Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 19, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 31K/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125203783
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Muziková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4125203783.6

Uznesenie

Okresný súd Nitra, v právnej veci začatého konkurzného konania na majetok dlžníka: LM TRADING
s.r.o., sídlo ul. Cintorínsky rad 14, 945 05 Komárno, IČO: 46 014 624, ktorého predbežným správcom je:
JUDr. Peter Bojda, so sídlom kancelárie Topoľčianska 31/61, 949 01 Nitra - Dražovce, značka správcu
S1828, o návrhu veriteľa: Daňový úrad Nitra, sídlo Damborského 5, 949 01 Nitra, IČO: 424995000014,
na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka: LM TRADING s.r.o., sídlo ul. Cintorínsky rad 14, 945
05 Komárno, IČO: 46 014 624.

II. Súd má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (t. j. na vyhlásenie
konkurzu) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu
a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení.

III. Súd ustanovuje do funkcie správcu: JUDr. Peter Bojda, so sídlom kancelárie Topoľčianska 31/61,
949 01 Nitra - Dražovce, značka správcu S1828.

IV. Súd vyzýva veriteľov, aby prihlásili pohľadávky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate,

prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia
konkurzu. Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „ZKR“) a musí spĺňať náležitosti podľa § 29 ZKR.

V. Súd ukladá správcovi podať súdu (1.) do 15 dní od ustanovenia do funkcie súdu podrobnú
písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (2.) do

35 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku
úpadcu a vykonaných úkonoch, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú správu o stave
zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (4.) najneskôr 5 dní pred konaním
prvej schôdze veriteľov štvrtú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu
a vykonaných úkonoch.

VI. Súd ukladá správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka
spôsobom podľa článku 54 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015
o insolvenčnom konaní v účinnom znení známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí
majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej
republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

VII. Predbežný správca: JUDr. Peter Bojda, so sídlom kancelárie Topoľčianska 31/61, 949 01 Nitra
- Dražovce, značka správcu S1828, má nárok na paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1.500,-
eur, a za tým účelom ukladá učtárni Okresného súdu Nitra, aby po právoplatnosti uznesenia na
účet predbežného správcu vyplatila uvedenú sumu z preddavku zloženého navrhovateľom na úhradu
odmeny a výdavkov predbežného správcu, evidovaného pod položkou registra 18/2025, druh trov
konania D19. o d ô v o d n e n i e :

1. Súd uznesením č. k. 31K/8/2025 – 44 z 23. apríla 2025, právoplatným dňa 01.05.2025, rozhodol
podľa § 14 ods. 1 vety štvrtej v spojení s ods. 3 ZKR o začatí konkurzného konania na majetok dlžníka,

označeného v záhlaví, a to na základe návrhu veriteľa, označeného v záhlaví, na vyhlásenie konkurzu
na majetok dlžníka. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 82/2025 dňa 30.04.2025.
Nasledujúcim dňom, t. j. 01.05.2025 sa začalo konkurzné konanie (§ 14 ods. 3 v spojení s § 199 ods.
9 ZKR).

2. Súd následne uznesením č. k. 31K/8/2025 – 60 z 25. júna 2025, právoplatným dňa 02.07.2025, podľa

§ 19 ods. 1 písm. d) v spojení s § 21 ods. 5 a § 40 ZKR ustanovil dlžníkovi predbežného správcu – JUDr.
Peter Bojda (značka správcu S1828) a uložil mu okrem iného zistiť, či majetok dlžníka bude postačovať
aspoň na úhradu nákladov konkurzu a podať súdu najneskôr do 45 dní od ustanovenia do funkcie
záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom
vestníku č. 124/2025 dňa 01.07.2025.

3. Predbežný správca doručil súdu tri priebežné správy o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných
úkonoch a dňa 12.08.2025 bola súdu doručená záverečná správa (v poradí štvrtá správa predbežného
správcu) o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka.

4. Predbežný správca v priebežných správach na základe žiadostí o súčinnosť štátnych orgánov uviedol,
že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Komárne mu oznámilo, že dlžník v informačnom systéme
evidencie vozidiel MV SR nemá ani nemal evidované žiadne motorové vozidlá v období posledných
5 rokov. Predbežný správca na základe poskytnutej súčinnosti bankami zistil, že dlžník nemal vedený
firemný bankový účet v Tatra banke, a.s., v Raiffeisen banke, v Tatra Asset Management, správ. spol.,

a.s., ZUNO BANK AG, OTP Banka Slovensko, a.s., VÚB, a.s., ani v Slovenskej sporiteľni, a.s., a rovnako
tak ani v ČSOB, a.s. za posledných 5 rokov. Z odpovede Geodetického a katastrálneho úradu vyplynulo,
že dlžník je vlastníkom nehnuteľností v okrese Poltár; spoločnosť nebola ani nie je klientom mBank S.A.;
nemáanemalavcentrálnomdepozitárizriadenýúčetmajiteľacennýchpapierovaniejeaniregistrovaná
ako akcionár listinných akcií na meno.

5. Predbežný správca v záverečnej správe uviedol, že vykonanými lustráciami zistil, že dlžník je
vlastníkom nehnuteľností, vedených Okresným úradom Poltár, obec A., kat. úz. A., zapísaných na LV č.
XXX ako parcely registra „E“ evidované na katastrálnej mape a to parc. č. XXXX – záhrada o výmere
51998 m2 a parc. č. XXXX – orná pôda o výmere 16319 m2, ktoré sú umiestnené mimo územia obce,
a ktorých hodnota je cca 38.940,- eur, resp. 20.495,- eur, podľa inzerátov na realitných portáloch.

6. Predbežný správca uviedol, že požiadal o súčinnosť konateľa, resp. likvidátora spoločnosti.
Predmetná zásielka nebola doručená a to aj napriek opakovaným pokusom o doručenie. Uznesením
Okresného súdu Nitra č. k. 29CbR/691/2017 zo dňa 11.07.2019, pritom súd rozhodol o zrušení
spoločnosti s likvidáciou a do funkcie likvidátora vymenoval konateľa obchodnej spoločnosti – p. B.
C., ktorý predbežnému správcovi súčinnosť neposkytol. Je pritom predpoklad, že konateľ obchodnej

spoločnosti ako jej likvidátor pravdepodobne likvidáciu nevykonáva. Vzhľadom na hodnotu majetku
spoločnosti a daňové neodplatky, ktoré sú takmer vo výške 290.271,- eur možno predpokladať, že
spoločnosť je v úpadku.
7. Predbežný správca vykonal šetrenie aj v registri účtovných závierok, v ktorom nebol pre vybranú
účtovnú jednotku nájdený žiadny dokument, teda obchodná spoločnosť doposiaľ neuložila v registri

účtovných závierok žiadnu účtovnú závierku.

