Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 13, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 37Ek/1206/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118318778
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6118318778.14

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: CRN2 s.r.o., so sídlom Klincová 35, 821
08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 232 413, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter
Bartoš, s. r. o., so sídlom AK Martina Granca 3618/44, 841 02, Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO:
52 262 821, proti povinnému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XXX/XX, XXX XX G.,
právne zast.: JUDr. Marek Lehuta, advokát, so sídlom M. Waltariho 7, 921 01 Piešťany, IČO: 45 011

303, o vymoženie pohľadávky vo výške 429,84 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom
JUDr. Juraj Rácik, so sídlom Exekútorského úradu Hlavná 11, 917 01 Trnava, pod sp. zn. 358EX 369/18,
o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/1206/2018 zo dňa
27.05.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/1206/2018 zo dňa 27.05.2025 vydané
vyšším súdnym úradníkom v celom rozsahu z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 10.08.2018 domáhal od
povinného vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 429,84 eura s príslušenstvom. Ako exekučný
titul pripojil k návrhu na vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/274/2017 zo dňa
18.12.2017, ktorý vydal A. D. G., ad hoc rozhodca rozhodcovského súdu. Exekučný súd poverením
zo dňa 17.08.2018 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Juraja Rácika, so sídlom

Exekútorského úradu Hlavná 11, 917 01 Trnava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 358EX 369/18.

2. Dňa 29.07.2022 bol tunajšiemu súdu doručený v poradí druhý návrh povinného na zastavenie
exekúcie. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že rozhodcovský súd vydal exekučný
titul bez rozhodcovskej zmluvy, pritom poukázal na uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn.
23Cr/46/2018 - 119 zo dňa 11.07.2022, konkrétne na bod 2 odôvodnenia uvedeného uznesenia. Povinný

pritom poukázal tiež na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/122/2011, rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS
484/2018 a na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 50/2019-26, ktoré označujú rozhodcovský rozsudok
vydaný bez rozhodcovskej zmluvy ako nulitné rozhodnutie, teda také rozhodnutie, ktoré nevyvoláva
právne účinky. Ďalej povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že rozhodcovský súd konal
a rozhodol v priebehu plynúceho konkurzného konania na majetok spoločnosti napriek tomu, že táto
kompetencia rozhodcovskému súdu nie je zverená, keď v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať

spory, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného alebo reštrukturalizačného konania. Tretím dôvodom na
zastavenie exekúcie podľa povinného je skutočnosť, že rozhodcovský súd začal rozhodcovské konanie
v čase, keď už bol na spoločnosť PROFINT, spol. s.r.o. vyhlásený konkurz. Rozhodcovský súd vydal
rozsudok v zmysle § 135a ods. 5 OBZ napriek tomu, že ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz,
môže nároky veriteľov voči konateľom uplatňovať výhradne len správca konkurznej podstaty.

3. Uznesením sp. zn. 37Ek/1206/2018 zo dňa 27.05.2025 súd v poradí druhý návrh povinného na
zastavenie exekúcie zamietol a priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekúcievo výške 34,40 eura. V predmetnom uznesení súd v osobe vyššieho súdneho úradníka k tvrdeniu
povinného, že Okresný súd Bratislava V v uznesení sp. zn. 23Cr/46/2018 - 119 zo dňa 11.07.2022
dospel v bode 2 odôvodnenia rozhodnutia k záveru, že rozhodcovská zmluva nebola uzatvorená,

uviedol, že v uvedenom rozhodnutí (bod 2 odôvodnenia) súd vôbec nekonštatoval skutočnosť, že
nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, na podklade ktorej rozhodcovský súd prejednal spor a vydal
následne exekučný titul (sp. zn. RD/274/2017 zo dňa 18.12.2017, ktorý vydal A. D. G., ad hoc rozhodca
rozhodcovského súdu), ale len citoval použitie právneho predpisu v posudzovanej veci. Uvedeným
rozhodnutím súd zamietol návrh na odklad vykonateľnosti exekučného titulu, keď žalobca (povinný)

zmeškal hmotnoprávnu lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, avšak z
uvedeného rozhodnutia vôbec nevyplýva tá skutočnosť, že rozhodcovská zmluva nebola uzatvorená,
resp. že by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého je vedená exekúcia, zrušený.
K námietke povinného o neplatnosti rozhodcovskej doložky exekučný súd ďalej uviedol, že predmetné
exekučné konanie je vedené na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku,
ktorý však nemá daný spotrebiteľský charakter, v dôsledku čoho je vylúčené, aby súd vo vykonávacom

konaní pristupoval k vecnému prieskumu toho rozhodnutia, na podklade ktorého je predmetné exekučné
konanie vedené. Uvedená argumentácia súdu sa nepochybne opiera aj o Ústavným súdom Slovenskej
republiky vymedzený rámec, ktorý nálezom sp. zn. I. ÚS 265/2020 - 59 zo dňa 15.12.2020 určil hraničné
parametre oprávňujúce exekučný súd realizovať vecný prieskum rozhodcovského konania majúceho
nespotrebiteľský charakter. Uvedená koncepcia prijatá Ústavným súdom SR sa v zásade opiera o

princíp, v rámci ktorého je skúmanie právomoci rozhodcovského súdu zverené do rúk civilných súdov,
ktoré k uvedenému pristupujú na základe podanej žaloby o zrušenie rozhodcovského súdu. Práve
vo svetle týchto skutočností nie je exekučný súd orgánom oprávneným posudzovať relevanciu tých
námietok, na ktoré povinný upozornil v podanom návrhu na zastavenie exekúcie.
Vyšší súdny úradník ďalej poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 22/2020

