Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 5, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16C/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124313473
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Soňa Sura PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124313473.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7 16C/37/2024

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Soňou Sura, PhD., v právnej veci
žalobcu A. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., zastúpeného Mgr. Robert
Antal, advokát, so sídlom Ul. Kláry Jarunkovej 14489/2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 818 309, proti
žalovaným 1/ E. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX G. G. – H., zastúpený
JUDr. Peter Škrabák, so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42186421, 2/ H. B., C.
B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX G. G., o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

7 16C/37/2024

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade
k nehnuteľnostiam, ktoré sú uvedené na Okresnom úrade Banská Bystrica, katastrálny odbor, na LV
číslo XXX pre katastrálne územie H., ako

- parcela číslo CKN XXX/X - záhrada o výmere 574 m2,
- parcela číslo CKN XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 258 m2,
- parcela číslo CKN XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 171 m2,
- a rodinný dom súpisné číslo XXXX J. B. F. K. XXX,

a to ich predajom s tým, že z výťažku z ich predaja patrí žalobcovi, žalovanému v 1. rade a žalovanej
v 2. rade podiel v príslušnej veľkosti, v prípade žalobcu vo veľkosti 67/96, v prípade žalovaného v 1.
rade - 29/192 a v prípade žalovanej 2/ - 29/192 ako podiel na výťažku z predaja nehnuteľností.

II. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania žalobcu
v rozsahu 100 %, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov
konania žalobcu s tým, že v rozsahu plnenia tejto náhrady jedným zo žalovaných zaniká povinnosť
tohto plnenia druhému žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

4 16C/37/2024

1. Žalobca sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 03. 06. 2024 domáhal voči žalovaným zrušenia
a vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva k spoločným nehnuteľnostiam a náhrady trov konania,
ktoré žalobcovi v súvislosti s jeho účasťou v tomto súdnom konaní vznikli.2. Žalobný návrh žalobca odôvodnil tým, že žalobca, ako väčšinový spoluvlastník predmetných
nehnuteľností,tietovžiadnomrozsahudlhodobonevyužívaaaninemámožnosťichakokoľvekvyužívať,
atedanemôžezosvojhovlastníctvabraťžiadnyúžitok,pričomtentojehomajetokbezjehosúhlasuabez

akéhokoľvek obmedzenia a bez akejkoľvek protihodnoty užíva žalovaný 1/ v plnom rozsahu, a zároveň
aj vzhľadom k tomu, že žalovaní na ponuku žalobcu o odpredaj jeho spoluvlastníckeho podielu alebo
na snahu žalobcu o dohodu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
nereagovali, resp. žalovaný 1/ aj prípadný záujem žalovaného 2/ o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu
žalobcu zmaril, žalobca je nútený obrátiť sa s touto žalobou na príslušný súd, keď žalobca navrhuje,

aby súd ich podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam zrušil nariadením ich predaja
a rozdelením výťažku z predaja medzi strany konania podľa veľkosti ich podielov.

3. K návrhu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/, ktorý uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí. Má za to, že
toniejeonktobránilvuzavretídohodynariešenietejtosituácie.Nedisponujevšakdostatkomfinančných
prostriedkov na to, aby žalobcu vyplatil a získal tak jeho spoluvlastnícky podiel. V predmetnom rodinnom

dome však býva a inú možnosť bývania nemá.

4. K návrhu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný 2/, ktorý uviedol, že so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam spôsobom ako navrhuje žalobca súhlasí a má záujem na
tom, aby v prípade predaja nehnuteľností mu bol vyplatený jeho podiel na výťažku z predaja.

5. Z uvedených listinných dôkazov, ako aj z obsahu celého spisového materiálu súd zistil nasledovný
skutkový stav veci:

SKUTKOVÝ STAV:

6. Žalobca a žalovaní 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú vedené na
Okresnom úrade Banská Bystrica, katastrálny odbor, na LV č. XXX pre kat. úz. H., ako:
§ parc. č. K. XXX/X – záhrada o výmere 574 m2,
§ parc. č. K. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 258 m2,
§ parc. č. CKN XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 171 m2,

§ rodinný dom súp. č. XXXX na parc. č. CKN XXX,
pričom spoluvlastnícke podiely spoluvlastníkov k predmetným nehnuteľnostiam sú nasledovné:
§ žalobca – 134/192 (na LV 67/96),
§ žalovaný 1/ – 29/192,
§ žalovaný 2/ – 29/192.