8. Predbežný správca je povinný skúmať či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov
konkurzu aj v kontexte existencie pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie
konkurzu v mene dlžníka, ktorá je vo výške 12.500,- eur, preto skúmal, či povinná osoba neporušila

povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Keďže však predbežný správca nedisponoval
účtovníctvom dlžníka, nebolo možné relevantne zistiť skutočnosť, či došlo k porušeniu povinnosti včas
podať návrh na vyhlásenie konkurzu, avšak je predpoklad, že táto povinnosť podať návrh určite vznikla
skôr ako bol podaný veriteľský návrh, a to aj s poukazom na údaje o zistenom majetku dlžníka.9. Predbežný správca rovnako skúmal, či existuje hodnota majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený
v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť.
Predbežný správca uviedol, že z odpovedí, ktoré mu boli doručené v rámci jeho žiadostí o poskytnutie

súčinnosti, vyplýva, že v posledných piatich rokoch nedošlo k prevodom majetku na tretie subjekty,
čím nedošlo ani k zmenšeniu majetku v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno predpokladať
odporovateľnosť.

10. Predbežný správca v záverečnej správe uzavrel, že dlžník disponuje nehnuteľným majetkom,

konkrétne záhradou a ornou pôdou v obci Sušany, a rovnako je dôvodný predpoklad, že došlo
k porušeniu povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu, keď likvidátor spoločnosti je zároveň
konateľom aj spoločníkom spoločnosti. Predbežný správca dospel k záveru, že majetok dlžníka (spolu
so zmluvnou pokutou a nehnuteľným majetkom) postačuje a prevyšuje hodnotu 6.500,- eur, ktorú ako
hranicu pre vyhlásenie konkurzu stanovuje vyhláška č. 665/2005 Z. z. v § 9 ods. 1, a preto mal za to,
že sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu.

11. Podľa § 19 ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (inak aj len „zákon
o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, (d/) a
súd má pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, bez zbytočného
odkladu po tom, čo zistí, že tu nie sú dôvody na iné rozhodnutie ako vyhlásenie konkurzu, ustanoví

dlžníkovi predbežného správcu; o návrhu v tomto prípade rozhodne v lehote podľa § 20 ods. 1.

12. Podľa § 20 ods. 1 ZKR, ak súd v konkurznom konaní po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného
správcu, zistí, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, konkurzné
konanie pre nedostatok majetku zastaví. Inak na majetok dlžníka najneskôr do 10 dní od podania

záverečnej správy predbežného správcu vyhlási konkurz.

13. Podľa § 9 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005
Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „vyhláška č. 665/2005 Z. z.“), (1) súd zastaví konkurzné
konanie pre nedostatok majetku vedené podľa prvej hlavy druhej časti zákona (§ 20 ods. 1 zákona)

vtedy, ak zistí, že majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6 500 eur. (2) Hodnotu majetku súd posúdi najmä
podľa zoznamu majetku predloženého dlžníkom, vyjadrenia predbežného správcu, prípadne dôkazov
predložených účastníkmi konania. Pri posúdení hodnoty majetku sa prihliada aj na hodnotu majetku,
o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene
predpokladať ich odporovateľnosť, podľa vyjadrenia predbežného správcu, dlžníka, prípadne dôkazov

predložených účastníkmi konania.
14. Podľa § 21 ods. 1 ZKR, predbežný správca zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň
na úhradu nákladov konkurzu; predbežný správca je pritom povinný vychádzať aj z hodnoty majetku,
o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene
predpokladať ich odporovateľnosť a z hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu

na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka. Predbežnému správcovi patria pri zisťovaní majetku dlžníka
rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Súd
môže v súvislosti so zisťovaním majetnosti dlžníka ukladať predbežnému správcovi pokyny, ktorými je
predbežný správca viazaný. Predbežný správca je povinný o svojich zisteniach priebežne informovať
súd a najneskôr do 45 dní od ustanovenia podať súdu záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti

dlžníka. Ak dlžník neposkytne predbežnému správcovi potrebnú súčinnosť, súd môže lehotu na podanie
záverečnej správy o 15 dní predĺžiť.

15. Podľa § 22 ods. 1 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby
v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania

pohľadávok odkazom na príslušné ustanovenia tohto zákona. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil
predbežného správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu.

16. Podľa § 40 ods. 1 vety poslednej ZKR, uznesenie o ustanovení správcu súd bezodkladne zverejní
v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí úpadcovi (dlžníkovi) a správcovi.

17. Podľa § 41 ZKR, súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu. Súd je
pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného
konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. Ak dochádza k prieťahom aleboporušovaniu povinností ustanovených týmto zákonom, môže súd uložiť správcovi vykonanie potrebných
opatrení na odstránenie nedostatkov. Nesplnenie povinnosti uloženej súdom je závažným porušením
povinnosti správcu.

18. Podľa § 12 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ak správca do 15 dní od ustanovenia do funkcie nepodá
súdu podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných
úkonoch, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu
druhú podrobnú správu o týchto skutočnostiach do 35 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna

odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu tretiu podrobnú správu o týchto
skutočnostiach do 50 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo
základnej sumy. Ak správca nepodá súdu štvrtú podrobnú správu o týchto skutočnostiach najneskôr 5
dní pred konaním prvej schôdze veriteľov, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy.
Ak pred konaním prvej schôdze veriteľov došlo k výmene správcu alebo k skráteniu lehôt, pri znížení
paušálnej odmeny správcu sa na to prihliadne tak, aby správcovi riadne vykonávajúcemu funkciu pred

konaním prvej schôdze veriteľov nebola podľa tohto ustanovenia neodôvodnene znížená jeho paušálna
odmena.

19. Podľa § 197 ods. 6 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie
súd poučí účastníkov o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku

zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky
súd neprihliada.

20. Podľa § 197 ods. 7 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie
alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd vo výroku určí medzinárodnú právomoc súdu

podľa osobitného predpisu3b) a uloží správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu.26)
21. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 3b) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7
ZKR je čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom
konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení.

22. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 26) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7
ZKR je Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie
Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 01; Ú. v. ES L 160, 30. 6. 2004) v platnom znení (a) Nariadenie (EÚ) č. 2015/848
v platnom znení.

23. Podľa čl. 2 ods. 4., ods. 7, ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848
z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení (ďalej aj len „nariadenie o insolvenčnom
konaní“ alebo „nariadenie č. 2015/848“), na účely tohto nariadenia: (4) „insolvenčné konanie“ sú
konania uvedené v prílohe A; (7) „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: i) rozhodnutie
akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení začatia takéhoto konania a ii)

rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu, (8) „okamih začatia konania“ je okamih, v ktorom rozhodnutie
o začatí insolvenčného konania nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné.

24. Podľa čl. 3 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, právomoc začať insolvenčné konanie majú
súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len

„hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne
vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami.
25. Podľa čl. 3 ods. 1., pododsek prvý nariadenia o insolvenčnom konaní, v prípade spoločnosti alebo
právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo,
ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo

do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie
insolvenčného konania.
26. Podľa čl. 4 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie
insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí
insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je

právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2.27. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní, dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže proti
rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde, a to na
základe medzinárodnej právomoci.

