Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 14, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16C/119/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124382569
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Šiška, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:6124382569.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

15 16C/119/2024

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobcu : A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. X, D., zastúpený: JUDr. Ondrej Brláš, advokát so sídlom Štefánikova trieda 52, Nitra,
IČO : IČO: 42 428 521, proti žalovanej: E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., zastúpená:
JUDr. Marián Dobiš, advokát so sídlom Šípová 3, Nitra, IČO : 50003534, v konaní o zaplatenie sumy
13.180 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

2 16C/119/2024

I. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanej sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

15 16C/119/2024

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako upomínaciemu súdu) dňa
30.09.2024 požadoval, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 13.180 eur
titulom bezdôvodného obohatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 13.180 eur odo
dňa podania žaloby na súd do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil na tom
skutkovom základe, že dňa 26.10.2022 mal uzatvoriť so spoločnosťou ZARAX, s.r.o., so sídlom Pod
Katrušou 34, Nitra, IČO: 47 049 804 zmluvu o zhotovení veci na zákazku na podklade ktorej malo
dôjsť k dokončeniu stavby rodinného domu v jeho vlastníctve zo strany spoločnosti, v zastúpení p.

F. C., ktorý má byť známym žalovanej. Za zhotovenie diela sa malo platiť etapovo, pričom v rámci
komunikácie bolo žalobcovi známym žalovanej oznámené nové číslo účtu (ktoré bolo iné ako číslo
účtu uvedeného v Zmluve). Konateľkou uvedenej spoločnosti je žalovaná. Nemal dôvod zisťovať a
pochybovať o skutočnosti, kam mal zaslať finančné prostriedky, keďže predmetný bankový účet mu bol
oznámený osobou s ktorou riešil uzatvorenie samotnej zmluvy o dielo, t. j. známym žalovanej, ako aj pre
dôvod,žemubolouvedené,žesajednáobankovýúčetspoločnosti.Spoločnosťsivšaknesplnilažiadnu
zo svojich zmluvných povinností, neboli vykonané žiadne stavebné práce, ktoré mali byť predmetom

zmluvy v dôsledku čoho nadobudol podozrenie, že by sa mohlo jednať aj o spáchanie trestného činu.
V súčasnosti je vedené na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Nitre trestné konanie pod číslom
vyšetrovacieho spisu G./H.. Operatívnou činnosťou orgánov činných v trestnom konaní sa zistilo, že
majiteľom/disponentombankovéhoúčtučísloI.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXježalovaná(akofyzickáosoba a nie spoločnosť), ako bolo tvrdené žalobcovi. Žalobca v zmysle zmluvy a najmä podľa pokynov
vyplývajúcich z SMS správ vykonal bankové prevody na zhotovenie diela v celkovej výške 13.180 eur,
ktoré však boli poslané na účet žalovanej. Dňa 27.10.2022 bola na účet žalovanej odoslaná prvá platba v

hodnote 12.800 eur s popisom platby „Doplatok (12 800 eur) / F. C. — Dom F. / I. ulica“ a to z bankového
účtu I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX; dňa 04.11.2022 bola na účet žalovanej odoslaná druhá platba
v hodnote 380 eur s popisom platby „Predpriprava na solárne panely 4 ks. I. / F.“ a to z bankového
účtu I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. V mene spoločnosti nebol F. C. oprávnený konať, keďže nie je
konateľ, ani mu nebolo udelené zo strany spoločnosti plnomocenstvo. Poukázal na to, že bol uvedený

do omylu, pretože mu bolo oznámené, že sa jedná o bankový účet spoločnosti a pritom to bol súkromný
účet žalovanej. Upriamil pozornosť na to, že keďže sa jednalo o účet žalovanej, je jej zodpovednosťou,
čo s jej bankovým účtom robí. Žalovaná prijala plnenie bez právneho titulu, pretože medzi stranami
nebol žiaden právny vzťah, na základe ktorého si mala žalovaná právo ponechať finančné prostriedky.
Žalovaná porušila povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, keďže získala bez právneho dôvodu
finančné prostriedky na svoj súkromný účet, na ktoré nemala žiadny nárok a tým ju stíhal nepriaznivý

právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať.

2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci v rámci upomínacieho konania vydal platobný rozkaz sp. zn.
26Up/1617/2024 zo dňa 14.10.2024, proti ktorému podala žalovaná riadne a včas vecne odôvodnený
odpor. V odpore uviedla, že neuznáva ani časť žalobného nároku. Nepoprela zaslanie peňažných

prostriedkov na jej účet v sume 13.800 eur, avšak rozporovala, že by prišlo z jej strany k bezdôvodnému
obohateniu. Žalobca plnil na bankový účet žalovanej v súlade so zmluvou o zhotovení veci na zákazku
podľa pokynov osoby konajúcej za zhotoviteľa. Konštantná judikatúra slovenských ako aj českých
súdov s odkazom na vyššie uvedené tak pri sporoch, v rámci ktorých bola pasívne legitimovaná osoba
stojaca mimo záväzkového vzťahu, a ktorá bola iba výhradne majiteľom účtu, na ktorý sa poskytlo

plnenie, zreteľne deklaruje neexistenciu vzniku bezdôvodného obohatenia medzi žalobcom a majiteľom
účtu, t. j. žalovaným. Je tak zrejmé, že v predmetnom prípade plnenie na účet žalovanej nezakladá
bezdôvodné obohatenie. Zaslanie peňažných čiastok na účet žalovanej predstavuje výlučne plnenie
druhej zmluvnej strane, t. j. zhotoviteľovi a preto v predmetnom prípade nie sú splnené predpoklady na
vymáhanie sumy vo výške 13.180 eur ako bezdôvodného obohatenia voči osobe žalovanej. Určenie

účtu zmluvnou stranou predstavuje určenie spôsobu riadneho plnenia a účet tretej osoby predstavuje
iba platobné miesto. K nedostatku oprávnenia osoby konajúcej za spoločnosť (F. C.) poukázala na §
31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, na základe čoho dospel k záveru, že menovaná osoba mala platne
udelenú plnú moc na základe ktorej mohla vykonávať stavebné práce za zhotoviteľa.

3. Žalobca v replike reagoval na tvrdenie žalovanej, že plnenie poskytnuté na základe určitého právneho
dôvodu medzi dvomi subjektmi na bankový účet tretej osoby nepredstavuje bezdôvodné obohatenie,
uvádzajúc, že predmetné by prišlo do úvahy len, ak by platba smerovala splneniu záväzku jednej
zmluvnej strany voči druhej, avšak v spore nie je tento znak naplnený. Financie nemali smerovať
v prospech F. C., ale na bankový účet spoločnosti, s ktorou mala byť zmluva uzavretá, preto je

argumentácia žalovanej irelevantná. Pri bezdôvodnom obohatení sa neposudzuje skutočnosť, čo sa
stalo s bezdôvodným obohatením po tom, ako ho obohatený získal. Neobstojí ani argumentácia,
že žalovaná prijala prostriedky za spoločnosť, nakoľko tejto odovzdané podľa výpovede J. A. neboli
a spoločnosť nevystavila a nezaslala žalobcovi ani žiadny účtový doklad. Podľa jeho názoru žalovaná
participovalanacelompredmetnom(trestnoprávnomkonaní),keďprijalanasvojsúkromnýúčetfinančné

prostriedky bez právneho titulu v prospech F. C.. Uvedeným žalovaná priznala spoluprácu s F. C., keďže
uvedené konanie sa realizovalo s jej vedomím a teda je nevyhnutné predpokladať, že aj s jej súhlasom.
V takom prípade sa jedná o plnenie bez právneho titulu, pretože žiaden právny titul relevantne nevznikol.