7. Označené nehnuteľnosti žalobca a žalovaní postupne zdedili. Po matke, L. B., na základe Uznesenia
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 14. 11. 2017, č. k. 25D/448/2017, ktoré sa stalo právoplatným
dňa 30. 11. 2017, dedili žalobca, žalovaný 1/ a A. B., brat žalobcu a žalovaného 1/ a otec, a teda právny
predchodca žalovaného 2/. Po otcovi, E. B., dedili na základe Uznesenia Okresného súdu Banská

Bystrica zo dňa 10. 02. 2023, č. k. 26D/430/2022, ktoré sa stalo právoplatným dňa 10. 02. 2023.

8.Predmetnénehnuteľnostiužívaavyužívavcelomrozsahuvýlučnežalovaný1/stým,žetakžalobcovi,
ako ani žalovanému 2/ za užívanie ich spoluvlastníckych podielov nič neuhrádza a ani nikdy nič
neuhrádzal.

9. Žalobca predmetné nehnuteľnosti vôbec neužíva, pretože má trvalé bydlisko v D., kde žije aj so svojou
rodinou, manželkou a deťmi, okrem uvedeného predmetné nehnuteľnosti ani nie sú potrebné žalobcovi
pre akékoľvek užívanie.

10. Žalovaný 1/ od roku 2019, kedy zomrel jeho brat a otec žalovaného 2/, A. B., užíva nehnuteľnosti
výlučne sám, akoby bol ich výlučným vlastníkom.

11. Žalovaný 2/ tak, ako žalobca, predmetné nehnuteľnosti nikdy neužíval a neužíva v žiadnom rozsahu.

12. Žalobca listom zo dňa 28. 11. 2023 žalovaným navrhol zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva alternatívne, a to buď odpredajom svojho podielu za trhovú cenu obidvom žalovaným
v pomere, na akom sa dohodnú, prípadne aj len jednému z nich, resp. odpredajom nehnuteľností za
trhovú cenu tretej osobe s následným rozdelením výťažku z predaja medzi všetkých spoluvlastníkovpodľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Na list žalobcu, hoci bol obidvom doručený, ani jeden zo
žalovaných nereagoval.

13. Keďže žalobca so svojou snahou o dohodu so žalovanými na zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nebol úspešný, ponúkol im, listom zo dňa 05. 02. 2024, využitie
predkupného práva a odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu za cenu vo výške 60.000,- Eur. Na tento
list, hoci bol obidvom žalovaným doručený, ani jeden z nich písomne nereagoval, avšak žalovaný 2/
oznámil žalobcovi, že má záujem o odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu, avšak napokon k takému

odkúpeniu zo strany žalovaného 2/ nedošlo.

14. Predmetné nehnuteľnosti boli v Uznesení Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10. 02. 2023, č.
k. 26D/430/2022, ocenené na sumu 80.000,- Eur.

15. Zo stanoviska k trhovej hodnote nehnuteľnosti zo dňa 11. 06. 2024 vypracovanom realitnou

kanceláriou KERMAR, s.r.o. vyplýva, že odhadovaná tržná hodnota určená porovnávacou metódou a na
základe veku a stavu nehnuteľností, by sa táto mohla pohybovať na úrovni 124.900,- Eur.

PRÁVNY STAV:
16. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

17. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

PRÁVNE POSÚDENIE:

18. Predmetom tohto súdneho konania bol návrh žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva strán konania k ich spoločným nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v bode 6. tohto
odôvodnenia, a to k parc. č. K. XXX/X – záhrada o výmere 574 m2, k parc. č. K. XXX – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 258 m2, k parc. č. CKN XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 171 m2 a k
rodinnému domu súp. č. XXXX na parc. č. CKN XXX.

19. K otázke samotnej dôvodnosti podaného žalobného návrhu žalobcu súd uvádza, že Občiansky
zákonník vychádza zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve.
Preto ak žalobca nemá naďalej záujem byť podielovým spoluvlastníkom spolu so žalovanými, je žalobca
oprávnenýdomáhaťsazrušeniapodielovéhospoluvlastníctvakpredmetnýmnehnuteľnostiam.Zákonná

úprava tak predpokladá, resp. ponúka žalobcovi dva spôsoby zrušenia podielového spoluvlastníctva,
a to zrušenie podielového spoluvlastníctva dohodou alebo rozhodnutím súdu. Súd v tomto konaní nemal
za sporné, že strany konania, a to nielen pred samotným začiatkom tohto súdneho konania, ale aj
v rámci jeho priebehu, iniciovali kroky k uzavretiu dohody o zrušení a vyporiadaní ich podielového
spoluvlastníctva k spoločným nehnuteľnostiam, avšak k dohode strany konania nedospeli.

20. Súd preto ďalej posudzoval samotný navrhovaný spôsob vyporiadania spoluvlastníctva
k predmetným nehnuteľnostiam. Čo sa týka spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva k dotknutým
nehnuteľnostiam, a to nariadením ich predaja a rozdelenia výťažku z predaja medzi strany konania
podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, súd v prvom rade uvádza, že pri zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva je súd viazaný postupnosťou aplikácie jednotlivých zákonných spôsobov
vyporiadania, a až následne po tom, ako rozdelenie veci nie je dobre možné, a nie je možné realizovať
ani prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, súd pristúpi
k nariadeniu predaja týchto nehnuteľností.

21. V prípade predmetných nehnuteľností nebolo medzi stranami konania sporné, že ich rozdelenie
podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov tej ktorej strany konania nie je dobre možné. Dobré možné
znamená, že súd prihliada na funkčné usporiadanie, vynaloženie nákladov na takúto deľbu, ako
aj samotné užívanie predmetných nehnuteľností, keď medzi stranami konania nie je ani sporné,že v prípade uvedeného rodinného domu nie je možné urobiť tri samostatné jednotky na účely
užívania týchto jednotiek ako domu podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov tej ktorej strany konania,
keď v konaní nie je sporné, že čo do prepočtu percent zodpovedajúcim veľkosti jednotlivých

spoluvlastníckych podielov, je každý zo žalovaných 15 % spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností
a žalobca 70 % spoluvlastníkom. Vytvorenie samostatných bytových jednotiek na účely ich užívania ako
rodinného domu tak reálne nie je možné. Rovnako tak súd pristúpil aj k posúdeniu možnosti rozdelenia
zvyšných nehnuteľností podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov strán konania, a to pozemkov ako
záhrada a zastavané plochy a nádvoria, keď vzhľadom na ich možné účelné využitie a zabezpečenie

možnosti prístupu k nim, súd dospel k záveru, že deľba dobre možná nie je ani v prípade ostatných
nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve strán konania, čo napokon žiadna zo strán ani len v konaní
nerozporovala.
22. V postupnosti spôsobov vyporiadania, druhou možnosťou vyporiadania zrušeného podielového
spoluvlastníctva, a to prikázaním nehnuteľností jednému zo spoluvlastníkov a zaviazanie ho na náhradu
ostatným spoluvlastníkom, žiaden z podielových spoluvlastníkov záujem na vykúpení predmetných

spoluvlastníckych podielov neprejavil, keď v konaní nebolo sporné, že o takýto spôsob vyporiadania
nemá žiadna zo strán konania ani len záujem. Samotný žalobca totiž nemá o vykúpenie záujem i keď je
väčšinový podielový spoluvlastník a žalovaní nepreukázali finančnú kondíciu v takej miere, že by vôbec
vedeli žalobcu vyplatiť, keď o takýto postup sa ani len nepokúšali.

23. Preto súd, viazaný zákonnou postupnosťou vyporiadania, pristúpil k možnosti tretej ako vyporiadať
po zrušení podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, a to zrušením podielového
spoluvlastníctva ich predajom, a následným rozdelením výťažku z predaja podľa veľkosti podielov,
keď súd považuje takýto spôsob zrušenia a vyporiadania dotknutého podielového spoluvlastníctva a
podielového spoluvlastníctva ako vhodný a reálne možný.

24. Súd dáva do pozornosti, že je možné pristúpiť aj k nezrušeniu a nevyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva, tak ako tu ukladá litera Občianskeho zákonníka, avšak len z dôvodov hodných
osobitného zreteľa. K samotnému zákonnému ustanoveniu § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka
upravujúceho, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo

prikázaním veci za náhradu, súd uvádza, že návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva možno zo strany súdu nevyhovieť výslovne len vo výnimočných prípadoch, ak
je výnimočnosť takéhoto postupu presvedčivo preukázaná, a to v tomto prípade práve zo strany
žalovaného 1/. Takúto procesnú obranu však žalovaná strana, či už žalovaný 1/ alebo žalovaný
2/ do konania nevniesli, a to ani len skutkovými tvrdeniami. Samotná skutočnosť, že žalovaný 1/

obýva predmetnú nehnuteľnosť, čo skutkovo sporné medzi stranami konania nie je, nie je takýmto
dôvodom, pre ktorý by malo zostať podielové spoluvlastníctvo nezrušené a nevyporiadané, nakoľko
treba vychádzať aj z tej skutočnosti, že žalovaný 1/ je len vlastníkom 15 % spoluvlastníckeho podielu na
predmetných nehnuteľnostiach, za čo mu v prípade nariadenia predaja bude vyplatený jeho vyrovnací
podiel, čo znamená, že hodnota jeho podielu zostane tak pretavená do finančnej náhrady, ktorú žalovaný

1/ obdrží po nariadenom predaji.

