Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, April 8, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924010788
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6924010788.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka,

PhD. a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA, v trestnej veci
obžalovaného A. B., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods.
3 písm. d) Trestného zákona, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 08. apríla 2025 v Banskej
Bystrici odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/101/2024
zo dňa 16. decembra 2024, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Okresného súdu Rimavská
Sobota sp. zn. 11T/101/2024 zo dňa 16. 12. 2024 vo výroku o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodujúc sám

odsudzuje

obžalovaného A. B., nar. XX. XX. XXXX v C. D., trvale bytom C. D., t. č. ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica,

podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona na
trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ustanovuje skúšobnú dobu vo výmere 5 (päť)
rokov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému obmedzenie spočívajúce
v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. j) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu
v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. k) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu
v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku ostávajú týmto rozhodnutím nedotknuté. o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/101/2024 zo dňa 16. 12. 2024 bol
obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §

208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona,
na tom skutkovom základe, že
od presne nezisteného mesiaca február 2015 do dňa 10. 06. 2024 v C. D. v byte na ulici E. X, neskôr
v byte na adrese C. D., F. XX, pod vplyvom omamných a psychotropných látok opakovane, niekedy aj
niekoľkokrát za deň slovne napádal svoju družku poškodenú G. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
C. D., E. XXX/X tak, že jej bezdôvodne a neopodstatnene vyčítal rôzne veci z minulosti , medzi inými

aj to, že sa riadne nestará o svoje deti, poškodenej sa vyhrážal, že ju zabije a zakope v lese, zabalí ju
do veľkého čierneho vreca od odpadkov a konečne bude mať od nej pokoj, vyhrážal sa jej bitkou, a že
ju vyhodí z bytu nahú, nech sa jej potom ľudia na ulici smejú, že aká je škaredá a tučná, nadával jej,
že je kurva tučná, vypasená, aby zdochla, aby vypadla cvičiť, lebo ju veľmi zbije, v zimných mesiacoch
február – marec 2017 po tom, ako počas telefonického rozhovoru vyčítal poškodenej G. H., že to kvôli

nej on prehral peniaze v herni, a keď príde domov, tak si to odskáče, kde v čase asi o 20.00 hod. sa
vrátil domov, a po tom, ako mu poškodená otvorila vchodové dvere na byte, pristúpil ku nej a päsťou
ruky ju udrel do oblasti oka, následkom čoho jej vznikla pod ľavým okom krvná podliatina, v období pred
Veľkou nocou v roku 2017 po tom, ako sa poškodená unavená vrátila v čase asi o 18.00 hod. domov
z práce a spolu s deťmi si ľahla na gauč v obývačke a pozerali televízor, pristúpil ku nej a začal na

ňu kričať, aby vstala, že nemá čo byť unavená, že je lenivá tučná zdochlina a následne ju jedenkrát
päsťou ruky udrel do oblasti ľavých rebier, v dôsledku čoho poškodená mala silné bolesti a na druhý deň
musela vyhľadať lekársku pomoc, bola ošetrená a uznaná za práceneschopnú po dobu 7 dní s tým, že
ošetrujúcemu lekárovi klamala v súvislosti s pôvodom vzniku zranení, nakoľko sa bála uviesť pravdu,
začiatkom mesiaca jún 2023 po tom, ako sa vrátila domov z dovolenky, jej obvinený najskôr vyčítal, aká

je to matka a žena, ktorá odíde bez muža a svojich detí na dovolenku, následne po tom, ako deti ráno
odišli do školy, zamkol vchodové dvere bytu a poškodenú nepustil do práce a fyzicky ju napadol tak, že ju
opakovane fackal, následne ju opakovane päsťami udieral do rúk a nôh, dával jej zauchá, zobral do ruky
kuchynský nôž a prikázal jej, aby si na dôkaz lásky voči nemu ostrihala vlasy, čo poškodená zo strachu
urobila a ostrihala si časť vlasov, začiatkom mesiaca apríl 2024 v skorých ranných hodinách prišiel za

poškodenou G. H. do spálne, zobudil ju a prikázal jej, aby mu išla kúpiť kolový nápoj na benzínovú
pumpu s tým, že jeho to nezaujíma, koľko je hodín, čo poškodená zo strachu taktiež urobila, v mesiaci
máj 2024 po tom, ako poškodená zaspala, prišiel za ňou do spálne, zobudil ju a prikázal jej, aby mu
išla do večierky kúpiť kolový nápoj, že aj tak je sviňa tučná a treba jej pohyb, čo zo strachu urobila,
v nočných hodinách dňa 04. 06. 2024 prišiel za poškodenou do spálne, zobudil ju a povedal jej, že nech

