Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 24, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200513
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200513.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): marand plus, s.r.o., so sídlom Levická 7, 949 01
Nitra, IČO: 47 617 292, právne zastúpený: Advokátska kancelária CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova
7,94901Nitra,IČO:36868876,protižalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,sosídlom
Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100437485/2021 zo
dňa 15. marca 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave
č. k. NR- 11S/119/2021- 112 zo dňa 28. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. NR- 11S/119/2021- 112 zo dňa 28. augusta 2024 sa
mení tak, že rozhodnutie žalovaného číslo: 100437485/2021 zo dňa 15. marca 2021 sa zrušuje a vec
sa vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Sťažovateľovi sa priznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom č. k. NR- 11S/119/2021- 112 zo dňa 28.

augusta 2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100437485/2021 zo dňa 15. marca 2021
(ďalejako„napadnutérozhodnutie“),ktorýmžalovanýakoodvolacíorgánpotvrdilrozhodnutieDaňového
úradu Nitra, pobočka Komárno (ďalej ako „správca dane“) č. 101583709/2020 zo dňa 15. októbra 2020
(ďalej ako „rozhodnutie správcu dane“), a ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „Daňový poriadok“) žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v sume 890,-
eur za zdaňovacie obdobie január 2017. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa
§ 168 SSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že právo na odpočítanie dane je spojené
so splnením a preukázaním viacerých hmotnoprávnych (alebo formálnych) podmienok. K námietke
žalobcu, že ho správca dane neprimerane zaťažil dôkazným bremenom bez splnenia si povinnosti
opakovane ho vyzvať k súčinnosti a k vysvetleniu predložených dôkazov a na odstránenie pochybností

uviedol, že je nedôvodná. Správny súd pritom vychádzal z toho, že vo všeobecnosti prenos dôkaznej
povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou
vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Správca dane podľa správneho súdu vlastným
šetrením zistil také objektívne skutočnosti, na základe ktorých mal dôvodnú pochybnosť o reálnomuskutočnení deklarovaných plnení, ktoré žalobca neodstránil. Žalobca bol preukázateľne opakovane
vyzývaný na predloženie dokladov na preukázanie svojich tvrdení deklarovaných na faktúrach a na
vysvetlenia.

3. Správny súd mal za to, že správca dane v oznámení o kontrolných zisteniach ako aj v protokole
jasne uviedol, že nie len že má pochybnosti, ale aj uviedol v čom spočívajú, a že nemá preukázanú
reálnosť uskutočnených zdaniteľných obchodov, čím preniesol dôkazné bremeno na žalobcu. Žalobca
ani dodatočne ďalšími dôkazmi neodstránil pochybnosti správcu dane. Z administratívneho spisu
považoval za zrejmé, že správca dane dostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno, keď preveril

všetky skutočnosti týkajúce sa predmetných faktúr a to aj v spojení s obsahom vyjadrení konateľov
dodávateľov. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa to znamená, že správca dane na základe určitých
informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či
vyjadrení daňového subjektu, nemohol ich uznať ako relevantné, lebo kontrolovaný daňový subjekt ich
hodnovernosť nepreukázal, resp. pochybnosti zistené správcom dane neodstránil, čo je prípad žalobcu.
4. Námietku žalobcu, že správca dane pri výkone kontroly nedostatočne zistil skutočný stav, správny súd

vyhodnotil rovnako ako nedôvodnú. Keďže žalobca si uplatnil nárok na odpočet dane pri zdaňovacom
období január 2017 z dodávateľských faktúr spoločností ENVIRO a Adept School správca dane aj
sám zisťoval objektívne skutočnosti a preukázal svoje tvrdenia. Správca dane viedol dokazovanie
v zmysle zásady objektívnej pravdy, snažil sa presne a úplne zistiť skutkový stav veci tým, že
si zaobstaral podklady a dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie, použil aj vyjadrenia konateľov iných

daňových subjektov. Správny súd má za to, že žalobca v daňovom konaní a ani v žalobe neuviedol také
dôkazy a argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť závery správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal
nadobudnutie tovarov a služieb od dodávateľov (ENVIRO a Adept School) v zdaňovacom období január
2017. Skutočnosť, že boli vyhotovené a predložené faktúry, nie je relevantným dôkazom, že k dodaniu
tovarov a služieb došlo.

5. Podľa názoru správneho súdu orgány finančnej správy v predmetnej veci nepriznali žalobcovi
uplatnenédaňovéoprávnenia,leboneuniesolsvojedôkaznébremenovovzťahukpreukázaniureálneho
uskutočnenia zdaniteľných plnení v takom rozsahu, ako to bolo uvedené na predložených faktúrach.
6. Námietka žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu pre nevykonanie výsluchu ním
navrhovaných svedkov bola podľa správneho súdu nedôvodnou rovnako ako aj námietka ohľadom

nevypočutia svedkyne Mgr. Márie Hlozákovej v jeho prítomnosti. Z obsahu administratívneho spisu
vyplývalo, že menovaná nebola v administratívnom konaní vypočúvaná ako svedok, ale správca dane
použil len dokumenty získané v súvislosti s inou daňovou kontrolou ohľadom iného daňového subjektu
(Adept School s.r.o.), v ktorom bola menovaná konateľkou. Správca dane použil len dokumenty ako
dôkaz, pričom o uvedených skutočnostiach bol žalobca upovedomený.

7. Námietku žalobcu o nevypočutí H.. Y. ako svedka ohľadom jeho vedenia účtovníctva v spoločnosti
Adept School s.r.o vyhodnotil správny súd tiež ako nedôvodnú. Správca dane oboznámil žalobcu
so zisteniami týkajúcimi sa dodávateľov žalobcu vo výzve zo dňa 01. júla 2020, kedy zároveň
vyzval žalobcu na predloženie ďalších dokladov preukazujúcich žalobcom tvrdené skutočnosti, pričom
žalobca na toto oboznámenie reagoval iba požiadavkou na vykonanie miestneho zisťovanie u žalobcu,

teda ani neposkytol také vyjadrenie, že by mohli byť pochybnosti o reálnosti obchodovania žalobcu
so spoločnosťou ENVIRO s.r.o. (ako aj ďalšími dodávateľskými spoločnosťami) odstránené práve
výsluchom tejto osoby, a to aj vzhľadom na absenciu možnosti overenia prípadných tvrdení p. Y. priamo
u spoločnosti ENVIRO s.r.o., ktorá je nekontaktným a nespolupracujúcim subjektom, respektíve pri
nepotvrdení obchodnej činnosti so žalobcom zo strany konateľov spoločností Adept School, s.r.o.