zo dňa 13.05.2020, cit.: „S poukazom na už uvedené právne posúdenie (čl. V odôvodnenia)
ústavný súd konštatuje, že v inom ako spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní exekučný súd nie
je oprávnený skúmať právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu neplatnosti, resp. neexistencie
rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy, keďže na uplatnenie takejto námietky existujú v zmysle zákona
o rozhodcovskom konaní iné inštitúty (námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre

neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 zákona o rozhodcovskom konaní,
resp. podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom
konaní). Možnosť uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a možnosť podať
žalobuozrušenierozhodcovskéhorozsudkuvnespotrebiteľskýchveciachvylučujeskúmanieprávomoci
rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pričom nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v

iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú
zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní.“. K uvedenému tiež poukázal
na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/2020-59 zo dňa 15.12.2020, cit: „Napadnuté uznesenie
exekučného súdu vychádza z toho, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá s dlžníkom, ktorým je
právnická osoba, a nie s fyzickými osobami jej štatutárov. Okresný súd teda posudzoval, či sa

rozhodcovským rozsudkom nerozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva.
Zákon o rozhodcovskom konaní ani Exekučný poriadok však v čase rozhodovania okresného
súdu také ustanovenia, ktoré by umožňovali exekučnému súdu vykonať prieskum rozhodcovského
rozsudku v nespotrebiteľských veciach v exekučnom konaní z hľadiska rozsahu rozhodcovskej zmluvy,
neobsahovali. V zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bodu 3 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodovanie

o tom, či má byť zrušený rozhodcovský rozsudok v nespotrebiteľskej veci, osobitný zákon zveruje
do vecnej príslušnosti osobitne kauzálne príslušných súdov podľa § 28 ods. 1 CSP. Tieto súdy sú
kompetentné posudzovať okrem iného to, či sa rozhodcovským rozsudkom „rozhodol spor, pre ktorý
nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky“ ako
jeden zo zákonných dôvodov zrušenia takéhoto rozhodcovského rozsudku. Vychádzajúc z uvedeného,

ústavnému súdu neostáva iné ako konštatovať, že exekučný súd napriek nedostatku svojej príslušnosti
a absencie zákonnej opory pre takýto postup skúmal platnosť a rozsah rozhodcovskej zmluvy. Tieto
atribúty rozhodcovskej zmluvy sú však zákonnými dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku a
rozhodovanie o nich je zákonom zverené kauzálne príslušnému okresnému súdu (§ 28 ods. 1 CSP). V
zastavení exekúcie na základe výsledkov takéhoto skúmania tak ide o závažnú procesnú vadu, ktorá

mala vplyv na vecnú správnosť napadnutého uznesenia okresného súdu a z ústavného hľadiska jej
intenzita indikuje neakceptovateľnosť.“
Pokiaľ ide o námietku povinného, že rozhodcovský súd rozhodol spor, ktorý vznikol v priebehu
konkurzného konania alebo reštrukturalizačného konania (§ 1 ods. 3 písm. d) zákona č. 244/2022 orozhodcovskom konaní) a tiež námietku, že rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok v zmysle
§ 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, a to napriek tomu, že ak je na majetok spoločnosti vyhlásený
konkurz, môže nároky veriteľov voči konateľom uplatňovať výhradne správca konkurznej podstaty, súd

uviedol, že exekučný súd podľa novej právnej úpravy exekučného konania po novele Exekučného
poriadku zákonom č. 2/2017 Z. z. účinnej od 01.04.2017 nemá vôbec žiadnu právomoc zasahovať
do právoplatných rozhodnutí, resp. posudzovať činnosť rozhodcovského súdu v základnom konaní. Z
tohto dôvodu súd nemôže prihliadnuť na uvedené námietky povinného. Exekučný súd je rozhodnutím
rozhodcovského súdu viazaný, nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodnutia, nemôže

naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu, keďže nedisponuje právomocou rušiť, či meniť
rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, čo vyplýva z cieľa exekučného konania, ktorým nie je opätovné
riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon práva (plnenia) priznaného
exekučným titulom. Inými slovami povedané exekučný súd nijakým spôsobom nemôže zasahovať do
práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že v rámci exekučného konania

možno preskúmavať len tie okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré
existovali pred jeho vznikom. Pokiaľ teda povinný namieta postup rozhodcovského súdu v základnom
konaní,ideookolnosti,ktorénastalipredvznikomexekučnéhotituluapovinnýmalmožnosťichnamietať
v nachádzacom (pôvodnom) konaní zákonom stanoveným spôsobom (právo vyjadriť sa k žalobe, právo
podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku). Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným

prostriedkom a povinný nemôže v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne, ani formálnoprávne
námietky,ktorémaluplatniťvpôvodnomkonaní,atozdôvodu,ževovykonávacomkonaníjepredmetom
rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia. V tejto fáze konania
preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní.
Exekučný súd je obsahom exekučného titulu viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné

vady základného konania (aj vtedy, ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To
teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho
významu (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 31.07.2008, sp. zn. 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie
exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Vo
vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza súd z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré

je exekučným titulom. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva
to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak rozhodcovský súd v základnom konaní a v
jeho rozhodovacej činnosti. Exekučnému súdu v exekučnom konaní ani v rámci rozhodovania o návrhu
na zastavenie exekúcie neprináleží posudzovať ani revidovať rozhodnutie, ktoré mu je ako exekučný
titul predložené, ani procesný postup rozhodcovského súdu v základnom konaní a je vykonateľným

rozhodnutím vo veci samej (exekučným titulom) viazaný.

4. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný včas sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že považuje exekučný
titulzaneprávoplatnýanevykonateľný.Exekučnýsúdnedostatočneodôvodnilsvojerozhodnutieanedal
primeranú alebo žiadnu odpoveď na argumenty povinného, ktoré považuje povinný za rozhodujúce.

V tomto smere poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06, v zmysle ktorého
„ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument...“ rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/05 „pokiaľ všeobecný súd
dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami tvoriacim základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie všeobecného súdu považovať

za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.“ Povinný trvá na tom, že medzi oprávneným alebo jeho predchodcom a povinným
alebo spoločnosť PROFINT s.r.o., IČO: 18046835 nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva a neexistuje
ani žiadny podpísaný doklad, ktorý obsahuje rozhodcovskú zmluvu alebo doložku, alebo odkaz na
rozhodcovskú zmluvu, resp. doložku. Povinný trvá na tom, že oprávnený nemal právo na podanie

žaloby v zmysle ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka po vyhlásení konkurzu na majetok Profint
s.r.o. Povinný trvá na tom, že v čase konkurzu nemohol veriteľ podať žalobu vo veci pohľadávky na
konateľa, ale na správcu. Povinný uviedol, že v exekučnom titule je uvedené, že žalovaný A. B. C. má
uhradiť dlžnú sumu z titulu “náhrady škody“, z petitu nie je zrejmé a akú škodu ide. Podľa ust. § 135a
ods. 5 Obchodného zákonníka sa neurčuje, či veriteľovi vznikla škoda a podobne, ale veriteľ uplatňuje

existujúcu pohľadávku, ktorá je evidovaná voči spoločnosti priamo u konateľa. Povinný nevylučuje,
že oprávnenému mohla vzniknúť škoda nezaplatením faktúry, ale takáto škoda sa uplatňuje priamo
v spoločnosti bez ohľadu na to, či to spôsobil konateľ. V spoločnosti Profint s.r.o. nebola uplatňovaná
žiadna vzniknutá škoda. Povinný trvá na tom, že rozhodcovský súd nebol oprávnený vôbec začaťrozhodcovské konanie, rozhodcovské konanie bolo tiež neprípustné podľa § 1 ods. 3 písm. d) zákona č.
244/2002 Z.z., § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. Rozhodcovský súd uviedol vznik rozhodcovskej zmluvy
podľa § 4 ods. 4 zákona č. 244/2002, čo povinný považuje za neprijateľné, lebo uvedený § platí až od

roku 2015, ale všetky predložené doklady sú z roku 2013. Povinný trvá na tom, že v konaní nevznikli
podmienky na vznik rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 7 zákona č. 244/2002 Z.z.
Povinný trvá na tom, že exekučný súd bol povinný preskúmať podaný návrh na vykonanie exekúcie
a s ohľadom na právne závery mal návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť ešte pred poverením
exekútora na vykonanie exekúcie. Exekučný súd je povinný preskúmať návrh na vykonanie exekúcie

a jeho prílohy. Podľa mnohých rozhodnutí ústavného súdu je exekučný súd povinný skúmať najmä to, či
exekučný titul bol vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie. Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS
265/2020 uviedol: „v prípade zistenia, že exekučný titul bol vydaný neoprávneným, resp. neexistujúcim
subjektom je Okresný súd ako súd exekučný povinný na zistenú nulitu aktu prihliadnuť, pretože ide
o rozhodnutie trpiace takou extrémnou vadou, ktorá nevyvoláva právne účinky napriek tomu, dané
rozhodnutie nebolo formálne zrušené. !

Rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré podporili exekúciu na základe rozhodcovského rozsudku (sp.
zn. I. ÚS 265/2020, IV. ÚS 22/2020, II. ÚS 300/2018) riešili prípady, v ktorých medzi veriteľom
a dlžníkom (povinný v danom konaní) a povinný až po začatí exekučného konania namietol neexistenciu
rozhodcovskej zmluvy. Povinný odmieta, aby bolo predmetné rozhodcovské konanie zrovnávané
s uvedenými rozhodcovskými konaniami. Od uvedených rozhodcovských konaní je treba odlíšiť

rozhodcovské konanie, v ktorom neexitovala rozhodcovská zmluva vôbec (IV. ÚS 484/2018) alebo
konanie, ktoré prebiehalo v čase konkurzu podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka (II. ÚS 50/2019).
V týchto konaniach bola exekúcia zamietnutá už exekučným súdom a ÚS SR svojimi rozhodnutiami
takýto postup exekučného súdu schválil. Povinný považuje odôvodnenie uznesenia v bode 13 týkajúce
sa právomoci rozhodcovského súdu a rozhodcovskej zmluvy za zmätočné s tým, že nechápe, prečo

súd nepoužil na odôvodnenie svojho rozhodnutia uznesenie ÚS SR sp. zn. IV 484/2018 alebo II. ÚS
50/2019, na ktoré poukazoval povinný.
Exekučný súd podľa názoru povinného musí poznať obsah exekučného titulu a všetkých príloh. Detailné
preštudovanie exekučného titulu a príloh neznamená, že exekučný súd robí zásah, opravu alebo revíziu
exekučného titulu. Povinný je presvedčený, že exekučný súd môže návrh na exekúciu zamietnuť, ak