28. Podľa čl. 54 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, hneď po začatí insolvenčného konania
v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom
okamžite informuje známych zahraničných veriteľov.
29. Podľa čl. 2 ods. 12 nariadenia o insolvenčnom konaní, na účely tohto nariadenia: „zahraničný veriteľ“

je veriteľ, ktorý má svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako
je štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia
členských štátov.
30. Predmetom tohto rozhodovania súdu po doručení záverečnej správy predbežného správcu
o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka je rozhodovanie podľa § 20 ods. 1 ZKR v nadväznosti na § 19
ods. 1 písm. d) časť vety za bodkočiarkou ZKR o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka alebo zastavení

konkurzného konania pre nedostatok majetku.

31. Relevantným vo vzťahu k rozhodovaniu podľa § 20 ods. 1 ZKR je vykonávacia vyhláška k zákonu
o konkurze a reštrukturalizácii – vyhláška č. 665/2005 Z. z., ktorá v § 9 ods. 1 ustanovuje hodnotu
majetku, ktorej nedosiahnutie je dôvodom zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku,

ktorou je 6.500,- eur, a v ods. 2 demonštratívne uvádza podklady, najmä na základe ktorých má súd
skutkové zistenie o hodnote majetku dlžníka urobiť, pričom toto úzko súvisí aj s náležitosťami záverečnej
správy predbežného správcu podľa § 21 ods. 1 ZKR.

32. Vychádzajúc z uvedeného, súd v prejednávanej veci podľa § 20 ods. 1 ZKR v spojení s § 9 vyhlášky

č. 665/2005 Z. z. posudzoval, či majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6.500,- eur, čo je jedinou podmienkou
pre rozhodnutie, či súd podľa § 20 ods. 1 ZKR konkurzné konanie zastaví pre nedostatok majetku
(ak táto podmienka je naplnená) alebo vyhlási konkurz (ak nie je splnená podmienka pre zastavenie
konkurzného konania pre nedostatok majetku).

33. Súd pri stanovení hodnoty majetku dlžníka (za účelom posúdenia, či tento nemá hodnotu ani 6.500,-
eur alebo či aspoň túto hodnotu dosahuje), vychádzajúc podľa § 9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. zo
záverečnej správy predbežného správcu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, zistil, že predbežný
správca sa pri stanovení hodnoty majetku dlžníka v záverečnej správe podľa § 21 ods. 1 ZKR zaoberal
aj tým, či má na hodnotu majetku dlžníka vplyv existencia prípadnej pohľadávky zo zodpovednosti za

nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka, ktorá je podľa § 11 ods. 2 ZKR vo výške
12.500,- eur, pričom dospel k záveru – že je predpoklad, že povinnosť podať návrh na vyhlásenie
konkurzu určite vznikla skôr ako bol podaný veriteľský návrh, a to aj s poukazom na údaje o zistenom
nehnuteľnom majetku. Predbežný správca rovnako uviedol, že žiadna účtovná závierka nie je v registri
účtovných závierok uložená.

34. Súd k uvedenému dopĺňa, že hoci vzhľadom na absenciu účtovníctva predbežným správcom jej
splnenie spolu so splnením ostatných podmienok predlženia nie je možné v tomto štádiu konania
jednoznačne posúdiť, avšak to ani nie je úlohou konkurzného súdu rozhodujúceho po podaní záverečnej
správy predbežného správcu o tom, či sú splnené podmienky na zastavenie konkurzného konania pre

nedostatok majetku alebo na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, uvedené nasvedčuje splneniu
jednej z kumulatívnych podmienok úpadku dlžníka vo forme predlženia podľa § 3 ods. 3 ZKR.

35. Relevantné v tomto konaní, ako to vyplýva z rozhodovacej činnosti odvolacieho konkurzného súdu
(uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoKR/17/2021 z 01.07.2021) totiž nie je posudzovanie

úspešnosti konania o nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti podať návrh na
vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka včas, priebeh ani výsledok ktorého nie je konkurzný súd
pri tomto rozhodovaní akokoľvek hodnotiť či prejudikovať. Z uvedeného potom vyplýva, že súd pri
rozhodovaní podľa § 20 ods. 1 v spojení s § 21 ods. 1 ZKR vychádza aj z hodnoty pohľadávky zo
zodpovednostizanepodanienávrhunavyhláseniekonkurzuvmenedlžníkavtedy,aksúdanékonkrétne

skutočnosti odôvodňujúce predpoklad, že došlo k porušeniu povinnosti podať návrh na vyhlásenie
konkurzu včas.36. V celom období mal a aj má pritom dlžník ustanovený štatutárny orgán – konateľa B. C.,
ako to vyplýva aj z obchodného registra, ktorý bol zároveň uznesením Okresného súdu Nitra č. k.
29CbR/691/2017 z 11.07.2019 vymenovaný za likvidátora obchodnej spoločnosti, a teda musel mať

vedomosť o tom, že obchodná spoločnosť je v úpadku. Lehota na podanie návrhu na vyhlásenie
konkurzu podľa § 11 ods. 3 ZKR je pritom 30 dní odo dňa, kedy sa dlžník, ktorý je právnickou osobou,
dozvedel alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku.

37. Z ničoho pritom nevyplýva (vrátane konkurznej lustrácie), že by doposiaľ dlžník minimálne od r. 2019

návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok podal.

38. Z týchto dôvodov sa súd zhoduje s dostatočne odôvodneným záverom predbežného správcu o tom,
že existuje v prejednávanej veci predpoklad, že došlo k porušeniu povinnosti podať návrh na vyhlásenie
konkurzu v mene dlžníka včas, a preto je pri posúdení toho, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň
na úhradu nákladov konkurzu nutné vychádzať aj z hodnoty uvedenej pohľadávky podľa § 11 ods. 2

ZKR vo výške 12.500,- eur.
39. Súd preto v prejednávanej veci dospel k záveru, že ak z vyjadrenia správcu, ktoré je podľa §
9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. jedným z podkladov na základe ktorých súd ustaľuje hodnotu
majetku dlžníka, rozhodujúcu pre rozhodnutie podľa § 20 ods. 1 ZKR (aj v nadväznosti na § 19 ods. 1
písm. d/ ZKR), vyplynie odôvodnený predpoklad existencie budúcej pohľadávky spočívajúcej v nároku

dlžníka na zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2 ZKR vo výške 12.500,- eur, čo v prejednávanej veci zo
skutočností uvedených predbežným správcom súdom vyplynul, ako je uvedený aj v predchádzajúcej
časti odôvodnenia, je povinný na hodnotu tejto pohľadávky prihliadať, keďže v tomto štádiu konkurzného
konania nie je oprávnený žiadnym spôsobom prejudikovať priebeh ani výsledok konania podľa § 74a
ZKR, v ktorom je predmetný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 ZKR uplatňovaný.