8. Podľa správneho súdu, výpovede osôb, akými sú bývalí konatelia deklarovaných dodávateľov
kontrolovaných daňových subjektov, zo svojej podstaty nemôžu mať charakter rozhodujúcich dôkazov,
pretože ich obsah, vzhľadom na postavenie takýchto svedkov, môže mať len charakter tvrdení, resp.
vyhlásení, ktoré je potrebné ďalej preukazovať priamo u dodávateľského subjektu. Tiež poukázal na to,
že z administratívneho spisu vyplýva, že p. Y. využil právo nepodať vysvetlenie už pred KÚFS z dôvodu,

že by si mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania, ako aj tá skutočnosť, že p. Y. sa už v rámci
daňovej kontroly spoločnosti ENVIRO, s. r. o. nedostavil ako jej konateľ k správcovi dane. Vzhľadom
na stav dokazovania (nekontaktnosť spoločnosti ENVIRO, s.r.o. a nepotvrdenie obchodnej spolupráce
so žalobcom zo strany ostatných deklarovaných dodávateľov) a vyššie uvedené dôvody, nevyhodnotil
správny súd nevykonanie toho výsluchu ako pochybenie daňových orgánov.

9. Námietky nesprávneho vyhodnotenia dôkazov a nevysporiadania sa s dôkazmi predkladanými
žalobcom boli podľa správneho súdu tiež nedôvodné. Správny súd dal za pravdu daňovým orgánom
pri ich zdôvodnení, prečo nevykonali žalobcom navrhovaný dôkaz v podobe miestneho zisťovania.
K námietke žalobcu o nevykonaní miestneho zisťovania priamo u neho správny súd uvádza, žedaňovými orgánmi bolo spochybnené dodanie tovaru a služieb od konkrétnych dodávateľov, preto
miestne zisťovanie u žalobcu v tomto smere nie je spôsobilé zmeniť doterajšie výsledky dokazovania a
prípadne by zdokladovalo len existujúci tovar resp. službu, ale nie to, že tieto boli dodané konkrétnymi

dodávateľmi. Podľa správneho súdu, z obsahu administratívneho spisu ako aj prvostupňového
rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že správca dane sa podrobne zaoberal
dôkazmi, ktoré mu boli v rámci daňového a vyrubovacieho konania predložené, vyhodnocoval ich
jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, porovnával jednotlivé získané dôkazy. To, že dôkazy správca
dane nevyhodnotil podľa predstáv žalobcu, nemôže byť hodnotené ako vada konania.

10. Záverom správny súd konštatoval, že námietka žalobcu, týkajúca sa nesprávneho právneho
posúdenia veci rovnako nebola dôvodná, pričom vo vzťahu k uvedenému pokladá za potrebné prisvedčiť
správnosti záverov žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie správcu dane, pretože žalobca nepreukázal
reálne dodanie tovarov a služieb, na ktoré sa viaže povinnosť žalobcu zaplatiť odmenu. Z dôvodu, že
žalobca nevedel nielen formálne, ale ani vecne preukázať svoje zdaniteľné obchody deklarované na
predložených dokladoch, musí znášať všetky nevyhnutné následky.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

11. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len
„sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa v § 440 ods. 1 písm. e), f), g) a h)

SSP a navrhol aby kasačný súd v zmysle § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu
tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby
kasačný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania.
12. Nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) videl sťažovateľ v

tom, že v konaní pred správnym súdom v replike namietal že mu žalovaný neumožnil nahliadnuť do
celého spisového materiálu - pretože po vydaní napadnutého rozhodnutia (zo dňa 15. 3. 2021) boli do
administratívneho spisu doložené ďalšie doklady a to najmä príloha č. 79 zo dňa 18.5.2021. Sťažovateľ
teda namietal, že časť spisu nebola v čase vydania rozhodnutia o odvolaní zažurnalizovaná a nebolo mu
umožnené sa k tejto časti dokazovania vyjadriť. Správny súd však k uvedenému nezaujal stanovisko.

13. Sťažovateľ ďalej namietal, že v tomto konaní žalovaný nekriticky prebral do daňového konania
hodnotenie dôkazov prostredníctvom KÚFS bez toho, aby mal originály týchto dôkazov fyzicky k
dispozícii. Sťažovateľ je toho názoru, že správny súd nemôže poskytnúť právnu ochranu postupu
žalovaného, keď preukázateľne nepredložil a ani nemal k dispozícii všetky podklady potrebné pre
rozhodnutie a len ich dodatočne doplnil. Následne v otázke aspektov výsluchu svedka argumentoval

viacerými rozhodnutiami kasačného súdu - sp. zn. 6Sžf/28/2011, 6Sžf/33/2012, 6Sžf/32/2021,
6Sžf/34/2012 alebo 3Sžf/12/2012. Správny súd sa s touto ustálenou rozhodovacou praxou v
napadnutom rozhodnutí podľa neho nezaoberal.
14. Nesprávne právne posúdenie napadnutého rozsudku podľa sťažovateľa spočívalo v tom, že
na jednej strane správny súd uviedol, že bolo povinnosťou sťažovateľa preukázať ekonomické

opodstatnenie skúmaných transakcií, ale na druhej strane odobril postup žalovaného, kedy odmietol
vykonať navrhované dôkazy. Tiež namietal to, že správny súd uznal zákonnosť postupu, keď sa z iných
konaní,ktorýchžalobcanebolúčastníkom,predkladalizápisnicezvýsluchovsvedkovažalobcovinebolo
umožnené vypočuť týchto svedkov ani navrhovať vlastných.
15. K zákonnosti dôkazov sťažovateľ namietal, že počas výkonu daňovej kontroly boli vykonané viaceré