zistí, že v exekučnom titule a prílohách sú také skutočnosti, ktoré sú v rozpore s Ústavou SR. Povinný
trvá aj na tom, že exekučný súd musí poznať aj právne predpisy použité v exekučnom titule a právne
predpisy s tým súvisiace napríklad preto, aby vedel posúdiť, či orgán, ktorý exekučný titul vydal, bol
k tomu oprávnený. Exekučný titul predložený na exekúciu je v úplnom rozpore s platnými zákonmi a je
nespôsobilý na pripustenie exekúcie. V exekučnom titule je uvedený vznik rozhodcovskej zmluvy podľa

§ 4 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z., čo je neprípustné, lebo toto ustanovenie platí až od 01.01.2015.
Tento závažný renons stačí na to, aby bol rozhodcovský rozsudok označený ako neplatný.
Povinný poukázal na to, že nezákonné rozhodcovské konanie a následné exekučné konanie má vplyv aj
na prebiehajúci konkurz úpadcu Profint s.r.o. Nutnou podmienkou úspešného podania žaloby v zmysle
ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka voči konateľovi je, že konateľ spôsobil svojím konaním

vlastnej spoločnosti škodu, ktorú musí vlastnej spoločnosti aj nahradiť. V prípade konkurzu na majetok
spoločností patrí neuhradená škoda spôsobená konateľom vlastnej spoločnosti do konkurznej podstaty
úpadcu. Ak je tretej osobe takýto majetok známy je tretia osoba v zmysle ust. § 75 ods. 4 zákona
č. 7/2005 Z.z. túto skutočnosť oznámiť správcovi. Nesplnenie tejto povinnosti môže mať dopad aj
v trestnom konaní. Keď oprávnený podával žalobu podľa § 135a Obchodného zákonníka voči konateľovi

muselvychádzaťztoho,žekonateľspôsobilvlastnejspoločnostiškodu,ktorúneuhradil.Tútoskutočnosť
mal oznámiť správcovi, lebo neuhradená škoda patrí do konkurznej podstaty úpadcu. Rovnako mal
postupovať rozhodcovský súd, keď uznal, že podaná žaloba je dôvodná. Oprávnený ani rozhodcovský
súd nič správcovi neoznámili. Povinný si je vedomý, že konkurz bol v r. 2025 ukončený, ale to nič nemení
na skutočnosti, že rozhodcovské konanie bolo aj marením konkurzného konania.

Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v roku 2018 a doteraz nie je ukončený Prieťahmi v konaní
bolo zamedzené, aby správca konkurznej podstaty Profint s.r.o mohol vstúpiť do exekučné ho konania.
Správa podal návrh na vylúčenie veci z exekúcie v máji 2024, ale súd vo veci nekonal. Vstupom správcu
do konania by sa podľa názoru povinného vyriešila aj otázka existencie pohľadávky oprávneného,
„škoda“, ktorá nie je doteraz známa. Vyriešila by sa aj otázka, či bola predmetná pohľadávka uplatnená

v spol. Profint s.r.o., kedy vznikla. Po zastavení konania vo veci vylúčenia z exekúcie navrhovanej
správcom povinný zisťoval, či v konečnom zozname záväzkov úpadcu Profint s.r.o. je aj pohľadávka
spoločnosti CRN1, zzpo. CRN2 sr..o., Kovobel a.s. Uvedené spoločnosti v konečnom zozname nie sú.
Konečný zoznam záväzkov úpadcu Profint s.r.o. je dostupný v konkurznom spise sp. zn. 23K/12/2013 .Povinný trvá na tom, že neexistuje žiadna pohľadávka spol. Profint voči konateľovi, nespôsobil
spoločnosti Profint s.r.o. škodu, ktorá by sa vymáhala, správca uplatňoval nároky spoločnosti voči
konateľovi podľa § 57 ZKR v konaní sp. zn. 36Cbi/41/2014 na OS Trnava, ktoré bol ukončené po konaní

na NS SR v roku 2023.
So zreteľom na vyššie uvedené povinný žiada v sťažnostnom konaní zodpovedať otázky: 1/ na základe
akej rozhodcovskej zmluvy mal právo rozhodcovský súd rozhodovať, 2/ prečo bolo prípustné vo veci
rozhodovať na návrh veriteľa v priebehu konkurzu na majetok úpadcu Profint s.r.o. podľa § 135a ods. 5
Obchodného zákonníka, 3/ na základe akej výnimky mohol rozhodcovský súd rozhodovať spor, ktorý sa

týka majetku úpadcu v priebehu konkurzu na majetok úpadcu Profint s.r.o, 4/ čo je pohľadávka „náhrada
škody“ ktorá je predmetom exekučného konania, 5/ či je možné vymáhať exekúciou pohľadávku
spoločnosti KOVOBEL a.s., ak bola premlčaná už pri podaní žaloby na rozhodcovský súd, čo
namietol povinný pri svojom prvom návrhu na zastavenie exekúcie 6/ či je prípustná exekúcia na
základe rozhodnutia podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka v prípade, ak neexistuje pohľadávka
spoločnosti voči konateľovi.

