Rozsudok – Ostatné ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, February 24, 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 23T/64/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223010804
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:2223010804.31

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X,

D., Ukrajina, t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Bratislava, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b),
ods. 3 písm. d) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b)
Trestného zákona na hlavnom pojednávaní dňa 24.02.2025 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D., Ukrajina, t.č. vo výkone väzby v Ústave na
výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava

je vinný, že

minimálne od začiatku mesiaca apríl 2021 až do doby obmedzenia jeho osobnej slobody príslušníkmi
Obvodného oddelenia PZ Šamorín dňa 23.04.2023 v čase o 15.10 hod. na adrese B. D. XXX, E. F.,
v rodinnom dome nachádzajúcom sa na tejto adrese v spoločnej domácnosti s poškodenou osobou
- svojou manželkou G. B., nar. XX.XX.XXXX, menovanú poškodenú pravidelne, takmer v denných
intervaloch slovne provokoval a vyvolával hádky, obviňoval ju, že má frajera a hovoril jej, nech z neho

nerobí debila, urážal a osočoval ju rôznymi nadávkami, že je kurva, suka, že chodí s cigánmi, slovne
sa jej vyhrážal rôznymi formami fyzickej likvidácie, že ju obesí, zabije, približne jedenkrát za dva až tri
mesiace poškodenú nenechal spať, do jednej až do druhej hodiny v noci kričal a zapol si hudbu, prípadne
ju zobudil s tým, že je kurva a čo spí, počas hádok ju ťahal za vlasy, chytal za vlasy a na tvár, tlačil jej
prsty, pričom k takýmto fyzickým útokom dochádzalo približne tri až štyrikrát do mesiaca, facku jej dal za
obdobie spolužitia na Slovensku celkom tri až štyrikrát, pričom pri poslednom napadnutí poškodenej dňa
23.04.2023 na poškodenú kričal, nadával jej rôznymi nadávkami a keď vyšla z domu von, išiel za ňou,
kde pokračoval v kričaní na ňu, chytil ju za vlasy, za prsty, ktoré jej lámal, pričom uvedeným konaním

vyvolal u poškodenej fyzické a psychické utrpenie, psychické napätie a dlhodobý stres a strach o život
jej detí,

teda

blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním,
vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické

zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť a bezdôvodným odopieraním spánku a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania – po dlhší čas,

čím spáchal

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d)
Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s poukazom na ust. 138 písm. b) Trestného zákona.Za to mu súd ukladá

Podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38

ods. 2 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, § 74 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona ochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou v trvaní 3 (tri) mesiace s následným doliečovaním
ambulantnou formou v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 17.10.2023 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Dunajská Streda podľa § 234 ods. 1
Trestného poriadku na Okresný súd Dunajská Streda obžalobu č. k. 1 Pv 205/23 zo dňa 17.10.2023 na (v

tomčase)obvinenéhoA.B.,narodenéhoXX.XX.XXXX, prezločintýraniablízkejosobyazverenejosoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na ust. 138 písm.
b) Trestného zákona, ktorý mal byť spáchaný na tom skutkovom základe, že minimálne od mesiaca apríl
2021 až do doby obmedzenia jeho osobnej slobody príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ Šamorín dňa
23.04.2023 v čase o 15.10 hod. na adrese B. D. XXX, E. F., v rodinnom dome nachádzajúcom sa na

tejto adrese v spoločnej domácnosti s poškodenou osobou – svojou manželkou G. B., nar. XX.XX.XXXX,
menovanú poškodenú pravidelne, takmer v denných intervaloch, urážal a osočoval rôznymi nadávkami,
hovoril jej, že je kurva, suka, že chodí s cigánmi, približne jeden krát za dva až tri mesiace poškodenú
nenechal spať, do jednej až do druhej hodiny v noci kričal a zapol si hudbu, prípadne ju zobudil s tým,
že je kurva a čo spí, slovne sa jej vyhrážal rôznymi formami fyzickej likvidácie, že ju obesí, zabije,

neustále slovne provokoval poškodenú a vyvolával hádky, stále ju obviňoval, že má frajera a hovoril jej
nech z neho nerobí debila, pričom svoje útoky voči nej stupňoval tým, že viac krát poškodenú osobu
schmatol za vlasy a ťahal po zemi, počas hádok jej chytal vlasy a tvár, taktiež jej vykrúcal resp. tlačil prsty,
pričom k takýmto fyzickým útokom dochádzalo približne 3 až 4 krát do mesiaca, facku jej dal za obdobie
spolužitia na Slovensku celkom asi 3 až 4 krát, pričom pri poslednom fyzickom napadnutí poškodenej

zo strany obvineného dňa 23.04.2023 v čase približne o 10.00 hod, kedy už od rána slovne provokoval
poškodenú osobu, obviňoval ju, že má iného a nadával jej rôznymi nadávkami a keď ona vyšla z domu
na dvor, sadla si na stoličku, on išiel za ňou von, kde pokračoval v osočovaní poškodenej a tam kričal
na ňu, pristúpil k nej a začal ju ťahať za vlasy, ona sa postavila a chcela ho od seba odstrčiť, resp.
si vyslobodiť vlasy, bola zohnutá a nevedela sa vyslobodiť, viackrát ju udrel po zadku a dal jej jednu

facku na ľavú časť tváre, chytil prsty na jej pravej ruke a začal ich ťahať dohora a tlačiť dozadu smerom
k zápästiu poškodenej, a v takomto správaní voči poškodenej pokračoval až do príchodu privolanej
hliadkypolicajnéhozboru,pričomuvedenýmkonanímvyvolalupoškodenejfyzickéapsychickéutrpenie,
trvalé psychické napätie a dlhodobý stres a strach o svoj život.
Obžalovaný prostredníctvom svojej ustanovenej obhajkyne navrhol predmetnú obžalobu odmietnuť

a vec vrátiť prokurátorovi podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku.
Súd sa s týmto návrhom nestotožnil, keďže nevidel podmienky na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci
prokurátoroviuvedenév§241ods.1písm.f)Trestnéhoporiadkuapostupovalpodľa§241ods.1písm.l)
Trestnéhoporiadku,vovecinariadilhlavnépojednávanie.Súdobžalovanémupripomína,ajvzhľadomna
jeho ďalšie vyjadrenia v predmetnej veci, že v prípravnom konaní nedošlo k ním namietaným závažným

procesným chybám, najmä porušeniu práva na obhajobu, na čo obžalovaný v konaní dostal odpovede.
V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3Tos/25/2024 zo
dňa 13.02.2024. Rovnako súd obžalovanému pripomína, že po podaní obžaloby prokurátorkou Okresnej
prokuratúry Dunajská Streda č. k. 1 Pv 205/23 zo dňa 17.10.2023 konal o tejto obžalobe, nie o uznesení
Okresného riaditeľstva PZ v Dunajskej Strede ČVS: ORP-233/2-VYS-DS-2023 zo dňa 24.04.2023

o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia obžalovanému. Súd obžalovanému na hlavných
pojednávania zabezpečil tlmočenie z jazyka slovenského do jazyka ukrajinského a naopak. Preklad
písomností súdu do ukrajinského jazyka obžalovaný nežiadal, čo uviedol aj na hlavnom pojednávaní dňa
22.01.2025.Obžalovanýnahlavnompojednávanídňa22.01.2024popoučeniachpodľa§257Trestného
poriadku urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný zo spáchaniaskutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Dunajská Streda zo dňa 17.10.2023, č. k. 1 Pv
205/23.

Súd v predmetnej trestnej veci vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného na hlavnom pojednávaní
dňa 22.01.2024 podľa § 258 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní dňa 04.03.2024
odstraňovaním rozporov medzi výpoveďou obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 22.01.2024
a v zápisnici o výsluchu obvineného zo dňa 24.04.2023 na čl. 103-109 podľa § 258 ods. 4 Trestného
poriadku, výsluchom poškodenej, G. B. na hlavnom pojednávaní dňa 27.03.2023 podľa § 261 Trestného

poriadku, prečítaním zápisnice o výsluchu svedka – poškodeného zo dňa 24.04.2023 na čl. 110-119,
výsluchom svedka H. I. na hlavnom pojednávaní dňa 26.04.2024 podľa § 261 Trestného poriadku,
prečítaním zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 17.08.2023 na čl. 129-134 podľa § 264 ods. 1, ods.
2 Trestného poriadku, výsluchom svedka J. I. na hlavnom pojednávaní dňa 26.04.2024 podľa § 261
Trestného poriadku, výsluchom znalca MUDr. Mária Straku na hlavnom pojednávaní dňa 08.07.2024
k jeho znaleckému posudku č. 86/2023 zo dňa 08.06.2023 a čítaním tohto znaleckého posudku podľa §

268 ods. 2 Trestného poriadku, výsluchom znalca MUDr. Ivana Ándrého, PhD., MPH, MHA na hlavnom
pojednávaní dňa 08.07.2024 k jeho znaleckému posudku č. 62/2023 zo dňa 28.07.2023 a čítaním tohto
znaleckého posudku podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku, výsluchom znalca RNDr. Mgr. Dušana
Kešického, PhD., na hlavnom pojednávaní dňa 25.09.2024 k jeho znaleckému posudku č. 50/2023 zo
dňa 19.06.2023 a čítaním tohto znaleckého posudku podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku, výsluchom

znalkyne PhDr. Kataríny Haidovej na hlavnom pojednávaní dňa 23.10.2024 k jej znaleckému posudku č.
17/2023 zo dňa 10.09.2023 a čítaním tohto znaleckého posudku podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku,
výsluchom svedka K. A. na hlavnom pojednávaní dňa 23.10.2024 podľa § 261 Trestného poriadku,
podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítaním zápisnice o výsluchu svedka – osoby mladšej ako
18 rokov zo dňa 24.04.2023 na čl. 156-159, zápisnice o výsluchu svedka – osoby mladšej ako 18 rokov

zo dňa 17.08.2023 na čl. 163-166, zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 07.09.2023 na čl. 170-173,
po predchádzajúcom súhlase zo strany obžalovaného, jeho obhajcu a Okresnej prokuratúry Dunajská
Streda, podľa § 269 Trestného poriadku prečítaním listinných dôkazov na čl. 180 – evidenčná karta
cudzinca, na čl. 181 – LV č. XXXX, katastrálne územie L., na čl. 183-186 povolenia na pobyt, na čl.
21-22 uznesenia zo dňa 26.05.2023, na čl. 39-40 uznesenia zo dňa 29.05.2023, čl. 47-48 uznesenia zo

dňa 29.05.2023, čl. 60-61 zo dňa 01.06.2023, lustrácií na obžalovaného zo dňa 18.02.2025.