výsluchy svedkov, z ktorých vyvodil prvostupňový správny orgán záver o neodôvodnenom uplatnení
odpočtu DPH sťažovateľom. Namietal, že správca dane vykonal výsluch pani Hlozákovej (konateľka
subjektu Adept School s.r.o.) bez toho, aby bol o tom sťažovateľ upovedomený. Zároveň namietal, že aj
skutočnosti získané z písomného vyjadrenia spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO s.r.o., boli realizované
formou písomného výsluchu, pri ktorom nemohol klásť otázky. Nesúhlasil s argumentom správneho

súdu, že nie každý „aktér“ daňového konania je automaticky aj svedok, najmä ak ide o konateľov firiem.
16. Správny súd podľa sťažovateľa vo vzťahu k ustanoveniu § 24 ods. 4 Daňového poriadku neaplikoval
ustanovenie § 45 ods.1 písm. e) Daňového poriadku. Uviedol, že mu bolo zjavne upreté právo klásť
otázky svedkom, ktorí boli správcom dane vypočutí, čo je v rozpore so zásadou kontradiktórnosti. V
tomto kontexte poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf 28/2011.

Zdôraznil,ževýsluchsvedkov-odberateľovsťažovateľa,bolrealizovanýKriminálnymúradomFinančnej
správy a sťažovateľ ani jeho štatutár nebol účastníkom žiadneho trestného konania v tejto veci. Podľa
jeho názoru, mohla byť zápisnica z výsluchu svedkyne použitá len ako nepriamy dôkaz, ktorý mal
správca dane v daňovom konaní riadne preveriť, a to formou osobného výsluchu za účasti sťažovateľa.Tiež poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 607/2021 a sp. zn.
III. ÚS 153/07.
17. Podľa sťažovateľa ostáva sporným aj to, či predmetnom miestneho zisťovania môže byť aj „ústne

pojednávanie“ tak ako to uvádza žalovaný vo svojom rozhodnutí, pričom výslovne uvádza „výpoveď“
Ing. Hlozákovej. Sťažovateľ namietal nezákonnosť tohto dôkazu, pričom ho označil za podstatný dôkaz.
18. Sťažovateľ ďalej namietal, že správca dane nevykonal riadne navrhnutý výsluch H.. Y., pričom
dôvody nevykonania tohto výsluchu nedostatočne odôvodnil. Nestotožnil sa s názorom správneho súdu,
ktorý považoval za dostatočnú zápisnicu z výsluchu tohto svedka zo dňa 10.07.2019 a jeho čestné

vyhláseniezodňa12.07.2019.Uviedol,žemotívysvedkanevypovedaťpredorgánomčinnýmvtrestnom
konaní nemusia byť totožné s potenciálnymi motívmi pred správnym orgánom mimo trestného konania.
Rovnako namietal, že správca dane na zabezpečenie tohto dôkazného prostriedku (výsluch H.. Y.)
nevyužil inštitút predvedenia tohto svedka, ktorý mal byť podľa správcu dane nekontaktný.
19. Nesprávne obsadenie súdu (§ 440 ods. 1 písm. e/ SSP) sťažovateľ odôvodňoval tým, že súdny spis
bol pridelený náhodným výberom do senátu 2S v zložení JUDr. Jeannette Hajdinová, Mgr. Pavel Ištók

JUDr. Ivana Hauerlandová. Rozvrhom práce na rok 2024 v znení dodatku č. 4 boli všetky veci Správneho
súdu v Bratislave nanovo prerozdelené- podľa sťažovateľa bez zákonného dôvodu a bez toho aby aspoň
bolo zabezpečené, že spis zostane pridelený rovnakému sudcovi spravodajcovi. Týmto prerozdelením
bol spis pridelený opäť senátu 2S ale už v zložení JUDr. Jeannette Hajdinová, Mgr. Pavel Ištók a JUDr.
Ina Šingliarová. Podľa sťažovateľa sa tak v rozpore so zjednocujúcim stanoviskom Ústavného súdu SR

sp. zn. PLz. ÚS 2/2015 menila osoba sudcu spravodajcu, v rozpore s pôvodným pridelením.
20. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

III. Konanie na kasačnom súde

21. Prejednávaná vec bola dňa 24.03.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu ako súdu
príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na kasačnom súde
bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S sp. zn.: 4Sfk/27/2025.
22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s
§ 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a §

444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti
(§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom
v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP
bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.

23. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k.: NR- 11S/119/2021-
112 zo dňa 28. augusta 2024, ktorým tento zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania
a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100437485/2021 zo dňa 15. marca 2021.
24. Kasačný súd z predloženého administratívneho, ako aj súdneho spisu zistil, že správca dane vykonal
u sťažovateľa daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2017, o

výsledkuktorejbolvyhotovenýProtokolč.:101345628/2020zodňa21.08.2020.Následnevydalsprávca
dane rozhodnutie č. 101583709/2020 zo dňa 15. októbra 2020, ktorým v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a)
a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o DPH“) vyrubil sťažovateľovi rozdiel dane v sume 890,- eur na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie január 2017, na základe neuznania odpočítania dane z prijatých faktúr, ktoré sú

bližšie špecifikované v administratívnom spise vystavených:
I. spoločnosťou Adept School, s.r.o. so sídlom Dlhá 8, 949 01 Nitra, IČO: 36 732 192 (služby: správa
servera, administrácia webových stránok, správa sociálnych sietí, správa servera Pohoda SQL, správa
kamerového systému, servis a údržba počítačov a tlačiarní),
II. ENVIRO s.r.o., so sídlom Špitálska 4, Nitra, IČO: 45 373 728 (služby: administratívne práce,

upratovanie skladov a plochy, upratovanie kancelárie, predajne a soc. priestorov)
25. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný
konštatoval, že nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona o DPH a tým ani právo
na odpočítanie dane u sťažovateľa v zmysle § 49 zákona o DPH.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu26. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené

záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
27.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
28. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
29. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
30. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň

z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
31. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

32. Podľa§ 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
33. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,

ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
34. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.
35. Podľa § 3 ods. 5 Daňového poriadku správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z
vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,
a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
36. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len „zákon o súdoch“), zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol
určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak
súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a
rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá
právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa odseku 4.