4. V rámci dupliky žalovaná poukázala na to, že žalobca vo svojom vyjadrení účelovo vytrháva z

výpovede žalovanej konkrétne a nesúvisiace časti, aby navodil dojem, že F. C., („osoba konajúca za
zhotoviteľa“)nedisponovalžiadnymsplnomocnením,nazákladektoréhobyboloprávnenýkonaťvmene
spoločnosť ZARAX, s. r. o., Podľa slov žalobcu totiž žalovaná v žiadnej časti výsluchu nespomenula,
že by zhotoviteľ takýto právny úkon schválil, ale skôr uvádzala, že malo ísť o výlučnú zákazku osoby
konajúcej za zhotoviteľa a zhotoviteľ ako taký z uvedeného konania nemal mať žiaden príjem. Osoba

konajúca za zhotoviteľa vykonáva stavebné práce pre zhotoviteľa na základe ústnej dohody a s jej
ústnym súhlasom, pričom žalovanej ako konateľke zhotoviteľa prislúcha a aj v rozhodnom období
prislúchala právomoc udeliť písomné alebo ústne plnomocenstvo tretej osobe na konanie v mene
zhotoviteľa. Z uvedených skutočností tak zjavne vyplýva, že osoba konajúca za zhotoviteľa mala spoukazom na ust. § 31 ods. 4 zákona Občianskeho zákonníka udelené platné ústne plnomocenstvo na
uzatvorenie zmluvy o zhotovení veci na zákazku, na základe čoho bola osoba konajúca za zhotoviteľa
oprávnená v mene zhotoviteľa uzatvoriť predmetnú zmluvu a dohodnúť plnenie na bankový účet

žalovanej, ktoré plnenie predstavuje plnenie na dohodnuté platobné miesto. Aj keby osoba konajúca
za zhotoviteľa nedisponovala plnomocenstvom na konanie v mene zhotoviteľa, zo skutkového stavu
jednoznačne vyplýva, že žalovaná ako konateľ zhotoviteľa schválila konanie osoby konajúcej za
zhotoviteľa, čím sú naplnené predpoklady upravené v § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka a takéto
konanie osoby konajúcej za zhotoviteľa je pre zhotoviteľa zaväzujúce. Žalobca síce správne podotkol, že

záväzkový vzťah nevznikol medzi žalobcom a osobou konajúcou za zhotoviteľa, ako ani medzi žalobcom
a žalovanou, no opomenul práve tú skutočnosť, že osoba konajúca za zhotoviteľa pri uzatvorení zmluvy
o zhotovení veci na zákazku konala v mene zhotoviteľa a s jeho súhlasom, čím je nutné takéto konanie
považovať za konanie zhotoviteľa. Bez právnej relevancie je tak isto aj skutočnosť, že peňažné
prostriedky zaslané na bankový účet žalovanej boli vybrané a následne odovzdané osobe konajúcej za
zhotoviteľa. Poukázal na ďalšie vedené konania, čo je

relevantné najmä z toho dôvodu, že zo samotnej výpovede žalobcu uskutočnenej v trestnom konaní je
zrejmý jeho úmysel vymôcť voči osobe konajúcej za zhotoviteľa pohľadávku vo výške 34.179 eur, čo
predstavuje tú istú sumu, ktorá je totožná so súčtom pohľadávok, ktoré si žalobca uplatňuje voči osobám
K. L., G. C. a žalovanej. Ak by žalobca nemal záujem vymáhať duplicitne tú istú pohľadávku od dvoch
odlišných subjektov, je na mieste sa zaoberať otázkou, prečo teda zo svojej iniciatívy vedie v súčasnosti

všetky vyššie uvedené konania. Navrhla zamietnuť žalobu.

5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, pričom právny zástupcovia zotrvali na svojich
argumentoch, ktoré boli predmetom písomných podaní. Právny zástupca žalobcu mal za to, že ak
vznikla škoda spolupôsobením viacerých osôb, tak je možné uplatňovať nárok na zaplatenie v rôznych

konaniach a voči rôznym osobám, pričom plnením jedného dlžníka by zanikla povinnosť plniť druhého
dlžníka, tak ako to vyplýva z právnych predpisov. Právny zástupca žalovanej namietol absenciu pasívnej
vecnej legitimácie. V konaní by mal vystupovať buď F. C. alebo spoločnosť Zarax. Medzi žalobcom a
spoločnosťou Zarax a/alebo F. C. bola uzatvorená zmluva o dielo, na základe ktorej žalobca plnil formou
zálohových platieb na účet určený F. C., či už v postavení zástupcu spoločnosti Zarax, alebo v jeho

osobnom mene, teda žalobca plnil na dohodnuté platobné miesto, na základe čoho následne spoločnosť
Zarax a/alebo F. C. začal uskutočňovať činnosti v zmysle zmluvy o dielo.

6. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že je konateľnou spoločnosti Zarax, stavebné práce
sprostredkováva J. A., ktorý spolupracuje s pánom C.. V spoločnosti robí len účtovníctvo, práce sa

robia pod hlavičkou spoločnosti Zarax. Spoločnosť nemá účet. Peňažné prostriedky z účtu, na ktorý
jej zaslal peňažné prostriedky žalobca boli vybraté pánom A. a odovzdané, nepamätá si kedy. A. A.
vybral celú sumu z účtu, to jest sumu 13 180 eur. O zmluve zo dňa 26.10.2022 nevedela. Jej syn
splnomocnil pána C. na zhotovenie diela. Pána C. nesplnomocňuje syn v každom jednom prípade. Pán
C. bol splnomocnený na vyhotovenie diela, avšak zmluva sa uzatvára pod hlavičkou spoločnosti Zarax..

Práce boli vykonávané aj pre iné subjekty, tieto vykonával syn v spolupráci s pánom C.. Platby chodili
na jej účet aj v iných prípadoch. Peniaze sa vybrali, resp. ich časť, to realizoval syn a dal ich pánovi
C., bola vystavená aj faktúra.

7. Svedok M. J. A. (syn žalovanej) na pojednávaní uviedol, že je spoločník v spoločnosti ZARAX,

s.r.o. Pozná pána F. C., ktorému robia účtovníctvo, s čím ho aj oslovil a zároveň vykonávajú stavebnú
činnosť, ktorú však fakticky vykonáva pán C., oni realizujú fakturáciu. Pán C. mu oznámil, že pre
žalobcu vykonáva stavebnú činnosť, rovnako mu hovoril, že príde platba. Táto platba prišla na účet jeho
matky, bola to záloha na stavebný materiál. Peniaze sa odovzdali pánovi F. C.. Pán C. so spoločnosťou
ZARAX spolupracoval už aj v minulosti, neboli žiadne problémy ani reklamácie, spolupracujú asi 7 rokov.

S pánom C. väčšinou komunikoval on, matka s ním komunikovala len ohľadne vecí, ktoré sa týkali
účtovníctva. Mal vedomosť len o oknách, ktoré boli realizované, tieto mu ukazoval pán C., ktorý ich
mal nafotené aj natočené na videu. Pán B. trval, aby sa okná vymontovali. Pán B. ich nevyzýval na
dokončenie, vyzývala ho iba jeho matka, ktorá bola u nich doma, ukázala im papiere, následne volal
pánovi C., pretože nevedel aký je problém. Ohľadne predmetných súm si len spomína, že mu pán C.

volal, že budú zaslané peniaze od pána B., tieto aj prišli, vybral asi sumu 10 000 eur a odovzdal ich
pánovi C., tak ako ho inštruoval, dátumy si nepamätá. Peniaze mali byť odovzdané v hotovosti, bola
to záloha na okná, ktoré mali byť vyrobené. Odovzdal celú sumu, ktorá prišla od pána B. a to pánovi
C.. A. C. peniaze odovzdal v hotovosti, boli v banke, vybral celú sumu, ktorá prišla od pána B.. Žiadnufaktúru spoločnosť ZARAX nevystavovala, z dôvodu, že nebola ukončená stavba. Pán C. potreboval
robiť účtovníctvo, doniesol objednávku oni ju zaúčtovali a potom vystavili faktúru, keď sa to ukončilo. S
pánom žalobcom bola uzatvorená zmluva, túto im doniesla ukázať matka žalobcu. Zmluvu (označil ju

po nahliadnutí do spisu na č. l. 13 až 16) vytvárali oni za súčinnosti pána C., ktorý im povedal, čo sa
bude robiť a za koľko.

