Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 20, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425200425
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4425200425.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. X, D. E., adresa na doručovanie: F. XX, G. H., proti odporcovi: F. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Klára Decsiová, so sídlom Radničná
4, Nové Zámky, IČO: 42426740 , v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní

odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13. februára 2025 č. k. 4C/6/2025-17,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í takto:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ukladá odporcovi, aby sa nepribližoval
k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v
konaní pred súdmi, v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní a v priestupkovom konaní.

Odporca môže podať proti navrhovateľke žalobu o navrátenie do pôvodného stavu, náhradu škody alebo
inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. a V. z r u š u j e a v r

a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom nariadil neodkladné opatrenie v tom znení,
že vo výroku II. nariadil odporcovi F. B., bytom I., aby sa na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov
nepribližoval k osobe navrhovateľky s výnimkou účasti na procesných úkonov v konania pred súdmi,
orgánmi činnými v trestnom konaní a prípade orgánmi prejednávajúcimi priestupky, a to po dobu
jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia, výrokom III. súd nariadil odporcovi, aby

prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami nekontaktoval
navrhovateľku, okrem prípadu týkajúcu sa starostlivosti a zdravotného stavu maloletého C. B. a v
rámci tejto komunikácie zakázal používať vyhrážky a oplzlé výroky. Výrokom IV. nariadil navrhovateľke
povinnosť zložiť na účet správcu systému súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v sume 50 eur do 3 dní po právoplatnosti uznesenia a výrokom V. rozhodol, že odporca
je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil

ustanoveniami § 255 ods. 1, 262 ods. 1, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. h), g), § 328 ods.
1, § 329 ods. 1, ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ako aj
skutočnosťami zistenými z obsahu spisu, na základe čoho dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na
nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný.

2. Súd prvej inštancie poukázal na návrh navrhovateľky, ktorá uviedla, že s odporcom ako otcom ich

maloletého syna bývali v spoločnej domácnosti v Nových Zámkoch, pričom odporca požíval alkoholické
nápoje v nadmernej miere, čo sa neustále stupňovalo a vyvolávalo u odporcu agresivitu. Táto agresivitau odporcu v súčasnosti dosiahla stupeň, ktorý začína byť nebezpečný pre ňu aj pre ich spoločné
dieťa, čo malo za následok, že musela s odporcom ukončiť spoločné bývanie. Odporca sa jej však
vyhráža, predovšetkým prostredníctvom elektronickej komunikácie, preto v auguste 2024 podala na

odporcu trestné oznámenie pre nebezpečné vyhrážanie, avšak vo veci polícia nekoná, preto musela
podať opätovne trestné oznámenie 30.01.2025. Na ňu, aj na ich spoločné maloleté dieťa, ktoré má
navyše zdravotné problémy zle vplýva takéto chovanie odporcu, navrhovateľka má strach a obavy, že by
odporca mohol svoje verbálne prezentované vyhrážky naplniť, preto žiadala, aby súd zakázal odporcovi
kontaktovať navrhovateľku a priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.

3. Súd prvej inštancie sa stotožnil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia konštatujúc, že
navrhovateľka odvodzovala svoju požiadavku na neodkladnú úpravu z existencie nebezpečenstva
bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa psychického a fyzického násilia odporcom
voči nej. Navrhovateľka sa dôvodne obávala o svoje zdravie, preukázala v konaní dôvodnú obavu, nielen
o svoje zdravie, ale aj o zdravie spoločného dieťaťa strán, preto súd považoval návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia za dôvodný v časti nároku navrhovateľky, aby sa odporca nepribližoval do
vzdialenosti 5 metrov k jej osobe. Zároveň súd prvej inštancie považoval za dôvodnú aj tú časť podaného
návrhu, v ktorej sa navrhovateľka domáhala zákazu elektronickej a inej obdobnej komunikácie odporcu.
Súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka v konaní predložila listinné dôkazy na základe ktorých
bolo preukázané, že odporca sa jej vyhrážal ublížením na zdraví, oplzlo jej nadával, čo nepriaznivo

vplývalo na jej psychický stav. Navrhovateľka mala obavu, že tieto verbálne vyhrážky, by mohol odporca
aj naplniť, a preto na základe týchto skutočností, súd zakázal odporcovi kontaktovať navrhovateľku
v akejkoľvek forme, až na výnimku starostlivosti o maloleté dieťa C. B.. V závere súd uviedol, že ohraničil
trvanieneodkladnéhoopatrenianadobujednéhorokaododňaprávoplatnostiuzneseniaoneodkladnom
opatrenívzhľadomnatúskutočnosť,ževkonaníbolopreukázané,žestranysporusúrodičmimaloletého

