Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 22, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 24C/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117221633
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zsolt Suver

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:8117221633.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Zsoltom Suverom v právnom spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom: C. XX, XXX XX D., zastúpeného: JUDr. Michal Feciľak, advokát, Advokátska kancelária,
so sídlom: Jesenná 8, 080 05 Prešov, IČO: 37 941 623, proti žalovaným: 1. SLOVENSKÝ
VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom: Karloveská 2, 841 04 Bratislava, IČO:
36 022 047, Povodie Hornádu, odštepný závod, so sídlom: Ďumbierska 14, 041 59 Košice, 2.
Slovenská republika, zastúpená: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so
sídlom: Karloveská 2, 841 04 Bratislava, IČO: 36 022 047, Povodie Hornádu, odštepný závod, so sídlom:
Ďumbierska 14, 041 59 Košice, o zaplatenie sumy 3.941,52 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.941,52 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 3.941,52 Eur počnúc od 28.10.2017 do zaplatenia a to všetko v lehote do
3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu proti žalovanému v 1. rade v prevyšujúcom rozsahu a proti žalovanému v 2. rade v celom
rozsahu z a m i e t a.

III. Návrh žalovaných v 1. a 2. rade na prerušenie tohto konania z a m i e t a.

IV. Žalobcovi proti žalovanému v 1. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu
100 %.

V. Žalovanému v 2. rade proti žalobcovi nárok na náhradu trov tohto konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou 29.09.2017 pôvodne Okresnému súdu Prešov a následne 22.01.2018
postúpenou Okresnému súdu Košice I, ktorý sa podľa § 18m ods. 1 zákona č. 371/2004 Z. z. o

sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov od 01.06.2023 označuje
ako Mestský súd Košice (ďalej len „mestský súd“) proti žalovanému pôvodne len v 1. rade (ďalej
len „žalovaný“) domáhal zaplatenia sumy 3.941,52 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 3.941,52 Eur od 30.09.2017 do zaplatenia. Zároveň navrhol, aby mu mestský súd priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci

D., katastrálne územie: E., ktorá je Okresným úradom Prešov, odbor katastrálny (ďalej len „okresný
úrad“), zapísaná na liste vlastníctva číslo (ďalej len „LV č.“) XXXX ako pozemok - parcela registra „E“,
parc. č. XXX, orná pôda o výmere 230 m2 (ďalej len „parc. č. XXX“). Na parc. č. XXX sa nachádza
koryto vodného toku Delňa, ktoré je v zmysle rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia vPrešove, č. 1/2011/01250-007/VK z 19.10.2011 umelým vodným tokom. Správcom umelého vodného
toku Delňa je žalovaný, ktorý tak užíva pozemok žalobcu bez právneho dôvodu, t.j. bez toho, aby mal so
žalobcom uzatvorenú nájomnú zmluvu, čím sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohacuje. Žalobca

poukázal na to, že na Okresnom súde Košice I bolo v právnej veci žalobcu F. A. proti žalovanému vedené
totožnékonaniepodsp.zn.36C45/2008ovydaniebezdôvodnéhoobohateniazaneoprávnenéužívanie
pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území E., okresným úradom zapísaným na LV č. XXX ako
pozemok registra „E“, parc. č. XXX, orná pôda o výmere 165 m2, na ktorej sa nachádza umelý vodný tok
Delňa a to za obdobie rokov 2007, 2008, 2009, 2010, 2011 a od 16.01.2012 do 16.01.2014. Okresný súd

Košice I v tomto spore rozhodol rozsudkom č. k. 36 C 45/2008 z 01.04.2014 tak, že zaviazal žalovaného
zaplatiť bezdôvodné obohatenie za neoprávnené užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Ďalej
žalobcauviedol,ženaOkresnomsúdePrešovbolovprávnejvecižalobcuF.A.protižalovanémuvedené
konanie pod sp. zn. 20 C 14/2016, v ktorom sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za
užívanie pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území E. a to parcely registra „E“, parc. č. XXX za
obdobie od 21.01.2014 do 10.08.2015, na ktorom sa nachádza umelé koryto vodného toku Delňa a za

užívanie pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území D. a to parc. č. XXX/X a parc. č. XXX za
obdobie od 05.02.2014 do 10.08.2015, na ktorých sa nachádza koryto umelého vodného toku Sekčov.
Okresný súd Prešov rozhodol rozsudkom č. k. 20 C 14/2016 z 27.03.2017 tak, že zaviazal žalovaného
na zaplatenie bezdôvodného obohatenia získaného neoprávneným užívaním pozemkov vo vlastníctve
žalobcu. Žalobca sa v tu riešenom spore svojou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia

zo strany žalovaného za užívanie parc. č. XXX vo vlastníctve žalobcu za obdobie od 30.09.2015
do 29.09.2017 na základe znaleckého posudku č. 20 vyhotoveného znaleckým ústavom - Technická
univerzita v Košiciach, Stavebná fakulta, Vysokoškolská 4, Košice, dňa 11.09.2014 (ďalej len „znalecký
posudok č. 20“), ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nájmu pozemku - parc. č. XXX o výmere 230 m2
takto: za rok 2015 vo výške 8,55 Eur/m2/pozemok/rok, t. j. za 93 dní v sume 501,05 Eur, za rok 2016

vo výške 8,52 Eur/m2/pozemok/rok, t. j. za 365 dní v sume 1.959,60 Eur a za rok 2017 vo výške 8,64
EUR/m2/pozemok/rok, t.j. za 272 dní v sume 1.480,87 Eur a teda spolu v sume 3.941,52 Eur. Žalobca
mal za to, že v danom prípade žalovaný užíval parc. č. XXX, na ktorej sa nachádza umelý vodný tok
Delňa, čím vykonával právo nájmu k cudzej veci bez platnej nájomnej zmluvy. Bezdôvodné obohatenie
je v zmysle § 489 Občianskeho zákonníka osobitným dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu.

Spočíva v tom, že obohatený na úkor majetku iného získal určité majetkové hodnoty, ktoré je možné
vyjadriť v peniazoch. V prípade užívania cudzej nehnuteľnosti bez platnej nájomnej zmluvy spočíva
bezdôvodné obohatenie užívateľa v tom, že vykonával právo nájmu k cudzej veci. Výška náhrady sa
pre tento prípad odvodzuje od prospechu, ktorý získal plnením bez právneho dôvodu účastník, majúci
za povinnosť majetkový prospech vydať [viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len

„Najvyšší súd ČR“) pod sp. zn. 30 Cdo/1789/2000]. Žalobca poukázal aj na zjednocujúce stanovisko
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove, ktoré sa konalo dňa
10.01.2013, podľa ktorého „Bezdôvodné obohatenie vzniká nielen v prípade, ak sa protiprávne rozmnoží
majetok obohateného, ale aj vtedy, ak sa doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu došlo, keby bol
obohatený plnil svoje povinnosti.“. Žalobca záverom navrhol, aby mestský súd žalobe v celom rozsahu

vyhovel.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe z 10.11.2017 (č.l. 113) uviedol, že žaloba je založená na
nepravdivých tvrdeniach a proti štátnemu podniku aj nedôvodná, keďže medzi označenými sporovými
stranami neexistuje žiadny právny vzťah, z ktorého by žalobcovi ako veriteľovi vzniklo právo na

požadované plnenie. Neexistenciu právneho vzťahu odôvodňuje tá skutočnosť, že parc. č. XXX nie je
užívaná žalovaným, nakoľko objekty na pozemkoch žalobcu nie sú a ani nemôžu byť vo vlastníctve
žalovaného. Pozemkom – parc. č. XXX preteká vodný tok umelým korytom, ktorý môže byť iba vo
vlastníctve Slovenskej republiky, teda subjektu, ktorý nemožno stotožňovať so žalovaným. Žalovaný
ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal, že by vodný tok pretekal celým jeho pozemkom a že tento

pozemok ani nie je evidovaný v katastri nehnuteľnosti ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku
ako vodný tok. Žalovaný navrhol, aby mestský súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť mu trovy tohto konania.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení z 26.03.2018 (č.l. 125) k vyjadreniu žalovaného s poukazom na

ním citované ustanovenia § 2 ods. 1, § 5 ods. 1 a § 6 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku
(ďalej len „ZoŠP“) uviedol, že žalovaný vykonáva správu majetku vo vlastníctve štátu v mene štátu
a v mene štátu ako vlastníka koná aj pred súdom a orgánmi verejnej správy. V ďalšom žalobca citoval
právnu argumentáciu vyjadrenú rozhodnutiach Najvyššieho súdu ČR a to konkrétne v rozsudku sp.zn. 33 Odo 23/2022 z 27.02.2023, sp. zn. 22 Cdo 2492/2005 z 11.10.2007, sp. zn. 30 Cdo 1787/99
z 23.08.2000, sp. zn. 29 Cdo 905/2012 z 23.05.2012 a 22 Cdo 466/2015 z 28.02.2017, v nadväznosti
na ktorú uviedol, že právna úprava poskytuje štátnemu podniku nielen právo hospodárenia, ale

aj zvláštne oprávnenie sa svojim menom domáhať v súdnych konaniach práv, ktoré patria štátu
ako vlastníkovi majetku, s ktorým má štátny podnik právo hospodárenia, pričom všetky dispozičné
oprávnenia vyplývajúce z ustanovenia § 6 ods. 2 ZoŠP svojim obsahovým významom zodpovedajú
ustanoveniu § 123 Občianskeho zákonníka vymedzujúcemu všeobecne obsah vlastníckeho práva.
Žalobca taktiež poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd

SR“) č. k. IV. ÚS 195/2012 zo 16.08.2023 vo veci pôvodne vedenej na Najvyššom súde Slovenskej
republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) pod sp. zn. 3 Obo 32/2009, predmetom ktorej bol nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnený žalovaným v procesnom postavení žalobcu proti tam
žalovanému: Slovenské elektrárne, a.s. a ktorým (rozhodnutím) vecná legitimácia žalobcu ako správcu
vodného toku, ktorý je podľa článku 4 Ústavy Slovenskej republiky vo vlastníctve Slovenskej republiky,
spochybnená nebola. Vychádzajúc z uvedených žalobca vyslovil presvedčenie, že žalovaný je aj v tu

prejednávanom spore voči nemu titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňovaného
nároku pasívne vecne legitimovaný. Žalobca v prílohe svojho vyjadrenia predložil výpis z obchodného
registra žalovaného, z ktorého vyplýva, že žalovaný okrem iných vykonáva správu vodných tokov
a plní aj ďalšie úlohy vyplývajúce mu zo zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)

(ďalej len „vodný zákon“). Žalobca vo vzťahu k námietke žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že žalobca
nepreukázal, že by vodný tok Delňa pretekal celým jeho pozemkom – parc. č. XXX, uviedol, že táto
je irelevantná, pretože rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia č. 1/2011/01250-007/VK
z 19.10.2011 bolo vo vzťahu k susednej parcele registra „E“, parc. č. XXX, orná pôda o výmere 188
rozhodnuté, že „Preložené korytu toku Delňa v km 0,070 – 0,620 (v zmysle projektovej dokumentácie č.