5. Predmetnú sťažnosť povinného súd z dôvodu hospodárnosti konania (nenavyšovania trov exekúcie)
na vyjadrenie oprávnenému nezasielal. Stanovisko oprávneného je súdu známe z jeho vyjadrenia sa
k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

7. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

10. V zmysle ust. § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne,
ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom

spore a 1/ spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov,
2/ rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spor nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase
spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať
spotrebiteľské spory, 3/ rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym
rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie

rozhodovať spotrebiteľské spory. So zreteľom na uvedené ustanovenie Exekučného poriadku je
právomoc exekučného súdu preskúmať exekučný titul – rozhodcovský rozsudok iba v medziach
a v rozsahu stanovenom Exekučným poriadkom, t.j. v spotrebiteľskom spore.

11. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v

prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

12. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po

skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 249 CSP) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť z nasledovných
dôvodov:

13. Exekučným titulom v predmetnej právnej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný ad hoc rozhodcom
Ing. Milošom Valachom, rozhodcom rozhodcovského súdu podľa § 7 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. sp.
zn. RD 274/2017 zo dňa 18.12.2017 pod záštitou ROYAL DEVELOPMENT – RSRD, zzpo, so sídlom
Suľany 243, 951 25 Hruboňovo (viď záhlavie exekučného titulu).14. Okresný súd Bratislava V sp. zn. 23Cr/46/2018-144 zo dňa 27.09.2022 žalobu žalobcu (v danom
prípade povinného) o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol a žalovanému priznal nárok na

náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 7CoR/5/2023 zo dňa 20.03.2024
rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cr/46/2018-144 zo dňa 27.09.2022 potvrdil. Súd súhlasí
s názorom, že exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stáva pre strany záväzným a zakladá
tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata).

15. Zo samotného exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom Ing. Milošom
Valachom sp. zn. RD 274/2017 zo dňa 18.12.2017 vyplýva, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský
spor, nakoľko v uvedenom konaní bol právnym predchodcom oprávneného uplatňovaný voči povinnému
nárok podľa ustanovení Obchodného zákonníka voči konateľovi spoločnosti PROFINT spol. s r.o. So
zreteľom na uvedené nie je daný dôvod na postup exekučného súdu v zmysle ust. § § 53 ods. 3
písm. f) Exekučného poriadku, t.j. osobitné posudzovanie návrhu na vykonanie exekúcie na podklade

rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore.

16.Pokiaľideovecnústránkuexekučnéhotitulu,t.j.čojepredmetomuplatňovanéhonárokuaposúdenie
dôvodnosti žalobného návrhu podľa § 135a Obchodného zákonníka, uplatňovanie uvedeného nároku
v kontexte vyhláseného konkurzu na spoločnosť Profint s.r.o., otázku vecnej legitimácie právneho

predchodcu oprávneného na podanie rozhodcovskej žaloby, táto vecná stránka nemôže byť predmetom
prieskumnej činnosti exekučného súdu. Ani súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
ani exekučný súd neskúma, či rozhodca správne aplikoval hmotné právo, dôvodom na zrušenie
rozhodcovského rozsudku nie je táto prípadná skutočnosť (viď vymedzenie dôvodov na zrušenie
rozhodcovského rozsudku v ust. § 40 zákona č. 244/2002 Z.z.).

17. K argumentácii povinného, ktorý namieta aplikáciu zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom od
01.01.2015 súd udáva, že rozhodcovské konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul sa začalo na
základe rozhodcovskej žaloby podanej v roku 2017, pričom moment začatia rozhodcovského konania
je rozhodujúcou skutočnosťou, podľa ktorej sa posudzuje, v akom znení sa má na rozhodcovské

konanie aplikovať príslušný procesný predpis, v tomto prípade zákon č. 244/2002 Z.z. Preto je právne
bezvýznamné, kedy mal vzniknúť prípadný záväzkový vzťah, resp. nárok z neho vyplývajúci. Napokon aj
na rozhodcovské konania začaté pred účinnosťou novely zákona č. 244/2002 Z.z. – zákona č. 336/2014
Z.z., ktoré sa neskončili pred 01.01.2015 sa v zmysle prechodného ustanovenia § 54b ods. 1 zákona
č. 244/2002 Z.z. použijú ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2015. Ak

sa použijú na takéto rozhodcovské konania, o to viac sa použijú na rozhodcovské konanie začaté po
účinnosti predmetnej novely.

18. Ust. § 40 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2015 vylučuje, aby súd
konajúci o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku prihliadol na dôvody zrušenia rozhodcovského

rozsudku podľa odseku 1 písm. a) (medzi ktoré patrí aj námietka, dôvod, že rozhodcovským rozsudkom
sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva), ak ich účastník nenamietal v
konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. V konaní
pritom nebolo sporné, že povinný v základom rozhodcovskom konaní tento dôvod, z ktorého vyvodzuje
nedostatok právomoci rozhodcu spor prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní nenamietal,

