Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424211505
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1424211505.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Krajčovej a členov
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Branislava Krála , v právnej veci navrhovateľky: Y. V., I..
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X, Z., právne zastúpená: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o.,
so sídlom Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 836 460, proti odporcovi: B. V., I.. XX.XX.XXXX, trvale bytom
F. X, Z., právne zastúpený: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8,

Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní odporcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 6C/105/2024-51, zo dňa 12.
decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 6C/105/2024-515, zo dňa 12.
decembra 2024 p o t v r d z u j e.

II. Navrhovateľke p r i z n á v a proti odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV uznesením č.k. 6C/105/2024-51 zo dňa 12. decembra 2024, nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým s poukazom na ust. § 324 ods. 1 a 2, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm.

h), § 326 ods. 1 a § 328 ods. 1 a 2 a § 329 ods. 1 a 2 CSP odporcovi uložil, aby sa nepribližoval
k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v
civilnom konaní, trestnom konaní a priestupkovom konaní, na ktoré bude odporca predvolaný, v rozsahu
nevyhnutnom na riadnu účasť odporcu na týchto úkonoch (výrok I.). Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol (výrok II.). Navrhovateľke priznal proti odporcovi nárok na náhradu
trov neodkladného opatrenia v rozsahu 100 % (výrok III.) a poučil odporcu o možnosti podať žalobu vo

veci samej proti navrhovateľke s tým, že konanie sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného
stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
Lehotu na podanie žaloby súd prvej inštancie neurčil (výrok IV.).

2. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka sa návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia doručeným súdu 28.11.2024 domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť

nevstupovať do bytu Č.. XX na X. poschodí bytového domu na ulici F. X, Z. a zároveň, aby súd uložil
odporcovi zákaz približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 m.

3. Mestský súd Bratislava IV uznesením sp. zn. 0C/36/2024 zo dňa 29.11.2024 rozhodol nasledovne:
I. Návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti odporcovi,
aby nevstupoval do predmetného bytu zamietol; II. Návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného

opatrenia v časti, ktorou sa navrhovateľka domáha, aby súd odporcovi uložil, aby sa nepribližoval knavrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 m vylúčil na samostatné konanie. Odporcovi nárok na
náhradu trov konania nepriznal.

4. V odôvodnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré bolo vylúčené na samostatné
konanie a následne zapísané ako nový návrh pod sp. zn. 6C/105/2024, navrhovateľka uviedla, že
s odporcom uzatvorili dňa 17.05.2003 manželstvo v Z. - B., ktoré je zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu Z. B. vo zv. XX, L. XXXX, M.. XXX, pod radovým číslom XX. Z manželstva sa narodili
2 deti: M. V., I.. XX.XX.XXXX a X. V., I.. XX.XX.XXXX. Účastníci počas trvania manželstva nadobudli do

bezpodielového spoluvlastníctva byt č. XX na X. poschodí bytového domu F. X, Z., ktorý je evidovaný na
LV číslo XXXX pre katastrálne územie B., obec Z. B., T. Z.. Navrhovateľka uviedla, že v prvých rokoch
manželstva dochádzalo z odporcovej strany k obmedzovaniu jej osoby. Išlo o absurdné situácie, ako
zákaz sledovania televízora, dokonca v roku 2005, keď boli majstrovstvá sveta v hokeji, kedy manželka
miesto sledovania zápasu bola odtiahnutá za vlasy do izby, obývačka s televízorom bola zamknutá, aby
samanželkaukľudnila.PribližnepotrochrokochodtohtoincidentusamanželomnarodilsynX..Odporca

sa neustále správal podráždene a agresívne, mal výkyvy nálad a to dokonca až takým spôsobom,
že pri prvom incidente odporca rozkopal ratanový nábytok, ona následne dostala facky, pri čom bol
prítomnýajichmaloletýsynX.,ktoréhodržalanarukáchanaktoréhoodporcažiadnymspôsobomnebral
ohľad. Odporca je veľmi prudkej povahy a hocijaký podnet z jej strany alebo od maloletých detí v ňom
vyvolá hnev, či až agresiu, kedy reaguje veľmi neprimerane. Ide pritom o bežné situácie, ktoré odporcovi

vadia a dokáže sa rozčúliť do nepríčetnosti. Po narodení dcéry M. tento kolobeh správania odporcu
pokračoval. Odporca sa agresívne správal už nielen v súkromí, ale aj na verejnosti. V januári 2011 ju
na ulici odporca agresívne udrel, pretože nesúhlasil s niečím, čo povedala. Postupne sa jeho agresívne
a násilné správanie, spolu s vynucovaním si súlože, opakovalo na dennej báze. Dňa 15.10.2023 bol
odporca opitý a tak agresívny a neznesiteľný, že ju zbil, na základe čoho sa rozhodla na neho zavolať

políciu, a prihliadnuc na všetky jeho slovné útočenia, či častokrát aj fyzické útoky, sa to rozhodla riešiť
prostredníctvom pravidelných terapií u terapeuta. Odporca však terapeuta navštívil dvakrát, a následne
už nebol ochotný v návštevách pokračovať. Navrhovateľka spolu s maloletými deťmi sa vyhýbali tráveniu
času doma, a keď tak, len v čase, keď bol odporca v práci. Všetko vyvrcholilo dňa 20.10.2024, kedy ju
odporcaprinútilnásilneaslovnýmvyhrážanímksúloži.Navrhovateľkasacítivbezvýchodiskovejsituácii,

kedy nevidí iné riešenie ako ochrániť maloleté deti, ale aj seba, ako pretrhnúť kontakt s odporcom. V
spolužití s odporcom v jednej domácnosti nie je schopná sa uvoľniť, je stále napätá, v strese, a takto sa
cítia aj maloleté deti. Ona sa cíti zo všetkého už veľmi vyčerpaná, už viac nedokáže odolávať invektívam
odporcu, má obavu z toho, že nedokáže pred ním ochrániť ani maloleté deti, lebo vie, čoho je schopný.
Od posledného incidentu spolu s maloletými deťmi odišli ku kamarátke do domu v časti O. v Z. Maloleté

deti sa vrátiť domov nechcú, odporcu sa boja, že im ublíži, o čom svedčia ich čestné vyhlásenia. Maloleté
deti prišli o prostredie, ktoré považujú za svoj domov, čo má negatívny vplyv na ich zdravie. V súčasnosti
sú traumatizované zo správania odporcu. Navrhovateľka sa rozhodla podať 27.11.2024 prostredníctvom
právnehozástupcunávrhnarozvodmanželstvaaúpravuprávapovinnostíkmaloletýmdeťomnačaspo
rozvode. Na základe vyššie uvedeného sa stalo pre ňu spolužitie s odporcom neznesiteľné, cíti sa s ním

v spoločnej domácnosti nepríjemne, pociťuje z jeho strany neúnosný psychický nátlak, ďalšie spolužitie
s odporcom považuje za nepredstaviteľné pre seba, ako aj pre zdravý psychický vývoj maloletých detí.
Opísaný skutkový stav, aktuálna situácia týkajúca sa bývania navrhovateľky a odporcu, ako aj vzájomné
vzťahy, konanie a správanie sa odporcu voči nej plne odôvodňujú potrebu dočasnej úpravy vzťahov
medzi účastníkmi. Ide o stav, ktorý neznesie odklad a takáto úprava pomerov účastníkov je naliehavá

a potrebná.

5. Súd prvej inštancie, po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ostatného
obsahu spisu - listinami pripojenými k návrhu, sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia podaného navrhovateľkou podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP.

6. Navrhovateľka preukázala existenciu nároku - ochranu telesnej a duševnej integrity jej osoby. Telesná
a duševná integrita je prirodzená hodnota náležiaca každej fyzickej osobe z dôvodu jej bytia, požíva
zvláštnu ochranu a je nedotknuteľná. Fyzická osoba ako nositeľ tejto hodnoty má právo požadovať,
aby do jej práva na telesnú a duševnú integritu nikto nezasahoval a pokiaľ sa tak stane, má právo

domáhať sa ochrany u orgánov štátu. Navrhovateľka preukázala v konaní svoju aktívnu vecnú
legitimáciu a aj pasívnu vecnú legitimáciu odporcu, ako pôvodcu zásahov do jej integrity. Navrhovateľka
odôvodnila existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov skutočnosťami uvedenými v tomto návrhu,
ktoré v spojení s predloženými dôkazmi - čestnými prehláseniami mal. detí, ktoré podľa názoru súduprvej inštancie dostatočne osvedčujú dôvodné obavy navrhovateľky o psychické, fyzické, duševné
zdravie a s tým súvisiacu obavu navrhovateľky, teda možnosť ohrozenia jej telesnej a duševnej
integrity v dôsledku konania odporcu. Navrhovateľka ohrozenie duševnej alebo telesnej integrity síce

neosvedčila jednoznačnými priamymi dôkazmi - podanie trestného oznámenia, oznámenie z podozrenia
zo spáchania priestupku, lekárske správy, rozhodnutie o začatí trestného stíhania odporcu, prípadne
právoplatné rozhodnutia o spáchaní trestného činu/priestupku odporcom, ale len svojimi skutkovými
tvrdeniami, podporenými čestnými prehláseniami mal. detí. Súd prvej inštancie uviedol, že sa jedná
o priamych účastníkov spolužitia manželov a svedkov niektorých situácií správania sa odporcu k

navrhovateľkeakoajknim(mal.synuvádzal,žemuselitentorokodísťzdomuzostrachuavposledných
mesiacoch je to horšie a mal. dcéra potvrdila, že bola volaná polícia a tiež uviedla, že v minulosti
museli opakovane odísť z domu k sesternici na skúšku, k dedkovi). Maloleté deti s manželmi žijú v
spoločnej domácnosti, a preto ich tvrdenia uvedené v čestných prehláseniach o správaní sa odporcu
k navrhovateľke, v spojení s tvrdeniami uvedenými navrhovateľkou v návrhu, ohľadom správania sa
odporcu k navrhovateľke z dlhšieho časového a aj vecného hľadiska predstavujú logický a súvislý celok.

Situácia v spolužití účastníkov, ohľadom správania sa odporcu k navrhovateľke, jej samotnej dlhodobo
nevyhovuje, pre navrhovateľku je spolužitie s odporcom aktuálne neznesiteľné, cíti sa s ním v spoločnej
domácnosti nepríjemne, pociťuje z jeho strany neúnosný psychický nátlak, považuje ďalšie spolužitie s
odporcom za nepredstaviteľné pre seba, aj pre mal. deti. Uvedený stav pritom podľa jej tvrdení v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia pretrváva dlhšiu dobu, a ani pokus o návštevu terapií z r. 2023

pravdepodobne nepriniesol zásadnejšiu pozitívnejšiu zmenu v správaní sa odporcu k nej a upokojenie
vzájomných vzťahov medzi navrhovateľkou a odporcom.
Z tvrdení mal. detí v čestnom prehlásení vyplynulo, že v dôsledku nevhodného správania sa odporcu k
navrhovateľke a k nim, odišli opakovane na nejaký čas zo spoločnej domácnosti, napr. k sesternici, k
dedkovi; následne sa síce vrátili, ale majú strach, hlavne posledný rok. Maloletý syn výslovne uviedol,

že odporca máva často zlú náladu, vtedy kričí a háda s mamou, je nepríjemný, v posledných mesiacoch
je to horšie a horšie, a tento rok musel odísť z domu zo strachu, že sa jemu alebo niekomu inému niečo
stane. Mal. dcéra tiež uviedla, že odporca máva výkyvy nálad a často reaguje prehnane, čím potvrdila
slová mal. brata o povahe odporcu, rovnako aj o tom, že odporca máva zlú náladu dosť často, hlavne
posledný rok, a tiež má strach.

Z uvedeného potom možno usudzovať, že intenzita nevhodného správania sa odporcu k navrhovateľke
v ich spolužití sa v priebehu trvania manželstva stupňuje, a pretrváva aj v r. 2023 a v r. 2024. V rokoch
2023 a 2024 sa jednalo o dva výraznejšie incidenty - kedy v r . 2023 bola volaná polícia, čo vyplýva
aj z tvrdenia mal. dcéry a po druhom prípade v r. 2024 sa navrhovateľka rozhodla opakovane odísť s
deťmi od odporcu z ich spoločnej domácnosti, po tom, čo malo údajne prísť k násilnému správaniu sa

odporcu k nej v októbri 2024.
Privolanie polície v r. 2023 nebolo navrhovateľkou preukázané - potvrdením od polície, ale skutkový stav
- privolanie polície potvrdila mal. dcéra v čestnom prehlásení, rovnako aj odsťahovanie sa navrhovateľky
spolu s deťmi v októbri 2024. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že správanie odporcu k navrhovateľke
nie je možné predvídať. Vo vzťahu odporcu k navrhovateľke sa pritom nejedná len o jednorazovú

záležitosť, exces. Takého správanie odporcu potom možno považovať pre navrhovateľku za ohrozujúce,
nevyspytateľné, nepríjemné, sama navrhovateľka uvádza, že pociťuje psychický nátlak, spolužitie
považuje za neznesiteľné, nechce sa zdržovať v spoločnej prítomnosti s odporcom.
Súd prvej inštancie mal z tvrdení navrhovateľky a z priložených listinných dôkazov - čestné prehlásenia
mal. detí potom osvedčené, že sú na mieste obavy navrhovateľky z ohrozenia najmä jej fyzického/

psychického a duševného zdravia z dôvodu nevhodného a z jej pohľadu násilného správania sa odporcu
voči nej, tak v minulosti, ako aj v súčasnosti; ktoré aktuálne riešila odchodom zo spoločnej domácnosti
s odporcom; t.j. že je ohrozená telesná a duševná integrita navrhovateľky, jej osobná bezpečnosť.
Neodkladné opatrenie možno nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Tento atribút však
bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť

bezodkladná a pretrvávať aj dlhší čas a nemožno ju považovať za nesplnenú len preto, že strana sa
nedomáhala ochrany neodkladným opatrením ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladnej úpravy
pomerov.
Vzhľadom k uvedenému základu, t.j. osvedčeniu možnosti ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity
ohrozenej osoby - navrhovateľky, a naliehavosti situácie, súd prvej inštancie vyhovel návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP.7. Navrhovateľka žiadala zákaz priblíženia sa odporcu k nej na 10 m absolútne bez výnimky. Súd prvej
inštancie však vyslovil zákaz priblíženia sa odporcu k nej s výnimkou, tak ako je uvedené vo výroku
rozhodnutia a vo zvyšku preto návrh v danej časti zamietol.

8. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia musí súd porovnávať záujmy, ktoré by mohli
byť jeho nariadením/nenariadením dotknuté, prihliadať na možné následky nariadeného neodkladného
opatrenia a tiež musí skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv
a slobôd garantových ústavou. Zvolená úprava je v súlade s princípom proporcionality a s oprávneným

záujmomnavrhovateľkynaochranupredhroziacimnebezpečenstvom,asúčasnevýrazneneobmedzuje
odporcu.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nariadením vyššie uvedené neodkladného opatrenia pred
začatím konania s vymedzeným rozsahom sa dosiahla úprava pomerov medzi navrhovateľkou a
odporcom v požadovanej miere. Neodkladné opatrenie je dostatočným prostriedkom na poskytnutie
súdnej ochrany vzhľadom na právne vzťahy medzi stranami, bez potreby začatia konania vo veci samej.

Preto neuložil navrhovateľke ako navrhovateľke neodkladného opatrenia podať v určitej lehote žalobu
vo veci samej voči odporcovi.

9. O trovách neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. a § 255
ods. 1 CSP. Navrhovateľka bola v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v zásade úspešná, keď

v základe nároku - zákaz priblíženia sa na 10 m bolo návrhu vyhovené, s použitím výnimky. Súd prvej
inštancie jej preto proti odporcovi priznal nárok na náhradu trov uvedeného konania v rozsahu 100 %
nároku.

10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, domáhajúc sa

jeho zrušenia. Uviedol, že sa nemôže stotožniť' s napadnutým uznesením, nakoľko toto vychádza z
nepravdivých a účelových tvrdení navrhovateľky, ktoré nemajú žiadnu oporu v skutkovom stave, pritom
zastáva názor, že neboli naplnené podmienky predpokladané § 325 Civilného sporového poriadku, a
to potreba neodkladnosti úpravy pomerov. Na vydanie neodkladného opatrenia nebol žiadny relevantný
dôvod.

Odvolateľ mal za to, že v tomto prípade podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia neboli žiadnym
spôsobom naplnené. Alibistický prístup súdu prvej inštancie nemôže viesť k tomu, aby vydal neodkladné
opatrenie. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení vydanie neodkladného opatrenia opakovane
potvrdil, že navrhovateľka neoznačila a nepredložila žiadne konkrétne dôkazy zo situácie z 20.10.2024.
Rovnako nepredložila ani len dôkazy o tom, že podala návrh na rozvod manželstva, rovnako čestné

prehlásenie syna X. V. je bez akéhokoľvek overenia podpisu a rovnako neoverený podpis je aj na
údajnom čestnom prehlásení mal. M. V.. Teda navrhovateľka žiaden dôkaz nepredložila, napriek tomu
súd prvej inštancie konštatuje, že vzhliada predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia.
Odvolateľ poukázal na „Čestné prehlásenie“ dcéry M. keď dcéra uvádza: „Teraz sme kvôli nemu museli
už druhýkrát odísť z domu, pretože minulý rok zbil mamu.“ Už táto formulácia svedčí tomu, že situácia,

ktorú vykresľuje navrhovateľka je naozaj iba účelový kompilát zlepšiť si procesnú pozíciu pri rozvode a
vyporiadaní BSM a nemá žiaden hmotnoprávny základ pre to, aby súd vydával neodkladné opatrenie.
Keď už pre nič iné, tak v rámci proporcionality sa treba pýtať, kde bola navrhovateľka doposiaľ, kým
nepodala návrh na rozvod, ak podľa tvrdenia, ktoré možno ani tvrdením syna nie je, musia odchádzať
z domu preto, že minulý rok otec zbil mamu. Do pozornosti dáva slová „minulý rok“. Súd prvej inštancie

by teda mal, v prípade, ak absentujú dôkazy, ktoré by odôvodňovali tvrdenia navrhovateľky, mať aspoň
kritický pohľad na tieto návrhy, zvlášť ak v sebe obsahujú logické nezrovnalosti. Absencia naliehavosti
pre vydanie neodkladného opatrenia totiž až „kričí“ zo samotného návrhu, keď navrhovateľka vo svojom
písomnom podaní odkazuje na situácie z roku 2005, kedy malo dôjsť údajne k „zákazu sledovania
televízie“. Odhliadnuc, že ide o nepravdivé tvrdenie, ktoré účelovo prezentuje manželka, keď sa chce

rozviesť a získať komparatívnu výhodu pri rozvode a vyporiadaní BSM, tak naozaj udalosť z roku 2005
nemôže byť tou udalosťou, ktorú teraz možno pojať pod pojem nutnosť neodkladného opatrenia. Ďalšia
udalosť mala byť v bližšie neurčenom čase v roku 2011, potom 15.10.2023, a posledná najzávažnejšia
udalosť, údajne zo dňa 20.10.2024, keď mal odporca údajne násilím a slovným vyhrážaním donútiť
k súloži; teda mesiac pred podaním návrhu na rozvod a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.

K tomu odporca uvádza, že ide o klamstvá a účelové tvrdenia navrhovateľky. Paradoxne aj súd prvej
inštanciekonštatoval,ženavrhovateľkanepredložilažiadnydôkazoúdajnomznásilneníanavyševšetky
argumenty, ktoré uviedla, sú uvedené v návrhu na rozvod manželstva, ktorý podala deň pred podaním
neodkladného opatrenia, čiže mesiac po tom, keď malo k údajnej udalosti dôjsť.Vyššie uvedené skutočnosti neosvedčujú atribút vysokej pravdepodobnosti, práve naopak, pri kritickom
posúdenípredkladanéhonávrhuadôkazovjezrejmé,ženavrhovateľkasivymyslelapríbeh,samozrejme
koná účelovo, vie, že doma má submisívneho odporcu, ktorý nebude oponovať a nebude zbytočne

pokračovať v hádkach s navrhovateľkou, ktoré žiaľ vznikajú. Odporca je vo vzťahu k navrhovateľke
a k maloletým deťom v submisívnom postavení, a preto navrhovateľka nedokázala predložiť žiaden
relevantný dôkaz.
Odporca jednoducho vidí, že navrhovateľka vníma odporcu ako menejcenného človeka, ktorý nie je
dostatočne intelektuálne na výške, zatiaľ čo ona je tá inteligentná a vzdelaná. Ide jednoducho o klasickú

schému nerovnosti vzdelania v manželstve, ktorá vyústi až do rozvodu tohto manželstva. Tento postoj
navrhovateľky však sám o sebe nemôže viesť súd k tomu, aby obmedzoval odporcu v užívaní bytu,
v ktorom nateraz býva, a ktorého je podielový spoluvlastník, zvlášť ak vezmeme do úvahy, čo takisto
vyplynulo z návrhu navrhovateľky, že táto sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti už 25.10.2024, a
býva v dome, ktorý si prenajala od kolegyne.
Rozhodnutie súdu, ktorým síce bol zamietnutý návrh na zákaz vstupu do spoločného obydlia, avšak

ponechal režim 10 metrov vzdialenosti priblíženia od navrhovateľky, čo v praxi znamená, že súd úplne
disproporčne zasiahol do osobnostných práv odporcu, a nepriamo mu tým znemožnil užívať vlastný
majetok, ak do bytu príde aj navrhovateľka, pričom táto na dobrovoľnej báze spoločnú domácnosť
opustila, čo vyplýva aj zo samotného návrhu.
Rovnako z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci napáda odvolateľ aj výrok o tom, že

navrhovateľka má právo na náhradu trov neodkladného opatrenia. Z obsahu návrhu a vydaného
rozhodnutia vyplýva, že v tomto prípade nemožno hovoriť o úspechu, či neúspechu niektorej zo strán.
Rozhodnutie o trovách konania musí nepochybne tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti
súdneho konania, a preto je nutné aj v tomto prípade vychádzať z konkrétnych okolností danej
veci, a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách. Trovy vynaložené

účastníkom konania musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania.
V tomto prípade, vychádzajúc zo všetkých skutkových okolnosti, ktoré navrhovateľka uviedla, ktoré
nepreukazujú naliehavú úpravu pomerov a súd prvej inštancie v podstate iba alibisticky zakázal
priblíženie sa odporcu k navrhovateľke, bez toho, aby bola nutnosť takejto úpravy preukázaná, keď
odporca bol, ak to formálne posúdime, úspešný z 50 %, pretože v polovici bola navrhovateľka

neúspešná, tak potom by malo platiť, aj čisto z formálneho pohľadu, že navrhovateľka nemá právo na
náhradu trov konania.
Navrhovateľka teda nepreukázala naliehavú potrebu úpravy vzťahov k odporcovi, z bytu sa odsťahovala
minimálne mesiac pred podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, so svojím manželom
odmieta komunikovať a vedie k tomu aj svoje maloleté deti a odporca naopak navrhovateľku

nevyhľadáva, snaží sa o komunikáciu so svojimi deťmi, aj to len prostredníctvom SMS-správ, a preto
postup súdu prvej inštancie, ktorý ho chce takýmto nepriamym spôsobom eliminovať z užívania
nehnuteľnosti, ktorej je bezpodielovým spoluvlastníkom a disproporčne tak nadbiehať navrhovateľke,
nie je v súlade s hmotným právom. Odporca navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie,
ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie, a priznal odporcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá odmietala väčšinu skutočností
uvádzaných v odvolaní, tieto považuje za nepravdivé, účelové, skreslené a
nespravodlivo očierňujúce jej osobu.
V prvom rade uviedla, že dňa 27.11.2024 navrhovateľka prostredníctvom svojho splnomocneného

právneho zástupcu podala na Mestský súd Bratislava II návrh na rozvod manželstva a úpravu práv
a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva; konanie je vedené pod sp. zn.:
17P/158/2024.
Pri všetkých incidentoch, kde bola napríklad privolaná aj policajná hliadka, navrhovateľka nedisponuje
žiadnymi dôkazmi na preukázanie. Celý ten čas žila v obave a strachu, a preto nepodala žiadne

trestné oznámenie. Odporca sa jej následne dokonca začal vyhrážať, že ak ho „zoberú do basy“ tak,
že ju zabije. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa snažila priblížiť správanie manžela a
jeho agresívnosť a na podporu svojich tvrdení súdu prvej inštancie predložiť aspoň čestné vyhlásenia
detí, ktoré to museli všetko zažívať s navrhovateľkou. Navrhovateľka mala po odchode zo spoločnej
domácnosti s odporcom zabezpečené ubytovanie len do 19.12.2024 u kamarátky, ktorej sa dcéra vracia

v ten deň naspäť domov. Tvrdenie odporcu, že „.....od 25.10.2024 býva v dome, ktorý si prenajala
od kolegyne,“ považuje za nesprávne sformulované. Ku kolegyni sa presťahovala len z dôvodu, že
to v spoločnej domácnosti ona a rovnako aj mal. deti nemohli už naďalej psychicky zvládať. Išlo o
promptné poskytnutie dočasného bývania, ktoré však nepredstavovalo priestor pre dlhodobé vyriešenietohto problému. Následne išli bývať k jej neteri, ktorá na tri týždne odišla aj s rodinou do Holandska.
Po 07.01.2025 však už nemajú žiadnym spôsobom doriešené nasledujúce bývanie, keďže rovnako ako
ona, tak aj mal. Deti, odmietajú sa vrátiť späť do ich spoločnej domácnosti s odporcom. V súčasnosti

sa nachádza v situácií, že sa premiestňujú každý mesiac inam, čo nie je pre psychiku mal. detí to
najlepšie, keďže v okolí bydliska mali krúžky aj záujmy, pričom vždy priestor medzi školou a krúžkom
vypĺňali prípravou na školu na druhý deň. Po 07.01.2025 nemajú kam ísť, navrhovateľkin otec býva
v jednoizbovom byte, ktorý má iba XX m2, čo nepredstavuje vhodný a dlhodobý priestor pre bývanie
viacerýchosôb.Užvsúčasnostisúmaloletédetitraumatizovanézosprávaniasaodporcu,očomsvedčia

aj správy zo psychologického vyšetrenia mal. detí.
Odporcove odvolávanie sa na to, že podpisy mal. detí v čestných vyhláseniach nie sú overené,
odôvodňuje tým, že pre mal. deti to bolo jednak veľmi komplikované a psychicky náročné tieto
skutočnostiopísaťanietoešteich vystavovaťpsychickémunátlakuoverovaniaichpodpisovunotára.Ak
však existuje nejaká dôvodná pochybnosť, mal. deti môžu byť predvolané a ku všetkým skutočnostiam
spomenutým v ich čestných vyhláseniach sa plnohodnotne vyjadriť.

Navrhovateľka, si je plne vedomá, že túto situáciu mala riešiť už pri úvodných problémoch, mala
požiadaťpolíciuovykonaniezápisu,uviesťpolicajtom,žesajejodporcavyhrážalsmrťou,ihneďnavštíviť
lekára napr. po tom, čo jej po fackách prestala reagovať zrenička na svetlo, no nebola odhodlaná na
uskutočnenie týchto krokov, keďže mala dôvodný strach o svoj život, či život mal. detí. V neposlednom
rade tvrdenia odporcu, že vedie maloleté deti k tomu, aby nekomunikovali s odporcom je úplné

nepravdivé a účelové tvrdenie. Navrhovateľka deťom ponecháva voľný priestor na to, s kým chcú byť
v kontakte a s kým nie. Ide o deti, ktoré svojim vekom dosahujú takú rozumovú vyspelosť, že sami
najlepšie vedia, čo je pre nich a ich psychické zdravie najlepšie. Na základe vyššie uvedeného právneho
a skutkového stavu veci požiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa
12.12.2024, sp. zn. 6C/105/2024, potvrdil.

12. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného
odvolania podľa § 380 CSP., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP. a podľa § 378
ods. 1 v spojení s § 329 CSP. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby sa na určenú
vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo
duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 329 ods. 1 CSP. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti

uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 329 ods. 2 CSP. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

14. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby
bezodkladnejúpravypomerovmedzistranamialeboobavy,ževykonanieexekúciesúdnehorozhodnutia
bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné

opísanierozhodujúcichskutočnostíodôvodňujúcichnevyhnutnosťpotrebyneodkladnej úpravypomerov
medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

15. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie
o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre

nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a
je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Prenariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP. postačuje, ak je osvedčené
podozrenie z ohrozenia telesnej integrity alebo duševnej integrity. Takéto osvedčenie podozrenia
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti

(teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky
okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ CSP.
je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia, ktorým sa ohrozenej osobe poskytuje
pomerne rýchla ochrana, nemusí žiť v strachu a obavách napríklad o svoj život alebo telesné či
duševné zdravie. V tomto smere je potrebné vychádzať napr. aj z účelu a cieľov Nariadenia Európskeho

Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v
občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181/4, 29.06.2013), vyjadreného v odseku 6 Preambuly citovaného
Nariadenia.

16.Odvolacísúd,zhodnesosúdomprvejinštancie,dospelkzáveru,žezhľadiskanevyhnutnejdočasnej
ochrany navrhovateľky, ako možnej obete potenciálneho agresívneho (násilného) správania odporcu, je

potrebné jej návrhu vyhovieť. Listinami - čestnými prehláseniami maloletých detí, ktoré sú vzhľadom na
ich vek (. a XX rokov) schopné a spôsobilé samostatne popísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré vnímali
a týmto aj porozumieť, je možné dostatočne spoľahlivo vyvodiť dôvodnosť naliehavej potreby dočasnej
úpravy vzťahov medzi navrhovateľkou a odporcom, keď z nich vyplýva dôvodné podozrenie odporcu
z násilného správania voči navrhovateľke a z narúšania jej telesnej a duševnej integrity, ako to má na

mysli ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP.

17. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom musí byť
poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie žiada, tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči
komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie

smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených
záujmov druhej strany, teda toho, kto o jeho vydanie žiada. Aj na vydanie neodkladného opatrenia
sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať
zákonný podklad, rozhodnutie musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle.

18. Pred nariadením neodkladného opatrenia pritom nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť
aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti),
pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení

neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne
zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte
náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom
nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú
práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom

dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

19. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia odporcu voči navrhovateľke a narúšania jej
integrity v danom prípade znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť

sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie sa
preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného zrýchlené. V
jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne
rýchla ochrana a ohrozená osoba nemusí žiť v strachu a v obavách.

20. Z hľadiska existencie potreby dočasnej úpravy pomerov treba považovať za dostatočne osvedčenú
hrozbu zásahov do práv navrhovateľky, kedy za daného stavu možno na základe zistených skutočností
opakovane predpokladať existenciu agresívneho (násilného) správanie od odporcu, preto treba
považovať i predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré plní výlučne preventívnu funkciu,
za naplnené.

21. Pokiaľ odporca v podanom odvolaní namieta, že nepravdivé a účelové tvrdenia navrhovateľky
nemajú žiadnu oporu v skutkovom stave a súd prvej inštancie nemal hodnoverne osvedčenú dôvodnosť
neodkladným opatrením uloženej povinnosti, odvolací súd poukazuje na to, že pravdivosť tvrdenínavrhovateľky a splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia treba považovať za
osvedčené predloženými listinami - čestnými prehláseniami maloletých detí, pričom overenie podpisov
maloletých detí zákon nevyžaduje a absencia overenia podpisu nemá vo vzťahu k tam opísaným

udalostiam žiadnu relevanciu.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci boli splnené všetky zákonom
stanovené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP., a
preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP. ako vecne správne potvrdil.

23. Odvolaciu námietku odporcu týkajúcu sa rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania,
odvolací súd považuje za nedôvodnú. Konanie o nariadení neodkladného opatrenia a konanie vo
veci samej sú dvoma samostatnými konaniami. Neodkladné opatrenie je samostatným právnym
prostriedkom ochrany ohrozených, či porušených práv strán sporu, ktorý má dočasný charakter a je
možné ho nariadiť tak pre dobu pred začatím konania vo veci samej, ako i pre dobu od podania žaloby

vo veci samej až do právoplatného skončenia veci (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
1. novembra 2005, sp. zn. 2MCdo/5/2005). Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
samostatnýmkonaním,ktoréjeupravenévCivilnomsporovomporiadku(§324anasl.CSP.),apretosúd
prvej inštancie postupoval správne, keď na rozhodovanie o trovách tohto konania aplikoval ustanovenie
§ 255 ods. 1 CSP. a podľa pomeru úspechu priznal navrhovateľke, ktorá bola v konaní úspešná, nárok

na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Odvolací súd dáva odporcovi do pozornosti, že v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/105/2024 je
predmetom rozhodovania súdu len návrh navrhovateľky, ktorým sa domáha, aby súd uložil odporcovi
zákaz približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 m, pričom v tejto časti návrhu bola
navrhovateľka úspešná; súd prvej inštancie len upravil návrh tak, aby umožnil odporcovi zúčastňovať

na procesných úkonoch v civilnom konaní, trestnom konaní a priestupkovom konaní, na ktoré bude
odporca predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na jeho riadnu účasť na týchto úkonoch (teda stanovil
„výnimku“ na procesné úkony, na ktoré sa tento zákaz priblíženia nevzťahuje). V tomto konaní teda bola
navrhovateľka úspešná, keď súd prvej inštancie jej návrhu vyhovel a uložil odporcovi zákaz priblíženia
sa k navrhovateľke., pričom navrhovateľka mala neúspech len v nepatrnej časti, keď súd prvej inštancie

„obmedzil“ tento zákaz v prípadoch účasti odporcu na procesných úkonoch v nevyhnutnom rozsahu.
Zamietajúci výrok súdu prvej inštancie konaní vedenom pod sp. zn. 6C/105/2024 sa teda sa netýkal
návrhu navrhovateľky, ktorým sa táto domáhala uloženia povinnosti odporcovi nevstupovať do bytu č.
XX na X.. poschodí bytového domu na ulici F. 6, Z.; o tomto návrhu rozhodol Mestský súd Bratislava IV
samostatným uznesením zo dňa 29.11.2024 a to v osobitnom konaní vedenom pod sp. zn. 0C/36/2024

tak,ženávrhnavrhovateľkynanariadenieneodkladnéhoopatreniavčastiuloženiapovinnostiodporcovi,
aby nevstupoval do predmetného bytu zamietol (výrok I.), pričom návrh navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia v časti, ktorou sa navrhovateľka domáha, aby súd odporcovi uložil, aby sa
nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 m vylúčil na samostatné konanie (výrok
II.). Odporcovi (v konaní vedenom pod sp. zn. 0C/36/2024) nárok na náhradu trov konania nepriznal

(výrok III.) .

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešnej navrhovateľke priznal nárok na ich
náhradu proti odporcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov

konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP.).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).