40. Keďže je teda v prejednávanej veci daný dôvodný predpoklad existencie budúcej pohľadávky
voči štatutárnemu orgánu na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 ZKR, pričom súd nie je
pri rozhodovaní podľa § 20 ods. 1 ZKR (v nadväznosti na § 19 ods. 1 písm. d/ ZKR) oprávnený
prejudikovať výsledok súdneho konania podľa § 74a ZKR, v ktorom musí byť za splnenia tam uvedených

podmienok predmetný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnený (a teda neposudzuje komplexne,
či boli naplnené podmienky vzniku predmetného nároku alebo tieto splnené neboli alebo či splnené
boli, ale existujú okolnosti zbavujúce osobu podľa § 11 ods. 2 ZKR predmetnej povinnosti zaplatiť
zmluvnú pokutu), súd v prejednávanej veci dospel na základe uvedeného demonštratívne vymedzeného
podkladu v § 9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. – vyjadrenia predbežného správcu a vlastného

obstaraného podkladu –k záveru, že pri stanovení hodnoty majetku dlžníka je nutné v štádiu a za účelom
predmetnéhorozhodovaniapodľa§20ods.1ZKRvychádzaťajzhodnotypohľadávkyzozodpovednosti
za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorá je podľa § 11 ods. 2 ZKR vo výške 12.500,- eur.

41. Toto zistenie má potom bez ďalšieho za následok záver, že majetok dlžníka, zahŕňajúci podľa §

21 ods. 1 ZKR aj hodnotu pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu
v mene dlžníka včas, postačuje aspoň na úhradu nákladov konkurzu, keďže je aspoň vo výške 6.500,-
eur.

42. Súd pritom zdôrazňuje, že účelom inštitútu predbežného správcu podľa § 21 v spojení ZKR je práve

to, aby súd nevyhlásil konkurz na majetok dlžníka, ak nie je preukázané splnenie materiálnej podmienky
vyhlásenia konkurzu, ktorou je existencia majetku potrebného na úhradu nákladov konkurzného
konania. Súd môže podľa § 20 ods. 1 (a aj § 19 ods. 1 písm. d/) ZKR totiž vyhlásiť konkurz na majetok
dlžníka výlučne vtedy, ak je preukázaný a zistený v čase rozhodovania súdu taký majetok, ktorý postačí
aspoň na úhradu nákladov konkurzu. Ak by dlžník takýto majetok nemal, je na účastníkovi konania,

ak chce odvrátiť zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku po ustanovení predbežného
správcu, aby zložil na účet súdu preddavok na úhradu nákladov konkurzu podľa § 20 ods. 2 ZKR.
Účelom konkurzu je totiž najmä (aspoň pomerné) uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorý účel v prípade
nedostatku majetku potrebného na úhradu nákladov konkurzu nemožno dosiahnuť a vedenie konkurzu
za týchto okolností by bolo preto aj v rozpore s princípom hospodárnosti konania (§ 196 ZKR v spojení

s primerane aplikovaným čl. 17 CSP), keďže konkurz by bol vedený bez toho, aby účel konania bol
naplnený.43. Súd pre úplnosť dopĺňa, že v konaní nebolo podané žiadne vyjadrenie dlžníka a ani neboli vykonané
dôkazy na návrh účastníkov konkurzného konania, ktoré sú podľa § 9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z.
podkladom ustaľovania skutkového stavu ohľadom majetku dlžníka pri rozhodovaní podľa § 20 ods. 1

ZKR (aj v nadväznosti na § 19 ods. 1 písm. d/ ZKR) a ktoré by akokoľvek spochybňovali odôvodnený
predpoklad predbežného správcu o existencii budúcej pohľadávky dlžníka podľa § 11 ods. 2 ZKR na
zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok
dlžníka v jeho mene v zákonom stanovenej lehote. Prihliadajúc aj na tieto skutočnosti, predmetné
vyjadrenie predbežného správcu obsiahnuté v jeho záverečnej správe ohľadom pohľadávky dlžníka voči

štatutárnemu orgánu dlžníka podľa § 11 ods. 2 ZKR na zaplatenie zmluvnej pokuty za nepodanie návrhu
na vyhlásenie konkurzu v zákonom stanovenej lehote, nebolo ničím spochybnené.
44. Žiadny z účastníkov konkurzného konania nepredložil v zmysle § 9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z.
súdu žiadne dôkazy, ktoré by sa týkali preukázania hodnoty majetku dlžníka alebo existencie právnych
úkonov, pri ktorých by bolo možné odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť.

45. Súd z týchto dôvodov pri stanovení hodnoty majetku, so zohľadnením aj budúcich pohľadávok
a právnych úkonov dlžníka, pri ktorých by bolo možné predpokladať ich odporovateľnosť, vychádzal
podľa § 9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. primárne z vyjadrenia predbežného správcu obsiahnutého
v záverečnej správe, ktoré vyjadrenie predbežného správcu však podrobil vlastnému právnemu
posúdeniu.

46. Vzhľadom na už uvedené súd uzatvára, že zistená hodnota majetku dlžníka so zohľadnením hodnoty
odôvodnene predpokladaných budúcich pohľadávok dlžníka zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na
vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka vo výške 12.500,- eur a so zohľadnením hodnoty majetku, dosahuje
hodnotu aspoň 6.500,- eur (keďže len hodnota odôvodnene predpokladanej budúcej pohľadávky dlžníka

za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka má hodnotu 12.500,- eur), v dôsledku
čoho je v prejednávanej veci splnená podmienka na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka na návrh
veriteľa podľa § 19 ods. 1 písm. d) časť vety za bodkočiarkou v spojení s § 20 ods. 1 ZKR a v spojení
s § 9 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. a contrario.
47. Súd preto týmto uznesením v I. výroku podľa § 20 ods. 1 ZKR rozhodol o vyhlásení konkurzu na

majetok dlžníka.

48. Ak súd vyhlási konkurz, je povinný v tomto uznesení podľa § 22 ods. 1 ZKR súčasne (i/) ustanoviť
dlžníkovi podľa § 22 ods. 1 ZKR správcu a (ii/) vyzvať veriteľov, aby v zákonnej lehote (§ 28 ods. 2 ZKR)
prihlásili svoje pohľadávky, a (v poučení) poučiť veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok odkazom

na príslušné ustanovenia ZKR.

49. Čo sa týka ustanovenia správcu, súd uvádza, že v prejednávanej veci bol pred vyhlásením
konkurzu ustanovený dlžníkovi podľa § 19 ods. 1 písm. d) ZKR predbežný správca. Zákon o konkurze
a reštrukturalizácii v § 22 ods. 2 ZKR stanovuje, že ak súd v konkurznom konaní už ustanovil

predbežného správcu, do funkcie správcu ustanoví v uznesení o vyhlásení konkurzu predbežného
správcu.

50. Súd z týchto dôvodov v III. výroku tohto uznesenia podľa § 22 ods. 1 vety poslednej ZKR ustanovil
správcu v ňom uvedeného, ktorý bol predbežným správcom dlžníka, v IV. výroku podľa § 22 ods. 1

v spojení s § 28 ods. 1, ods. 2 vyzval veriteľov, ktorí majú pohľadávku, ktorá nie je pohľadávkou proti
podstate, aby prihlásili svoje pohľadávky prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená v základnej
prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu (a v poučení podľa § 22 ods. 1 ZKR poučil
veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok odkazom na príslušné ustanovenia ZKR, ktorými sú
ustanovenia § 28 ZKR o prihlasovaní pohľadávok, § 29 ZKR o náležitostiach prihlášky a § 30 ZKR

o nedostatkoch prihlášky).
51. Súd je oprávnený a súčasne povinný vykonávať dohľad nad správcom, a za tým účelom ZKR okrem
iného zveruje súdu oprávnenie v § 41 vyžadovať od správcu (okrem iného) správy o priebehu konania.
Súd pritom môže stanoviť správcovi povinnosť predkladať správy aj vo vopred stanovených lehotách.