8. Svedok F. C. na pojednávaní potvrdil vykonávanie účtovníctva žalovanou, pričom on cez nich realizuje
zákazky. Čo sa týka financií, tieto vybral pán A. v hotovosti a dal mu ich a boli použité na nákup materiálu.

K ukončeniu spolupráce došlo z podnetu pána B., ktorý poslal mail, bolo to asi 3-4 mesiace pred
dokončením. A. B. oznámil účet, kde následne zaslal peňažné prostriedky, tieto mu bolo odovzdané.
Voči tomuto pán B. nenamietal, ani nemal žiadne výhrady. Pán B. žiadal finančné prostriedky odo neho,
podal trestné oznámenie. Fungovalo to tak, že pán A. mu väčšinou dával peniaze v hotovosti. V tejto
veci to bolo asi cez 10 000 eur. Je možné, že mu povedal, že má nejaké peniaze niekam poslať, bolo
to už dávno. Zrealizovať to mohol asi len on prípadne jeho matka, ktorá má prístup k účtu. Peňažné

prostriedky odovzdané od pána A. mali byť použité na stavbu, nevie však konkretizovať na čo presne.
So žalobcom nemal dohodu, že ho bude vopred informovať o tom, že príde na stavbu. Nemá svoj účet,
nevie dôvod prečo je uvedený v hlavičke iný účet než, na ktorý bolo plnené. Neriešilo sa to tak, že by
všetky peniaze išli cez firmu. Keď to je súkromná stavba niekedy peňažné prostriedky prichádzajú aj
na súkromný účet. Väčšinou sú to známi, s ktorými je v kontakte, v jednom prípade to bol aj mladší

brat. Žalobca mal vedomosť, že peňažné prostriedky boli adresované jemu. Na stavbe sa viac menej
nič nezrealizovalo, boli realizované iba okná, ktoré boli aj demontované z dôvodu, že nebola vykonaná
stavebná príprava, ale okná spĺňali všetky normy.

9. Právny zástupca žalobcu vo svojej rozsiahlej (18 stranovej) záverečnej reči poukázal na

jednotlivé civilné konania vedené pred Okresným súdom Nitra – pracovisko Topoľčany (53C/120/2024,
52C/103/2024, ako aj toto konanie). Upriamil pozornosť na výpovede F. C. z trestného konania (č. l. 366
a nasl.), jeho výpoveď zo dňa 05.02.2025 a dňa 11.09.2023 (ako aj z konania 52C/103/2024), výpovede
svedka M. A. z trestného konania (č. l. 173), výpoveď zo dňa 11.02.2025, ako aj v konaní Okresného
súdu Nitra, sp. zn. 52C/103/2024, a výpoveď žalovanej z trestného konania (č. l. 165), na pojednávaní

v tejto veci a na výpoveď v trestnom konaní zo dňa 11.02.2025. Súčasne poukázal na výpoveď N. F.
a SMS komunikáciu s F. C. a pohyby na bankovom účte. Spresnil právnu kvalifikáciu s poukazom na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Obdo V/4/2017 zo dňa 27.02.2018 s tým,
že nejde o zmenu žaloby. Poukázal na § 438 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. A. F. C. je vedené
trestnékonanie,vktoromboluplatnenýnároknanáhraduškodycelejspôsobenejškodyvovýške34.179

eur. Z tejto sumy prijala žalovaná na svoj bankový účet žalovanú sumu vo výške 13.180 eur, pričom
z dôkazov vyplynulo, že s prostriedkami nebolo naložené spôsobom, tak ako to bolo tvrdené, preto došlo
k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Navrhol, aby súd posúdil uplatnený nárok aj ako nárok na
náhradu škody (pre prípad, ak sa nestotožní s bezdôvodným obohatením), s akcentom na predpoklady
vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu, ktoré sú naplnené. Doplnil, že zodpovednosť žalovanej by

mohla byť naplnená aj s poukazom na § 424 Občianskeho zákonníka, pretože spôsob podnikateľskej
činnosti obchodnej spoločnosti, je rozporné s dobrými mravmi. V danom prípade sa jedná o bezdôvodné
obohatenie, pretože žalobca bol v presvedčený, že peňažné prostriedky zasiela spoločnosti ZARAX,
s.r.o, pričom až v trestnom konaní sa zistilo, že bankový účet patrí žalovanej. Peňažné prostriedky
spoločnosti ZARAX, s.r.o nikdy neodovzdala, rovnako ani F. C., ani mu ich neodovzdal J. A.. Žalobca

nemalvúmysleadresovaťpeniazeinésubjektualeboF.C..Výsluchysvedkovsúvovzájomnomrozpore.
Žalobcov nárok nie je duplicitný, s nárokom uplatneným v trestnom konaní, pretože, ak sa podarí
žalobcovi vymôcť časť zaplatených peňažných prostriedkov, zníži sa tým aj výška vymáhanej škody
v trestnom konaní.

10.Právnyzástupcažalovanejvzáverečnejrečinamietolabsenciupasívnejvecnejlegitimáciežalovanej
a poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého je nepochybné, že finančné prostriedky pripísané na
účet žalovanej boli v celosti určené pre tretiu osobu, ktorou bol skutočný adresát plnenia – spoločnosť
ZARAX, s.r.o., respektíve F. C.. Opísal mechanizmus spolupráce F. C. so spoločnosťou ZARAX, s.r.o.,
(zisteného z výsluchu svedka M. J. A. a F. C. z tohto konania, ako aj z trestného konania), ktorý

fungoval tak, že F. C. s plným vedomím spoločnosti ZARAX, s.r.o. vyhotoví objednávku na jej meno,
objednané práce uskutočňuje a uskutočňoval výhradne F. C., ZARAX, s.r.o vykonané práce fakturuje.
Akcentoval na ustanovenie § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 644 a nasl. Občianskeho
zákonníka, podľa ktorých je možné na uzatvorenie zmluvy o zhotovení veci na zákazu udeliť ústneplnomocenstvo, pričom F. C. ako osoba konajúca za spoločnosť bola plne oprávnená uzavrieť zmluvy
a dohodnúť plnenie na bankový účet žalovanej ako dohodnuté platobné miesto. I v prípade absencie
plnomocenstva,budútvrdeniažalobcuirelevantnéatozdôvodovuvádzanýchv§33ods.2Občianskeho

zákonníka (konanie bez plnomocenstva). M. J. A. a žalovaná vedeli o existencii zmluvy o zhotovení
veci na zákazku (zo dňa 26.10.2022), jej uzatvorenie nerozporovali, preto je nutné na uvedené
nazerať ako konkludentné schválenie prekročenia právomoci. Poukázal na zákonné predpoklady vzniku
záväzkovo-právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia s tým, že v prípade plnenia bez právneho
dôvodu sa vyžaduje aj prítomnosť počiatočnej absencie právneho dôvodu plnenia, ale aj to, aby osoba

poskytujúca plnenie nedisponovala subjektívnou vedomosťou, že plní bez právneho dôvodu. Žalobca
vedel, že peniaze smerujú na účet tretiemu subjektu, napriek tomu plnil bez výhrad, preto je na účet
žalovanej potrebné nazerať ako na platobné miesto. Poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax (judikatúru
Najvyššieho súdu Českej republiky). Zo zisteného skutkového stavu vyplýva fakt, že zo strany žalovanej
nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. K záverečnému návrhu žalobcu poznamenal, že tento počas
celého konania prezentoval právnu kvalifikáciu plnenia bez právneho dôvodu titulom bezdôvodného

obohatenia, ani v jednom z podaní, či prednesov nenaznačil naplnenie predpokladov na náhradu škody.
F. C. ako osoba konajúca za spoločnosť ZARAX s.r.o. žiadnym spôsobom nerozporoval, či už v tomto
konaní alebo v trestnom konaní, že mu peniaze boli vždy odovzdané. Žalobca si žiadnym spôsobom
neoveril ako bolo nakladené s finančnými prostriedkami, čím sám o sebe porušil prevenčnú povinnosť
podľa § 415 Občianskeho zákonníka, pričom jej porušenie môže založiť spoluúčasť poškodeného na

škode podľa § 441 Občianskeho zákonníka.

11. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu a žalovanej, a vykonal
dokazovanielistinami,ktorépredložilistranysporu,oboznámilsasobsahompripojenéhovyšetrovacieho
spisuOkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruvNitre,ČVS:G./X-XXX-XX-XXXX(znehonajmäprvotné

výpovede svedkov) a zistil nasledovný skutkový a právny stav :

12. Spoločnosť ZARAX, s.r.o. (v zastúpení F. C.) ako zhotoviteľ a žalobca ako objednávateľ uzavreli
dňa 26.10.2022 zmluvu o zhotovení veci na zákazku podľa § 644 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „zmluva o zhotovení veci na zákazku“), predmetom ktorej bolo

dokončenie holodomu (článok I. bod 1) v Mojmírovciach. Zmluvné strany sa dohodli, že žalobca ako
objednávateľ zaplatí zhotoviteľovi za zhotovenie veci sumu vo výške 63480 eur. Súčasťou zmluvy je
rukou napísaná suma jednotlivých položiek (č. l. 13 až 16 spisu).

13. Z odpovede na dožiadanie Okresného riaditeľstva PZ v Nitre zo dňa 16.11.2023, vyplýva, že

Slovenská sporiteľňa, a. s. uviedla, že osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX je vedený na žalovanú,
s dispozičným právom J. A. (č. l. 17 spisu).

14. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo dňa 27.10.2022 (VÚB banky) súd zistil, že žalobca ako
platiteľ zaslal príjemcovi spoločnosti ZARAX, s.r.o. (číslo účtu I.) sumu vo výške 12.800 eur s poznámkou

N. C. – Dom F./ K. ulica. (č. l. 18 spisu).

15. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo dňa 04.11.2022 (VÚB) banky súd zistil, že žalobca ako
platiteľ zaslal príjemcovi (číslo účtu I.) sumu vo výške 12.800 eur s poznámkou N. C. – Dom F./ K. ulica
(č. l. 18 rub spisu).

16. Právny zástupca žalobcu dňa 02.02.2023 písomne podal trestné oznámenie pre podozrenie zo
spáchania trestného činu podvodu, s dôvodným podozrením, že skutkovú podstatu tohto trestného činu
mohol naplniť F. C., pričom výška škody je vo výške zaplatených zálohových platieb vo výške 34.159
eur. Na rodinnom dome v Mojmírovciach do dňa podania trestného oznámenia nebola vykonaná žiadna

činnosť alebo dodaný materiál.

17. Z výpovede žalovanej v trestnom konaní (G./X-XXX-XX-XXXX, č. l. 165 až 167 pripojeného trestného
spisu) v postavení svedka zo dňa 23.08.2023, súd zistil, že táto pred vyšetrovateľkou uvádzala, že F.
C. je známy jej syna J. A., pričom robí stavby a práce na nich pre spoločnosť ZARAX, s.r.o. Robí to na

základe ústnej dohody medzi nimi, syn je spoločníkom spoločnosti a zamestnanec. F. C. robí stavby pre
spoločnosť ZARAX, s.r.o samozrejme s jej ústnym súhlasom. Na otázku vyšetrovateľky uviedla, že F.
C. nesplnomocnila na zastupovanie spoločnosti ZARAX, s.r.o., takto robí na základe ich ústnej dohody
adohodysjejsynom.C.uzatvorízmluvuvmenespoločnostiZARAX,potomsafakturujecezspoločnosť.K zmluve o zhotovení veci na zákazku zo dňa 26.10.2022 sa nevedela vyjadriť, pretože všetko má na
starosti jej syn na ktorého sa odvolávala aj vo zvyšku výpovede.

18. Z výpovede M. J. A. v trestnom konaní (G./X-XXX-XX-XXXX, č. l. 173 až 177 pripojeného trestného
spisu) v postavení svedka zo dňa 06.09.2023, súd zistil, že tento pred vyšetrovateľkou uviedol, že jeho
matka (žalovaná E. A.) je konateľkou spoločnosti ZARAX, s.r.o. Na otázku vyšetrovateľky uviedol, že F.
C. je splnomocnený konať v menej ich spoločnosti, vedel o zmluve o zhotovení veci na zákazku zo dňa
26.10.2022. F. (C.) zohnal zákazku, uzatvoril zmluvu, ktorú im dal, potom pán B. (žalobca) dal zálohu

na ten dom za okná vyrobenie a namontovanie. Na ich účet prišli dve platby dňa 27.10.2022 vo výške
12.800 eur a dňa 04.11.2022 vo výške 380 eur, tieto peniaze vybral v hotovosti a dal ich C. do rúk bez
dokladu. V ďalšom priebehu uvádzal, že vedel len o oknách, ktoré museli nakoniec demontovať (čo má
od F.).

19. Z výpovede poškodeného – svedka A. B. (žalobca) v trestnom konaní (G./X-XXX-XX-XXXX, č. l. 98

až 115 pripojeného trestného spisu) zo dňa 13.06.2023, súd zistil, že pred vyšetrovateľkou uviedol, že
je vlastníkom rodinného domu v F., bola to hrubá stavba. S pánom C. sa dohodli, vysvetlil mu všetko,
čo požaduje. Vyhotovil cenovú ponuku vo výške 60.000 eur, mal im zaslať zmluvu, ale ešte predtým
prebehli z jeho strany viaceré platby. Dňa 26.10.2022 uzatvoril zmluvu o zhotovení veci na zákazku,
pričom dielo malo byť hotové do 30.03.2023, túto zmluvu podpísal on a F. C. ako zástupca spoločnosti

Zarax, s.r.o. Dňa 27.10.2022 mu zaslal sumu 12800 eur na bankový účet I., čo bol doplatok za ďalšie
činnosti, ktoré mal vykonať – vykurovanie a montáž a dňa 04.11.2022 mu zaslal na bankový účet I.
sumu 380 eur, čo bola predpríprava za solárne panely. C. bol viackrát na stavbe v F., žiadne práce však
nikdy nevykonal, stále sa vyhováral. Keďže to stále odďaľoval zaslal mu koncom mesiaca január 2023
odstúpenie od zmluvy, pričom mu povedal, že s odstúpením súhlasí a peniaze mu vráti, ale nesúhlasí

s vrátením peňazí za okná.

20. Z výpovede – svedka F. C. v trestnom konaní (G./X-XXX-XX-XXXX, č. l. 178 až 183 pripojeného
trestného spisu) zo dňa 11.09.2023 vyplynulo, že tento pred vyšetrovateľkou uviedol, že žalobca (B.)
mu poslal na účet sumu vo výške 34.179 eur, pričom on nemá bankový účet preto mu poslal peniaze

na účet brata G. C., spol. Zarax a dlhoročného kamaráta K. L., ktorý s tým nemal problém. Okná boli
v hodnote 14.000 eur, to bola suma, na ktorú boli nacenené.

21. Z výpovede – obvineného F. C. v trestnom konaní (G./X-XXX-XX-XXXX, z pripojeného trestného
spisu) zo dňa 05.02.2025 pred vyšetrovateľkou nič relevantné vo vzťahu k tomuto konaniu neuviedol.

