Uznesenie – Zmluvy ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoCsp/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723212248
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8723212248.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany
Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobcu: Všeobecná
úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31
320 155, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01
Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX G.,

právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01
Košice, IČO: 47 234 466, o zaplatenie 7.031,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Poprad č.k. 23Csp/43/2023-138 zo dňa 27. marca 2024, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu I. inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 39, § 52, § 107 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 4, § 7 odsek 1 a 2, § 9, § 11 odsek 2 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

3. Vychádzal zo zistenia, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol zmluvou o
úvere občiansky záväzkový právny vzťah, v rámci ktorého boli žalovanej v právnom postavení dlžníka
poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 7.500 Eur, ktoré mala žalovaná splácať v pravidelných
mesačných splátkach. Keďže žalovaná dlh nesplácala riadne a včas, právny predchodca žalobcu

zosplatnil úver. Medzi stranami nebolo sporné tvrdenie žalobcu, podľa ktorého žalovaná na svoj
dlh zaplatila sumu v celkovej výške 5.312,28 Eur. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca na
preukázanie splnenia povinnosti podľa ustanovenia § 7 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch
nenavrhol žiaden dôkaz ani skutkové tvrdenie. Žalobca v žalobe ani netvrdil, žeby vôbec bola posúdená
schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že
pôvodný veriteľ nesplnil povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti

žalovanej v právnom postavení spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keď vychádzal z jej objektívne
nedoloženého osobného vyhlásenia o osobných, zárobkových a majetkových pomeroch uvedených
stručne v zmluve. Veriteľ tak hrubo porušil povinnosť, ktorú mu ukladá ustanovenie § 7 odsek 1
Zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto bol úver poskytnutý žalovanej úverom bezúročným a bez
poplatkov. Žalovaná ďalej v prostriedkoch procesnej obrany namietla neplatnosť zmluvy o úvere. Na
zmluvnej dokumentácii predloženej žalobcom, ktorá mala preukazovať existenciu jeho údajného nároku

absentoval akýkoľvek podpis žalovanej, to znamená vyslovenie súhlasu s podmienkami uvedenými v
nich, pričom uvedené sa potom spája aj s ďalším nedodržaním povinností veriteľa v spotrebiteľskýchúverových vzťahoch podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. Nielenže nebol splnený základný
predpokladpreplatnosťzmluvy,alenebolsplnenýanipredpokladprepovinnéoboznámeniespotrebiteľa
s obligatórnymi náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Právny úkon - zmluvu o pôžičke preto

nebolo možné považovať za platný právny úkon. Zo strany pôvodného veriteľa došlo ku konaniu
priamo odporujúcemu zákonu keď žalovanú/spotrebiteľa neinformoval o podstatných obligatórnych
náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako mu to ukladá ustanovenie § 4 v spojení s § 9 Zákona
o spotrebiteľských úveroch, čo založilo ďalší dôvod neplatnosti predmetnej zmluvy o pôžičke. Aplikujúc
tak ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka bolo nevyhnutné vyvodiť záver o absolútnej neplatnosti

zmluvy o úvere aj z vyššie uvedeného dôvodu a prisvedčiť tak procesnej obrane žalovanej. Žalovaná
v prostriedkoch procesnej obrany namietla neplatnosť zmluvy o úvere i z dôvodu, že nebola uzavretá
osobou oprávnenou konať v mene žalobcu v hmotnoprávnom postavení veriteľa. Žalobca ako veriteľ
mal predmetnú zmluvu uzatvoriť prostredníctvom predajcu pod menom Z. O.. V zmluvnej dokumentácii
sa však nenachádzala žiadna listina - dohoda o plnomocenstve, ktorá by takúto osobu oprávňovala
na konanie za veriteľa a z informatívneho výpisu z Obchodného registra vyplýva, že nešlo o štatutára

veriteľa. Ak teda predmetnú úverovú zmluvu uzatváral za žalobcu jeho zástupca a nie jeho vlastný
štatutárny orgán, konajúci zástupca mal k takejto zmluve na preukázanie jeho oprávnenia uzatvárať
takúto zmluvu pripojiť i dohodu o plnomocenstve, na podklade ktorej je oprávnený na takéto právne
úkony. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že podpis na zmluve za veriteľa sa javí, že nekorešponduje
s priezviskom O., ale akoby patril inej neznámej osobe s odlišným priezviskom. Predmetnú úverovú

zmluvu nebolo možné považovať za platne uzavretú, resp. za podpísanú oprávnenou - konajúcou
osobou (a to tak na strane veriteľa ako aj spotrebiteľa). Ak na základe neplatnej zmluvy žalovaná
prijala od žalobcu istinu úveru, jeho spätné vymáhanie bolo limitované objektívnou ako aj subjektívnou
premlčacou dobou podľa ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka. Ak k poskytnutiu istiny úveru
malo podľa skutkového tvrdenia žalobcu dôjsť 19.05.2017, lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia

(ktoré vzniklo na strane žalovanej) mu začala plynúť dňom 20.05.2017. Trojročná premlčacia doba
tak uplynula dňom 21.05.2020 viac ako 3 roky pred podaním žaloby 28.11.2023. Vzhľadom na vyššie
uvedené právne posúdenie dospel súd prvej inštancie k záveru, že námietka premlčania vznesená
žalovanou je dôvodná, a preto v prejednávanom spore nebolo možné priznať žalobcovi nárok na
zaplatenie žalovanej sumy.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodovanie. Odvolanie odôvodnil
tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu

k platnosti zmluvy žalobca uvádza, že žalobca a žalovaná uzatvorili spolu dňa 19.05.2017 zmluvu o
pôžičke č. XXXXXXX / XXXXXXXXXX (evidenčné číslo zmluvy/ príd. autorizačný kód), na základe
ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 7.500 Eur. V danom prípade ide o tzv. webovú
zmluvu, ktorá je uzatváraná prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (cez internet) tzn. bez
vyhotovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v listinnej forme podpísanej zmluvnými stranami. Zmluve

samotnej predchádza uzatvorenie tzv. rámcovej zmluvy (pozn.: môže mať rôzne názvy, napr. Zmluva
o využívaní klientskej zóny, Zmluva o poskytovaní služieb), predmetom ktorej je popis spolupráce
pri uzatváraní zmlúv o úvere prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Pokiaľ už bola
žalovaná evidovaná žalobcom ako klient na základe iných, skôr uzatvorených zmlúv, ani samotná
rámcová zmluva neobsahuje podpis strán. Žalovaná bola v Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa

19.05.2017 oboznámená so spôsobom uzatvorenia Zmluvy, a to konkrétne v jej ustanoveniach na str.
8 v čl. 11. ZMLUVA NA DIAĽKU a na str. 9 v čl. 12. UZATVORENIE ZMLUVY PROSTREDNÍCTVOM
ELEKTRONICKÝCH PROSTRIEDKOV S VYUŽITÍM BIOMETRICKÉHO PODPISU. Na sporný prípad
bolo potrebné aplikovať aj zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle ustanovenia § 2 písm. a) sa považuje zmluva

medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie. Podľa ustanovenia 2 písm. e) je prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok,
ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní
finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.
Žalobca má za to, že Zmluva bola medzi stranami riadne uzatvorená a nie je ju možné považovať

za absolútne neplatný právny úkon. V danom prípade úverovú zmluvu zo dňa 19.05.2017 uzatváral
za veriteľa zamestnanec Quatro finančný dom. Quatro finančné domy sa v tom čase nachádzali v
nákupných centrách v obchodných domoch. Pracovník Quatro finančný dom vypísal žiadosť o úver
spolu so žalovanou prostredníctvom aplikácie a následne ju žalovaná podpísala biometricky - nasignpade (biometrickej tabuľke) - ide o náhradu ručného podpisu (perom). Po schválení tejto žiadosti
sa vygenerovala zmluvná dokumentácia, ktorú žalovaná takisto podpísala biometricky na signpade.
Žalobca odkázal aj na Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sži/3/2010 zo dňa 20.01.2011.

5. K odvolaniu žalobcu podala vyjadrenie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok potvrdil ako
vecne správny a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdenia žalobcu neboli
ničím podložené a nie je možné na n ich prihliadať, nakoľko žalobca nepredložil žiaden dôkaz o
tom, že by údajná rámcová zmluva vôbec reálne existovala. Podpis žalobcu a žalovanej je okrem

dodržania zákonom uloženej písomnej formy jednou z podstatných náležitostí, nakoľko osvedčuje prejav
vôle strán právneho úkonu. Žalobca síce uvádza, že zmluva bola podpísaná biometrickým podpisom,
ale žiadne dôkazy k tomuto údajnému podpisu nepredložil, pričom je zrejmé, že podpis žalovanej
na zmluvnej dokumentácií absentuje. V prejednávanej veci podpis, resp. elektronické potvrdenie
alebo osvedčenie podpisu, ktorý pri elektronických podpisoch je v takýchto prípadoch vygenerované,
vzhľadom na ich účel presne identifikovať podpisujúcu sa osobu, absentuje úplne. Žalobca ako veriteľ

si okrem uvedeného nesplnil ani notifikačnú povinnosť vo vzťahu k žalovanej, keď ju neinformoval
o podstatných obligatórnych náležitostiach zmluvy o pôžičke. Žalovaná takisto naďalej zotrváva na
vznesenej námietke, nakoľko nárok vznesený žalobcom je potrebné považovať v celom rozsahu za
premlčaný.

6. K vyjadreniu žalovanej podal vyjadrenie žalobca. Mal za to, že žalovaná vo svojom podaní zo dňa
11.06.2024 neuviedla žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné sa vyjadriť, pričom ide len
o zopakovanie doteraz učinených vyjadrení.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súdu“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v

zmysle ustanovenia § 34 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len
„C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

8. Podľa ustanovenia § 220 odsek 2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

9. Úlohou súdov ako orgánov verejnej moci je poskytovať súdnu ochranu, a to predovšetkým tým, že
konajú spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie však v žiadnom

prípade nemožno označiť iba za formálnu požiadavku zákona. Táto povinnosť je úzko spojená so
základnými právami účastníkov konania, ktoré sú chránené ústavou a medzinárodnými dokumentami
o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná. Povinnosť súdu poskytnúť dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia (duty to give sufficient reasons for the decision) je podľa dlhodobo
ustálenej judikatúry ESĽP súčasťou procesných záruk práva na spravodlivé súdne konanie, ktoré je

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru. „Záruky zakotvené v tomto ustanovení zahrňujú povinnosť súdu
poskytnúť dostatočné odôvodnenie rozhodnutia (H. v. Belgicko, 1987). Odôvodnené rozhodnutie je
pre účastníkov dôkazom, že ich vec bola skutočne prejednaná a tak prispieva k lepšej prijateľnosti
rozhodnutia (Magnin v. Francúzsko, 2012).“ Právo na spravodlivé súdne konanie je podľa judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky implikované aj v základnom práve na súdnu ochranu chránenom

prostredníctvom čl. 46 odsek 1 Ústavy SR. Kým vo výroku rozsudku súd vyslovuje, ako rozhodol, z
odôvodnenia musí vyplynúť, prečo tak rozhodol.

10. Odôvodnenie je teda tou časťou písomného vyhotovenia rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým
spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu, ktoré skutkové tvrdenia sporových

strán boli preukázané, ktoré ich argumenty považoval za relevantné a ako vec právne posúdil. Právo
na odôvodnenie rozhodnutia tak korešponduje právu strany uvádzať tvrdenia a prednášať argumenty,
na ktoré má dostať riadnu odpoveď. Riadne a úplné odôvodnenie rozsudku je aj zárukou toho, že
výkon súdnictva nie je arbitrárny a je aj predpokladom verejnej kontroly výkonu spravodlivosti. Pretozákon ustanovuje konkrétne vecné a obsahové požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak,
aby z neho bola zrejmá vecná opodstatnenosť výroku rozsudku, ako aj zákonnosť a spravodlivosť
samotného rozhodnutia i jemu predchádzajúceho konania. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z

pohľaduprávaneúspešnejstranynamietaťkonkrétneskutkovéaleboprávnezáverysúdupriuplatňovaní
prípadných opravných prostriedkov.

11. Odôvodnenie rozsudku nemá byť sumarizáciou celého obsahu súdneho spisu alebo všetkých
písomných podaní sporových strán. Náročnou úlohou sudcu je skoncentrovať do odôvodnenia rozsudku

vždy iba podstatný obsah tých procesných úkonov a prednesov sporových strán, ktoré sú relevantné
pre konanie a rozhodnutie. To platí rovnako aj pre vykonané dôkazné prostriedky. Nevyhnutné je vyhnúť
sa tomu, aby text odôvodnenia bol popisný a formálny, ale aby naopak obsahoval jasné a logické
argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú.

12. Ďalšou kvalitatívnou vlastnosťou rozsudku je jeho preskúmateľnosť. Požiadavka preskúmateľnosti

rozhodnutia je úzko spojená s už spomínanými garanciami práva na spravodlivé súdne konanie,
konkrétne s povinnosťou súdu poskytnúť dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z recentnej
judikatúryústavnéhosúdujemožnévyvodiťzáver,žeakodôvodnenierozhodnutianeposkytujeodpoveď
na podstatné argumenty strán a tak porušuje požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp. čl. 46 ods. 1
Ústavy SR, ide o nesprávny procesný postup súdu porušujúci právo na spravodlivý proces (pozri IV. ÚS

314/2020, IV. ÚS 80/2021 a II. ÚS 120/2020).

13. Z judikatúry ESĽP je možné vyvodiť limity povinnosti súdu odôvodniť súdne rozhodnutie a tomu
korešpondujúceho práva na odôvodnenie rozhodnutia. Toto právo nie je absolútne, to znamená, že
súdny orgán nie je povinný dať podrobnú odpoveď na každý argument strany (pozri rozsudok Van

Hurk v. Holandsko z 19.4.1994, podobne rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko z 21.1.1999 a rozsudok
Perez v. Francúzsko z 12.2.1994). Rozsah povinnosti odôvodniť rozhodnutie sa môže líšiť podľa povahy
rozhodnutia a je možné ju posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP
teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre

rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (pozri rozsudok Ruiz
Torija v. Španielsko z 9.12.1994, rozsudok Hiro Balani v. Španielsko z 9.12.1994, rozsudok Georgiadis v.
Grécko z 29.5.1997). Na druhej strane ESĽP zdôrazňuje, že naplnenie požiadaviek práva na spravodlivý
proces vyžaduje, aby súd preskúmal podstatné argumenty účastníka konania (pozri rozsudok Buzescu
v. Rumunsko z 24.5.2005, rozsudok Donadze v. Gruzínsko zo 7.3.2006) a osobitne argumenty, ktoré sa

týkajú práv a slobôd zaručených v Dohovore a v jeho protokoloch. Povinnosťou súdu je vždy sa vyrovnať
s rozhodujúcimi argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie. To znamená, že
z odôvodnenia sa má strana dozvedieť o dôvodoch prijatia či odmietnutia svojho argumentu. Samotné
konštatovanie, že uplatnený argument je irelevantný, nezodpovedá požiadavke riadneho odôvodnenia.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 19.05.2017 mala byť medzi právnym predchodcom žalobcu
(Consumer Finance Holding, a.s.) ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej mal veriteľ
poskytnúť žalovanej úver vo výške 7.500 Eur, ktorý sa žalovaná mala zaviazať splatiť v 120 splátkach
vo výške 134,68 Eur, pričom celková čiastka, ktorú mala vrátiť mala predstavovať 16.161,60 Eur. Z