52. Súd preto v V. výroku tohto uznesenia podľa § 41 ZKR uložil správcovi povinnosť predkladať súdu
podrobné písomné správy o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch,
a to v spojení s právnou úpravou paušálnej odmeny správcu, obsiahnutej v § 12 ods. 4 vyhlášky
č. 665/2005 Z. z., v počte a v lehotách, v ktorých je nepodanie podrobnej písomnej správy o stavezisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch spojené so znížením paušálnej
odmeny, teda mu uložil podať uvedené podrobné písomné správy (1.) do 15 dní od ustanovenia do
funkcie, (2.) do 35 dní od ustanovenia do funkcie, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie a najneskôr

do 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov.

53. V prípade, ak súd uznesením vyhlási konkurz, je jeho povinnosťou v tomto uznesení podľa § 197 ods.
7 ZKR jednak určiť medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu a jednak uložiť správcovi
povinnosti podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom, na ktorý odkazuje v poznámkach

pod čiarou použitých v § 197 ods. 7 ZKR je nariadenie o insolvenčnom konaní.

54. Čo sa týka určenia medzinárodnej súdnej právomoci vo vzťahu k cezhraničným insolvenčným
konaniam v rámci Únie okrem Dánska (recitál 88 nariadenia o insolvenčnom konaní), tak nariadenie
o insolvenčnom konaní v čl. 4 ods. 1 ustanovuje povinnosť súdu vždy bez návrhu preskúmať, či má
na insolvenčné konanie právomoc podľa čl. 3 (ktorá povinnosť súdu je prenesená aj do vnútroštátnej

právnej úpravy, a to už uvedeného § 197 ods. 7 ZKR), pričom v rozhodnutí o začatí insolvenčného
konania je súčasne povinný uviesť, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či
je založená na čl. 3 ods. 1 alebo 2.

55. Medzinárodnú súdnu právomoc upravuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 3, ktorý z hľadiska

systematiky rozlišuje hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1) a územné (teritoriálne) insolvenčné
konanie (čl. 3 ods. 2 až 4), ktoré môže prebiehať ako vedľajšie územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods.
2 a 3) alebo ako nezávislé územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 4). Hlavné insolvenčné konanie (čl.
3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní) má univerzálnu pôsobnosť, jeho snahou je zahrnúť všetok
majetok dlžníka do konkurznej podstaty a vyvolať účinky voči jeho veriteľom. Vo vzťahu k jednému

dlžníkovi môže byť na území Únie začaté len jedno hlavné insolvenčné konanie.

56. Právomoc začať hlavné insolvenčné konanie majú podľa čl. 3 ods. 1 vety prvej nariadenia
o insolvenčnom konaní súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných
záujmov dlžníka (ktorý koncept je v medzinárodnom a európskom insolvenčnom práve označovaný

skratkou COMI). Centrum hlavných záujmov dlžníka je definované v čl. 3 ods. 1 vete druhej nariadenia
o insolvenčnom konaní ako miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je
zistiteľné tretími stranami.

57. V tejto súvislosti, skôr ako súd pristúpi k skúmaniu COMI dlžníka a od toho odvodenej medzinárodnej

súdnej právomoci, je potrebné vymedziť, čo sa rozumie „rozhodnutím o začatí insolvenčného konania“,
ktorý pojem je používaný v čl. 3 až 5 nariadenia o insolvenčnom konaní upravujúcich medzinárodnú
súdnu právomoc, na účely slovenského konkurzného konania (ktoré je podľa prílohy A v nadväznosti
na čl. 2 ods. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní insolvenčným konaním v zmysle nariadenia
oinsolvenčnomkonaní,naktorésatotonariadeniepodľajehočl.1ods.1vzťahuje),atonajmävzhľadom

na to, že podľa vnútroštátneho práva sa konkurzné konanie začína uznesením o začatí konkurzného
konania (§ 14 ZKR).

58. Za použitia čl. 2 (najmä ods. 7 a ods. 8) nariadenia o insolvenčnom konaní je za „rozhodnutie o začatí
insolvenčného konania“ v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní nutné považovať v konkurznom

konaní podľa druhej časti ZKR (až) uznesenie o vyhlásení konkurzu (okrem iného) podľa § 20 ods.
1 ZKR, čomu zodpovedá aj výslovná vnútroštátna úprava obsiahnutá v § 197 ods. 7 ZKR, pretože
až toto rozhodnutie súdu je rozhodnutím spĺňajúcim kritériá stanovené v čl. 2 ods. 7 nariadenia
o insolvenčnom konaní (podľa ktorého „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: [i/]
rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení takéhoto konania a [ii/]

rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu), pričom okamih, kedy toto „rozhodnutie o začatí insolvenčného
konania“ (t. j. uznesenie o vyhlásení konkurzu podľa § 20 ods. 1 ZKR) nadobúda účinky, a to bez ohľadu
na to, či je rozhodnutie konečné, sa považuje podľa čl. 2 ods. 8 nariadenia o insolvenčnom konaní za
okamih začatia insolvenčného konania (na účely nariadenia o insolvenčnom konaní).

59. Vychádzajúc preto z uvedeného, rozhodnutím o začatí insolvenčného konania v zmysle nariadenia
o insolvenčnom konaní je v slovenskom konkurznom konaní uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu podľa
§ 20 ods. 1 ZKR, pričom okamih nadobudnutia jeho účinkov je okamihom začatia insolvenčného konaniav zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní. V tomto zmysle sú preto uvedené pojmy európskeho
insolvenčného práva používané aj v tomto rozhodnutí (pokiaľ ide o aplikáciu jeho noriem).

60. Čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje vo vzťahu k určeniu centra hlavných záujmov
dlžníka v pododseku prvom až treťom tri vyvrátiteľné právne domnienky v závislosti od druhu dlžníka,
ktoré sa za splnenia v nich uvedenej podmienky uplatnia pri určovaní COMI dlžníka (a v takom prípade
– t. j. za splnenia podmienky uplatnenia konkrétnej právnej domnienky a [vzhľadom na vyvrátiteľný
charakter uvedených domnienok] jej nevyvrátenia – sa COMI dlžníka určí podľa tejto domnienky a nie

podľa z judikatúry vychádzajúcich štandardných kritérií pre zistenie COMI). Konkrétne čl. 3 ods. 1
nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje osobitne vyvrátiteľné právne domnienky určenia COMI vo
vzťahukdlžníkovi,ktorýje(i/)spoločnosťoualeboprávnickouosobou,(ii/)samostatnezárobkovočinnou
osobou a (iii/) inou fyzickou osobou (t. j. fyzickou osobou nepodnikateľom).

