Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky

Judgement was issued by Mgr. Miroslav Šepták

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/110/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123208159
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:8123208159.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu U. Č., narodeného XX. P. XXXX, O., O. XX,
proti žalovanému Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,
Bratislava,Račianska71,IČO:00166073,onáhraduškodyanemajetkovejujmy,vedenomnaOkresnom
súde Prešov pod sp. zn. 29C/68/2023, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z
23. januára 2025, sp. zn.1Co/39/2024, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 29C/68/2023-118 z 22. mája
2024 zamietol návrh žalobcu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie v

zmysle jeho podania zo 14. 02. 2024; zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovanej zaplatiť mu náhradu škody vo výške 2469,49 eura s príslušenstvom, finančné zadosťučinenie
vo výške 3000 eur s príslušenstvom a nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 eur; stranám sporu nepriznal
náhradu trov konania
1.1. Súd prvej inštancie právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 9 ods.1, ods. 2, ods., 3, ods. 4,
ods. 5 a ods. 6 zákona č. 514/2003 Z. z.; § 8 ods. 1, § 14 ods. 2 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom

registri, § 2 ods. 4 zákona č. 200/2011 Z. z. o Obchodnom vestníku; § 2 ods. 1, § 6, 7, 8, 8 ods.
l zákona č. 530/2003 Z. z. (v znení účinnom od 01.01.do 30.10.2019); § 70 ods.1, ods. 2, ods. 3,
ods. 4; § 72 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4; § 75 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 Obchodného
zákonníka; § 187 CSP, čl. 19 ods. 3 písm. b) a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a na
základe výsledkov vykonaného dokazovania ustálil, že neboli sporné tvrdenia žalobcu o jednotlivých
procesných úkonoch v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 15Csp/135/2018 tak, ako

boli popísané žalobcom v žalobe. Žalobca žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia a o zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia doručil v konaní 15Csp/135/2018 dňa 02. 07. 2018, pričom súd
prvej inštancie uznesením zo dňa 19. 07. 2018 vyzval žalobcu na jej doplnenie postupom podľa § 129
CSP, ktorú súdu žalobca doručil 20. 8. 2018 a 30.8.2018. Dňa 15. 01. 2019 bol realizovaný postup
podľa § 167 ods. 2 CSP, teda doručenie žaloby na vyjadrenie žalovanému, ktorý súdu vyjadrenie k
žalobe predložil 05. 02. 2019. Následne bol uznesením zo dňa 08. 02. 2019 pod sp. zn. 15Csp/135/2018

realizovaný procesný postup podľa § 167 ods. 3 CSP, doručený žalobcovi 14. 02. 2019 spolu s poučením
podľa § 292 CSP. Vyjadrenie žalobcu bolo súdu doručené dňa 18. 02. 2019. Taktiež uznesením z 19.
02. 2019 súd prvej inštancie realizoval postup podľa § 167 ods. 4 CSP, na ktorý už žalovaný nereagoval.
Súd prvej inštancie podaním zo dňa 18. 09. 2019 vyzval žalobcu na doplnenie rozhodujúcich skutočností
podľa§150ods.2CSPapodanímdoručenýmsúdudňa20.11.2019bolooznámenézostranyprávneho
zástupcu žalovaného, že došlo k výmazu spoločnosti žalovaného dňa 05. 09. 2019 a súd prvej inštancie

uznesením zo dňa17. 04. 2020 s dátumom právoplatnosti 17. 06. 2020 konanie postupom podľa § 64 a
§ 161 ods. 1 CSP zastavil. Z pripojeného registrového spisu, konkrétne jeho časti týkajúcej sa výmazuspoločnosti Endepro, s. r. o 6Re/3936/2019 vyplynulo, že likvidátor podal návrh na výmaz spoločnosti
Endepro, s. r. o. na registrový súd Okresného súdu Bratislava I dňa 28. 08. 2019 a o uvedenom
návrhu registrový súd rozhodol 05. 09. 2019 zápisom výmazu uvedenej obchodnej spoločnosti. Žalobca