žalobnú odpoveď, v ktorej to mohol namietať nepodal (viď podporné dôvody rozsudku Okresného
súdu Bratislava V č. k. 23Cr/46/2018 – 144 zo dňa 27.09.2022 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7CoR/5/2023 zo dňa 20.03.2024). Bolo by potom nelogické, aby na
takýto dôvod bez jeho namietnutia v základnom rozhodcovskom konaní mohol a bol povinný prihliadať
exekučný súd. Potom by žaloba na zrušenie rozhodcovského konania strácala svoj zmysel, javila by

sa zbytočnou, nakoľko by daný dôvod stačilo namietať v exekučnom konaní. Preto sťažnostný súd
zhodne s vyšším súdnym úradníkom poukazuje na neskoršiu judikatúru ÚS SR z roku 2020 (oproti tej,
na ktorú poukazoval povinný), že exekučnému súdu neprináleží skúmať a vyjadrovať sa k tomu, či medzi
právnym predchodcom oprávneného a povinným bola uzavretá rozhodcovská zmluva, resp. doložka
zakladajúca právomoc rozhodcu prejednať a rozhodnúť spor o zaplatenie pohľadávky podľa § 135a

ObZ, judikovať rozhodcovským rozsudkom – exekučným titulom nárok vymáhaný v exekučnom konaní.
Pokiaľ povinný má za to, že rozhodnutia ÚS SR z roku 2020 sa nevzťahujú na tento prípad, pretože
v daných prípadoch prebiehalo rozhodcovské konanie na základe platnej rozhodcovskej doložky, takýto
záver nie je podstatou daných rozhodnutí. Ich podstatou je záver, že exekučný súd nemá právomocpreskúmavať otázku, či bola medzi účastníkmi exekučného konania platne uzavretá rozhodcovská
doložka(vinomakospotrebiteľskomspore)zakladajúcaprávomocrozhodcovskéhosúdusporprejednať
a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, táto otázka mala byť riešená na námietku povinného v základnom

rozhodcovskom konaní, resp. v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku (ktorý by mohol
námietku povinného vznesenú ešte v rozhodcovskom konaní vyhodnotiť inak ako rozhodcovský súd),
pre exekučné konanie je táto otázka už irelevantná.

19. Exekučný súd teda nie je povinný, ba dokonca ani oprávnený dať povinnému odpoveď na otázky

nastolené v návrhu na zastavenie exekúcie, resp. sťažnosti, na základe akej rozhodcovskej zmluvy
mal právo rozhodcovský súd rozhodovať, prečo bolo prípustné vo veci rozhodovať na návrh veriteľa
v priebehu konkurzu na majetok úpadcu Profint s.r.o. podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka,
na základe akej výnimky mohol rozhodcovský súd rozhodovať spor, ktorý sa týka majetku úpadcu
v priebehu konkurzu na majetok úpadcu Profint s.r.o., čo je pohľadávka „náhrada škody“ ktorá je
predmetom exekučného konania, či je možné vymáhať exekúciou pohľadávku spoločnosti KOVOBEL

a.s., ak bola premlčaná už pri podaní žaloby na rozhodcovský súd, či je prípustná exekúcia na
základe rozhodnutia podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka v prípade, ak neexistuje pohľadávka
spoločnosti voči konateľovi. Preto nedaním odpovede na tieto otázky nemohlo dôjsť ani k porušeniu
práva povinného na spravodlivý proces spočívajúceho v nedostatočnom odôvodnení napadnutého
rozhodnutia exekučného súdu.

20. Medzi dôvody, ktoré súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy (teda aj
bez návrhu) preskúma, patria dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm.
b) zákona č. 244/2002 Z.z., ktorými logicky nemôžu byť dôvody uvedené v § 40 ods. 1 písm. a) daného
zákona, inak by ich rozlišovanie a skutočnosť, či sa na ne prihliada len na námietku (návrh) účastníka

uplatnenú v rozhodcovskom konaní alebo aj bez nej nemalo zmysel. Jedným z dôvodov podľa § 40
ods. 1 písm. b) v spojení s § 50 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. zákona č. 244/2002 Z.z. je aj dôvod,
že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom
konaní. V zmysle § 1 ods. 3 písm. d) zákona č. 244/2002 Z.z. v rozhodcovskom konaní nemožno
rozhodovať spory, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania. Povinný

v návrhu na zastavenie exekúcie namietal aj túto okolnosť. Tu je však potrebné uviesť, že účastníkom
rozhodcovského konania by musel byť subjekt, na ktorý bol vyhlásený konkurz, pričom konkurz bol
vyhlásený na spoločnosť, ktorej bol povinný konateľom, nie na povinného. V tejto súvislosti sťažnostný
súd poukazuje na názor vyplývajúci z právnej teórie: „Tu je výluka (z rozhodovania v rozhodcovskom
konaní – poznámka sťažnostného súdu) stanovená dosť všeobecne, vzťahuje sa na určité subjekty

rozhodcovského konania respektíve na ich majetok. V úprave Českej republiky (§ 2 ods. 1 zákona č.
216/1994 Sb.) je výluka formulovaná tak, že v rozhodcovskej zmluve nie je možné dohodnúť spory
vyvolané realizáciou konkurzu alebo vyrovnaním. Z toho je zrejmé, že ide o spory, ktoré sú priamo
konkurzomvyvolané.Idenapríkladosporypodľa§15ods.1ZKVtýkajúcesaodporovateľnostiprávnych
úkonov, spory podľa § 19 ZKV týkajúce sa sporu o zápis určitej veci do súpisu podstaty alebo spory podľa

§ 23 ods. 2 ZKV ohľadne sporných pohľadávok čo do výšky, pravosti alebo poradia. Znenie v našom
zákone je odlišné. Podľa nášho názoru treba tomu rozumieť tak, že v rozhodcovskom konaní by sa
nemali rozhodovať spory, v ktorých aspoň jeden z účastníkov je v konkurznom (alebo vyrovnacom, teraz
reštrukturalizačnom – poznámka sťažnostného súdu) konaní. To znamená, že ak bol podaný návrh na
konkurz na určitý subjekt, tak spor, ktorého účastníkom by bol tento subjekt, sa v rozhodcovskom konaní

už nemôže prejednávať.“ (prof. JUDr. Peter Vojčík, CSc. – komentár ASPI k § 1 zákona č. 244/2002
Z.z.). Preto aj túto námietku povinného vyhodnotil sťažnostný súd ako nedôvodnú.