14/64 Ochrana kúpaliska na Delni v Prešove – proti zanášaniu, k. ú. E., je umelým vodným tokom.“.

5.Žalovanýnapojednávanídňa28.06.2018(č.l.205)svojupôvodnúargumentáciuuvedenúvovyjadrení
z 10.11.2017 (č.l. 113) k žalobe doplnil a to s poukazom na ustanovenie § 48 ods. 1 vodného zákona,
ktorýupravujeochranuvoverejnomzáujmeaotázkunadobudnutiavlastníckehoprávaštátukdotknutým

pozemkom.Ideotzv.znárodňovaciuklauzulu.Žalovanýmalzato,ževlastníctvožalobcujeneoprávnené
a nesprávne evidované v katastri nehnuteľností. Namietal teda aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v
spore, nakoľko podľa žalovaného je predmetný pozemok vo vlastníctve štátu.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení zo 04.07.2018 (č. l. 210) odvolávajúc sa na právne závery vyjadrení

v náleze Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 307/99 z 18.05.2000 uviedol, že jeho
právni predchodcovia v prípade vodnej stavby - úprava vodného toku Delňa neboli o zamýšľanej
stavbe upovedomení, neboli účastníkmi správneho konania, v ktorom by mohli svoje záujmy plynúce
z ich vlastníctva k dotknutému pozemku uplatniť, že im vlastníctvo k zavodnenému pozemku nebolo
vyvlastnením odňaté a vodná stavba bola na ich pozemku postavená bez ich súhlasu a teda v rozpore

so zákonom. Z uvedených dôvodov právni predchodcovia žalobcu ohľadom parc. č. XXX nemohli byť
rozhodnutiami vydanými v takýchto konaniach na svojich právach dotknutí.

7. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení z 23.07.2018 (č. l. 224) v súvislosti s ustanovením § 48 ods. 1
vodného zákona svoju argumentáciu doplnil tak, že z tohto ustanovenia vyplýva, že správca vodného

toku je aj správcom pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, t. j. rieši, kto je
správcom pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky a nerieši prechod vlastníckeho
práva k pozemkom korýt, ktoré nie sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, na Slovenskú republiku. To,
že pozemky, na ktorých sú korytá vodných tokov, sa stali majetkom štátu, bolo uvedené v ustanovení
§ 31 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) (ďalej len „zákon č. 138/1973 Zb.“) účinného od

01.04.1975, ktorý definoval vodný tok, vrátane jeho koryta. Následne vodný zákon, ktorým bol zákon
č. 138/1973 Zb. zrušený, už vodné koryto nedefinoval ako súčasť vodného toku. Podľa § 120 ods. 1
Občianskeho zákonníka účinného od 01.06.2002 stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou
pozemku. Z uvedených dôvodov je preto irelevantný poukaz žalovaného na ustanovenie § 48 ods. 1
vodného zákona. Žalobca za účelom preukázania toho, že celá parc. č. XXX, je súčasťou umelého

vodného toku Delňa predložil mestskému súdu grafickú identifikáciu vyhotovenú okresným úradom ako
zákazka pod č. 2791/2018 z 10.07.2018 (č.l. 227) ako aj výpis z katastra nehnuteľností ohľadom parcely
„C“ nachádzajúcej sa v katastrálnom území E., parc. č. XXXX/X (č.l. 226), z ktorej vyplýva, že parcelaregistra „E“, parc. č. XXX, orná pôda o výmere 230 m2 je celá súčasťou parcely registra „C“ parc. č.
XXXX/X, vodná plocha o výmere 25 126 m2.

8. Žalobca vo svojom písomnom podaní z 30.08.2021 (č. l. 436) argumentoval ďalej tak, že dôkazné
bremeno preukázania, kedy došlo k zavodneniu predmetných pozemkov vodným tokom, zaťažuje
žalovaného. Žalobca zotrval na názore, že v danom spore je aktívne vecne legitimovaným subjektom
a jeho vlastnícke právo ohľadom parc. č. XXX v katastri nehnuteľností je zapísané správne. Podľa
odpovede okresného súdu pod č. OU-PO-KO12/5537/1083/2019/Za z 27.09.2019 v katastrálnom území

E. parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X vznikla na základe geometrického plánu č. 83/83 vyhotoveného
na žiadosť právneho predchodcu žalovaného – Povodie Bodrogu a Hornádu Košice v roku 1986. Ide
o parcelu, ktorou sa zameralo - preložilo nové koryto vodného toku Delňa do susedných pozemkov
v súkromnom vlastníctve susediacich s pôvodným (starým) korytom tohto vodného toku. Žalobca ďalej
uviedol, že pozemok nachádzajúci sa v katastrálnom území E. - parcela registra „C“, parc. č. XXXX/XX
pôvodne vedená ako parcela registra „E“ parc. č. XXX vznikol práve odčlenením od parcely registra

„C“, parc. č. XXXX/X, ktorá je v katastri nehnuteľností vedená ako vodný tok. To, že parc. č. XXXX/X
vodný tok bola do katastra nehnuteľností zapísaná až v roku 1986, potvrdzuje tvrdenie žalobcu, že ku
dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1973 Zb., t. j. k 01.04.1975, predmetné pozemky netvorili
koryto vodného toku Delňa a preto sa nestali vlastníctvom štátu. Vodný tok Delňa bol v minulosti vo
svojom prirodzenom koryte vedený v pozemkovej knihe ako neknihovaná parcela mpč. XXX v tom

čase v katastrálnom území C.. Podľa mapy katastrálneho stavu z roku 1950 možno konštatovať, že
pôvodné – prirodzené koryto vodného toku (mpč. XXX) nezasahovalo do jednotlivých parciel (ornej
pôdy) pôvodne vedených ako mpč. XXX až XXX, čo znamená, že nezasahovalo ani do pôvodnej
parcely žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov parc. č. XXX. Za účelom preukázania tohto tvrdenia
žalobcu a síce, že vodný tok Delňa netečie vo svojom prirodzenom koryte, ktoré bolo tvorené parcelou

mpč. XXX žalobca pre porovnanie stavu pred a po založení koryta vodného toku predložil mestskému
súdu aj grafické identifikácie pozemkov na podklade orto-foto mapy z roku 1950 a 2015. Na základe
uvedených grafických identifikácií je nepochybné, že v minulosti skutočne došlo k presunutiu koryta
vodného toku Delňa, keď na časti jeho pôvodného koryta bolo zriadené prírodné kúpalisko. Ak teda
k 01.04.1975 pozemok žalobcu nebol prirodzeným korytom toku Delňa a prirodzene sa ním nestal ani

po tomto dátume, vlastnícke právo žalobcu je nespochybniteľné a to bez ohľadu na to, či bolo umelé
vodné koryto – vodná stavba skolaudovaná pred 01.04.1975 alebo po 01.04.1975, pretože tak, či tak
právni predchodcovia žalobcu neboli upovedomení o zamýšľanej stavbe, neboli účastníkmi žiadneho
konania,vktorombymohlisvojezáujmyplynúcezichvlastníctvakdotknutýmpozemkomuplatniťažeim
vlastníctvokzavodnenýmpozemkomneboloodňaté.Napokonžalobcavovzťahuktvrdeniužalovaného,

že dňa 01.04.1975 došlo k poštátneniu pozemkov, ktoré boli vodným tokom v zmysle § 31 zákona
č. 138/1973 Zb. konštatoval, že žalovaný sa ako vlastník takto zoštátnených pozemkov nespráva, čo
žalobca preukazuje zmluvami uzavretými medzi rôznymi vlastníkmi dotknutých pozemkov a žalovaným,
na ktorých pozemkoch sa nachádzajú korytá riek a rôzne vodné toky na území Slovenskej republiky,
ktoré sú v správe žalovaného, a to konkrétne dohodami o vyplatení finančných náhrad za užívanie

pozemkov bez zmluvného vzťahu, nájomnými zmluvami za žalovaným užívané pozemky a kúpnymi
zmluvami.Žalobcaďalejpoukázalajnaďalšiezmluvy,ktoréžalovanýuzavrelnapozemkynachádzajúce
sa v priamo susedstve s pozemkom vo vlastníctve žalobcu, v zmysle ktorých sa žalovaný, napr. zmluvou
o nájme pozemkov zo dňa 28.05.2019 dohodol s vlastníkmi dotknutých pozemkov na nájme.

9. Žalobca písomným podaním zo 17.04.2023 (č. l. 534) s poukazom na právne závery vyjadrené
v rozsudku Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 11 Co 195/2020 z 21.12.2022
(č. l. 546), ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 38 C 30/2019 z 25.06.2020
v inej obdobnej právnej veci, tak, že krajský súd žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že žalovaný
vo veci nie je pasívne vecne legitimovaný, resp. pasívne vecne legitimovaným je Slovenská republika,

navrhol, aby mestský súd popri žalovanom pripustil do konania Slovenskú republiku ako žalovaného v 2.
rade, v mene ktorej koná žalovaný (v 1. rade) a súčasne, aby rozhodol o pripustení zmeny žaloby v ním
navrhovanom znení. Mestský súd tak uznesením č. k. 24 C 2/2018 z 11.07.2023 rozhodol tak, že: 1.)
pripúšťa, aby do konania na stranu žalovaného (ďalej len „žalovaný I“) pristúpila Slovenská republika
(ďalej len „žalovaná II“), v mene ktorej koná žalovaný I, 2.) pripúšťa zmenu žaloby, podľa ktorej sa

žalobca domáha uloženia povinnosti žalovaným I a II spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
3.941,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.941,52 Eur od 30.09.2017
do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Toto
uznesenie mestského súdu nadobudlo právoplatnosť 04.08.2023 (č.l. 556).10. Mestský súd uznesením č. k. 24 C 2/2018 z 18.07.2023 (č. l. 549) žalovaného II okrem iných vyzval,
aby sa k žalobe a jej prílohám vyjadril v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Žalovaný II sa však

k žalobe a jej prílohám doručeným mu 04.08.2023 v tam stanovenej lehote nevyjadril.

II.
Relevantná zákonná právna úprava k predmetu sporu

11. Podľa čl. 4 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) nerastné bohatstvo, jaskyne,
podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.

12. Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba
v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

13. Podľa § 119 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodujúcom
období (ďalej len „OZ“) veci sú hnuteľné a nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené
so zemou pevným základom.

14. Podľa § 120 ods. 1 a 2 OZ súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť

oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou
pozemku.

15. Podľa § 121 ods. 1 OZ príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním
určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

16. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

17. Podľa § 126 ods. 1 a 2 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

18. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

20.Podľa§458ods.1OZmusísavydaťvšetko,čosanadobudlobezdôvodnýmobohatením.Aktonieje
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

21. Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

22. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

23. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani

v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

24.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalejlen „katastrálny zákon“) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
Údaje katastra, a to o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľností,
druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia,

výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky alebo organizačnej jednoty,
údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj
štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným
údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcely registra „E“.

26. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení účinnom
v rozhodujúcom období (ďalej len „vodný zákon“) vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne
tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je
jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodným tokom
sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované

hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte. Vodným tokom zostávajú aj
povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.

