Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 16, 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 24T/70/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224010990
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Klimek Kubicová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:2224010990.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda, samosudkyňou Mgr. Mariannou Klimek Kubicovou, v trestnej veci

obžalovaného:A.B.,narodenýXX.XX.XXXXvC.,trvalebytomD.XXX,E.,preprečinublíženianazdraví
podľa § 158 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, na hlavnom pojednávaní konanom
v Dunajskej Strede dňa 16.04.2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
A. B., narodený XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D. XXX, E.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 12.04.2024 v čase o 15:45 hod., po miestnej komunikácii v obci F. C., v okrese Dunajská Streda,
viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Rapid, EČV: C., kde pri vchádzaní do križovatky s hlavnou
cestou III/1432 nerešpektoval príkazovú dopravnú značku „Stoj, daj prednosť vjazde“ a nedal prednosť

v jazde po hlavnej ceste zo smeru mesta Dunajská Streda prichádzajúcemu motocyklu zn. Derbi Senda
EČV: D., vedeného vodičom G. D., nar. v roku 2007, v dôsledku čoho došlo k zrážke, pričom vodič
motocykla utrpel zlomeninu priečnych výbežkov hrudného stavca Th8 - Th9, kontúziu hrudníka, kontúziu
a odreniny pravého predkolenia a členku s predpokladanou liečbou v trvaní 12-14 týždňov, vrátane
počiatočnej 3 - dňovej hospitalizácie, počas ktorej bol pripútaný na lôžko a plne odkázaný na pomoc
zdravotného personálu, pričom mal naložený trojbodový korzet a následne bol prepustený do domácej
liečby, počas ktorej nebol pripútaný na lôžko, ale mal odporúčaný kľud a mohol vstávať, sedieť alebo
chodiť len s naloženým korzetom, súčasne bol po dobu 3 týždňov odkázaný na pomoc druhej osoby

pri obliekaní, hygiene a stravovaní, teda počas liečby bol poškodený obmedzený na obvyklom spôsobe
života, ktorým konaním obžalovaný porušil ustanovenie § 20 ods. 1 v spojení s ustanovením § 137 ods.
2 písm. c), písm. j) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ujmu na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa
zákona,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku (ďalej len
„Trestný zákon“).Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 158 Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno l) Trestného zákona trest odňatia
slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody
obžalovanému podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného: G. D., nar. XX.XX.XXXX v G. H., trvale
bytom A. XXXX/XX, G. H. – I. C., odkazuje s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 09.10.2024 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda podľa § 234 ods. 1 Trestného
poriadku na Okresný súd Dunajská Streda obžalobu č. 1 Pv 238/24/2201-10 zo dňa 07.10.2024 na (v
tom čase) obvineného A. B. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Po preskúmaní obžaloby a vyšetrovacieho spisu súd rozhodol predmetnú vec trestným rozkazom
č.k. 24T/70/2024-127 zo dňa 22.10.2024. Predmetný trestný rozkaz bol doručený prokurátorovi dňa
30.10.2024, obžalovanému dňa 05.11.2024, zákonnej zástupkyni v tom čase maloletého poškodeného
dňa 29.10.2024 a poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., dňa 05.11.2024 (viď doručenky na

č.l. 118), pričom obžalovaný podal voči tomuto trestnému rozkazu na tunajšom súde dňa 08.11.2024
(včas) odpor.

Následnesúduznesenímč.k.24T/70/2024-133zodňa05.03.2025prijalvzmysle§355ods.3Trestného
poriadku s poukazom na § 241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku obžalobu prokurátora Okresnej

prokuratúry Dunajská Streda č. 1 Pv 238/24/2201-10 zo dňa 07.10.2024, ktoré uznesenie doručil
všetkým procesným stranám a proti ktorému nepodala žiadna zo strán sťažnosť. Súd nariadil v tejto
trestnej veci a vykonal dňa 16.04.2025 hlavné pojednávanie, ktorého sa zúčastnili prokurátor Okresnej
prokuratúry Dunajská Streda, obžalovaný a ním splnomocnený obhajca, poškodený G. D. a tlmočníčka
na maďarský jazyk, pričom na tomto hlavnom pojednávaní došlo k vyhláseniu rozsudku.