dieťaťa, pričom môže dôjsť k zmene vzájomných vzťahov medzi stranami, aj s ohľadom na starostlivosť
o maloleté dieťa. Z toho dôvodu nebolo potrebné poučiť strany sporu o možnosti zrušenia neodkladného
opatrenia na návrh hociktorej zo strán. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods.
1 CSP k § 255 ods. 1 CSP a navrhovateľke úspešnej v konaní priznal nárok na náhradu trov konania
vo výške 100%.

4. Proti tomuto uzneseniu podal písomne v zákonnej lehote odvolanie odporca a to s poukazom na
§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP proti výroku II a III neodkladného opatrenia a navrhol odvolaciemu
súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že súd návrh
navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Vo svojom odvolaní uviedol, že návrh

navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia považuje za účelový a nedôvodný a tvrdenia
navrhovateľkyuvádzanévjejnávrhuzavymyslené.Zaúčelovýhopovažovalzdôvodu,ženavrhovateľka
chce obmedziť jeho stretávanie sa s ich spoločným maloletým dieťaťom, nakoľko si našla priateľa
z Maďarska a chcela by s ním ísť do Maďarska, s čím on nikdy súhlasiť nebude, pretože má záujem sa
so svojim maloletým synom stretávať. Uviedol, že sa s navrhovateľkou, okrem stretávania v rámci jeho

styku s maloletým synom každý párny víkend vôbec nestretáva, preto je otázne, akým spôsobom by
mohol navrhovateľke fyzicky ublížiť a spôsobiť jej ujmu na zdraví. Poukázal na to, že s navrhovateľkou žil
odroku2020doroku2024anikdysaanivočinejaanivočiichspoločnémumaloletémusynovinesprával
násilne, ani im fyzicky neubližoval, preto obava navrhovateľky o jej a najmä zdravie maloletého syna nie
je dôvodná. V závere zdôraznil, že čo sa týka oznámenia zo dňa 30.01.2025 ohľadne nebezpečného

vyhrážania, ktorého sa mal údajne dopustiť, tak toto preukázané nebolo a za takýto skutok stíhaný nie
je. Poprel, že by sa navrhovateľke verbálne vyhrážal, naopak navrhovateľka s ním komunikovala tak, že
používala rôzne vyhrážky, vulgarizmy, nadávky, a preto jemu uložený zákaz kontaktovať navrhovateľku
považuje za nedôvodný, navyše navrhovateľka ho zablokovala v aplikácii Messenger a nemôže jej ani
volať a posielať správy. Nemôže sa tak v dôsledku toho informovať ohľadom maloletého syna.

5. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že napadnuté uznesenie
považuje za zákonné a správne. Uviedla, že všetky skutočnosti, ktoré popísala vo svojom návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia sa zakladajú na pravde, trvá na nich a naopak odporcom uvádzané
skutočnosti v odvolaní sa nezakladajú na pravde. Poukázala na skutočnosť, že skoro každú druhú

nedeľu, keď príde odporca za maloletým dieťaťom musí zasahovať polícia, pretože sa jej odporca
neustále vyhráža fyzickým napadnutím, zisťuje s kým sa stretáva, kde chodí a fotí si ju do mobilu. Na
základe týchto skutočností navrhla, aby odvolací sú zamietol odvolanie odporcu a potvrdil napadnuté
uznesenie.6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie

súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II., ktorým zakázal odporcovi približovať sa k navrhovateľke
na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov je potrebné zmeniť s poukazom na § 388 CSP, avšak len v časti
vymedzujúcej trvanie neodkladného opatrenia. V napadnutom výroku III., ktorým súd prvej inštancie
zakázal odporcovi kontaktovať navrhovateľku, ako aj vo výroku V. o trovách konania, uznesenie súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 389 ods.

1 písm. b) CSP.

7. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na

určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Aplikácia § 325 ods. 2 písm. h/ CSP je aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia
problematiky neoprávnených zásahov do telesnej a duševnej integrity človeka. Jedným z najtypickejších
neoprávnených zásahov do osobnostných práv je násilie. Násilie možno vo všeobecnosti definovať
ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti

osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú
pravdepodobnosť následok poranenia, psychickú škodu a podobne. Násilie znamená najčastejšie
jednorazového fyzického ataku, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku.
Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú
život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti.