Obžalovanýprisvojomvýsluchunahlavnompojednávanídňa22.01.2024popoučeníajpodľa§121ods.
1, ods. 2 Trestného poriadku uviedol, že je ženatý s poškodenou, s ktorou majú spolu päť deti, doma na
Ukrajine vlastní dom. Pred vzatím do väzby pracoval ako stavbár. Ako sú veci uvedené v obžalobe, tak

to nebolo, nediali sa veci, ktoré sú v obžalobe uvedené. Ani synovi a dcére sa nevyhrážal. Na Slovensko
prišiel pred koronou, potom prišla aj jeho manželka. Na adrese B. XXX, E. F. býval najprv s partiou,
prišiel tam koncom apríla, začiatkom mája roku 2021, neskôr, začiatkom júna 2021 tam prišla bývať jeho
manželka, deti prišli dňa 26.02.2022. Od mája 2022 možno aj skôr do novembra 2022 tam bývala aj jeho
matka. Manželka počas bývania v E. F. raz za dva alebo dva a pol mesiaca odchádzala za deťmi na M.

na ca 7-10 dní. Keď boli deti na Slovensku, zdá sa mu, že raz bola na Ukrajine, možno 13 dní. V zápisnici
o výsluchu dňa 24.04.2023 uviedol, že s manželkou býva od začiatku roka 2021 na adrese B. XXX, E. F..
Pokiaľ sa týka manželstva s poškodenou, niekedy bolo dobré, niekedy boli hádky, vážnejšie možno raz
za tri mesiace. Hádky boli kvôli peniazom, rodinným záležitostiam. Slová, ktoré sú uvedené v obžalobe
ako zabiť, obesiť, ani nemá vo svojom slovníku, ani cudziemu človeku by sa nevyhrážal, nieto vlastnej

žene a deťom. Nadávky ako suka, kurva neboli konkrétne na manželku, hovoril ich všeobecne, medzi
slovami,keďnadával.Alkoholužívalpríležitostne,možnodva-trikrátdotýždňa,popráci,keďprišielvečer
domov, tak mohol vypiť okolo 150 ml rumu. Domov prichádzal okolo 20.00-21.00 hod., keď bol sviatok
alebo sobota a pracoval, okolo 14.00-14.30 hod., v nedeľu nikdy nepracoval. Keď si vypil, bol v poriadku,
nebol agresívny, je možné, že sa vyjadruje emocionálne. Po havárii na Slovensku absolvoval dobrovoľne

protialkoholické liečenie. Po havárii nepil asi šesť mesiacov vôbec žiaden alkohol. Na manželku bol
žiarlivý, ale nebehal za ňou, nestrážil ju, nekontroloval jej telefón, kedysi jej robil žiarlivostné scény, ale
na Slovensku už nie. Fyzicky manželku nikdy nenapadol, iba keď bola ešte mladá, tak dostala jednu
facku za to, že udrela dcéru rukou po zadku. Taktiež ju neťahal za vlasy, nevykrúcal jej prsty, nebudil ju.
Na otázku, ako si vysvetľuje, že poškodená na neho podala trestné oznámenie uviedol, že v tú nedeľu

sa samozrejme pohádali, trestné oznámenie podala pod tlakom pána I.. Asi bude v ich vzťahu tretia
osoba, manželka sa za to hanbí. Keď za ním prišiel sused I. a pýtal sa ho, prečo kričí, to nebolo kvôli
manželke. Počas vzťahu sa s manželkou rozprávali aj o rozvode, povedal, že pôjde na M. do vojny, na
čo ona povedala, aby nebláznil. Na hlavnom pojednávaní dňa 04.03.2024 pri odstraňovaní rozporov,prečo obžalovaný na výsluchu dňa 24.04.2023 uviedol, že sa s poškodenou hádajú kvôli tomu, že jej
robil žiarlivostné scény uviedol, že na výsluchu rozprával niečo iné, čo je zaprotokolované v zápisnici.
Hádali sa kvôli rodine, manželke nepovedal, že je kurva, ani sa nepriznal, že by jej lámal prsty.

Poškodená na hlavnom pojednávaní dňa 27.03.2024 po poučeniach podľa § 46, § 48, § 127, § 129,
§ 130, § 131, § 265 ods. 1, 2 Trestného poriadku a § 345 a § 346 Trestného zákona vypovedala, že
je manželkou obžalovaného, všetko, čo je opísané v obžalobe je pravda, po prepustení z väzby, resp.
výkonu trestu už spolu nebudú, to je fakt. Deti nechcú, aby bol obžalovaný vo väzbe, ale nechcú ani,
aby býval s nimi. Je pravda, že obžalovaný si aj vypil, aj „skákal“ do nej, aj do detí. Keď bol opitý, tak sa

nekontroloval, čo robí. Na otázku prokurátorky, aby popísala spolužitie s obžalovaným od marca roku
2021 do jeho zadržania poškodená začala plakať a uviedla, že nechce vypovedať a odpovedať na túto
otázku. Po prečítaní zápisnice o výsluchu svedka – poškodeného zo dňa 24.04.2023 na čl. 110- 119,
kde uviedla že: jej manžel je žiarlivý, stále jej hovoril, že má frajera, on preto pil a vtedy „skákal“ do
detí, aj do nej. Je Ukrajinka, v marci v roku 2021 prišli s manželom na Slovensko, keď začala vojna
na Ukrajine, prišli na Slovensko aj ich deti, všetkých päť. Hneď bývali na adrese B. XXX, E. F.. Žili tak,

že manžel chodil do roboty, nezarábal veľa peňazí, len toľko, že si mohol vypiť a fajčiť, niekedy niečo
kúpil pre deti. Každý deň pil, od toho marca 2021 málokedy nebol opitý, len keď nemal peniaze. Každý
deň boli slovné hádky, aj s deťmi. Vedel ju aj chytiť za tvár, aj za vlasy, ťahal ju aj za vlasy, aj za prsty
ju tlačil. „Skákal“ aj do syna A.. Chytal ju približne tri-štyrikrát do mesiaca. Iné jej nerobil, lebo mu to
nedovolila, chránila seba, aj deti, odtlačila ho od seba, išla von a sedela tam, kým sa neupokojil. Počas

hádok jej hovoril kurva, suka, ľarva, že chodí s Cigánmi, čo počuli aj deti. Počas hádok jej aj povedal,
že ju zabije, zareže, povesí, to hovoril aj dcére a synovi, keď bol veľmi opitý. Hovoril, že ona chodí za
mužmi, povedal dcére, nech jej zavolá, keď mu povedala, že je v robote, povedal, že je rovnaká ako ona.
Bolo aj tak, že ju nenechal spať, do jednej, druhej kričal, zapol si hudbu, to sa stávalo približne jedenkrát
za dva-tri mesiace. Bolo aj tak, že keď spala, zobudil ju, že je kurva, čo spí. Mala sedieť a počúvať,

čo hovorí. Včera ju chytil za vlasy, odtlačila ho od seba a on ju chytil za prsty. Ráno, keď sa zobudil,
išiel brať fľašu, vypil si, kričal, že je kurva, suka, ľarva, že chodí za Cigánmi, že z neho robí debila. Išla
von, on išiel za ňou, povedala mu, nech nekričí, aby to ľudia nepočuli. Sused H. I. videl, ako sa ku nej
správa a povedal mu, nech sa upokojí, lebo zavolá políciu. Aj zavolal. Manžel jej vravel, že ju zabije,
ak pôjde do väzenia, ona pôjde s ním. Keď prišli policajti, povedal, že nič nespravil. Druhýkrát volala

políciu ona, lebo jej manžel začal „skákať“ do syna A., chytil ho za krk, ona ho odstrčila, manžel mu
povedal, nech sa s ním pobije, nadával mu. Lámal jej prsty, chytil jej pravú ruku a dával jej ich dozadu.
Manžel jej dal aj facku, tri alebo štyrikrát za obdobie, čo sú na Slovensku. Bála sa, že keď nebude doma
a bude ožratý, bude „skákať“ do detí. Hádky vždy začínal jej manžel. Počas hádok sa cítila zle, zničená,
nervózna, necíti sa vedľa neho ženou, bála sa o deti, lebo vie, že oni sa chrániť nemôžu, oni sa ho boja.