článku 11 s názvom „Zmluva na diaľku“ Zmluvy o úvere vyplývalo, že cit.: „11.1 Zmluva je uzatváraná
na diaľku, ak Spoločnosť a Klient uzatvárajú Zmluvu výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej
komunikácie najmä, avšak nielen prostredníctvom elektronickej pošty, telefónu, faxu, adresného listu,
ponukového katalógu bez súčasnej fyzickej prítomnosti Spoločnosti a Klienta.“. Z uvedeného článku tiež
vyplývalo, cit.: „11.2 Zmluva je uzavretá na diaľku aj v prípade aktívnej a pozitívnej súčinnosti Klienta

so Spoločnosťou počas marketingovej komunikácie, ktorá spočíva v spätnej reakcii, napr. v podaní,
vyplnení alebo podpísaní žiadostí, formulárov, návrhov zmlúv, ich odoslaní apod. sa považuje za žiadosť
Klienta uzatvoriť so spoločnosťou Zmluvu, ak nie je preukázaný opak.“

15. O dohode zmluvných strán na uzatvorení zmluvy prostredníctvom elektronických prostriedkov

s využitím biometrického podpisu následne pojednával článok 12 s názvom „Uzatvorenie zmluvy
prostredníctvom elektronických prostriedkov s využitím biometrického podpisu“. Na strane 10 a 11
Zmluvy o úvere sa ďalej nachádzalo tlačivo s názvom „Udelenie súhlasu v zmysle zákona o ochraneosobných údajov“, kde v poslednom bode bol koncipovaný súhlas s elektronicky zaznamenaným
podpisom.

16. Vo vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie dňa 25.01.2024 žalobca poukázal na skutočnosť, že
medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 19.05.2017 uzatvorená tzv. webová zmluva, ktorá je uzatváraná
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, bez vyhotovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v listinnej podobe podpísanej zmluvnými stranami. Uvedené tvrdenia zopakoval aj vo vyjadrení
doručenom súdu prvej inštancie dňa 04.03.2024, v ktorom tiež poukázal na zákon č. 266/2005 Z.z. o

ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, ktorý je potrebné na daný prípad aplikovať.

17. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nijakým spôsobom nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie
vysporiadal s podstatnými tvrdeniami žalobcu ohľadom typu zmluvy, ktorá mala byť medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou uzatvorená. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, či by
v prípade Zmluvy o úvere mohlo ísť o zmluvu uzatvorenú na diaľku v zmysle ustanovenia § 2 zákona č.

266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, či v prípade kladnej odpovedi
boli zo strany veriteľa dodržané povinnosti bližšie špecifikované v uvedenom zákone č. 266/2005 Z.z., či
byvprípadepodpisuZmluvyoúveremohloísťoprípaduvedenývustanovení§40odsek4Občianskeho
zákonníka a rovnako z neho nevyplýva, či by mohlo ísť o prípad elektronického podpisu, ktorý by spĺňal
náležitosti ustanovené zákonom č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise.

18. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej nie je zrejmé, z čoho vyplýva úvaha súdu o tom, že
Zmluvu o úvere by za veriteľa nemohol podpísať aj zamestnanec takéhoto veriteľa, ktorému by takáto
možnosť vyplývala napr. z pracovnoprávneho vzťahu.

19. Z vyššie uvedených dôvodov preto dospel odvolací súd k názoru, že závery súdu prvej inštancie o
neplatnosti Zmluvy o úvere sú predčasné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a dôvody, odvolací súd
v súlade s ustanovením § 389 odsek 1 písm. b) C.s.p. rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Po vrátení veci súd prvej inštancie zaujme stanovisko k podstatnej argumentácii
žalovaného, teda preskúma samotnú Zmluvu o úvere z hľadiska možnosti jej uzatvorenia ako zmluvy

na diaľku. Taktiež bude pokračovať v intenciách uvedených v predchádzajúcom bode 15 odôvodnenia
tohto rozhodnutia.

20. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách konania, vrátane trov
odvolacieho konania (§ 396 odsek 3 C.s.p.).

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).