Neodmysliteľnoukategóriounásiliajebolesťahrozbabolesti.Deklaráciaoodstránenínásiliapáchaného
na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 označuje násilie ako akýkoľvek násilný
čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane
vyhrážaniasatakýmitočinmi,zastrašovania,alebosvojvoľnéhoobmedzovaniaslobodyatovoverejnom
či súkromnom živote (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo 10/2012).

11. V prejednávanej veci je predmetom konania návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatreniabezzačatiakonaniavovecisamej.Súdprvejinštancievyhovelnávrhunavrhovateľkyanariadil
neodkladné opatrenie výrokmi II. a III., ktoré boli napadnuté odvolaním zo strany odporcu.
12. Napadnutým výrokom II. súd uložil odporcovi, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť
menšiu ako 5 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v konania pred súdmi, orgánmi

činnými v trestnom konaní a v prípade orgánmi prejednávajúcimi priestupky, a to po dobu jedného
roka od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa
§ 325 ods. 2 písm. h/ CSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie
dôvodnéhopodozreniaznásiliaznamená,žesúdpomocouponúknutýchdôkaznýchprostriedkovzisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť

sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia
sa v týchto prípadoch preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska
procesného maximálne zrýchlené.
13. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie pokiaľ ide o vyhovenie tomuto
nároku navrhovateľky, ktorá poukázala na to, že v dôsledku odporcovej verbálnej a komunikačnej

agresivity v roku 2024 podala na odporcu trestné oznámenie pre nebezpečné vyhrážanie, pričom
v súčasnosti sa odporcove vyhrážky stupňujú cez elektronickú komunikáciu (aplikáciu Messenger), ako
aj prostredníctvom telefonickej komunikácie. Navrhovateľka predložila spolu s návrhom listinné dôkazy
preukazujúceichverbálnukomunikáciu,pričomzostranyodporcunepochybneideoagresívnevyhrážky
smerujúce voči navrhovateľke, z ktorej odôvodnene vyplývajú obavy navrhovateľky, že jej odporca môže

vážne ublížiť na zdraví. Z uvedených dôvodov navrhovateľka podala na okresnú prokuratúru trestné
oznámenie, pre podozrenie zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1 Trestného zákona.14. Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka predloženými listinami osvedčila, že odporca sa jej
slovne vyhráža ublížením na zdraví, dokonca smrťou. Z výpisu ich vzájomnej elektronickej komunikácie
tiež vyplýva, že odporca sa voči navrhovateľke vyjadruje vulgárne, osočuje ju a agresívne vystupuje. Aj

keď ide „len“ o hrozbu násilia, je zrejmé, že zasahuje do psychickej integrity navrhovateľky. K námietke
odporcu, že nebolo preukázané, že by sa dopustil trestného činu nebezpečného vyhrážania odvolací
súd uvádza, že trestné oznámenie je zo dňa 30.01.2025 , a záver o tom, či k spáchaniu tohto trestného
činu prišlo, urobia orgány činné v trestnom konaní. Odvolací súd sa však nestotožnil s tým, že súd prvej
inštancie ohraničil trvanie neodkladného opatrenia na dobu jedného roka, pričom jeho odôvodnenie

v bode 15 je nezrozumiteľné a neodôvodnené. Argumentovať tým, že môže dôjsť k zmene vzájomných
vzťahov medzi stranami sporu ( ako rodičmi maloletého dieťaťa) práve s ohľadom na uplynutie doby
jedného roka, postráda logické závery. K zmene vzájomných vzťahov rodičov predsa môže dôjsť
v hocijakom časovom horizonte alebo aj nikdy. Odvolací súd preto zmenil výrok II. napadnutého
uznesenia v tejto časti tak, že neurčil trvanie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie nariadil
súd prvej inštancie bez ohľadu na to, že neprebieha konanie vo veci samej. Podľa názoru odvolacieho

súdu, v danej veci samotné neodkladné opatrenie bude postačovať na poskytnutie plnohodnotnej súdnej
ochrany, pričom rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia konzumuje rozhodnutie vo veci samej.
Z uvedeného dôvodu nenariadil navrhovateľke podľa § 336 ods. 1 veta druhá CSP povinnosť podať proti
odporcovi žalobu vo veci samej a ani nevymedzil podľa § 330 ods. 1 CSP dobu trvania neodkladného
opatrenia. Zároveň však odporcu podľa § 337 CSP poučil, že môže podať proti navrhovateľke žalobu

