Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 2, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9Ps/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124201100
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124201100.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., v právnej veci A. B., nar.
XX. X. XXXX, trvalé bydlisko mesto C., t. č. Psychiatrická nemocnica D. E., D. E., A. C. XXX/XX, občana
Slovenskej republiky (osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná), zastúpeného procesným
opatrovníkom–F.B.,nar.XX.X.XXXX,trvalébydliskoC.,G.C.XXX/XX,občanomSlovenskejrepubliky,
o návrhu navrhovateľky H. B., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko I. J. – K. B., L. H. C. XXXX/XX, občianky

Slovenskej republiky, o návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, na pojednávaní Okresnom
súde Žilina dňa 2. 7. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd A. B., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko mesto C.,
1. t. č. Psychiatrická nemocnica D. E., D. E., A. C. XXX/XX, občanovi Slovenskej republiky (osobe,
o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná),

o b m e d z u j e

spôsobilosť na niektoré právne úkony, a to pre duševnú poruchu – paranoidnú schizofréniu, ktorá
má trvalý charakter.

II. Rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony súd vymedzuje nasledovne:

A. B. nie je spôsobilý:
- samostatne konať a vystupovať pred súdmi, štátnymi orgánmi, orgánmi štátnej správy, orgánmi
špecializovanej štátnej správy, orgánmi územnej samosprávy, úradmi a inštitúciami, okrem prípadov,
keď zákon výslovne ustanovuje, že účastníkom konania je osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony
bola obmedzená,
- disponovať s finančnými prostriedkami, bankovým účtom, vkladmi v banke, invalidným, starobným

dôchodkom alebo iným dôchodkom a príspevkami podľa osobitných predpisov,
- na jednostranné právne úkony spôsobujúce vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností, najmä
postúpenie pohľadávky, uznanie dlhu, zábezpeku, zabezpečovacie postúpenie pohľadávky, výpoveď zo
zmluvného vzťahu, odstúpenie od zmluvy, vzdanie sa práva ako aj započítanie,
- na udelenie plnomocenstva,
- byť ručiteľom iným osobám,

- uzatvárať akékoľvek zmluvy alebo dohody majetko – právnej povahy, a to najmä zmluvy o prevode
vlastníckeho práva k hnuteľným a nehnuteľným veciam, kúpne zmluvy, zmluvy o pôžičke, zmluvy
o úvere, darovacie zmluvy, zámenné zmluvy, záložné zmluvy, zmluvy o zriadení vecného bremena, ako
aj správy vlastného majetku,
- uzatvárať akékoľvek dohody v dedičskom konaní,
- spísať závet,- rozhodovať o svojej liečbe a o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, dávať informované súhlasy
o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ako aj informované súhlasy vyžadované podľa osobitných
predpisov a o umiestnení svojej osoby do zariadenia poskytujúceho zdravotnú starostlivosť,

- na právne úkony týkajúce sa poskytovania sociálnej starostlivosti a sociálnych služieb, vrátane
rozhodovania o vstupe, umiestnení a výstupe zo zariadenia, v môže byť v budúcnosti umiestnený,
- rozhodovať o mieste svojho trvalého a prechodného bydliska,
- preberať poštové a iné zásielky.

III. A. B. súd u s t a n o v u j e opatrovníka:
H. B., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko I. J. – K. B., L. H. C. XXXX/XX, občianku Slovenskej republiky.

IV. Opatrovník, ako zákonný zástupca osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, je
o p r á v n e n ý a p o v i n n ý zastupovať A. B. pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilý
a spravovať jeho majetok vo všetkých veciach, a ak nejde o bežné veci, je potrebné schválenie súdu.

V. Opatrovník je p o v i n n ý každoročne predložiť súdu vyúčtovanie o správe majetku A. B. vždy
do 30. júna a do 31. decembra príslušného kalendárneho roka a po skončení funkcie opatrovníka j
e p o v i n n ý predložiť záverečný účet zo správy jeho majetku. Súčasne dbá na pokyny súdu.
VI. Opatrovník je p o v i n n ý každoročne predložiť súdu správu o svojej činnosti, vždy k 31. decembru
príslušného kalendárneho roka.

VII. Žiadny z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

VIII. Trovy dôkazov platí štát.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 23. 1. 2024, ktorý bol na Okresný súd Žilina doručený dňa 24.
1. 2024 domáhala, aby súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony jej brata - A. B..