si vybalí cestovnú tašku, že nikam nepôjde, kde poškodená zo strachu pred obvineným svoju cestovnú
tašku ukryla, následne dňa 05. 06. 2024 v čase asi o 06.00 hod. prišiel za ňou a opätovne jej hovoril,
že nikam nejde, aby sa vybalila, pričom ho s plačom prosila, aby ju pustil na dovolenku, ktorú dostala
od svojho zamestnávateľa, ako odmenu, kde po návrate domov dňa 09. 06. 2024 jej obvinený uviedol,
že načo prišla domov, v spálni jej rozhádzal oblečenie po posteli a dňa 10. 06. 2024 v čase asi o 18.00

hod. po tom, ako sa poškodená vrátila domov z práce jej povedal, že za to, že odišla na dovolenku
dostane trest, zbije ju aj zabije, aspoň bude mať od nej potom pokoj, ďalej jej povedal, že oblečenie jej
vyhádzal do smetí a nech z bytu vypadne a pri tom poškodenú dvakrát udrel za ucho, hádzal do nej
prázdne PET fľaše a vyhadzoval ju z bytu, kde poškodená zo strachu pred ním z bytu ušla preč, taktiež
jej opakovane bránil stretávať sa s kamarátkami a kontaktovať sa s jej rodinou a vyhrážal sa jej, že ak

ho oznámi na polícii, tak on si trest odsedí a bude žiť pre pomstu, kde takto svojím konaním poškodenej
G. H. spôsoboval fyzické a psychické utrpenie.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3
písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov. Podľa § 48 ods.

2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c), ods. 4 Trestného zákona súd
obžalovanému uložil aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Podľa § 74 ods. 4, ods.
5 veta prvá Trestného zákona súd rozhodol, že ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou
potrvá, dokiaľ to vyžaduje jeho účel, najviac tri mesiace s následným doliečovaním ambulantnou formou,

ktorá trvá najviac dvanásť mesiacov.Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré neskôr písomne
odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu v podstate tým, že súd svoje rozhodnutie o vine odôvodnil

na základe výpovede poškodenej, jeho družky G. H., ktorá na hlavnom pojednávaní len v podstate
potvrdila, že všetko, čo je uvedené v obžalobe a čo uviedla v prípravnom konaní, je pravda a nebude
na tom nič meniť, pričom v podstate zopakovala výpoveď z prípravného konania. Poukázal na niektoré
vážneskutočnostivovýpovediachG.H.,ktoréznižujúhodnovernosťňouuvádzanýchskutočností,ateda
poukázal na rozpory v jej výpovediach z prípravného konania a hlavného pojednávania, keď na hlavnom

pojednávaní už tvrdila, pričom z jej výpovedí v podstate vyplynulo, že ho stále ľúbi, že sa necíti byť
nejako deptaná alebo týraná, veľa krát vyprovokovala hádku aj ona, a z jej slov je úplne zjavné, že
možno by veci aj uviedla na pravú mieru, ale sama si mala prečítať Trestný poriadok, kde mala zistiť,
že bude potrestaná a môže ísť do väzby, že ju vyhodia z práce a nebude sa môcť starať o svoje deti
a to bol hlavný dôvod, že prečo zotrvala pri pôvodných tvrdeniach. Bol to strach z následkov prípadnej
zmeny výpovedi a uvedenia vecí na pravú mieru. Závažným a procesne neodstrániteľným pochybením

OČTK pri vykonávaní výsluchu poškodenej je fakt, že počas podávania trestného oznámenia dňa 10. 06.
2024 ako aj počas svojej výpovede dňa 11. 06. 2024 bola poškodená G. H. pod vplyvom viacerých drog
a to podľa výsledku testu na prítomnosť drog z moču poškodenej, ktorý sa vykonal dňa 11. 06. 2024,
a preto považuje takto vykonané dôkazy za nezákonné, pričom o opakovanie výpovede z prípravného
konania žiadal dozorujúceho prokurátora vyšetrovateľ PZ, ako aj obhajca, pričom dozorujúci prokurátor

tieto návrhy zamietol, a to i napriek tej skutočnosti, že na základe takýchto výpovedí poškodenej G.
H. sa začalo stíhanie voči jeho osobe a následne bola podaná obžaloba. Ďalej uviedol, že súd mal za
preukázané tvrdenia výpoveďami ďalších svedkov, ktorý však síce tvrdili, že mal poškodenú rôznymi
spôsobmi týrať, ale vždy tieto svoje tvrdenia boli odvíjané od skutočností, ktoré im povedala samotná
poškodená a ktoré v podstate nekriticky prebrali a zopakovali pred políciou, pričom každý uviedol, že

