Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Ivica Hanusková

Legislation area – Občianske právo

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924202716
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6924202716.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej
a sudcov JUDr. Dušana Kucbela a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX C. XXX, proti žalovanému microDENT clinic s. r. o., so sídlom Hostinského
2593, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 52 736 130, právne zastúpeného JUDr. Zdenkou Demeterovou,
advokátkou, so sídlom Hviezdoslavova 8, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 42 196 981, o náhradu

škody v sume 879,62 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
10C/52/2024-45 zo dňa 12.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu
v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 879,62 Eur uplatnenej z titulu
náhrady za ošetrenie zubu, vykonanie dentálnej hygieny, náhrady za ošetrenie zubu v Rakúsku ako
aj odškodnenie. Súd prvej inštancie zistil, že dňa 24.04.2024 bolo žalobcovi u žalovaného vykonané
plombovanie zubu za 160,- Eur s tým, že žalobca podpísal informovaný súhlas. Žalobcovi boli zistené
na lekárskom ošetrení hlboké kazy na frontálnych zuboch blízke pulpe, jeho chrup bol dlhodobo

bez komplexnej sanácie a pravidelnej stomatologickej starostlivosti. Žalobca odmietol RTG a žiadal
prioritne ošetriť frontálne zuby z estetických dôvodov. Bol poučený žalovaným o všetkých možných
komplikáciách, najmä vo vzťahu k pulpopatii pri kazoch blízkych pulpe a možnej nutnosti následného
endodontického ošetrenia. K vybratiu nervu žalovaný nepristúpil z dôvodu, že pri mladých pacientoch sa
preferuje, aby bola zachovaná vitalita zubu a nie vybratie nervu. Na predmetných zuboch boli žalobcovi
urobené štyri plomby a v zmysle správy z dentálnej hygieny bolo možné zistiť, že chrup žalobcu bol

vysoko chronicky zanedbaný. Následne bolo žalobcovi v Rakúsku vykonané dodatočné pohotovostné
ošetrenie zubov. Preto požadoval žalobca od žalovaného vrátenie peňazí za sanáciu a dodatočné
definitívne endodontické ošetrenie bezplatne. Žalovaný poučil žalobcu o skutočnosti, že reklamačný
poriadok sa vzťahuje na poskytnuté výkony a nie na tie neposkytnuté, najmä čo sa týka nutnosti
dodatočnej endodoncie po ošetrení hlbokého kazu. Reklamáciu žalovaný neuznal, pretože žalobca bol
poučený o možných komplikáciách pri dlhodobo nesanovaných kazoch blízkych pulpe. Z lekárskych

potvrdení zubnej lekárky v Rakúsku súd prvej inštancie zistil, že žalobca zaplatil za lekárske ošetrenie
39,62 Eur a ďalších 50,00 Eur a v lekárni 32,00 Eur.

2. Po právnej stránke súd prvej inštancie subsumoval zistený skutkový stav pod ustanovenie §-u 6
zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a posúdil predmetný nárok žalobcu ako náhradu
škodypodľa§420Občianskehozákonníka.Žalobupovažovalzaneopodstatnenúzdôvodu,žezostrany

žalovaného nedošlo k žiadnemu protiprávnemu konaniu a žalobcovi nebola žalovaným spôsobená
žiadna škoda, ktorá by vznikla v príčinnej súvislosti s jeho konaním. Z predložených lekárskych správpre súd prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný počas výkonu zubného ošetrenia aj bezprostredne po
ňom opakovane poučoval žalobcu o riziku vzniku možnej dodatočnej endodoncie, k čomu aj došlo.
Tiež z lekárskych správ vyplynulo, že chrup žalobcu bol v čase ošetrenia aj následne pri výkone

dentálnej hygieny vysoko a chronicky zanedbaný. Napriek skonštatovanému stavu trval žalobca len
na ošetrení predných horných zubov z estetických dôvodov. Pokiaľ žalobca tvrdil, že má nárok na
náhradu škody z dôvodu 5-ročnej možnosti reklamácie plomby, ktorú mu ako výkon žalovaný urobil,
tak súd prvej inštancie odkázal na reklamačný poriadok, z ktorého vyplýva, že garancia 5-ročnej
záruky sa vzťahuje na poskytnuté výkony a nie na tie neposkytnuté. To, že žalobca musel v Rakúsku