2. Navrhovateľka návrh odôvodnil tým, že bratovi bolo diagnostikované duševné ochorenie, ktoré nie
je len prechodné. V dôsledku tohto duševného ochorenia nie je schopný robiť právne úkony vo vzťahu

k tretím osobám. Nie je schopný zabezpečovať si sám svoje potreby a uvedomovať si následky svojho
konania. Nie je schopný nakladať so svojim majetkom, obstarať si veci dennej potreby, postarať sa
o seba, svoje zdravie a výživu. Jeho stav vyžaduje dohľad a opateru Nepriznáva si, že trpí duševnou
poruchu a dopúšťa sa drobnej protispoločenskej činnosti. K návrhu priložila lekársku správu, týkajúcu
sa zdravotného stavu svojho brata. Ak by bol jej brat obmedzený v spôsobilosti na právne úkony,

navrhla, aby mu bola ustanovená ako opatrovníčka, najmä v majetkoprávnych veciach. Za procesného
opatrovníka navrhla jeho otca F. B., nar. XX. X. XXXX.

3. A. B. v písomnom vyjadrení, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 21. 3. 2024, s návrhom
nesúhlasil.

4. Na pojednávanie určené na deň 7. 4. 2025 sa nedostavil A. B., ktorý si zásielku (predvolanie na
pojednávanie) neprevzal v odbernej lehote. O pojednávaní mal vedieť od svojho otca, napriek tomu sa

na súd nedostavil, neúčasť neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania. Mal otcovi povedať,
že na pojednávanie nepríde, nedá sa zavrieť do ústavu.

5. Súd rozhodol (aj z dôvodu hospodárnosti konania), že pojednávanie vykoná v neprítomnosti A. B.
s tým, že pojednávanie následne odročí (v tom čase nebol A. B. ani vzhliadnutý a nebol mu doručený aniznalecký posudok a výzva, že sa môže k jeho obsahu vyjadriť). V tomto štádiu konania súd neupustil
od jeho výsluchu.

6. Za procesného (nie hmotnoprávneho) opatrovníka súd ustanovil v konaní o návrhu na obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony A. B. jeho otca F. B.. F. B. s ustanovením za procesného opatrovníka
súhlasil.

7. Navrhovateľka H. B. vo výpovedi na pojednávaní navrhla obmedziť svojho brata A. B. v čo

najširšom rozsahu. Poukázala aj na závery znaleckého posudku. Navrhla, aby mu bola ustanovená
za opatrovníčku.

Je sestrou A. B., ktorý má trvalé bydlisko len mesto C., ale v súčasnosti sa zdržiava u ich otca v C., G.
C. XXX/XX. A. B. bol do októbra 2024 v Psychiatrickej liečebni v G., potom bol prepustený, následne sa
nasťahoval k ich otcovi. Býva tam až doteraz so súhlasom otca. Návrh podala preto, lebo jej brat A.

B. bol hospitalizovaný v Psychiatrickej liečebni v G. asi od marca 2023 pre duševné ochorenie, ktoré je
uvedené aj v znaleckom posudku. Keď sa informovala o jeho zdravotnom stave, tak jej ošetrujúci lekár
povedal, že duševné ochorenie je trvalé a nevidí možnosť, že by sa v budúcnosti zlepšilo. Povedal jej, že
ho bude asi potrebné umiestniť v domove sociálnych služieb, čo brat odmieta. Bolo jej odporúčané, aby
podala návrh na obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony. Navrhovala možnosti jeho umiestnenia

v Domove sociálnych služieb v C.. Vzťahy s bratom sú chladné, brat už v súčasnosti, vzhľadom na
ochorenie, nemá dobré vzťahy s nikým, ani s otcom.

Myslí si, že nie je taká iná príbuzná osoba A. B., ktorá by bola ochotná vykonávať funkciu opatrovníka
a ku ktorej by mal A. B. dôveru. Vzhľadom na duševné ochorenie, ktoré bolo popísané aj v znaleckom

posudku, nie je schopný jej brat A. B. robiť takmer žiadne právne úkony. V čase, kedy podávala návrh,
bol umiestnený v Psychiatrickej liečebni v G.. Keď bol v liečebni, tak podstupoval liečbu a v tomto čase
sa s ním dalo komunikovať. Raz s ním aj osobne komunikovala. Povedala mu, že podala návrh na jeho
obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony. Taktiež mu povedala, že sa nevie v tomto svete orientovať,
a že bude nevyhnutné, aby bol umiestnený v domove sociálnych služieb, čo on odmietol. V súčasnosti

jej tvrdí, že navštevuje ošetrujúcu lekárku, jeho ošetrujúcou lekárkou je psychiatrička H. M., odmieta
užívať lieky, s čím boli problémy aj v G.. Jeho správanie sa v súčasnosti zhoršilo, keď sa riadne nelieči,
je veľmi zmätený. Podpísal zmluvy u dvoch operátorov, potom to zrušil, nevie odkiaľ má peniaze. Brat
jej nechce ukázať občiansky preukaz.

Ešte má aj obavy, aby sa politicky neradikalizoval, aby ho nezneužili nejakí ľudia. Je nahnevaný voči
politickým predstaviteľom, je nahnevaný aj voči ľuďom. Nevie, z čoho žije, odkiaľ má peniaze. Obáva
sa, aby jeho ochorenie niekto nezneužil.