22. Z emailového podania žalobcu (G./X-XXX-XX-XXXX, č. l. 62 až 63 pripojeného trestného spisu
vyplýva odstúpenie od zmluvy o zhotovení veci na zákazu zo strany žalobcu, ktoré bolo adresované F.
C.. V reakcii na mail F. C. uviedol, že súhlasí s odstúpením od zmluvy, ale nie s vrátením zálohy na
materiáldo23.01.2023zdôvoduzakúpeniamateriálu.Zálohyzamateriálbudúuhradenéspäťprevodom

cez účet.

23. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

24. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

26. Podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie
konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný
sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak

splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s
ktorousakonalo,odsplnomocnencapožadovaťbuďsplneniezáväzku,alebonáhraduškodyspôsobenej
jeho konaním.27. Podľa § 33 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa
konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela.

28. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že peňažné prostriedky vo výške žalovanej sumy (13.180
eur) boli pripísané na účet žalovanej, ktorá je konateľkou spoločnosti ZARAX, s.r.o. Predmetné peňažné
prostriedky zaslal žalobca rozdelené na dve zálohové platby, a to dňa 27.10.2022 v sume 12.800 eur
a dňa 04.11.2022 v sume 380 eur, čo v konaní tiež nebolo sporné. V konaní bolo sporné, či sa v prípade
zmluvy o zhotovení veci na zákazu zo dňa 26.10.2022 jednalo o platný právny úkon, keďže predmetnú

zmluvu uzavrel v mene menovanej spoločnosti práve F. C., ktorý nebol konateľom spoločnosti, ani
nemal udelené plnomocenstvo, čo namietal žalobca. Žalobca vymedzil svoj nárok ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, titulom skutkovej podstaty plnenia bez právneho dôvodu. V konaní dôvodil
absenciou akéhokoľvek právneho vzťahu medzi stranami sporu, v dôsledku čoho žalovaná prijala
plnenie bez právneho titulu a toto žalobcovi nevrátila.

29.Spornouotázkouvkonaníbolapasívnavecnálegitimáciažalovanej,pretožežalovanátútonamietala
počas celého konania, s poukazom na skutočnosť, že jej účet bol iba platobné miesto, čo odôvodnila
s poukazom na judikatúru, podľa ktorej plnenie poskytnuté na základe právneho dôvodu medzi dvomi
subjektmi na bankový účet tretej osoby, ako vymedzené platobné miesto, nie je možné považovať za
bezdôvodné obohatenie.

30. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov
konania nenamieta (rozsudok NS SR z 29.06.2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009).

31. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z §
456 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu
oprávneným. Je ním ten, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal, teda ten, v koho
majetkovej sfére došlo k zmenšeniu majetku. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie

pasívne legitimovaný, vyplýva z § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt,
ktorý je povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého
bezdôvodne zväčšil. Majetkový prospech môže spočívať aj v tom, že majetok povinného sa nezmenšil,
hoci by sa zmenšiť mal, keby si obohatený za bežných okolností plnil svoje povinnosti. Všetko, čo sa
nadobudlo bezdôvodným obohatením, musí sa vydať. Pre túto povinnosť je irelevantné, bez právneho

významu, či ten, kto bezdôvodné obohatenie získal, bol v dobrej viere alebo nie.

32. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto
obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o
obohatenie neoprávnené. Pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné, aby

k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom. Podstatou bezdôvodného
obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto
obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. O plnenie bez
právneho dôvodu (pod slovom plnenie treba rozumieť najčastejšie peňažné plnenie) ide tam, kde
právny dôvod od samého začiatku neexistoval. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená,

že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom
ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. Pre záver o (ne) dôvodnosti nároku
titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného
obohatenia upravenej v § 454 Občianskeho zákonníka) je treba, aby žalobca preukázal, že medzi ním
a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol, t. j. aby preukázal, že žalovaný v akej

konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získal, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková
ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn. 7 Cdo 117/2011).

33. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že predmetná zmluva

o zhotovení veci na zákazku, je platný právny úkon z nasledovných dôvodov. Na predmetnej zmluve
figuruje odtlačok pečiatky menovanej spoločnosti, pričom táto bola podpísaná v zastúpení F. C.,
a súčasne podpísaná zo strany žalobcu. Žalobca nerozporoval podpísanie zmluvy z jeho strany, ani
zo strany F. C.. Žalobca namietol v konaní absenciu akéhokoľvek splnomocnenia pre F. C. zo stranyspoločnosti ZARAX, s.r.o., v dôsledku čoho nemohol uzatvoriť takýto právny úkon. Žalobca okrem iného
poukázal aj na Obchodný register, v ktorom nie je F. C. vedený ako konateľ. Predmetná skutočnosť
má však v danej veci zásadný význam, predovšetkým z toho hľadiska, či mohol F. C. za spoločnosť

dojednávať právne úkony (uzatvárať zmluvy), predovšetkým však zmenu miesta peňažného plnenia,
ktorým mal byť pôvodne uvedený účet v samotnej zmluve. F. C. ako svedok v konaní vypovedal, že
platobné miesto oznámil žalobcovi, ktorý proti takému postupu nenamietal, ani nemal žiadne výhrady.
Žalobca sa žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia tvrdiac, že práve žalovaná je správne
označená ako pasívne vecne legitimovaná, pretože peňažné plnenie prišlo na jej účet, ktorá skutočnosť

automaticky má zakladať bezdôvodné obohatenie.

34. Súd v prvom rade, vzhľadom na vyššie uvedené skúmal, či predmetná zmluva, osobitne však
dohoda o zmene platobného miesta medzi žalobcom a F. C., v nadväznosti na uvedenú zmluvu je
platným právnym úkonom. Žalovaná dôvodila existenciou ústneho plnomocenstva podľa § 31 ods. 4
Občianskeho zákonníka, s tým, že predmetná zmluva o zhotovení na zákazku nemusela byť uzavretá

ani písomne, v dôsledku čoho nemuselo byť udelené ani predmetné plnomocenstvo v písomnej forme.
Alternatívne poukázala na ustanovenie § 33 Občianskeho zákonníka, ktoré precizuje konanie bez
plnomocenstva. Podľa názoru súdu, ustanovenie § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka nie je možné
vo veci aplikovať, keďže žalovaná sa vyjadrila na pojednávaní, že o zmluve o zhotovení na zákazku
nevedela, avšak všeobecne súhlasila, aby za spoločnosť konal jej syn (v konaní vystupoval ako svedok

M. J. A.), ktorý je spoločníkom spoločnosti alebo F. C.. Občiansky zákonník zásadne nepredpisuje pre
plnomocenstvo osobitnú formu. Písomnú formu však podľa § 31 ods. 4 OZ musí mať plnomocenstvo
vtedy ak sa plnomocenstvo netýka len určitého právneho úkonu (všeobecné plnomocenstvo). Z toho
vyplýva, že písomnú formu musí mať vždy všeobecné plnomocenstvo. Písomnú formu musí mať
plnomocenstvo aj vtedy, ak sa týka určitého druhu právnych úkonov (napr. uzavieranie kúpnych zmlúv

bez toho, že by bolo obmedzené na určitú kúpnu zmluvu). Podľa názoru súdu, keďže žalovaná je jedinou
konateľkou spoločnosti, aby mohli konať za spoločnosť iné osoby a uzatvárať v mene spoločnosti právne
úkony,bolopotrebné,abymaliudelenépísomné(všeobecné)plnomocenstvo.Ztohojepotrebnévyvodiť
taký právny názor, v zmysle ktorého F. C. nebol splnomocnený na predmetný právny úkon na základe
plnomocenstva s poukazom na ustanovenie § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