27. Podľa § 43 ods. 2 vodného zákona, ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý je evidovaný v katastri
nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok, je tento pozemok

korytom. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri nehnuteľností, je
korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru.

28. Podľa § 43 ods. 3 a 4 vodného zákona prirodzeným korytom je pozdĺžne ohraničený zemský povrch,
ktorý vznikol pôsobením tečúcej vody a ďalších prírodných faktorov. Za prirodzené koryto sa považuje aj

koryto upraveného vodného toku. Upraveným korytom je koryto pôvodne prirodzeného vodného toku,
ktorého trasa, pozdĺžny profil alebo priečny profil boli cielenou ľudskou činnosťou pozmenené.

29. Podľa § 43 ods. 5 vodného zákona umelým korytom je koryto, ktorého dno a brehy sú umelo
vytvorené a do ktorého je voda odvedená, najmä vodný kanál, vodný náhod a prieplav.

30. Podľa 43 ods. 7 vodného zákona v pochybnostiach o tom, či ide o vodný tok, prirodzené koryto alebo
umelé koryto a o hranicu koryta, rozhodne orgán štátnej vodnej správy na základe poznania prírodných
podmienok, s prihliadnutím na brehové čiary susedných úsekov vodného toku.

31. Podľa § 48 ods. 1 vodného zákona správa vodných tokov je všestranne zameraná starostlivosť o
zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt. Správca vodného toku je aj správcom
pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.

32. Podľa § 48 ods. 2 vodného zákona správu vodných tokov vykonávajú: a) správca vodohospodársky

významných vodných tokov, ktorým je štátna odborná organizácia ministerstva, b) správcovia
drobných vodných tokov, ktorými sú správca vodohospodárskych významných vodných tokov a štátne
organizácie, ktorým bola prevedená správa podľa § 51 ods. 1.

33. Podľa § 48 ods. 3 vodného zákona správca vodohospodársky významných vodných tokov a správca

drobných vodných tokov je povinný:
a) prevziať správu a zabezpečiť údržbu zriaďovaných a budovaných súčastí vodnej cesty a ďalšieho
majetku potrebného na ich prevádzku a údržbu po prechode správy tohto majetku podľa osobitného
predpisu,
b)poskytovaťsúčinnosťAgentúrerozvojavodnejdopravypritvorbepodkladovnaspracovaniekoncepcií

v oblasti sledovaných vodných ciest a výhľadovo sledovaných vodných ciest.

34. Podľa § 48 ods. 4 vodného zákona správa vodných tokov zahŕňa tieto činnosti:
a) sledovať stav vodných tokov a pobrežných pozemkov z hľadiska zabezpečenia funkcií vodného toku,
b) udržiavať korytá v stave, ktorý zabezpečuje ich prirodzenú alebo projektovanú prietočnosť a hĺbku

vody,
c) udržiavať alebo odstraňovať brehové porasty vo vodných tokoch, na pobrežných pozemkoch tak, aby
sa nestali prekážkou odtoku vody pri povodniach a podľa možnosti zachovali prírodné podmienky,
d) spevňovať brehy vodných tokov, zabezpečovať ich neupravené úseky brehovými porastmi,e) udržiavať a čistiť koryto a odstraňovať naplaveniny, ľadové a iné prekážky a dočasné ostrovy z
vodného toku, čo je nevyhnutné na zabezpečenie nehateného odtoku alebo prietoku,
f) zabezpečovať potrebnú úpravu vodných tokov,

g) prevádzkovať a udržiavať v riadnom stave vodné stavby zabezpečujúce funkcie vodného toku alebo
slúžiace vodnému toku, ktoré má správca vodného toku v správe alebo v užívaní, prípadne je povinný
ich prevádzkovať z iného dôvodu,
h) poskytnúť odber povrchových vôd z vodných tokov na závlahy a na ich iné užívanie,
i) vytvárať podmienky na zabezpečenie všeobecného používania vôd a ostatných funkcií vodného toku,

j) sledovať odber vôd a vypúšťanie odpadových vôd, ako aj iné nakladanie s vodami vo vodnom toku,
k) sledovať vody vo vodnom toku z hľadiska možných príznakov mimoriadneho zhoršenia vôd,
l) poskytovať technické a iné podklady, odborné stanoviská potrebné na rozhodovanie a na inú správnu
činnosť orgánu štátnej vodnej správy, ak ich má k dispozícií,
m) oznamovať orgánu štátnej vodnej správy závažné nedostatky, ktoré zistí vo vodnom toku a v
inundačnom území, spôsobené prírodnými vplyvmi alebo inými vplyvmi a navrhovať opatrenia na ich

odstránenie,
n) zabezpečovať ochranu pred povodňami podľa osobitného predpisu a odvádzanie alebo
prečerpávanie vnútorných vôd,
o) umiestňovať a udržiavať zariadenia na zisťovanie údajov vo vodnom toku,
p) zabezpečovať úlohy prevádzkovateľa vodnej cesty a vytyčovať plavebnú dráhu za náhradu,

q) viesť evidenciu pozemkov, ktoré tvoria koryto a inundačné územie, ak sú vo vlastníctve štátu a v
správe správcu vodného toku,
r) oznamovať údaje potrebné pre vodnú bilanciu,
s) evidovať rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej vodnej správy, ktoré sa týkajú vodných tokov, a
sledovať dodržiavanie podmienok a povinností určených v týchto rozhodnutiach,

t)vydávaťsúhlasprevádzkovateľoviplávajúcehozariadenianastátieplávajúcehozariadenianavodnom
toku alebo inej vodnej ploche, ktorého súčasťou je aj súhlas vydaný podľa osobitného predpisu.

35. Podľa § 52 ods. 1 vodného zákona vodnými stavbami sú stavby, ich súčasti alebo ich časti, ktoré
umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Súčasťou vodnej stavby sa rozumie

ďalší objekt, ktorý súvisí s prevádzkovým, výrobným alebo technologickým zariadením pri prevádzke
vodnej stavby vrátane obslužných komunikácií a inžinierskych sietí, ktoré slúžia k jej činnosti. Vodnými
stavbami sú najmä
a) stavby, ktorými sa upravuje, mení alebo zriaďuje koryto, vrátane terénnych úprav s tým spojených.

36. Podľa § 52 ods. 2 vodného zákona v prípade pochybností, či ide o vodnú stavbu alebo jej súčasť,
rozhodne orgán štátnej vodnej správy.

37. Podľa § 5 ods. 1 a 2 zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení účinnom v rozhodujúcom
období (ďalej len „zákon č. 111/1990 Zb.“) podnik je právnickou osobou; vystupuje v právnych vzťahoch

vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Podnik nezodpovedá za záväzky
štátu alebo iných subjektov. Štát nezodpovedá za záväzky podniku, pokiaľ zákon neustanovuje inak.

38. Podľa § 6 ods. 1 až 3 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, podnik spravuje veci a majetkové
práva zverené mu pri jeho založení, ako aj veci a majetkové práva nadobudnuté v priebehu podnikania.

Veci a majetkové práva, ktoré podnik spravuje, sú majetkom štátu. Podnik koná v mene vlastníka
majetku, ktorý spravuje podľa odseku 1 v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne je
oprávnený konať v mene štátu vo veciach, ak vlastnícke právo štátu je sporné. Podnik má právo majetok,
ktorý spravuje, držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi; podnik nemôže týmto
majetkom zabezpečovať záväzky tretích osôb. Majetok sa môže podniku odňať iba v prípadoch a za

podmienok ustanovených zákonom alebo ak tak ustanoví medzinárodná zmluva.

39. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení účinnom v rozhodujúcom
období (ďalej len „zákon č. 273/1993 Zb.) Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok
a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa

§ 1 ods. 1 písm. a), b) a d) môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku štátu
vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a
inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého
správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.40. Podľa § 164 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), ak sú neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie prerušiť, ak prebieha

súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu
alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

41. Podľa 194 ods. 1 a 2 CSP otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako
orgán podľa § 193, môže sú posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Ak bolo o tejto otázke podľa

ods. 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

42. Podľa 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydanie rozsudku

pre zmeškanie a
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

III.
Skutkové zistenia a právne posúdenie veci mestským súdom

43. Predmetom daného sporu bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od
30.09.2015 do 29.09.2017, ktoré malo vzniknúť užívaním pozemku nachádzajúceho v obci Prešov,
katastrálne územie: E., okresným radom zapísanom na LV č. XXXX pôvodne ako parcela registra „E“,
orná pôda o výmere 230 m2 v celosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu a to takým

spôsobom, že na tomto sa má nachádzať umelé koryto, cez ktoré má pretekať vodný tok Delňa.

44. Mestský súd rozsudkom č. k. 24 C 2/2018-364 zo 14.06.2019 (ďalej len „pôvodný rozsudok
mestského súdu“) žalobe žalobcu proti žalovanému I (v tomto čase jedinému žalovanému, pozn.) v
celom rozsahu vyhovel a súčasne mu priznal proti žalovanému I nárok na náhradu trov tohto konania

v rozsahu 100 %

45. Krajský súd však uznesením č. k. 6 Co 275/2019-412 z 27.01.2021 (ďalej len „uznesenie krajského
súdu“) pôvodný rozsudok mestského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie medzi
inýmistým,že„...budeúlohousúduprvejinštanciedôslednesazaoberaťvecnoulegitimáciousdôrazom

na aktívnu legitimáciu žalobcu a následne iba v prípade, ak dospeje k záveru o aktívnej legitimácii
žalobcu posúdi dôvodnosť uplatneného nároku v celom rozsahu ... pre posúdenie aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v spore bude potrebné, či sporné nehnuteľnosti ku dňu nadobudnutia účinnosti zák.
č. 138/1973 Zb. (t.j. k 1.4.1975) tvorili koryto vodného toku, ak nie, kedy, v dôsledku akých okolností
a za akej právnej úpravy ako aj na základe akého rozhodnutia sa stali korytom vodného toku, v ktorej

súvislosti potom posúdi, či došlo platne k vzniku vlastníckeho práva štátu...“.

46. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že:

46.1.) výlučným vlastníkom parcely registra „E“. parc. č. XXX, orná pôda o výmere 230 m2 (ďalej len

„parc. č. XXX“) je počnúc od 30.12.2013 žalobca v celosti,

46.2.) parcela registra E, parc. č. XXX je identická s parcelou registra „C“ parc. č. XXXX/XX, vodná
plocha o výmere 230 m2 (ďalej len „parc. č. XXXX/XX“),

46.3) danou parc. č. XXXX/XX preteká vodný tok Delňa umelým korytom, vlastníkom ktorého vodného
toku je Slovenská republika,

46.4.) správu vodného toku Delňa vykonáva žalovaný I,

46.5) ohľadom užívania parc. č. XXXX/XX nebola medzi stranami sporu uzavretá nájomná ani žiadna
žiadna iná zmluva zakladajúca žalovaným právo túto užívať.47. Sporným medzi stranami sporu zostalo, či vodný tok Delňa preteká umelým korytom cez celú parc. č.
XXXX/XX vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ďalej právne posúdenie veci v otázke danosti aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, v otázke danosti pasívnej legitimácie žalovaných I a II a tiež výška uplatňovaného

nároku.