37. Podľa § 3 ods. 4 zákona o súdoch, zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade
so zákonom a s rozvrhom práce.
38. Podľa § 51 ods. 1 zákona o súdoch, ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu
konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom

tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Súdnym úradníkom sa prideľujú veci
podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu.
39. Podľa § 51 ods. 2 zákona o súdoch, podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená vtedy,
ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov.
40. Podľa § 51 ods. 4 zákona o súdoch, ak odsek 5 neustanovuje inak, náhodným výberom pomocou

technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu
práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade
a) dlhodobej šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená,
b) zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane zmeny v dôsledku dočasného pridelenia sudcu; pri
zmene v zložení senátu sa vec ponecháva v pôvodnom senáte, alebo sa prerozdelí do iného senátu, kde

sa zaraďuje sudca spravodajca tak, aby prerozdelením veci bola zabezpečená rovnomerná zaťaženosť
senátov na súde,
c) výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov a
d) ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania vo veci vylúčený.41. Podľa§ 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej
kontroly alebo daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
42. Podľa§ 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.
43. Podľa§ 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

44. Podľa ustanovenia § 464 ods. 1 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej
veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia
poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.
45. Úlohou správneho súdu v preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov

pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania,
či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého

rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
46. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
preskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie jemu predchádzajúce,

najmä z pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe
a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu.
47. Kasačný súd uvádza, že v obdobnej veci totožného sťažovateľa aj žalovaného rozhodoval kasačný
súd rozsudkami sp. zn. 4Sfk/41/2024 zo dňa 21. mája 2025 (zdaňovacie obdobie október 2017), sp.

zn. 4Sfk/13/2025 zo dňa 21. mája 2025 (zdaňovacie obdobie marec 2017), sp. zn. 8Sfk/19/2025 zo
dňa 29. mája 2025 (zdaňovacie obdobie apríl 2019), sp. zn. 4Sfk/10/2025 zo dňa 21. mája 2025
(zdaňovacie obdobie august 2017), sp. zn. 8Sfk/57/2024 zo dňa 29. mája 2025 (zdaňovacie obdobie
december 2018), sp. zn. 8Sfk/53/2024 zo dňa 29. mája 2025 (zdaňovacie obdobie marec 2019), sp.
zn. 8Sfk/50/2024 zo dňa 29. mája 2025 (zdaňovacie obdobie apríl 2018), sp. zn. 4Sfk/42/2024 zo dňa

21. mája 2025 (zdaňovacie obdobie máj 2019), sp. zn. 3Sfk/3/2024 zo dňa 5. júna 2025 (zdaňovacie
obdobie november 2016), v ktorých kasačný súd kasačnej sťažnosti vyhovel a rozsudok správneho
súdu zmenil tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného. S poukazom na skutkovú totožnosť
prejednávanej veci a rovnaké právne posúdenie vychádzajúc z rovnakého protokolu z daňovej kontroly
a obsahu sťažnostných námietok, kasačný súd vzhliadol dôvod na postup podľa ustanovenia § 464 ods.

1 SSP a poukazuje na relevantnú časť rozsudku sp. zn. 4Sfk/41/2024 zo dňa 21. mája 2025, s ktorého
odôvodnením sa stotožňuje, a ktorý k predmetnej veci uviedol:
„K námietke nesprávne obsadeného senátu
34. Primárne považuje kasačný súd za potrebné upriamiť pozornosť na námietku nesprávne
obsadeného senátu.

35.Pokiaľsťažovateľnamietal,ženáhodnéprerozdelenievecíDodatkomč.4krozvrhuprácesprávneho
súdunarok2024nebolovsúladesozákonnýmidôvodmi,podľa§51ods.4zákonaosúdoch,náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom
sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade zmeny v obsadení
súdu sudcami a výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov.

36. Z judikatúry ústavného súdu i Európskeho súdu pre ľudské práva možno vyvodiť, že súčasťou záruk
spojenýchsprávomnazákonnéhosudcuje ajpožiadavkatransparentnostiapredvídateľnostipridelenia
veci zákonnému sudcovi, ktoré musí byť regulované priamo v rozvrhu práce (formálny aspekt), ako aj
požiadavka stability súdu zabraňujúca svojvoľnému odňatiu veci zákonnému sudcovi po tom, ako mubola pridelená. Obe tieto požiadavky musia byť reálne, transparentné, určené vopred a musia obsahovať
záruky proti ich zneužitiu (materiálny aspekt), aby mohlo dôjsť k naplneniu práva na zákonného sudcu.
37. Kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci zmena pridelenia veci sledovala zákonný cieľ - v

tomto prípade ním bolo osobitne dosiahnutie rovnomernej zaťaženosti sudcov v dôsledku výraznej
nerovnomernosti zaťaženosti sudcov (súlade s § 51 ods. 4 písm. c/ zákona o súdoch) po kreovaní
dvoch nových senátov (namiesto pôvodných šiestich senátov -z ktorých tri senáty boli štvorčlenné
a ďalšie dva dvojčlenné so zastupujúcimi predsedníčkami senátu). V súlade s § 51 ods. 4 písm. b/
zákona o súdoch, pri zmene v zložení senátu má predseda súdu možnosť ponechania veci v pôvodnom