35. Splnomocnenie adresované F. C., ktoré svojím charakterom malo byť generálne (všeobecné),
muselo mať písomnú formu, čo však preukázané v konaní nebolo, toto netvrdila ani žalovaná. Aj napriek
nepreukázaniu existencie písomného splnomocnenia v danom prípade, možno takéto konanie právne
kvalifikovať ako konanie bez splnomocnenia v zmysle § 33 Občianskeho zákonníka. Takto urobený

právny úkon nie je neplatný, pretože Občiansky zákonník takéto situácie pozná a sú predmetom úpravy
v § 33 Občianskeho zákonníka. V danom prípade splnomocniteľ – teda žalovaná (ktorá je konateľkou
spoločnosti ZARAX, s.r.o.) podľa názoru minimálne dodatočne schválila právny úkon splnomocnenca,
pretože o uzatváraní predmetných zmlúv o zhotovení na zákazku mala vedomosť (aj keď uviedla,
že nevedela vyslovene o tejto konkrétnej zmluve zo dňa 26.10.2022, ale jej uzavretie nerozporovala,

nevyjadrila nesúhlas) súhlasila, aby za spoločnosť konal F. C., v dôsledku takého konania je zaviazaná
spoločnosťZARAXs.r.o,pričomzmenaplatobnéhomiestaboladojednanáplatne,pretožezaspoločnosť
mohol konať F. C. aj v prípade absencie písomného plnomocenstva, čím došlo k schváleniu právneho
úkonu splnomocnenca. Okrem toho pre dodatočné schválenie právneho úkonu splnomocnenca (§ 33
ods. 2 OZ) nie je stanovená osobitná forma. Znamená to, že k schváleniu právneho úkonu môže dôjsť

písomne alebo ústne a že sa môže stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti
o tom, čo chcel účastník prejaviť; uvedené platí aj vo vzťahu k právnym úkonom, ktoré pre svoju
platnosť vyžadujú písomnú formu. Súd tak nemal pochybnosti o tom, žeby žalovaná ako konateľka
spoločnosti ZARAX, s.r.o. ako splnomocniteľ predmetný právny úkon neschválila (toto nerozporovala,
vedela o mechanizme a stavebnej činnosti F. C., ktorý konal pod hlavičkou predmetnej spoločnosti),

v dôsledku čoho by bol F. C. z právneho úkonu zaviazaný sám. Podľa názoru súdu, v danej veci išlo
o typické konanie tretej osoby (F. C.) za spoločnosť ZARAX, s.r.o., pričom mechanizmus spolupráce
vyplynul aj z dokazovania, pretože uvedené veci zabezpečoval buď syn žalovanej (M. A.) alebo sám F.
C., ktorého konanie však minimálne spoločnosť ZARAX s.r.o. schválila aj dodatočne. Z takého konania
je potom zaviazaná.

36. Ustanovenie § 32 ods. 1 OZ spolu s ustanovením § 33 ods. 1 a 2 OZ chráni na jednej strane
splnomocniteľa pred dôsledkami excesov splnomocnenca, resp. osoby konajúcej bez plnomocenstva
a na druhej strane chráni druhú zmluvnú stranu, ktorá konala v dobrej viere, že ten, kto konal zasplnomocniteľa, bol oprávnený takto konať. Dôsledkom prekročenia plnomocenstva, resp. konania bez
plnomocenstva nie je potom neplatnosť príslušného právneho úkonu, ale len to, či je urobeným právnym
úkonom zaviazaný splnomocniteľ, resp. ten, kto konal s treťou osobou bez plnomocenstva. Súd na

základe uvedeného dospel k záveru, a síce vedúceho k platnosti právneho úkonu (nielen zmluvy
o zhotovení veci na zákazku zo dňa 26.10.2022, ale aj zmenu platobného miesta), pretože dôsledkom
konania bez plnomocenstva nie je neplatnosť právneho úkonu.

37. Vzhľadom na okolnosti celého sporu, súd následne zameral svoju pozornosť na skúmanie pasívnej

vecnej legitimácie, pretože žalovaná poukazovala na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.
zn. 28 Cdo 4279/2016 zo dňa 12.10.2016 v zmysle ktorého zaplatenie peňažnej čiastky na iný účet
ako na účet dlžníka je plnením dlžníkovi, nie majiteľovi účtu. Zároveň nejde o bezdôvodné obohatenie
majiteľa účtu. Zaplatenie určitej čiastky na účet tretej osoby v peňažnom ústave predstavujúcom
dohodnuté platobné miesto s úmyslom plniť podľa dohody je treba považovať za plnenie druhej zmluvnej
strane a nie v prospech majiteľa účtu. Takáto platba (plnenie) smeruje k plneniu voči druhej strane a

nezakladá žiadny právny vzťah medzi osobou poskytujúcou platbu a majiteľom účtu. Plnenia nadobúda
osoba odlišná od subjektu, v prospech ktorého je dotknutý bankový účet zriadený. Keďže ide v podstate
akoby o dohodnuté miesto plnenia medzi účastníkmi vzťahu, nedochádza na strane majiteľa účtu k
bezdôvodnému obohateniu na úkor osoby poskytujúcej plnenia. Na tento právny názor poukázal aj
Najvyšší súd Českej republiky v aktuálnejšej judikatúre, vo svojom uznesení, sp. zn. 28Cdo 3712/2023

zo dňa 24.01.2024. Rovnako upriamila pozornosť na závery vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu
v Nitre, sp. zn 8Co/234/2019 zo dňa 07.10.2021, ktorý uviedol, nasledovné : „Aby bolo možné považovať
platbu na účet tretej osoby za oprávnené plnenie len na dojednané (platobné) miesto plnenia, musí táto
skutočnosť vyplývať zo zmluvného dojednania strany plniacej a strany na plnenie oprávnenej. Iba vtedy
platba na účet tretej osoby - majiteľa účtu pre neho nepredstavuje vo vzťahu k platiteľovi bezdôvodné

obohatenie.“

38. Žalovaná namietala, že žalovaným subjektom mal byť buď F. C. alebo spoločnosť ZARAX, s.r.o.,
pretože jej účet bol iba dohodnutým platobným miestom medzi F. C. a žalobcom. Ťažiskom skutkovej
podstaty bezdôvodného obohatenia – plnenia bez právneho dôvodu je poskytnutie plnenia jedným

subjektom druhému subjektu, bez počiatočnej existencie akéhokoľvek právneho dôvodu tohto plnenia.
V praxi môže ísť o prípady poskytnutia plnenia osobe, o ktorej sa dlžník domnieva, že je veriteľom,
plnenie tzv. nedlhu (teda plnenie domnelého dlhu, ktorý však vôbec neexistoval a pod.). Podstatným
pojmovým znakom tohto prípadu bezdôvodného obohatenia je však vždy to, aby osoba poskytujúca
plnenie nedisponovala subjektívnou vedomosťou o tom, že plní bez právneho dôvodu. Ak by osoba

poskytujúca plnenie takouto vedomosťou preukázateľne disponovala, mohlo by takéto konanie byť
posúdené ako dar. V praxi však bude zrejme mimoriadne náročné odlíšiť takýto dar od plnenia bez
právneho dôvodu.