48. Mestský súd nariadil na prejednanie veci viacero pojednávaní, za účelom zistenia skutkového stavu
v rozsahu v akom bol tento medzi stranami sporu sporný vykonal dokazovanie ohliadkou na mieste
samom, súkromnými znaleckými posudkami a ďalšími listinami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, po

ktoromvspojeníajsostatnýmiskutkovýmitvrdeniami,ktorénebolisporné,ustálilsvojecelkovéskutkové
zistenia a vyporiadajúc sa pritom aj s námietkami a právnou argumentáciou strán sporu vec právne
posúdil (viď nižšie).

K právnemu základu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia

49. Na vznik osobitného záväzkovo-právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje
kumulatívne splnenie zákonných predpokladov. Prvým zákonným predpokladom je objektívna fakticita
vzniku majetkovej výhody, či prospechu, merateľná a vyjadriteľná všeobecným peňažným ekvivalentom.
Pojmovým znakom tohto faktického stavu však musí byť absencia relevantného právneho dôvodu
vzniku tohto obohatenia (teda výnimočne zákon alebo právna skutočnosť na základe zákona). Faktický

stav majetkovej nerovnováhy subjektov právnych vzťahov teda pojmovo vyžaduje bezdôvodnosť tohto
stavu. Na vznik právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia však nestačí existencia objektívnej
skutočnosti vzniku majetkovej výhody určitého subjektu práva bez právneho dôvodu. Toto obohatenie
musí ísť „na úkor“ iného subjektu práva. To znamená, že majetkový prírastok jedného subjektu sa
musí v určitej peniazmi vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Musí teda

existovaťurčitákauzálnaväzbamedziobohatenímsajednéhosubjektu(majetkovýprospech)aúbytkom
(ujmou) v majetkovej sfére iného subjektu. Výšky oboch protiplnení však nemusia predstavovať
zrkadlový obraz, inak povedané, výška obohatenia povinného subjektu a ujmy oprávneného subjektu
nemusia byť úplne presne totožné ekvivalenty (porovnaj § 458 OZ a komentár k nemu). Osobitným
negatívnym predpokladom vzniku záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia je

absencia osobitného právneho režimu s právom aplikačnej prednosti. Právna úprava bezdôvodného
obohatenia je totiž subsidiárna vo vzťahu k iným inštitútom súkromného práva v tom zmysle, že sa
uplatní výlučne vtedy, ak právne následky majetkovej nerovnováhy nie sú pokryté inou právnou úpravou
predstavujúcou právny dôvod vzniku záväzku, a teda i príslušných reparačných ustanovení. Vnútorný
psychický vzťah obohateného subjektu k príčinám obohatenia sa je bez akejkoľvek právnej relevancie.

Jednotlivé stupne prípadného zavinenia tohto subjektu nemajú žiadny právny význam na vznik
reparačného právneho následku, azda okrem prípadov dobromyseľnosti obohateného s relevanciou na
rozsah vydania predmetu bezdôvodného obohatenia (§ 458 a 459 OZ) (viď Občiansky zákonník II, 2.
vydanie, rok 2019, vydavateľstvo C.H. BECK, autori: Števček, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič
a kol.).

50. Mestský súd sa v intenciách odôvodnenia uznesenia krajského súdu a priori zameral na posúdenie
skutočností rozhodujúcich z hľadiska danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní a teda,
či a ak áno, v akom rozsahu je parc. č. XXXX/XX, vodná plocha o výmere 230 m2 súčasťou umelého
(preloženého) koryta vodného toku Delňa a kedy k vzniku tohto koryta došlo t.j. či pred alebo po

01.04.1974. Mestský súd z rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia č. 1/2011/01250-007/
VK z 19.10.2011 (č.l. 12) zistil, že preložené koryto toku Delňa v km 0,070 - 0,620 (v zmysle projektovej
dokumentácie č. 14/64 „Ochrana kúpaliska na Delni v Prešove – proti zanášaniu“) v katastrálnom území
E., o povolenie ktorej vodnej stavby požiadal žiadosťou zo dňa 22.07.1965 bývalý Mestský národný
výbor (skratka MsNV) v Prešove, odbor výstavby a vodného hospodárstva pod č. Výst. 4632/65/Sk a

ktorá (stavba) bola povolená v Zápisnici pod č. 4451 zo dňa 12.08.1965, je umelým vodným tokom. Ďalej
mestský súd z rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-
PO-OSZPP3/003730-04GP zo 16.01.2019 (č. l. 357), ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.02.2019, zistil,
že parc. č. XXXX/XX je pozemkom, po ktorom preteká vodný tok Delňa. Ani jedno z týchto rozhodnutí
pritom nadáva odpoveď na otázku, či parc. č. XXXX/XX je umelým (preloženým) korytom vodného toku

Delňa už aj len preto, že z nich nevyplýva, či sa táto parcela nachádza na úseku vodného toku Delňa
v km 0,070 – 0,620 [kilometráž v názve stavby nie je totožná s riečnymi kilometrami (viď č.l. 303), pozn.],
ktorý je umelým korytom. Avšak Grafickou identifikáciou vyhotovenou okresným úradom pod zákazkou
č. 2791/2018 (č.l. 227) a tiež výpisom z katastra nehnuteľností z 10.07.2018 (č. l. 232) mal mestskýsúd za preukázané, že parcela registra E, parc. č. XXX, orná pôda o výmere 230 m2 (toho času už
parc. č. XXXX/XX, pozn.) je súčasťou parcely „C“, parc. č. XXXX/X, vodná plocha o výmere 25 126 m2.
Podľa Oznámenia okresného úradu pod č. KO12/5537/1083/2019/Za z 27.09.2019 (č.l. 441) parcela

registra „C“, parc. č. XXXX/X vznikla na základe geometrického plánu č. 83/83 na žiadosť žiadateľa -
Povodie Bodrogu a Hornádu Košice až v roku 1986. Geometrickým plánom č. 33-1/2018 vypracovaným
F. G. B., GeoPraktic, Jiráskova 32, 080 05 Prešov z 22.10.2018 okresným úradom overeným pod č.
G1-2141/18 dňa 31.10.2018 (č.l. 305) ako aj čiastočným výpisom z LV č. XXXX založeného okresným
úradom pre katastrálne územie E. (č.l. 604), mal mestský súd za preukázané, že pôvodnému zápisu

parcely registra „E“ parc. č. XXX, orná pôda o výmere 230 m2 v katastri nehnuteľností zodpovedá
nový stav zápisu a to parcela registra „C“, parc. č. XXXX/XX, vodná plocha o výmere 230 m2, ktorá
bola odčlenená z parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X, vodná plocha o výmere 25 126 m2. Okrem
toho z parcelného registra pozemkovej knihy pre katastrálne územie Šváby, t. j. času už Solivar (č. l.
446) mestský súd zistil, že vodný tok Delňa sa nachádzal na neknihovanej mpč. XXX. Na žalobcom
predloženej grafickej identifikácii pozemkov na podklade orto-foto mapy z roku 1950 s vyznačeným

pôvodným korytom toku Delňa a údajmi katastrálneho operátu z roku 2021, ďalej grafickej identifikácie
pozemkov na podklade orto-foto mapy z roku 2015 s vyznačeným pôvodným korytom toku Delňa a
údajmi katastrálneho operátu z roku 2021 (č.l. 460, 461 a 462) je zjavne (voľným okom) rozpoznateľné
situovanie mpč. 978 (plocha ohraničená ružovou farbou, pozn.) a tým pôvodný – prirodzený priebeh
vodného toku Delňa a oproti tomu jeho priebeh po parcele registra „C“, parc. č. XXXX/X, vodná plocha

o výmere 25 126 m2 (plocha ohraničená čiernou farbou, pozn.) vzniknutej až v roku 1986 a situovanej
na parcelách registra „E“, počnúc od parc. č. XXX/X až po parc. č. XXX/X, medzi ktorými sa nachádza
aj parc. č. XXX (vyznačené žltou farbou, pozn.), toho času vedená ako parcela registra „C“, parc.
č. XXXX/XX, vodná plocha o výmere 230 m2. Na podstatnej časti niekdajšieho pozemku mpč. XXX
pôvodného prirodzeného koryta vodného toku Delňa je v aktuálnom čase situovaná parcela registra

„C“ parc. č. XXXX (plocha vyznačená čiernou farbou, pozn.), na ktorej sa nachádza prírodné kúpalisko
Delňa. Pozemky - parcely registra „E“, počnúc od parc. č. XXX (neskôr parc. č. XXX/X) až po parc. č.
XXX (neskôr parc. č. XXX/XXX G. XXX/XXX), všetky ako orná pôda, boli situované svojou dĺžkou kolmo
na mpč. XXX, pričom svojou šírkou s touto (prirodzeným korytom vodného toku Delňa) bezprostredne
hraničili. Je zjavne poznateľné, že prirodzené koryto vodného tou Delňa bolo preložené (posunuté) a

tvorilo parcelu registra „C“, parc. č. XXXX/X, vodná plocha o výmere 25 126 m2 (vzniknutú v roku 1986)
situovanú na parcelách registra „E“, počnúc od parc. č. XXX/X až po XXX/X, vrátane parc. č. XXX,
toho času parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XX, vodná plocha o výmere 230 m2. Mestský súd tak
hodnotením vyššie uvedených listinných dôkazov jednotlivo a najmä vo vzájomnej súvislosti s poukazom
na ustanovenie § 194 ods. 1 CSP dospel k záveru, že parcela registra „C“, parc. č. XXXX/XX, vodná

plocha o výmere 230 m2 je bez akýchkoľvek pochybností v celom rozsahu nie prirodzeným, ale podľa
§ 43 ods. 2 a 5 vodného zákona prinajmenšom od roku 1986 [nie však k 01.04.1975 (viď argumentáciu
nižšie), pozn.] umelým (preloženým) korytom vodného toku Delňa.

51. Ako to uviedol už krajský súd aj „podľa právnej teórie pozemky tvoriace koryto riek (riečište) mohli

byť do 1.4.1975 v súkromnom vlastníctve. Vlastníctvo riečišťa dotiaľ, dokiaľ je pod vodou, bolo viac len
spočívajúcim (virtuálnym) právom, pretože vykonávanie vlastníckeho práva bolo obmedzené zákonnými
ustanoveniami vodného zákona. Vody, na ktoré sa nevzťahuje banský zákon a predpisy o prírodných
liečivých zdrojoch a zdrojoch prirodzene sa vyskytujúcich stolových a minerálnych vôd, (povrchové
a podzemné vody) nie sú súčasťou pozemku. Práva k nim upravovala Ústava a nadväzne zákon

č. 138/1973 Zb. o vodách. Zaradením § 31 ods. 1 do vodného zákona do pojmu vodných tokov boli
zahrnuté aj ich korytá, či už prirodzené, upravené alebo umelé (vodné kanály, nádrže a pod.). Vlastnícky
to znamenalo ku dňu účinnosti vodného zákona (1. 4. 1975) poštátnenie týchto pozemkov, pričom za
pozemky tvoriace prirodzené toky nepatrila náhrada a v ostatných prípadoch patrila náhrada obdobne
podľa predpisov o vyvlastnení. Pokiaľ sa pripustí, že pozemok tvorí koryto vodného toku, tak tento

prešiel do vlastníctva štátu najneskôr k 1. 4. 1975 poštátnením z pôvodného vlastníka. Pozemok bol vo
vlastníctve štátu a v zmysle platných predpisov na území Slovenskej republiky takéto pozemky naďalej
sú výlučným vlastníctvom štátu (viď. čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. a § 43 ods.
1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách)“ (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 38/2007 z
10.01.2008).

