Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 8, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/60/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6922010505
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6922010505.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka,
PhD. a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA, v trestnej veci
obžalovaného A. B., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a),
písm. b), písm. c), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa
08. apríla 2024 v Banskej Bystrici odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu

Rimavská Sobota sp. zn. 11T/122/2022 zo dňa 18. decembra 2023, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/122/2022 zo dňa 18. 12. 2023 bol
obžalovaný A. B. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora
Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota sp. zn. 1Pv/411/20/6609 zo dňa 21. 10. 2022, ktorá mu kládla

za vinu spáchanie zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b),
písm. c), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm. b), písm. j) Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
ako rodič a zákonný zástupca odo dňa 07. 09. 2015 do dňa 15. 04. 2020 v rodinnom dome v obci C.
D. XXX, E. F. G. a inde, vedome a opakovane pod vplyvom alkoholických nápojov bil svoje maloleté
deti H., nar. XX. XX. XXXX v F. G., I., nar. XX. XX. XXXX v F. G., J., nar. XX. XX. XXXX v F. G. a

A., nar. XX. XX. XXXX v F. G., palicou, polenami dreva po hrudi, po tvári, bil ich po celom tele, ťahal
maloletú I., nar. XX. XX. XXXX za vlasy, brucho, hodil ju o zem, jedného dňa na ňu dvakrát vytiahol
nôž, keď sa chvíľu rozprávala s kamarátkou, maloletého A., nar. XX. XX. XXXX bil drevom, rukou, kopal
do neho po celom tele, zdvihol zo zeme a hodil ho o stenu, ďalej bil deti skoro každý deň, maloleté
školopovinné deti nemohli chodiť pravidelne do školy, lebo ich nepustil preto, že boli chudé, alebo nemali
topánky, nemohli si robiť školské úlohy, lebo im to nedovolil, nemohli chodiť na školské výlety, keď ich

učiteľka vybrala a nemohli mať kamarátov, chodiť sa vonku hrať, nakoľko im to zakazoval a keby to
porušili, fyzicky ich trestal, ráno im zakazoval jesť, maloletí poškodení jedávali jedenkrát alebo dvakrát
denne len cestoviny, maloleté deti mu museli zbierať vonku špaky, ktoré si on potom upravoval a fajčil
ich, taktiež zo záverov znaleckého posudku K. B. A. č. 8/2021 a zo záverov znaleckého posudku K. L.
L. č. 15/2021 je zrejmé, že u všetkých týchto poškodených maloletých detí B. v dôsledku dlhodobej a
opakovanej traumatizácie, teda v priamej súvislosti s prežitými udalosťami znalkyňa zistila psychickú

ujmu (syndróm týranej osoby), v dôsledku traumatizácie bolo u týchto maloletých detí diagnostikované
spektrum postraumatických reakcií, kde sa jedná o viktimizačný syndróm a ďalšie psychické poruchy
ako dôsledok dlhodobej traumatizácie, čím týmto svojím konaním spôsoboval svojim týmto maloletým
deťom H., nar. XX. XX. XXXX M. F. G., I., H. XX. XX. XXXX M. F. G., J., H. XX. XX. XXXX M. F. G. a
A., nar. XX. XX. XXXX M. F. G., fyzické a psychické utrpenie, ktoré maloleté deti boli dňa 15. 04. 2020
neodkladnýmopatrenímOkresnéhosúduRimavskáSobotapodč.k.7P/63/2020-13zodňa08.04.2020

prijaté do starostlivosti Centra pre deti a rodiny ZEM DETÍ – Košice, n.o., K. XXX/X, N. H. O.
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní intervenujúca
prokurátorka, ktoré neskôr písomne odôvodnila v podstate tým, že rozhodnutie súdu pokladá za

nedôvodné a nezákonné. V priebehu vyšetrovania bolo zadováženými dôkazmi, ako aj na hlavnom
pojednávaní preukázané, že obžalovaný A. B. sa v zmysle obžaloby opakovane, dlhodobo a takmer
dennodenne dopúšťal domáceho násilia, teda predmetného protiprávneho konania voči poškodeným,
svojim štyrom maloletým deťom, ktoré neboli schopné sa adekvátne, resp. vôbec brániť, hlavne
voči staršiemu synovi, mal. H. B., čím naplnil po stránke subjektívnej i objektívnej zákonné znaky

skutkovej podstaty žalovaného zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Zdôraznila, že sa
jedná o páchanie domáceho násilia, ktoré sa dialo v žalovanom období v domácom prostredí,
prevažne dennodenne bez ďalších svedkov, okrem maloletých poškodených detí a ich predpojatej
macochy. Trestná činnosť obžalovaného bola v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní plnej
miere preukázaná vykonanými dôkazmi, ktoré v podanom odvolaní vymenovala a zopakovala ich
obsah (výpovede svedkov, poškodených maloletých detí, znalecké posudky), a uzavrela, že takto

závažné skutočnosti, ktoré obidve znalkyne konštatovali u všetkých štyroch maloletých poškodených
v prípravnom konaní a v konaní pred súdom im mohli byť takto dlhodobo a intenzívne spôsobené
a spôsobované len a len osobou, od ktorej boli závislé, s ktorou žili v kritickom čase v spoločnej
domácnosti. O takýchto okolnostiach poškodené deti dokázali s odstupom času hovoriť až vtedy, keď sa
vymanili z tohto prostredia, kde násilie fyzické a psychické páchal na nich ich vlastný otec, nakoľko iný