Po prednese obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Dunajská Streda bol obžalovaný na hlavnom
pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť niektoré z vyhlásení
uvedených v § 257 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku, a to že a) je nevinný, b) je vinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, alebo že c) nepopiera spáchanie skutku uvedeného v

obžalobe. Zároveň bol súdom poučený v zmysle § 257 ods. 3, ods. 4, ods. 5 a ods. 8 Trestného
poriadku, t.j. o právnych následkoch vyhlásenia podľa písm. b) alebo c), a to, že súd v prípade takýchto
vyhlásení postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h), a teda položí obžalovanému
otázky uvedené pod týmito písmenami, na ktoré môže odpovedať iba „áno“ alebo „nie“, a že súdom
prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že obžalovaný nepopiera spáchanie skutku

uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním,
okrem dovolania podaného z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, t.j. z dôvodu
zásadného porušenia práva na obhajobu. Obžalovaný bol tiež súdom poučený o tom, že ak súd
prijme jeho vyhlásenie podľa písmena b) alebo c), zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná, a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.Obžalovaný po vyššie uvedenom poučení, a tiež poučení o význame priznania sa a úprimného
oľutovania spáchania skutku z hľadiska priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona, ktorá môže mať vplyv na zníženie hornej hranice trestnej sadzby do úvahy prichádzajúceho

trestu odňatia slobody (v danom prípade vo výmere od 0 do 1 roka podľa § 158 Trestného zákona) o
jednu tretinu v prípade prevahy poľahčujúcich okolností, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku, a to, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a svoje konanie naozaj
ľutuje, pričom na každú zo súdom následne položených otázok upravených v § 333 ods. 3 písm. c), d), f),
g) a h) Trestného poriadku (t.j. či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu; či bol ako

obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú
voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby; či rozumie právnej kvalifikácii
skutku ako trestného činu; či bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin
kladený mu za vinu, a či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe
kvalifikuje ako určitý trestný čin) odpovedal „áno“. Prítomný prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská
Streda a poškodený navrhli vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v

obžalobe, prijať. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania stíhaného
skutku bez narušenia jeho skutkovej totožnosti posudzujúc ho právne zhodne tak ako bol posúdený v
obžalobe, t.j. ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, nakoľko boli naplnené všetky
4formálnezákonnéznakytohtotrestnéhočinu–prečinu(subjekt,subjektívnastránka,objektiobjektívna
stránka) a závažnosť spáchaného prečinu je (vzhľadom na spôsob vykonania činu – porušenie dôležitej

povinnosti uloženej zákonom na úseku cestnej premávky, jeho následok – rozsah ublíženia na zdraví
poškodeného, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného) vyššia
ako nepatrná, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade výsledkov
dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal pochybnosti o vine obžalovaného, a súčasne
vyhlásil, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie

skutku, nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, prípadne výrokmi o náhrade škody.

Na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného, a teda skutočnosti, že súd nemal žiadne pochybnosti
o vine obžalovaného, uznal obžalovaného za vinného zo spáchania stíhaného skutku uvedeného vo
výrokovej časti tohto rozsudku. Súd posudzoval predmetnú trestnú vec (otázku viny a trestu) podľa

Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku (skrátka Trestného zákona je zavedená už vo
výrokovej časti rozsudku), nakoľko nezistil, že by Trestný zákon účinný v zmysle neskôr prijatých noviel
bol pre obžalovaného priaznivejší. Práve naopak zistil, že Trestný zákon účinný v čase spáchania
skutku je pre obžalovaného priaznivejší vzhľadom na aplikáciu ust. § 38 ods. 3 Trestného zákona
účinného v čase spáchania skutku, ktorá u obžalovaného prichádza do úvahy na základe zistenia

prevahy poľahčujúcich okolností, a na základe ktorého ustanovenia sa znižuje horná hranica do úvahy
prichádzajúceho trestu odňatia slobody za prečin podľa § 158 Trestného zákona (od 0 do 1 roka) o jednu
tretinu (12 mesiacov / 3 = 4 mesiace), t.j. na 8 mesiacov.

Vo vzťahu k výroku o treste súd vykonal dokazovanie: výsluchom obžalovaného k jeho osobným,

rodinným a majetkovým pomerom, k pohnútke a motívu spáchania skutku podľa § 258 ods. 1 Trestného
poriadku; a podľa § 269 Trestného poriadku aj prečítaním podstatného obsahu nasledujúcich listinných
dôkazov: evidenčnej karty vodiča na č.l. 91, 92, evidenčnej karty vozidla na č.l. 93 - 95, relácii k
osobe obžalovaného na č.l. 98 – 99, uplatnenia nároku na náhradu škody Všeobecnou zdravotnou
poisťovňou a jeho vyčíslenia na č.l. 102 – 105, evidenčnej karty vodiča zo dňa 17.03.2025 na č.l.

143, listín predložených obhajobou na č.l. 149 – 159, vytlačeného zoznamu autobusových spojov z
webovej stránky J. zo dňa 15.04.2025 v smere Šamorín Mliečno – Bratislava a Bratislava – Šamorín
Bratislavská cesta, listiny preukazujúcej vzdialenosť medzi časťou Šamorín Kraľovianky a Šamorín
Mliečno, a výsledkov lustrácii obžalovaného zo dňa 11.04.2025 v: registri obyvateľov SR, Sociálnej
poisťovni, rezorte Generálnej prokuratúry SR, agende dopravno-správnych činností, odpise z registra

trestov, ústrednej evidencii priestupkov a správnych deliktov, Zbore väzenskej a justičnej stráže (č.l. 175
- 184).

Vo výpovedi na hlavnom pojednávaní obžalovaný k svojim osobným, rodinným a majetkovým pomerom
uviedol, že je slobodný, bezdetný, zamestnaný ako kuchár v Hoteli Carlton v Bratislave. Jeho priemerný

mesačný čistý zárobok je okolo 1.250 eur. Pracuje aj pre spoločnosť DENROL s.r.o., v Bratislave ako
kuchár a výška jeho mesačného čistého zárobku z toho zamestnania je okolo 300 eur. V spoločnej
domácnosti žije so snúbenicou G. K.. K pohnútke a motívu spáchania skutku uviedol, že zastavil na
križovatke, nevedel sa rozhliadnuť okolo seba a v zrkadle oproti nebolo nič vidieť, následne sa vysunuldo križovatky asi o meter, pozrel sa 2-krát doprava a 2-krát doľava, nakoľko však nevidel, že by niečo
išlo, tak vošiel do križovatky a tam došlo k stretu s motorkou. Uviedol, že trest zákazu činnosti viesť
motorovévozidlábybolpreneholikvidnýzdôvodu,žespoluspriateľkoudochádzajúdennedoBratislavy

a doprava z jeho obce – z časti D. je nevyhovujúca, keďže pracuje buď od 09:00 hod., alebo od 09:30
hod. do 22:00 hod. Taktiež vozí svoju priateľku aspoň na autobus do Šamorína. V ich domácnosti má
vodičský preukaz iba on. Tento druh trestu by pociťoval ako obmedzujúci aj vo vzťahu k nastávajúcej
svadbe. Ďalej uviedol, že on osobne poškodenému uplatnenú škodu neuhradil, ale všetka škoda bola
uhradené z povinného zmluvného poistenia s výnimkou bolestného, kde zatiaľ nebol doložený znalecký

posudok.

Z lustrácie obžalovaného v registri obyvateľov SR zo dňa 11.04.2025 bolo zistené, že obžalovaný je
slobodný a bezdetný.

Z lustrácie v Sociálnej poisťovni zo dňa 11.04.2025 a z obžalovaným predloženej pracovnej zmluvy zo

dňa 24.01.2023 a dohody o vykonaní práce z roku 2024 na č.l. 154 - 159 vyplynulo, že obžalovaný
je od 01.02.2023 zamestnaný v spoločnosti Carlton Property, s.r.o., v Bratislave, pričom jeho mesačný
vymeriavací základ je vo výške od 1.550 eur do 4.140 eur, a od 22.06.2024 pracuje aj pre spoločnosť
DENROL s.r.o., kde je jeho mesačný vymeriavací základ vo výške od 40 do 60 eur. V súčasnosti nie je
poberateľom žiadnej dávky sociálneho poistenia.

Z lustrácie v Zbore väzenskej a justičnej stráže zo dňa 11.04.2025 bolo zistené, že obžalovaný sa v
predmetnej evidencii nenachádza.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného zo dňa 11.04.2025 vyplýva, že obžalovaný tu má jeden

záznam za odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Nitra zo dňa 07.06.2019, sp. zn. 2T/21/2019,
právoplatným dňa 28.06.2019, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1
Trestného zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 300 eur s náhradným trestom odňatia
slobody v trvaní 3 mesiace, v prípade, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený. Peňažný

trest obžalovaný zaplatil dňa 24.07.2019, pričom v súčasnosti sa na neho vo vzťahu k tomuto odsúdeniu
hľadí, akoby nebol odsúdený.

Z lustrácií v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov a v agende dopravno-správnych
činností zo dňa 11.04.2025, z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR zo dňa

02.10.2024 a z evidenčných kariet vodiča – obžalovaného zo dňa 15.04.2024 a 17.03.2025 vyplýva, že
obžalovaný tu má len 1 záznam za dopravný priestupok zo dňa 07.11.2023 spočívajúci v nerešpektovaní
dopravného značenia, za čo mu bola v blokovom konaní uložená pokuta vo výške 20 eur, ktorú zaplatil
na mieste.