senáte, čo bol aj prípad Dodatku č. 4 k rozvrhu práce správneho súdu na rok 2024. V dôsledku tejto
skutočnosti by v prípade neprerozdelenia vecí došlo k nerovnomernému zaťaženiu pôvodných šiestich
senátov a ich členov najstaršími vecami oproti dvom novovytvoreným senátom s nulovým zostatkom.
Zároveň podľa § 51 ods. 4 písm. b/ zákona o súdoch, sa alternatívna možnosť prerozdelenia veci do
iného senátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca, umožňuje len za súčasného splnenia podmienky,
aby prerozdelením veci bola zabezpečená rovnomerná záťaž senátov na súde, teda zákonodarca aj

v tomto ustanovení zdôrazňuje potrebu rovnomernej zaťaženosti, čo bolo v predmetnej veci postupom
upraveným Dodatkom č. 4 k rozvrhu práce správneho súdu na rok 2024 aj dosiahnuté.
38. Zmena v obsadení zákonného senátu bola v predmetnej veci vykonaná v súlade s platným rozvrhom
práce na základe vonkajších faktorov (dosiahnutie rovnomernej zaťaženosti sudcov, zmena v obsadení
súdu, kreovanie nových senátov, sfunkčnenie jednotlivých senátov - účinnosťou tejto zmeny rozvrhu

práce päť sudcov správneho súdu začalo vykonávať funkciu predsedov senátu, pričom do času zmeny
rozvrhu práce dva senáty správneho súdu mali výlučne zastupujúce predsedníčky senátu), pričom ako
podstatnáokolnosťsajavíto,žeknejdošlozasúčasnéhoprocesukreovania,senátov,akoajsamotného
- v rozhodnom čase ešte stále na novovznikajúceho Správneho súdu v Bratislave, resp. súdu, ktorý
už formálne existoval, nebol personálne plne obsadený. Predmetná zmena teda nebola poznačená

okolnosťami, ktoré by mohli indikovať úmysel ovplyvniť výsledok sporu.
39. Zmena pridelenia veci bola zároveň vykonaná transparentným a zákonným spôsobom (náhodný
výber minimálne z dvoch senátov, konkrétne z troch senátov).
40. .... Navyše, právny záver zjednocujúceho stanoviska ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 2/2015 z
18. marca 2015 nekonštatuje v abstraktnej rovine, že iné prerozdelenie už pridelenej veci - t. j. také

prerozdelenie, kedy sa mení sudca spravodajca - nie je ústavnoprávne akceptovateľné. Ústavný súd
vo veci sp. zn. PLz. ÚS 2/2015 posudzoval dva protichodné výklady v konkrétnych veciach, kedy bol
zachovaný sudca spravodajca a menil sa celý senát, t. j. nedospel k záveru, že by také prerozdelenie
veci, pri ktorom dôjde nielen k zmene v zložení senátu, ale aj k zmene sudcu spravodajcu, bolo ústavne
neakceptovateľné tak, ako to tvrdil sťažovateľ.

41. Zároveň je nutné dodať, že ústavný súd v zjednocujúcom stanovisku posudzoval prípady pridelenia
veci inému senátu v súlade s iným zákonným znením § 51 ods. 4 písm. b/ zákona o súdoch („Náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom
sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade zmeny v obsadení
súdu sudcami.“), pričom toto ustanovenie bolo s účinnosťou od 01.09.2014 doplnené, resp., boli

špecifikované časti vety za bodkočiarkou („Náhodným výberom pomocou technických prostriedkov
a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny
prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane zmeny v
dôsledku dočasného pridelenia sudcu; pri zmene v zložení senátu sa vec ponecháva v pôvodnom
senáte, alebo sa prerozdelí do iného senátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca tak, aby prerozdelením

veci bola zabezpečená rovnomerná zaťaženosť senátov na súde.“). Ako kasačný súd uviedol vyššie,
ustanovenie § 51 ods. 4 písm. b/ zákona o súdoch v znení platnom od 01.09.2014 - v prípade zmeny
zloženia senátu - umožňuje aj ponechanie veci v pôvodnom senáte. K následnému prerozdeleniu veci
došlo až na základe dôvodu podľa § 51 ods. 4 písm. c/ zákona o súdoch.
42. V predmetnej veci teda rozhodoval senát určený rozvrhom práce (k tomu pozri § 3 ods. 3 a 4 zákona

o súdoch), pričom zároveň boli dané dôvody na prerozdelenie veci náhodným výberom práce (k tomu
pozri § 51 ods. 4 písm. c/ zákona o súdoch), preto je námietka sťažovateľa o nesprávnom obsadení
súdu nedôvodná......

.... K zákonnosti použitia dôkazov z iných daňových kontrol, resp. z vysvetlení pred KÚFS

55. Otázke využitia podkladov a listín z daňovej kontroly iných subjektov sa kasačný súd venoval
napríklad v rozhodnutí sp. zn. 8Sžfk/76/2020 zo dňa 02.02.2022, kde v bode 39 uviedol, nasledovné:
„V súhrne je preto možné uviesť, že ak svedkovia vypočúvaní v rámci inej daňovej kontroly neboli
vypočúvaní aj v daňovej kontrole sťažovateľky, nie je porušením procesných práv sťažovateľky to, ak ovýsluchu takýchto svedkov upovedomená nebola. Uvedené neznamená, že je vylúčené, aby ako dôkaz
v daňovej kontrole sťažovateľky nemohli byť použité ako podklady aj listiny z daňovej kontroly týchto
iných subjektov, keď podľa názoru kasačného súdu, takto obstarané podklady (najmä protokoly z iných

daňových kontrol) spĺňajú podmienku dôkazu podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku....“
56. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 607/2021 zo dňa 30.11.2021 uviedol:
„Ak sťažovateľ naráža na výsluch iného daňového subjektu (o čom predložil zápisnicu o ústnom
pojednávaní) pri daňovej kontrole (resp. v daňovom konaní) týkajúcej sa tohto kontrolovaného daňového
subjektu, ktorý nevystupoval v pozícii svedka, ale v pozícii daňového subjektu vo vlastnej veci, je