absolvovať ošetrenie drene zubu nesúviselo podľa súdu prvej inštancie s výkonom, ktorý uskutočnil
na zube žalovaný, ale súvisel s pôvodným poškodením zubu žalobcu ešte pred jeho vyšetrením, ako
aj chronickým zanedbaním hygieny jeho chrupu. Žalobca tak podľa súdu prvej inštancie počas celého
konania neozrejmil, z akého dôvodu žiada zaviazať žalovaného na zaplatenie odškodného v sume
500,- Eur. Tiež poukázal na to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania
predpokladovvznikuzodpovednostižalovanéhozaškoduzdôvodu,žežalovanýúčinnepoprel skutkové

tvrdenia žalobcu o tom, že porušil pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti právnu povinnosť. Na záver súd
prvej inštancie akcentoval, že žalovaný sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania voči žalobcovi
a ani neporušil žiadnu právnu povinnosť, ktorá by bola v príčinnej súvislosti so škodou, ktorú žalobca
žiada, ktorá však tiež nie je preukázaná, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej v texte „CSP“ )

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, v ktorom nesúhlasil
s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Zotrval na tom, že žalovaný je vinný, pretože mu nespravil dobre

zub, kvôli čomu utrpel ťažké bolesti. Nesúhlasil s tým, čo bolo uvedené v spise, že mladému človeku
nevyberajú nervy, lebo v Rakúsku, kde bol akútne hospitalizovaný, mu doktorka uviedla, že ten zub nebol
správne ošetrený. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol v jeho prospech

5. Žalovaný považoval odvolanie žalobcu za neopodstatnené bez vecného a skutkového zdôvodnenia.

Stotožnil sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Žalobca podľa neho neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Neoznačil a nepredložil v priebehu konania
žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

6. V replike žalobca navrhol, aby súd pokračoval ďalej, aby bol výslúchnutý zubár, ktorý mu spôsobil

bolesti. Chce spravodlivosť, aby bol potrestaný zubár, lebo nezodpovedne robil svoju prácu.

7. Žalovaný v duplike zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP vec prejednal viazaný rozsahom

a dôvodmi odvolania podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP bez nariadenia pojednávania podľa
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny.

9. Podľa § 387 ods. 1,2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP v plnej miere stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia súdu prvej inštancie a na jeho odôvodnenie odkazuje. Súd prvej inštancie z navrhnutých
dôkazov dostatočne zistil skutkový stav a na zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenie § 420
Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu v spojení s § 6 zák. č. 576/2004 Z. z.
o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a
doplnení niektorých zákonov ( ďalej v texte „zákon č. 576/2004 Z.z. „). Súd prvej inštancie založil svoje

rozhodnutie na tom skutkovom a právnom závere, že žalovaný sa nedopustil žiadneho protiprávneho
konania voči žalobcovi a ani neporušil žiadnu právnu povinnosť, ktorá by bola v príčinnej súvislosti so
škodou, ktorú žalobca žiada. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ak aj žalobca musel v Rakúsku
absolvovať ošetrenie drene zubu, uvedené ošetrenie nesúviselo s výkonom, ktorý skôr uskutočnil nazube žalovaný, ale súvisel s pôvodným poškodením zubu žalobcu ešte pred jeho vyšetrením, ako
aj chronickým zanedbaním hygieny jeho chrupu. Odôvodnenie súdu prvej inštancie je koherentné
a presvedčivé.

11. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že žalovaný v rámci
uplatnenia prostriedkov procesnej obrany preukázal, že podľa § 6 zák. č. 576/2004 Z. z. informoval
žalobcu o účele, povahe a následkoch a rizikách poskytnutej zdravotnej starostlivosti okrem iného tým,
že môžu aj po ošetrení u neho nastať komplikácie najmä vo vzťahu k pulpopatii pri kazoch blízkych

pulpe a možnej nutnosti následného endodontického ošetrenia. Zároveň žalobca pri vykonaní úkonu
zdravotnej starostlivosti dňa 24.04.2024 podpísal informovaný súhlas a pritom odmietol vykonanie RTG.
Žalobca teda bol dostatočne informovaný o tom, že vo vzťahu k jeho zubnému chrupu a zistenými
poškodeniami bez vykonaného röntgenu, môže u neho dôjsť k následným zdravotným komplikáciám. K
tým aj došlo v Rakúsku, kde musel navštíviť pohotovostnú lekársku starostlivosť. Žalobca tento následok
tak mohol očakávať, pretože o ňom bol poučený.

12. Pokiaľ žalobca v spore tvrdil, že ošetrenie zubov žalovaným podľa lekára v Rakúsku bolo nesprávne,
toto skutkové tvrdenie nepreukázal. Žalovaný podľa § 151 ods. 2 CSP účinne poprel tvrdenia žalobcu
o nesprávne poskytnutej liečbe. Uviedol aj vlastné skutkové tvrdenia, ktoré podložil lekárskymi správami
z ošetrenia žalovaného. Tie v spojení s výsluchom konateľa žalovaného dostatočne ozrejmili, z akých

dôvodov bol u žalovaného zvolený daný lekársky postup (vek pacienta, zachovanie nervu v zube,
odmietnutie RTG, zlá starostlivosť o chrup, poskytnutá dentálna hygiena, poučenie o komplikáciách).
Bolo tak podľa § 149 CSP procesnou povinnosťou žalobcu, aby v konaní navrhol dôkazy, ktoré by boli
spôsobilé preukázať jeho tvrdenia o nedostatkoch poskytnutej liečby zo strany žalovaného. Žalobca
nepreukázal v spore, že žalovaný pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nekonal lege artis čím

by porušil svoju právnu povinnosť, ktorá je jedným z nevyhnutných predpokladov vzniku zodpovednosti
žalovaného za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca bol v spore v tomto ohľade
procesnepasívny,pretomusíniesťprocesnýnásledokneuneseniadôkaznéhobremenaonímtvrdených
skutočnostiach, ktorým následkom bolo zamietnutie jeho žaloby.

13. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
stranydefinovanýjejpovinnosťoutvrdeniaanaňunadväzujúcudôkaznúpovinnosťajejzodpovedajúcim
korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne
vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti
zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych

následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu),
teda procesných následkov toho, ako by bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy
právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 24/2019
zo dňa 09.06.2020).

14. Pokiaľ žalobca v rámci dupliky až v odvolacom konaní navrhol, aby vo veci bol vypočutý lekár,
ktorý urobil ošetrenie, odvolací súd uvádza, že v rámci prvoinštančného konania bol vypočutý štatutár
žalovaného, ktorý dostatočne popísal skutkový dej jeho ošetrenia a predložil listinné dôkazy. Dôkazný
návrh žalobcu, teda výsluch lekára, ktorý ho ošetroval, by nebol spôsobilý spochybniť skutkové a právne
závery súdu prvej inštancie, žalobca ani neuviedol, k čomu by mal byť lekár vyslúchnutý, a čím by došlo

k zmene v skutkovom a právnom posúdení veci. Naviac návrh na výsluch lekára učinil až v odvolacom
konaní.Vzmysle§365ods.3CSPvšakdopĺňaťalebomeniťodvolaciedôvodyjemožnélendouplynutia
odvolacej lehoty. Z toho dôvodu odvolací súd na odvolací dôvod žalobcu podľa § 365 ods. 1 písm.
g) CSP, podľa ktorého zistený skutkový stav neobstojí pre potrebu výsluch lekára, ktorý vykonal jeho
ošetrenie, ani nemohol neprihliadať.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný v celom
rozsahu, keďže odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Žalobca je preto povinný
zaplatiť žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu v lehote troch dní od

právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov konania. O výške trov konania rozhodne
súd prvej inštancie uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.