61. V prípade právnickej osoby (akým je, vychádzajúc z návrhu na vyhlásenie konkurzu, aj dlžník

v prejednávanej veci) sa podľa čl. 3 ods. 1 pododseku tretieho nariadenia o insolvenčnom konaní
predpokladá, že COMI dlžníka je miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak.
Podmienkou postupovania pri určovaní COMI právnickej osoby podľa uvedenej vyvrátiteľnej právnej
domnienky je podľa čl. 3 ods. 1 pododseku prvého vety druhej nariadenia o insolvenčnom konaní
to, že sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov

predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. Vzhľadom na to, že v zmysle
nariadenia o insolvenčnom konaní sa v prípade konkurzného konania podľa druhej časti ZKR za začatie
tohto konania považuje až vydanie uznesenia o vyhlásení konkurzu (okrem iného) podľa § 20 ods. 1
ZKR, podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa druhej časti ZKR je potrebné na účely nariadenia
o insolvenčnom konaní interpretovať ako podanie „žiadosti o začatie insolvenčného konania“.

62. Nariadenie o insolvenčnom konaní nedefinuje pojem „registrované sídlo“, avšak definuje ho
doktrína (Ikrényi, I. Nariadenie o insolvenčnom konaní. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2020 – ďalej
len „Komentár k nariadeniu o insolvenčnom konaní“, čl. 3) ako „štatutárne sídlo“, oficiálnu adresu
spoločnosti, pričom každá spoločnosť v Únii musí mať registrované sídlo ako oficiálnu adresu na

prijímanie úradnej korešpondencie a toto musí byť uvedené aj na listoch a ostatných tlačivách (oficiálnej
korešpondencii), čo vyplýva z európskeho podnikového práva.

63. V prejednávanej veci je dlžník právnickou osobou zapísanou v slovenskom obchodnom registri so
sídlom v Slovenskej republike od 09.02.2011.

64. Súd v prejednávanej veci preto dospel k záveru, že dlžník má tak v čase vydania tohto uznesenia
o vyhlásení konkurzu podľa § 20 ods. 1 ZKR, nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8
nariadenia o insolvenčnom konaní začína insolvenčné konanie v zmysle nariadenia o insolvenčnom
konaní, ako aj počas 3-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na vyhlásenie

konkurzu registrované sídlo na území Slovenskej republiky.

65. Keďže dlžník má v čase vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu podľa § 20 ods. 1 ZKR,
nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8 nariadenia o insolvenčnom konaní začína
insolvenčnékonanievzmyslenariadeniaoinsolvenčnomkonaní,akoajpočas3-mesačnejsuspenzívnej

lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu registrované sídlo na území Slovenskej
republiky, pri určovaní jeho COMI sa uplatní vyvrátiteľná právna domnienka podľa čl. 3 ods. 1 pododseku
prvého nariadenia o insolvenčnom konaní o tom, že COMI dlžníka je miesto jeho registrovaného sídla,
teda v Slovenskej republike.

66. Návodom, kedy dôjde k vyvráteniu uvedenej právnej domnienky (čím vznikne povinnosť súdu
určovať COMI na základe všeobecných kritérií pre jeho zisťovanie) môže byť recitál 30 nariadenia
o insolvenčnom konaní, ktorý uvádza, že vyvrátiť túto právnu domnienku v prípade právnickej osoby
by malo byť možné, ak sa ústredie spoločnosti nachádza v inom členskom štáte ako jej registrované
sídlo a ak z komplexného posúdenia všetkých relevantných okolností vyplýva, a to spôsobom zistiteľným

tretími stranami, že skutočné centrum vedenia a kontroly uvedenej spoločnosti, ako aj správy jej záujmov
sa nachádza v tomto inom členskom štáte.67. Súd z návrhu na vyhlásenie konkurzu a jeho príloh existenciu žiadnych takýchto a ani iných
okolností, ktoré by čo i len spochybňovali (nieto vyvracali), že COMI dlžníka sa zhoduje s miestom jeho
registrovaného sídla.

68. V danej veci preto boli splnené podmienky na to, aby sa COMI dlžníka určilo na základe právnej
domnienky stanovenej v čl. 3 ods. 1 pododseku prvom nariadenia o insolvenčnom konaní, teda, že
týmto je miesto registrovaného sídla dlžníka. Keďže dlžník má registrované sídlo na území Slovenskej
republiky, má tu podľa uvedenej právnej domnienky aj centrum hlavných záujmov, čím je podľa čl. 3

ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní daná medzinárodná právomoc slovenských súdov na začatie
insolvenčnéhokonaniaakohlavnéhoinsolvenčnéhokonania,ktoréinsolvenčnékonaniezačínavzmysle
nariadeniaoinsolvenčnomkonanívydanímtohtouzneseniaovyhláseníkonkurzupodľa§20ods.1ZKR
v konkurznom konaní (čl. 2 ods. 7 v spojení s ods. 8 a čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní).

69. Čo sa týka povinnosti súdu podľa § 197 ods. 7 ZKR uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného

predpisu, ktorým je nariadenie o insolvenčnom konaní, tak vzhľadom na štádium konania (vyhlásenie
konkurzu), v ktorom sa tieto povinnosti podľa uvedeného ustanovenia majú správcovi uložiť, možno
predpokladať, že ide o informačné povinnosti správcu k veriteľom ohľadne prihlasovania pohľadávok,
ktoré sú obsiahnuté v čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní, podľa ktorého hneď po začatí
insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca

vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov, ktorých vymedzuje
nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 2 ods. 12.

70. Súd preto podľa § 197 ods. 7 ZKR v II. výroku tohto uznesenia v spojení s čl. 4 nariadenia
o insolvenčnom konaní rozhodol, že má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného

konania (vyhlásenie konkurzu v konkurznom konaní) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3
ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní a v VI. výroku v spojení s čl. 54 nariadenia o insolvenčnom
konaní uložil správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka
spôsobom podľa článku 54 nariadenia o insolvenčnom konaní známych zahraničných veriteľov dlžníka,
t.j.veriteľov,ktorímajúsvojobvyklýpobyt,bydliskoaleboregistrovanésídlovinomčlenskomštáte,akov

Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

71. Podľa § 21 ods. 3 ZKR, predbežný správca má nárok na odmenu a úhradu preukázaných
výdavkov alebo paušálnu náhradu výdavkov. Ak predbežný správca doručil súdu návrh na určenie
odmeny a výdavkov predbežného správcu alebo paušálnej náhrady výdavkov v lehote na podanie

záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, o odmene a výdavkoch predbežného
správcu alebo o paušálnej náhrade výdavkov predbežného správcu rozhodne súd v uznesení, ktorým
zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo vyhlásil konkurz, inak rozhodne súd o
odmene a výdavkoch predbežného správcu alebo o paušálnej náhrade výdavkov predbežného správcu
samostatným uznesením do 30 dní od zastavenia konkurzného konania alebo vyhlásenia konkurzu.