potrebné uviesť, že právo byť upovedomený o výsluchu svedka patrí daňovému subjektu len vo vzťahu
k jeho vlastnému preverovaniu z hľadiska dodržiavania daňovo-právnych noriem, t. j. v rámci daňovej
kontroly a daňového konania, ktoré sa vykonáva, resp. vedie u konkrétneho daňového subjektu. Za
výsluch svedka sa v tomto smere nepovažuje výsluch iného daňového subjektu, ktorý sa realizuje pri
daňovej kontrole (v daňovom konaní) na účely preverovania skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane, ktoré sa týkajú tohto iného daňového subjektu. Samozrejme, nie je vylúčené, aby tento

iný daňový subjekt bol predvolaný ako svedok aj vo veci týkajúcej sa daňovej kontroly alebo daňového
konania ďalšieho daňového subjektu - iba v takom prípade má daňový subjekt právo byť upovedomený
o výsluchu svedka, teda ak má byť výsluch svedka realizovaný v jeho vlastnej veci, v ktorej vystupuje
ako kontrolovaný daňový subjekt. Daňový poriadok totiž neumožňuje daňovým subjektom, aby sa
zúčastňovali na úkonoch iných daňových subjektov, kde nemajú postavenie účastníka konania, hoci sa

na nich môžu preverovať zdaniteľné obchody, ktoré s nimi súvisia. Daňovému subjektu však nič nebráni
v tom, aby navrhol výsluch svojich obchodných partnerov ako svedkov vo veci svojej vlastnej daňovej
kontroly alebo daňového konania.“
57. Ak teda správca dane pri daňovej kontrole žalobcu použil dokumenty z daňovej kontroly u iných
daňových subjektov alebo odpoveď Kriminálneho úradu Finančnej správy a sťažovateľ bol o týchto

skutočnostiach upovedomený (napr. vo výzve správcu dane na predloženie dôkazov č. 101108750/2020
zo dňa 1.7.2020) s možnosťou vyjadrenia sa k nim v priebehu daňovej kontroly, správca dane
nepostupoval v rozpore s Daňovým poriadkom. Sťažovateľ tak mal možnosť sa oboznámiť s celým
priebehom výsluchu svedkov a k uvedenému sa vyjadriť.
58. Sťažovateľove námietky o nezákonnosti uvedených dôkazov sú preto nedôvodné.

K nevykonaniu navrhnutého výsluchu svedka
59. Kasačný súd v kontexte dôkazných podkladov predmetnej veci prisvedčil námietke sťažovateľa, že
správca dane mal aj v daňovom konaní predvolať navrhnutého svedka H.. Y..
60. K výsluchu H.. Y. sa žalovaný vyjadril na str. 12 napadnutého rozhodnutia, v ktorom poukázal na to,

že uvedený svedok pred KÚFS odmietol vypovedať a tiež na nekontaktnosť spoločnosti ENVIRO, s.r.o.,
ktorej bol uvedený svedok konateľom. Správny súd v bode 68 odkazovaného rozsudku poukázal navyše
aj na nepotvrdenie obchodnej spolupráce so žalobcom zo strany ostatných deklarovaných dodávateľov,
a preto dospel k záveru o nedôvodnosti vykonania ďalšieho dokazovania. Toto východisko správneho
súdu však podľa názoru kasačného súdu neobstojí, a to z dôvodov uvedených nižšie.

61. Pokiaľ ide o nekontaktnosť spoločnosti ENVIRO, s.r.o., z administratívneho spisu vyplýva, že
uvedený svedok nebol konateľom tejto spoločnosti v čase zisťovania skutočností správcom dane, preto
zásielky, resp. predvolania správcu dane neboli zasielané H.. X. Y..
62. Z administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že H.. X. Y. využil právo nepodať vysvetlenie už
pred Kriminálnym úradom Finančnej správy z dôvodu, že by si mohol privodiť nebezpečenstvo trestného

stíhania (Zápisnica Kriminálneho úradu Finančnej správy o podaní vysvetlenia zo dňa 10.7.2019). Hoci
aj v daňovom konaní môže odoprieť výpoveď ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného
stíhania sebe alebo blízkej osobe (§ 25 ods. 2 Daňového poriadku), bez predvolania svedka nie je
možné jednoznačne tvrdiť, že tento nebude z rovnakého dôvodu vypovedať ani v daňovom konaní.
Akokoľvek mohol tento záver žalovaného a správneho súdu vychádzať z predpokladov viažucich sa k

výpovedi tohto svedka pred iným orgánom - KÚFS, predpoklad správneho súdu a žalovaného o tom,
že by k výsluchu uvedeného svedka nedošlo, je i napriek tomu len dedukciou, resp. prezumpciou,
a to práve preto, že v skutočnosti nebol uvedený svedok v daňovej kontrole ani vo vyrubovacom
konaní na výsluch ani len predvolaný. Potrebu predvolania navrhnutého svedka však kasačný súd
konštatuje zohľadňujúc špecifickosť dôkaznej situácie, resp. zistenia skutkového stavu v predmetnej

veci. Správca dane k jednotlivým obchodom totiž použil síce zákonne získané vyjadrenia z iných konaní,
resp. výpovede pred KÚFS, v nich však konatelia deklarovaných dodávateľov sťažovateľa neodpovedali
na konkrétne otázky, či poskytli sťažovateľovi služby deklarované na sporných faktúrach, prípadne
či so sťažovateľom spolupracovali. V predmetnej veci jedine Milan Staník a Jozef Ballay (konateliaspoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., v rozhodnom období) odpovedali (aspoň) na otázku, či
poznajúspoločnosťsťažovateľa,keďuviedli,žepoznajúsťažovateľaakospoločnosť,uktorejspoločnosť
AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., nakupovala stavebný materiál. Zároveň konatelia ostatých spoločností

- Adept School s.r.o. a Salanci - LMS s.r.o. sa vyjadrili len vo všeobecnosti k predmetom svojich činností
(t. j. že spoločnosť Adept School s.r.o. vykonávala výučbu anglického jazyka a spoločnosť Salanci -
LMS s.r.o sa zaoberala kovovýrobou, výrobou kontajnerov) bez toho, aby boli priamo dotazovaní na
sťažovateľa a vykonávanie služieb v zmysle sťažovateľom predložených faktúr. Práve táto špecifickosť
dôkaznej situácie, resp. zistenia skutkového stavu (v ktorej sa uvedená vec zásadne odlišuje napr.