Čo sa týka záverov znaleckého posudku, tak s tými súhlasí a navrhuje brata obmedziť v čo najširšom

rozsahu s tým, že by potom podnikla kroky na jeho umiestnenie v sociálnom zariadení a aj vybavila
prípadne invalidný dôchodok.

8. Procesný opatrovník F. B. vo výpovedi uviedol, že A. B. je jeho syn a s návrhom navrhovateľky súhlasí.
To, čo uviedla jeho dcéra – navrhovateľka, je pravda a k tomu sa pripája. Syn A. B. bol prepustený

z psychiatrickej liečebne v októbri 2024. V roku 2021 v 3-izbovom byte bývali spolu. Vtedy chodil ešte
syn A. do práce. V dôsledku pandémie prepukla u neho choroba, syn sa neliečil na duševné ochorenie,
začal ho vyhadzovať z bytu, bol agresívny. Keď prišiel za ním do domu, kde má prechodné bydlisko, tak
mu rozbil dvere, začal mu nadávať, s každým sa hádal. Kľúč od bytu, kde má procesný opatrovník trvalé
bydlisko mal, takže keď prišiel z liečebne, tak sa tam na druhý deň nasťahoval a býva tam doteraz. Nikto

iný tam nebýva. Či si tam niekoho vodí, to uviesť nevedel. Nechcel mu uviesť, ani odkiaľ má peniaze,
pritom má sociálne dávky na pošte a nechce si ich prevziať. Syn bol prvýkrát hospitalizovaný aj vo FNsP
v Žiline a potom bol umiestnený v Psychiatrickej liečebni v G..

Ránosaväčšinousynzdržiavadoma,topovedalasuseda,žehotamvidípravidelne,takžeby navrhoval,

ak by ho súd chcel vzhliadnuť, tak aby išiel za ním niekedy v ranných hodinách, pretože potom už
odchádza z bytu preč.9. Znalec H. G. B. na pojednávaní predniesol posudok č. 8/2025 zo dňa 22.01.2025, a to o duševnom
stave A. B., nar. XX.XX.XXXX. Dospel k nasledovným záverom:

U vyšetrovaného A. B. zistil duševnú chorobu- paranoidnú schizofréniu, ktorá sa u neho prejavuje
poruchami vnímania, myslenia, emotivity osobnosti a konania.

Duševná choroba u A. B. má trvalý charakter a má nepriaznivý dosah na jeho schopnosť robiť právne
úkony. A. B. následkom duševnej choroby nie je schopný vystupovať pred štátnymi orgánmi, orgánmi

verejnej moci, vybavovať osobné a úradné záležitosti, hospodáriť s financiami a nakladať s majetkom,
dávať informované súhlasy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, vykonávať právne úkony potrebné
pre umiestnenie a zotrvanie v zariadení sociálnej starostlivosti. Čo sa týka finančnej hotovosti, je toho
názoru, že nie je schopný disponovať so žiadnou finančnou čiastkou. Nie je schopný rozhodovať ani
o trvalom pobyte, preberaní poštových a iných zásielok, nie je schopný uzatvárať akékoľvek zmluvy. Čo
sa týka právnych úkonov, tak z tých, ktoré by mohol vykonávať, je to napríklad volebné právo.

Následkom duševnej choroby nie je schopný ovládnuť a posúdiť svoje konanie, nakladať s finančnými
prostriedkami, zaobstarávať si veci bežnej potreby, postarať sa o svoje osobné veci.

Nezistil u A. B. nadmerné požívanie alkoholických nápojov, omamných prostriedkov alebo jedov.

Je ho možné vypočuť bez ujmy na jeho zdravotnom stave. K tomuto záveru dospel v čase, keď ešte
bol hospitalizovaný v Psychiatrickej liečebni G. a jeho stav bol liečbou kompenzovaný, bol prepustený
01.10.2024. V súčasnosti prerušil liečbu a došlo k zhoršeniu jeho stavu, ktoré trvá až do súčasnosti.
V súčasnosti ho už nie je možné účelne vypočuť, je ho možné len formálne vzhliadnuť. V prípade

vzhliadnutia odporučil vykonať tento úkon za asistencie polície, teoreticky môže byť nebezpečný.
Neodporučil A. B. predviesť políciou na súd, pretože nie je schopný racionálne vypovedať k predmetnej
veci.

10. Keďže znalec v závere prednesu znaleckého posudku konštatoval, že sa jeho zdravotný stav

po prepustení z psychiatrickej liečebne zhoršil a neodporučil ho vypočuť na pojednávaní ani ho na
pojednávanie predviesť, súd rozhodol, že vykoná vzhliadnutie A. B. a následne od jeho výsluchu upustí.