adresoval dňa 03. 03. 2023 žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, na
ktorú žalovaný reagoval podaním zo dňa 26. 05. 2023 a tento bol žalobcovi doručený dňa 01. 06. 2023.
1.2. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
nároku na náhradu škody titulom zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá
mala žalobcovi vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdom prvej inštancie v konaní vedenom

pod sp. zn. 15Csp/135/2018 tým, že nekonal zrýchleným postupom v konaní o spotrebiteľskom vzťahu
tak, aby si svoj nárok z bezdôvodného obohatenia stihol uplatniť pred likvidáciou spoločnosti Provident
Financial s.r.o. (neskôr pod obchodným menom Endepro s. r.o.), nezabezpečil dôkazy, o vykonanie
ktorých súd prvej inštancie opakovane žiadal; nepoučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach
v zmysle § 292 CSP, okrem iného podať návrh na neodkladné alebo zabezpečovacie opatrenie, teda
nezrealizoval žiadne úkony za účelom zabezpečenia jeho ochrany ako spotrebiteľa v súlade so zmluvou

o fungovaní Európskej únie, ako aj ďalšou judikatúrou Súdneho dvora EÚ.
1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok uvedených
v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorým by bolo možné konštatovať nečinnosť alebo
prieťahy súdu prvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/135/2018, teda nebolo preukázané,
že súd prvej inštancie svojou nečinnosťou zavinil vznik žalobcom tvrdenej škody reprezentovanej

sumou bezdôvodného obohatenia a primeraného finančného zadosťučinenia, ktorých zaplatenia sa v
uvedenom konaní domáhal voči spoločnosti Provident Financial s.r.o., neskôr s obchodným názvom
Endepro s.r.o.. Následne uviedol, že aj keď žalobca nebol poučený o svojich procesných právach v
zmysle § 292 CSP pri prvom úkone konajúceho súdu, súd prvej inštancie doručil žalobcovi toto poučenie
spolu s vyjadrením žalovaného dňa 14. 02. 2019, kedy sa dozvedel aj o jeho likvidácii, teda v čase pred

jeho výmazom z Obchodného registra. Keďže súčasťou poučenia bolo aj poučenie o práve žalobcu na
podanie neodkladného opatrenia, potom neobstojí argumentácia žalobcu o nesprávnom postupe súdu
prvej inštancie v rozpore s § 292 CSP. Za nesprávny úradný postup nezákonným zásahom do jeho
práv však nie je možné považovať tvrdenie žalobcu, že Okresný súd Prešov ho mal poučiť o všetkých
jeho procesných právach v súvislosti s prebiehajúcou likvidáciou spoločnosti žalovaného, keďže takáto

povinnosť konajúcemu súdu vo vzťahu k všeobecnej poučovacej povinnosť spotrebiteľa ani nevyplývala.
1.4.Súdprvejinštancieďalejargumentoval,ževčasepodaniažalobyvkonaní15Csp/135/2018nielenže
už prebiehala likvidácia spoločnosti Endepro s.r.o. s účinnosťou od 01. 03. 2018, ale aj plynula lehota
na prihlásenie pohľadávok v zmysle výzvy likvidátora zverejnenej v Obchodnom vestníku č. 73/2018 zo
dňa 16. 04. 2018. V čase prvého procesného úkonu súdu prvej inštancie na realizáciu postupu podľa

§ 129 CSP (cca 2 týždne po podaní žaloby), lehota na prihlásenie pohľadávok v zmysle oznámenia
likvidátora aj uplynula. Samotný žalobca, ktorý sa podľa svojho tvrdenia o likvidácii spoločnosti Endepro
dozvedeldňa14.02.2019,tedavčase,kedylikvidáciaešteukončenánebola,nepreukázal,žerealizoval
akékoľvek právne kroky na uspokojenie uvedenej pohľadávky jej uplatnením v konaní o likvidácii
spoločnosti. Následne dodal, že z konečnej správy o priebehu likvidácie spoločnosti Endepro s.r.o.

zo dňa 17. 07. 2019 (6Re/3936/2019), konkrétne z čl. 4 nesporne vyplýva, že likvidátor považoval
prihlásené pohľadávky, ako aj v súdnych konaniach uplatnené a doposiaľ nevysporiadané finančné
nároky za sporné a v súvislosti s ukončením likvidácie v súlade s § 75 ods. 4 Obchodného zákonníka
rozhodol o zložení celkovej sumy i hodnoty vo výške 216.639,98 eura do advokátskej úschovy.
K uvedenému pristúpil z dôvodu, že v zmysle predmetného ustanovenia Obchodného zákonníka

v prípade, ak je pohľadávka sporná, nemožno spoločníkom rozdeliť likvidačný zostatok skôr ako
sa veriteľovi poskytlo zodpovedajúce zabezpečenie. V prípade, ak sa spornosť pohľadávok právne
dorieši v prospech, uhradí uschovávateľ spornú pohľadávku príslušnému veriteľovi. Z vyššie uvedenej
konečnej správy teda vyplýva, že neboli uspokojené iba tie nároky veriteľov, ktoré boli prihlásené, ale
likvidátorom určené za sporné. Súd prvej inštancie akcentoval, že v zmysle vyššie uvedeného sa potom

žalobca nemôže domáhať nároku na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným
postupom v konaní 15Csp/135/2018, pokiaľ svojou nečinnosťou v čase pred začatím uvedeného
konania zavinil zmeškanie lehoty na prihlásenie pohľadávky u likvidátora spoločnosti Endepro s.r.o.
a takýmto procesným postupom zodpovednosť chrániť svoje oprávnené záujmy presúval na štát.
Žalobca mal informácie týkajúce sa likvidácie spoločnosti Endepro s.r.o., vrátane výzvy likvidátora na

prihlásenie pohľadávok sprístupnené dňom ich zverejnenia v Obchodnom vestníku, teda v čase pred
podaním žaloby vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15Csp/135/2018; potom neobstojí jeho
argumentácia, že o tom informácie mať nemohol. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať
tvrdenie žalobcu o nezákonnom zásahu do jeho práv nerealizovaním procesného postupu OkresnéhosúduPrešovvrámcikonania15Csp/135/2018vovzťahukvýmazuobchodnejspoločnostiEndepros.r.o..
Zo žiadneho právneho predpisu platného na území Slovenskej republiky upravujúceho procesný postup
a právomoc všeobecných súdov SR vybavujúcich tzv. civilno-právnu agendu, neupravuje právomoc

súdu ex offo zasahovať do procesu likvidácie obchodnej spoločnosti, resp. zabrániť jej zániku výmazom
z Obchodného registra.
1.5. V súvislosti s namietaním nesprávneho úradného postupu registrového súdu Okresného
súdu Bratislava I, ktorý realizoval zápis výmazu spoločnosti Endepro s.r.o., v čase kedy prebiehal
žalobcov spotrebiteľský spor súd prvej inštancie uviedol, že konanie vo veciach Obchodného registra

je ďalej upravené v Civilnom mimosporovom poriadku, konkrétne v § 278 až § 303. Právna úprava
niektorých ustanovení konania o zápise údajov je v § 281 až 288 Civilného mimosporového poriadku.
Zápisom údajov do obchodného registra sa rozumie aj zápis zmeny údajov a výmaz zapísaných údajov.
Pokiaľ podľa Civilného sporového poriadku sa za rozhodnutie súdu považuje rozsudok, uznesenie,
resp. platobný rozkaz, potom samotný zápis údajov do Obchodného registra nie je možné považovať
za rozhodnutie súdu a preto je možné úkony realizované súdom, týkajúce sa zápisov do Obchodného

registra v rámci konania podľa zákona č. 514/2003 Z. z. posudzovať iba ako nesprávny úradný postup.
Daný záver je v súlade nielen s právnou úpravou § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., konkrétne v ods. 6 v znení
účinnom od 01. 07. 2023, ale aj súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. S poukazom
na ustálenú súdnu prax vyšších autorít vyplynulo, že pri uplatňovaní škody v dôsledku nesprávneho
úradného postupu spravidla platí, že ide o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Pre túto

formu činnosti je určujúce, že úkony úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú, a
ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Teda pokiaľ orgán štátu zisťuje
podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za týmto účelom zhromažďuje podklady, hodnotí
zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia.
Nesprávnosti, či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa tak prejavia práve v obsahu

rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu môžu byť hodnotené len podľa § 5 ods. 1 zák.
č. 514/2003 Z. z. (nezákonné rozhodnutie). Inými slovami nesprávny úradný postup je v takomto
prípade pri uplatňovaní nároku na náhradu škody konzumovaný nezákonným rozhodnutím, v ktorom sa
tento nesprávny úradný postup odzrkadlil. V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie na uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 327/2018, pričom z jeho záverov vyplýva, že nárok na náhradu

škody nesprávnym úradným rozhodnutím pohlcuje nesprávny úradný postup jemu predchádzajúci.
Poukázal na skutočnosť, že Ústavný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnil so závermi
rozhodnutí najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/126/2009, 3Cdo/220/2010 a 6MCdo/11/2010. Spomenuté
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR spočívajú na názore, že za nesprávny úradný postup potom nie je
možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím

nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie
nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že malo byť vydané v inej podobe, či za iných okolností.
1.6. Súd prvej inštancie následne dôvodil, že pokiaľ likvidátor, ako aj registrový súd - Okresný súd
Bratislava I v súvislosti s výmazom spoločnosti Endepro s.r.o. z Obchodného registra postupovali
v súlade s Obchodným zákonníkom, ako aj Zákonom o obchodnom registri, potom nie je možné

konštatovať, že pri výmaze uvedenej obchodnej spoločnosti došlo k nesprávnemu úradnému postupu
registrového súdu a teda k nezákonnému zásahu do práv žalobcu.
1.7. Ďalej žalobca podaním doručeným súdu dňa 16. 02. 2024 formuloval podnet na podanie návrhu
na začatie prejudiciálneho konania vo vzťahu k postupu registrového súdu, ako aj súdu prvej inštancie
v konaní 15Csp/135/2018. Súdy členských štátov Európskej únie majú na základe čl. 267 Zmluvy o

fungovaní Európskej únie a čl. 19 ods. 3 písm. b) Zmluvy o Európskej únii nárok obrátiť sa na Súdny
dvor Európskej únie s návrhom na prejudiciálne konanie. Konanie sa považuje za užitočné vtedy, ak sa v
prípade pred vnútroštátnym súdom nastolila nová otázka výkladu, s ktorou sa spája všeobecný záujem
na jednotnom uplatňovaní práva EÚ. Je výlučne len na vnútroštátnom súde, ktorý vec prejednáva,
aby posúdil potrebu návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ako aj relevantnosť otázok. Dôležité

je, aby sa návrh týkal výkladu alebo platnosti práva EÚ, nesmie sa však týkať výkladu vnútroštátnych
právnych predpisov a ani skutkových otázok, ktoré sa objavili vo vnútroštátnom konaní. V zmysle vyššie
uvedeného, je potom možné konštatovať, že žalobcom formulovaný návrh na začatie prejudiciálneho
konania sa netýka výkladu práva EÚ, ale vnútroštátneho práva a súčasne skutkových otázok, ktoré sa
vo vnútroštátnom konaní objavili. Potom neboli splnené zákonné predpoklady pre predloženie žalobcom

formulovaného návrhu na začatie prejudiciálneho konania a tým nebola daná ani dôvodnosť prerušenia
konania podľa § 162 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku, preto súd žalobu, ako aj návrh
žalobcu v súvislosti s podnetom na začatie prejudiciálneho konania zamietol. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol podľa § 257 CSP.2. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) rozsudkom z 23. januára 2025 sp. zn. 1Co/39/2024
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie; návrh žalobcu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym

dvorom Európskej únie zamietol a stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
2.1. Odvolací súd skonštatoval správne zistený skutkový stav, pričom skutkové zistenia súdu prvej
inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení
skutkového stavu ako aj správne rozhodnutie sporu. Zopakoval nesporné skutočnosti, že žalobca podal
žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v

konaní súdu prvej inštancie 15Csp/135/2018, a to 02. 07. 2018. Tak, ako to zistil súd prvej inštancie
v tomto konaní (15Csp/135/2018 Okresného súdu Prešov), súd prvej inštancie vykonával procesné
úkony v zmysle § 167 CSP (po predchádzajúcej výzve žalobcovi na doplnenie žaloby uznesením
z 19. 07. 2018), doručoval vzájomné vyjadrenia strán postupom uvedeným v § 167 CSP, avšak
podaním doručeným súdu prvej inštancie 20. 11. 2019 došlo k oznámeniu žalovaného, že došlo k
výmazu tejto spoločnosti dňa 05. 09.2019, a preto súd prvej inštancie uznesením zo 17. 04. 2020

konanie vo veci zastavil a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17. 06. 2020. Ako vyplýva z
dokazovania na súde prvej inštancie, návrh na výmaz spoločnosti žalovaného vo veci 15Csp/135/2018
Okresného súdu Prešov podal likvidátor tejto spoločnosti, ktorá zmenila obchodné meno z Provident
financial s.r.o. na Endepro s.r.o. O výmaze tejto obchodnej spoločnosti z Obchodného registra rozhodol
registrový súd - Okresný súd Bratislava I 05. 09. 2019. Žalovaný v konaní Okresného súdu Prešov

pod sp. zn. 15Csp/135/2018 vystupoval pod pôvodným obchodným menom Provident financial s.r.o.,
ktoré používal v období od 13. 02. 2001 do 03. 4. 2018. S účinnosťou od 04. 04. 2018 do 04. 09.
2019 vystupoval pod obchodným menom Endepro s.r.o., v likvidácii. Tieto okolnosti sú zistiteľné z
Obchodného registra. Preto v uvedenom kontexte odvolací súd súhlasil so závermi súdu prvej inštancie,
že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok definovaných v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003

Z. z., na základe ktorých bolo možné uzavrieť, že prieťahy súdu prvej inštancie v konaní pod sp. zn.
15Csp/135/2018 zapríčinili vznik škody na strane žalobcu, ktorý po výmaze žalovaného v tejto veci
(Provident financial s.r.o., neskôr Endepro s.r.o., v likvidácii) nemohol si uplatniť nároky, ktoré pôvodne v
žalobe uplatňoval. Následne odvolací súd taktiež akcentoval správnosť záverov súdu prvej inštancie, že
likvidácia spoločnosti Endepro s.r.o. prebiehala už od 01. 03. 2018 a plynula aj lehota dvoch mesiacov

na prihlásenie pohľadávok na základe výzvy likvidátora, ktorá bola uverejnená v Obchodnom vestníku
pod č. 73/2018 zo 16. 04. 2018 a ktorá začala plynúť od jej zverejnenia, pričom žalobca si takto mohol
svoje nároky uplatniť u likvidátora tejto spoločnosti. To znamená, že ak došlo k prieťahom na Okresnom
súde Prešov v konaní pod sp. zn. 15Csp/135/2018, neboli tieto v príčinnej súvislosti s eventuálnou
škodou na strane žalobcu, nakoľko pri náležitej opatrnosti a sledovaní príslušných registrov (Obchodný

register a Obchodný vestník), mohol sa žalobca dozvedieť o rozhodujúcich okolnostiach, teda o zmene
obchodného mena pôvodného žalovaného, o jeho vstupe do likvidácie a následne si svoje nároky u
likvidátora uplatniť. Treba totiž zdôrazniť, že ani pri zmene obchodného mena spoločnosti nedochádza
k zmene jej identifikačného čísla (IČO), ktoré zostáva pôvodné a dotknutá osoba pri náležitej opatrnosti
a nazeraní do vyššie uvedených registrov má možnosť zistiť si všetky okolnosti právne významné pre

uplatnenie svojich práv. Žalobca bol nečinný pokiaľ ide o uplatnenie svojich pohľadávok u likvidátora
pôvodného žalovaného vo veci 15Csp/135/2018.
2.2. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou údajného nesprávneho procesného postupu
registrového súdu (Okresný súd Bratislava I), ktorý realizoval výmaz spoločnosti Endepro s.r.o., a to za
situácie, že prebieha spotrebiteľský spor žalobcu voči tejto spoločnosti na Okresnom súde Prešov pod

sp. zn. 15Csp/135/2018. Uviedol, že samotná existencia predmetného spotrebiteľského sporu nebránila
registrovému súdu, aby postupom podľa § 2 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z. z. vykonal výmaz obchodnej
spoločnosti, ak sú preto splnené ďalšie podmienky. V tomto zmysle treba predovšetkým uviesť, že
okolnosť,žeprebiehasúdnyspor,vktoromsporovoustranou(účastníkomkonania)jetakátospoločnosť,
ktorá má byť vymazaná, vrátané spotrebiteľského sporu, nie je dôvodom pre odmietnutie vykonania

výmazu z obchodného registra.
2.3. V súvislosti so zamietnutím návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred súdnym dvorom
Európskej únie odvolací súd konštatoval, že nedošlo k žiadnej arbitrárnosti alebo nedostatočnému
odôvodneniu rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto veci, pokiaľ zamietol tento návrh na podanie
návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Totiž Súdny dvor Európskej únie v konaní o prejudiciálnej

otázke nemá kompetenciu posudzovať súlad vnútroštátnej právnej úpravy s právom EÚ alebo vykladať
právne predpisy vnútroštátneho práva. Súdny dvor Európskej únie kompetencie má v tomto konaní
kompetenciu vykladať európske právo a eventuálne posudzovať či právna úprava členského štátu nie
je v rozpore s unijným právom. Nevykladá však vnútroštátne právo. Zdôraznil, že žalobca sa domáhalpodania návrhu na začatie prejudiciálneho konania s otázkou, či právna legislatíva Slovenskej republiky
umožňujúca registrovému súdu počas súdneho spotrebiteľského sporu o vydanie bezdôvodného
obohatenia vymazať spoločnosť z obchodného registra, ktorá ešte v prebiehajúcom spotrebiteľskom

súdnomsporeovydaniebezdôvodnéhoobohateniaapriznanieprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia
vystupuje ako žalovaný, neodporuje čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Smernice č. 93/13 EHS. Takto položený
návrh na prejudiciálnu otázku síce obracia pozornosť na unijné právo, ale fakticky sa domáha výkladu
vnútroštátneho práva týkajúceho sa postupu súdu pri výmaze obchodnej spoločnosti z obchodného
registra. Tieto okolnosti však SD EÚ nie je kompetentný preskúmavať a poskytovať takto fakticky výklad

vnútroštátnehoregistrovéhopráva.Najpodstatnejšiejevšakto,žesozreteľomnavšetkyvyššieuvedené
okolnosti takéto prejudiciálne konanie a zodpovedanie prejudiciálnej otázky nie je pre rozhodnutie v
prejednávanej veci potrebné, pretože práva žalobcu, ktorých porušenie a znemožnenie v tejto veci
namieta mohli byť zachované a naplnené pri náležitej opatrnosti žalobcu pri podaní žaloby a v priebehu
konania vo veci 15Csp/135/2018 Okresného súdu Prešov, kedy po nahliadnutí do obchodného registra
a obchodného vestníka mohol všetky rozhodujúce okolnosti právne významné pre uplatnenie jeho práv