52. V ďalšom mal podľa pokynov krajského súdu mestský súd ustáliť, či došlo k zoštátneniu pôvodnej
parcely registra „E“, parc. č. XXX podľa § 31 ods. 1 zákona č. č. 138/1973 Zb. o vodách [ďalej len
„zákon č. 138/1973“ (zrušený vodným zákonom účinným od 01.07.2004, pozn.)] k 01.04.1975, t. j., čik 01.04.1975 cez túto pretekal vodný tok Delňa v prirodzenom, či umelom koryte. Žalovaný I tvrdil, že
žalobca nie je v tomto spore aktívne vecne legitimovaný, pretože s účinnosťou od 01.04.1975 došlo
k zoštátneniu parc. č. XXX, toho času parc. č. XXXX/XX. Za situácie, keď žalobca je ako vlastník

zapísaný v katastri nehnuteľností a žalovaný popiera jeho vlastnícke právo tvrdením o zoštátnení
pozemkov, vyvracia hodnoverné a záväzné údaje katastra podľa § 71 katastrálneho zákona, preto
dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného, aby preukázal, že daný pozemok bol už ku dňu 01.04.1975
zavodnený, teda tvoril koryto (umelé, či prirodzené), z akého dôvodu sa stali vlastníctvom štátu, teda
prečo je ako vlastník v katastri nehnuteľností nesprávne zapísaný žalobca. V prejednávanej

veci žalovaný I neuniesol svoju dôkaznú povinnosť, keď neoznačil a ani nepredložil žiadny hodnoverný
dôkaz na preukázanie toho, že už k 01.04.1975 aspoň časťou sporného pozemku pretekal vodný tok
Delňa. Žalovaný I nijako nepreukázal, kedy bol sporný pozemok (parc. č. XXXX/XX) zavodnený a ak
po 01.04.1975 došlo k zavodneniu, tak na základe akého rozhodnutia, aby bolo možné posúdiť, na
základe akej v ten dobe platnej právnej úpravy. Podľa udania žalovaného I v jeho liste pod č. CS SVP
OZ KE 3000/2018/2 z 18.07.2018 (č.l. 303) vo vzťahu stavbe „Ochrana kúpaliska na Delni v Prešove –

proti zanášaniu“ „...nedisponuje projektovou dokumentáciou stavby, žiadnymi geodetickými podkladmi,
na základe ktorých by bolo možné jednoznačne a záväzne prehlásiť po akých nehnuteľnostiach
(pozemkoch) daná preložka toku Delňa prechádza.“. Okrem toho podľa tvrdenia samotného žalovaného
I rozhodnutím Okresného národného výboru v Prešove, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného
hospodárstva č. Pôd. 835/82 zo 14.08.1983 (č. l. 359) podľa § 9 ods. 4 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách

bolo povolené užívanie stavby „Úprava Delne v Prešove I. stavba a II. stavba“, ktorá (stavba) spočívala
v iných stavebných úpravách ako „Ochrana kúpaliska na Delni v Prešove – proti zanášaniu“ a tieto
úpravy boli vykonané na úplne inom úseku tohto vodného toku, než na ktorom sa parc. č. XXX, (t. č. parc.
č. XXXX/XX) nachádza. Aj podľa zistenia mestského súdu v prípade stavby „Úprava Delne v Prešove I.
stavba a II. stavba“ (viď odôvodnenie rozhodnutia) išlo o povolenie užívania vodnej stavby, ktorej „Prvá

etapa bola povolená rozhodnutím ONV OPLVH v Prešove č. Pôd. 2752/78 zo dňa 23.10.1978 a druhá
etapa rozhodnutím ONV OPLVH v Prešove č. Pôd. 936/80 zo dňa 22.04.1980“, pričom v obidvoch
prípadoch sa jednalo o úpravu už existujúceho dna a svahov vodného toku Delňa a nie o preloženie
a tým vytvorenie umelého koryta. Napokon nebolo možné ustáliť ani to, či umelé (preložené) koryto
vodného toku Delňa v úseku zodpovedajúcom parcele registra „C“, parc. č. XXXX/X, vodná plocha

o výmere 25 126 m2 bolo zrealizované práve v zmysle projektovej dokumentácie č. 14/64 stavby
„Ochrana kúpaliska na Delni v Prešove – proti zanášaniu“ v katastrálnom území E. vypracovanou
Okresnou vodohospodárskou správou Prešov, o povolenie ktorej (vodnej stavby) požiadalo žiadosťou zo
dňa 22.07.1965 bývalé MsNV v Prešove, odbor výstavby a vodného hospodárstva, pod č. Výst. 4632/65/
Sk a ktorá bola povolená v Zápisnici pod č. 4451 zo dňa 12.08.1965 (a nie projektovej dokumentácie

inej, pozn.), keďže nebolo preukázané, že tento úsek predstavuje preložené koryto vodného toku Delňa
v km 0,070 - 0,620, pričom pre chýbajúcu projektovú dokumentáciu č. 14/64 túto nebolo možné ani
identifikovať. Práve naopak, to, že v katastrálnom území E. nachádzajúca sa parcela registra „E“, parc.
č. XXX aj ďalšie parcely registra „E“ a to: parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/
X ako aj parc. č. XXX, ktoré (všetky) podľa grafickej identifikácie (č.l. 227) tvoriace parcelu registra „C“,

parc. č. XXXX/X, vodná plocha o výmere 25 126 m2 (umelé koryto vodného toku Delňa), neboli ku dňu
01.04.1975 zavodnené a tým zoštátnené, preukazuje aj uzavretie Dohody o urovnaní č. L1/49121/1/19
(č.l.442)medziPRAEDIUMHOLDING,družstvo,sosídlom:Mlynská28,04001Košice,IČO:50913255
(ďalej len „PRAEDIUM HOLDING, družstvo“) ako výlučným vlastníkom parciel registra „E“, a to: parc.
č. XXX/X, orná pôda o výmere 182 m2, parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere 209 m2, parc. č. XXX/

X, orná pôda o výmere 113 m a parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere 177 m2 v celosti (č. l. 443) a
žalovaným I ako ich užívateľom „pre potreby vodohospodárskej činnosti a za účelom výkonu správy
vodných tokov“ (viď stranu 3 a 5 dohody) o výške finančnej náhrady za ich užívanie v tam uvedenej výške
za obdobie od 09.05.2018 do 31.12.2018, ktorej (dohody) uzavretie žalovaný I nepoprel. Ďalej uvedené
preukazuje aj uzavretie Nájomnej zmluvy o nájme pozemkov uzavretej medzi PRAEDIUM HOLDING,

družstvo ako prenajímateľom a žalovaným I ako nájomcom (č.l. 380), ktorej predmetom okrem iných bol
aj prenájom parciel registra „E“, a to: parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere 182 m2, parc. č. XXX/X, orná
pôda o výmere 209 m2, parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere 113 m2, parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere
177 m2 vo výlučnom vlastníctve prenajímateľa „pre potreby vodohospodárskej činnosti a za účelom
výkonu správy vodných tokov“ na dobu určitú do 31.12.2023 za tam dohodnuté nájomné ako aj nájomná

zmluva a rovnako aj Dohoda o vyplatení finančnej náhrady za užívanie pozemku bez nájomnej zmluvy
(č.l. 447) uzavretej medzi D. A., H. XX, XXX XX D. ako prenajímateľom a žalovaným I ako nájomcom,
predmetom ktorej bola parc. č. XXX a dohoda o finančnej náhrade za jej užívanie bez právneho dôvodu
za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2015 v tam dohodnutej výške a dohoda o jej následnom nájme „zaúčelom užívania pre vodohospodárskej účely“ dobu určitú do 31.12.2019 za tam dohodnuté nájomné,
ktorých (zmlúv) uzavretie žalovaný I rovnako nepoprel. Ak by totiž tieto pozemky rovnako tvoriace umelé
koryto vodného toku Delňa ako parc. č. XXX bol ku dňu 01.04.1975 nadobudol podľa § 31 ods. 1 zákona

č. 138/1973 Zb. do svojho vlastníctva štát a tieto by boli vo vlastníctve Slovenskej republiky, nebol by
žiadny dôvod na to, aby žalovaný I vyššie označenú dohodu o urovnaní a nájomné zmluvy s vlastníkmi
týchto pozemkov uzatváral. Inými slovami povedané aj samotný žalovaný I si musí byť dobre vedomý
toho, že k zoštátneniu vodného toku Delňa v úseku tvoriacom parcelu registra „C“, parc. č. XXXX/X,
vodná plocha o výmere 25 126 m2, zahŕňajúcu okrem iných aj parcelu registra „E“ parc. č. XXX, ku dňu

01.04.1975 nedošlo, inak by zmluvy, ktoré mu mali založiť právo parc. č. XXXX/X, resp. jej časti, užívať,
s jej vlastníkmi neuzatváral.

53. V prípade, ak by k 01.04.1975 sporný pozemok pôvodne parc. č. XXX, resp. t. č. parc. č. XXXX/
XX nebol zavodnený, bolo podľa názoru krajského súdu potrebné ustáliť, kedy a na základe akého
rozhodnutia došlo k zavodneniu. V tejto súvislosti sa mestský súd zaoberal i tým, či došlo k vyvlastneniu

sporného pozemku. Avšak žalovaný I nad rámec tvrdenia o nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaným
II (Slovenskou republikou ) ex lege podľa § 31 ods. 1 zákona č. 138/1973 Zb. ku dňu nadobudnutia jeho
účinnosti (01.04.1975) ani len netvrdil, že by sporný pozemok bol v minulosti predmetom akéhokoľvek
vyvlastňovacieho konania a takáto skutočnosť nevyplynula ani z vykonaného dokazovania. Keďže
v prejednávanom spore nebolo stranami tvrdené vyvlastnenie sporného pozemku štátom v rámci

vyvlastňovacieho konania pred a ani po 01.04.1975, mestský súd dospel k záveru, že k jeho vyvlastneniu
vydaním administratívneho rozhodnutia nedošlo. Preto i vo vzťahu k tomu, kedy a na základe akého
rozhodnutia došlo k zavodneniu sporného pozemku, žalovaný I neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazu.
Rovnako nebolo preukázané, že by k preloženiu vodného toku Delňa z jeho prirodzeného koryta do
koryta umelo vytvoreného na parc. č. XXX došlo s vedomým a už vôbec nie to, že so súhlasom žalobcu,

či jeho právnych predchodcov.

54. Mestský súd s ohľadom na vyššie uvedené uzavrel, že žalobca bol v rozhodujúcom období
vlastníkom sporného pozemku, ktorý v tomto období bol a aj v aktuálnom čase je súčasťou umelého
koryta vodného toku Delňa a preto ako vlastník podľa § 123 OZ je nositeľom hmotnoprávneho nároku

podľa ustanovení § 451 OZ o bezdôvodnom obohatení a tým v tomto spore aktívne vecne legitimovaný.

55. Žalovaný I (štátny podnik) počas konania namietal, že v danom spore nie je pasívne vecne
legitimovaný. Podľa jeho presvedčenia pasívne vecne legitimovaným by mal byť žalovaný II (Slovenská
republika). V danej súvislosti mestský súd uvádza, že podľa odôvodnenia uznesenia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 4 Obdo 42/2020 z 27.04.2021 z ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 111/1990
Zb. vyplýva, že podnik je právnickou osobou; vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a
nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Uvedené ustanovenie je všeobecným ustanovením
upravujúcim oprávnenie štátneho podniku ako právnickej osoby konať vo svojom mene a súčasne niesť
zodpovednosť vyplývajúcu z právnych vzťahov, v ktorých vystupuje. Z uvedeného ustanovenia žiadnym

spôsobom nevyplýva, že štátny podnik nie je zodpovedným subjektom z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia. Ustanovenie § 6 ods. 3 zákona č. 111/1990 Zb. súčasne upravuje správu majetku štátu
štátnym podnikom ako samostatnej zložky štátu tak, že podnik má právo majetok, ktorý spravuje,
držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi; podnik nemôže týmto majetkom
zabezpečovať záväzky tretích osôb. Vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že štátny podnik v

právnych vzťahoch nevystupuje ako Slovenská republika zastúpená štátnym podnikom, ale koná
samostatne ako štátny podnik a preto je vecne legitimovaným subjektom v súdnych sporoch, či už
aktívne alebo pasívne. Zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu upravuje správu majetku vo
vlastníctve Slovenskej republiky. Správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti
majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy, vrátane oprávnenia využívať všetky právne prostriedky

na jeho ochranu. Túto správu vykonáva správca majetku štátu. Takýto správca nekoná vo vlastnom
mene, ale v mene štátu, a preto má vecnú legitimáciu štát. Uvedený zákon za správcov považuje: a)
štátnu rozpočtovú organizáciu a štátnu príspevkovú organizáciu, b) štátny fond, c) právnickú osobu
zriadenú osobitným zákonom, ak na základe zákona spravuje majetok štátu, d) štátny orgán bez
právnej subjektivity, ak podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu spravuje majetok štátu. Uvedení

správcovia tak v konaní pred súdom vystupujú v mene Slovenskej republiky, t. j. vecnú legitimáciu
nemá správca, ale Slovenská republika, keďže zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva oprávnenie
týchto subjektov vystupovať v právnych vzťahoch samostatne. Uvedený zákon súčasne v ustanovení
§ 1 uvádza prípady, na ktoré sa predmetný zákon nevzťahuje, resp. z ustanovenia § 1 ods. 2 pod b)vyplýva,žesatentozákonnevzťahujenanakladaniesmajetkomštátu,ktoréupravujúosobitnépredpisy.
Zákonná úprava pri uvedenom ustanovení odkazuje na viaceré osobitné predpisy, pričom jedným z
týchto osobitných predpisov je aj zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, ktorý upravuje postavenie

štátneho podniku. Z ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb. vyplýva, že podnik je právnickou
osobou; vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto
vzťahov. Žalovaný ako samostatná právnická osoba, ktorej bolo osobitným zákonom, t. j. zákonom č.
111/1990 Zb., dané oprávnenie vystupovať v právnych vzťahoch samostatne vo vlastnom mene a na
vlastnú zodpovednosť, je v danom prípade tým zodpovednostným subjektom, ktorý je povinný vydať

bezdôvodné obohatenie.

56. V danom spore mal mestský súd za preukázané, že cez pozemok parcelu registra „C“, parc. č.
XXXX/XX, vodná plocha o výmere 230 m2 preteká vodný tok Delňa v umelom koryte podľa § 43 ods.
5 vodného zákona, ktorých vlastníkom podľa ustanovení čl. 4 ústavy môže byť výlučne iba žalovaný
II (Slovenská republika). Žalovaný I vykonáva v zmysle § 48 ods. 2 vodného zákona úlohy správcu

vodného toku, pričom rozsah činnosti správcu je definovaný predovšetkým v ustanoveniach § 48 ods. 3
a 4 vodného zákona. V zmysle § 48 vodného zákona správca vodného toku je aj správcom pozemkov
korýt a z vykonaného dokazovania vyplýva, že koryto vodného toku Delňa bolo preložené, je umelé
a je vodným dielom podľa § 52 ods. 1 písm. a) vodného zákona, preto žalovaný I vykonáva činnosti
uvedené v ustanoveniach § 48, ktoré predstavujú správu vodného toku. Obrana žalovaného I spočívala

tiež v tvrdení, že nie je vlastníkom vodného diela, ktorým umelé koryto vodného toku Delňa nepochybne
je.PodľalistužalovanéhoIpodč.CSSVPOZKE3000/2018/2z18.07.2018(č.l.303)tento«...neeviduje
preložku časti vodného toku Delňa zrealizovanú podľa projektovej dokumentácie s názvom Preložené
koryto toku Delňa v km 0,070 - ,0620 (v zmysle projektovej dokumentácie č. 14/64“ Ochrana kúpaliska na
Delni v Prešove – proti zanášaniu ako jeho základný prostriedok ... táto stavba nebola odovzdaná SVP

a nebola zrealizovaná z iniciatívy vtedajšieho správcu vodného toku... ». A teda žalovaný I popieral svoju
pasívnu legitimáciu aj z toho dôvodu, že nie je vlastníkom danej vodnej stavby. Tu mestský súd uvádza,
že v každom prípade je potrebné zvažovať, či (vodná) stavba môže byť samostatným predmetom práv
a povinností v občiansko-právnom zmysle a to s prihliadnutím na všetky okolnosti veci, najmä, či podľa
zvyklostí v právnom styku je účelné, aby stavba ako samostatná vec bola predmetom právnych vzťahov

(napr. kúpy, nájmu a pod,.) a tiež na jej stavebné prevedenie. Významným hľadiskom je, či možno
vymedziť, kde končí pozemok a kde začína stavba (alebo čo je pozemok a čo je stavba). Ak také
vymedzenie nie je možné, spravidla ide o súčasť pozemku (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
22 Cdo 1221/2002 z 26.08.2003). V prípade niektorých vecí, ktoré sú výsledkom stavebnej činnosti
je sporné, či tieto predstavujú príslušenstvo alebo súčasť nehnuteľnosti. Tieto pojmy sú definované

v ustanoveniach § 120 a § 121 OZ. Z nich vyplýva, že príslušenstvom hlavnej veci môže byť len to,
čo je samostatnou vecou a čo môže byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov. Naproti
tomu, to čo tvorí súčasť veci, nemá povahu samostatnej veci. Oddelenie príslušenstva veci od hlavnej
veci nemá spravidla za následok znehodnotenie hlavnej veci. Ak by výsledkom stavebnej činnosti bola
vec v právnom zmysle, t. j., ak by sa výsledok stal súčasťou inej veci (pozemku, stavby) tak, že by

k nej podľa jej povahy patril a nemohol by byť oddelený bez toho, aby sa tým hlavná vec znehodnotila,
nešlo by z hľadiska občianskoprávnych predpisov o stavbu. Pravda znehodnotenie nemožno chápať
v úzkom slova zmysle, teda ako zničenie, či aspoň podstatné poškodenie hlavnej veci v dôsledku
oddelenia súčasti. Oddelením súčasti pozemku sa totiž pozemok ako vec hlavná spravidla fyzicky
nepoškodí (neznehodnotí). Mestský súd však na návrh strán sporu vykonal 20.09.2018 ohliadku parc.

č. XXX, resp. t. č. parc. č. XXXX/XX na mieste samom (č. l. 209), pri ktorej na základe vytýčenia jej
hraníc na žiadosť žalobcu geodetom 19.09.2018 zistil, že jej šírka je 10 m a dĺžka 23. Cez túto po
jej šírke preteká vodný tok, ku ktorému je prístup cez pomerne príkry svah (cca 3 – 4 m) po oboch
stranách brehu, na ktorom sú stromy a kry. Brehy sú na zbežný pohľad neupravené. Celkový dojem
evokoval prirodzené koryto. Opisu stavu veci mestským súdom na mieste samom podobný obraz

parc. č. XXX je vidieť aj na fotodokumentácii v znaleckom posudku č. 20 (č.l. 98). Vzhľadom na to,
že tu zjavne nebolo možné vymedziť, čo je pozemok a čo je vodná stavba (ide o ľudskou činnosťou
vyhĺbené koryto tvorené zhutnenou hlinenou, prípadne spevnenou kamennou drťou, medzi časom
zarastenou vegetáciou, pozn.), ktorého existenciu mal však mestský súd bezpochybne za preukázanú
na základe listinných dôkazov (viď bod 50. odôvodnenia tohto rozsudku), dospel k záveru, že toto

umelé koryto ako také nie je spôsobilým byť samostatným predmetom občiansko-právnych vzťahov a
je súčasťou pozemku (obdobne ako napr. parkoviská, účelové cesty, pozn.). Podľa názoru mestského
súdu predpokladom toho, aby koryto mohlo byť, hoci aj vo vlastníctve štátu, ktorý je vlastníkom vodného
toku, nie však už pozemku, po ktorom vodný tok preteká, je, že koryto musí byť ako samostatná vecspôsobilýmpredmetomobčianskoprávnychvzťahov.Z hľadiskaurčeniapasívnejlegitimáciežalovaných
preto nebolo podstatné to, či inicioval výstavbu tejto vodnej stavby (umelého koryta) žalovaný I, či
mu táto stavba po jej vykonaní bola zhotoviteľom odovzdaná a či túto eviduje ako súčasť svojho

majetku. Rozhodujúcou skutočnosťou pre rozhodnutie mestského súdu bolo to, že parcela registra „C“,
parc. č. XXXX/XX (pôvodne vedená ako parcela registra „E“, parc. č. XXX) je v katastri nehnuteľností
evidovaná o celej svojej výmere 230 m2 ako vodná plocha, ktorá je podľa § 43 ods. 5 vodného zákona
preukázateľne(umelým)korytom,cezktorépretekávodnýtokDelňa,ktorýjevovlastníctvežalovanéhoII
(Slovenskej republiky) a ktorého správcom je žalovaný I. V zmysle judikatúry, pokiaľ niekto neoprávnene,

teda najmä bez nájomnej, či inej zmluvy alebo na základe neplatnej zmluvy užíva cudziu nehnuteľnosť
(pozemok), bezdôvodne sa obohacuje na úkor iného vlastníka, a toto bezdôvodné obohatenie musí jeho
vlastníkovi vydať, pričom bezdôvodné obohatenia vzniká nie len v prípade, ak sa protiprávne rozmnoží
majetok obohateného, ale aj vtedy, keď sa jeho majetok nezmenší, hoci by sa zmenšiť mal. Keďže
podľa názoru mestského súdu žalovaný I nesporne vykonáva správu vodného toku Delňa, v intenciách
argumentácie Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 4 Obdo 42/2020 z 27.04.2021 (viď vyššie) je

nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovanému I, čo do jeho právneho základu
daný.