11. Sudca sa pokúsil A. B. vzhliadnuť dňa 2. 5. 2025 v dome jeho otca, kde sa mal zdržiavať (za
asistencie polície), avšak neúspešne (zápisnica o vykonaní vzhliadnutia č. l. 97).

12. Následne bol A. B. hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení FNsP Žilina (nedobrovoľná
hospitalizácia), kde bol sudcom a vyššou súdnou úradníčkou vzhliadnutý dňa 16. 5. 2025. Bol poučený
najmä o možnosti, aby mu boli doručované všetky písomnosti, práve zvoliť si zástupcu, dôverníka,
obhajcu, vyjadriť sa k veci, dôkazom, klásť účastníkom konania otázky, vyjadrovať sa k ich výpovedi

a návrhom, navrhovať vykonanie dôkazov. Bol mu doručený aj znalecký posudok. Súčasne bol
komplexne poučený v predvolaní na pojednávanie.

Pri vzhliadnutí bol A. B. orientovaný v čase a priestore. Uviedol, že poučeniu porozumel. Zástupcu ani
dôverníka si nezvolil, ani právneho zástupcu. Cítil sa zdravý, popísal psychiatrickú liečbu v minulosti.

Hospitalizovaný bol nedobrovoľne. Nesúhlasil s obmedzením spôsobilosti na právne úkony. Za
opatrovníka navrhol ustanoviť svojho otca, ak by bol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony.

Súd určil termín pojednávania na deň 2. 7. 2025. A. B. bol následne predvolaný riadne a včas
(doručenka č. l. 101).

Zo správy FNsP Žilina zo dňa 3. 6. 2025 vyplýva, že A. B. bol preložený do Psychiatrickej nemocnice
D. E. dňa 3. 6. 2025 (s jeho súhlasom).

Súd požiadal Psychiatrickú nemocnicu D. E., aby zabezpečila účasť A. B. na pojednávaní dňa 2. 7.

2025. Z odpovede zdravotníckeho zariadenia okrem iného vyplýva, že jeho účasť na pojednávaní by
mohla zhoršiť jeho aktuálny zdravotný stav.13. Súd na pojednávanie určené na deň 2. 7. 2025 opätovne predvolal znalca MUDr. Stanislava Kolára,

aby umožnil A. B., klásť znalcovi prípadne otázky. Keďže bolo zjavné, že sa A. B. na pojednávanie
nedostaví, súd zrušil opätovné predvolanie znalca na pojednávanie.

14. Na pojednávaní konanom dňa 2. 7. 2025 súd upustil od výsluchu A. B. (bol vzhliadnutý).

15. Navrhovateľka na pojednávaní doplnila svoju výpoveď v tom, že duševné ochorenie A. B. sa
prejavuje v bežnom živote tak, že keď býval pár mesiacov v byte ich otca, to bolo v roku 2024
-2025, tak schudol cca o 50 %. Vravel, že nejedol preto, lebo všade sú červy. Je veľmi podozrievavý.
S ľuďmi komunikuje čiastočne, ale vyhýbalo. Je nedôverčivý. Myslí si, že si úplne neuvedomuje to, čo
koná, nedokáže si zabezpečiť veci bežného života, hospodáriť s majetkom, nakladať s finančnými
prostriedkami tak, ako to uviedol znalec.

Na otázku sudcu, či je taká fyzická osoba/osoby, ktorá by mohla pomáhať A. B. v bežnom živote pri
právnych úkonoch, navrhovateľka uviedla, že ich otec je na tom zdravotne dosť zle. Nie je schopný
vykonávať funkciu opatrovníka. Sama chce vykonávať funkciu opatrovníka svojmu bratovi. Býva v I.
J. N. O., takže nie je schopná mu pomáhať pri právnych úkonoch na takú diaľku bez toho, aby bol

obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. Nikto iný - príbuzných, ani priatelia mu nemôžu pomáhať
vbežnomživotebeztoho,abybolobmedzenývspôsobilostinaprávneúkony.Inýchsúrodencovnemajú.
Myslí si, že blízkych priateľov jej brat ani nemá.

Menej represívnejší postup, ako je obmedzenie spôsobilosti na niektoré právne úkony, jej nenapadá.

Práve preto podala návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, aby mu zabezpečili bývanie
a starostlivosť v zariadení sociálnej starostlivosti. Musí to byť špecializované zariadenie. Myslí si, že
bývanie v byte otca by sám ani nezvládol, mohlo by sa niečo stať, napr. s plynom a pod.

Je občiankouSlovenskejrepublikysúplnouspôsobilosťounaprávneúkony.Súdom nebolapotrestaná.

Priestupkovo riešená nebola. Býva v rodinnom dome s partnerom a so synom. Tento dom je vo
vlastníctvejej partnera.Jezamestnanáakoreferentkapodporyekonomiky, sčistýmmesačnýmpríjmom
cca 1.300,- EUR. Má teda finančné zázemie. Jej zdravotný stav je dobrý. Umožňuje jej vykonávať
funkciu opatrovníka. Brata pozná, takže je predpoklad, že bude vykonávať funkciu opatrovníka v jeho
záujme. Má k bratovi dobrý vzťah a brat nedôveruje nikomu, takže v zásade ani jej. Podľa jej názoru

spĺňa všetky zákonné predpoklady, najmä osobnostné, morálne, zdravotné, aby bola svojmu bratovi
ustanovená ako opatrovníčka.

16. Procesný opatrovník na pojednávaní doplnil svoju výpoveď v tom, že nevie o tom, že by syn mal
nejakých priateľov, ktorí by mu pomohli s niektorými právnymi úkonmi. Ani on mu pomáhať veľmi

nemôže, najmä kvôli jeho zdravotnému stavu. Dcéra býva pri Bratislave, takže je vzdialená. Nemyslí
si, že by bolo možné pomôcť synovi A. bez toho, aby bol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony.

17. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:

Z rodného listu mal súd preukázané, že otcom A. B. je F. B. (v predmetnom konaní procesný opatrovník),
ktorý s ustanovením do tejto funkcie súhlasil.

V lekárskych správach zo dňa 27. 7. 2023 – z Psychiatrickej liečebne v G. a FNsP Žilina zo dňa 25.
3. 2023 je popísané psychické ochorenie A. B.. Aj z týchto správ vychádzal znalec, ktorý vypracoval
znalecký posudok.

Z vykonaných lustrácii vyplýva, že navrhovateľka, ktorá navrhla aj vykonávať funkciu opatrovníčky, je
bezúhonná. Zo správy o povesti nevyplývajú žiadne negatívne skutočnosti.Zo správy psychiatričky H. F. M. vyplýva, že sa len 3 – krát dostavil na vyšetrenie, v apríli 2025 sa
nedostavil bez uvedenia dôvodu.

ZtrestnéhorozkazuOkresnéhosúduČadcazodňa31.3.2023,sp.zn.2T26/2023 malsúdpreukázané,
že A. B. bol uznaný za vinného z dvojnásobného prečinu krádeže podľa ust. § 212 ods. 1 písm. g)
Tr. zák. (krádež alkoholu).

Z hlásenia FNsP Žilina zo dňa 4. 5. 2025 okrem iného vyplýva, že A. B. bol nedobrovoľne

hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení FNsP Žilina dňa 4. 5. 2025. Nedodržoval liečbu, javil sa
zmätený, stratený, tri dni nespal, nevedel kde, stratil kľúče od bytu. Má strach s polície, prenasledujú
ho. Ohrozoval seba a svoje okolie a bez hospitalizácie hrozilo vážne zhoršenie jeho zdravotného stavu
(č. l. 98).

18. Súd vo veci rozhodoval podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len
prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov
je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah
obmedzenia určí v rozhodnutí.

Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku súd ustanoví
procesného opatrovníka tomu, o koho spôsobilosti sa koná, ak nemá zákonného zástupcu.

Podľa § 240 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku ak sú procesné úkony

zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka v rozpore s procesnými úkonmi osoby, o ktorej
spôsobilosti sa koná, alebo v rozpore s procesnými úkonmi zástupcu, ktorého si táto osoba zvolí, posúdi
súd, ktorý procesný úkon je v záujme tejto osoby.

Podľa § 240 ods. 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku rozhodnutie vo

veci samej súd okrem zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka doručí aj osobe, o ktorej
spôsobilosti sa koná. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže požiadať, aby jej súd doručoval všetky
písomnosti v konaní.

Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku súd poučí osobu, o

ktorej spôsobilosti sa koná, o jej procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu.

Podľa § 241 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku poučenie podľa odseku
1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje zdravotný stav osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná.

Podľa § 242 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku osoba, o ktorej spôsobilosti
sa koná, môže požiadať, aby sa zúčastňoval konania jej dôverník, ktorý nie je jej zástupcom. O tejto
možnosti ju súd poučí. 19. Podľa § 243 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná.

Podľa § 243 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku súd výsluch uskutoční
spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného
stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.

Podľa § 243 ods. 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku ak o to požiada osoba,

o ktorej spôsobilosti sa koná, vyslúchne ju súd vždy.

Podľa § 244 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku súd v konaní ustanoví a
vyslúchne znalca.

Podľa § 245 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku na návrh znalca môže
súd nariadiť, aby osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, bola najviac na štyri týždne umiestnená v
zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti (ďalej len "zdravotnícke zariadenie"), ak je to
nevyhnutne potrebné na vyšetrenie jej zdravotného stavu.Podľa § 247 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku ak nie sú splnené
podmienky na obmedzenie spôsobilosti, zmenu obmedzenia spôsobilosti alebo navrátenie spôsobilosti,

súd konanie zastaví.

