Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/230/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124201466
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4124201466.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov

JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., D. E., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom X. XXXX XXX/X, XXX XX F., toho času bytom E. XXX, proti manželovi
navrhovateľke: A. E. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XXXX XXX/X, XXX XX F., zastúpeného
spoločnosťou Advokátska kancelária Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Môťovská 497/2, Zvolen, IČO:
36 856 517, v konaní o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode
manželstva k maloletému dieťaťu: G. C., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, o odvolaní navrhovateľky a manžela

navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 35P/27/2024-90 zo dňa 24.10.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo navrhovateľky A. B. C., D. E. a A.
E. C., maloletú G. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia sú

oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok (výroky I., II. a III.). Ďalším výrokom uložil matke
povinnosť prispievať na výživu maloletej G. C., nar. XX.X.XXXX sumou 250 eur mesačne vždy do 15.
dňa v príslušnom mesiaci vopred k rukám otca počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva
(výrokIV.).VýrokomV.upravilstykmatkysmaloletoutak,žematkajeoprávnenásasmaloletoustretávať
každý nepárny týždeň v príslušnom kalendárnom roku v utorok a vo štvrtok po skončení školského
vyučovania maloletej do 18:00 hod. a párny týždeň v príslušnom kalendárnom roku v stredu po skončení
školského vyučovania do 18:00 hod. s tým, že matka si maloletú prevezme v školskom zariadení, ktoré

maloletá navštevuje a po skončení styku ju odovzdá v mieste bydliska maloletej. O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok VI.).

2.
Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 18, § 23 ods. 1,2 , § 24 ods. 1, 4 a 5, § 25
ods. 2, § 62 ods. 1,2,4,5, § 75 ods. 1 veta prvá, § 76 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len
Zákon o rodine), § 2 ods. 1 a § 100 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len

CMP). Vecne súd prvej inštancie dôvodil, že mal na základe vykonaného dokazovania za to, že vzťahy
medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo si neplní svoj spoločenský
účel a svoje funkcie. Poukázal na to, že spolužitie účastníkov konania nevytvára harmonické a trvalé
životné spoločenstvo tak ako to má na mysli ustanovenie § 18 Zákona o rodine. V tejto súvislostikonštatoval, že manželia od februára 2024 nežijú v spoločnej domácnosti, pričom podľa vyjadrenia
navrhovateľky tieto problémy pretrvávajú dlhodobo. Ďalej uviedol, že navrhovateľka nemá záujem
na obnovení manželského spolužitia, pričom v tejto súvislosti poukázal na to, že nikto nemôže byť

nútený zotrvať v manželstve proti svojej vôli. Za tohto stavu súd prvej inštancie manželstvo účastníkov
konania rozviedol, a to aj napriek nesúhlasu manžela navrhovateľky. Súd prvej inštancie sa nestotožnil
s odporúčaním kolíznej opatrovníčky (táto navrhovala spoluprácu manželov na referáte poradensko
– psychologických služieb v Nitre) , nakoľko takáto forma spolupráce by podľa názoru súdu neviedla
k zlepšeniu vzťahov v rámci rodiny, vzhľadom na hlboko rozvrátené vzťahy medzi manželmi. Taktiež

by došlo k neprimeranému traumatizovaniu maloletého dieťaťa, ktoré je najviac poznačené rozpadom
rodiny. Mal za to, že predlžovanie súdneho konania by zároveň dávalo maloletej neodôvodnenú nádej,
že navrhovateľka upustí od podaného návrhu a že dôjde k obnoveniu spoločného rodinného spolužitia.

3.
S konaním o rozvod manželstva je podľa § 100 CMP spojené konanie o úpravu pomerov manželov

k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie
dospel k záveru, že v najlepšom záujme maloletej je jej zverenie do osobnej starostlivosti otca,
v ktorého starostlivosti bola maloletá počas celého konania na základe dočasnej dohody rodičov
z informatívneho stretnutia rodičov. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca je odôvodnené
zachovaním rodinného prostredia maloletej, na ktoré je zvyknutá a kde má zabezpečené všetky

nevyhnutné potreby na svoj zdravý vývoj, vzdelávanie a má v ňom vybudované všetky sociálne kontakty.
Pokiaľideourčenievýškyvýživného,taktútourčilmatkevovýške250eurmesačne(napriekneformálnej
dohode rodičov na výške výživného v sume 200 eur mesačne), pričom sa odklonil od zverejnenej tabuľky
MinisterstvaspravodlivostiSR,nazákladektorejpredstavujevýškavýživnéhonadieťavovekumaloletej
G. 24% z čistého mesačného príjmu matky, čo by predstavovalo výživné v sume 320 eur. Stanovenie

výživného v takejto výške (250 eur mesačne) odôvodnil majetkovými a finančnými možnosťami matky,
keď táto suma v dostatočnej miere pokryje všetky odôvodnené výdavky maloletého dieťaťa. Pri určovaní
výživného prihliadol na skutočnosť, že matka maloletej pri osobných stretnutiach jej dáva vreckové a nad
rámec určeného výživného jej kupuje aj potrebné veci. Prvoinštančný súd sa nestotožnil s vyjadrením
kolízneho opatrovníka a manžela navrhovateľky, že styk maloletej s matkou nie je potrebné upravovať,

keďže z dôkazov a vyjadrení maloletej je evidentné, že k matke má zachovanú citovú väzbu, je však
traumatizovaná vzniknutou situáciou ako aj tým, že matka opustila spoločnú domácnosť. Za tohto
stavu súd prvej inštancie upravil styk matky s maloletou aspoň v minimálnom rozsahu tak, že matka
je oprávnená sa s maloletou stretávať každý nepárny týždeň v príslušnom kalendárnom roku v utorok
a vo štvrtok po skončení školského vyučovania maloletej do 18:00 hod. a v párny týždeň v príslušnom

kalendárnom roku v stredu po skončení školského vyučovania do 18:00 hod. s tým, že si ju prevezme
v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a po skončení styku ju odovzdá v mieste bydliska
maloletej. V prípade, ak bude záujem zo strany maloletej o stretávanie s matkou vo väčšom rozsahu,
nie je dôvod zo strany otca, aby takémuto rozhodnutiu maloletej bránil. O trovách konania súd prvej
inštancie rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

4.
Rozsudok súdu prvej inštancie napadol riadnym a včasným odvolaním manžel navrhovateľky a žiadal,
abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciezmeniltak,ženávrhnavrhovateľkynarozvodmanželstva
zamietne a v závislých výrokoch, ktoré majú základ vo výroku o rozvode manželstva rozsudok zrušil,

eventuálne zmenil výrok o výške vyživovacej povinnosti matky maloletej tak, že ju zaviaže prispievať
na výživu maloletej sumou 300 eur mesačne, eventuálne, aby rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
o rozvode manželstva a vo všetkých ostatných závislých výrokoch rozsudku zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že konajúci súd procesne pochybil
počas pojednávania, ktoré sa vo veci konalo dňa 24.10.2024, keď nerozhodol o zameškanom výživnom

na maloletú v dohodnutej sume 200 eur mesačne za mesiace august, september a október, pričom
s návrhom na priznanie zameškaného výživného sa žiadnym spôsobom procesne nevysporiadal. Ďalej
namietal,ženesúhlasísurčenímvýživnéhomatkevovýške250eurmesačnenamaloletú,pretoženebol
dostatočne zohľadnený najlepší záujem maloletej a ani ostatné zákonné kritériá na určenie výživného,
vyplývajúce z ustanovení § 24 ods. 1 a § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine. V tejto súvislosti poukázal na to,

že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že matka maloletej dosahuje čistý mesačný
príjem vo výške 1.350 eur, pričom jej mesačné náklady pozostávajú z nasledovných položiek: nájom 350
eur, strava 100 eur, pohonné hmoty 100 eur, drogéria 30 eur, mobilný paušál 40 a oblečenie 30 eur. Mal
za to, že je v možnostiach matky a v jej schopnostiach platiť výživné vo výške 300 eur mesačne. Taktiežnesúhlasilskonštatovanímsúduprvejinštancie,žetentoprihliadolnaskutočnosť,žematkapriosobných
stretnutiach dáva maloletej vreckové, prípadne nad rámec určeného výživného jej kupuje potrebné veci,
pretožetakýtostavvčasekedybolrozsudokvyhlásenýnebol,pretožematkasasmaloletounestretávala

od 10.6.2024, predtým jej kúpila na meniny 2 tričká, a to každé v hodnote cca 12 eur. V závere svojho
odvolania uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí. Zdôraznil, že súd prvej inštancie
nezohľadnil skutočnosť, že záujmom maloletej, ktorá sa v súčasnosti z hľadiska svojho vývinu nachádza
v mimoriadne citlivom období dospievania a puberty, pričom by chcela vyrastať v kompletnej rodine.
Poukázal na to, že samotný rozvod manželstva je už krajným riešením vzniknutej situácie, pričom mu nie

je zrejmé, prečo súd obom manželom v záujme zachovania rodiny nenariadil účasť na psychologickom
poradenstve, o rozvode manželstva rozhodol predčasne.

5.
Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním aj navrhovateľka – výlučne vo výroku týkajúcom sa
určenia výživného ako aj jej úpravy styku s maloletou. Uviedla, že by sa s maloletou chcela stretávať

každý týždeň minimálne 2 dni do týždňa, a to aj z dôvodu, že bude radšej dcére prispievať finančnými
prostriedkami osobne, nakoľko exmanželovi neverí. Odporca uviedol, že dcéra nosí strojček už po dobu
2 rokov, pričom náklady na tento strojček nie sú 70-80 eur ročne, pretože do júna 2024 boli všetky
úkony cez E. zdravotnú poisťovňu preplácané. Okrem toho mnohé z výdavkov, ktoré uviedol odporca sú
ročnými výdavkami a nie výdavkami za každý mesiac. Poukázala na to, že odporca k výplate poberá

140 eur daňový bonus na maloletú a od marca 2024 sumu 60 eur ako rodinné prídavky. Nesúhlasila
s tým, že jej príjem je 1.350 eur mesačne, ale 1.275,23 eur mesačne. Ďalej uviedla, že jej životné
náklady spočívajú v platení nájmu 350 eur mesačne, vo výdavkoch na stravu vo výške 180 eur mesačne
(niektoré mesiace je to viac, niektoré menej), ďalej vzniknutých nákladoch na pohonné hmoty cca 100
eur mesačne, okrem toho platí mobilnému operátorovi 40 eur mesačne, na drogériu a lekára vynakladá

cca 100 eur, tiež sporí pre dcéru 30 eur a okrem toho má bežné výdavky, keď je s dcérou v cukrárni, v Mc
Donald´s alebo v obchodoch, čo v priemere predstavuje sumu 50 eur mesačne. Nesúhlasila s výškou
výživného 250 eur mesačne, žiadala, aby určená výška výživného bola zmenená na 130 eur mesačne.
Poukázala na to, že dcére pri každom stretnutí prispieva nejakou sumou, chodí s ňou na výlety, vždy jej
prispieva k narodeninám, k meninám ako aj na Vianoce.

6.
K odvolaniu rodičov maloletej sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý žiadal, aby odvolací súd zrušil
rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie za účelom nariadenia rodičom
absolvovať konzultácie na Referáte poradensko – psychologických služieb v Nitre za účelom posúdenia

citových väzieb maloletého dieťaťa k obom rodičom a nájdenia optimálneho rozsahu styku maloletej
s matkou. Súdom prvej inštancie určenú úpravu styku matky s maloletou považuje za nepostačujúcu.

7.
K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca, ktorý uviedol, že je na slobodnom rozhodnutí maloletej

v akom rozsahu sa chce stretávať s matkou. Poukázal na to, že matka sa s maloletou nestretávala od
10.6.2024, a preto nemohla mať výdavky, ktoré uvádzala v súvislosti s ich stretnutiami. Ďalej namietala,
že navrhovateľka nedokladovala aké má výdavky v súvislosti s návštevou lekárov. Poukázal na to, že
navrhovateľke chce platiť čo najnižšie výživné z dôvodu, že jej terajší partner je dlhodobo nezamestnaný
a aktívne si prácu ani nehľadá. V závere svojho podania uviedol, že vzhľadom k tomu, že navrhovateľka

uviedla veľa lží a klamstiev, navrhuje v konaní vypočuť maloletú G., aby sa veci riadne vysvetlili a uviedli
na pravú mieru.

8.
Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie bol návrh navrhovateľky, matky maloletého

dieťaťa na rozvod manželstva a s tým spojenú úpravu práv a povinností rodičov k maloletej G. C. na
čas po rozvode manželstva. Súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol a na čas po rozvode
zveril maloletú G. do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia majú právo maloletú zastupovať
a spravovať jej majetok. Súčasne bola matke uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou
250 eur mesačne, ktoré je povinná platiť k rukám otca vždy do 15. dňa v príslušnom mesiaci vopred

počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Taktiež bol upravený styk matky s maloletou
tak, že matka je oprávnená sa s maloletou stretávať každý nepárny týždeň v príslušnom kalendárnom
roku v utorok a vo štvrtok po skončení školského vyučovania maloletej do 18: hod. a v párny týždeň
v príslušnom kalendárnom roku v stredu po ukončení školského vyučovania do 18:00 hod. s tým, žematka si maloletú prevezme v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a po skončení styku ju
odovzdá v mieste bydliska maloletej.

9.
V predmetnej veci podali odvolanie obaja rodičia maloletej, a to obaja v časti úpravy práv a povinností
rodičov na čas po rozvode a pokiaľ ide o manžela navrhovateľky, tak tento podal odvolanie aj čo do
výroku o rozvode manželstva.

10.
Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu v ktorom nie je viazaný rozsahom odvolania a
odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66, CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods.
1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1, CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP a dospel
k záveru, že odvolania rodičov nie sú dôvodné.

11.
Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12.

Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných
podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 CMP, § 380 ods. 2 CSP).

13.
Podľa § 387 ods.2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14.
Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu otca podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, bez akejkoľvek konkretizácie

odvolací súd udáva, že po preskúmaní správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a konania ktoré mu
predchádzalo nezistil v postupe súdu prvej inštancie vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

15.

Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia výšky výživného na maloletú na čas po
rozvode manželstva, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k
správnym skutkovým a právnym záverom. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej
stránke stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie vo vzťahu

k otázke určenia výšky výživného na maloletú dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky
majúce pri rozhodovaní podstatný význam, v rozhodnutí sa náležite a presvedčivo vyporiadal i s
podstatnými vyjadreniami a námietkami účastníkov konania prezentovanými v konaní pred súdom prvej
inštancie a nepovažuje za potrebné dôvody už vyslovené opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Len v záujme
doplnenia dôvodov rozhodnutia a vyporiadania sa s odvolacími námietkami dodáva nasledovné.

16.
Vovzťahukpredmetnejveciodvolacísúdvovšeobecnostipovažujezapotrebnéuviesť,žeplatnáprávna
úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na rovnakom
postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí

podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine).
Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa
nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom,
vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej
povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne

schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna
situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii,
dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú
situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujúúplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné
prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič

na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods.
4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného
nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne
kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť
o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného

stavu.Najvýznamnejšípodielbudepredstavovaťprideťochnajnižšiehoveku,kdejeosobnástarostlivosť
najnáročnejšia. V tomto období podľa okolností konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne
vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. S vývojom dieťaťa sa mení
skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa), na druhej strane
sa dieťa stáva samostatnejšie, čo je dôvodom, pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na
vyživovacej povinnosti klesá.

17.
V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vo vzťahu k určeniu výživného matke na maloletú na čas po rozvode manželstva je aj s poukazom
na predložené listinné dôkazy vecne správne. Znamená to, že aj podľa názoru odvolacieho súdu

určená výška výživného zodpovedá v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie tak odôvodneným potrebám
maloletej ako aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam,
v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa uvedených v ustanovení §
62 ods. 1-5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pokiaľ ide o náklady vyčíslené otcom, v súvislosti
s výživou a výchovou maloletej, tak tieto možno považovať, vzhľadom na preukázané potreby maloletej

za primerané a zodpovedajúce jej potrebám. V tejto súvislosti možno konštatovať, že zistenia, ku
ktorým dospel súd prvej inštancie ohľadom možnosti a schopnosti matky ako povinnej postačujú spolu
spreukázanýmiodôvodnenýmipotrebamimaloletejnaprijatiezáveruovýškeprimeranéhovýživnéhona
maloletú tak ako bolo určené súdom prvej inštancie. Takto určená suma zohľadňuje zistené nevyhnutné
výdavky rodičov a zároveň zohľadňuje aj vysokú mieru osobnej starostlivosti otca o maloletú, ktorý

sa v podstate o ňu výlučne stará a na druhej strane je potrebné konštatovať absenciu osobnej
starostlivosti zo strany matky, ktorá sa s maloletou stretáva iba sporadicky. Na zdôraznenie správnosti
stanovenej výšky výživného odvolací súd poznamenáva, že i keď právne predpisy SR neurčujú
tabuľkovúúpravuvýživnéhoajehourčeniejevzmyslezákonanutnéposudzovaťindividuálnesohľadom
navšetkyokolnostiprípadusprihliadnutímnametodikuprevýpočetvýživnéhozverejnenúMinisterstvom