Život s ním bol ťažký, nebol pokoj, ona ani deti s ním nemali normálny život. Má problémy s alkoholom,
bol aj v Pezinku kvôli tomu dva týždne, ale to mu nepomohlo, nevie prestať piť, ak by nepil jeden deň,
pre neho je to ako keby nepil mesiac alebo rok., povedala, že sa pridržiava tejto jej výpovede. Ďalej
na hlavnom pojednávaní na otázky odpovedala, že s obžalovaným uzavreli manželstvo roku 2004 na
Ukrajine, v roku 2019 začali chodiť obidvaja na Slovensko pracovať, deti boli vtedy samé, jej manžel

je žiarlivý, z toho vznikali problémy. Vždy trochu niečo vypil, nadmerne začal posledné roky, možno
od vtedy ako sa začala vojna na Ukrajine. Jeho nadmerné užívanie alkoholu začala vnímať, keď ho
z práce poslali na protialkoholické liečenie, kde bol dva alebo tri týždne, keď odtiaľ prišiel, bral lieky, ale
keď mu došli, tak potom už začal znovu piť. Keď bol opitý, správal sa tak, ako opísala. Najskôr začal
na ňu kričať, škaredé slová jej hovoriť, potom začal „skákať“ do nej, mohol ju ťahať za vlasy, chytiť za

prsty. Nadával jej kurva, suka, ľarva. Vyhrážal sa jej. Nedovolil jej spať. Deti na manželovo správanie
nereagovali dobre, nemohli sa vyspať. Nikto si nič nevymyslel, ako to tvrdí obžalovaný, on sa tak len
bráni. Bola stále v strehu, že aký obžalovaný dôjde z práce, čo bude robiť.
Obžalovaný uviedol, že to, čo vypovedala poškodená nie je pravda, za vlasy ju neťahal, pokiaľ sa týka
lámania prstov, musel sa brániť, keď na neho poškodená zaútočila, aby ho nepoškriabala, nie je pravdivé

ani tvrdenie ohľadom jeho pitia. Nie je pravda, že nemal dôvod žiarliť. Nehovoril jej, že sa má obesiť,
opýtal sa jej, či sa má ísť obesiť on. Nekričal na manželku, iba keď ona sedela dnu a deti boli vonku.
Pokiaľ sa týka dcéry, že jej povedal, že je ako jej matka, to bolo, keď ju videl, že sa bozkáva s Cigánom,
preto na ňu kričal a preto jej povedal, že je ako jej matka.
Svedok H. I. na hlavnom pojednávaní dňa 26.04.2024 po poučeniach podľa § 127, § 129, § 130, § 131,

§ 265 ods. 1, 2 Trestného poriadku a § 345 a § 346 Trestného zákona uviedol, že v prenajatom dome,
ktorý vlastnia a vedľa ktorého bývajú jeho brat s matkou, bol obžalovaný ubytovaný, aj v súčasnosti je
sused manželky obžalovaného a jeho deti. Má tam dielňu, kde býva koncom týždňa, v sobotu, nedeľu,
každý druhý týždeň v piatok, sobotu, nedeľu. Približne mesiac tam bol každý deň, ako sa to všetkoudialo. Presné časy si nepamätá. Obžalovaný robil bordel, aj kričal, nevidel nič, ale počul. Povedal mu,
že keď bude naďalej robiť bordel a kričať, nedá mu povolenie na prechodný pobyt. Za celý čas, čo mal
u neho pobyt, bolo počas asi dvoch mesiacov všetko v poriadku. Počul kričať väčšinou obžalovaného,

keď prišiel z práce domov, všetci sa ho báli, nebol doma pokoj. Kričal po ukrajinsky. Vie, že sa nemá
správať tak ako obžalovaný ten, kto má rád rodinu. V posledných mesiacoch obžalovaný ráno išiel
do práce a poobede sa hádal s manželkou. Keď upratovali na dvore, jeho brat povedal, že videl, ako
obžalovaný svoju manželku ťahá za vlasy, udrel ju na zadok, on tam išiel a zavolal políciu. Manželka
ho nechcela vtedy udať, policajti odišli preč, potom opäť počul krik, manželka už v ruke držala mobilný

telefón a zavolala políciu. Po prečítaní výpovede svedka zo dňa 17.08.2023, z dôvodu, že si svedok
nepamätalpresnéčasy,kedysvedokuviedol,žedomnauliciB.XXX,E.F.daldoprenájmubuďvmesiaci
marec alebo apríl roku 2021 rodine pána B., deti sa prisťahovali až po začatí vojny na Ukrajine. Od doby,
čo sa tam nasťahoval obžalovaný s manželkou kričí, robí s ňou cirkus, skoro každý deň bol opitý. Bol
na odvykacej kúre v Pezinku, toto mu vybavil jeho šéf, bol tam asi dva týždne, keď sa vrátil domov, na
začiatku pil menej, ale po istom čase rovnako pil ako predtým. Je veľmi žiarlivý na svoju manželku.,

povedal,ženatejtovýpovedizotrváva. Ožiarlivostimupovedalapoškodená,žeobžalovanýpoškodenej
nadával, že je kurva, počul.
Svedok J. I. na hlavnom pojednávaní dňa 26.04.2024 po poučeniach podľa § 127, § 129, § 130, §
131, § 265 ods. 1, 2 Trestného poriadku a § 345 a § 346 Trestného zákona uviedol, že čo urobil
obžalovanýsmanželkousamuvôbecnepáči.Zbilsvojumanželkuaniejedenkrát.Kričanieboloviackrát,

na manželku, používal slovo kurva, aj na iných. Na mieste, kde malo dôjsť ku skutku sa zdržuje denne.
Videl ako obžalovaný zbil svoju manželku, sedela vonku, kričal na ňu, chytil ju, dal jej facku, chytil ju
za vlasy, stiahol ju zo stoličky a niekoľkokrát ju udrel na zadok a na chrbticu. Okrem tohto incidentu iné
napadnutie nevidel, ale počul kričanie.
Zo zápisnice o výsluchu svedka – osoby mladšej ako 18 rokov zo dňa 24.04.2023 vyplýva, že svedok

A. B. po poučeniach uviedol, že vo veci nebude vypovedať, lebo podozrivým je jeho otec.
Zo zápisnice o výsluchu svedka – osoby mladšej ako 18 rokov zo dňa 17.08.2023 vyplýva, že svedkyňa
A. B. po poučeniach uviedla, že vo veci nechce vypovedať, lebo je to jej otec.
Zo zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 07.09.2023 vyplýva, že svedkyňa C. B. po poučeniach uviedla,
že vo veci nechce a nebude vypovedať, nakoľko v obvinenom sa jedná o jej otca.

Z evidenčnej karty cudzinca na čl. 180 vyplýva, že G. B. má povolenie na pobyt vydané dňa 15.03.2021
platné do 30.06.2022.
Z LV č. XXXX, katastrálne územie L. vyplýva, že vlastníkov domu so súpisným číslom XXX je H. I.
v podiele 1/1.
Z povolenia na pobyt na čl. 183-184 vyplýva, že G. B. má povolenie na pobyt od 15.03.2021.

Z povolenia na pobyt na čl. 185-186 vyplýva, že obžalovaný, A. B. má povolenie na pobyt vydané od
20.12.2022.
Z výsluchu znalca MUDr. Mária Straku, pribratý do konania ako znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie
psychiatria, na hlavnom pojednávaní dňa 08.07.2024 vyplýva, že z anamnézy zistil, že obžalovaný
v roku 2021, kedy viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, bol krátkodobo liečený v Psychiatrickej

nemocnici v Pezinku, kde mu bola zistená závislosť na alkohole, vybavil mu to šéf, ďalej sa ambulantne
neliečil, lieky žiadne neužíval, žiadnu pomoc pre alkohol nevyhľadal. Z jeho údajov zistil, že pije alkohol.
Je u neho prítomnosť alkoholovej telesnej aj psychickej látkovej závislosti. Zo znaleckého posudku,
ktorého sa pridržiava a na ktorý odkázal vyplynulo, že obžalovaný v čase skutku býval zrejme v stave
prostej aebriety, či v stave intoxikácie alkoholom, prítomné poruchy správania v zmysle dezinhibície,

deliberácie, agresivity dominantne verbálnej a brachiálnej agresivity v možnej konsekvencii i s aktuálnym
trestným činom. I pri tejto alkoholovej závislosti je z hľadiska psychiatrického schopný chápať zmysel
trestného konania. Jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli prítomné v čase spáchania skutku.
Prítomnosť obžalovaného na slobode potencionálne nie je z hľadiska psychiatrického nebezpečná,
ale je potrebné nariadenie ochranného psychiatrického liečenia. Duševný stav obžalovaného ďalej

nie je potrebné skúmať, netrpel a netrpí žiadnou takou formou duševnej poruchy, choroby, ktorá by
podstatným spôsobom ovplyvňovala jeho rozpoznávacie či ovládacie schopnosti v čase spáchania činu
alebo aktuálne. Znalec ďalej uviedol, že jedným z hlavných príznakov látkovej závislosti je racionalizácia,
bagatelizácia, nepripúšťanie si problémov súvisiacich s užívaním alkoholu, uvedené je možné aj
v prípade obžalovaného, napadá mu, ako sa asi obžalovaný môže prejavovať v čase užitia alkoholu,

keď sa aktuálne na pojednávaní prejavuje vulgárne a agresívne.
Znalec MUDr. Ivan André, PhD., MPH, MHA, pribratý do konania ako znalec z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia, na hlavnom pojednávaní dňa 08.07.2024 uviedol, že sa
pridržiava písomného znenia jeho znaleckého posudku, na ktorý sa odvoláva, z ktorého vyplýva, žepoškodená,G.B.trpímiernevyjadrenouadaptačnouporuchou,sprotrahovanýmdepresívnymobrazom.
Porucha u poškodenej nenadobudla taký stupeň, že by musela navštíviť a liečiť sa u psychiatra, je
naďalej sociálne funkčná, pracuje, stará sa o svoje deti, po telesnej stránke je v poriadku. Duševná

porucha sa u poškodenej prejavuje výkyvmi nálad, trpí reálne podmienenými obavami a insuficienčnými
pocitmi, pôsobením jej manžela sa znížila kvalita života celej rodiny, narušilo sa pokojné prostredie
pre výchovu a starostlivosť o deti. V dôsledku konania obžalovaného dochádzalo k spochybňovaniu
poškodenej ako manželky a matky, znižovaniu jej základného sebavedomia a ľudskej dôstojnosti,
čo dehonestovalo jej postavenie v spoločnosti. Uvedená porucha jednoznačne vznikla a formovala

sa v príčinnej súvislosti so stíhaným trestným činom. Psychické ťažkosti sa u poškodenej pozvoľna
rozvíjajú od jej príchodu na Slovensko, vo výraznejšej miere od príchodu jej detí začiatkom roka
2022. Došlo poruchou k narušeniu životného komfortu poškodenej a znemožneniu pokojným spôsobom
plniť jej úlohy v rodine a zamestnaní. Poškodená je a bude schopná svoje problémy a psychické
ťažkosti preklenúť aj sama. U poškodenej nejde o ťažkú ujmu na zdraví. Z medicínskeho hľadiska ide
o menej závažný typ poruchy. Existuje reálny predpoklad, že po prekonaní ťaživej situácie poškodenej,

celkovom vysporiadaní sa s manželstvom, dôjde k úprave jej zdravotného stavu. Znalec ďalej uviedol,
že obžalovaný má šťastie, že jeho manželka bola veľmi odolná a znášala veľmi veľa, tie príkoria, ktoré
jej spôsoboval obžalovaný, napriek tomu sa dokázala postarať o päť detí.
Znalec RNDr. Mgr. Dušan Kešický, PhD., pribratý do konania ako znalec z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality, na hlavnom pojednávaní dňa 25.09.2024

uviedol, že znalecký posudok, ktorý vypracoval na obžalovaného, považuje aj v tomto čase v súlade
so zisteniami, ktoré urobil vyšetrením a v plnom rozsahu sa pridržiava jeho záverov a odvoláva sa na
neho. Osobnosť obžalovaného sa vyznačuje introvertovanosťou, prevahou racionálnych mechanizmov
v procesoch rozhodovania a zvládania záťaže. V súvislosti s celkovou nezrelosťou s dopadom na
vplyv emócií na racionálne procesy a v kontexte nízkej kapacity pre zvládanie interpersonálnej

záťaže dochádza k zlyhaniu v kontrole správania. Vo vzťahu k skutku považuje za dôležité narušenie
kvality kontroly správania, pri pocite ohrozenia „opustením manželkou“ pri jeho domnienke o jej
mimomanželskom vzťahu a negatívne očakávanie vo vzťahu k budúcnosti s víziou sociálnej izolácie
a straty kontaktu s deťmi za prispenia stavu pod deliberujúcim vplyvom alkoholu. Je pravdepodobné, že
nadužívanie alkoholu má význam pre redukciu úzkosti pri zvýšenej miere neurotických mechanizmov.

Neschopnosť asertívne presadzovať uspokojovanie vlastných potrieb vedie k pocitom menejcennosti
pri opakujúcich sa zlyhaniach v zvládaní záťažových životných situáciách a pravdepodobných
konfrontáciách zo strany manželky. Takto u neho generuje negatívne pocity a sama sa môže stať
objektom jeho snahy o zníženie vnímanej „vážnosti“ jej vplyvu ako kompenzačnej stratégie pre
redukciu negatívnej emočnej bilancie. Uvedené súvisí so zníženou mierou kvality sociálnych zručností.

Obžalovaný nemá skony k agresívnemu správaniu ako prevažujúcemu spôsobu správania. Jeho
agresivita, pokiaľ sa vyskytne, je spôsobom, akým si uvoľňuje jeho napätia. Prítomnosť empatie
nie je zásadným spôsobom narušená tak, aby bolo možné hovoriť o zvýraznení disociálnych rysov,
nebola zistená zásadná redukcia vyšších citov napriek emočnej nezrelosti, ktorá sa prejavuje hlavne
nestabilitou. Sklony k manipulátorstvu nie sú prítomné. Obžalovaný je schopný objektívne vnímať

vzniknuté javy a vonkajšie prejavy a ich interpretácia môže byť situačne narušená emočným skreslením
poznávacích funkcií ako preferovaného spôsobu zvládania záťaže a tvorby rozhodnutí pri jeho
prevažujúcej introvertovanosti. Uvedené je obsahom zníženej všeobecnej vierohodnosti, podobne ako
stavy pod vplyvom alkoholu. Správanie obžalovaného uvedené vo vznesení obvinenia zodpovedá
snahe o uvoľnenie intrapsychického napätia vyvolaného pocitmi ohrozenia „opustením manželkou“

a následnou hrozbou sociálnej izolácie a je psychologicky zrozumiteľné. Znalec na pojednávaní uviedol,
že správanie obžalovaného, tak ako je uvedené v dostupnom spisovom materiáli zodpovedá súboru
osobnostných vlastností, ktoré uvádza v posudku. Ide o správanie, ktoré u obžalovaného uvoľňuje
vnútorné napätie a následne po jeho uvoľnení dochádza k stabilizácii jeho prejavov. Na otázku
obžalovaného, že podľa podkladov z neho urobil zakomplexovaného, agresívneho človeka, alkoholika,

znalec odpovedal, že toto je sebahodnotenie obžalovaného, čo zodpovedá zisteniam z posudku,
prítomná je negatívna introspekcia, čím útoky na sebaobraz zhoršujú emočnú bilanciu.
Znalkyňa PhDr. Katarína Haidová, pribratá do konania ako znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, na hlavnom pojednávaní dňa 23.10.2024
uviedla, že poškodená sa v plnom rozsahu pridržiavala výpovede na výsluchu na Okresnom riaditeľstve

PZ v Dunajskej Strede. Vulgárne a agresívne správanie obžalovaného popisuje už aj v súvislosti so
životom na Ukrajine. Bol žiarlivý, podozrieval ju z nevery. Žiadal ju, aby výpoveď odvolala. Je rozhodnutá
manželstvo ukončiť. Emočne k manželovi nie je nijako pútaná, nemá potrebu sa mu pomstiť, ľudsky
ho ľutuje. Spolužitie s ním popisuje tak, že sa sama dokázala od neho vnútorne odpútať, tak, aby jujeho správanie nadmerne nezaťažovalo. Hodnotí sa ako pokojná, rozvážna osoba, ktorá nevstupovala
do konfliktu s manželom, ktorý on inicioval. Jej intelektové schopnosti sú v pásme podpriemeru. Je
extrovertovaná osobnosť, vie preukázať svoju vôľu. V spolužití s manželom nepociťovala ani tak

úzkosť, skôr bola v strese. Psychodiagnostika preukázala, že sa až nadmerne štylizuje do role silnej,
nezraniteľnej. Pokiaľ sa týka domáceho násilia, každý bod nebol naplnený, čiže tam nedochádzalo
ktypickému„eskalujeto“apotom„dochádzakupokojeniu“.Veľazáviseloodtoho,akoobžalovanýužíval
alkohol a prakticky ho užíval denne. Jasne o domácom násilí vypovedá to, že tam išlo o diferenciáciu rolí,
bol jasne daný agresor a obeť. Pridržiava sa záverov znaleckého posudku, kde uviedla, že poškodená

si dokáže zapamätať, podržať v pamäti a presne reprodukovať vnemy, zažité okolnosti, dokáže ich
presne reprodukovať, bez skreslenia. Myslenie je priemerného tempa, bez štrukturálnych a obsahových
porúch, obsahovo menej variabilné. Schopnosť posudzovať realitu nie je narušená. Emocionálny život je
plytší, vie sa však citovo viazať, má funkčné vzťahy s deťmi, citové väzby sú menej vrelé, emócie menej
preukazuje, má schopnosť empatie, schopnosť odhadovať reakcie iných. Vo vzťahu k obžalovanému
vedela vyjadriť svoj hnev, v snahe zabrániť konfliktom sa však s ním nekonfrontovala. Vo vzťahu

k svojmu problému je opatrná. Má tendenciu, najmä z hľadiska svojej ženskej role prežívať úzkosť,
obavy, že by sa mohlo niečo stať, má potrebu vzďaľovať sa od nepríjemných zážitkov, niekedy má
tendenciu volať o pomoc, inokedy môže ich dopad na jej psychiku bagatelizovať. Má intelektové,
pamäťové a osobnostné predpoklady k tomu, aby bola schopná všeobecne vierohodne vypovedať.
Neboli zistené také okolnosti, ktoré by špecifickú vierohodnosť spochybňovali. Poškodená vypovedá

o kritických okolnostiach s časovým odstupom identicky. Výpoveď nie je mechanická, popisuje okolnosti,
ktoré sa viažu na konkrétne miesto, sú časovo ohraničené, výpoveď má logickú štruktúru. Je zhoda
medzi verbálnou a neverbálnou komunikáciou. Nemá tendenciu fabulovať, ani konfabulovať. Konanie jej
manželaspôsobovalopoškodenejajfyzické,ajpsychickéutrpenie,pociťovalanajmästres.Kvýraznejšej
zmene psychického stavu poškodenej nedošlo. U poškodenej neboli zistené príznaky posttraumatickej

stresovej poruchy.
Svedok K. A. na hlavnom pojednávaní dňa 23.10.2024 po poučeniach podľa § 127, § 129, § 130, §
131, § 265 ods. 1, 2 Trestného poriadku a § 345 a § 346 Trestného zákona uviedol, že s obžalovaným
sa pozná z práce, spoznali sa približne v roku 2020, koncom roka 2021 bol jeho priamy nadriadený.
Boli v kontakte skoro každý deň od pondelka do soboty. Od rána do ca 16.00-17.00 hod., niekedy

aj dlhšie. Pokiaľ sa týka fungovania s obžalovaným, pozná ho inak ako to, čo by sa malo diať podľa
obžaloby. Vytvorili si kamarátsky vzťah. Párkrát bol aj v E. F., keď ho odviezol domov. Štyri-päťkrát.
Vôbec si nevšimol vzťahové problémy medzi obžalovaným a jeho manželkou a deťmi. Keď raz prišli
k obžalovanému domov, pamätá si, že dve malé dcéry sa hneď za ním rozbehli a objali ho. Nikdy
z obžalovaného necítil alkohol, ani mu nikto nepovedal, že obžalovaný je opitý. Nikdy sa nestalo, že by

obžalovaný pri náhodných kontrolách na alkohol „nafúkal“. Čo bolo, keď bol doma, nevie.
Na hlavnom pojednávaní dňa 22.01.2025 sa obžalovaný vyjadril, že netrvá na výsluchu svojej dcéry
A. B., ani výsluchu svojej dcéry C. B., ani na výsluchu svedka A. K. I.. Ďalšie návrhy na vykonanie
dokazovania obžalovaný nemal, resp. na nich netrval.
Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného

v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.
Súd posudzoval trestnosť činu a ukladal trest podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ktorý
je pre obžalovaného priaznivejší ako zákon účinný v čase spáchania činu, najmä pokiaľ sa týka výroku

o treste (viď nižšie).
Na základe vykonaného dokazovania, súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne, nezávisle
od toho, kým boli obstarané, rešpektujúc pritom základné zásady Trestného poriadku, dospel súd k
jednoznačnému záveru, že konanie obžalovaného napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu,

zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d)
Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s poukazom na ust. 138 písm. b) Trestného zákona, vina
obžalovaného bola preukázaná bez akýchkoľvek pochybností.
Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je
v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie

a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou
izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie
alebo obmedzuje jej bezpečnosť,b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej
starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,
c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž

alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,
d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo
e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať,
potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Na naplnenie znakov trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného

zákona je dostačujúce preukázanie spôsobenia fyzického utrpenia alebo psychického utrpenia jedným
z konaní podľa § 208 ods. 1 písm. a) až e). V obsahu znenia (základnej) skutkovej podstaty trestného
činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona je vymedzený konkrétny
výpočet foriem konania páchateľa, ktorými môže byť táto skutková podstata naplnená. Súčasne pre
naplnenietejtoskutkovejpodstaty,zostranypáchateľa,musíísťotrvalejšie(sústavnejšie)konanie,ktoré
sa opakovane vyznačuje určitým hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním, či správaním s tým, že ak

sa pravidelne opakuje, musí byť spôsobilé poškodenej osobe (osobám) zapríčiniť psychické, prípadne
aj fyzické útrapy (len spôsobilé, následok teda nastať nemusí). Nevyžaduje sa, aby u blízkej osoby
vznikli následky na zdraví, ale musí ísť o také konanie, ktoré týraná osoba pre jeho hrubosť,
bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie (teda ako zlo, bezprávie, krivdu), t. j.
ako konanie, ktoré sústavne nepriaznivo ovplyvňuje jej každodenný život a vyvoláva sústavnejšie obavy

z opätovného protiprávneho konania páchateľa. Nejde teda o pojem totožný s pojmom neznesiteľné
útrapy. Kvalifikačným hľadiskom možného následku tohto trestného činu vo forme fyzického alebo
psychického utrpenia je trvalosť či hromadnosť, teda to, že útoky sú opakované, sú sústavné a práve táto
opakovanosť spôsobuje, resp. môže spôsobiť fyzické či psychické utrpenie poškodených osôb (osoby),
ktoré nie je len celkom krátkeho a prechodného charakteru.

Podľa ustanovenia § 208 ods. 3 Trestného zákona odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov
sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b) z osobitného motívu,
c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu

trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.
Podľa ustanovenia § 138 písm. b) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie
páchanie trestného činu po dlhší čas.
V danej trestnej veci bola vina obžalovaného, ako manžela zo spáchania trestného činu - zločinu týrania

blízkej osoby a zverenej osoby, poškodenej, jeho manželky (vzťah medzi obžalovaným a poškodenou
vyplýva aj z výpovede obžalovaného, aj poškodenej, nebol spochybnený) podľa § 208 ods. 1 písm. a),
písm. b) Trestného zákona spôsobom ako súd uviedol v skutkovej vete výroku rozsudku preukázaná
najmä výpoveďou poškodenej. Táto výpoveď je podporená výpoveďou svedkov H. I. a J. I.. Rovnako
v predmetnej trestnej veci vypracovanými znaleckými posudkami a výsluchmi znalcov.

Z vyššie opísaných výpovedí poškodenej vyplýva, že všetko, čo je opísané v obžalobe je pravda,
obžalovanýsiajvypil,aj„skákal“donej,ajdodetí,keďbolopitý,taksanekontroloval,čorobí,pravidelne,
takmer v denných intervaloch ju slovne provokoval a vyvolával hádky, hádky vždy začínal obžalovaný,
každý deň pil, od marca 2021 málokedy nebol opitý, len keď nemal peniaze, každý deň boli slovné
hádky, aj s deťmi, obviňoval ju, že má frajera a hovoril jej, nech z neho nerobí debila, je žiarlivý, on

preto pil a vtedy „skákal“ do detí, aj do nej, hovoril, že chodí za mužmi, povedal dcére, nech jej zavolá,
keď mu dcéra povedala, že je v robote, povedal, že ona je rovnaká ako matka, urážal a osočoval ju
rôznymi nadávkami, že je kurva, suka, že chodí s Cigánmi, čo počuli aj ich deti, počas hádok sa jej
slovne vyhrážal rôznymi formami fyzickej likvidácie, že ju obesí, zabije, čo hovoril aj dcére a synovi, keď
bol veľmi opitý, približne jedenkrát za dva až tri mesiace ju nenechal spať, do jednej až do druhej hodiny

v noci kričal a zapol si hudbu, prípadne ju zobudil s tým, že je kurva a čo spí, mala sedieť a počúvať,
čo hovorí, počas hádok ju ťahal za vlasy, chytal za vlasy a na tvár, tlačil jej prsty, pričom k takýmto
fyzickým útokom dochádzalo približne tri až štyrikrát do mesiaca, facku jej dal za obdobie spolužitia
na Slovensku celkom tri až štyrikrát, pričom pri poslednom jej napadnutí dňa 23.04.2023 na ňu kričal,
nadával jej rôznymi nadávkami a keď vyšla z domu von, išiel za ňou, kde pokračoval v kričaní na ňu,

chytil ju za vlasy, za prsty, ktoré jej lámal.
Pri zachovaní totožnosti skutku v obžalobe, súd na základe výpovede poškodenej zmenil skutkovú vetu
obžaloby v časti konania obžalovaného voči poškodenej, kde vynechal časť o stupňovaní sa útokov
voči poškodenej tým, že viac krát poškodenú schmatol za vlasy a ťahal po zemi a v opise konaniaobžalovaného dňa 23.04.2023, kde vynechal presný čas konania obžalovaného, presný opis konania
obžalovaného - slovné provokovanie poškodenej od rána, obviňovanie, že má iného, osočovanie,
pristúpenie k nej, ťahanie ju za vlasy, udretie po zadku viackrát, danie jednej facky na ľavú časť tváre,

chytenieprstovnajejpravejruke,ťahaniedohora,doplnilkričanieobžalovanéhonapoškodenú,chytenie
za vlasy, vynechal presný opis konania poškodenej – sadnutie si na stoličku, postavenie sa, odstrčenie
obžalovaného od seba, vyslobodenie vlasov, že bola zohnutá a nevedela sa vyslobodiť.
Obžalovaný poškodenú bil, dal jej facky, ponižoval ju, pohŕdavo s ňou zaobchádzal, vyhrážal sa jej,
vyvolával u nej strach a stres, správal sa k nej iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické

zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť, ťahal ju za vlasy, chytal za vlasy a na tvár, tlačil jej prsty a
bezdôvodne jej odopieral spánok. Poškodená nevypovedala, že by jej obžalovaný spôsobil také fyzické
utrpenie, ktoré by bolo potrebné lekársky riešiť, resp. keby musela vyhľadať lekára.
Opísané konanie obžalovaného sa opakovane vyznačovalo hrubším a zjavne necitlivým
zaobchádzaním, správaním, bolo jednoznačne spôsobilé zapríčiniť a zapríčinilo poškodenej psychické,
situačne aj fyzické útrapy, psychické napätie a dlhodobý stres a strach o život jej detí (aj v tejto časti súd

zmenil skutkovú vetu obžaloby, poškodená uviedla, že sa bála o deti). Poškodená ho pre jeho hrubosť,
bezohľadnosť pociťovali ako ťažké príkorie, zlo, bezprávie, krivdu, ako konanie, ktoré sústavne
nepriaznivo ovplyvňuje jej každodenný život a vyvoláva sústavnejšie obavy z opätovného protiprávneho
konania obžalovaného. Bála sa, že keď nebude doma a obžalovaný bude ožratý, bude skákať do detí,
bála sa o deti, lebo vie, že oni sa chrániť nemôžu, oni sa ho boja, počas hádok sa cítila zle, zničená,

nervózna, necíti sa vedľa neho ženou, bola stále v strehu, že aký obžalovaný dôjde z práce, čo bude
robiť, život s obžalovaným bol ťažký, nebol pokoj, ona ani deti s ním nemali normálny život, deti na
manželovo správanie nereagovali dobre.
Výpoveď ohľadom spôsobovania fyzického, no najmä psychického utrpenia jednotlivými vyššie
popísanými formami konania obžalovaného a vierohodnosť výpovede poškodenej je podporená aj

výsledkami znaleckého dokazovania, znalcami MUDr. Ivanom Andrém, PhD., MPH, MHA, znalec
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia a PhDr. Katarínou Haidovou,
znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých,
s ktorými sa súd v plnom rozsahu stotožnil, po výsluchu znalcov neostali žiadne pochybnosti o správnosti
a úplnosti znaleckých posudkov, neodporujú ostatným vo veci vykonaným dôkazom.

Zo znaleckého posudku MUDr. Ivana Andrého, PhD., MPH, MHA a jeho výsluchu vyplynulo, že
poškodená,G.B.trpímiernevyjadrenouadaptačnouporuchou,sprotrahovanýmdepresívnymobrazom.
Poruchaupoškodenejnenadobudlatakýstupeň,žebymuselanavštíviťaliečiťsaupsychiatra.Duševná
porucha sa u poškodenej prejavuje výkyvmi nálad, trpí reálne podmienenými obavami a insuficienčnými
pocitmi, pôsobením jej manžela sa znížila kvalita života celej rodiny, narušilo sa pokojné prostredie

pre výchovu a starostlivosť o deti. V dôsledku konania obžalovaného dochádzalo k spochybňovaniu
poškodenej ako manželky a matky, znižovaniu jej základného sebavedomia a ľudskej dôstojnosti, čo
dehonestovalo jej postavenie v spoločnosti. Uvedená porucha jednoznačne vznikla a formovala sa
v príčinnej súvislosti so stíhaným trestným činom. Psychické ťažkosti sa u poškodenej pozvoľna rozvíjajú
od jej príchodu na Slovensko, vo výraznejšej miere od príchodu jej detí začiatkom roka 2022. Poruchou

došlo k narušeniu životného komfortu poškodenej a znemožneniu pokojným spôsobom plniť jej úlohy
v rodine a zamestnaní.
Zo znaleckého posudku I. F. B. a jej výsluchu vyplynulo, že poškodená si dokáže zapamätať, podržať
v pamäti a presne reprodukovať vnemy, zažité okolnosti, dokáže ich presne reprodukovať, bez
skreslenia. Schopnosť posudzovať realitu nie je narušená. Má intelektové, pamäťové a osobnostné

predpoklady k tomu, aby bola schopná všeobecne vierohodne vypovedať. Neboli zistené také okolnosti,
ktoré by špecifickú vierohodnosť spochybňovali. Poškodená vypovedá o kritických okolnostiach
s časovým odstupom identicky. Výpoveď nie je mechanická, popisuje okolnosti, ktoré sa viažu na
konkrétne miesto, sú časovo ohraničené, výpoveď má logickú štruktúru. Je zhoda medzi verbálnou
a neverbálnou komunikáciou. Nemá tendenciu fabulovať, ani konfabulovať. Vulgárne a agresívne

správanie obžalovaného popisuje už aj v súvislosti so životom na Ukrajine. Bol žiarlivý, podozrieval
ju z nevery. Vo vzťahu k obžalovanému vedela vyjadriť svoj hnev, v snahe zabrániť konfliktom sa
však s ním nekonfrontovala. Konanie jej manžela spôsobovalo poškodenej aj fyzické, aj psychické
utrpenie, pociťovala najmä stres. Pokiaľ sa týka domáceho násilia, každý bod nebol naplnený, čiže tam
nedochádzalo k typickému „eskaluje to“ a potom „dochádza k upokojeniu“. Veľa záviselo od toho, ako

obžalovaný užíval alkohol a prakticky ho užíval denne. Jasne o domácom násilí vypovedá to, že tam išlo
odiferenciáciurolí,boljasnedanýagresoraobeť.Upoškodenejnebolizistenépríznakyposttraumatickej
stresovej poruchy.Vsúvislostisnezistenýmipríznakmiposttraumatickejstresovejporuchysúdpoukazujenaostatnévyššie
uvedené závery znalkyne PhDr. Kataríny Haidovej a teoretické východiská, nie je možné urobiť záver,
že pokiaľ by nebol diagnostikovaný tzv. syndróm týranej osoby, nemohol sa páchateľ trestného činu

týrania blízkej osoby a zverenej osoby dopustiť. Skutočnosť, že u poškodenej absentuje syndróm týranej
osoby neznamená, že sa páchateľ konania podľa § 208 Trestného zákona nedopustil, pretože tento
následok (zistenie syndrómu týranej osoby) pre naplnenie skutkovej podstaty podľa § 208 Trestného
zákona nemusí nastať. (porovnaj judikát R 20/1984-I.).
Súčasne bol naplnený aj znak, že išlo o trvalejšie (sústavnejšie) konanie obžalovaného, ktoré sa

opakovane vyznačovalo určitým hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním, či správaním. Poškodená
uviedla, že v marci v roku 2021 prišli s obžalovaným na Slovensko (jej pobyt na Slovensku potvrdzuje
aj evidenčná karta cudzinca a povolenie na pobyt, z ktorých vyplýva, že poškodená má povolenie na
pobyt od 15.03.2021), keď začala vojna na Ukrajine, prišli na Slovensko aj ich deti, všetkých päť. Hneď
bývali na adrese B. XXX, E. F.. Tieto tvrdenia potvrdzuje aj výpoveď svedka H. I., ktorý povedal, že
dom na ulici B. XXX, E. F. dal do prenájmu buď v mesiaci marec alebo apríl roku 2021 rodine pána B.,

deti sa prisťahovali až po začatí vojny na Ukrajine. Obžalovaný v zápisnici o výsluchu dňa 24.04.2023
uviedol, že s manželkou býva od začiatku roka 2021 na adrese B. XXX, E. F.. Následne toto tvrdenie bez
dôkazov a v rozpore so svojím predošlým vyjadrením a výpoveďami poškodenej a svedka H. I. zmenil
tak, že na adrese B. XXX, E. F. býval najprv s partiou, prišiel tam koncom apríla, začiatkom mája roku
2021, neskôr, začiatkom júna 2021 tam prišla bývať jeho manželka. Vulgárne a agresívne správanie

obžalovaného popisuje poškodená už aj v súvislosti so životom na Ukrajine. Ďalej poškodená povedala,
že obžalovaný každý deň pil, od toho marca 2021 málokedy nebol opitý, len keď nemal peniaze. Keď
bol opitý, tak sa nekontroloval, čo robí. Každý deň boli slovné hádky, aj s deťmi. Stále jej hovoril, že má
frajera. Počas hádok jej hovoril kurva, suka, ľarva, že chodí s Cigánmi, čo počuli aj deti. Počas hádok
jej aj povedal, že ju zabije, zareže, povesí, to hovoril aj dcére a synovi, keď bol veľmi opitý. Bolo aj tak,

že ju nenechal spať, do jednej, druhej kričal, zapol si hudbu, to sa stávalo približne jedenkrát za dva-
tri mesiace. Bolo aj tak, že keď spala, zobudil ju, že je kurva, čo spí. Mala sedieť a počúvať, čo hovorí.
Vedel ju aj chytiť za tvár, aj za vlasy, ťahal ju aj za vlasy, aj za prsty ju tlačí. Chytal ju približne tri-štyrikrát
do mesiaca. Obžalovaný jej dal aj facku, tri alebo štyrikrát za obdobie, čo sú na Slovensku.
Tvrdenia obžalovaného, že na adrese B. XXX, E. F. býval najprv s partiou, neskôr, tam prišla bývať jeho

manželka, od mája 2022 možno aj skôr do novembra 2022 tam bývala aj jeho matka, manželka počas
bývania v E. F. raz za dva alebo dva a pol mesiaca odchádzala za deťmi na Ukrajinu na ca 7-10 dní,
keď boli deti na Slovensku, od vojny na Ukrajine, zdá sa mu, že raz bola na Ukrajine, možno 13 dní
nič nemenia v prospech obžalovaného a v neprospech vyššie uvedeného ohľadom naplnenia znakov
trestného činu podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona.

Dlhodobosť ako obligatórny znak objektívnej stránky už základnej skutkovej podstaty tohto
trestného činu zodpovedá skutočnosti, že trestný čin zakotvený v § 208 Trestného zákona
je svojou povahou trvácim trestným činom, teda už pre naplnenie jeho základnej skutkovej
podstaty sa vyžaduje, aby protiprávny stav, ktorý zodpovedá jeho objektívnej stránke, bol páchateľom
udržiavaný po určitú dobu. Nevylučuje to však páchanie trváceho trestného činu aj po dlhší čas, t. j.

počas obdobia zreteľne presahujúceho časový úsek, ktorého trvanie predstavuje minimálnu požiadavku
na naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty daného trestného činu (aspoň 6 mesiacov). Ako
to je aj v tomto prípade. Je totiž zrejmé, že najmä z hľadiska následkov, a teda v konečnom dôsledku
z hľadiska závažnosti nemôže byť bez významu, či páchateľ svojím protiprávnym konaním udržiaval
protiprávny stav 3 dní, mesiace alebo 3 roky. Dĺžku časového úseku, ktorý je možné považovať za dlhšiu

dobu v zmysle § 138 písm. b) Trestného zákona, je potom potrebné posudzovať predovšetkým
na základe intenzity konania obžalovaného a závažnosti trestného činu. O vysokej miere závažnosti
prejednávaného trestného činu svedčí trestná sadzba v jeho základnej skutkovej podstate, ktorá
je určená rozpätím tri až osem rokov a vyjadruje tak výrazný záujem spoločnosti na ochrane
dotknutých osôb. V posudzovanej veci bol skutok páchaný minimálne od začiatku (v tejto časti súd na

základe výpovede poškodenej spresnil začiatok páchania skutku oproti obžalobe) mesiaca apríl 2021
až do doby obmedzenia obžalovaného osobnej slobody príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ Šamorín
dňa 23.04.2023 v čase o 15.10 hod., a teda vzhľadom na túto dobu, trvácnosť, sústavnosť, hromadnosť,
opakovanosť, ako aj opísanú intenzitu útokov bolo nepochybné skutok kvalifikovať ako trvajúci po dlhší
čas.

Výpoveď poškodenej ohľadom spôsobovania fyzického, no najmä psychického utrpenia jednotlivými
vyššie popísanými formami konania obžalovaného a ich trvácnosť, sústavnosť, hromadnosť,
opakovanosť je podporená aj svedeckými výpoveďami majiteľa nehnuteľnosti, v ktorej k páchaniu skutku
dochádzalo, H. I. a jeho brata, suseda obžalovaného a poškodenej, J. I..Svedok H. I. uviedol, že dom na ulici B. XXX, E. F. dal do prenájmu buď v mesiaci marec alebo apríl
roku 2021 rodine pána B., od doby, čo sa tam nasťahoval obžalovaný s manželkou kričí, nadáva jej, že
je kurva, čo počul, robí s ňou cirkus, skoro každý deň bol opitý. Je veľmi žiarlivý na svoju manželku,

o čom mu povedala poškodená. Za celý čas, čo mal u neho pobyt, bolo počas asi dvoch mesiacov
všetko v poriadku.
Svedok J. I. uviedol, že kričanie zo strany obžalovaného bolo viackrát, na manželku, používal slovo
kurva, aj na iných, to počul. Videl ako obžalovaný zbil svoju manželku.
Pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre výpovede

svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach, o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam
o okolnostiach, o ktorých svedok vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi
zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná bude aj okolnosť vzťahu svedka
(poškodeného) k obžalovanému alebo poškodenému, teda či svedok s obžalovaným alebo poškodeným
je v príbuzenskom vzťahu, resp. (ne)priateľskom, susedskom, či zamestnávateľskom vzťahu, príp. v
inom vzťahu podriadenosti alebo nadriadenosti. Taktiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného

záujmu svedka na výsledku trestného konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde najavo motív a
príčiny (vyplývajúce, či už z pozitívneho alebo negatívneho pomeru medzi svedkom a obžalovaným
alebo svedkom a poškodeným), ktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv.
Poškodená,svedkoviaH.I.aJ.I.jasneazrozumiteľnepopísaliskutočnosti,ktoré považovali za dôležité
a ktoré sa týkajú žalovaného skutku, zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Výpovede si

neodporovali v podstatných okolnostiach, o ktorých vypovedali, v ich výpovediach boli logické súvislosti,
výpovede boli navzájom v súlade, aj v súlade s ostatnými vykonanými a vyššie vyhodnotenými dôkazmi.
V rámci celého trestného konania nebol vykonaný žiaden taký dôkaz, ktorý by podstatným
spôsobom spochybňoval tvrdenia poškodenej a svedkov.
Tvrdenia obžalovaného, kde absolútne popiera spáchanie zločinu týrania blízkej osoby a zverenej

osoby súd aj vzhľadom na vyššie uvedené a vyhodnotené dôkazy považuje za tendenčné a účelové,
v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na výsledky znaleckého
dokazovania znalca RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD., z odboru psychológia, odvetvie klinická
psychológia dospelých a psychológia sexuality a znalca MUDr. Mária Straku, z odboru zdravotníctvo,
odvetvie psychiatria, s ktorými sa súd taktiež v plnom rozsahu stotožnil, po výsluchu znalcov neostali

žiadne pochybnosti o správnosti a úplnosti znaleckých posudkov, neodporujú ostatným vo veci
vykonaným dôkazom.
Znalec RNDr. Mgr. Dušan Kešický, PhD., uviedol, že v súvislosti s celkovou nezrelosťou s dopadom
na vplyv emócií na racionálne procesy a v kontexte nízkej kapacity pre zvládanie interpersonálnej
záťaže dochádza u obžalovaného k zlyhaniu v kontrole správania. Vo vzťahu k skutku považuje za

dôležité narušenie kvality kontroly správania, pri pocite ohrozenia „opustením manželkou“ pri jeho
domnienke o jej mimomanželskom vzťahu a negatívne očakávanie vo vzťahu k budúcnosti s víziou
sociálnej izolácie a straty kontaktu s deťmi za prispenia stavu pod deliberujúcim vplyvom alkoholu.
Je pravdepodobné, že nadužívanie alkoholu má význam pre redukciu úzkosti pri zvýšenej miere
neurotických mechanizmov. Neschopnosť asertívne presadzovať uspokojovanie vlastných potrieb vedie

k pocitom menejcennosti pri opakujúcich sa zlyhaniach v zvládaní záťažových životných situáciách
a pravdepodobných konfrontáciách zo strany manželky. Jeho agresivita, pokiaľ sa vyskytne, je
spôsobom, akým si uvoľňuje jeho napätia. Obžalovaný je schopný objektívne vnímať vzniknuté javy
a vonkajšie prejavy a ich interpretácia môže byť situačne narušená emočným skreslením poznávacích
funkcií ako preferovaného spôsobu zvládania záťaže a tvorby rozhodnutí pri jeho prevažujúcej

introvertovanosti. Uvedené je obsahom zníženej všeobecnej vierohodnosti, podobne ako stavy pod
vplyvom alkoholu. Správanie obžalovaného uvedené vo vznesení obvinenia zodpovedá snahe o
uvoľnenie intrapsychického napätia vyvolaného pocitmi ohrozenia „opustením manželkou“ a následnou
hrozbou sociálnej izolácie a je psychologicky zrozumiteľné.
Znalec A. A. N. z anamnézy zistil, že obžalovaný v roku 2021, kedy viedol motorové vozidlo pod vplyvom

alkoholu (čo vyplýva aj z odpisu z registra trestov obžalovaného) bol krátkodobo liečený v Psychiatrickej
nemocnici v Pezinku, kde mu bola zistená závislosť na alkohole, vybavil mu to šéf, ďalej sa ambulantne
neliečil, lieky žiadne neužíval, žiadnu pomoc pre alkohol nevyhľadal. Z údajov obžalovaného zistil, že
pije alkohol. Je u neho prítomnosť alkoholovej telesnej aj psychickej látkovej závislosti. V čase skutku
býval zrejme v stave prostej aebriety, či v stave intoxikácie alkoholom, sú prítomné poruchy správania.

I pri tejto alkoholovej závislosti je z hľadiska psychiatrického schopný chápať zmysel trestného konania.
Jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli prítomné v čase spáchania skutku. Tieto výsledky
podporujú tvrdenia poškodenej a svedka H. I., zároveň vyvracajú tvrdenia obžalovaného, že alkohol
užíval príležitostne, ani súd nepovažuje obžalovaným tvrdené pitie dva-trikrát do týždňa po 150 ml rumuza príležitostné, že keď si vypil bol v poriadku, nebol agresívny, po havárii nepil asi šesť mesiacov vôbec
žiaden alkohol. Z akého dôvodu by obžalovaný išiel na protialkoholické liečenie, kde mu bola zistená
alkoholová závislosť v čase, keď podľa jeho vyjadrenia nemal piť žiaden alkohol? Aj skutočnosť, že

obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a spáchal trestný čin, za ktorý bol právoplatne
odsúdený nasvedčuje tomu, že obžalovaný má problémy s užívaním alkoholu. Znalec ďalej uviedol,
že jedným z hlavných príznakov látkovej závislosti je racionalizácia, bagatelizácia, nepripúšťanie si
problémov súvisiacich s užívaním alkoholu, uvedené je možné aj v prípade obžalovaného, napadá mu,
ako sa asi obžalovaný môže prejavovať v čase užitia alkoholu, keď sa aktuálne na pojednávaní prejavuje

vulgárneaagresívne.Rovnakosúdpoukazujenasprávanieobžalovanéhopočashlavnýchpojednávaní,
keď obžalovaný používal nadávky, bol neúctivý, narúšal priebeh hlavných pojednávaní. Nadávanie na
poškodenú potvrdili aj svedkovia H. I. a J. I., čím súd považuje aj tvrdenia obžalovaného, že slová, ktoré
sú uvedené v obžalobe ako zabiť, obesiť, ani nemá vo svojom slovníku, nadávky ako suka, kurva neboli
konkrétne na manželku, hovoril ich všeobecne, medzi slovami, keď nadával, za nepravdivé, účelové.
Súd v súvislosti so správaním obžalovaného poukazuje aj na konania ustanovených obhajcov, ktorí

v konaní žiadali súd o zrušenie ich ustanovenia obžalovanému, v dôsledku jeho správania sa.
Sám obžalovaný priznal, že na manželku bol žiarlivý, vyjadril sa, že kedysi jej robil žiarlivostné scény,
ale na Slovensku už nie, nebehal za ňou, nestrážil ju, nekontroloval jej telefón, čomu v kontexte vyššie
vyhodnoteného dokazovania súd, rovnako ako tvrdeniam, že fyzicky manželku nikdy nenapadol, iba keď
bola ešte mladá, tak dostala jednu facku za to, že udrela dcéru rukou po zadku, taktiež ju neťahal za

vlasy, nevykrúcal jej prsty, nebudil ju, neuveril. Rovnako ako odpovedi na otázku, ako si vysvetľuje, že
poškodená na neho podala trestné oznámenie, keď uviedol, že trestné oznámenie podala pod tlakom
pána I.. Asi bude v ich vzťahu tretia osoba, manželka sa za to hanbí. Z vykonaného dokazovania sa tieto
tvrdenia nijako nepotvrdili, aj týmto vyjadrením sa potvrdili výsledky dokazovania ohľadom žiarlivosti
a z nej vyplývajúceho správania sa obžalovaného. Poškodená v súvislosti s obranou obžalovaného

uviedla, že nikto si nič nevymyslel, ako to tvrdí obžalovaný, on sa tak len bráni.
Pokiaľ sa týka vyhodnotenia vzťahov poškodenej a svedkov s obžalovanými a existencie záujmu
poškodenej a svedkov na výsledku trestného konania, ktoré by mohli mať na výpoveď poškodenej
a svedkov vplyv, súd také okolnosti nezistil. V záujme poškodenej by v prípade, ak by sa obžalovaný ako
jej manžel správal neporušujúc zákon a nekonajúc trestne, nebolo usvedčovať ho, rovnako tak v prípade

svedkov H. I. a J. I.. V dôsledku konania obžalovaného poškodenej vnikli „komplikácie“ pre jej ďalší život,
zabezpečovanie všetkých obžalovaného úloh v rodine ako manžela a otca iba ňou, najmä starostlivosť
oichspoločnémaloletédeti,ichfinančnézabezpečovanie.ZnalkyňaPhDr.KatarínaHaidovánahlavnom
pojednávaní uviedla, že poškodená nemá potrebu sa obžalovanému nejakým spôsobom pomstiť, ľudsky
ho dokonca ľutuje.

Ani obžalovaným navrhnutý svedok K. A. svojou výpoveďou, že pokiaľ sa týka fungovania
s obžalovaným, pozná ho inak ako to, čo by sa malo diať podľa obžaloby, vinu obžalovaného zo
spáchania trestného činu - zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, poškodenej, spôsobom ako
súd uviedol v skutkovej vete rozsudku nevyvrátil, nespochybnil. Svedok vypovedal, že s obžalovaným
boli v kontakte skoro každý deň od pondelka do soboty. Od rána do ca 16.00-17.00 hod., niekedy

aj dlhšie. Párkrát bol aj v E. F., keď ho odviezol domov. Štyri-päťkrát. Vôbec si nevšimol vzťahové
problémy medzi obžalovaným a jeho manželkou a deťmi. Svedok však nemohol vedieť, ako sa správal
obžalovaný v čase ich nekontaktu, čo aj sám uviedol. To, že nikdy z obžalovaného necítil alkohol, ani
mu nikto nepovedal, že obžalovaný je opitý neznamená, že obžalovaný alkohol neužíval inokedy, ako
bolo preukázané vyššie vykonanými a vyhodnotenými dôkazmi.

Proces dokazovania a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania, je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia.
Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo postupovať v
konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov. Všeobecnými

pravidlami určujúcimi rozsah dokazovania a hodnotenia dôkazov sú zásady vyjadrené v ustanoveniach
§ 2 ods. 10 a 12 Trestného poriadku, podľa ktorých orgány činné v trestnom konaní postupujú tak,
aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom
na ich rozhodnutie a orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností

prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní
alebo niektorá zo strán.
Na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím
nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivopreukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale
súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len
na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného

stíhania.Súdsodkazomnavyššieuvedenéuvádza,ževdanejtrestnejvecitakjednoznačnepostupoval.
Na záver súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu
pre ľudské práva, že v odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené obžalovaným, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných procesnými stranami konania.
Vo vzťahu k výroku o treste súd vykonal dokazovanie podľa § 269 Trestného poriadku prečítaním
podstatného obsahu nasledujúcich listinných dôkazov: lustrácií z Centrálnej evidencie správnych
deliktov a priestupkov obžalovaného, GP SR a odpisu registra trestov obžalovaného, zo dňa 18.02.2025.
Z odpisu z registra trestov obžalovaného zo dňa 18.02.2025 vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 1-
krát súdom trestaný a to rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 28.10.2022, sp. zn.

4T/78/2022, právoplatným dňa 06.03.2023 pre trestný čin podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona
na trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so skúšobnou dobou 2 roky a 6 mesiacov do 07.09.2025 s
probačným dohľadom a uložením zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok
a povinnosti podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok a podrobiť sa psychoterapii alebo sa
zúčastniť na psychologickom poradenstve. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové

vozidlá na 3 roky. V centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov nemá evidované žiadne
priestupky.
Podľa § 33a ods. 1 Trestného zákona, páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie.
Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť.
Podľa § 33a ods. 2 Trestného zákona, sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť

trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery.
Podľa § 33a ods. 3 Trestného zákona, tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej
citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä
nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie
dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,

ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní

trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého

následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

Podľa § 34 ods. 6 Trestného zákona, tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť
viac týchto trestov popri sebe. Ak tento zákon neustanovuje inak, súd musí uložiť trest odňatia slobody
za trestný čin podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, §
277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorého spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov
Európskej únie a pri ktorom rozsah trestného činu, spôsobená škoda alebo získaný majetkový prospech

prevyšuje 50 000 eur, a za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody
ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje osem rokov.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.Pri úvahe nad druhom trestu, jeho výškou a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia
§ 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho

výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov
a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Ďalej súd vychádzal zo všetkých relevantných
kritérií upravených v § 33a Trestného zákona, § 34 ods. 2, ods. 4, ods. 6 Trestného zákona, z ktorých
je povinný vychádzať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.
Súd tak pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na vyššie popísaný spôsob spáchania

trestného činu, jeho následok, zavinenie, s poukazom na vyššie uvedené niet žiadnej polemiky o tom,
že obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, keď vedome a cielene
svojej manželke spôsoboval utrpenie vyššie uvedenými konaniami, je zrejmé, že obžalovaný chcel
spôsobom uvedeným v § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona porušiť záujem chránený
Trestným zákonom, záujem spoločnosti na ochrane normálnych a usporiadaných vzťahov v rodine v
širšom význame, pohnútku. Ďalej na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti (ich pomer a mieru závažnosti)

a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného
činu, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Rovnako na práva a právom chránené
záujmy osoby poškodenej ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.
Pri zločine týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d)
Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody určená od 7 do 15 rokov. Skúmajúc pomer

a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd
zistil, že u obžalovaného nie je žiadna poľahčujúca okolnosť, a je jedna priťažujúca okolnosť podľa §
37 písm. m) Trestného zákona, už bol za trestný čin odsúdený. Súd neaplikoval ustanovenie Trestného
zákona účinného v čase spáchania skutku, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa
dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, ale použil znenie Trestného zákona

pre obžalovaného priaznivejšie, Trestného zákona účinného od 06.08.2024, podľa ktorého zvyšovanie
dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby v prípade prevahy priťažujúcich okolnosti nie je
povinné. Súd obžalovanému aj vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy,
jeho trestnú a priestupkovú minulosť, skutočnosť, že je otcom piatich detí, aj maloletých, o ktoré sa pred
jeho vzatím do väzby čiastočne staral, že pred jeho vzatím do väzby riadne pracoval, že jeho konanie

bolo z veľkej časti ovplyvňované jeho alkoholovou závislosťou, kedy súd obžalovanému uložil ochranné
protialkoholické liečenie, práva a právom chránené záujmy poškodenej, ktorá nie je na obžalovaného
nijako citovo pútaná, je rozhodnutá sa od neho separovať, ľudsky ho ľutuje, návrh trestu zo strany
Okresnej prokuratúry Dunajská Streda a podľa § 34 ods. 6 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody
na spodnej hranici do úvahy prichádzajúcej trestnej sadzby, vo výmere 7 (sedem) rokov.

Iný druh trestu v danom prípade, po zohľadnení vyššie uvedených skutočností súd nepovažoval za
zákonný, spravodlivý a primeraný. Súd v danom prípade u obžalovaného nevidel ani podmienky na
postup podľa § 39 Trestného zákona, na mimoriadne zníženie trestu.
Na výkon trestu odňatia slobody zaradil súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona
do výkonu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním

trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Takto uložený trest je podľa názoru súdu primeraný, zákonný a spravodlivý, a predovšetkým spôsobilý
dosiahnuť účel trestu, nakoľko v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní
ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu), ako aj prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného

zákona.
Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona, súd uloží ochranné liečenie v prípade uvedenom v § 39 ods. 2
písm. c) alebo § 40 ods. 1 písm. c) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne
zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný

čin v dôsledku závislosti od návykovej látky alebo v dôsledku závislosti na hazardných hrách.
Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona, ambulantnú formu ochranného liečenia súd uloží, ak vzhľadom
na osobu páchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možnosti možno očakávať splnenie účelu
ochranného liečenia. Ústavnú formu ochranného liečenia súd uloží, len ak je pobyt páchateľa na slobode
nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy alebo ak vzhľadom na osobu páchateľa, povahu duševnej

poruchy a liečebné možnosti nemožno očakávať, že účel splní ambulantná forma ochranného liečenia.
Ak súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) popri treste odňatia slobody, ktorého výkon
podmienečne neodkladá, uloží ho ústavnou formou.Podľa § 74 ods. 5 Trestného zákona, ochranné liečenie uložené páchateľovi podľa § 73 ods. 2 písm.
c) ambulantnou formou trvá najviac dvanásť mesiacov a ústavnou formou trvá najviac tri mesiace s
následnýmdoliečovanímambulantnouformou,ktorátrvánajviacdvanásťmesiacov.Aksapočasvýkonu

ochranného liečenia zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť alebo ak na dosiahnutie jeho účelu nie
je potrebná určená doba alebo súdom uložená forma, súd zmení formu ochranného liečenia alebo
rozhodne o prepustení z výkonu ochranného liečenia alebo o ukončení ochranného liečenia.
Súd vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania MUDr. Mária Straku ohľadom potreby uloženia
obžalovanému ochranného protialkoholického liečenia, postoj obžalovaného k užívaniu alkoholických

nápojov, jeho konanie v dôsledku závislosti na alkoholických nápojov uložil obžalovanému podľa § 73
ods. 2 písm. c) Trestného zákona, § 74 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona ochranné protialkoholické
liečenie ústavnou formou v trvaní 3 (tri) mesiace s následným doliečovaním ambulantnou
formou v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov, teda na maximálnu dobu. Súd poukazuje na skutočnosť, že
ochranné liečenie trvá, kým to vyžaduje jeho účel, ak sa počas výkonu ochranného liečenia zistí, že
jeho účel nemožno dosiahnuť alebo ak na dosiahnutie jeho účelu nie je potrebná určená doba alebo

súdom uložená forma, súd zmení formu ochranného liečenia alebo rozhodne o prepustení z výkonu
ochranného liečenia alebo o ukončení ochranného liečenia.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, spravujúc sa úvahami uvedenými v tomto
odôvodnení, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanie,ktorémožnopodaťnaOkresnomsúdeDunajskáStredado
15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba

rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného
poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie:

prokurátor: pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech i v neprospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Trestného poriadku),

obžalovaný: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1
písm. b), § 308 ods. 2 Trestného poriadku),

príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh: pre
nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného

poriadku),

zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a jeho obhajca: pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti
na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v

jeho prospech i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),poškodený: ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v
neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy (§
311 ods. 1, 4 Trestného poriadku).

Odvolanie podané procesnou stranou, ktorá sa tohto práva vzdala, je právne neúčinné.