Podľa § 247 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku ak sa konanie o zmenu
obmedzenia spôsobilosti alebo o navrátenie spôsobilosti začalo na návrh osoby, o ktorej spôsobilosti sa
koná, môže súd rozhodnúť, že ďalší takýto návrh môže podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov, ak

zlepšenie alebo zmenu zdravotného stavu nemožno očakávať.

Podľa § 248 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku konanie o obmedzení
spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.

Podľa § 248 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku ak súd rozhodne o

obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť
osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.

Podľa § 249 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku ak sú dôvody na
zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo na navrátenie spôsobilosti na právne úkony,

súd rozsudkom skôr vydaný rozsudok zmení alebo zruší.

Podľa § 249 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku súd rozsudok zruší aj
vtedy, ak zistí, že na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony neboli dôvody.

Podľa § 250 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku súd zabezpečí uloženie
rozsudku o spôsobilosti na právne úkony v Notárskom centrálnom registri listín.

19. Spôsobilosť na právne úkony vyjadruje oprávnenie jej nositeľa vlastným konaním robiť právne úkony.
Ide o kategóriu hmotného práva, ktorá ovplyvňuje aj rozsah spôsobilosti samostatne konať pred súdom,

nakoľko v zmysle ustanovenia § 67 zákona č. 160/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) „môže každý konať pred súdom v rozsahu,
v akom spôsobilosť na právne úkony. “Spôsobilosť na právne úkony je niekedy označovaná aj ako
svojprávnosť, čiže spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti a zároveň
tieto práva meniť, zabezpečovať či rozhodovať o ich zániku. Spôsobilosť na právne úkony sa nadobúda

v závislosti od intelektuálnej a vôľovej vyspelosti človeka. Z hľadiska hmotného práva zákon č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“)
rozlišuje jednak obmedzenie spôsobilosti na právne úkony ale aj pozbavenie spôsobilosti na právne
úkony. S účinnosťou od 01.07.2016 v súvislosti s prijatím nových procesných predpisov už nie je možné
osobu pozbaviť spôsobilosti na právne úkony.

20. Predmetom konania bolo rozhodovanie o návrhu sestry na obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony jej brata.

21. Hmotnoprávnymi dôvodmi pre zásah do spôsobilosti na právne úkony fyzických osôb sú podľa

právnych predpisov:

- duševná porucha, ktorá nie je len prechodná, alebo

- nadmerné požívanie alkoholických nápojov, omamných prostriedkov alebo jedov,

- v dôsledku čoho fyzická osoba je schopná robiť len niektoré právne úkony,

- vyčerpali sa všetky menej represívne prostriedky a opatrenia.

22. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou, nestačí
na zbavenie spôsobilosti na právne úkony.23. Inštitút obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a jeho zákonná úprava, ako aj doterajšia prax
súdov, je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu
činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia §

10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer zbavovania, alebo
obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej
dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení,
alebo obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne
záujem verejný, či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného

záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K zbaveniu alebo obmedzeniu človeka
v spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky menej represívne
prostriedky a opatrenia.

24. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných
prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu.

Tieto skutočnosti je povinný skúmať súd ex offo (§ 36 Civilného mimosporového poriadku), teda aj vtedy,
ak to účastník konania nenavrhne. Uvedené platí o to viac, ak sa dotknutá osoba bráni tvrdením, že tu
nie sú dôvody pre obmedzenie jej spôsobilosti (resp. tu existuje riziko, že ide o situáciu, za ktorej by
mohol byť každý obmedzený v spôsobilosti na právne úkony). Inak povedané, dôvod pre obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad,

ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie takéhoto dôvodu na
obmedzenie spôsobilosti nestačí. Ďalším predpokladom je preukázanie skutočností, že zistený dôvod
vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať konkrétne právne úkony. Pri riešení uvedeného teda súd
vychádza zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými
výsledkami dokazovania (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 20CoP/28/2016).

25. Týmto rozhodovaním sa teda významným spôsobom zasahuje do integrity fyzickej osoby. Preto
každý prípad je potrebné posudzovať starostlivo a prísne individuálne, primerane, so zásadným
zameraním na pomoc a ochranu osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. V tomto konaní
v žiadnom prípade súd neodsudzuje takúto osobu ani jej neukladá sankcie. Vedúcou ideou v tomto

konaní je ochrana a pomoc človeku, s dôrazom na ochranu jeho ľudskej dôstojnosti, s vnímaním tohto
právneho prostriedku len ako celkom výnimočného. Potenciál zneužitia tohto inštitútu (vo všeobecnosti)
je totiž značný (napríklad v majetkovej oblasti – tzv. psychiatrizácia osoby).

