Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 17, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119207662
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8119207662.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletú N. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., S. K., pochádzajúcu z manželstva rodičov, matky: T. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A.Í. XX, XXX XX S., právne zastúpenej: Mgr. Petrom Tročšákom, advokátom
so sídlom v Prešove, Hlavná 50, 080 01 Prešov a otca: Z.. A. N., Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
R. XX, XXX XX H. M., X. K., zastúpeného: B. U. K., M. XX, XXX XX C., v konaní o zmenu výkonu
rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k.

27P/90/2019-2611 zo dňa 21.08.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., II., III., IV., V., VII., IX., XI., XII., XIII. v časti práva otca na informácie
o všetkých podstatných záležitostiach o maloletej, XV.

II. Zrušuje rozsudok vo výrokoch VI., VIII. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

III. Zrušuje rozsudok vo výrokoch X., XIII. v časti práva otca na pravidelný kontakt s maloletou a XIV.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Otec návrhom zo dňa 18.05.2018 žiadal zmeniť rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k.
24P/20/2015-944 zo dňa 31.10.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k.
21Cop/14/2018-1103 zo dňa 31.07.2018 v časti zverenia maloletej N. do osobnej starostlivosti otca.
Zároveň žiadal upraviť styk matky a zaviazať matku vyživovacou povinnosťou v sume 130,- eur.
V konaní sa súd prvej inštancie zaoberal viacerými návrhmi zo stany otca, ako aj matky a vyjadreniami

kolízneho opatrovníka, ako aj vstupom Okresnej prokuratúry v S. do konania.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom

dňa 21.08.2024 pod č. k. 27P/90/2019-2611 rozhodol tak, že:

„I. Návrh otca na zverenie maloletej N. C., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti a do
osobnej starostlivosti otca z a m i e t a.II. Návrh otca v časti náhrady cestovných a iných nákladov, zabezpečenia práv maloletej, zmeny školy,
zmeny priezviska, uloženia dohľadu nad výchovou maloletej, uloženia výchovných opatrení z a m i e t a.

III. M e n í Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 24P/20/2015-944 zo dňa 31.10.2017 v spojení s
Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 21CoP/14/2018-1103 zo dňa 31.07.2018 v časti vyživovacej
povinnosti otca a v časti úpravy styku otca s maloletou N. tak, že:

IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej N. od 27.03.2023 opakovane do budúcna sumou
vo výške 250,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

V. Dlžné výživné za obdobie od 27.03.2023 do 31.8.2024 vo výške 2.059,35 Eur je otec p o v i n n ý
uhradiť v lehote šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku.
VI. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a.

VII. Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.

VIII. Konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného zo dňa 23.04.2019 z a s t a v u j e.

IX. Styk otca s maloletou N. upravuje tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou N.

počas bežného roka:
- každý párny víkend v mesiaci od piatka od 19:00 hod. do nedele do 16:00 hod.

Prvý bežný styk otca v príslušnom kalendárnom mesiaci sa uskutoční tak, že otec je povinný prevziať si
maloletú pred bydliskom matky. Matka je povinná maloletú pripraviť, aby si ju otec mohol prevziať. Otec
je povinný maloletú vrátiť matke v stanovenom čase pred bydliskom matky.

Druhý bežný styk otca v príslušnom kalendárnom mesiaci sa uskutoční tak, že matka je povinná priviesť

maloletú pred bydlisko otca s tým, že matka je povinná maloletú pripraviť, aby si ju otec mohol prevziať.
Otec je povinný maloletú vrátiť matke v stanovenom čase pred svojim bydliskom.

počas prázdnin a sviatkov:
počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin:

- každý párny kalendárny rok od 27.12. od 10.00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do
16:00 hod.
- každý nepárny kalendárny rok od 25.12. od 10:00 hod. do 31.12. do 16:00 hod.

počas jarných prázdnin:

- každý nepárny kalendárny rok od pondelka od 10:00 hod. do nedele do 16:00 hod.

počas Veľkonočných sviatkov:
- každý párny kalendárny rok od Zeleného štvrtka od 10:00 hod do Bielej soboty do 16:00 hod.
- každý nepárny kalendárny rok od Bielej soboty od 10:00 hod do Veľkonočného pondelka do 16:00 hod.

počas letných prázdnin:
- každý kalendárny rok od 01.07. od 10:00 hod do 15.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 10:00 hod. do
15.08. do 18:00 hod.

počas jesenných prázdnin:
- každý párny kalendárny rok od prvého dňa prázdnin od 10:00 hod do posledného dňa prázdnin do
16:00 hod.

s tým, že otec je povinný prevziať si maloletú pred bydliskom matky. Matka je povinná maloletú pripraviť,

aby si ju otec mohol prevziať. Otec je povinný vrátiť maloletú matke v stanovenom čase pred bydliskom
matky.

X. V prevyšujúcej časti návrh otca a matky ohľadne styku otca s maloletou N. z a m i e t a.XI. Obaja rodičia sú p o v i n n í v prípade, že styk z vážnych dôvodov nebude môcť byť zrealizovaný,
oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr deň pred začatím styku.

XII. Matka je p o v i n n á odovzdať otcovi v súvislosti s právom styku otca s maloletou osobné doklady
maloletej, vrátane cestovného pasu maloletej, pričom otec je povinný na konci každého obdobia jeho
styku vrátiť osobné doklady maloletej, vrátane cestovného pasu maloletej, matke.

XIII. Návrh otca v súvislosti s právom otca na informácie o všetkých podstatných záležitostiach o
maloletej a v súvislosti s právom otca na pravidelný kontakt s maloletou z a m i e t a.

XIV. Vo zvyšnej časti nedotknutej týmto Rozsudkom zostáva Rozsudok Okresného súdu Prešov č.
k. 24P/20/2015-944 zo dňa 31.10.2017 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.
21CoP/14/2018-1103 zo dňa 31.07.2018 n e z m e n e n ý.

XV. Obaja rodičia sú p o v i n n í každý vo výške 755,26 Eur zaplatiť na účet Okresného súdu Prešov
trovy konania štátu, do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

XVI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pri vyhodnotení
všetkých dôkazov na základe vykonaného dokazovania a tvrdení účastníkov konania podľa svojej úvahy
v súlade s princípmi CMP zamietol návrh otca na zmenu zverenia maloletej dcéry, či už do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov alebo do osobnej starostlivosti otca výrokom I.

Súd prvej inštancie zvážil, že počas súdneho konania nevyšli najavo také závažné skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali zmenu osobnej starostlivosti matky. Zdravotný stav dieťaťa sa nezhoršil a s poukazom
na závery Znaleckého posudku zo psychológie a psychiatrie zo dňa 30.09.2022 matka je pre maloletú
primárne vzťahová, ktorá svoje rodičovské kompetencie realizuje od narodenia maloletej. V danom
prípade za prekážku realizácie striedavej osobnej starostlivosti považoval súd prvej inštancie veľkú

vzdialenosť rodičov, a to 400km.
Ďalej súd zamietol návrh otca v časti náhrady cestovných a iných nákladov výrokom II, ohľadom
uloženia povinnosti nahradiť otcovi cestovné a iné náklady v súvislosti s realizáciou styku, a to ušlý čas,
amortizácia vozidla, ubytovanie, atď. Súd konštatoval, že jednak doposiaľ matka nemala súdom určené
spolupodieľať sa na nákladoch s tým spojených, pričom otázka má povahu civilnoprávneho sporu.

Zároveň nebolo možné vyhovieť zo strany súdu prvej inštancie ani návrhu otca v časti tzv. zabezpečenia
práv maloletej, pričom je potrebné podotknúť, že súd a všetky v konaní zainteresované subjekty dbali na
to, aby práva dieťaťa boli maximálne rešpektované a v konaní postupovali v najlepšom záujme dieťaťa.
Návrh týkajúci sa zmeny školy súvisí so zmenou výchovného prostredia, k tomu už súd zaujal stanovisko
vyššie.

Čo sa týka navrhovanej zmeny priezviska súd konštatoval, že priezvisko maloletej N. bolo určené v
zmysle § 4 ods. 2 Zákona o mene a priezvisku dohodou rodičov.
Vo výchove, starostlivosti o maloletú N., či už zo strany otca alebo matky v priebehu konania neboli
zistené zásadné nedostatky, pre ktoré by bolo potrebné nad jej výchovou nariaďovať výchovné opatrenie
vo forme napomenutia, či dohľadu. Nakoľko doposiaľ žiadnemu subjektu v konaní sa nepodarilo ani

čiastočne eliminovať negatívne a animózne prejavy rodičov voči sebe, súd aj tento návrh otca pre
nedôvodnosť a neúčelnosť zamietol.
Samotný súd prvej inštancie sa v priebehu konania snažil rodičov priviesť ku vzájomnému kompromisu
ohľadom úpravy práv a povinností k maloletej N., pričom komunikácia, či už mailová alebo sms
potvrdzovala veľmi zlé vzťahy v rodine. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci

výživného rozhodnúť opäť je zmena pomerov. Pričom musí byť táto zmena odôvodnená subjektívne na
strane tak povinného ako aj oprávneného objektívne. Pokiaľ súd nemal za preukázanú zmenu pomerov,
rozhodolbyozmenevýškyvyživovacejpovinnosti,pričombyišlooneprípustnépreskúmanieareparáciu
už právoplatného súdneho rozhodnutia. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že
zmena pomerov nastala, a to výrazná zmena na strane maloletej, ktorá je už žiačkou druhého stupňa

ZŠ a v šk. roku 2024/2025 začala navštevovať 8 ročné gymnázium. Zmena nastala tiež z dôvodu inflácie
a vývoja životných nákladov a všetky tieto skutočnosti sú dôvodom pre zvýšenie vyživovacej povinnosti
zo strany otca v prospech maloletej. Medzi rodičmi nebolo sporné ani to, že maloletá N. navštevuje
viaceré krúžky, pričom uvedené platby hradí vyslovene matka. V rámci konania o výživnom obidvajarodičia predložili súdu podklady, ich celkové majetkové pomery. Otec deklaroval príjem približne 1.200,-
eur mesačne. Z metodiky pre výpočet výživného platné od roku 2024 vyplýva, že primerané výživné na
dieťa navštevujúce druhý stupeň ZŠ je 22 % čistého príjmu povinného rodiča, pričom súd akceptoval

ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine a určil výšku výživného v sume 250,- eur výrokom IV.

4. Súd nemal za preukázané, žeby majetkové pomery otca odôvodňovali tvorbu úspor a priznal výživné
počnúcdňom27.03.2023,kedymatkaústnedozápisnicepodalanávrhnazvýšenievýživnéhoopätovne.
Pôvodný návrh na zvýšenie výživného bol zo dňa 23.04.2019, ktorý návrh zobrala matka na pojednávaní

dňa 19.05.2021 späť. Čo sa týka existencie ďalších pojednávaní veci spojeného konania, výrok o
zastavení konania o návrhu matky na zvýšenie výživného zo dňa 23.04.2019 upravil súd prvej inštancie
výrokom VIII. a zastavil konanie v tejto časti.
V prevyšujúcej časti s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh matky na zvýšenie výživného
upravil výrokom VI. a návrh otca na zníženie výživného zamietol výrokom VII.

5. Pri rešpektovaní zachovania režimu dieťaťa, ktoré počas pracovných dní bude v školskom roku
2024/2025 navštevovať osemročné gymnázium vrátane viacerých mimoškolských aktivít, súd upravil
styk s maloletou N. a otcom vo výrokovej časti rozhodnutia výrokom IX. Najdôležitejším hľadiskom pri
rozhodnutí súdu o spôsobe a realizácii styku rodiča s maloletým dieťaťom v prípade rodičov žijúcich v
rôznych miestach bydliska, musí byť najlepší záujem dieťaťa, pričom tento treba posudzovať s ohľadom

na okolnosti každého prípadu individuálne a pri zachovaní spravodlivej rovnováhy medzi záujmami
dieťaťa a rodičov. V súvislosti s námietkou otca, že matka sa s dcérou presťahovala na východné
Slovensko bez jeho súhlasu, čím mu znemožnila výkon jeho rodičovských práv. Súd prvej inštancie
uviedol, že sa nemôže stotožniť s názorom právneho zástupcu matky, že dispozičným úkonom otec
zlegitimizoval okolnosti odchodu v konaní 24P/20/2015, kde sa pojednávalo o návrhu na navrátenie

matky a maloletej N. do C., kedy podaný návrh otec maloletej zobral späť. Navrhovateľ môže podať nový
návrh a nebráni mu v tom ani prekážka rozhodnutej veci, pričom na druhej strane ale otec v pôvodnom
konaní súhlasil a rešpektoval rozhodnutie súdu o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky.
Súd preto nanovo a komplexne upravil rodičom aj čas stretávania sa s maloletou N. a otcom počas
prázdnin a sviatkov vo výroku IX. S poukazom na vyššie uvedené v prevyšujúcej časti súd návrh otca

a matky ohľadom styku otca s maloletou N. výrokom X. zamietol.