21. V nadväznosti na uvedené je nedôvodná aj námietka povinného, že rozhodcovský súd nemohol,
no napriek tomu začal konanie v čase, keď už bol na spoločnosť Profint, s.r.o. vyhlásený konkurz (§ 47

zákona č. 7/2005 Z.z.), nakoľko by sa muselo jednať o rozhodcovské konanie, ktorého účastníkom by
bola uvedená spoločnosť, nie jej konateľ.

22. Relevantný je však poukaz povinného na bod 25.2 odôvodnenia nálezu ÚS SR sp. zn. I ÚS
265/2020 zo dňa 15.12.2020: „V prípade zistenia, že exekučný titul bol vydaný neoprávneným, resp.

neexistujúcim subjektom, je okresný súd ako súd exekučný povinný na zistenú nulitu aktu prihliadnuť,
pretože ide o rozhodnutie trpiace takou extrémnou vadou, ktorá nevyvoláva právne účinky napriek
tomu, že dané rozhodnutie nebolo formálne zrušené.“ Tento záver však vyslovil ústavný súd v inej
súvislosti: „Hoci bolo konštatované, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať platnosť, resp. existenciurozhodcovskej zmluvy v sporoch nespotrebiteľského charakteru, ústavný súd súčasne dodal , že i
v tejto fáze exekučného konania je okresný súd oprávnený (a aj povinný) ex offo skúmať, či sú
splnené všetky podmienky pre zákonné vedenie exekúcie, a to (v okolnostiach danej veci) najmä v tom

smere, či exekučný titul vydal orgán oprávnený na jeho vydanie. Vychádzajúc z príloh tejto ústavnej
sťažnosti, nemožno podľa názoru ústavného súdu opomenúť prechodné ustanovenie k novele zákona
o rozhodcovskom konaní účinnej od 1. januára 2017 (zákon č. 125/2016 Z. z.), ktorá v § 54c ods. 4
výslovne uvádza, že zmluvné strany nie sú viazané rozhodcovskou zmluvou, ktorá zakladá právomoc
stáleho rozhodcovského súdu, ktorého zriaďovateľ nespĺňa podmienky podľa právnych predpisov

účinných od 1. januára 2017, ak do 31. decembra 2016 na jej základe nezačalo rozhodcovské konanie
alebo ak rozhodcovské konanie bolo zastavené podľa odseku 2 tohto ustanovenia. V prejednávanej veci
bolexekučnýtitulvydanýadhocrozhodcomrozhodcovskéhosúdu...nazákladepísomnejrozhodcovskej
doložky z roku 2011 v rozhodcovskom konaní, ktoré začalo po 1. januári 2017. Vzniká tu pochybnosť,
či tento subjekt spĺňal podmienky podľa § 12 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení od
1. januára 2017, ktorú je potrebné rozptýliť overením v príslušných registroch (napr. § 12a zákona

o rozhodcovskom konaní). V prípade zistenia, že exekučný titul bol vydaný neoprávneným, resp.
neexistujúcim subjektom, je okresný súd ako súd exekučný povinný na zistenú nulitu aktu prihliadnuť,
pretože ide o rozhodnutie trpiace takou extrémnou vadou, ktorá nevyvoláva právne účinky napriek
tomu, že dané rozhodnutie nebolo formálne zrušené. Je nutné dodať, že exekučný poriadok síce
expressis verbis nestanovuje možnosť zastavenia exekúcie ex offo, avšak ústavný súd zastáva názor,

že k tomu z určitých dôvodov možno pristúpiť. Vzhľadom na koncentráciu konania je zrejmé, že
nie je prípustné, aby exekučný súd zastavil exekúciu ex offo z dôvodu, ktorý je zistiteľný len na
základe riadneho splnenia povinnosti povinného tvrdiť a navrhnúť dôkazy. Takýmto dôvodom však
bude právna skutočnosť, ktorá je zistiteľná z vlastnej činnosti exekučného súdu, prípadne zo súdnych
či verejných registrov, teda ak sa nevyžaduje predloženie tvrdení a dôkazných návrhov zo strany

povinného, čo by bol aj tento prípad.“ Ústavný súd záverom citovaným povinným teda nespochybnil svoj
predchádzajúci záver vyslovený v predmetnom náleze, že nemožno až v exekučnom konaní namietať
neexistenciu rozhodcovskej doložky a tým právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného
titulu, čo však nevylučuje možnosť preskúmania nedostatku právomoci rozhodcu z iného dôvodu –
nesplnenie podmienok kladených zákonom na zriaďovateľa rozhodcovského súdu.