od rozsudkov Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Sfk/31/2024, 4Sfk/39/2024 a 3Sfk/46/2024) je
skutočnosťou, prečo kasačný súd musel prisvedčil sťažovateľovej námietke o nepredvolaní navrhnutého
svedka Y. v rámci administratívneho konania.
63. Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ výslovne navrhol vykonať výsluch uvedeného svedka vo
vyjadrení k protokolu, okrem toho však na činnosť H.. Y. sťažovateľ poukazoval už aj vo vyjadreniach
v priebehu daňovej kontroly. Vo vyjadrení zo dňa 02.04.2020 sťažovateľ o.i. uviedol, že s uvedeným

svedkom dlhodobo spolupracoval, že tento svedok bol zodpovedný za účtovníctvo dodávateľov,
mal byť tichým spoločníkom dodávateľa Salanci - LMS s.r.o., s ohľadom na osobu tohto svedka
sťažovateľ uzatvoril obchod so spoločnosťou Salanci - LMS s.r.o., svedok tiež sťažovateľa zoznámil
so spoločnosťou Adept School s.r.o., predstavil Milana Staníka (konateľa spoločnosti AUTOSERVIS
QUATRO, s.r.o.) so sťažovateľom a sťažovateľovi ponúkol služby spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO,

s.r.o. Navyše, bol to práve uvedený svedok, ktorý bol účtovníkom sťažovateľa a jeho dodávateľov aj
vlastníkom, resp. disponentom bankových účtov uvedených na faktúrach. Zohľadniac, že v tejto fáze
zistenia skutkového stavu nedošlo k priamemu nepotvrdeniu obchodnej spolupráce so sťažovateľom
zo strany osobitne zo strany dodávateľov Adept School s.r.o. a Salanci - LMS s.r.o. (t. j. konatelia
dodávateľov neboli dopytovaní na jednotlivé služby ani na spoluprácu so sťažovateľom), sa výsluch H..

Y. javí ako relevantný, preto neobstojí právny názor žalovaného a správneho súdu o jeho neúčelnosti a
už vôbec nie predpoklad o tom, že uvedený svedok odmietne vypovedať.
64. Kasačný súd však zároveň uznáva a zdôrazňuje, že zistenia správcu dane k jednotlivým
deklarovaným obchodom dosiahli takú intenzitu, aby tieto obchody spochybnili, teda došlo k prenosu
dôkazného bremena na sťažovateľa. Bolo potom povinnosťou sťažovateľa pochybnosti správcu dane

vyvrátiť a splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane preukázať. Teda - hoci nedošlo k
priamemu nepotvrdeniu obchodnej spolupráce so sťažovateľom osobitne zo strany dodávateľov Adept
School s.r.o. a Salanci - LMS s.r.o. - vznesené pochybnosti týkajúce sa jednotlivých faktúr sú v kontexte
predmetnej veci (zohľadniac napr. aj množstvo poskytnutých služieb a opakujúce sa pochybnosti v
kontexte skutkových okolností veci), nepochybne relevantné. Následne však orgány verejnej správy

argumentovali tým, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním okolností
relevantných pre priznanie práva na odpočet dane, na strane druhej však odmietli vo veci realizovať
výsluch svedka Y. v čase, keď je tento výsluch vzhľadom na skutkové okolnosti predmetnej veci účelný
a zároveň je toto odmietnutie jeho výsluchu koncipované na dedukciách/prezumpciách žalovaného.

65. Kasačný súd dáva do pozornosti, že „Súčasťou a účelom práva na obhajobu v daňových veciach
je podľa judikatúry Súdneho dvora pravidlo, že príjemcovi rozhodnutia, ktoré nepriaznivo zasahuje
do jeho postavenia, sa musí umožniť, aby pred prijatím rozhodnutia predložil pripomienky, ako aj to,
aby príslušný orgán rovnako účelne prihliadol na všetky relevantné skutočnosti (rozsudok Súdneho
dvora zo 16. októbra 2019 vo veci Glencore Agriculture Hungary, C-189/18)“ (nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 569/2022 zo dňa 07.02.2023). „Pokiaľ správca dane opiera svoje
závery o to, že daňový subjekt dôkazné bremeno neuniesol, musí mu predtým umožniť toto bremeno
uniesť a vykonať ďalšie ním navrhované dôkazy, ak tieto smerujú k preukázaniu riadneho uskutočnenia
dodávok. V prípade objektívne podložených pochybnosti správcu dane, je potrebné tieto oznámiť
daňovému subjektu, čo má viesť k tomu, aby sa daňovému subjektu vytvoril priestor, aby vysvetlil

nejasnosti a pravdivosť údajov riadne preukázal“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 1Vs/1/2020 zo dňa 18.05.2021).
66. Neušlo pozornosti kasačného súdu, že explicitný návrh na vypočutie svedka Y. sťažovateľ predložil
vo vyjadrení k protokolu, ktoré podal niekoľko dní po lehote stanovenej správcom dane. S ohľadom na
to, že žalovaný touto skutočnosťou neodôvodňoval nevypočutie uvedeného svedka (t. j. argumentom

o oneskorenom prezentovaní dôkazného návrhu), ale - naopak - tento dôkazný návrh vecne hodnotil a
materiálne odôvodňoval, prečo ho nevykonal, nebolo v podmienkach tohto kasačného konania úlohou
kasačného súdu dotvárať napadnuté rozhodnutie, príp. hodnotiť súvisiaci postup orgánu verejnej správy,
či bol alebo nebol povinný dôkaz vykonať v kontexte časového aspektu jeho prednesu. Bez ohľaduna skutočnosti uvedené v predchádzajúcej vete však kasačný súd zároveň zistil, že aj keď sťažovateľ
explicitný dôkazný návrh formuloval tak, ako je to uvedené v prvej vete toho bodu odôvodnenia, z
administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že sa na osobu tohto svedka odvolával už v rámci daňovej

kontroly, a to práve v súvislosti so skutkovými okolnosťami relevantnými pre vec, keď v tejto súvislosti
kasačný súd poukazuje napr. aj na § 3 ods. 3 Daňového poriadku - bod 34 tohto odôvodnenia a § 24
ods. 2 Daňového poriadku - bod 36 tohto odôvodnenia.
67. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel kasačný súd k potrebe zmeny kasačnou sťažnosťou
napadnutého rozsudku správneho súdu a zmenou výroku napadnutého rozsudku rozhodnutie

žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že kasačná sťažnosť
je dôvodná (§ 462 ods. 2 SSP). V rámci ďalšieho konania sú orgány verejnej správy viazané
právnymi názormi kasačného súdu, v súlade s nimi budú v ďalšom konať a rozhodnú vo veci samej.
Vychádzajúc z povahy úkonu spojeného s dodatočným dokazovaním v zmysle tohto rozsudku (výsluch
H.. Y.) a možných záverov uplatnenia tohto procesného postupu (napr. nedostavenie sa svedka na
výsluch, odmietnutie výpovede, poskytnutie svedeckej výpovede, obsah svedeckej výpovede a pod.),

administratívne orgány opätovne vyhodnotia skutkové okolnosti veci, resp. dôkaznú situáciu, zvolia na
to nadväzujúci postup, ktorý môže byť determinovaný práve výpoveďou svedka H.. Y. (napr. potreba
primeraného doplnenia dokazovania pre rozpory jeho výpovede s inými dôkazmi a pod.) a vo veci
opätovne rozhodnú.
68. Záverom kasačný súd dopĺňa, že týmto rozsudkom nevyslovuje právne záväzný názor, že

sťažovateľovi má byť priznané právo na odpočítanie DPH, a preto nie je vylúčené, aby v ďalšom konaní
žalovaný, príp. správca dane (podľa toho, aký procesný postup zvolí žalovaný po vrátení veci), dospeli
k identickému výroku/záveru ako tomu bolo v tomto konaní.
69. Neušlo tiež pozornosti kasačného súdu, že napadnuté rozhodnutie na str. 14 a 15 obsahuje aj
parciálnu argumentáciu žalovaného k vedomosti sťažovateľa o daňovom podvode, avšak v predmetnej

veci bolo v zmysle preskúmavaných rozhodnutí dôvodom pre vyrubenie rozdielu DPH nesplnenie
hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH. Zároveň žalovaný na str. 11 napadnutého rozhodnutia
uviedol, že „správca dane nespochybnil existenciu tovarov a služieb“. Na uvedenú argumentáciu
znižujúcu jednoznačnosť záverov vyplývajúcich z napadnutého rozhodnutia kasačný súd upriamuje
pozornosť popri tom, ako z iného dôvodu zrušil napadnuté rozhodnutie. V prípade vydania rozhodnutia

o nepriznaní práva na odpočítanie DPH má žalovaný jednoznačne vymedziť dôvod jeho nepriznania.

48. Záverom kasačný súd k námietke sťažovateľa ohľadne neprihliadnutia na dodatočnú argumentáciu
sťažovateľavsúdnomkonaníkasačnýsúdpoukazujenarozsudokkasačnéhosúdusp.zn.4Sfk/10/2025
zo dňa 21. mája 2025 (zdaňovacie obdobie august 2017), ktorý k uvedenej námietke uviedol:

„44. Sťažovateľ ďalej namietal, že správny súd neprihliadol na novú námietku, ktorú žalobca predniesol
prostredníctvom písomného vyjadrenia k replike žalovaného.
45. V tomto kontexte však kasačný súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej správny
súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania alebo odpovedať
na každú jeho námietku či argument, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, by malo postačovať na záver o tom, že
z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
46. Kasačný súd preskúmal námietku vznesenú v replike, ako aj obsah administratívneho spisu. Je

pravdou, že po vydaní napadnutého rozhodnutia bola do administratívneho spisu zažurnalizovaná
obálka s podkladmi na CD nosiči. Z administratívneho spisu ale vyplýva, že podstatné dôkazy,
ktorými správca dane spochybňoval jednotlivé obchody, boli súčasťou administratívneho spisu už pred
vydaním napadnutého rozhodnutia a sťažovateľ mal možnosť sa k nim vyjadriť. Sťažovateľova námietka
vznešená v replike (a neskôr aj v kasačnej sťažnosti) - napokon - ani neoznačila konkrétny dôkaz, ktorý

by vyplýval výlučne z dodatočne zažurnalizovanej prílohy a ku ktorému sa nemal možnosť v priebehu
administratívneho konania vyjadriť. Kasačný súd v tomto kontexte poukazuje na to, že kvalita kasačnej
sťažnostidoznačnejmierypredurčujeobsahrozhodnutiakasačnéhosúdu.Stroháavšeobecnákasačná
(žalobná) argumentácia vedie k vybaveniu kasačnej sťažnosti (žaloby) iba v zodpovedajúcej - nízkej -
mieredetailov.Niejetotižúlohoukasačnéhosúdu,abynahrádzalčinnosťsťažovateľaasámdohľadával,

ku ktorému dôkazu sa nemal možnosť vyjadriť a pod.
47. Preto, hoci na uvedenú námietku správny súd nereagoval, po preskúmaní podstaty tejto námietky,
pri zohľadnení nízkej miery jej konkrétnosti a zohľadňujúc, že sa správny súd v napadnutom rozsudku
vysporiadal s podstatnými žalobnými námietkami, kasačný súd dospel k záveru, že táto námietka jenedôvodná, nakoľko nie je spôsobilá na zrušenie napadnutého rozsudku ani napadnutého rozhodnutia
žalovaného.“
49. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k tomu záveru, že napadnutý rozsudok

správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) a
rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného (§ 191
ods. 1 písm. c) SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa §
462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil
rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

50. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.
1 SSP tak, že plne úspešnému sťažovateľovi priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania,
ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
51. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.