39. Podľa názoru súdu, osoba žalobcu disponovala subjektívnou vedomosťou, že plní na základe

právneho dôvodu, ktorým bola platne uzavretá zmluva o zhotovení veci na zákazku zo dňa 26.10.2022,
t. j. právny dôvod v čase poskytnutia plnenia zo strany žalobcu na účet žalovanej v danom čase
existoval. Účet žalovanej, ako účet tretej osoby stojacej mimo sféry platne uzavretého právneho vzťahu
medzi spoločnosťou ZARAX s.r.o. (žalovaná je len konateľkou spoločnosti ZARAX s.r.o.) a žalobcom
predstavoval iba dohodnuté miesto plnenia, na základe platného dojednania medzi žalobcom a F. C.,

v dôsledku čoho nejde o neoprávnené plnenie žalovanej, ktoré by zakladalo jej bezdôvodné obohatenie.
Treba si uvedomiť podstatnú skutočnosť, že samotné plnenie na účet tretej osoby automaticky
nevyvoláva vznik bezdôvodného obohatenia na strane toho subjektu, ktorý takéto plnenia prijal, bez
toho, aby boli zohľadnené aj ďalšie skutočnosti, respektíve osobitosti každého prípadu. Sám žalobca
mohol predísť vzniknutej situácií tým, že si mal preveriť dôvod, pre ktorý nebude adresované plnenie na

účet uvedený v zmluve, respektíve mal namietať takýto postup, čo však neurobil a súhlasil so zaslaním
peňažných prostriedkov, tak ako sa dohodol s F. C., ktorý vyslovene uviedol, že peňažné prostriedky boli
adresované jemu, pretože ich v banke vybral s M. J. A.. Je bez významu, či boli vybrané jednorazovo
alebo viackrát, pretože z výpisu vyplývajú viaceré čiastkové výbery. Podstatné je vyhodnotenie účtu
žalovanej ako platobného miesta, na ktorom sa dohodol F. C. a žalobca.

40. Plneniebezprávnehodôvodujejednouzoskutkovýchpodstátbezdôvodnéhoobohateniazaloženou
na tom, že medzi zúčastnenými subjektami chýba od začiatku právny vzťah, ktorý by zakladal právny
nárok na predmetné plnenie, ktoré môže spočívať napríklad v tom, že bolo niečo dané alebo bolo vprospech niekoho konané. O obohatení možno hovoriť vtedy, ak sa dostalo takým plnením majetkovej
hodnoty tomu, komu bolo plnené, takže v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív alebo ku zníženiu
pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo (rozsudok

Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 30 Cdo 199/2007 zo dňa 08.01.2008). Vzhľadom na dohodu
strán sporu malo byť plnené spoločnosti ZARAX s.r.o., v skutočnosti však plnenie obdržal F. C., ktorý
mal realizovať stavebné práce na základe platne uzavretej zmluvy o zhotovení veci na zákazku zo dňa
26.10.2022. Na strane žalovanej tak ani nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie, pretože plnenie
žalobcu sa ani nepremietlo do jej majetkovej sféry, malo sa premietnuť maximálne do majetkovej sféry

spoločnosti ZARAX s.r.o., ktorej mal žalobca plniť na základe označenej zmluvy.

41. Už aj podľa uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/4279/2016 zo dňa 12.10.2016,
„Zaplacení určité částky na účet třetí osoby u peněžního ústavu představující sjednané platební místo
s úmyslem dostát smluvenému závazku je třeba pokládat za plnění druhé smluvní straně, a nikoliv
majiteli účtu. Takováto platba směřuje ke splnění závazku jedné smluvní strany vůči druhé, nezakládá

právní vztah mezi osobou zasílající peníze a majitelem účtu a v důsledku její realizace v podstatě
nabývá plnění osoba odlišná od subjektu, pro nějž byl zřízen bankovní účet. Proto plnění poskytnuté na
základě určitého (byť později odpadnuvšího) právního důvodu mezi dvěma subjekty na bankovní účet
třetí osoby vymezený coby platební místo nelze pokládat za bezdůvodné obohacení majitele tohoto účtu
na úkor osoby peníze zasílající.“ Na uvedené rozhodnutie poukázal vo svojom rozhodnutí aj Krajský súd

v Trnave, sp. zn. 24Co/148/2019 zo dňa 22.04.2020.

42. Súd tak nemal pochybnosti o tom, že zaplatenie žalovanej sumy na účet žalovanej predstavovalo
vopred dohodnuté platobné miesto (účet tretej osoby), na základe konsenzu medzi žalobcom a F. C.,
s tým, že existoval v danom čase úmysel žalobcu smerujúci k splneniu existujúceho zmluvného záväzku

voči spoločnosti ZARAX s.r.o., s ktorou mal žalobca uzatvorený platný právny vzťah, čo však nezakladá
naplnenie skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia žalovanou, titulom prijatia peňažného plnenia
bez právneho titulu. Ak aj bezdôvodné obohatenie vzniklo, žalovaná nie je subjektom, ktorá by mala
vystupovať na strane žalovaného, preto súd dospel k nepochybnému záveru, že žalovanej nesvedčí
pasívna vecná legitimácia. Vzhľadom na uvedené, súd žalobu zamietol, pretože žalovaná nie je pasívne

vecne legitimovaná ako subjekt, ktorý by mal vydať predmet bezdôvodného obohatenia (žalovanú
sumu). Okrem toho, žalobca sa domáha náhrady škody v trestnom konaní proti F. C., t. j. v súhrnnej
sume, v akej žalobnými nárokmi vymáha bezdôvodné obohatenie od viacerých žalovaných, v dôsledku
čoho súd dospel k záveru, že sám žalobca si nie je istý koho možno označiť za osobu, ktorá by mala
byť pasívne vecne legitimovaná. Súd sa však nemohol zaoberať námietkami žalobcu ohľadne rozporov

medzi výpoveďami svedkov a teda riešiť meritórne námietky, pretože žalobu zamietol pre absenciu
pasívnej vecnej legitimácie, ktorá nesvedčí žalovanej. Žalobca podľa názoru súdu musel vedieť, že
peňažné plnenie smeruje tretej osobe už len z toho dôvodu, že mu bol oznámený iný účet, ako bol
uvedenývzmluve.Osobažalobcutakmalapozitívnuvedomosť,nazákladeakéhoprávnehodôvoduplní
(zmluvný vzťah so spoločnosťou ZARAX, s.r.o.), ako aj komu je predmetné peňažné plnenie adresované

(dohoda s F. C.) a za akým účelom plnil (zálohové platby).

43. Žalobca až v záverečnej reči žiadal eventuálne právne posúdenie a to len pre prípad, ak by sa súd
nestotožnil s právnym posúdením nároku ako bezdôvodného obohatenia, v dôsledku čoho požadoval
nárok kvalifikovať ako nárok na náhradu škody. K tomu súd uvádza, že takúto zmenu nepovažoval za

zmenu žalobného nároku, o ktorom by bolo nevyhnutné rozhodnúť formálne procesne predpísaným
spôsobom. V tejto súvislosti dáva do pozornosti aj názor Krajského súdu v Trenčíne, ktorý vo svojom
rozsudku, sp. zn. 5 Co 311/2017 zo dňa 09.05.2018 uviedol nasledovné : „V prípade zmeny žaloby
opierajúcej sa o nové skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre uplatnený nárok, nedochádza k zmene
žalobného petitu, t. z., že v prejednávanej veci žalobca odvodzoval svoj nárok v prvom rade zo zmluvy

a na základe iných skutkových okolností dospel k záveru, že má nárok na škodu a nie na zmluvné
dojednania. Jedná sa teda o zmenu právnej kvalifikácie v dôsledku zmeny skutkového stavu v praxi
známe ako zmena právneho dôvodu, aj keď v konečnom dôsledku ide o zmenu v skutkovom stave,
ktorý má vplyv na zmenu právnej kvalifikácie. Prekročením návrhu a porušením dispozičného princípu
by bolo priznanie iného plnenia, ako toho, ktoré žalobca v pôvodnom petite požadoval, alebo priznaním

plnenianazákladeinéhoskutkovéhostavuakotototvrdilžalobcavžalobeabolpredmetomdokazovania
v súdnom konaní. Doplnenie skutkových tvrdení, ktoré sú nové znamenajú podstatnú zmenu alebo
doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Určenie ďalšieho postupu potom závisí od
toho, aké skutkové tvrdenia strana súdu doplní. Ak pôjde o také skutkové tvrdenia, ktoré budú znamenaťpodstatnú zmenu, je na mieste, aby súd podanie strany posúdil ako zmenu žaloby a zároveň o nej aj
rozhodol.“

44. Vo svetle načrtnutých procesuálnych východísk však súd neposudzoval eventuálne právne
posúdenie ako zmenu žalobného petitu, ale len návrh na priznanie plnenia na inom skutkovom
základe, oproti žalobnému nároku. V tejto časti by súd nemohol takéto plnenie priznať, pretože
by tým neprípustne prekročil žalobný petit, navyše v situácií, keď takéto skutkové tvrdenia žalobca
uviedol až v záverečnej reči, pričom predmetom dokazovania boli len okolnosti týkajúce sa, do úvahy

pripadajúceho, bezdôvodného obohatenia.

