 ods. 3 zák. č. 504/2003

Z. z. výšku nájomného za 1 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorý každoročne k 30. júnu za predchádzajúci
rok zverejňuje príslušný okresný úrad pre každé katastrálne územie z údajov, ktoré zistí z evidencie
dohodnutého a zaplateného nájomného podľa § 14 ods. 3 ako priemernú výšku nájomného za užívanie
poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku (§ 5 vyhlášky č. 172/2018 Z. z. Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe

a rozsahu vedenia a poskytovania evidencií a stanovenia obvyklej výšky nájomného).

30. Súd z verejne dostupných informácií Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej
republiky zistil, že výška obvyklého nájomného za rok 2018 pre katastrálne územie D. predstavovala20,99 eur/ha, za rok 2019 sumu 21,87 eur/ha a za rok 2020 sumu 23,09 eur. Celková rozloha pozemkov
parc. č. L. M. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X H. XXXX/XXX predstavovala 3.680 m2 (0,368 ha).
Podiel žalobcu a žalovaného predstavoval 1.840,50 m2 (0,18405 ha). Za obdobie od 01.05.2018

do 31.12.2018 preto náhrada za užívanie podielu žalobcu predstavovala 2,59 eur (pomerná výška
priemerného nájomného zodpovedajúca 245 dňom), za rok 2019 predstavovala 4,03 eur (365 dní) a za
rok 2020 sumu 2,85 eur (245 dní). Celkovo tak žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 9,47 eur.

31. Dňa 10.06.2024 vzal žalobca žalobu v časti istiny vo výške 15 eur späť z dôvodu úhrady zo strany

žalovaného dňa 20.05.2024 vo výške 15 eur. Keďže žalovaný so späťvzatím žaloby a zastavením
konania v tejto časti súhlasil, súd konanie v tejto časti zastavil (§ 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 zák.
č. 160/2015 Z. z. , Civilného sporového poriadku). Vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol,
nakoľko z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca mal nárok na zaplatenie sumy 9,47 eur spolu s úrokom
z omeškania.

32. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.580 eur od 16.10.2020 do
zaplatenia. Keďže však v konaní nepreukázal, kedy bola žalovanému doručená výzva na zaplatenie
dlhu voči žalobcovi, súd vychádzal z dátumu doručenia žaloby žalovanému, teda 22.02.2021,
kedy sa žalovaný preukázateľne dozvedel o povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu za nadužívanie
spoluvlastníckeho podielu za obdobie od 01.05.2018 do 31.08.2020 a jeho výške. Nasledujúci deň, teda

23.02.2021 bol žalovaný povinný pohľadávku žalobcu uhradiť. Keďže ju však neuhradil, dostal sa dňa
24.02.2021 do omeškania s plnením dlhu.

33. Podľa § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len ako „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

34. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
35. Ku dňu 24.02.2021 predstavovala základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0%.
Žalovanému tak vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% zo sumy 9,47 eur od

24.02.2021 do zaplatenia. Žalovaný žalobcovi uhradil dňa 20.05.2024 sumu 15 eur. Istinu tak splatil dňa
20.05.2024. Výška úroku z omeškania tak predstavovala 1,53 eur (5% zo sumy 9,47 eur od 24.02.2021
do 20.05.2024). Žalovaný tak bol povinný žalobcovi uhradiť celkovo sumu 11 eur. Keďže žalovaný
žalobcovi uhradil nielen istinu, ale aj úrok z omeškania, súd vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Pre rozhodnutie súdu je pritom rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 ods.

1 CSP).

36. Keďže sa týmto rozhodnutím konanie končí, súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP aj o trovách
konania, a to podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Celková uplatnená sumy vrátane
úrokov z omeškania predstavovala 1.908,77 eur (100%). Keďže konanie bolo v časti o zaplatenie 15 eur

(0,79% z uplatnenej sumy) zastavené z dôvodu správania sa žalovaného po začatí konania (zaplatenia
po podaní žaloby), zavinenie za zastavenie konania v tejto časti je potrebné pričítať žalovanému. Vo
zvyšnej časti (99,21% z uplatnenej sumy) súd žalobu zamietol, preto bol žalobca v tejto časti neúspešný
a žalovaný úspešný. Súd preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,42%
(99,21% - 0,79%), ktoré je žalobca povinný mu zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia

vyššieho súdneho úradníka o ich výške (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
– odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),

odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. a noviel – Exekučného poriadku.