Odmena a výdavky predbežného správcu sa uhrádzajú z preddavku zaplateného na účet súdu.
Nevyplatená časť preddavku slúži ako záloha na činnosť správcu v konkurze; ak sa konkurzné konanie
skončilo, nevyplatená časť preddavku sa vráti zložiteľovi preddavku. Ak preddavok nepostačuje na
úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, alebo ak bolo konkurzné konanie začaté bez
zaplateniapreddavkupodľa§13ods.3,neuhradenáčasťodmenyavýdavkovsavkonkurzepovažujeza

pohľadávku proti podstate. Rovnako zložiteľ preddavku môže preddavok zaplatený na účet súdu uplatniť
v konkurze ako pohľadávku proti podstate. Uznesenie o výške odmeny a výdavkoch predbežného
správcu súd doručí predbežnému správcovi a zložiteľovi preddavku. Proti uzneseniu je oprávnený podať
odvolanie predbežný správca, zložiteľ preddavku alebo ten, kto má odmenu a výdavky predbežného
správcu platiť.

72. Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ak si predbežný správca uplatní namiesto nároku
na náhradu preukázaných výdavkov (§ 21 ods. 3 zákona) nárok na paušálnu náhradu výdavkov a nie
sú tu skutočnosti podľa § 11 ods. 4 alebo ods. 5, predbežný správca má nárok na paušálnu náhradu
výdavkov, ktorá je 1 500 eur. V tejto paušálnej náhrade výdavkov je zahrnutý aj nárok na odmenu

predbežného správcu a náhrada všetkých výdavkov predbežného správcu vynaložených na zisťovanie
majetku dlžníka vrátane prípadnej dane z pridanej hodnoty. Ak si predbežný správca uplatní paušálnu
náhradu výdavkov, postup podľa § 10 sa nepoužije.73. Predbežný správca v závere záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka požiadal
o priznanie paušálnej náhrady výdavkov vo výške 1.500,- eur, pričom záverečnú správu podal dňa
12.08.2025, t. j. v § 21 ods. 1 ZKR stanovenej lehote 45 dní od ustanovenia do funkcie.

74. Keďže predbežný správca podal v lehote na podanie záverečnej správy o majetnosti alebo
nemajetnosti dlžníka návrh na určenie paušálnej náhrady výdavkov, súd v tomto uznesení o zastavení
konkurznéhokonaniaprenedostatokmajetkupodľa§21ods.3ZKRrozhodujeajoodmeneavýdavkoch
predbežného správcu alebo paušálnej náhrade výdavkov.
75. To, o ktorom z uvedených dvoch samostatných, no vzájomne sa vylučujúcich nárokov predbežného

správcu súd rozhoduje, závisí od voľby práva predbežným správcom, keď tohto § 7 ods. 3 vyhlášky
č. 665/2005 Z. z. v nadväznosti na § 21 ods. 3 ZKR oprávňuje namiesto nároku na odmenu a úhradu
výdavkov uplatniť si nárok na paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1.500,- eur, v ktorej je zahrnutý
aj nárok na odmenu predbežného správcu a aj náhrada všetkých výdavkov predbežného správcu
vynaložených na zisťovanie majetku dlžníka vrátane prípadnej dane z pridanej hodnoty. Hoci to vyplýva
už z predposlednej vety § 7 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., v súvislosti s nárokom predbežného

správcunapaušálnunáhraduvýdavkovvyhláškač.665/2005Z.z.výslovnestanovujevposlednejvete§
7 ods. 3, že pri uplatnení nároku predbežného správcu na paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1.500,-
eur suma nezvyšuje o daň z pridanej hodnoty, ani keď je predbežný správca platiteľom tejto dane (§ 7
ods. 3 veta posledná vyhlášky č. 665/2005 Z. z. v spojení s § 10 vyhlášky č. 665/2005 Z. z.).

76. V prejednávanej veci si predbežný správca uplatnil nárok na paušálnu náhradu výdavkov vo výške
1.500,- eur.

77. Predbežný správca priebežne informoval súd o svojich zisteniach v správach, a to prvej,
doručenej 09.07.2025, druhej, doručenej 19.07.2025, tretej, doručenej 26.07.2025. Priebežné správy

predbežného správcu boli teda súdu doručené v lehotách stanovených v III. výroku uznesenia
o ustanovení predbežného správcu č. k. 31K/8/2025 – 60 z 25. júna 2025, pričom tieto boli stanovené
vychádzajúc z § 11 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. Predbežný správca rovnako aj záverečnú správu
o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka doručil súdu dňa 12.08.2025, teda v lehote stanovenej v § 21
ods. 1 ZKR (ktorá je 45 dní od ustanovenia predbežného správcu).

78. Keďže predbežný správca si podľa § 21 ods. 3 v spojení s § 7 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z.
uplatnil nárok na paušálnu náhradu výdavkov, a podal priebežné správy o svojich zisteniach v lehotách
podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. a záverečnú správu v lehote podľa § 21 ods. 1 ZKR, nie
sú tu skutočnosti podľa § 11 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. Predbežný správca má preto na už uvedenom

právnom základe (§ 21 ods. 3 ZKR v spojení s § 7 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z.) nárok na paušálnu
náhradu výdavkov vo výške 1.500,- eur.

79. Nárok predbežného správcu na paušálnu náhradu výdavkov sa podľa § 21 ods. 3 ZKR uhrádza
z preddavku zaplateného na účet súdu (ak bol navrhovateľ podľa § 13 ods. 1 ZKR pred podaním návrhu

povinný ho zaplatiť vo výške stanovenej v § 7 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z.).

80. V prejednávanej veci bol navrhovateľ podľa § 13 ods. 1 ZKR v spojení s § 7 ods. 1 vyhlášky
č. 665/2005 Z. z. povinný pred podaním návrhu zaplatiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov
predbežného správcu vo výške 1.500,- eur na účet súdu, a tento dňa 27.03.2025 aj zaplatil (záznam

o zložení na č. l. 36). Zaplatený preddavok je evidovaný pod položkou registra 18/2025 v rámci druhu
trov konania D19.

81. Z navrhovateľom zaplateného preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo
výške 1.500,- eur sa preto podľa § 21 ods. 3 ZKR v celom rozsahu uhradí nárok predbežného správcu

na paušálnu náhradu výdavkov, ktorý má v rovnakej výške.

82. Súd preto týmto uznesením v VII. výroku podľa § 21 ods. 3 v spojení s § 7 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005
Z. z. rozhodol, že predbežný správca má nárok na paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1.500,- eur
(ktorá sa uhrádza z preddavku zaplateného navrhovateľom na účet súdu), a preto a za tým účelom uložil

učtárni Okresného súdu Nitra, aby po právoplatnosti uznesenia na účet predbežného správcu, vyplatila
uvedenú sumu z preddavku zloženého navrhovateľom na úhradu odmeny a výdavkov predbežného
správcu, evidovaného pod položkou registra 18/2025, druh trov konania D19.83. Záverom súd k procesnej stránke, a to obsadeniu súdu pri tomto rozhodovaní uvádza, že vzhľadom
na to, že u zákonného sudcu Mgr. Filipa Grznárika bola daná náhla prekážka brániaca konať vo veci, vec
bola na konanie a rozhodovanie pridelená podľa § 51 ods. 7 zákona o súdoch o návrhu zastupujúcemu

sudcovi zákonného sudcu, ktorým je podľa Rozvrhu práce Okresného súdu Nitra v účinnom znení JUDr.
Tatiana Muziková, a ktorá na tomto základe ako zastupujúci zákonný sudca týmto uznesením vo veci
aj rozhodla.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá v spojení s § 19 ods. 2 vetou
druhou ZKR vo vzťahu k I. až VI. výroku a § 198 ods. 1 veta druhá v spojení s § 21 ods. 3 veta posledná

ZKR).