život dovtedy ani nepoznali, ani nemali. Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy vykonané v prípravnom
konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní podľa jej názoru súd na hlavnom pojednávaní nevyhodnotil
správne, keď obžalovaného A. B. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby,
preto navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu nové konanie
a rozhodnutie.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí zotrval na písomnom odôvodnení odvolania
a navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie
a rozhodnutie.

Opatrovník maloletých poškodených na verejnom zasadnutí uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že tri
maloleté deti odmietli vypovedať v konaní pred súdom a jedno maloleté dieťa vypovedalo v prospech
obžalovaného, ponechal na zvážení súdu rozhodnutie o podanom odvolaní.

Obhajca obžalovaného v rámci verejného zasadnutia uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za

zákonný, okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy a správne ich aj vyhodnotil. Žiadny priamy dôkaz
vykonaný po vznesení obvinenia neusvedčuje obžalovaného zo spáchania skutku, preto navrhol, aby
krajský súd odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí súhlasil s tým, čo uviedol jeho obhajca.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote
ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s §
307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo

k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací
súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie okresného
prokurátora nie je dôvodné.

Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku
v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájomodporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou a akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny
a prípadného trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa

v ňom prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami, najmä vo vzťahu k výroku
o vine. V podrobnostiach preto krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku (str. 10 – 16), s ktorým
sa v plnej miere stotožnil.

Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku, s poukazom na odvolacie dôvody okresného

prokurátora krajský súd konštatuje, že na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych
a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov,
ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje
z jeho spáchania obžalovanú, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine
môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok,
ktorý je predmetom trestného stíhania, resp. či je tento skutok trestným činom.

Z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že v predmetnej trestnej veci neexistuje žiadny procesne
použiteľný dôkaz (vykonaný kontradiktórnym spôsobom po vznesení obvinenia), a to ani priamy, ani
súhrn nepriamych, na základe ktorých by bolo možné uznať vinu obžalovaného z prejednávaného
trestného činu. Tri maloleté deti po zákonnom poučení odmietli vypovedať, a maloletý H. B. vypovedal,

že ich otec (obžalovaný) nerobil nič zlé, netýral ich. Aj ostatné dôkazy, ktorých obsah zhrnul okresný súd
v odôvodnení napadnutého rozsudku, svedčili v prospech obžalovaného, a v podstate jedinými dôkazmi,
ktoré by mali potvrdzovať zlé zaobchádzanie obžalovaného so svojimi deťmi, boli znalecké posudky.
V zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov vyjadrenej v § 2 ods. 12 Trestného poriadku ale správne
okresný súd dospel k záveru, že vina obžalovaného nemôže byť postavená len na záveroch znaleckého

dokazovania, keď žiadny z iných na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov závery tohto znaleckého
dokazovania nepotvrdil.

Ak súd prvého stupňa postupoval podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, tak odvolací súd nemôže
napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s

iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku
vytknúť žiadnu chybu v zmysle uvedeného ustanovenia (R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd
ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim
výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa.

Krajský súd tiež podotýka, že oslobodzujúci rozsudok nie je rozhodnutím o nevine obžalovaného. Pre
odsúdenie však musí byť jednoznačne preukázané, že sa skutok stal, že je trestným činom a že ho
spáchal práve obžalovaný, ktorý je zaň aj trestne zodpovedný. Zásada náležitého zisťovania skutkového
stavu veci, o ktorej nie sú dôvodné pochybnosti, vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine o
jednoznačne zistené fakty a nie iba o určitý stupeň pravdepodobnosti. Ak v konkrétnom prípade nie je

možné určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť tú, ktorá je pre
obžalovaného najpriaznivejšia (obdobne R 46/1963), pričom ani vysoký stupeň podozrenia sám osebe
nemôže vytvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok.

Záverom je teda možné zhrnúť, že aj oslobodenie obžalovaného spod obžaloby je zákonným

rozhodnutím v prípade, ak prokurátor, ktorý zastupuje obžalobu, neunesie dôkazné bremeno. Preto
okresný súd v tomto prípade, rešpektujúc zásadu in dubio pro reo, nemal inú možnosť, ako oslobodiť
obžalovaného spod obžaloby.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia zamietol odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného

poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.