nikdy neboli svedkom toho, že by došlo k nejakému fyzickému násiliu z jeho strany voči poškodenej.
Väčšinou sa však svedkovia viacej vyjadrovali k jeho užívaniu drog, ako k tomu, že by boli skutočne
svedkami toho, že by mal týrať svoju družku. Poukázal na výpoveď svedka E. D., ktorý je dôverníkom
vchoduanikdynepočulkrikaleboplačzichbytu,pričomakouviedol,jestarobnýdôchodcaodroku2020,
celý čas je doma a nikdy nepočul žiadny krik a nikdy nevidel, že by mala poškodená akékoľvek stopy po

fyzickom násilí. V ďalšej časti odvolania poukázal na závery znaleckého posudku č. 41/2024 I. J. K., a
vzhľadom na skutočnosť, že nikdy nevybil svojej družke zuby a ani nikdy nepriložil svojej družke nôž ku
krku (čo bolo preukázané vyjadrením poškodenej k záverom znaleckého posudku priamo na hlavnom
pojednávaní), je tu dôvodná obava a pochybnosť o tom, či sú závery znaleckého dokazovania správne,
nakoľko znalec pri svojej znaleckej činnosti zjavne pracoval s nesprávnymi informáciami a vstupmi, ktoré

museli mať vplyv na výsledok znaleckého dokazovania a preto nemôže byť takýto vadný dôkaz použitý
v trestnom konaní ako podklad na odôvodnenie rozhodnutia súdu, pretože takýto dôkaz zakladá radu
dôvodných pochybností o správnosti záverov znaleckého dokazovania. Tento nedostatok nemôže byť
odstránený len dopočutím znalkyne I. J. K., nakoľko by tu bola pochybnosť, či sa znalkyňa nebude snažiť
potvrdiť hoci aj chybné závery svojho znaleckého posudku a to z dôvodu, aby zakryla svoje pochybenie,

ako aj možné následky svojho pochybenia pri výkone znaleckej činnosti. Počas dokazovania neboli
vo vzťahu ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu vykonané dôkazy, ktoré by jednotlivo alebo spoločne
jednoznačne a bez pochýb preukazovali jeho vinu zo spáchania skutku, za ktorý bola na neho podaná
obžaloba. Súd vo svojom odôvodnení neodôvodnil, ako dospel k záveru, že mal poškodenú týrať po
dlhší čas. Aj zo záverov znalkyne L. M. H. vyplýva, že u poškodenej nebol zistený syndróm týranej

osoby, to znamená, že ak by ju skutočne týral a dokonca po dlhší čas, tak by znalec zistil syndróm
týranej osoby, pričom znalkyňa vyhodnotila, že udávané domáce násilie malo u poškodenej prevažne
krátkodobé následky, situačné, reaktívne stresové, z čoho vyplýva, že sa v ich prípade nejednalo o
sústavné fyzické alebo psychické násilie z jeho strany voči poškodenej, ale že poškodená opísala všetky
jednotlivé hádky za celé obdobie nášho spolužitia, pričom sa jednalo o jednotlivé incidenty a vzájomné

hádky počas dlhého obdobia, ktoré neboli vzájomne prepojené, že by vykazovali sústavnú a pokračujúcu
intenzitu jeho útokov, ktoré by vykazovali znaky týrania. Znalkyňa tiež dospela k záveru, že u poškodenej
vyšetrením nebola zistená závažná psychická ujma v súvislosti s jeho konaním, resp. že v prípade
spolužitia poškodenej s obvineným išlo najskôr o situačné párové násilie s korešpondujúcim reaktívnym
stresovým prežívaním, bez trvalých následkov. Vzhľadom na závery znaleckého dokazovania mu teda

nie je zrejmé, ako mohol súd dospieť po vyhodnotení dôkazov k záveru, že poškodená G. H. bola
týraná, a to závažnejším spôsobom, keď sa v konaní nepreukázalo žiadne fyzické násilie a psychické
násilie/týranie bolo vyvrátené závermi znalca, ako aj skonštatovaním samotnej poškodenej. Na základe
uvedeného je presvedčený, že nemal byť odsúdený, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že týral svojudružku a to nie ešte že po dlhší čas. Preto navrhol, aby krajský súd rozhodol tak, že ho podľa § 285 písm.
a) Trestného poriadku oslobodí spod obžaloby, resp. aby podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c)
Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie

a rozhodnutie.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za
zákonný a správny, preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného sa v rámci verejného zasadnutia poukázal na písomné odôvodnenie podaného
odvolania a požiadal, aby krajský súd zvážil, či bolo rozhodnutie okresného súdu zákonné a úkony
trestného konania vykonané v zmysle Trestného poriadku. Navrhol preto, aby súd rozhodol v zmysle
petitu podaného odvolania, resp. aby po zrušení napadnutého rozsudku uložil obžalovanému nový trest.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že sa cíti bezmocný, nerozumel tomu celému, poukázal na

to, že jeho družka stále chodí za ním na návštevy, každý deň si volajú a ak aj bude odsúdený, naďalej
ostanú spolu. Navrhol preto, aby krajský súd rozhodol tak, ako uviedol jeho obhajca.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote

ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s §
307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací
súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného

je z časti dôvodné.

Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku
v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové

zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom
odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou a akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke
viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom
prvostupňový súd veľmi podrobne vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami, jednak vo vzťahu

k otázke viny, ako aj vo vzťahu k otázke trestu. V podrobnostiach preto krajský súd poukazuje na
odôvodnenie rozsudku (str. 13 – 18), s ktorým sa v plnej miere stotožnil.

Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku, s poukazom na obhajobné námietky obžalovaného
krajský súd konštatuje, že výrok o vine obžalovaného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby

a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. b) Trestného zákona nevzbudzuje žiadne dôvodné (rozumné) pochybnosti. Z dokazovania
vykonaného na hlavnom pojednávaní možno spoľahlivo zistiť, že obžalovaný spôsobom popísaným
v skutkovej vete napadnutého rozsudku naplnil všetky obligatórne zákonné znaky uvedeného trestného
činu. Žiadny z vykonaných dôkazov ani podľa názoru krajského súdu nespochybnil priebeh skutku tak,

ako bol ustálený okresným súdom, preto správne okresný súd dospel k záveru, že vina obžalovaného
bola bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná.

Aj krajský súd musí konštatovať, že všetky vykonané dôkazy vo svojom súhrne potvrdili, že obžalovaný
sa voči poškodenej v rozhodnom období správal spôsobom popísaným v skutkovej vete napadnutého

rozsudku. Tieto skutočnosti boli jednoznačne potvrdené výpoveďou samotnej poškodenej, ako aj
výpoveďami svedkov N. C. O., E. O., E. E., P. D., N. B., C. B., K. H., Q. L.. Taktiež ďalší svedkovia,
ktorých výpovede boli na hlavnom pojednávaní v súlade s § 263 ods. 1 Trestného poriadku potvrdili časté
hádky a hluk z obydlia obžalovaného a poškodenej. Krajský súd musí konštatovať, že nezistil žiadnydôvod, aby všetci vyššie uvedení svedkovia klamali, resp. si vo svojich výpovediach vymýšľali, pričom
niektorí svedkovia sa ani vzájomne nepoznali a ich výpovede sa pritom ohľadne niektorých rozhodných
skutočností zhodovali (pričom išlo aj o svedkov, ktorí sú rodinní príslušníci práve obžalovaného).

Z uvedeného je potom zrejmé, že skutok bol spoľahlivo zistený a bez akýchkoľvek dôvodných
pochybností preukázaný.

Zároveň vo vzťahu k výroku o vine je potrebné uviesť, že v prípade, ak súd prvého stupňa postupoval
pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, tzn. že ich hodnotil podľa svojho

vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i
v ich súhrne a urobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia, nemôže odvolací súd podľa § 321
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho
presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným v úvahu prichádzajúcim výsledkom, čo však nebol tento
prejednávaný prípad. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu chybu
v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia. Krajský súd sa preto stotožnil s názorom okresného súdu,

že v posudzovanej veci nejde o žiadnu pochybnosť, ale o rozumnú istotu, že obžalovaný žalovaný
skutok spáchal tak, ako bol ustálený v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Práve naopak, hodnotenie
vykonaných dôkazov v prospech obžalovaného by bolo nie len v príkrom rozpore so spravodlivosťou, ale
hlavne s pravidlami logického úsudku, keďže krajský súd rovnako ako súd prvého stupňa nemal o vine
obžalovaného žiadne rozumné dôvodné pochybnosti. V trestnom konaní platia zákonom stanovené

pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať
skutkový stav veci v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie. Trestný poriadok nestanovuje žiadne
pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých
dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2 ods. 12 Trestného poriadku,
podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom

podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo
niektorá zo strán. Námietky obžalovaného k obsahu a rozsahu vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých
dôkazných prostriedkov a námietky k hodnoteniu dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám
obžalovaného,svojimobsahompotomnenapĺňažiadnyodvolacídôvodpodľa§321Trestnéhoporiadku.