57. Žalobca za účelom preukázania svojho tvrdenia, podľa ktorého sa Slovenská republika nespráva
ako vlastníčka pozemkov, na ktorú podľa argumentácie žalovaného I malo podľa § 31 ods. 1 zákona

č. 138/1973 s účinnosťou od 01.04.1975 prejsť vlastnícke právo, predložil mestskému súdu celý rad
zmlúv (kúpnych, nájomných a iných) uzavretých medzi žalovaným I na strane jednej a tam (v týchto
zmluvách) uvedenými tretími osobami na strane druhej ohľadom pozemkov dotknutých nejakým iným
vodným tokom, či vodným dielom, a to konkrétne E. D., I. E., D., J., K., „Dudváh nad odľahčovacím“, ďalej
potokmi Babí potok, Roňava, Žitava, Rimava, Porubský potok, Vlkyňa, vodnými nádržami Veľké Ripňany

a Nedašovce (č.l. 466 - 516). Nakoľko sa však tieto predmetu tohto konania (sporného pozemku) a
vôbec vodného toku Delňa ani len nepriamo netýkali, pre rozhodnutie mestského súdu v tu riešenom
spore boli ako dôkazy irelevantné.

K výške nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia

58. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia za užívanie cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu
sa vychádza z obvyklého nájomného, ktoré by subjekt, ktorý sa bezdôvodne obohacuje, majiteľovi tejto
nehnuteľnosti (pozemku) musel uhradiť, ak by užíval túto na základe riadne uzavretej nájomnej zmluvy.
Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou,

rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený právnym predpisom, je vyjadrený peňažnou čiastkou,
ktorúbyobvyklebolonevyhnutnévynaložiťvdanommiesteačasezaporovnateľnéužívanie(prenajatie)
veci. Obvyklé nájomné je tržným nájomným (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 8/2009
z 13.11.2009).

59. Žalobca výšku ním uplatňovaného bezdôvodného obohatenia zakladal na záveroch ním
predloženého súkromného znaleckého posudku č. 20 z 11.09.2017 (č. l. 24) vypracovaného znaleckým
ústavom - Technickou univerzitou v Košiciach, Stavebná fakulta, ktorého predmetom bolo okrem iných
určenie všeobecnej hodnoty nájmu aj sporného pozemku (parc. č. XXX).

60. Žalovaný I síce s poukazom na to, že výška žalobcom uplatňovanej náhrady za užívanie parc. č.
XXX je neprimerané vysoká, na pojednávaní 06.09.2018 predložil mestskému súdu súkromný znalecký
posudok č. 1/2017 z 18.01.2017 vypracovaný znalcom z odboru stavebníctva Ing. Dušanom Sarkom
(č.l. 237), ktorého predmetom podľa zistenia mestského súdu bolo určenie všeobecnej hodnoty nájmu
pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území: D. – parcely registra E, parc. č. XXX/XXX, orná

pôda o výmere 1296, nie však už pozemku, ktorý je predmetom tohto sporu.

61. Žalovaný I súčasne predložil mestskému súdu aj ďalší súkromný znalecký posudok č. 149/2017 zo
04.10.2017 vypracovaný znalcom z odboru stavebníctva Ing. Jánom Moravanským (č.l. 254), ktorého
predmetom bolo určenie všeobecnej hodnoty tam označených pozemkov aj v katastrálnom území: E.,

opäť nie však pozemku, ktorý je predmetom tohto sporu.

62. Podľa zistenia mestského súdu v znaleckom posudku č. 20 z 11.09.2017 bola pre stanovenie
všeobecnej hodnoty nájmu tam označených pozemkov použitá porovnávacia metóda na základe 8relevantných zmlúv o nájme pozemkov (č.l. 80 až 96) v posudzovaných lokalitách, a nie iba jednej
nájomnej zmluvy, tak ako to tvrdil žalovaný I na pojednávaní 28.06.2018 [mimochodom išlo o jedinú
vecnú námietku žalovaného I voči znaleckému posudku č. 20 (č.l. 206), pozn.] a taktiež na základe

údajov o ponuke realitných kancelárií o nájmoch pozemkov v posudzovaných katastrálnych územiach.
Podľa tam uvedených použitie kombinovanej metódy na stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu nebolo
možné, pretože sa jedná o pozemky, kde sa uvedená metóda nevyužíva. Za účelom stanovenia
všeobecnej hodnoty nájmu bola 15.07.2017 vykonaná aj obhliadka spojená s miestnym šetrením,
pri ktorej sa identifikovala poloha pozemkov, charakter ich využívania, okolnosti majúce vplyvy na

hodnotu pozemkov, obmedzenia na pozemkoch, konfigurácia a sklon pozemkov. Podľa tam uvedených
parcela registra „E“, parc. č. XXX, je zastavaná preloženým korytom vodného toku Delňa. Pôvodný tok
meandroval medzi parcelami, po úprave došlo k spevneniu brehov a vyrovnaniu trasy. Podľa záverov
znaleckého posudku č. 20 všeobecná hodnota nájmu parc. č XXX, o výmere 230 m2 predstavuje: 1.) na
rok 2015 sumu 8,55 Eur/1m2, 2.) na rok 2016 sumu 8,52 Eur/1m2, 3.) na rok 2017 sumu 8,64 Eur/1m2.
Mestský súd preskúmal znalecký posudok č. 20 a zistil, že tento vykazuje všetky zákonom predpísané

náležitosti podľa § 17 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a tam formulované úvahy
vedúce k vysloveným záverom sú logické, preskúmateľné, nevzbudzujúce pochybnosti o ich správnosti.
Vychádzajúc z uvedených mestský súd pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia za obdobie od
30.09.2015 do 29.09.2017 vychádzal práve zo záverov znaleckého posudku č. 20. V tejto súvislosti

mestský súd pre úplnosť veci dodáva, nebyť preloženia koryta vodného toku Delňa na sporný pozemok
navyše bez súhlasu jeho vlastníka, tento by bolo celkom zrejme možné využiť aj na iný účel ako koryto
daného vodného toku. Ergo nemožnosť využitia daného pozemku na žiadny iný účel ako je koryto
vodného toku Delňa, nijako nemožno na ťarchu jeho vlastníka (žalobcu) pričítať.

66. Mestský súd tak výšku nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému I
za užívanie parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XX (pôvodne vedenej ako parcela registra „E“, parc. č.
XXX) vodná plocha o výmere 230 m2 ustálil za obdobie od 30.09.2015 do 31.12.2015 (8,55 Eur x 230
m2 / 365 dní x 93 dní) v sume 501,05 Eur, za celý rok 2016 (8,52 Eur x 230 m2) v sume 1.959,60 Eur
a za obdobie od 01.01.2017 do 29.09.2017 (8,64 Eur x 230 m2 / 365 dní x 272 dní) v sume 1.480,87

Eur, t. j. spolu sume 3.941,52 Eur.

67. Pokiaľ sa jedná žalobou uplatnený o nárok na úrok z omeškania, mestský súd vychádzal
zustanovenia§563OZ,podľaktorého,akčasplnenianiejedohodnutý,ustanovenýprávnympredpisom
alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čoho o plnenie veriteľ požiadal.

Žalobca ani len netvrdil, že by bol žalovaného I vyzval na zaplatenie žalobou uplatňovanej sumy ešte
pred podaním žaloby osobitnou výzvou. Mestský súd preto za deň požiadania žalobcu na zaplatenie
žalovanej sumy považoval deň doručenia žaloby žalovanému I, t.j. 26.10.2017 (viď doručenku na č.l.
108), dôsledkom čoho sa žalovaný I do omeškania dostal od 28.10.2017. Pokiaľ ide o výšku žalobcom
podľa § 517 OZ uplatneného úroku z omeškania, mestský sud uvádza, že v zmysle § 3 nariadenia

Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky v období od 16.03.2016 do 26.07.2022 bola vo výške 0,00 %. A teda žalobcovi vznikol proti

žalovanému I nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy 3.941,52 Eur vo výške 5 % ročne
počnúc od 28.10.2017 do zaplatenia.

68. Žalobca sa svojou žalobou domáhal proti žalovaným I a II uloženia povinnosti zaplatiť mu žalovanú
sumu spolu príslušenstvom spoločne a nerozdielne. Súd však nie je návrhom na uloženie solidárnej

povinnosti viazaný v prípade, ak táto nevyplýva z hmotného práva, môže v rozpore so znením petitu
uložiť povinnosť ako záväzok delený alebo nedielny (s nerozlučným plnením). Na základe uvedených
mestský súd rozhodol tak, že žalovanému I uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.941,52 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.941,52 Eur počnúc od 28.10.2017 do zaplatenia
a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, tak ako je to uvedené

pod bodom I. jeho výrokovej časti. Žalobu žalobcu proti žalovanému I v prevyšujúcom rozsahu, resp.
v časti úrokov z omeškania za obdobie od 30.09.2017 do 27.10.2017 zamietol, tak ako je to uvedené
pod bodom II. výrokovej časti tohto rozsudku.69. Žalobca sa svojou žalobou zároveň domáhal identického nároku titulom vydania bezdôvodného
obohatenia aj proti žalovanému II (Slovenskej republike). Žalobca danosť pasívnej legitimácie na
strane žalovaného II odôvodnil s poukazom na rozsudok krajského súdu sp. zn. 11 Co/195/2020

z 21.12.2022, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 38C/30/2019-264 z 25.6.2020
v právnej veci tam označeného iného žalobcu (L. M., zastúpený tým istým právny zástupcom)
proti žalovanej (SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik) na takmer identickom
skutkovom základe, majúc za to, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti titulom nároku na vydanie
bezdôvodnéhoobohateniazískanéhodôsledkompremiestneniakorytavodnéhotokunacudzípozemok,

nie je žalovaný, ale priamo Slovenská republika, bez ohľadu na to, akým spôsobom využíva svoje
vlastnícke právo a nevynímajúc pritom ani skutočnosť, že správou vodných tokov na základe zákonného
zmocnenia štát poveril žalovaného (§ 48 ods. 2 vodného zákona). Podľa tam uvedenej argumentácie
krajského súdu „Majetok v správe štátneho podniku je síce majetkom štátu, avšak v súlade s cit. ust.
§ 5 ods. 2 zák. č. 111/1990 Zb. tento majetok nie je možné použiť na úhradu tzv. „cudzích“ záväzkov
štátu, t.j. na úhradu záväzkov, ktoré s činnosťou daného štátneho podniku nesúvisia, resp. nezaväzujú

priamo štátny podnik. Uvedené v zásade platí aj naopak. Štát nezodpovedá za záväzky štátneho
podniku, a to napriek tomu, že štátne podniky spravujú majetok štátu. Vymedzenie zodpovednosti štátu
za štátne podniky a naopak v predmetnom ustanovení zodpovedá postaveniu štátnych podnikov ako
samostatných subjektov práva, v zásade oddelených od štátu (MAMOJKA, KUBINCOVÁ, MAMOJKA
ml. a kol.: Postavenie a hospodárenie štátnych podnikov, 1. vydanie, 2018. s. 431 – 434). Odvolací súd

i v kontexte súvisiacej žalobnej argumentácie žalobcu poukazuje tiež na ust. § 2 ods. 2 zák. č. 278/1993
Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, podľa ktorého správca koná v mene štátu
pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného
majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov. Z tohto
zák. ustanovenia je zrejmé, že vo veciach spravovaného majetku správca, v danom prípade žalovaný,

koná pred súdom v „mene štátu“, z čoho výslovne vyplýva, že v súdnom konaní, predmet ktorého súvisí
s ním spravovaným majetkom (v danom prípade vodný tok Delňa), nevystupuje vo vlastnom mene.“.
Žalobca na pojednávaní 22.04.2024 (č. l. 609) pre procesnú pasivitu žalovaného II navrhol, aby mestský
súd podľa § 274 CSP rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie. Mestský súd však
tomuto návrhu nevyhovel, pretože na vydanie takéhoto rozsudku neboli splnené ani formálno-právne

podmienky. Zástupca žalovanej I konajúcej súčasne aj v mene žalovanej II na tomto pojednávaní bol
osobne prítomný. Žalovaný I (štátny podnik) je totiž podľa § 5 ods. 1 zákona č. 11/1990 Zb. nielen
právnickou, ktorá vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu
z týchto vzťahov, ale podľa § 6 ods. 2 zákona č. 111/1991 Z. z. podnik koná v mene vlastníka majetku,
ktorý spravuje podľa ods. 1 (vodný tok Delňa, čo nebolo sporné, pozn.) v konaní pred súdom a orgánmi

verejnej správy, obdobne je oprávnený konať v mene štátu vo veciach, ak vlastnícke právo je sporné.
A teda žalovaný I je oprávnený konať pred súdom jednak vo vlastnom mene ako aj v mene štátu bez
ohľadu na to, či je v tom ktorom spore nositeľom hmotného práva alebo povinnosti, o ktorú ide, čo sa
ukáže až v konečnom súdnom rozhodnutí. Napokon príliš formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP,
a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok

rozsudkom pre zmeškanie „žalobe vyhovie“, skutočne nie je žiaduci. A to najmä, ak súdne konanie trvá
dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viacero pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol
v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Napriek kogentnosti
§ 274 CSP by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch pre vydanie rozsudku
pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces (viď uznesenie najvyššieho

súdu SR sp. zn. 2 Cdo/10/2021 z 29.09.2022, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. Ús 233/2019).
Mestský súd však nateraz rešpektujúc právne závery vyjadrené v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4 Obdo 42/2020 z 27.04.2021 ako najvyššej súdnej autority a tu riešenú právnu vec posúdiac v jeho
intenciách, uzavrel, že nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v tomto konaní ide (pasívne vecne
legitimovaný), je žalovaný I, a nie žalovaný II, preto žalobu proti žalovanému II v celom rozsahu zamietol,

tak ako je to uvedené pod bodom II. výrokovej časti tohto rozsudku.

K zamietnutiu návrhu na prerušenie tohto konania

70.ŽalovaníIaIInavrhlitotokonaniepodľa§164CSPprerušiťdoprávoplatnéhoskončeniadovolacieho

konania vedeného na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 8 Cdo 39/2023 o dovolaní – mimoriadnom
opravnom prostriedku proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 11 Co/195/2020 z 21.12.2022, ktorým
zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 38C/30/2019-264 z 25.06.2020 v právnej veci tam
označeného iného žalobcu proti žalovanej (SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátnypodnik) na takmer identickom skutkovom základe majúc za to, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti
titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného dôsledkom premiestnenia koryta
vodného toku na cudzí pozemok, nie je žalovaný, ale priamo Slovenská republika (viď vyššie). Žalovaní

svoj návrh na prerušenie tohto konania odôvodnili tým, že v dovolacom konaní vedenom v tamtom spore
sa rieši otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného (či štátny podnik alebo Slovenská republika),
ktorájezásadnéhoprávnehovýznamuprerozhodnutiemestskéhosúduajvturiešenomspore.Žalovaní
sa v rámci svojej argumentácie odvolávali na to, že mestským súdom boli do právoplatného skončenia
tohto dovolacieho konania prerušené konania vedené v právnej veci žalobcu (A. B.) proti žalovaným,

a to pod sp. zn. 12 C 30/2019 a sp. zn. 12 C 30/2023 o vydanie bezdôvodného obohatenia na tom
istom skutkovom základe, ibaže za iné (neskoršie) rozhodujúce obdobie [viď uznesenie mestského súdu
sp. zn. 12 C 30/2019 zo 17.01.2024 (č.l. 599) a uznesenie mestského súdu sp. zn. 38 C 10/2023 zo
02.11.2023 (č.l. 597)]. Žalobca s návrhom žalovaných na prerušenie tohto konania nesúhlasil.

71. Mestský súd z obsahu dovolania (č. l. 563) proti rozsudku krajského súdu č. k. 11 Co 195/2020-309

z 21.12.2022 (č.l. 563) podaného v tamtom spore žalobcom (L. M., zastúpený tým istým právny
zástupcom) zistil, že sa okrem iného podľa § 421 CSP domáha:
1.) riešenia právnej otázky, či „Je v sporoch o vydanie BO založených na skutkovom základe, že určitý
pozemok je užívaný bez právneho titulu vodným tokom (umelým korytom), pasívne vecne legitimovaný
štát ako vlastník vodného toku alebo žalovaný, ktorému štát zveril správu vodného toku ?“,

2.) riešenia právnej otázky, či „Je právoplatne vyriešená otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov
a to vlastníkov pozemkov, na ktorých sa nachádza koryto vodného toku rieky Delňa (umelé koryto)
a žalovaným, ak všeobecné súdy už niekoľko krát rozhodli, že žalovaný je povinný vydať bezdôvodné
obohatenie vlastníkom pozemkov, na ktorých sa nachádza koryto vodného toku rieky Delňa ? Možno
preto takéto riešenie vzťahovať aj na iných vlastníkov pozemkov, na ktorých sa tiež nachádza koryto

toku rieky Delňa, a teda ide aj v prípade týchto iných vlastníkov o vyriešenú otázku hmotnoprávneho
vzťahu ?“.

72. Pri prerušení konania podľa § 164 CSP je treba zvážiť, či prerušenie konania prispeje (alebo je
dokonca predpokladom) k spravodlivému rozhodnutiu vo veci (t. j. k naplneniu dikcie čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky), a tento dôvod prerušenia konania tak preváži nad záujmom na rozhodnutí súdu
vo veci (prípadne aj nesprávnym, pozn.) v primeranej lehote, ktorý je rozhodnutím o prerušení konania
dotknutý.

73. Mestský sa však stotožnil s argumentáciou žalobcu, že za daného skutkového stavu nad

fakultatívnym prerušením konania prevažuje záujem na rozhodnutí súdu vo veci samej. V danom spore
bolo totiž konanie začaté 29.09.2017, pričom od uznesenia krajského súdu sp. zn. 6 Co 275/2019 zo
dňa 27.01.2021, ktorým bol pôvodný rozsudok mestského súdu zrušený, toto konanie trvá už viac než
3 roky bez vydania nového meritórneho rozhodnutia. Okrem toho, aj keď pre rozhodnutie v tu riešenom
spore je rovnako ako vo veci vedenej na mestskom súde pod sp. zn. 38 C 30/2019 vyriešenie otázky

pasívnej vecnej legitimácie zásadného právneho významu, avšak na rozdiel od tamtej veci, žalobca v tu
riešenomsporepristúpilkrozšíreniužalovanýchsubjektov,vdôsledkučohovpodstateodpadlamožnosť
žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného (iný subjekt ako štátny
podnik alebo Slovenský republika neprichádzal do úvahy, pozn.). Pokiaľ aj mestský súd v danom spore
meritórne rozhodol, v prípadnom odvolacom konaní krajský (odvolací) súd bude mať vytvorený priestor

nielen pre potvrdenie, ale aj pre zmenu tohto rozhodnutia. Mestský súd tak uzavrel, že v okolnostiach
daného sporu nad možnosťou prerušiť konanie celkom zrejme prevažuje záujem na vydaní meritórneho
rozhodnutia, preto návrh žalovaných I a II na prerušenie tohto konania zamietol, tak ako je to uvedené
pod bodom III. výrokovej časti tohto rozsudku.

IV.
K nároku na náhradu trov tohto konania

74. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.75. Žalobca si v konaní uplatňoval proti žalovaným I a II spoločne a nerozdielne nárok na zaplatenie
sumy 3.941,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.941,52 Eur počnúc

od 30.09.2017 do zaplatenia. Mestský žalobe žalobcu proti žalovanému I vyhovel, čo do istiny v plnom
rozsahu a rovnako aj čo do ním uplatňovaného úroku z omeškania, okrem úroku z omeškania obdobie
od 30.09.2017 do 27.10.2017. Žalobca bol neúspešný iba v nepatrnej časti príslušenstva pohľadávky,
ktorého priznanie závisí od priznania istiny a iba, ak je sporová strana úspešná, čo sa týka istiny, môže
byť úspešná, aj pokiaľ ide o jej príslušenstvo, nie naopak, preto musí strana sporu v prvom rade vyvíjať

svoju aktivitu v súvislosti s bránením alebo popretím istiny. Z uvedeného dôvodu mestský súd tento
nepatrný neúspech žalobcu, čo do príslušenstva (úroku z omeškania) ním uplatňovanej pohľadávky
nepovažoval pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov tohto konania za relevantný. Keďže žalobca bol
tak v danom v danom spore plne úspešný, mestský súd dospel k záveru, že má podľa § 255 ods. 1 a
2 CSP proti žalovanému I nárok na náhradu trov tohto konania v plnej výške, ktorý mu priznal, tak ako
je to uvedené pod bodom IV. výrokovej časti tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne

súdny úradník uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

76.NarozdielodžalovanéhoI,žalovanýIIbolvtomtokonaníplneúspešný,keďmestskýsúdžalobuproti
nemu v celom rozsahu zamietol. CSP výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných
ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov konania neprejavila záujem alebo jej

podľa obsahu spisu v konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky
použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona (analogie legis alebo analogie iuris). Mestský súd preto
s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodovanie o nároku na náhradu trov
konania žalovaného II princíp racionálneho zákonodarcu a o jeho náhrade trov konania rozhodol podľa
fiktívnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní a ani jej podľa obsahu spisu v konaní

žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu,
rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov tohto konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr
podľa § 262 CSP mestským súdom o priznaní strane nároku na náhradu trov konania a následne
o jej výške za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen
nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu (porovnaj uznesenie

Najvyššieho súdu SR č. k. 7 Cdo 24/2018 z 21.03.2018). Nakoľko žalovanému II v tomto konaní žiadne
trovy nevznikli, mestský súd rozhodol tak, že žalovanému II proti žalobcovi nárok na náhradu trov tohto
konania nepriznal, tak ako je to uvedené pod bodom V. výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Mestskom
súde Košice v dvoch vyhotoveniach (§ 362 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§
366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.