26. V predmetnom konaní súd rozhodoval o návrhu na obmedzenie spôsobilosti na niektoré právne

úkony, nerozhodoval o pozbavení spôsobilosti na právne úkony, čo ani zákon neumožňuje.

27.Súdprirozhodovaníonávrhunavrhovateľky aplikovalajtestproporcionality–porovnávaldôvodnosť
zásahu do práv A. B. a dosahovaný (sledovaný) cieľ.

Súd posudzoval aj využitie iných, dostupných foriem ochrany práv a právom chránených záujmov A. B..

28. Dokazovanie súd zameral najmä na konkrétne prejavy ochorenia osoby, o ktorej spôsobilosti sa
koná a ich vplyv na schopnosť realizovať a zabezpečovať každodenné potreby a na vyhodnotenie
negatívnych dopadov na jej postavenie v právnych vzťahoch a zisteniu duševného stavu osoby, ktorej

sa konanie týka, či trpí duševnou poruchou, či nejde o stav prechodný a či sú tieto skutočnosti takej
intenzity, že napĺňajú hmotnoprávne predpoklady pre zásah do spôsobilosti na právne úkony, ako aj na
bežný život fyzickej osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná.

29. Súd na základe vykonaného dokazovania - výsluchom navrhovateľky, procesného opatrovníka,

výsluchu znalca a vzhliadnutím A. B., listinných dôkazov, zistil nasledovný skutkový stav veci:

A. B. trpí duševnou chorobou – paranoidnou schizofréniou, ktorá sa prejavuje poruchami vnímania,
myslenia, emotivity, osobnosti a konania. Na túto duševnú chorobu sa lieči dlhodobo. Bol viackrát
hospitalizovaný na psychiatrických oddeleniach, naposledy v máji (nedobrovoľne) a aj v čase vyhlásenia

tohto rozhodnutia..

„Podľa ustálenej judikatúry (R 6/1964), v konaní o zbavení spôsobilosti sa musí súd zamerať
predovšetkým na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie bezprostredne týka, teda . či je tátoosoba skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú v §
10 Občianskeho zákonníka. Ďalším predpokladom zbavenia spôsobilosti na právne úkony je zistenie, či
takto postihnutá osoba je či nie je z tohto dôvodu schopná si svoje veci sama obstarávať. Pri riešení tejto

otázky súd vychádza zo skutkových zistení urobených na základe posudku znalcov lekárov v súvislosti
s ostatnými výsledkami dokazovania.“

Pokiaľ nie je hospitalizovaný, liečbu nedodržiava, zdravotný stav sa mu zhoršuje, a to až tak, že môže
ohroziť seba alebo okolie, prípadne hrozí vážne zhoršenie jeho duševnej choroby (správa ambulantnej

psychiatričky). Prejavuje sa to aj somaticky (napr. výraznou stratou hmotnosti).

Súd konštatoval, že z lekárskych správ, znaleckého posudku ale aj doterajšieho správania A. B.
(aj trestná činnosť), diagnostikovaná duševná porucha dosahuje intenzitu predpokladanú v § 10
Občianskeho zákonníka.

Táto duševná porucha je podľa vyjadrenia znalca trvalá a bráni mu vykonávať niektoré právne úkony,
ktoré znalec popísal v znaleckom posudku a ktoré vyplynuli aj z vykonaného dokazovania. Závery znalca
potvrdzujú aj opakované hospitalizácie A. B. na psychiatrických oddeleniach, niektoré bez jeho súhlasu.
Ksvojmuochoreniujenekritický,pravidelnesanelieči. Možnosťjehozneužitiainýmiosobamiamožnosť
ohrozenia jeho zdravia a aj života, sú preto značné.

Nebolo zistené, že by bolo možné využiť menej represívne prostriedky – napríklad pomoc rodinných
príslušníkov, priateľov a podobne. A. B. je nedôverčivý, má podozrenie zo sledovania a už sa
v minulosti dopustil bagateľnej trestnej činnosti. Tzv. systém podporovaného rozhodovania osoby
trpiacej duševnou poruchou trvalého charakteru (pomoc pri právnych úkonoch, bez obmedzenia jeho

spôsobilosti na právne úkony), ktorá má vplyv na spôsobilosť na právne úkony, ešte do praxe zavedený
nebol.

30. Súd na základe vykonaného dokazovania, aj aplikáciu testu proporcionality konštatoval. že
sú splnené zákonné dôvody na zásah do rozsahu spôsobilosti na právne úkony, a to formálne aj

materiálne.

31. Rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony súd obmedzil na interakciu A. B. s orgánmi
štátnej správy a samosprávy, vrátane súdov, preberanie poštových zásielok (potreba eliminácie

možného zhoršenia psychickej choroby a šikanózne podania), na majetkoprávne úkony, dispozíciu
s finančnými prostriedkami (najmä zaväzovanie sa neuváženým finančným plneniam, používanie
finančných prostriedkov na zaobstarávanie alkoholu), na rozhodovanie o svojej liečbe a o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti, na poskytovanie informovaných súhlasov o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti (ambulantne liečbu nedodržuje, čo spôsobuje dekompenzáciu stanovenej diagnózy), na

rozhodovanie o umiestnení v zariadeniach, ktoré poskytujú sociálne služby (zabezpečenie stabilného
bývania, dohľadu) a s tým súvisiace rozhodovanie o mieste svojho trvalého a prechodného bydliska.

32. Takýto zásah do práv A. B. je závažný, avšak sleduje legitímny cieľ - zabránenie zhoršeniu jej
zdravotného stavu, eliminácia ohrozenia jeho života, zabezpečenie bývania a komplexnej starostlivosti

- so zreteľom aj na diagnostikované poruchy vnímania, myslenia, emotivity, osobnosti a konania
a súčasne aj ochranu spoločnosti.

33. Pretože súd obmedzil A. B. v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, ako je vymedzený vo výrokovej
časti tohto rozsudku, súčasne bol povinný ustanoviť mu opatrovníka, ktorý ako zákonný zástupca ho

bude zastupovať pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilý a spravovať jeho majetok vo
všetkých veciach, a ak nejde o bežné veci, bude potrebné schválenie súdu.

Ide o hmotnoprávneho opatrovníka – ktorý plní právno – ochrannú funkciu a bude za neho konať
v rozsahu jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, vždy len v jeho záujme a v jeho j prospech.

Súd neustanovil za opatrovníka A. B. jeho otca (ako si A. B. želal pri vzhliadnutí), pretože ten by
túto funkciu nemohol vykonávať, zo zdravotných dôvodov. Preto v súlade s ustanovením § 248 CMPustanovil za opatrovníčku jeho sestru, ktorá má k A. B. dobrý vzťah (on jej však nedôveruje, čo podľa
názoru súdu je obrazom duševného ochorenia).

Predpoklady na strane opatrovníka sú najmä: spôsobilosť na právne úkony, morálne, osobnostné
predpoklady, zdravotné predpoklady, finančné zabezpečenie opatrovníka (trvalý príjem), bydlisko
opatrovníka,vzájomnévzťahy,nekolíziazáujmov,vzťahyvrámcipríbuzenskéhopomeru, aletiežsúhlas
s výkonom práv a povinností z tejto funkcie vyplývajúcich.

H.B.spĺňavšetkyzákonnépredpokladynavýkontejtofunkcieasustanovenímzaopatrovníkasúhlasila.
Nebolo preukázané, že jej záujmy sú v rozpore so záujmami A. B.. Je bezúhonná a spĺňa všetky
podmienky na to, aby funkciu opatrovníka vykonávala riadne. Súčasne súd vymedzil rozsah práv
a povinností opatrovníčky vo výroku tohto rozhodnutia.

34. Súd konštatoval, že po zistení skutkového stavu veci. bol návrh na obmedzenie spôsobilosti na

právne úkony A. B. podaný dôvodne.

35. Súd si uvedomuje, že obmedzil A. B. v jeho spôsobilosti na právne úkony v pomerne širokom
(ale nevyhnutnom) rozsahu, avšak len z dôvodu jeho najlepšieho záujmu. Aj z poslednej správy
o nedobrovoľnej hospitalizácii vyplýva, že po vynechaní medikácie je zmätený, nedôverčivý, fyzicky

chradne (stráca hmotnosť).

36. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak CMP neustanovuje inak.
Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.
Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu
strán v konaní. V konaní neboli preukázané také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie
nároku na náhradu trov konania.
Účastníci konania ani o priznanie nároku na náhradu trov konania nepožiadali.
Pretosúdrozhodol,žežiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania,vsúladesustanovením

§ 52 CMP.
37. Podľa ustanovenia § 251 CMP súd rozhodol, že trovy dôkazov platí štát, keďže návrh na začatie
konania o spôsobilosti na právne úkony bol podaný dôvodne. Takéto rozhodnutie o trovách dôkazov
štátu, aj so zreteľom na sociálny status A. B., okolnosti prípadu a jeho duševné ochorenie, je dôvodné
a zákonné.

38. V závere súd poznamenáva, že podľa § 249 CMP, ak sú dôvody na zmenu obmedzenia spôsobilosti
na právne úkony alebo na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, súd rozsudkom skôr vydaný
rozsudok zmení alebo zruší.

Takýto návrh, samozrejme po zániku dôvodov na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, môže
v budúcnosti podať aj sám A. B., bez ingerencie opatrovníčky.

39. Tento rozsudok bude doručený navrhovateľke, procesnému opatrovníkovi a aj A. B. do vlastných
rúk.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia

jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov
sa rozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.