Všetkyvykonanédôkazytotižtvoriauzavretúreťazjednotlivýchdôkazov,logickynasebanadväzujúcich,
povyhodnoteníktorýchniejemožnéprijaťinýlogickýaprávnyzáver,nežten,ževinaobžalovanéhobola
preukázaná. Krajský súd tak nezistil žiadny zákonný dôvod pre to, aby mohol zrušiť napadnutý rozsudok
a vec vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Záverom v tejto časti krajský súd už
len poznamenáva, že na naplnenie skutkovej podstaty prejednávaného trestného činu sa nevyžaduje

následok vo forme nejakej duševnej choroby alebo posttraumatickej stresovej poruchy, dokonca tzv.
syndróm týranej osoby, ako to uvádzal obžalovaný v písomnom odôvodnení podaného odvolania, preto
boli z jeho strany naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty prejednávaného trestného činu.

V tejto súvislosti krajský súd ešte poznamenáva, že obžalovaný namieta hodnotenie dôkazov súdom

prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov,
ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Tu krajský súd konštatuje,
že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa súd stotožnil s jej právnymi
názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou
navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom právnych predpisov.

Možno teda konštatovať, že okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, ktoré v rámci dokazovania
prichádzali do úvahy, tieto náležite v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil, a dospel bez
akýchkoľvek dôvodných pochybností k záveru o vine obžalovaného zo spáchania žalovaného trestného
činu. Krajský súd tak nezistil ani žiadny zákonný dôvod pre to, aby mohol oslobodiť obžalovaného

spod obžaloby, keďže je zrejmé, že svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej
podstaty žalovaných trestných činov.

Okresný súd napokon nepochybil ani pri rozhodovaní o uloženom treste. Pri ukladaní trestu prihliadol
na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34, § 36, § 37, § 38 Trestného zákona, na ktoré je

povinný prihliadnuť, a to na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce
a priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ako aj generálnu
a individuálnu prevenciu. Okresný súd dostatočným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku
uviedol, prečo obžalovanému ukladal trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov.V tejto súvislosti krajský súd opätovne uvádza, že v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva
významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom

konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Okrem
ďalších skutočností, na ktoré je súd povinný pri ukladaní trestu prihliadnuť, patrí aj osoba
páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, rodinné, osobné), či možnosť jeho nápravy. Primeranosť
a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni
mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste. Ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona pre jeho

aplikovateľnosť v konkrétnom prípade nevyžaduje priznanie páchateľa ku spáchaniu trestného činu,
ani jeho postoj k prejednávanej veci. Súd musí zohľadniť okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa.
V zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Uložený trest odňatia slobody vo vyššie uvedenej výmere však krajský súd považoval za neprimerane

prísny, a to najmä s poukazom na okolnosti prípade a postoj samotnej poškodenej k celej prejednávanej
veci. Obžalovaný v rámci verejného zasadnutia predložil viaceré listy od poškodenej, z ktorých
jednoznačne vyplynulo, že ho stále miluje a chce s ním aj naďalej žiť. Z týchto dôvodov preto krajský súd
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že uložil obžalovanému trest odňatia
slobodyvovýmere4roky,spodmienečnýmodkladomjehovýkonunaskúšobnúdobuvovýmere5rokov,

teda v maximálne možnej výmere, akú Trestný zákon pre takýto druh trestu pripúšťa. Na poslinenie
účelu trestu a nápravu obžalovaného mu krajský súd uložil primerané obmedzenia a povinnosti, ktoré
bude musieť počas skúšobnej doby dodržiavať, v opačnom prípade to môže mať za následok nariadenia
nepodmienečného trestu. Takto uložený trest je potom podľa názoru krajského súdu postačujúci, pričom
spĺňa jednak výchovný účel trestu, ako aj atribúty individuálnej a generálnej prevencie, a zároveň

postihuje len obžalovaného, a zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí
jeho prevýchovu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V zmysle citovaného ustanovenia preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste, a sám
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, preto ostatné výroky napadnutého
rozsudku (ohľadne ochranného opatrenia) ostali týmto rozhodnutím nedotknuté.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného

poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.