Odvolanie proti I., III. až VI. výroku tohto uznesenia je oprávnený podať dlžník.

Odvolanie proti II. výroku tohto uznesenia je oprávnený na základe čl. 5 nariadenia o insolvenčnom
konaní v spojení s § 19 ods. 2 vety tretej ZKR podať dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ. Odvolanie proti
tomuto výroku uznesenia možno odôvodniť iba tým, že súd nemal medzinárodnú právomoc na začatie
tohto insolvenčného konania (vyhlásením konkurzu v konkurznom konaní) ako hlavného insolvenčného

konania.

Odvolanie proti VII. výroku tohto uznesenia je oprávnený podať predbežný správca alebo zložiteľ
preddavku (§ 21 ods. 3 ZKR).

Odvolanie (§ 196 ZKR v spojení so štvrtou časťou prvou hlavou CSP) sa podáva v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia, za ktorý sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia v
Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR), na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127
Civilného sporového poriadku uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Za deň doručenia tohto súdneho rozhodnutia sa považuje nasledujúci deň po jeho faktickom zverejnení
v Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR).

U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v Obchodnom
vestníku, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu
spojený s dňom jeho doručenia formou zverejnenia v Obchodnom vestníka (§ 199 ods. 4, ods. 3, ods. 1
ZKR), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po faktickom zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku

(§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR).

Poučenie účastníkov podľa § 197 ods. 6 ZKR o práve uplatniť námietku zaujatosti:

Účastník konania môže najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok uplatniť proti sudcovi
námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom
alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na
neskôr doručené námietky sa neprihliada (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 1, § 49 CSP).

V dôsledku skutočností, ktoré nastanú po skončení lehoty na prihlasovanie pohľadávok, môže účastník
konania najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený,
uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k
účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti
o jeho nezaujatosti. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vecnadriadenému súdu nepredkladá (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, § 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení
s § 52 ods. 1, § 49, § 53 ods. 1 CSP).

V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 CSP
uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník uplatňujúci
si námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha
to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti
podľa predchádzajúcej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods.
2 CSP).

Poučenie veriteľov podľa § 22 ods. 1 ZKR o spôsobe prihlasovania pohľadávok:

Podľa § 28 ZKR, upravujúceho prihlasovanie pohľadávok: (1) Pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou

proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.

(2) Prihláška sa podáva u správcu elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického
formulára do elektronickej schránky správcu a musí byť autorizovaná. Ak ide o zahraničného veriteľa
podľa osobitného predpisu,8ac) prihláška sa podáva u správcu elektronicky prostredníctvom na

to určeného formulára podľa osobitného predpisu.8ad) Prihláška musí byť správcovi doručená v
základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Ak prihlášku podáva zástupca
veriteľa, plnomocenstvo vyhotovené v listinnej podobe sa doručuje elektronicky tak, že sa prevedie do
elektronickej podoby a pripojí sa k prihláške; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii8ae)
sa nepoužijú. Ak plnomocenstvo vyhotovené v elektronickej podobe alebo plnomocenstvo podľa

predchádzajúcej vety nie je pripojené k prihláške, na prihlášku sa neprihliada. (3) Ak veriteľ doručí
prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie
práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté;
môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer
zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky. Zapísanie takejto pohľadávky

do zoznamu pohľadávok správca zverejní v registri úpadcov s uvedením okolnosti, že prihláška bola
podaná po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty. (4) Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške
sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45
dní od vyhlásenia konkurzu, inak sa na zabezpečovacie právo neprihliada. (5) Prihláškou možno
uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky

(ďalej len „podmienená pohľadávka“); práva spojené s podmienenou pohľadávkou je však podmienený
veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky. (6) Doručenie
prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako
uplatnenie práva na súde. (7) V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má
pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa

k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením
majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže
vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým
je zabezpečená. (8) Ak si takýto veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote
neprihlási, na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada, má však proti dotknutej podstate

právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila, pričom takéto právo môže
uplatniť proti dotknutej podstate ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však uspokojí až po uspokojení
všetkých ostatných pohľadávok proti tejto podstate.

Podľa § 29 ZKR, upravujúceho náležitosti prihlášky: (1) Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa

§ 28 ods. 2 a musí obsahovať základné náležitosti prihlášky, inak sa na prihlášku neprihliada.
Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo
alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo
názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,

b) meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a
priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a
miesto podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo
iný identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky,d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky. (2) Pre
každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej
sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva. (3) V prihláške

podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má pohľadávka vzniknúť
alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky. (4) Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí
na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku.
(5) Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí
správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia

konkurzuEurópskoucentrálnoubankoualeboNárodnoubankouSlovenska.Akjepohľadávkauplatnená
v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska
neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou. (6) K prihláške
sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v
prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody,
prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje. (7) V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou

aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím
právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z
výťažku získaného speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva
na schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne
uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená. (8) Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky

bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie
s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu písomne oznámiť
správcovi, inak sa mu budú písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku. (9) Ten, kto
by s poukazom na výhradu vlastníctva mohol inak žiadať vylúčenie veci zo súpisu, môže svoje práva v
konkurze uplatniť prihláškou rovnako, ako by uplatňoval zabezpečovacie právo. Takýto veriteľ prihláškou

poveruje správcu na súpis a speňaženie veci s výhradou vlastníctva. Na postavenie takéhoto veriteľa sa
použijú primerane ustanovenia upravujúce postavenie zabezpečeného veriteľa. (10) Odsek 9 sa použije
rovnako aj pre uplatňovanie práv veriteľom, ktorý dlžníkovi prenajal vec za dohodnuté nájomné na dobu
určitú, s cieľom prevodu prenajatej veci do vlastníctva dlžníka.

Podľa § 30 ZKR, upravujúceho nedostatky prihlášky: (1) Správca bez zbytočného odkladu po uplynutí
základnej prihlasovacej lehoty predloží súdu spolu so svojím stanoviskom zoznam podaní, pri ktorých
má za to, že sa na ne neprihliada ako na prihlášky, pričom súd bez zbytočného odkladu uznesením
určí, či sa na tieto podania prihliada ako na prihlášku. Uznesenie súd doručí správcovi, ktorý o ňom
upovedomí dotknuté osoby. (2) Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze

uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť.