Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321203493
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2321203493.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň

JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Janky Grečmal v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov – matka: D. E., C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. XXXX/
XX, G., a otec: H. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt I. E. XXX, o návrhu na zverenie maloletého
dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky: J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/
XX, G., v konaní zastúpená: JUDr. Denisa Jánošíková, advokátka so sídlom Klincová ul. 35, Bratislava,
za účasti bývalého manžela navrhovateľky: K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, A., v konaní

zastúpený splnomocnencom: JUDr. Ivan Rendek advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Šafárikova
1522/42, Galanta, IČO: 52 672 832, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Galanta,
č.k. 12P/123/2021 – 684 zo dňa 10. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a V. (v časti zimných prázdnin) a v závislých
výrokoch II., III., IV., V. (vo zvyšnej časti), VI., VII. a VIII. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

file_0.jpg

file_1.wmf

file_2.jpg

file_3.wmf

16

6
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. maloleté dieťa zveril do náhradnej osobnej
starostlivosti K. I. (ďalej len „bývalý manžel navrhovateľky“), ktorý je oprávnený a povinný vykonávať
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia, a má právo
maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok iba v bežných veciach, výrokom II. zaviazal matku

platiť na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 60,- eur mesačne, výživné je splatné vždy do 15-
teho dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, počnúc
dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, výrokom III. zaviazal otca platiť na výživu maloletého dieťaťa
sumu vo výške 100,- eur mesačne, výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopredna účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia,
výrokom IV. styk rodičov s maloletým dieťaťom neupravil, výrokom V. upravil styk navrhovateľky tak,
že je oprávnená stretávať sa s maloletým dieťaťom: - v rámci bežného styku, každý párny kalendárny

týždeň od piatku od 16:30 hod. do utorka nepárneho kalendárneho týždňa do 19:00 hod., - počas letných
prázdnin každý kalendárny rok od 1.7. od 16:00 hod. do 15.7. do 16:00 hod. a od 1.8. od 16:00 hod. do
15.8. do 16:00 hod., - počas zimných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 16:00 hod.
do 25.12. do 12:00 hod. a od 28.12. od 16:00 hod. do 2.1. do 16:00 hod., a každý párny kalendárny
rok od 25.12. od 12:00 hod. do 28.12. do 16:00 hod. a od 2.1. od 16:00 hod. do 5.1. do 16:00 hod., -

počas veľkonočných prázdnin každý párny kalendárny rok od štvrtka predchádzajúceho Veľkonočného
piatku od 10:00 hod. do Veľkonočného pondelku do 19:00 hod., - počas jarných prázdnin každý párny
kalendárny rok od prvého dňa jarných prázdnin od 10:00 hod. do nedele posledného dňa prázdnin
do 18:00 hod., - počas jesenných prázdnin, každý párny kalendárny rok od prvého dňa prázdnin od
10:00 hod. do nedele posledného dňa prázdnin do 18:00 hod., s tým, že navrhovateľka si maloleté
dieťa v určenom čase prevezme pred bydliskom K. I. a po ukončení styku maloleté dieťa v určenom

čase prevezme K. I. v mieste bydliska navrhovateľky, úprava počas prázdnin a sviatkov v kalendárnom
roku má prednosť pred bežnou úpravou styku, výrokom VI. zaviazal navrhovateľku zaplatiť Slovenskej
republike titulom trov štátu za vykonané znalecké dokazovanie sumu vo výške 165,59 Eur a to do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom VII. zaviazal K. I. zaplatiť Slovenskej republike titulom trov
štátu za vykonané znalecké dokazovanie sumu vo výške 165,59 Eur a to do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku a výrokom VIII. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), § 25 ods. 1, § 43 ods.
1, § 44 ods. 1 až 3, § 45 ods. 1 až 4, 7, 8, 46 ods. 1, § 47 ods. 1 pís. f/, 3, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, §

76 ods. 1, § 77 ods. 1 z.. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 232 ods. 3 z. č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“). Vecne
tým, že v danom prípade rozhodoval o návrhu navrhovateľky na zverenie maloletého dieťaťa do jej
náhradnej osobnej starostlivosti. Na základe vykonaného dokazovania, a to jednak šetreniami na strane
účastníkov konania, výsluchom maloletého dieťaťa, ako aj samotným znaleckým dokazovaním mal za

preukázané,žemaloletédieťamáajkbývalémumanželovinavrhovateľky,akoajknavrhovateľkekladný
vzťah, považuje ich za svojich rodičov, keďže títo sa podieľali na jeho výchove od ôsmeho mesiaca jeho
života, keď vykonávali náhradnú osobnú starostlivosť ako manželia a aj naďalej sú obaja prítomní v jeho
živote aj po rozvode manželstva s tým, že aktuálne na základe súdneho rozhodnutia druhoinštančného
súdu bolo maloleté dieťa zverené do dočasnej náhradnej osobnej starostlivosti bývalého manžela

navrhovateľky (náhradného otca). Podkladom pre rozhodnutie súdu o zverení maloletého dieťaťa do
starostlivosti náhradného otca je skutočnosť, že aj keď medzi ním a maloletým dieťaťom neexistuje
pokrvné príbuzenské puto, prihliadal na najlepší záujem maloletého dieťaťa a to v tom slova zmysle,
že bolo zistené a konštatované a je vo všeobecnosti známe, že maloleté dieťa žije v domácnosti
bývalého manžela navrhovateľky v A. od svojich 8 mesiacov a považuje ho za svojho otca s tým, že

toto prostredie je mu dôverne známe, toto prostredie pozná, považuje ho za svoj domov, v mieste
svojho bydliska navštevuje aj základnú školu, aktuálne 4. ročník. Vzhľadom k tomu, že samotné
maloleté dieťa opakovane vyjadrilo názor, že s oboma náhradnými rodičmi má dobrý vzťah, napriek
tomu nemal súd prvej inštancie tendenciu meniť výchovné prostredie, a to aj z hľadiska nadviazaných
vzťahov s kamarátmi a spolužiakmi, pretože toto prostredie je pre maloleté dieťa dôverne známe.

Ďalším faktorom pre rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti náhradného otca bol
vypracovaný znalecký posudok a jeho závery, kde znalec tiež konštatoval, že obaja náhradní rodičia sú
spôsobilí vykonávať náhradnú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, obaja majú s maloletým dieťaťom
vytvorený blízky vzťah a aj po písomnom doplnení svojho znaleckého posudku znalec po vyšetrení
maloletéhodieťaťaneodporúčajehozvereniedostarostlivostinavrhovateľky,pretožetotovyhodnotilako

rizikovejšie s ohľadom na osobnostné charakteristiky maloletého dieťaťa a prioritne odporučil zameranie
sa na pokračovanie a zastabilizovanie maloletého dieťaťa v rezidenčnej starostlivosti náhradného otca,
a to s dôrazom na realizáciu čo najširšieho pravidelného stretávania sa s bývalou náhradnou matkou.
Odporúčanie znalca a aj jeho závery reflektujú a zohľadňujú verbalizovanú preferenciu maloletého
dieťaťa, teda, že maloleté dieťa chce ostať v starostlivosti náhradného otca. Čo sa týka možností

zabezpečovaniastarostlivostiomaloletédieťazostranyjehorodičovanávratumaloletéhodieťaťadoich
osobnej starostlivosti bolo preukázané, že to aktuálne nie je možné, nakoľko matka maloletého dieťaťa
nemá vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletého dieťaťa, bola vo výkone trestu odňatia
slobody a na liečení z drogovej závislosti, ďalšie dve jej maloleté deti sú zverené do náhradnej osobnejstarostlivosti jej matky (starej matky maloletých detí) a maloleté dieťa K. M., nar. XX.XX.XXXX, sa
nachádza v ústavnej starostlivosti. Maloletého A. stretáva v domácnosti svojich rodičov, keď s ním príde
navrhovateľka na návštevu, čo je asi raz za dva týždne. Matka maloletého dieťaťa je nezamestnaná, žije

vdomácnostisvojichrodičovasvojuvyživovaciupovinnosťkmaloletýmdeťomsineplní.Otecomaloleté
dieťa nejaví dlhodobo žiaden záujem. Takéto rozhodnutie je v záujme maloletého dieťaťa. Bolo by
nadbytočné vykonať dôkaz výsluchom svedkov navrhnutých účastníkmi konania, nakoľko k rozhodnutiu
súdu postačilo znalecké dokazovanie, preto takéto návrhy účastníkov ako nadbytočné zamietol.

3. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti bývalého manžela navrhovateľky, bolo potrebné rozhodnúť aj o vyživovacej povinnosti
biologických rodičov, kde výživné zo strany matky maloletého dieťaťa bolo určené vo výške 60,- Eur
mesačne, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že táto má okrem maloletého A., ktorý je vekovo najstaršie
dieťa matky (v čase rozhodovania súdu 9 rokov a 11 mesiacov), ďalšie tri vyživovacie povinnosti a
to k maloletým deťom G. a N., ktoré sú dvojičky a majú 6 rokov a 9 mesiacov, ku ktorým má súdom

určenú vyživovaciu povinnosť na každé maloleté dieťa vo výške 100,- Eur mesačne, a k maloletému
dieťaťu K. M. (aktuálne vo veku 11 mesiacov), ktoré je zverené do starostlivosti Centra pre deti a
rodiny, na ktoré má určenú vyživovaciu povinnosť v minimálnej výške. Pri určení výšky výživného zo
strany matky súd prvej inštancie vychádzal z jej možností a schopností a zohľadnil aj to, že matka je
v aktívnom, produktívnom veku 32 rokov, bez zdravotných obmedzení, ktoré by jej bránili uplatniť sa

na trhu práce, má stredoškolské vzdelanie bez maturity, ktoré jej dáva predpoklad na to, aby si mohla
nájsť zamestnanie a platiť výživné na maloleté dieťa v súdom určenej výške 60,- Eur mesačne. Čo sa
týka výživného zo strany otca maloletého dieťaťa, súd prvej inštancie určil výživné vo výške 100,- Eur
mesačne a pri určení výšky vychádzal z možností a schopností otca maloletého dieťaťa a zohľadnil to,
že otec maloletého dieťaťa je slobodný, je otcom dvoch maloletých detí, z ktorých najstarším je O., ktorý

má 14 rokov a 11 mesiacov, a ďalším dieťaťom je A. vo veku 9 rokov a 11 mesiacov, pričom bolo zistené,
že otec sa riadne zamestnal od 01.07.2024 u zamestnávateľa P. Q., A., so sídlom Senec s vymeriavacím
základom za júl 2024 vo výške 1.341,40 Eur. Určené výživné v sume 100,- Eur mesačne zodpovedá
schopnostiam, možnostiam, aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa.

4. Čo sa týka úpravy styku biologických rodičov s maloletým dieťaťom, súd prvej inštancie tento
neupravil, vzhľadom ku skutočnosti, že aj z predchádzajúcich konaní je zrejmé, že rodičia o maloleté
dieťa dlhodobo nejavili záujem. V prípade aktívneho záujmu matky o pravidelný styk s maloletým
dieťaťom do budúcna, ktorý deklarovala na pojednávaní, bude možné tento styk súdom upraviť za
predpokladu, že nebude možná dohoda matky s náhradným rodičom v tomto smere, resp. náhradný

rodič bude takémuto kontaktu aktívne brániť, ktoré skutočnosti však v čase rozhodovania neboli
preukázané, rovnako ako ani úprimná snaha zo strany matky o pravidelný kontakt s maloletým dieťaťom,
preto jej vyjadrenia v tomto smere na ostatnom pojednávaní súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelové.
Matka bude mať možnosť s maloletým dieťaťom byť v kontakte a realizovať styk v čase, keď maloleté
dieťa bude v starostlivosti navrhovateľky počas upraveného styku.

5. V časti úpravy bežného styku navrhovateľky s maloletým dieťaťom, tento styk považoval súd prvej
inštancie za potrebné upraviť, a to aj z toho dôvodu, že síce sa nejedná o biologických rodičov,
ale o osoby blízke maloletému dieťaťu, a teda analogicky považoval za potrebné, aj vzhľadom na
závery znaleckého dokazovania a vyjadrenia samotného maloletého dieťaťa, ako aj kladný vzťah medzi

navrhovateľkou a maloletým dieťaťom, tento jej styk upraviť čo najširšie s tým, že v rámci úpravy styku
bol akceptovaný rozšírený návrh náhradného otca na predĺženie styku, teda od párneho kalendárneho
týždňa od piatku od 16:30 hod. do utorka nepárneho kalendárneho týždňa do 19:00 hod. s tým, že
súd prvej inštancie nepovažoval za vhodné upraviť styk navrhovateľky s maloletým dieťaťom počas
týždňa, a to aj z dôvodov, ktoré boli prezentované jednak kolíznym opatrovníkom, bývalým manželom

navrhovateľky a vyplynuli aj z výpovede maloletého dieťaťa, teda aby sa maloleté dieťa nemuselo
sťahovať aj so školskými pomôckami počas týždňa zo školy do domácnosti navrhovateľky a späť,
pretože je to pre maloleté dieťa značne zaťažujúce, vrátane jeho prípravy na vyučovanie na ďalší deň.

6. Súd prvej inštancie upravil tiež styk navrhovateľky s maloletým dieťaťom počas letných, jesenných,

vianočných, jarných a veľkonočných prázdnin tak, aby mala navrhovateľka približne rovnaký rozsah
styku s maloletým dieťaťom počas prázdnin a sviatkov v kalendárnom roku ako bývalý manželom
navrhovateľky. Čo sa týka preberania a odovzdávania maloletého dieťaťa na styk s navrhovateľkou,
preberanie a odovzdávanie maloletého dieťaťa bolo upravené pred bydliskom, resp. v mieste bydliskabývalých náhradných rodičov a nie v školskom zariadení, nakoľko preberanie, resp. odovzdávanie
maloletého dieťaťa v školskom zariadení, ktoré navštevuje, vzhľadom na už vyššie uvedenú
argumentáciu v bode 59 považuje za nevhodnú úpravu s tým, že preberania a odovzdávanie maloletého

dieťaťa bolo súdom rozvrhnuté medzi bývalých náhradných rodičov rovnomerne, t. j. na začiatku styku
navrhovateľka maloleté dieťa v určenom čase prevezme pred bydliskom K. I., po ukončení styku
maloleté dieťa v určenom čase prevezme K. I. v mieste bydliska navrhovateľky. Podľa názoru súdu prvej
inštancie takýto spôsob úpravy styku maloleté dieťa nijakým spôsobom nezaťaží. Počas úpravy styku
cez prázdniny a sviatky sa nebude uplatňovať bežná úprava styku.

7. Keďže rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti jedného z
bývalýchmanželovbolovdanomprípadezávisléododbornýchznalostí,bolovovecinariadenéznalecké
dokazovanie. Znalcovi bola vyplatená odmena vo výške 1.631,18 Eur, ktorá bola z časti hradená z
preddavkov zložených navrhovateľkou a bývalým manželom navrhovateľky a zo štátnych prostriedkov
bola vyplatená suma v celkovej výške 331,18 Eur. Nakoľko je rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa

do náhradnej osobnej starostlivosti predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa, a teda ide o konanie,
v ktorom je záujem maloletého dieťaťa prvoradou prioritou, je nevyhnutné vzniknuté trovy štátu, a to aj
s poukazom na výsledok konania, rozdeľovať pomerne medzi obidvoch bývalých náhradných rodičov.
Keďže štát v konaní titulom trov dôkazu, ktoré neboli kryté zo zložených preddavkov na trovy dôkazu
účastníkmi konania, uhradil sumu vo výške 331,18 Eur, z ktorej sumy pripadá na jedného náhradného

rodiča polovica, teda suma 165,59 Eur/náhradný rodič, súd prvej inštancie s poukazom na uvedenú
argumentáciu vyššie zaviazal na náhradu trov štátu obidvoch náhradných rodičov pomerne, a to vo
výške jednej polovice zo sumy 331,18 Eur, teda každého po 165,59 Eur. O trovách konania rozhodol
súd prvej inštancie podľa § 52 a § 57 Civilného mimosporového poriadku.

8. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie proti výroku I. a V. v časti zimných prázdnin podala
odvolanie navrhovateľka z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ Civilného sporového poriadku a §
62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vrátil na ďalšie konanie, eventuálne aby rozhodol tak, že
maloletého A. zverí do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že je oprávnená a povinná

vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia, má
právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok iba v bežných veciach, K. I. je oprávnený
stretávať sa s maloletým dieťaťom v rámci bežného styku, každý párny kalendárny týždeň od piatku od
16:30 hod. do nedele do 18:00 hod., počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 15.7. od 16:00
hod. do 31.7. do 16:00 hod. a od 15.8. od 16:00 hod. do 31.8. do 16:00 hod.,file_4.jpg

file_5.wmf

počas zimných prázdnin každý párny kalendárny rok od prvého dňa zimných prázdnin od 17:00 hod.
do 30.12. do 17:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 30.12. od 17:00 hod. do posledného dňa

zimných prázdnin do 17:00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý párny kalendárny rok od štvrtka
predchádzajúceho Veľkonočného Piatku od 10:00 hod. do Veľkonočného pondelku do 19:00 hod.; počas
jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od prvého dňa jarných prázdnin od 10:00 hod. do nedele
posledného dňa prázdnin do 18:00 hod.; počas jesenných prázdnin, každý párny kalendárny rok od
prvého dňa prázdnin od 10:00 hod. do nedele posledného dňa prázdnin do 18:00 hod. V prípade ak

odvolací súd nevyhovie ani jednému z vyššie uvedených návrhov, navrhla, aby odvolací súd rozhodol
o zmene úpravy styku navrhovateľky s mal. A. počas vianočných sviatkov a to tak, že je oprávnená
stretávať sa s maloletým dieťaťom počas zimných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od prvého
dňa zimných prázdnin od 17:00 hod. do 30.12. do 17:00 hod. a každý párny kalendárny rok od 30.12.
od 17:00 hod. do posledného dňa zimných prázdnin do 17:00 hod.

Navrhovateľka namietala, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nedostatočne vysporiadal
s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, ktoré preukazujú, že správanie bývalého mnažela
nebolo v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Upozorňuje na skutočnosť, že práve z
dôvodu takéhoto konania bol Krajským súdom v Trnave nariadený výkon rozhodnutia a opakovane
prijímané neodkladné opatrenia, ktorými mal byť zabezpečený kontakt maloletého s biologickou rodinou.

Napriek týmto skutočnostiam súd prvého stupňa konanie bývalého manžela odignoroval a ani v
odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, akým spôsobom sa s týmito skutočnosťami právne a
skutkovo vysporiadal.Navrhovateľka osobitne poukazuje na obsah rozhodnutia Krajského súdu v Trnave
(24CoE/21/2023-200), ktoré bolo vydané v konaní o výkon rozhodnutia, a v ktorom sa konštatovalo,
že neexistujú žiadne prekážky na strane matky (resp. navrhovateľky) brániace jej v styku s maloletým,

že dieťa má k matke (a rovnako aj k navrhovateľke) vybudovaný vzťah a že bývalý mnažel vedome
nerešpektoval exekučný titul a bránil kontaktu s biologickou rodinou. Súd prvej inštancie tieto závery
neakceptoval a vo svojom rozhodnutí sa s nimi nijako nevyrovnal, čím porušil zásadu právnej istoty a
povinnosť rešpektovať právne závery nadriadeného súdu. Súd prvej inštancie tak nerozhodol v súlade
s najlepším záujmom maloletého, keď ho zveril do osobnej starostlivosti náhradného otca – osoby,

ktorá nie je jeho biologickým príbuzným, a ktorej správanie vykazuje známky izolácie maloletého od
jeho biologickej rodiny. Podľa navrhovateľky je rozhodujúce, že len prostredníctvom nej je zachovaný
kontakt maloletého s jeho matkou, súrodencami a starými rodičmi, pričom biologická rodina dlhodobo
a konzistentne prejavuje záujem o dieťa a ochotu sa oň starať. Napriek tomu súd prvej inštancie bez
riadneho odôvodnenia uprednostnil zotrvanie maloletého v prostredí, ktoré síce pozná, no ktoré bolo
vytvorené práve navrhovateľkou, ktorá o dieťa dlhodobo osobne starala.

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel najmä o záver, že zmena prostredia by mohla byť pre
maloletého riziková, a to najmä z dôvodu narušenia jeho sociálneho zázemia, kamarátov a školského
prostredia. Tento dôvod však podľa navrhovateľky neobstojí – ide o nepodloženú domnienku, keďže ani
náhradný otec, ani kolízny opatrovník nevedeli konkrétne pomenovať sociálne väzby, ktoré by dieťa v
prípade zmeny miesta bydliska stratilo. Navrhovateľka poukazuje na analógiu s bežným rozvodovým

konaním, v ktorom zmena bydliska jedného z rodičov nie je dôvodom na zverenie dieťaťa druhému
rodičovi. Zachovanie bydliska preto nemôže byť výlučným kritériom pri rozhodovaní o náhradnej
starostlivosti, najmä ak je tým narušený styk dieťaťa s jeho biologickou rodinou.
Navrhovateľka spochybňuje objektivitu a aktuálnosť znaleckého posudku, z ktorého súd prvej inštancie
vychádzal. Uvádza, že znalec vo svojich záveroch nezohľadnil aktuálnu situáciu, neodôvodnil svoje

tvrdenia, neakceptoval názor biologickej matky, ani nevyvrátil závažné skutočnosti týkajúce sa bránenia
styku. Znalec navyše nereagoval na predvolanie súdu a nedostavil sa na pojednávania napriek výzvam
a hrozbe pokuty. Navrhovateľka má za to, že závery takéhoto znaleckého posudku nemôžu byť
dostatočným podkladom pre rozhodnutie vo veci.
Súd prvej inštancie neprimerane uprednostnil zotrvanie dieťaťa v známom prostredí pred právom na

rodinu, ktoré má prednosť pred právom na stabilné bydlisko. V rozhodovacej praxi slovenských aj
medzinárodných súdov je ustálené, že právo dieťaťa na kontakt s biologickou rodinou je základným
právom, ktoré nemôže byť obmedzené na základe výlučne praktických dôvodov. Náhradný otec vedome
bráni kontaktu dieťaťa s matkou, starými rodičmi a súrodencami, pričom svoje konanie maskuje
formálnym súhlasom, no fakticky realizáciu styku sabotuje. Navrhovateľka zároveň namieta voči výroku

o úprave styku počas zimných prázdnin. Rozdelenie prázdnin na viacero časových úsekov považuje
za nelogické a za rozporné so záujmom dieťaťa stráviť sviatky kontinuálne v pokoji a v kruhu svojej
rodiny. Navrhovateľka predložila alternatívny návrh, ktorý súd prvej inštancie odmietol bez vecného
odôvodnenia.
Navrhovateľka upozorňuje na dlhodobé správanie náhradného otca, ktoré vykazuje znaky citovej

manipulácie maloletého, uprednostňovania voľnočasových aktivít pred stykom s biologickou rodinou
a oslabovania vzťahu maloletého s navrhovateľkou. Svoje rodičovské povinnosti podľa nej vykonáva
formálne, avšak nie v súlade s najlepším záujmom maloletého. Takéto konanie by podľa judikatúry a
zákonnej úpravy bolo dôvodom na zmenu zverenia, ak by šlo o biologického rodiča – tieto princípy však
platiarovnakoajvprípadenáhradnýchrodičov,najmäakmaloletýdanúosobunevnímaakobiologického

príbuzného.
Navrhovateľka poukazuje na to, že biologická matka a starí rodičia dieťaťa jednoznačne prejavili záujem,
aby bolo dieťa zverené práve navrhovateľke, a že kontakt s dieťaťom je im zo strany K. I. dlhodobo
obmedzovaný. Súd prvej inštancie túto vôľu ignoroval, čím porušil princípy rodinného práva, ktoré
uprednostňujú zotrvanie dieťaťa v biologickej rodine pred alternatívnou formou starostlivosti.

9. K. I. (ďalej len ako „ bývalý manžel navrhovateľky“) vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil. Dôvodil, že navrhovateľka
vo svojom odvolaní tvrdí, že: 1. súd prvého stupňa nepostupoval v zmysle platnej právnej úpravy
upravujúcej podmienky zverenia mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, 2. nerozhodol v

najlepšom záujme mal. dieťaťa, 3. nerešpektoval vôľu biologickej matky mal. dieťaťa, 4. nevykonal
náležité dokazovanie pre potreby objektivizovania predpokladov bývalých náhradných rodičov na
zverenia mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z nich. Pokiaľ ide o námietku pod č.
1, súd pri zverení maloletého dieťaťa na náhradnej osobnej starostlivosti má uprednostniť predovšetkýmpríbuzného maloletého dieťaťa, predmetné ustanovenie však nezaväzuje súd zveriť maloleté dieťa vždy
a výlučne do náhradnej osobnej starostlivosti pokrvného príbuzného. Zákon pri rozhodovaní o zverení
do náhradnej osobnej starostlivosti ponecháva túto otázku predovšetkým na úvahe súdu, ktorý musí

prihliadnuť na osobitosti každého prípadu a pri rozhodovaní má brať do úvahy predovšetkým záujem
maloletého dieťaťa. Pri zániku náhradnej osobnej starostlivosti rozvodom náhradných rodičov môže súd
ponechať maloletého v náhradnej osobnej starostlivosti jedného z bývalých manželov, má pritom dbať
na záujem maloletého dieťaťa, jeho citové väzby a stabilitu prostredia. Môže ísť teda o ktoréhokoľvek
z bývalých manželov za predpokladu že je to v záujme maloletého a budú rešpektované jeho citové

väzby a stabilita výchovného prostredia. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o zverení mal. A. do
náhradnej osobnej starostlivosti podrobne zdôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania a to jednak
šetreniami na strane účastníkov konania, výsluchom maloletého dieťaťa, ako aj samotným znaleckým
dokazovaním. Poukázal na to, že aj keď medzi ním a maloletým neexistuje pokrvné príbuzenské puto,
maloletý však žije v mojej domácnosti v A. od svojich 8 mesiacov a považuje ma za svojho otca s tým, že
toto prostredie je mu dôverne známe, pozná toto prostredie, považuje ho za svoj domov, v mieste svojho

bydliska navštevuje aj základnú školu, aktuálne 4. ročník. Aj keď mal. A. opakovane vyjadril názor, že
s oboma náhradnými rodičmi má dobrý vzťah, nemal žiadnu snahu meniť svoje výchovné prostredie (a
to ani čo len pri jednom z viacerých jeho pohovorov). V mieste svojho bydliska má maloletý množstvo
kamarátov a spolužiakov a cíti sa v doterajšom prostredí dobre.

10. Bývalý manžel navrhovateľky vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.

11. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že pre zdravý vývin a rast dieťaťa
je potrebný kooperatívny vzťah medzi oboma rodičmi, teda puto so vzájomnou úctou medzi nimi, len

vtedy môže dieťa prežívať bezpečie. Obnovenie komunikácie medzi rodičmi navzájom je nutné pre
primeraný výkon rodičovskej role, ktorá rozchodom (rozvodom) neskončí.

12. Navrhovateľka v odvolacej replike k vyjadreniu bývalého manžela a kolízneho opatrovníka zotrvala
na skutkových a právnych argumentoch uvedených v odvolaní. Uviedla, že maloletý sa so svojou

biologickou rodinou stretáva len vďaka nej, ktorá mu umožňuje kontakt počas súdom určeného času.
Naďalej je názoru, že bývalý manžel zneužíva svoju pozíciu a vystavuje maloletého konfliktu lojality.
Maloletého nemotivuje k stretávaniu s rodinou, práve naopak. Rodinu maloletého degraduje a definuje
za zlú. Navrhovateľka nepopiera, že biologická matka nezvládla svoj život a už vôbec starostlivosť
o maloletého. Nesúhlasí však, že maloletému nie je umožnené žiť a vyrastať v kruhu biologickej

rodiny, minimálne rovnocenne ako žiť s náhradným rodičom. Rovnako je nevyhnutné zohľadniť i
súrodenecké väzby mal. A. k svojím mladším súrodencom, ktorí sú rovnako zverení do náhradnej
osobnej starostlivosti starej matky maloletého, a s ktorými má maloletý zabezpečený pravidelný kontakt
len výlučne v čase styku s navrhovateľkou. Navrhovateľka pred súdom už v minulosti deklarovala
svoj záujem, v prípade zverenia maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti, presťahovať sa

s maloletým do G. k svojim rodičom a súrodencom maloletého tak, aby maloletý ďalej vyrastal spolu
so svojimi súrodencami.

13. Bývalý manžel, ktorému maloletý hovorí otec, nemá záujem o biologickú rodinu maloletého.
Navrhovateľka pripomína, že starí rodičia maloletého vychovávajú jeho dvoch súrodencov, teda pre

OkresnýsúdPezinok,bolaosobastarejmatky,prostredievktoromžijú,zavhodné,čosúdprvejinštancie
poprel. Maloletého umiestnil k náhradnému rodičovi, pričom biologická rodina bola iným okresným
súdom označená ako vhodná na výchovu jeho súrodencov. Navrhovateľka si plne uvedomuje vzťahovú
väzbu maloletého k bývalému manželovi, väzby k nej, keď maloletý ju vníma ako matku, k starým
rodičom, k súrodencom. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím spôsobil, že maloletý s ňou stratil

rovnocenný kontakt ako s osobou, ktorú volal mama, teda maloletý prišiel o dve matky. Danú situáciu
súd prvej inštancie absolútne prehliadol. Samotná starostlivosť bývalého manžela je nedostatočná.
Maloletý je zanedbávaný po citovej a emočnej stránke. Úloha matky je v jeho živote bývalým manželom
popieraná, je vychovávaný bez matky, osoby zastávajúcej ženskú pozíciu, teda bez navrhovateľky, ktorú
vníma ako matku. Na maloletého a jeho okolie je nátlakový, maloletý nie je vychovávaný k bežnému

citovému, emočnému štandardu, riadnych návykom (hygiena, plnenie si povinností) a predovšetkým k
zodpovednosti.14. Bývalý manžel navrhovateľky v odvolacej duplike k odvolacej replike navrhovateľky uviedol, že
ho navrhovateľka obviňuje z toho, že má brániť maloletému v kontakte s jeho biologickou rodinou,
vyvolávať konflikty, má (podľa jej tvrdenia) pristupovať povrchne k výchove a starostlivosti o maloletého.

Ďalej uvádza, že starostlivosť z jeho strany o maloletého nie je zabezpečená v dostatočnej miere,
jeho výchovné pôsobenie má byť nezodpovedné, atď. Tvrdí, že maloletý má byť zanedbávaný, nemá
byť vychovávaný k bežným citovým, emočným štandardom a riadnym návykom (hygiene a plneniu
si povinností) a k zodpovednosti a pod. To o ňom tvrdí osoba, ktorá maloletého opustila, keď sa
odsťahovala za novou známosťou (a to sa stalo opakovane), ktorá vybrala všetky úspory, ktoré šetrili

pre maloletého a dala ich svojmu novému priateľovi, ktorá bežne v období, kedy spolu ešte tvorili
rodinu, trávila radšej čas zábavou so svojimi kolegami a to napr. aj vtedy, keď mal maloletý vystúpenie v
materskejškole.Nierazimsmaloletýmtvrdila,ženemôžeísťspolusniminadovolenku,lebojeunavená
a akonáhle odišli, išla aj ona, ale s inými. Navrhovateľka bežne v dni, kedy si maloletého vyzdvihla zo
školy a doniesla mu ho o 19:00 hod., doniesla ho nenaučeného (hoci sa pri dohode o úprave styku pred
kolíznym opatrovníkom dňa 14.9.2023 zaviazala, že sa s ním bude učiť) s odôvodnením, že jemu bol

zverený, tak nech sa stará, a potom sa museli s maloletým spolu učiť až do neskorých hodín, čo bolo pre
neho dosť stresujúce a vyčerpávajúce. Aj v súčasnosti sa navrhovateľka s maloletým učí len „naoko“ (a
to aj keď má vedomosť o avizovanej písomke) s tým, že on má na to dostatok času, aby sa s ním doučil.
Jej záujem dokladá aj jej pravidelná neúčasť na triednych aktívoch v škole maloletého.

15. Starostlivosť o maloletého zabezpečuje prakticky výhradne on už od roku 2021 (kedy navrhovateľka
opustila spoločnú domácnosť, a zároveň mu súd zveril maloletého do dočasnej starostlivosti), pričom
v jeho starostlivosti neboli avizované žiadne nedostatky a to ani kolíznym opatrovníkom (ktorým bolo
vykonaných viacero šetrení), znalcom, školou, ktorú maloletý navštevuje, jeho ošetrujúcim lekárom, ani
konajúcim súdom. Maloletý je šikovné dieťa, je spokojný a šťastný. S navrhovateľkou sa pravidelne

stretáva a rovnako tak aj so svojou biologickou rodinou (keďže navrhovateľka býva u svojich rodičov),
čo rešpektuje a ani z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by ich stretávaniu bránil.

16. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení ďalej tvrdí, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dokazovanieanezabezpečilvýsluchsúdnehoznalca.Súdprvejinštancieznalcanapojednávanieriadne

predvolal, ten síce spočiatku ospravedlnil svoju neúčasť, avšak v neskoršom štádiu už navrhovateľka
a ani žiadna zo strán na jeho výsluchu netrvala, preto súd znalca už opätovne nepredvolával.
Navrhovateľka namietala nevykonanie aktualizácie znaleckého posudku. Už ale neuviedla, že k jej
námietkam sa znalec riadne písomne vyjadril, a hoci opätovne žiadala, aby sa znalec vyjadril aj k jej
ďalším otázkam, následne už na tom netrvala a na záverečnom pojednávaní už ani jedna zo strán

nemala návrhy na doplnenie dokazovania. Navrhovateľka tiež namietala, že ju a jej rodinu mal súd
odmietnuť len preto, že z jej rodiny pochádza biologická matka, ktorá užíva omamné látky a žije
bezdomoveckým spôsobom života. Veď to ale nie je vôbec pravda, súd nezveril maloletého do jeho
osobnej starostlivosti z týchto dôvodov, to je účelové a zavádzajúce tvrdenie. Súd tak urobil na základe
rozsiahleho dokazovania, pričom svoje dôvody v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne uviedol.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku) po zistení, že
odvolanie bolo podané v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku) oprávnenou
osobou - navrhovateľkou (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného

sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného
sporového poriadku), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom
(§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového
poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania
alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru,

že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch I. a V. a v závislých výrokoch II., III., IV., VI., VII. a VIII. je vecne správny, rozsudok súdu prvej
inštancie je dôvodné potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).18. Predmetom odvolacieho konania je bez ohľadu na rozsah a odvolacie dôvody uvedené
navrhovateľkou preskúmanie správnosti postupu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
I. a V. a v závislých výrokoch II., III., IV., VI., VII. a VIII., , ktorými bol maloletý zverený do náhradnej

osobnej starostlivosti bývalého manžela navrhovateľky, ktorý je oprávnený a povinný vykonávať osobnú
starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia, má právo maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok iba v bežných veciach (výrok I.), určenie výživného matke a otcovi
maloletého a úprava ich styku s maloletým (výroky II., III., IV.), úprava styku navrhovateľky s maloletým
(výrok V.), rozhodnutie o trovách konania (výroky VI., VII., VIII.).

19. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

20. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie návrhom uplatnených nárokov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery
súduprvejinštancievoveci,ktorýnavecaplikovalsprávnehmotnoprávneustanoveniaatietovsúvislosti

s danou vecou i správne vyložil, stotožňuje sa s odôvodnením rozhodnutia v napadnutom výroku I. a V.
a v závislých výrokoch II., III., IV., VI., VII., VIII. s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného
sporového poriadku konštatuje správnosť jeho dôvodov, ktoré už iba odkazuje na správne, zrozumiteľné
a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na navrhovateľkou
uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie

odchýliť a nemôže mu dať za pravdu. Odvolací súd uvádza, že samotný fakt, že navrhovateľka sa s
dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje, ešte neznamená, že závery v ňom
obsiahnuté nie sú správne.

21. Súd prvej inštancie sa už v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vysporiadal nielen so všetkou

relevantnou argumentáciou navrhovateľky, ktorú vzniesla v priebehu prvoinštančného konania, ale
v podstate aj argumentáciou použitou v odvolaní, v ktorom neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti
spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľka namietala, že
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne

posúdil, odvolací súd jej nedal za pravdu, pretože k žiadnemu z týchto pochybení nedošlo. Súd prvej
inštancie dokazovanie vykonal v celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel
k správnym skutkovým záverom, teda správne a úplne zistil skutočný stav, pričom vec i správne právne
posúdil, zároveň svoje úvahy, ktoré súd viedli k tomuto rozhodnutiu aj dostatočne jasne v odôvodnení
prezentoval.

22. Odvolací súd však pre nutnosť vyporiadania sa s jej odvolacími námietkami a na zdôraznenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie dopĺňa nižšie uvedené.

23. Podľa Čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom

pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.24. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných,
na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú

starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť.

25. Podľa § 44 ods. 3 písm. a/ Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča.

26. Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej
starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

27. Podľa § 45 ods. 1 až 4 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže
zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto

zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má
spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a
morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude
náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje
osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím

súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti
na čas trvania odňatia dieťaťa.(1) Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého
dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území

Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo
súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území
členského štátu Európskej únie.(2) V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.(3) Osoba,
ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú

starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo
maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky,
je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné
premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o
mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným

premiestnením.Právozastupovaťmaloletédieťaaspravovaťjehomajetokmáibavbežnýchveciach.Ak
táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach
nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom
rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.(4) Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane
použijú ustanovenia § 32 a 33.

28. Podľa § 47 ods. 1 pís. f/ a 3 Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť zaniká rozvodom
manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti podľa §
46.(1) Ak zanikla náhradná osobná starostlivosť podľa odseku 1 písm. f) a rodičia maloletého dieťaťa
naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na

návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej
starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťaťa,
najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov
podať zároveň s návrhom na rozvod.(3)

29. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

30. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania
náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživnéúradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť
poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v

exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov
na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej

starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

31. Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa
použijú primerane.

32. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

33. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

34.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

35. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

36. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

37. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

38. Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

39. Ako vyplýva z Čl. 5 Zákona o rodine, jedným z najvýznamnejších kritérií pri posudzovaní najlepšieho
záujmu maloletého dieťaťa je bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa nachádza, ako aj ochrana

dieťaťa pred zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity dieťaťa. Len bezpečné a stabilné
prostredie, v ktorom dieťa prežíva úprimné a pozitívne citové väzby k osobám zabezpečujúcim jeho
starostlivosť a výchovu, môže byť zárukou všestranného duševného, telesného a citového vývinu
dieťaťa a vytvára podmienky na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa. V konaní pred súdom prvej inštancie
pritom bolo jednoznačne preukázané, že takýmto prostredím pre maloletého A. je prostredie a domov

bývalého manžela navrhovateľky, v ktorom maloletý doteraz nepretržite býva od svojich 8 mesiacov,
teda v ňom žije prakticky celý svoj život, a ktoré spĺňa všetky vyššie spomínané predpoklady na rozdiel
od prostredia navrhovateľky, ktorá sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti do domácnosti svojich
rodičov v G., v ktorej má maloletý zabezpečené materiálne a bytové podmienky (strava, ošatenie,
bývanie), avšak nie sú tu predpoklady na napĺňanie jeho citových a emocionálnych potrieb vo väčšom

rozsahu ako v domácnosti bývalého manžela. K tomuto záveru správne dospel aj súd prvej inštancie,
na ktorého odôvodnenie uvedené v bode 56 napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje bez
potreby dané dôvody opakovať. Odvolací súd dopĺňa, že v konaní bolo dokazovaním vykonaným súdom
prvej inštancie spoľahlivo preukázané, že bývalý manžel navrhovateľky reálne a dlhodobo vykonávakaždodennúosobnústarostlivosťomaloletého,pričommedzinímamaloletýmvznikloúzkeemocionálne
puto. Znalecký posudok a písomné vyjadrenie znalca (uvedené v bodoch 15. a 20. odôvodnenia), správy
kolízneho opatrovníka (uvedená v bode 22. a 20. odôvodnenia) a ďalšie vykonané dôkazy jednoznačne

preukázali, že prostredie, ktoré táto osoba dieťaťu poskytuje, je harmonické, emocionálne bezpečné
a stabilné. Maloletý má k tejto osobe vzťah, ktorý mu poskytuje pocit istoty a predvídateľnosti. Práve
potreba predvídateľnosti a zotrvania v známom prostredí bola znalcom identifikovaná ako kľúčová pre
zdravý psychický vývin maloletého vzhľadom na jeho osobnostné nastavenie a vývinové potreby.

40. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo nepochybne preukázané, že maloletý je
dlhodobo stabilizovaný vo výchovnom prostredí bývalého manžela navrhovateľky, v jeho domácnosti má
vytvorené vhodné materiálne, výchovné a emočné zázemie, má v jeho okolí vybudované silné sociálne
väzby (spolužiaci, kamaráti, školské prostredie), a predovšetkým zo zisteného názoru maloletého
dieťaťa prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ale aj súdom prvej inštancie ustanoveným znalcom
Mgr. et Mgr. Martinom Balkom vyplynula konzistentná a opakovane vyjadrená vôľa zotrvať v tejto

starostlivosti. Súd prvej inštancie správne poukázal na výsledky znaleckého dokazovania (znalecký
posudok, ako aj jeho následné doplňujúce vyjadrenie zo dňa 17.05.2024), ktoré sú jednoznačné v
záveroch, že zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky by bolo v rozpore
s vývinovými potrebami maloletého, jeho stabilitou, kontinuitou výchovného prostredia a aj jeho priamo
vyjadrenými preferenciami. Znalecký záver o rizikovosti takéhoto zásahu do stabilného prostredia

nebol akokoľvek podstatne spochybnený navrhovateľkou v podanom odvolaní, v ktorom sa obmedzila
na polemiku so závermi znalca, avšak bez predloženia relevantných dôkazov. Taktiež za relevantné
nepovažoval odvolací súd námietky navrhovateľky, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz –
výsluch znalca, ktorý nezodpovedal jej ďalšie písomné otázky. Táto námietka nie je dôvodná, pretože
na pojednávaní dňa 10. septembra 2024 navrhovateľka výslovne vyhlásila, že na výsluchu znalca ani

na zodpovedaní svojich otázok netrvá. Ani odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie vzhľadom na argumentáciu uvedenú v odôvodnení nepovažoval za potrebné navrhnuté
dôkazy vykonať, ako aj s poukazom na dodatočné písomné vyjadrenie znalca zo dňa 17.05.2024. Aj
podľanázoruodvolaciehosúdutakétodokazovanieužnebolorelevantné,keďženebolospôsobilézvrátiť
výsledok tohto konania, nakoľko skutočnosti právne významné pre rozhodnutie vo veci, mal súd prvej

inštancie dostatočne a nesporne preukázané inými dôkazmi a rozhodol na základe viacerých faktorov
(bod 56. odôvodnenia rozhodnutia).

41. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že aj podľa kolízneho opatrovníka je zotrvanie
maloletého v starostlivosti bývalého manžela navrhovateľky v jeho najlepšom záujme, a to i za

predpokladu, že navrhovateľka spĺňa všeobecné predpoklady podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine.
Osobnostná, morálna či materiálna spôsobilosť sama o sebe nie je postačujúca – v prípade existencie
viacerých vhodných osôb je rozhodujúcim kritériom najlepší záujem dieťaťa, pričom odňatie zo
stabilného výchovného prostredia v rozpore so závermi znalca, zo šetrenia kolízneho opatrovníka
a v neposlednom rade aj vysloveným názorom maloletého proti jeho vôli nemožno považovať za takýto

najlepší záujem. Z uvedeného dôvodu odvolací súd neprihliadol na odvolacie námietky navrhovateľky
týkajúce sa nezohľadnenia vyjadrení biologickej matky a starých rodičov, ktorí potvrdili obštrukcie pri
styku zo strany náhradného otca a vyjadrili podporu navrhovateľke, ako aj väzieb so súrodencami
maloletého, ktorí sú v starostlivosti starých rodičov maloletého zo strany navrhovateľky.

42. Argumentácia navrhovateľky, že má ako príbuzná „prednosť“ pred bývalým manželom, ktorý nie
je biologickým príbuzným, nie je dôvodná. Ustanovenie § 45 Zákona o rodine žiadnu takúto právnu
domnienku nezakladá. Súd má síce preferovať biologickú rodinu pred inými osobami, ale len za
predpokladu, že to je v záujme maloletého dieťaťa, čo v danom prípade preukázané nebolo. Naopak,
psychologickévyšetreniaastanoviskákolíznehoopatrovníkapreferenciunavrhovateľky(akovhodnejšiu

osobu) nepreukázali. Navrhovateľka ďalej tvrdila, že súd prvej inštancie nezohľadnil význam jej
výchovného pôsobenia v predchádzajúcom živote maloletého, o ktorého sa prakticky od jeho narodenia
starala. K tomu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie túto skutočnosť nepoprel a uznal jej dôležitú
úlohu v predchádzajúcom období života maloletého. Rozhodujúcim kritériom však nebola minulosť,
ale aktuálny najlepší záujem dieťaťa podľa Čl. 5 Zákona o rodine. Ten bol presvedčivo vyhodnotený

v prospech zotrvania maloletého v prostredí bývalého manžela navrhovateľky, ktorý mu zabezpečuje
stabilné a harmonické zázemie. Nie je pravdivé ani tvrdenie navrhovateľky, že iba z jej iniciatívy sa aj
bývalý manžel mohol starať o maloletého, nakoľko zákonné ustanovenia upravujúce náhradnú osobnú
starostlivosť pripúšťajú zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti aj iba jedného z manželov, pričommaloletý bol zverený do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželov, teda záujem mal aj bývalý
manžel. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie vrátane
výsluchov, správ kolízneho opatrovníka a znaleckého posudku, vrátane písomného vyjadrenia znalca,

z ktorých jednoznačne vyplynulo, že prostredie bývalého manžela navrhovateľky je pre maloletého
zhľadiskazabezpečeniajehoďalšiehopriaznivéhopsychosociálnehoaosobnostnéhovývinubezpečné,
funkčné, podporné a psychologicky vhodné; žiadne relevantné dôkazy o opaku predložené neboli,
ani ich odvolací súd preskúmaním obsahu spisu nezistil. Súčasne odvolací súd poukazuje na dikciu
ustanovenia § 47 ods. 1 pís. f/ a 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorého ak zanikla náhradná osobná

starostlivosť podľa odseku 1 písm. f) a rodičia maloletého dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov,
ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ponechať maloleté
dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho
citové väzby a stabilitu výchovného prostredia, ktoré ustanovenie súd prvej inštancie správne aplikoval
berúc do úvahy doterajší priebeh náhradnej osobnej starostlivosti, počas ktorej sa maloletý nachádzal

vovýchovnomprostredíbývaléhomanželanavrhovateľkysprihliadnutímktomu,žebiologickírodičianie
sú schopní zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloletého. Preto aj odvolací súd dospel k rovnakému
záveru ako súd prvej inštancie a síce, že v najlepšom záujme maloletého je jeho zverenie do náhradnej
osobnej starostlivosti bývalého manžela navrhovateľky, ktorý svojím skutočným a dlhodobým záujmom
o maloletého, ako i preukázaním vhodnosti podmienok a osobnostných predpokladov poskytol nielen

súdu prvej inštancie dostatočnú záruku, že maloletý bude šťastný a jeho potreby budú po všetkých
stránkach naplnené. Biologickej rodine zároveň nič nebráni, aby v prípade záujmu zostali súčasťou
života maloletého, keďže bývalý manžel navrhovateľky im v styku nebráni a ak by k tomu došlo, je možné
cestou súdu zjednať nápravu. V tejto súvislosti odvolací súd nemôže prisvedčiť odvolacej námietke
navrhovateľky, že bývalý manžel jej a aj jej biologickej rodine bráni v styku s maloletým, poukazujúc na

nariadenéneodkladnéopatrenia,akoajkonanieovýkonrozhodnutia,pretožezobsahupodanísamotnej
navrhovateľky (odvolanie, odvolacia replika) vyplynulo, že v reálnom čase udržiavala a aj udržiava
kontakt s maloletým a tento kontakt s ostatnou biologickou rodinou aktívne napomáha rozvíjať, kontakt
je pravidelný – buď priamy, alebo sprostredkovaný, keď sama uviedla, že len vďaka jej aktívnej snahe
dochádza k zachovaniu súrodeneckých a medzigeneračných väzieb maloletého s jeho biologickými

príbuznými. Navrhovateľka výslovne uviedla, že kontakt maloletého s jeho súrodencami a starými
rodičmi je zabezpečený výlučne jej zásluhou, čo nebolo vo veci nijako vyvrátené, ani spochybnené.
Rovnako tak navrhovateľka komunikovala s maloletým aj v súvislosti s navrhovanou úpravou styku
počas sviatkov, čo preukazuje zachované osobné väzby medzi nimi. Za právne i skutkovo významné
odvolací súd považuje aj to, že z obsahu spisu je zrejmé, že napriek sťaženej komunikácii medzi

navrhovateľkou a jej bývalým manželom sa navrhovateľka s maloletým stretáva, komunikujú spolu
a maloletý ju vníma ako blízku osobu, matku, s ktorou má vytvorený dôverný vzťah. Aj z uvedených
dôvodov s prihliadnutím na vyjadrenie bývalého manžela navrhovateľky nie je relevantná námietka
navrhovateľky, že jej bývalý manžel bránil po nariadení neodkladného opatrenia v styku s maloletým. Z
rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24CoE/21/2023, na ktoré navrhovateľka poukázala, totiž

vyplýva, že bývalý manžel neplnil povinnosť podľa exekučného titulu – neodkladného opatrenia, keď
ju plnil podľa dodatočne modifikovaného režimu styku dohodnutom dňa 10.10.2022, ktorý sa realizoval
pravidelne a bez problémov počas bežného školského roka — každé utorky, párne štvrtky a každý druhý
víkend — a navrhovateľka ho sama označila za adaptačný model. Tiež takto vyplynulo, že aj keď k
výkonu styku nedochádzalo striktne podľa pôvodného exekučného titulu (neodkladného opatrenia zo

dňa 31.05.2022), kontakt medzi navrhovateľkou a maloletým prebiehal. Vzhľadom na uvedené, ako aj
na ďalšie nariadené neodkladné opatrenia, ktorých predmetom bola výlučne úprava špecifického styku
navrhovateľky s maloletým počas prázdnin a sviatkov, nemožno preto dospieť k záveru, vyvodenom
navrhovateľkou, že jej, ako aj jej rodine, bývalý manžel bránil v styku s maloletým.

43. Vzhľadom na uvedené závery odvolací súd odvolacie námietky navrhovateľky, že zo strany súdu
prvej inštancie tiež došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu vykonaných dôkazov nepovažoval za dôvodné
a dopĺňa, že vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie bolo vykonané celkom nepochybne v súlade
s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov
nebolo možné súdu prvej inštancie vyčítať žiadne pochybenia a ani polemizovať s jeho skutkovými

závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Navrhovateľka tvrdila, že vykonané dokazovanie
vo svojom súhrne svedčí o tom, že u nej má maloletý vytvorené vhodné podmienky, ale súd prvej
inštancie tieto dôkazy vyhodnotil nesprávne, v jej neprospech. Ani takýto názor odvolací súd nezdieľa.
Z vykonaných dôkazov síce vyplynulo, že maloletý má u nej tiež vytvorené dostatočné materiálnepodmienky, má k nej aj blízky vzťah, avšak odvolací súd opakovane poukazuje na skutočnosť, že súd
prvej inštancie musel prihliadať - a správne i prihliadal - i na ostatné aspekty, ktoré determinujú najlepší
záujem dieťaťa z objektívneho pohľadu. Práve najlepší záujem dieťaťa je totiž základným hodnotovým

kritériom pri rozhodovaní vo všetkých veciach starostlivosti súdu o maloletých. V predmetnej veci
súd prvej inštancie tak správne rešpektoval individuálnosť danej veci spočívajúcej v odporučení
znalca stabilizovať rodinnú situáciu pokračovaním náhradnej osobnej starostlivosti bývalého manžela
navrhovateľky vzhľadom na odmietavý postoj maloletého k zmene doterajšej starostlivosti a výraznú
preferenciu zotrvania v domácom prostredí náhradného otca a intuitívnu potrebu udržať stabilitu po

predchádzanej životnej neistote; z uvedených dôvodov znalec vyhodnotil, že snaha navrhovateľky
o zmenu by mohla byť kontraproduktívna a viesť k zhoršeniu psychickej pohody maloletého.

44. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku v časti zverenia maloletého
do náhradnej osobnej starostlivosti bývalého manžela navrhovateľka vrátane závislých výrokov potvrdil
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

45. Odvolací súd vzhľadom na podané odvolanie navrhovateľka proti časti výroku o úprave styku
smaloletýmsazaoberalajvýrokomupravujúcimstykpočaszimnýchprázdnin.Navrhovateľkavodvolaní
navrhla alternatívnu úpravu, podľa ktorej by bol upravený jej styk s maloletým každý nepárny kalendárny
rok v období od 1. dňa zimných prázdnin od 17:00 hod. do 30.12. do 17:00 hod. a každý párny

kalendárny rok v období od 30.12. od 17:00 hod. do posledného dňa zimných prázdnin do 17:00
hod. Takýto návrh však nerešpektuje potrebu rovnomerného rozdelenia sviatočných dní medzi oboch
náhradných rodičov a opomína aj stabilizačný aspekt plynulého harmonogramu v období Vianoc a
Nového roka. Úprava zvolená súdom prvej inštancie rozdeľuje zimné prázdniny v pravidelných 3–5
dňových intervaloch medzi navrhovateľku a bývalého manžela tak, že každý z náhradných rodičov má

možnosť prežiť sviatky s maloletým vo významných dátumoch (napr. raz Vianoce, raz Silvester), čím je
zabezpečená vyváženosť, spravodlivosť a predvídateľnosť. Tento model podporil aj kolízny opatrovník
a zhoduje sa so stanoviskom bývalého manžela. Nie je tak dôvodná odvolacia polemika navrhovateľky,
ktorá takto upravený styk v časti vianočných prázdnin označila za jednostranný a nezohľadňujúci
potrebu maloletého na kontinuálny a rytmizovaný priebeh sviatkov. Odvolací súd pritom nezistil žiadnu

prekážku brániacu navrhovateľke realizovať jej styk s maloletým v rozsahu upravenom napadnutým
rozhodnutím, ktorý je sám o sebe dostatočne široký, poskytuje navrhovateľke možnosť intenzívneho
kontaktu počas dôležitých dní v zimnom období, nebráni rozvíjaniu ich vzťahu, ako aj s blízkou,
biologickou rodinou maloletého a súčasne rešpektuje potrebu dieťaťa na zotrvanie v stabilnom prostredí
s jasnými pravidlami, potrebu predvídateľnosti a vyváženého kontaktu s navrhovateľkou a jej bývalým

manželom ako náhradnými rodičmi, a tým princíp najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa.

46. Návrh navrhovateľky na úpravu styku počas sa javí skôr ako vyhovujúci jej samej, keďže
nebol odôvodnený akýmikoľvek špecifickými výnimočnými okolnosťami na strane maloletého. V tejto
súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že východiskom pre akúkoľvek úpravu styku nie sú

predstavy jednotlivých účastníkov konania, ale objektívne potreby a záujmy maloletého dieťaťa. Súdom
prvej inštancie zvolený režim po 3–5 dňových blokoch, ktorý sa každoročne strieda, zaručuje obom
náhradným rodičom kontakt v hlavných fázach sviatkov (Vianoce aj Nový rok), a súčasne rešpektuje aj
odporúčania znalca. Aj kolízny opatrovník sa vyslovil v prospech rozdelenia sviatkov v rozsahu, v akom
ho upravil súd prvej inštancie.

47. Z týchto dôvodov odvolací súd nenašiel dôvod na zmenu napadnutého výroku v časti úpravy styku
navrhovateľky s maloletým počas vianočných sviatkov, ktorá je v súlade so skutkovými zisteniami,
zákonom a najlepším záujmom dieťaťa. Úprava zimných prázdnin zvolená súdom prvej inštancie
primerane rozdeľuje sviatočné obdobie medzi oboch náhradných rodičov, a to v logicky ohraničených

intervaloch, ktoré majú z hľadiska času dostatočnú dĺžku na vytváranie spoločných rodinných zážitkov.
Súd prvej inštancie zároveň vhodne prihliadol na návrh náhradného otca, ktorý pri úprave sviatkov
navrhoval riešenie odrážajúce doterajšiu prax a funkčný režim styku, najmä s ohľadom na prípravu
dieťaťa do školy po prázdninách. a teda za plne súladný s pedagogicko-psychologickými potrebami
dieťaťa, ako aj so závermi kolízneho opatrovníka, ktorý podporil úpravu styku v súlade s návrhom

náhradného otca a neidentifikoval žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zásah do režimu zimných
prázdnin vo forme navrhovanej navrhovateľkou.48. Vedený týmito úvahami odvolací súd vyhodnotil preto odvolanie navrhovateľky aj v tejto časti ako
neopodstatnené, keďže v ňom neboli uvedené žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnila
správnosť napadnutého rozhodnutia, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti

napadnutého výroku V zimných prázdnin z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 2 Civilného
sporového poriadku potvrdil, vrátane správneho výroku trovách konania.

49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

file_0.jpg

file_1.wmf

file_2.jpg

file_3.wmf

2

6
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa

na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u
ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o
predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanieprípustnépodľa§421Civilnéhosporovéhoporiadkumožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie

spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

Civilného sporového poriadku).