spravodlivosti, ktorá je však iba materiálom odporúčacieho charakteru, to znamená, že nie je pre súd
záväzná. Pokiaľ ide o námietku odporcu, že súd prvej inštancie nerozhodol o zameškanom výživnom,
tak je náležité uviesť, že výživné v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov
k maloletým deťom sa určuje len na čas po rozvode, preto nebol dôvod v tomto konaní rozhodovať
o zročnom výživnom.

18.
Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1
Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta
druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu,

sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote,
výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto
okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a
schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú

obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú
reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré
nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej
a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v
spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. Ak to majetkové

pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať tiež aj tvorbu
úspor (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine). Toto poňatie odôvodnených potrieb je v súlade so zásadou
úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, v intenciách tejto zásady sú odôvodnené
potreby dieťaťa (a tiež rozsah vyživovací povinnosti rodičov k dieťaťu) mimo iné aj odrazom rôznejživotnej úrovne rodičov, danej spravidla spoločenskou dôležitosťou ich práce. Je určite spravodlivé, ak
- vzhľadom k tomuto poňatiu odôvodnených potrieb rozhodnutie súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti
rodiča k dieťaťu vyjadrí zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov.

19.
K návrhu odporcu, aby bola v konaní vypočutá maloletá odvolací súd uvádza, že maloletá, vzhľadom na
jej vek, je jednoznačne schopná sama vypovedať o skutočnostiach týkajúcich sa spolužitia a vzťahov
jej rodičov. Na druhej strane je ale potrebné uviesť, že maloletá svoj názor ohľadne prípadného rozvodu

rodičov odprezentovalavpísomnejforme(zaslaníme-mailov),vktorýchvpodstateuviedla,ženesúhlasí
s rozvodom manželstva jej rodičov. Je potrebné konštatovať, že súd musí vyhodnocovať všetky ostatné
skutočnosti v prejednávanej veci a hodnotiť následky svojho rozhodnutia nielen vo vzťahu k aktuálnym,
ale aj budúcim vývinovým a vzťahovým potrebám detí. Z tohto dôvodu normatívny predpoklad
prihliadania na názor maloletých detí nemožno za žiadnych okolností stotožňovať s rozhodnutím výlučne
podľa názoru detí a v súlade s ich želaním. V predmetnej veci sa navrhovateľka sa vyjadrila, že za

žiadnych okolností nemieni obnoviť manželské spolužitie s odporcom. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne opodstatňujú prijatie záveru o tom, že manželstvo
účastníkov konania neplní svoje základné spoločenské funkcie a v súčasnosti je iba formálnych
zväzkom. V tomto smere je taktiež potrebné prihliadať na to, že navrhovateľka nadviazala vzťah s iným
mužom a o obnovenie manželského spolužitia s odporcom nemá záujem. Odvolací súd považuje vzťahy

medzi manželmi za tak vážne narušené, že ich nie je možné žiadnym spôsobom reparovať. Pokiaľ ide
o navrhovateľkou namietaný rozsah úpravy styku s maloletou, tak odvolací súd ponechal úpravu styku
v takom rozsahu ako o nej rozhodol súd prvej inštancie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že maloletá
je už v takom veku (maloletá bude mať vo februári 2026 17 rokov), že s matkou si vie odkomunikovať,
kedy a v akom rozsahu sa budú stretávať a kontaktovať.

20.
Odvolací súd sa plne stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý vykonal
dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne
vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom. Za tohto stavu odvolací súd v celom rozsahu

preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu, ktorý na vec aplikoval
správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, a to s poukazom
na ustanovenie § 397 ods. 2 CSP, pričom v podrobnostiach odkazuje odvolací súd na odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvej inštancie.

21.
Ďalšie odvolacie argumenty otca už odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za
nepodstatné, bez potreby osobitne sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry
tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či
pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné
a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III.
ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne

do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie súdu, preto odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

22.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky odvolateľov

ako nedôvodné, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil s poukazom na ustanovenie § 387
ods. 2 CSP ako vecne správne.

23.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia ustanovenia § 396

ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

24.Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).