45. Napriek uvedenému sa súd zaoberal aj možnosťou prípadného priznania nároku na náhradu
škody. V ustanoveniach Občianskeho zákonníka (§ 420 ods. 1 až 3, § 442) je vyjadrená zásada, že
každý, t. j. tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je 1. protiprávne konanie (porušenie určitej

povinnosti) škodcu 2. vznik škody 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou
škodou. Ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu,
aj keď zavinenie škodcu sa podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka predpokladá. Zodpovednosti
sa teda zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Dôkazné bremeno však v tomto prípade postihuje
škodcu.

46. Všeobecná občianskoprávna prevencia podľa § 415 OZ je právnou povinnosťou, ktorej porušenie
predstavuje protiprávne konanie a má za následok – pri splnení ďalších podmienok – vznik všeobecnej
občianskoprávnej povinnosti podľa § 420 OZ. Každý je povinný počínať si v občianskoprávnom styku
podľa podmienok konkrétnej situácie tak starostlivo (pozorne, ohľaduplne), aby pritom nespôsobil škodu

na zdraví, majetku, právach iného, prírode alebo životnom prostredí, čo znamená, že je povinný
zachovávať pri svojom konaní s ohľadom na konkrétne podmienky vždy taký stupeň pozornosti,
starostlivostiaohľaduplnosti,ktorýje–objektívneposudzované–spôsobilývždyzabrániťvznikudaných
škôd. K tomuto názoru dospela aj súdna prax (pozri napr. R 16/1980, R 5/1981, R 12/1986, R 9/1992).
Z uvedeného vyplýva, že súdna prax využíva ustanovenie § 415 OZ na objektivizovanie zodpovednosti

škodu podľa § 420 OZ v tých prípadoch, ak nemožno naisto zistiť, akú konkrétnu povinnosť vlastne
škodca porušil. Názorne to vyplýva z nasledujúceho súdneho rozhodnutia: „Aplikácia ustanovenia §
415 OZ prichádza do úvahy, ak neexistuje konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého
protiprávnosť sa posudzuje. Konanie v rozpore s týmto ustanovením je taktiež porušením právnej
povinnosti v zmysle § 420 ods. 1 OZ“ (Uz NS ČR zo 16. 5. 2002, sp. zn. 25 Cdo 1427/2001).

47. Ani záver, že bola porušená prevenčná povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, nemožno
urobiť bez zistenia, v akom konaní žalovaných, ktoré škodu vyvolalo, toto porušenie spočíva. Ak nie je
splnený základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, pretože nie je preukázaný skutok, ktorý
je príčinou vzniku škody a ktorého sa dopustili žalovaní, nie je nárok na náhradu škody daný (rozsudok

Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 25Cdo/3234/2006 zo dňa 25.11.2008).

48. Prvým predpokladom zodpovednosti za škodu je práve protiprávny úkon. Protiprávnosť úkonu
spočíva v porušení právnej povinnosti, t. j. úkon je v rozpore s objektívnym právom. Porušením právnej
povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická (právnická) osoba

skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené
právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí byť poškodeným
preukázané takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej
povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin. Protiprávny
úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody, stačí, že je jednou z príčin, ktorá sa podieľa na

nepriaznivom následku, ktorý má byť odškodnený, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Ani
škodlivý následok nemusí vzniknúť len z jednej príčiny. Rozhodujúce je, či – nebyť tejto skutočnosti –
by ku škode nedošlo, alebo naopak, či by škodlivý následok nastal aj bez tejto skutočnosti (Ro NS ČR
z 30. 7. 2008, sp. zn. 25 Cdo 2142/2007).

49. V danom prípade absentuje už prvý predpoklad zodpovednosti za škodu a to protiprávny úkon. Nie
je možné vyvodzovať splnenie uvedeného zákonného predpokladu len z toho (vymedzeného zo strany
žalobcu v záverečnej reči v bode IV. 7), str. 15), že žalovaná prijíma na svoj osobný bankový účet plnenia
za právnickú osobu, v ktorej je konateľom. Takéto konanie nie je protiprávne, ani absencia vedeniariadneho účtovníctva, nepredstavuje taký protiprávny úkon, aby bolo možné konštatovať porušenie
prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Prevenčnú povinnosť porušil práve
naopak žalobca, adresujúc peňažné plnenie na účet tretej osoby (iný účet ako v zmluve), bez preverenia

okolností takého postupu, t. j. nevynaložil dostatočne potrebnú mieru starostlivosti, aby predišiel vzniku
majetkovej ujmy. Za subjektívne a hypotetické postuláty súd považoval aj úvahy žalobcu, že bez vyššie
uvedeného správania sa žalovanej (pokiaľ by sa nesprávala uvedeným spôsobom k F. C.), by ani žiadna
škoda nevznikla. Súd nezistil v konaní zo strany žalovanej porušenie prevenčnej povinnosti, žalovaná
pritom nemôže zodpovedať za prípadné protiprávne konanie F. C., voči ktorému sa vedie trestné konanie

(v čase rozhodnutia súdu vo fáze prípravného konania). Rovnako neboli splnené ani ďalšie predpoklady
vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.

50. Nie je možné sa stotožniť ani s tým, že žalovaná vykonáva podnikateľskú činnosť podľa §
424 Občianskeho zákonníka spôsobom rozporným s dobrými mravmi. Základnými predpokladmi
zodpovednosti za úmyselné konanie proti dobrým mravom v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia je:

a)konanieškodcu,ktoréjevrozporesdobrýmimravmi,b)vznikškody,c)príčinnásúvislosťmedzia)ab)
a d) zavinenie vo forme úmyslu. Pokiaľ ide o úmysel škodcu, nie je rozhodujúce, či bol tiež daný úmysel
aj škodu spôsobiť. Vzhľadom na to, že tu neplatí prezumpcia zavinenia (pozri § 420 ods. 3 OZ), úmysel
škodcu musí preukázať ten, kto sa domáha náhrady škody, t. j. poškodený. Ten tiež musí preukázať,
že škodca konal v rozpore s dobrými mravmi a že mu vznikla škoda v príčinnej súvislosti s takýmto

jeho protiprávnym konaním. Takéto konanie žalovanej však žalobca vôbec nepreukázal, pričom v tejto
časti ani nebolo vykonané žiadne dokazovanie, a to z dôvodov požadovania eventuálneho právneho
posúdenia žalobcom až v jeho záverečnej reči.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.

52. Keďže sa týmto rozhodnutím konanie končí, bol súd povinný rozhodnúť aj o nároku na náhradu
trov konania. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu podľa § 255
ods. 1 CSP a plne úspešnej žalovanej (zamietnutie žaloby), priznal proti neúspešnému žalobcovi, ktorý
v konaní nedosiahol žiaden materiálne merateľný úspech, nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100%,. Zároveň súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, pretože tieto súd v konaní nezistil,
súčasne ich netvrdili ani strany konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

15 16C/119/2024

Protitomutorozsudku jemožnépodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniaprostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany aleboďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.