o navrátenie do pôvodného stavu, náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia. Je potrebné tiež zdôrazniť, že odporca v zmysle ust. § 334 CSP, môže podať na súd návrh
na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
15. Odvolací súd dopĺňa, že pri neodkladných opatreniach podľa § 325 ods. 2 písm. e) až h)
musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby,

proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Pričom kvalitatívne požiadavky na
osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad
hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľka osvedčila výpisom z elektronickej
komunikácie medzi ňou a odporcom, z ktorej jasne vyplýva, že odporca sa jej vyhráža, atakuje je
fyzickým ublížením, používa nadávky a vyvíja psychický nátlak na navrhovateľku. Ako už bolo uvedené,

odvolací súd sa čiastočne stotožnil s výrokom II. napadnutého uznesenia, ktorým zakázal odporcovi
približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, avšak vzhľadom na nedôvodné
ohraničenie doby trvania neodkladného opatrenia, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo
výroku II. podľa § 388 CSP zmenil tak, že neurčil dobu trvania neodkladného opatrenia
16. Pokiaľ ide o napadnutý výrok III., ktorým súd uložil odporcovi, aby prostredníctvom elektronickej

komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami nekontaktoval navrhovateľku, okrem
prípadu týkajúcu sa starostlivosti a zdravotného stavu maloletého C. B. a v rámci tejto komunikácie
zakázal používať vyhrážky a oplzlé výroky, tento výrok považoval odvolací súd za nezrozumiteľný
a nevykonateľný . V danom, prípade ide o neodkladné opatrenie podľa ust. § 325 ods. 2 písm. g) CSP
– zákaz kontaktovania navrhovateľky ňou vymedzenými spôsobmi. V tomto smere súd prvej inštancie

iba uviedol, že návrh považuje za dôvodný vzhľadom na predložené listinné dôkazy, a preto zakázal
odporcovi kontaktovať navrhovateľku v akejkoľvek forme, až na výnimku starostlivosti o maloleté dieťa
C. B.. Súd prvej inštancie sa však nezaoberal špecifikáciou tohto návrhu, keď navrhovateľka žiadala,
aby bolo odporcovi zakázané kontaktovať ju prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo
inými obdobnými prostriedkami. Z návrhu pritom vyplýva, že odporca kontaktuje navrhovateľku najmä

prostredníctvom elektronickej komunikácie Messenger a tiež priamou telefonickou komunikáciu. Súd
prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie presne v znení, v akom ho požadovala navrhovateľka,
nezisťoval však akými inými obdobnými prostriedkami nemá odporca kontaktovať navrhovateľku, či
je to napríklad prostredníctvom sms, telefonických hovorov, teda vo všeobecnosti telefonicky, alebo
navrhovateľka požaduje aj inú formu nekontaktovania. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP, neodkladným

opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo
inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takýmto konaním ohrozená. Už aj v uvedenom ustanovení je vymedzené akými
spôsobmi je možné uložiť strane, aby nekontaktovala druhú ( ohrozenú ) osobu. V tomto smere mal súd
prvej inštancie vyzvať navrhovateľku v zmysle § 129 CSP, aby odstránila vady podania a špecifikovala

tento výrok tak, aby bol zrozumiteľný a vykonateľný.
17. Vzhľadom k vyššie uvedenému, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
III.,ktorýmsúdzakázalodporcovikontaktovaťnavrhovateľkuelektronickoukomunikačnouslužboualebo
inými obdobnými prostriedkami, ako aj vo výroku V. o trovách konania, podľa § 389 ods. 1 písm. b)CSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie
bude opätovne sa zaoberať touto časťou návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia
a odstrániť vady podania v zmysle vyššie uvedeného a následne posúdiť dôvodnosť tohto návrhu

v zmysle ust. § 325 a nasl. CSP. Súd prvej inštancie opätovne a bezodkladne rozhodne o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom jeho povinnosťou bude svoje rozhodnutie i náležite
odôvodniť tak, aby toto rozhodnutie spĺňalo požiadavky kladené na súdne rozhodnutia príslušnými
ustanoveniami CSP.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).