6. Zároveň týmto zmenil pôvodný rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. 24P/20/2015-944 zo dňa
31.10.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 21CoP/14/2018-1103 zo dňa
31.07.2018 v časti vyživovacej povinnosti otca a v časti úpravy v styku s maloletou ako výrokom III.

Vzhľadom na novú a komplexnú úpravu styku v záujme predchádzať nedorozumeniam medzi rodičmi,
upravil povinnosť matky odovzdať otcovi v súvislosti s právom styku otca s maloletou N. osobné doklady
maloletej, vrátane cestovného pasu, čo je obsahom výroku XII. Zároveň súd prvej inštancie výrokom
XIII. rozhodol o návrhu na právo na informácie o všetkých podstatných náležitostiach, pričom tento návrh
otca zamietol. Konštatoval, že maloletá N. má vlastný mobil a otec sa s ňou pravidelne kontaktuje aj bez

potreby autoritatívneho zásahu súdu.

7. Výrokom XV. súd rozhodol o úhrade znalečného za vypracovanie Znaleckého posudku z oblasti
psychológie a psychiatrie pod č. XX/XXXX, a to vo výške 755,26 eur pre každého z rodičov.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP výrokom XVI.

Okrem iného súd prvej inštancie zamietol ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania z dôvodu záujmu
maloletej N., aby sa čo najskôr upravili pomery v jej výchove. Podľa názoru súdu by ďalšie dokazovanie
bolo nehospodárne a neúčelné aj vzhľadom na rozsah už vykonaného dokazovania v priebehu konania.
Otec a matka sa v priebehu konania opakovane vyjadrili, že ďalšie dôkazy súdu už nepredložia, aby ich
obsah nezneužila protistrana. Princíp materiálnej pravdy nemožno vnímať podľa súdu prvej inštancie

izolovane od ostatných princípov, osobitne s dôrazom na princíp hospodárnosti a efektívnosti konania.

III. Odvolanie otca, matky, vyjadrenie účastníkov konania

8. Proti napadnutému rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie otec, ktorý argumentoval v podaní
zo dňa 13.10.2024, že považuje rozsudok v celom rozsahu za nesprávny, pričom súd mu nesprávnym
procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva a došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku. Zároveň súdprvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, čo spôsobilo teda dôvody odvolania podľa § 365 ods. 1
písm. e/ CSP. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, čo je dôvodom na podanie odvolania v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ CSP a

zároveň súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci podľa § 62 ods. 1 CMP.
Čo sa týka samotných dôvodov argumentoval otec poukazom na to, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Nesprávne boli zohľadnené dôkazy, pričom súd prvej inštancie nevykonal a
dostatočne nevyhodnotil všetky ním navrhované dôkazy, čo viedlo k neúplnému zisteniu skutkového
stavu. Podľa otca je nemysliteľné, aby jeho styky s maloletou sa realizovali tak, že vždy jeden z rodičov

bude povinný absolvovať cestu z S. do H. M. a späť. Je to 450 km tam a 450 km naspäť. Je to v
rozpore s vyjadrením kancelárie Ministerstva vnútra, odboru dopravnej polície SR, z ktorého vyplýva,
že je neakceptovateľné aby jednu cestu s dieťaťom na otočku v uvedenom rozsahu absolvoval jeden
rodič, nakoľko je veľké riziko nehody z únavy. Z uvedeného dôvodu navrhuje v odvolaní, aby odvolací
súd rozsudok zmenil tak, že vždy sa cestovanie v rámci jedného intervalu stykov bude realizovať tak,
že jeden z rodičov zabezpečí cestu dieťaťa na začiatku stykov a druhý z rodičov na konci stanovených

stykov s maloletým dieťaťom.

9. Zároveň navrhol zmeniť aj rozsudok v časti stykov počas letných prázdnin, počas vianočných a
zimných prázdnin ako aj počas veľkonočných sviatkov, jarných a jesenných prázdnin. Podľa odvolateľa
došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonaniu dôkazov k zisteniu skutkového stavu veci a

nesprávne zistenie skutkového stavu. Namieta znalecký posudok S.. B. E. S.., pričom argumentuje
postup znalkyne, podľa neho bol tento v rozpore so zákonom o znalcoch. Znalecké vyšetrenie matky
a dieťaťa v ten deň podľa neho mohlo trvať nanajvýš dve hodiny. Podľa jeho názoru nezodpovedá
skutočnosti a pokiaľ by bol konkrétny, naplnilo konanie znalkyne znaky trestného činu podvodu.
Nepovažuje za hospodárnu ani účelnú účasť znalkyne na pojednávaní, pričom táto si účtovala za účasť

na pojednávaní vysokú sumu. Nesúhlasí zároveň ani s výživným 250,- eur, nakoľko súd nevzal do úvahy
náklady na cestovanie pri realizácii styku, ako aj príjmy a majetkové pomery matky. V tejto súvislosti
považuje za dôležité poukázať na to, že matka zobrala na pojednávaní svoj návrh na určenie povinnosti
úhrady spätného výživného späť a aj napriek tomu súd prvej inštancie rozhodol o spätnom výživnom,
pričom v zápisnici z 27.03.2023 uvedený návrh nie je. Zároveň argumentuje odvolateľ, že nesprávne

bolo vyčíslené dlžné výživné s poukazom na určenie sumy dlhy, pričom navrhuje, aby sa v prípade
zistenia pochybenia prepočítalo dlžné výživné. Matka v minulosti na účet maloletej N. poukázala peniaze
z podnikania v hodnote cca 200.000,- eur, túto skutočnosť dáva odvolaciemu súdu do pozornosti.

10. Čo sa týka informačnej povinnosti matky, súdom podľa rozsudku bola zrušená informačná povinnosť,

čo preniesol súd v odôvodnení na pojednávaní na maloletú, že si má plniť informačnú povinnosť
namiesto matky voči otcovi, čo je neakceptovateľné, aby súd zaväzoval dieťa k informačnej povinnosti
namiesto matky. V tomto výroku súdu a v odôvodnení je podozrenie na lobbing zo strany sudkyne na
stranu matky, ako aj pri spätnom výživnom.
Ohľadom nahradenia súhlasu matky na vycestovanie dieťaťom, otec žiadal, aby súd vydal nahradenie

súhlasu matky na vycestovanie do zahraničia, nakoľko v minulosti otec musel cez neodkladné opatrenie
žiadať matku o súhlas na vycestovanie s dieťaťom do zahraničia. Poukázal na nález Ústavného súdu
SR z 24.04.2003 IV. ÚS 78/03, princíp oficiality, je princíp mimosporového konania.

11. Na základe uvedených skutočností preto odvolateľ žiadal, aby odvolací súd vyhovel jeho odvolaniu

a napadnutý rozsudok v najlepšom záujme dieťaťa zmenil alebo v celom rozsahu rozsudok zrušil a
vec vrátil späť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že jemu prizná nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

12. Proti vydanému rozsudku podala blanketárne odvolanie matka prostredníctvom právneho zástupcu

dňa 28.10.2024. V súvislosti s doplneným odvolaním matka namieta výroky rozsudku III., IV., V.,
VI., VIII., IX., X., XII. a XV. Argumentuje tými istými dôvodmi ako bolo uvedené počas konania,
pričom odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu podala matka po lehote uvedenej Civilným
mimosporovým poriadkom, ako aj Civilným sporovým poriadkom.

13. K odvolaniu matky sa vyjadril písomným stanoviskom z 19.11.2024 otec maloletej, v ktorom uviedol,
že má za to, že advokát matky, ako odvolateľ nesplnili všetky zákonom vyžadované podmienky, ktoré
by odvolaciemu súdu umožnili odvolanie meritórne prejednať. S poukazom na ustanovenie § 363
Civilného sporového poriadku, ako aj podľa ustanovenia § 386 písm. d/ CSP odvolací súd podľa otcaodmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom
konaní pokračovať. Zároveň argumentoval poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Cdo/151/2005. Dôvodil ďalej tým, že advokát s matkou sa v odvolaní obmedzil výlučne na odcitovanie

ustanovení § 365 ods. 1 CSP a ustanovenia § 62 ods. 1 CMP bez jasného a zrozumiteľného uvedenia,
v čom vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia alebo postupu súdu. Inými slovami povedané len
odcitoval všetky odvolacie dôvody, ale nevymedzil, ktorý z nich a z akého konkrétneho dôvodu
považuje za naplnený. Podľa otca odvolanie matky z 28.10.2024 nespĺňa zákonné požiadavky na
vecné preskúmanie, a preto je tu dôvod na odmietnutie. V závere vyjadrenia poukázal na to, že v

priebehu 10 rokov konania na Okresnom súde v Prešove on ako osoba čelil opakovaným návrhom na
výchovné opatrenie bez poskytnutia akejkoľvek metodiky úspešnosti týchto opatrení, čo aj preukázal.
Matka premiestnila dieťa 450 km od otca a súd ju nezaviazal podieľať sa na cestovných ani časových
nákladov styku, preto žiada krajský súd aby aj v tejto veci rozhodol o náhrade cestovných nákladov
spätne, odkazovanie okresného súdu aby sa obrátil v občianskom správnom konaní o náhradu považuje
za alibizmus okresného súdu. Dieťa dnes vyjadruje prianie tráviť s ním viac času, čo potvrdilo i nedávne

vypočutie dieťaťa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny K. a S. a vyvrátilo tvrdenie znalkyne.

14.KolíznyopatrovníkÚPSVaRK.sapodanímzodňa06.11.2024vyjadrilkpodanémuodvolaniurodičov
a podal návrh zmeny realizácie styku otca s maloletou N.. So stanoveným výživným súhlasil.

15. K podanému odvolaniu matky z 28.10.2024 sa stanoviskom zo dňa 19.10.2024 vyjadril otec
maloletej, ktorý dôvodil, že podané odvolanie nemá náležitosti a podľa neho odvolací súd by ho mal
odmietnuť.

16. Písomným podaním z 26.11.2024 sa vyjadril otec maloletej k stanovisku kolízneho opatrovníka

ÚPSVaR K. a zdôraznil, že kolízna opatrovníčka nikdy nebola v kontakte s rodičmi ani dieťaťom.
Opätovne poukázal na odvolacie dôvody.

17. Odvolací súd nariadil termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 15.04.2025 o 10.00 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 108 Krajského súdu v Prešove. Predmetné nariadené pojednávanie zrušil

z dôvodu predloženia doplnenia odvolania vo veci sp. zn. 15CoP/5/2025 právnym zástupcom matky
Mgr. Troščákom zo dňa 04.04.2025 označené ako Doplnenie odvolania vo veci sp. zn. 15CoP/5/2025. S
poukazom na blanketárne odvolanie, ktoré matka dňa 28.10.2024 podala argumentuje právny zástupca
matky v doplnenom odvolaní poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR pod sp. zn. III. ÚS 107/07,
I. ÚS 265/05 a I. ÚS 33/2012 bez akéhokoľvek poukazu. Argumentuje ďalej tým, že napáda rozsudok

súdu prvej inštancie vo výrokoch III. až VI. o výživnom, VIII. o zvýšenom výživnom a výroky IX. až XII.
Čo sa týka vzťahu k výživnému sú uvedené v rozsudku len všeobecné frázy o výživnom a úplne
absentuje právne posúdenie konkrétnych skutkových okolností podľa právneho zástupcu matky.
Poukázal na rozhodnutie v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2023 bez akéhokoľvek
stanoviska ako aj na Zbierku stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 4/2022. Súd prvej inštancie podľa

právnehozástupcumatkysamalriadiťazaoberaťvšetkýmizákonnýmikritériamipreurčenievyživovacej
povinnosti. Pochybil súd prvej inštancie keď riadne nezisťoval odôvodnené potreby maloletej N. a
neustálil ich výšku. Poukázal na príslušné ustanovenia Zákona o rodine a argumentoval ďalej tým,
že súd prvej inštancie bol povinný dbať na právo maloletej N. na zabezpečenie primeranej výživy zo
strany otca. Nevyhnutné bolo, aby zohľadnil všetky náklady na maloletú. Nerešpektoval jej základné

potreby. Poukázal na nepravdivé konštatovanie súdu prvej inštancie, žeby otec mal vysoké náklady,
resp. výdavky na cestovanie za maloletou N.. Otec využíva právo styku s maloletou N. občasne. Čo sa
týka výroku VIII. o výživnom, je zjavne nesprávny, nereflektuje na právnu úpravu a rozhodovaciu prax
Krajského súdu v Prešove. Ohľadom výroku IX. až XII. nie je zjavné podľa právneho zástupcu, ako súd
prvej inštancie posudzoval záujem maloletej N., keď táto bola vypočutá a viackrát vyjadrila, že sa chce

s otcom stretávať raz do mesiaca. Malo by sa rešpektovať právo dieťaťa ktoré vyjadrilo slobodne svoj
názor. Súd prvej inštancie vyhodnotil záujem maloletej v rozpore s uvedenými skutočnosťami.
Matka ďalej zvýraznila otázku prerozdelenia ciest, podľa nej nejde o žiadnu jednotnú aplikačnú prax
Krajského súdu v Prešove. Do argumentácie v odvolaní použil právny zástupca skutočnosti z iného
spisu, kde vykonáva funkciu právneho zástupcu. Matka uviedla, že otec v pôvodnom konaní podal návrh

na navrátenie matky a maloletej N. z C., ale tento zobral späť, čo považuje za súhlas s tým, že sa
matka presťahovala do S.. Uvedené aj s poukazom na súhlas otca so zverením maloletej do osobnej
starostlivosti matky znamená, že otec v roku 2017 dodatočne súhlasil s presťahovaním N. do S..Prerozdelenieciestjepodľamatkynaplnenímzámeruotcaktorýbytaktovôbecnemuselrazvmesiaciísť
po maloletú N.. Čo sa týka výroku XIV., tento súvisí s ostatnými napadnutými výrokmi a trovy znaleckého
dokazovania by mal znášať otec, pretože výsledky znaleckého dokazovania potvrdili tvrdenia matky o

osobe otca v rozsahu styku s maloletou. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, resp. zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že vyhovuje
návrhu matky a rozhodne tak, ako matka navrhla na pojednávaní 21.08.2024.

18. K dodatočne doplnenému odvolaniu sa písomným stanoviskom zo dňa 18.03.2025 vyjadril otec

maloletej, ktorý žiadal preposlať celé odvolanie matky a k predmetnému doplneniu odvolania sa
písomne vyjadril podaním z 05.05.2025, pričom argumentoval tými istými dôvodmi, ktoré uviedol v
predchádzajúcom vyjadrení k blanketárnemu podaniu odvolania zo strany matky, ako aj poukazom
na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vyjadrenia Univerzity Komenského v Bratislave, rozhodnutie
Ústavného súdu SR I. ÚS 193/2025 ako aj na nezákonné doplnenie odvolania, ktoré navrhol odmietnuť.
Matka v konaní nepreukázala žiadny úprimný záujem o dieťa, marí neodkladné opatrenie súdu,

neinformuje otca o podstatných náležitostiach dieťaťa, matka a jej advokát vedome zavádzajú súd.
Žiada odvolací súd, aby prihliadol na všetky uvedené skutočnosti a posúdil vec spravodlivo v najlepšom
záujme dieťaťa.
K svojmu vyjadreniu pripojil kópiu uznesenia Ústavného súdu SR I. ÚS 193/2025-11 zo dňa 27.03.2025.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

19. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo
podané včas s poukazom na ustanovenie § 362 ods. 1 CSP oprávneným subjektom - účastníkom

konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané s poukazom na § 359 CSP, proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa v súlade s § 355 ods. 1 CSP po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti v súlade s § 127 a § 363 CSP, a že odvolateľ
použilzákonomprípustnéodvolaciedôvody,preskúmalnapadnutérozhodnutiebezviazanostirozsahom
s poukazom na § 65 CMP a dôvodmi odvolania s poukazom na § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v súlade s § 329 ods. 1 CSP, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený min. 5 dní
vopred na úradnej tabuly súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa
vyvesil na úradnej tabuly a dospel k záveru, že boli splnené podmienky, pre potvrdenie rozsudku podľa
§ 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP vo výrokoch I., II., III., IV., V., VII., IX., XII., XIII. v časti
a XV. Zrušil rozsudok vo výrokoch VI. a VIII. a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. Zároveň zrušil rozsudok vo výrokoch X., XIII. v časti a XIV.

20. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu odvolacích námietok tak zo strany otca ako
aj matky a dospel jednoznačne k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané na základe
rozsiahleho dokazovania, z ktorého vyplynuli skutočnosti a závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo

svojom rozhodnutí.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na rozsiahly obsah preskúmavaného rozsudku a
argumenty predostrené v odvolacom konaní, bolo potrebné posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky
na zmenu, resp. zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.

21. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia svoje ďalšie dôvody.

23. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa

správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch
napadnutéhorozsudku.Súdprvejinštancievykonalvšetkydôkazyvýznamnéprerozhodnutie,vsúlades
§ 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvejinštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd
stotožnil s jeho právnymi názormi a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať
neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvaha súdu prvej inštancie vychádza zo správnych

skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery, ktoré zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné
a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na
spravodlivý proces.
Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie sa dôsledne
a precízne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcich sa výchovy maloletej, ako aj
s námietkami rodičov, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie. Odvolací
súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie o zverení maloletej N. do osobnej starostlivosti

matky a súvisiaca úprava práv a povinností rodičov obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2
CSP a dodáva, že len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedený
v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.

24. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie

použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním
sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto
poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty oboch rodičov, hlavne

otca v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP).

25. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť
rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd
v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku

iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie
odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvej inštancie,
s ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/40/2018 zo dňa
18.07.2018).

26. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v podstatných výrokoch, ktoré uviedol v
potvrdzujúcom rozsudku, a to konkrétne vo výrokoch I., II., III., IV., V., VII., IX., XI., XII., XIII. v časti práva
otcanainformácieovšetkýchpodstatnýchzáležitostiachomaloletejavýrokuXV.Kuvedenémuodvolací
súd argumentuje tým, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na rozsiahle
dokazovanie,zktoréhovyvodilnásledneprávnezávery,potomakocitovalpríslušnéustanoveniaZákona

o rodine, ako aj Civilného mimosporového poriadku a Civilného sporového poriadku a zároveň Dohovoru
o právach dieťaťa.

27. Na základe takto vykonaného dokazovania vyhodnotil všetky dôkazy a tvrdenia účastníkov konania,
podľa svojej úvahy v súlade s princípmi CMP, pričom zamietol návrh otca o zmenu zverenia maloletej,

či už do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov alebo do jeho osobnej starostlivosti, a to
výrokom I. Poukázal na dôvod, že počas súdneho konania nevyšli najavo také závažné skutočnosti,
ktoré by to odôvodňovali. Odvolací súd je totožného názoru, pretože z vykonaného dokazovania ako
aj z vyjadrenia otca, matky, kolízneho opatrovníka a v neposlednej miere z vyjadrenia maloletej N.
bezpochyby vyplývajú skutočnosti, ktoré boli preukázané v rámci dokazovania súdom prvej inštancie,

ako aj v rámci znaleckého dokazovania psychologičkou S.. B. E. S.., ktorá vypracovala znalecký
posudok č. XX/XXXX z oblasti S. a psychiatrie detskej, pričom súd prvej inštancie vychádzal zo záverov
uvedeného znaleckého posudku. Odvolací súd nebude opakovať tieto závery, nakoľko z rozsiahleho
rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedené skutočnosti bezpochyby vyplývajú a tieto sú presne popísané.

28. Čo sa týka ďalšieho návrhu otca v časti náhrady cestovných a iných nákladov výrokom II. rozhodol
súd prvej inštancie tak, že návrh otca v časti náhrady cestovných a iných nákladov, zmeny školy,
zmeny priezviska, uloženia dohľadu nad výchovou maloletej, uloženia výchovných opatrení ako aj
zabezpečenia práv maloletej zamietol. Odvolací súd sa s týmto výrokom v celom rozsahu stotožnil auvedený výrok na základe podaného odvolania potvrdil, nakoľko dospel k záveru, že pokiaľ je otec
ochotný stretávať sa s maloletou N., musí znášať aj náklady na tieto cesty. Veď sám niekoľkokrát potvrdil,
že N. splní všetko o čo požiada, preto pokiaľ sa maloletá s otcom chce stretnúť, musí otec preto obetovať

aj niečo naviac.

29. Zároveň odvolací súd potvrdil aj výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie III., nakoľko rozhodnutím z
21.08.2024 prakticky menil súd prvej inštancie rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. 24P/20/2015-944
zo dňa 31.10.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 21CoP/14/2018-1103 zo dňa

31.07.2018včastivyživovacejpovinnostiotcaavčastiúpravystykuotcasmaloletouN.tak,ževovýroku
IV upravil výživné, ktoré odvolací súd potvrdil ako výživné, ktoré bolo určené súdom prvej inštancie v
súlade s majetkovými pomermi a príjmom otca, ako aj matky, ktorí svoje príjmy v rámci konania pred
súdom prvej inštancie deklarovali a to v tom zmysle, že otec má príjem 1.200,- eur a matka okolo 400,-
eur, ktoré má spolu s príjmom z nájmu bytu na Z. a s prídavkami a bonusom, ktoré poberá na maloletú
N.. Ohľadom preverenia majetkových pomerov obidvoch rodičov vykonal súd prvej inštancie všetky

potrebné úkony na ich preukázanie. Obidvaja rodičia navzájom spochybňujú svoje príjmy a odvolací súd
je toho názoru, že pravdivo nepredložil príjem ani jeden z nich.

30. Čo sa týka dlžného výživného pod výrokom V. potvrdil tento odvolací súd s poukazom na tú
skutočnosť, že ide o dlžné výživné za obdobie od 27.03.2023 do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie.

Ide o návrh na pojednávaní dňa 27.03.2023, ktorým matka žiadala priznať výživné za obdobie pred
samotným konaním, pričom dňa 23.04.2019 podala návrh, ktorý dňa 19.05.2021 na pojednávaní vzala
v celom rozsahu späť. Uvedeným výrokom V. rozhodol súd prvej inštancie správe ohľadom dlžného
výživného za uvedené obdobie.

31. Výrokom VII. návrh otca na zníženie výživného súdu prvej inštancie zamietol a odvolací súd
vzhľadom na všetky skutočnosti, ktoré boli preukázané v rámci dokazovania predmetné rozhodnutie
v tejto časti ako vecne správne, zákonné potvrdil, nakoľko návrh otca na zníženie výživného na 80,-
eur nepovažoval ani odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie za dôvodný vzhľadom na to, že
N. navštevuje už 8 ročné gymnázium a matka všetky náklady, ktoré sú spojené so školou, ako aj s

mimoškolskou činnosťou hradí.

32. Zároveň potvrdil odvolací súd aj styk otca s maloletou N., ktorý bol upravený vo výroku IX. s tým,
že bol upravený styk počas bežného roka, počas prázdnin sviatkov, počas jarných prázdnin, počas
veľkonočných sviatkov, ako aj počas letných prázdnin. Uvedené nastavenie styku je totožné s návrhmi

otca, ako aj matky a zohľadňuje možnosti otca na realizáciu styku s maloletou N. predovšetkým s
dôrazom na jej záujem, ako aj školské a mimoškolské záujmy.
Výrokom X. v prevyšujúcej časti návrhu otca a matky ohľadom styku otca s maloletou N. bol zamietnutý,
čo považuje odvolací súd za nadbytočné rozhodnutie týmto výrokom, nakoľko samotný styk otca bol
upravený výrokom IX.

33. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia potvrdil aj výrok XI. napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie, v ktorom súd rozhodol, že obaja rodičia sú povinní v prípade, že styk z vážnych dôvodov sa
nebude môcť zrealizovať, oznámi túto skutočnosť druhému rodičovi, najneskôr deň pred začatím styku.
Uvedené skutočnosti sú v súlade s povinnosťami rodičov, ktoré vyplývajú z rozdelenia si vzájomných

povinností čo sa týka starostlivosti o maloletú N., a preto odvolací súd nemal dôvod, aby predmetný
výrok rozhodnutia zmenil, a preto ho ako vecne správny a zákonný potvrdil.

34. Odvolací súd potvrdil aj výrok rozhodnutia XII., podľa ktorého matka je povinná odovzdať otcovi v
súvislostisprávomstykuotcasmaloletouosobnédokladymaloletej,vrátanecestovnéhopasumaloletej,

pričom otec je povinný na konci každého obdobia jeho styku vrátiť osobné doklady maloletej, vrátane
cestovného pasu maloletej, matke. Uvedené skutočnosti vyplývajú z návrhu otca, ktorý argumentoval
tým, že akonáhle chce vycestovať s dcérou na dovolenku mimo územia SR, je tu problém s cestovným
pasom, ktorý má matka maloletej N. u seba. Takže súd prvej inštancie v súlade s povinnosťou druhého
rodiča, ktorému nie je zverené maloleté dieťa, vyhovel tomuto návrhu a zaviazal matku povinnosťou

odovzdať otcovi v súvislosti jednak s dovolenkou, ako aj prípadným pobytom v zahraničí, cestovný pas
a ostatné osobné doklady maloletej. Na druhej strane otec je povinný uvedené doklady po realizácii
takéhoto pobytu na dovolenke, resp. v zahraničí vrátiť cestovné doklady ako aj osobné doklady matke.
Uvedený výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie ako vecne správny a zákonný odvolací súd potvrdil.35. Zároveň odvolací súd potvrdil v časti práva otca na informácie o všetkých podstatných záležitostiach
maloletej pod bodom XIII. v súvislosti so všetkými informáciami, s ktorými je povinná matka oboznámiť

otca v prípade zdravotných komplikácii, zdravotných dôvodov, ktoré by boli spojené s hospitalizáciou,
resp. s liečením, prípadne s ošetrením. Uvedené skutočnosti sú v súlade s jednotlivými ustanoveniami
Zákona o rodine, a preto túto časť výroku XIII. vecne správnu a zákonnú potvrdil. Otec má potrebné
informácie k dispozícii, čo vyplýva z obsahu súdneho spisu.

36. Zároveň odvolací súd výrok XV. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, že každý vo výške 755,26
eur zaplatí na účet Okresného súdu Prešov, trovy znalečného, ako trovy štátu zaplatiť z dôvodu, že bolo
vykonané znalecké dokazovanie znaleckým posudkom S.. B. E., S..

37. Odvolací súd zároveň výrokom pod II. zrušil rozsudok vo výrokoch VI. a VIII. a v rámci rozsahu
zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na tú

skutočnosť, že súd prvej inštancie sa musí v ďalšom konaní zaoberať rozhodnutím o prevyšujúcej
časti návrhu na zvýšenie výživného, ktoré prakticky podala matka v rámci konania, ktoré prebiehalo
pred súdom prvej inštancie a ide o návrhy na pojednávaní 27.03.2023, 13.11.2023, ako aj podania
08.02.2024, 15.08.2024 a následne na pojednávaní 21.08.2024 v súvislosti s pôvodným návrhom matky
zo dňa 23.04.2019, ohľadom samotného výživného, s poukazom na zmenu návrhu zo dňa 13.02.2020.

Uvedený výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
Zároveň zrušil vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie aj konanie o návrhu matky na zvýšenie
výživného z 23.04.2019, ktoré súd prvej inštancie zastavil s poukazom na to, že matka uvedený návrh
19.05.2021 vzala v celom rozsahu späť.

38. Výrokom III. odvolací súd sa zaoberal výrokmi X., XIII. v časti práva otca na pravidelný kontakt s
maloletou a XIV, ktoré ako neúčelné výroky zrušil s poukazom na to, že v iných výrokoch bolo o týchto
nárokoch otca a matky rozhodnuté, preto sú nadbytočné.

39. Odvolací súd zrušil výrok XIII. v časti práva otca na pravidelný kontakt, ktorú časť považuje odvolací
súd takisto za nadbytočnú, nakoľko o styku otca s maloletou bolo rozhodnuté výrokom IX., kde bol
upravený styk otca s maloletou počas bežného roka, ako aj počas prázdnin a sviatkov.

40. Zároveň zrušil odvolací súd aj výrok XIV., ktorým rozhodol súd prvej inštancie vo zvyšnej časti

nedotknutej týmto rozsudkom, že zostáva pôvodný rozsudok v spojení s rozsudkom krajského súdu
nezmenený, ako nadbytočný.

41. S poukazom na rozsiahle dokazovanie a na obsiahly obsah rozsudku súdu prvej inštancie odvolací
súd poukazuje v celom rozsahu na výroky súdu prvej inštancie, ktoré prakticky odvolací súd v celom

rozsahu potvrdil, na dôvody, ktoré uvádza súd prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd v podstate v
celom rozsahu stotožnil, a preto nebude opätovne nimi argumentovať a na ne poukazovať.
Čo sa týka zrušujúcich výrokov VI. a VIII., s týmito sa odvolací súd v rozhodnutí súdu prvej inštancie
čiastočne nestotožnil, a preto v rozsahu na ktorý poukázal vyššie, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, resp. ich pre nadbytočnosť, čo sa týka výrokov X., XIII. v časti a XIV. zrušil.

42. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

43. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom

pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

44. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých

veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality

a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

45. Odvolací súd na vysvetlenie dodáva, že striedavá osobná starostlivosť rodičov je prelomový spôsob

osobnej starostlivosti o dieťa, ktorý zohľadňuje právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa po ich
rozvode. Striedavá osobná starostlivosť zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi,
redukuje porozvodovú traumatizáciu detí, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychického
vývoju detí. Striedavá starostlivosť sa na základe skúseností viacerých krajín (Česká republika,
Nemecko, Nórsko) ukazuje ako najlepšia a najefektívnejšia forma porozvodovej starostlivosti o deti.
Aj zákonodarca však vo všeobecnej časti dôvodovej správy dodáva, že striedavá osobná starostlivosť

nie je vhodná pre každé dieťa, ani pre každého rodiča. Súd musí pri všetkých prípadoch rozhodovania
o výkone rodičovských práv a povinností, teda nielen pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti, rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove

a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Striedavú osobnú
starostlivosť je možné aplikovať aj vtedy, ak jeden z rodičov blokuje snahu druhého rodiča o uzavretie
dohody rodičov tým, že s ňou nesúhlasí. Aj keď striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany

rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať
(a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov), súd nesmie na spôsob tejto výchovy
rezignovať už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy pro forma nesúhlasí. Ak je takýto
nesúhlaslenobštrukčnýaničímneodôvodnený,resp.nemávovzťahukvýchovedieťaťarelevanciu,súd
nemôže oň oprieť svoje rozhodnutie. Ak jeden z rodičov nie je ochotný spolupracovať a komunikovať s

druhým rodičom, je dôležitou otázkou, prečo mu chýba ochota a vyspelosť v záujme maloletého dieťaťa
participovať s druhým rodičom na výchove dieťaťa a spolupracovať s ním. V tomto kontexte posúdil
dôvodnosť otcovho návrhu na striedavú osobnú starostlivosť a rozhodol správne a v súlade s najlepším
záujmom maloletej N..

46. Zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti len jednému z rodičov nesmie byť výrazom
ústupku vzájomnej rivalite rodičov, ktorá len sleduje „boj o dieťa“, prípadne nízke pohnútky jedného
rodiča ubližovať druhému rodičovi prostredníctvom vlastného dieťaťa. Súdy môžu a majú využívať
prostriedky poskytované Zákonom o rodine (napomenutie rodiča, či zásah do rodičovských práv),
ktorými môžu postihovať toho z rodičov, ktorý, či už zámerne alebo z nedbanlivosti marí verejný záujem

na riadnej výchove a rozvoji osobnosti dieťaťa. Ak ide o iracionálny alebo nepreskúmateľný dôvod, na
ktorom je založený nesúhlas rodiča so striedavou osobnou starostlivosťou alebo sa v konaní preukáže,
že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa,
súd nemôže na tomto nesúhlase založiť rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti nevyhovie (nález Ústavného súdu ČR z 23.2.2010 sp. zn. IIIÚS 1206/09).

47. Odvolací súd zdôrazňuje, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca zo Zákona
o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení
oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch
rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (č.l. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa). V zmysle

čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech
už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi
alebo zákonodarnými orgánmi, musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností je teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého
dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je

možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s
ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností.
Rovnako zdôrazňuje, že záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti
obidvoch rodičov a len, ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na tolepšie predpoklady. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo
zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa,
pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere,

že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozopre so záujmom dieťaťa
(nespôsobilosť rodiča vychovávať dieťa je daná najmä jeho zdravotným stavom, fyzickým alebo
psychickým, nevhodným výchovným prostredím alebo neexistujúcim, nedostatočným alebo nevhodným
prostredím domácnosti rodiča atď.). Pokiaľ niektorý z rodičov nerešpektuje práva druhého rodiča,
ako aj práva maloletého dieťaťa, sú tu vážne pochybnosti o výchovnej spôsobilosti takéhoto rodiča.

Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti vyplývajúcimi z § 24 ods. 2
Zákona o rodine sú, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja majú o osobnú
starostlivosť o dieťa záujem, striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa a takýmto spôsobom budú
lepšie zaistené potreby dieťaťa. Súd nemôže, a to ani pri rešpektovaní práv dieťaťa, poskytnúť ochranu
zneužívaniu práva jedného rodiča na úkor druhého rodiča, pretože by tak dochádzalo k diskriminácii,
pričom ochrana pred diskrimináciou je ťažiskovým ustanovením, ktorým čl. 14 Európskeho dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd podmieňuje výklad všetkých ostatných článkov Dohovoru.
Ak schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa nie je bez zjavného dôvodu
naplnená, potom je takýto rodič výchovne nespôsobilý.

48. Súd prvej inštancie sa uvedenými princípmi právnej úpravy rodičovských práv a povinností (výchova)

zaoberal dôsledne a vykonaním, ako aj zhodnotením všetkých relevantných dôkazov pre všestranné
objasnenie skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov a ich postoje, zistil spoľahlivý podklad pre
záver, že obaja rodičia sú rovnocenní z hľadiska osobnostného, emocionálneho a intelektuálneho
potenciálu, avšak forma striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nie je optimálna pri zohľadnení
vzdialenosti bydliska obidvoch rodičov.

49. V novom konaní je potrebné, aby sa súd prvej inštancie bezpochyby vysporiadal s návrhom matky
zo dňa 23.04.2019, ktorý v celom rozsahu vzala späť. Je potrebné, aby sa súd prvej inštancie zaoberal,
čo bolo podstatou uvedeného návrhu na zvýšenie výživného a akým spôsobom súd prvej inštancie o
predmetnom návrhu a späťvzatí rozhodol v rámci konania.

50. Záverom odvolací súd apeluje na obidvoch rodičov maloletej N., aby si uvedomili, že touto „vojnou“,
ktorú voči sebe vedú ubližujú najviac svojej dcére. Mali by začať medzi sebou viac komunikovať a viesť
túto komunikáciu k vzájomnej dohode v záujme maloletej N..

51. Odvolací súd sa v podstate stotožnil s odôvodním rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko tento
sa prakticky vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami otca a napokon aj matky. Doplnené
odvolaniematkyprostredníctvomprávnehozástupcuvecneneprejednal,nakoľko tomubránilaabsencia
konkrétnych okolností veci s poukazom na právny názor Ústavného súdu SR v Uznesení I. ÚS 193/2025
- 11 zo dňa 27.03.2025.

Protizákonným postupom právny zástupca matky len zbytočne predĺžil dobu konania na odvolacom
Krajskom súde v Prešove.

52. Zároveň odvolací súd s poukazom na tie skutočnosti, ktorými argumentoval vyššie, zrušil časť
výrokov napadnutého rozsudku, pričom o trovách konania nerozhodoval, nakoľko tieto budú predmetom

nového rozhodnutia súdu prvej inštancie.

53. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3 : 0 hlasov (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).