23. Orgán, ktorý vydal exekučný titul na základe ktorého sa vedie predmetné exekučné konanie je
ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach rozhodcovského súdu Royal Development v zmysle § 7 ods. 1
zákona o rozhodcovskom konaní, ktorého zriaďovateľom je ROYAL DEVELOPMENT – RSRD, zzpo,
so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, IČO: 45 741 905, čo vyplýva zo záhlavia rozhodcovského

rozsudku. (Stály) rozhodcovský súd totiž môže byť v zmysle § 7 zákona č. 244/2002 Z.z. obsadený
jediným rozhodcom (ako v tomto prípade, ktorý môže byť dohodnutý pre prejednanie konkrétneho
sporu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská doložka, v tomto zmysle je ustanovený ad hoc) alebo viacerí
rozhodcovia. Rozhodcovský súd odvolil svoju právomoc vec prejednať a rozhodnúť s poukazom na
obsah všeobecných obchodných podmienok spoločnosti KOVOBEL, a.s. konkrétne článok XV. v zmysle

ktorého: „ Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
vznikinéhoprávnehostavu,vrátanesituácieuplatnenianáhradyškodyvočištatutárovispoločnostipodľa
Obchodného zákonníka budú predložené (rozhodované rozhodcovským súdom) ad hoc rozhodcom
Ing. Milošom Valachom podľa dohody zmluvných strán o spôsobe ustanovenia rozhodcu (zákona č.
244/2002 ust. § 6 ods. 1 a 3, § 8 ods. 1). Výber rozhodcu je ponechaný na žalobcovi, alebo vybranej

právnickej osobe. Rozhodcovské konanie bude prebiehať podľa rozhodcovských pravidiel – ad hoc
rozhodcov (vrátane stanovenia rozhodcovských poplatkov a postupu v rozhodcovskom konaní), ktoré
sú dostupné na stránke H.. Strany sa podrobia rozhodnutiu príslušného rozhodcu. Jeho rozhodnutie
bude pre strany záväzné a nemenné. Podľa zákona č.. 244/2002 Z.z. strany si ustanovujú za vybranú
právnickú osobu ROYAL DEVELOPMENT spol. s.r.o., podľa zákona 244/2002 ust. § 6 ods. 3 a ust. § 8

ods. 1 a 2a). Doručovania adresa na podanie žaloby je: I. XXX, XXX XX J., SR.“

24. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení teda správne vyhodnotil, že exekučný súd nemá
v nespotrebiteľských veciach právomoc preskúmavať platnosť rozhodcovskej doložky a právomoc
rozhodcovského súdu pri vydaní exekučného titulu, avšak v zmysle citovaného nálezu Ústavného súdu

SR opomenul ex offo preskúmať, či sú splnené všetky podmienky pre zákonné vedenie exekúcie a to
najmä v tom smere, či exekučný titul vydal orgán oprávnený na jeho vydanie. Ako bolo uvedené v náleze
citovanom vyšším súdnym úradníkom v napadnutom uznesení (nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 265/2020
zo dňa 15.12.2020) nemožno opomenúť prechodné ust. k novele zákona o rozhodcovskom konaníúčinnej od 01.01.2017 (zákon č. 125/2016 Z.z.), ktorá v § 54c ods. 4 výslovne uvádza, že zmluvné
strany nie sú viazané rozhodcovskou zmluvou, ktorá zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu,
ktorého zriaďovateľ nespĺňa podmienky podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2017, ak

do 31.12.2016 na jej základe nezačalo rozhodcovské konanie alebo ak rozhodcovské konanie bolo
zastavené podľa odseku 2 tohto uznesenia. V prejednávanej veci bol exekučný titul vydaný Ing.
Milošom Valachom, ad hoc rozhodcom rozhodcovského súdu pod hlavičkou „ROYAL DEVELPMENT
– RSRD, zzpo, sídlo Suľany 243, Hruboňovo, na základe písomne rozhodcovskej doložky pojatej vo
Všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti KOVOBEL a.s. v rozhodcovskom konaní, ktoré

začalo po 01.01.2017 (dňa 09.11.2017, kedy rozhodcovský súd prijal žalobu žalobcu o náhradu škody
a začal rozhodcovské konanie). Vzniká tu pochybnosť, či tento subjekt spĺňa podmienky podľa § 12
ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení od 01.01.2017, ktorú je potrebné rozptýliť overením
v príslušných registroch.

25.Rozhodnutievyššiehosúdnehoúradníkapretobolopotrebnézrušiťzdôvodu,ževyššísúdnyúradník

sa s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/2020 – 59 zo dňa 15.12.2020, ktoré
sám citoval aj v napadnutom uznesení, nevysporiadal ex offo s otázkou, či sú splnené všetky podmienky
pre zákonné vedenie exekúcie a to najmä v tom smere, či exekučný titul vydal orgán oprávnený na jeho
vydanie s poukazom na prechodné ustanovenia k novele zákona o rozhodcovskom konaní účinnej od
01.01.2017 (zákon č. 125/2016 Z.z.).

26. So zreteľom na uvedené je záver vyššieho súdneho úradníka o zamietnutí návrhu povinného na
zastavenie exekúcie predčasný.

27. S poukazom na vyššie uvedené súd postupom podľa § 250 ods. 2 Exekučného poriadku zrušil

napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 37Ek/1206/2018 zo dňa 27.05.2025. Úlohou
vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude opätovne postupovať podľa § 53
ods. 1 Exekučného poriadku, pričom súčasne sa vysporiada aj vyššie nastolenou otázkou a právnou
argumentáciu účastníkov konania (ak bude medzičasom zaslaná súdu).

28. Vyšší súdny úradník zároveň rozhodne o trovách konania vrátane trov sťažnostného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).