25. Odvolávajúc sa na ustálenú rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít (rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16 Co 999/2015-57 z 13. októbra 2016, potvrdené rozhodnutím
Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 203/2017 z 21. 03. 2017), keď povinnosť tvrdenia znamená, že

skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce
tvrdí žalovaný. Strana sporu tak nesie zodpovednosť za výsledok sporu a musí preto s poukazom
na koncentráciu konania zvážiť, ktoré dôkazy súdu na preukázanie svojich tvrdení predloží, resp.
ak ich nepredloží, musí si byť vedomá následkov spojených s ich nepredložením. Následky spojené
s nesplnením tejto povinnosti, v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia, nesie potom tá strana

sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, je pritom vzájomná väzba. Pokiaľ sporová strana nesplní povinnosť
tvrdenia,nemôžesplniťanipovinnosťoznačiťnasvoje(neuvedené)tvrdeniadôkazy,pretožesúdvrámci
vykonávania dokazovania, nemá k akému tvrdeniu vykonať dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný
inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní

budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané
tvrdenia strany, táto strana dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci
samej v jej neprospech. V súvislosti s uvedeným záverom o nepreukázaní dôvodov hodných osobitného
zreteľa súd dáva do pozornosti, že žalovaným 1/ v tomto smere nebolo unesené dôkazné bremeno, keďjeho procesná obrana smerujúca k zamietnutiu žaloby zostala len v rovine tvrdení, bez ich náležitého
preukázania relevantnými dôkazmi, čím sa žalovaný 1/, hoci aj zastúpený právnym zástupcom, sám
vystavil riziku straty sporu pre neunesenie dôkazného bremena.

26. Nakoľko v konaní nebola sporná otázka veľkosti podielov strán konania na predmetných
nehnuteľnostiach, súd v rámci viazanosti postupnosťou spôsobu vyporiadania, keď nebola v konaní
sporná nie dobre možná deľba predmetu vyporiadania, ako ani nebolo sporné, že o prikázanie
nehnuteľností do výlučného vlastníctva za náhradu vyrovnacieho podielu nemá záujem žiadna zo strán

konania, a dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce zamietnutie žaloby v konaní preukázané
neboli, súd v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo veci postupoval a rozhodol tak, že zrušil
dotknutépodielovéspoluvlastníctvonanávrhžalobcuanariadilpredajpredmetnýchnehnuteľnostístým,
že výťažok z tohto predaja sa následne rozdelí medzi strany konania podľa ich podielov (I. výroková
veta).

TROVY KONANIA:
27.Podľa§255ods.1 aods.2CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. V danom prípade bolo predmetom konania zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje

100 % a úspech žalovanej strany predstavuje 0 %. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní úspešného
žalobcu patrí žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd nevzhliadol žiaden
dôvod na to, aby vyhovel obrane žalovaného 1/ spočívajúcej v tom, aby si každá strana konania
znášala trovy konania sama. Súd však v prípade rozhodovania o nároku na náhradu trov konania
vychádzal z princípu úspechu žalobcu v konaní, keď to bol práve žalobca, ktorý toto súdne konanie

inicioval, pretože ako v konaní nebolo sporné, žalovaní sami takéto súdne konanie iniciovať ako
prípadní žalobcovia záujem nemali. Ako je však z vykonaného dokazovania ďalej zrejmé, žalobca nemal
záujem naďalej zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve so žalovanými, opakovane sa pokúšal so
žalovanými dohodnúť mimosúdne, avšak neúspešne, nehnuteľnosti žalobca napriek jeho vlastníctvu
spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 67/96 v pomere k celku (t. j. 70 %) vôbec ani len neužíval, a preto

jediný spôsob ako získať primeranú náhradu za podiel žalobcu na daných nehnuteľnostiach bolo práve
iniciovanie tohto súdneho konania a znášanie s tým spojených trov konania a trov právneho zastúpenia,
ktoré žalobcovi v súvislosti s účasťou v tomto konaní vznikli. Súd preto aplikujúc zásadu, že úspešná
strana konania má nárok na náhradu trov konania rozhodol tak , ako je uvedené v II. výrokovej vete
tohto rozhodnutia.

30. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

2 16C/37/2024

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť
podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).