zistiť. So zreteľom na tieto okolnosti nie je potom dôvodný ani návrh žalobcu uvedený v jeho odvolaní,
ktorý sa týka toho, aby odvolací súd podal návrh na prejudiciálne konanie Súdnemu dvoru Európskej
únie, a to pokiaľ ide o výklad čl. 169 ods. 1 zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 38 Charty základných
práv EÚ, Smernice rady 93/13 EHS z 5.4.1993 a čl. 288 Zmluvy o fungovaní EÚ v tom zmysle, či sa
má zásada efektívnosti týchto predpisov EÚ vykladať tak, že im odporuje legislatíva SR umožňujúca

registrovému súdu počas súdneho sporu o vydanie bezdôvodného obohatenia vymazať spoločnosť
z Obchodného registra, ktorá ešte v prebiehajúcom spotrebiteľskom spore o vydanie bezdôvodného
obohateniavystupujeakožalovanýataktiež,pokiaľideoďalšiuotázku,ktorásatýkapostupuOkresného
súdu Prešov v konaní pod sp. zn. 15Csp/135/2018, pokiaľ súd nezasiahol a nezablokoval nijakým
spôsobom výmaz spoločnosti z Obchodného registra. Odvolací súd v spojitosti s druhou časťou návrhu

žalobcu spočívajúcou v posudzovaní postupu súdu (v danom prípade Okresného súdu Prešov v konaní
sp. zn. 15Csp/135/2018) uviedol, táto okolnosť do kompetencie Súdneho dvora Európskej únie nepatrí,
pretoženiejeúlohouSúdnehodvoraEÚvzmyslečl.288ZmluvyofungovaníEurópskejúnieposudzovať
konkrétny priebeh konania na súde. To isté platí aj o tretej časti návrhu žalobcu na podanie návrhu
na začatie prejudiciálneho konania v štádiu odvolacieho konania, ktorá sa týka nečinnosti Okresného

súdu Prešov, ktorý nezasiahol a nezariadil, aby likvidácia predmetnej spoločnosti nebola ukončená pred
právoplatným skončením súdneho sporu o vydanie bezdôvodného obohatenia. Preto odvolací súd tento
návrh žalobcu (podaný v jeho odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie) na podanie návrhu na začatie
prejudiciálneho konania ako nedôvodný zamietol. Napadnutý rozsudok preto ako vecne správny potvrdil
v súlade s § 387 ods. 1 CSP. V podrobnostiach odkázal na správne a výstižné odôvodnenie súdu prvej

inštancie v zmysle § 387 ods. 2 CSP. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v súlade
s § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.1 CSP a § 262 ods. 2 CSP.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej len ,,dovolateľ“) bez
právneho zastúpenia a spísania dovolania advokátom.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v
neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§
443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú

splnené podmienky podľa § 429 CSP, dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.

5. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo
domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie,

sa v civilnom procese zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých
občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred
občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Otázka posúdenia, či sú alebo
nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, je otázkou zákonnosti a
jej riešenie patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010,

III. ÚS 550/2012).

6. Civilný sporový poriadok vyžaduje, aby dovolanie bolo podané na to oprávnenou osobou (§ 424 až §
426 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 427 CSP), smerovalo proti prípustnému predmetu dovolania(§419až§423CSP)aspĺňalozákonomvyžadovanénáležitostivrátaneosobitnejpodmienkypovinného
zastúpenia advokátom v dovolacom konaní (§ 428 a § 429 CSP). Podmienky prípustnosti dovolania sú
vzájomne previazané; pre úspešné uplatnenie tohto mimoriadneho opravného prostriedku musia byť

splnené nielen všetky kumulatívne, ale zároveň súčasne.

7. Podľa § 429 ods. 1 a 2 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

8. Podľa § 436 ods. 1 CSP ak má dovolanie vady podľa § 429 CSP a dovolateľ nebol riadne o povinnosti
podľa § 429 CSP poučený v odvolacom konaní, súd prvej inštancie vyzve dovolateľa na odstránenie
vád a poučí ho o následkoch neodstránenia vád dovolania.

9. Ustanovenie § 436 ods. 1 CSP predstavuje jedinú (výnimočnú) procesnú situáciu, v ktorej súd prvej
inštancie prihliada na existenciu vád dovolania a dovolateľa vyzýva na ich odstránenie. Tento postup
súdu prvej inštancie sa týka výlučne vád dovolania v zmysle § 429 ods. 1 CSP a ich výskytu v prípade
absencie alebo nedostatočného poučenia dovolateľa odvolacím súdom.

10. Procesná situácia, pri ktorej súd prvej inštancie prihliada na vady dovolania a dovolateľa vedie
k ich odstráneniu, nenastáva v prípade existencie vád podľa § 429 CSP vtedy, keď bol dovolateľ
riadne poučený odvolacím súdom o náležitostiach dovolania a zastúpení dovolateľa v dovolacom konaní
(rovnako táto situácia nenastáva pri zistení iných vád, než sú vady dovolania v zmysle § 429 CSP). V
takomprípadesúdprvejinštanciedovolateľanevyzývanaodstránenieváddovolaniaaspisbezďalšieho

predkladá na rozhodnutie dovolaciemu súdu.

11. Právna úprava civilného sporového konania účinná od 01. júla 2016, stanovila osobitnú podmienku
dovolacieho konania, vzťahujúcu sa k spísaniu dovolania zvoleným advokátom a jeho k obligatórnemu
zastúpeniu advokátom v dovolacom konaní. Najvyšší súd v uznesení z 18. decembra 2019 sp. zn.

4Cdo/190/2019 publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republikypodč.R39/2020judikovalprávnuveruvznení:,,spísaniedovolaniaadvokátomjeobligatórnou
podmienkou dovolacieho konania, ktorá musí byť splnená už pri podaní dovolania; jej nedostatok je síce
odstrániteľný, avšak len do uplynutia zákonnej lehoty na podanie dovolania. To neplatí, ak dovolateľ
nebol riadne poučený odvolacím súdom“.

12. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca bol odvolacím súdom riadne poučený o náležitostiach
dovolania vyplývajúcich z § 428 a § 429 CSP. Rovnako bol poučený o možnosti požiadať Centrum
právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci (v poučení rozsudku odvolacieho súdu - v spise na č. l.
160). Na č. l. 179 a nasl. sa nachádza rozhodnutie Centra právnej pomoci - Kancelária Prešov z 11. 08.

2023 o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci. Taktiež bol žalobca uznesením z 02. mája
2025 sp. zn. 29C/68/2023 (na č. l. 202 a nasl. spisu) súdom prvej inštancie vyzvaný v lehote 15 dní od
jeho doručenia na predloženie dovolania spísaného advokátom, resp. predloženia plnomocenstva na
zastupovanie v dovolacom konaní, s poučením o možnosti odmietnutia dovolania v zmysle § 447 písm.
e) CSP. Uvedené uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 28. 05. 2025, pričom dovolateľ doteraz na

uvedené uznesenie/ uvedenú výzvu nereagoval a dovolanie o potrebné náležitosti nedoplnil.

13. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 13. septembra 2018 p. zn. IV. ÚS 489/2018 v súvislosti
s interpretáciou ustanovenia § 429 ods. 1 a 2 CSP vyslovil, že ,,ak obligatórnou náležitosťou dovolania
je aj jeho spísanie advokátom, je potom logické, že nedostatok tejto podmienky je možné odstrániť len

v lehote na podanie dovolania, keďže ide o podmienku, ktorá musí byť splnená už pri jeho podaní“.14. Vzhľadom na uvedené dôvody, dovolací súd odmietol dovolanie žalobcu v súlade s § 447 písm. e)
CSP z dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 429 CSP. Z dôvodu rozhodnutia o podanom dovolaní z
procesných dôvodov, dovolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia neposudzoval.

15. Výrok o trovách konania dovolací súd v súlade s § 451 ods. 3 CSP neodôvodňuje.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.