Z oznámenia poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., zo dňa 29.07.2024 súd zistil, že
poškodená si uplatnila voči obžalovanému do skončenia vyšetrovania nárok na náhradu škody titulom
úhrady nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenému G. D. vo výške 3.018,11 eur,
pričom ho aj podrobne vyčíslila na č.l. 102 – 103.

Z listín predložených obhajobou na č.l. 150 – 152 a evidenčnej karty vozidla na č.l. 93 - 95 vyplýva,
že motorové vozidlo, ktoré viedol obžalovaný v čase skutku, patrí jeho partnerke a je povinne zmluvne
poistené v Union poisťovni, a.s., ktorá listom zo dňa 04.12.2024 poškodenej Všeobecnej zdravotnej
poisťovni, a.s., oznámila že jej uhradila spôsobenú škodu spočívajúcu v úhrade nákladov na zdravotnú
starostlivosť poskytnutú poistencovi poškodenému G. D. vo výške 3.018,11 eur. Ďalej z týchto listín

vyplýva, že Union poisťovňa, a.s., listom zo dňa 03.02.2025 poškodenému G. D. oznámila, že eviduje
hlásenie škodovej udalosti, že táto zatiaľ nie je ukončená a súčasne ho požiadala, aby predložil v
súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody z titulu bolestného znalecký posudok č. 28/2024, v
ktorom je lekársky posudok o bolestnom s tým, že následne sa bude môcť jeho uplatneným nárokom
opätovne zaoberať.

Zo záverov znaleckého posudku č. 28/2024 vypracovaného súdnym znalcom MUDr. Ronaldom Suchým
na č. l. 45 a násl. týkajúcich sa bolestného a jeho ohodnotenia súd zistil, že bolestné za poranenia, ktoréutrpel poškodený G. D. pri dopravnej nehode dňa 12.04.2024 zavinenej obžalovaným, znalec ohodnotil
na 115 bodov pri hodnote 1 bodu vo výške 26,08 eur, t.j. spolu vo výške 2.999,20 eur.

Z cestovného poriadku autobusových spojov na trase Bratislava – Šamorín a späť (vytlačené zoznamy
z www.cp.sk) vyplýva, že na danej trase je autobusová premávka pomerne frekventovaná a pravidelná,
pričom v pracovných dňoch prebieha zo smeru Šamorín Mliečno – Bratislava Autobusová stanica už od
06:01 hod. 2 až 3-krát počas každej hodiny do 9. hodiny v rámci dňa a potom od 9. hodiny každú hodinu
až do obeda, a v smere z Bratislavy Autobusovej stanice - Šamorín Bratislavská cesta, resp. Šamorín

Autobusová stanica premávajú autobusy taktiež niekoľkokrát v priebehu každej hodiny od 19:00 hod.
až do 23:40 hod..

Z mapy zobrazujúcej vzdialenosť medzi mestskými časťami Šamorín D. a Šamorín Mliečno vyplýva, že
sú od seba vzdialené 1,4 km.

Zo zoznamu autobusových spojov na trase Šamorín D. – Bratislava a späť predložených obhajobou
vyplýva, že autobusová doprava z mestskej časti Šamorín D. do Bratislavy a späť nie je priama, má viac
prestupov a trvá dlhší čas.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,

ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri úvahe nad druhom trestu, jeho výškou a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia
§ 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho

výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov
a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Ďalej súd vychádzal zo všetkých relevantných
kritérií upravených v § 34 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, z ktorých je povinný vychádzať pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery.

Súd tak pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 158
Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody určená od 0 do 1 roka. Skúmajúc pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona dospel súd k záveru,

že je potrebné upraviť zákonom ustanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody, a to z dôvodu
prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností, keď súd u obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu
okolnosť, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal
a jeho spáchanie úprimne oľutoval, a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona.
Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona súd preto z dôvodu prevahy poľahčujúcich okolností upravil - znížil

hornú hranicu do úvahy prichádzajúcej trestnej sadzby trestu odňatia slobody za prečin podľa § 158
Trestného zákona (od 0 do 1 roka) o jednu tretinu (12 mesiacov / 3 = 4 mesiace), v dôsledku čoho potom
upravená trestná sadzba trestu odňatia slobody predstavovala rozpätie od 0 do 8 mesiacov.

Súd mohol potom obžalovanému v zmysle trestnej sadzby uvedenej v § 158 Trestného zákona po jej

úpravevzmysle§38ods.3Trestnéhozákonaukladaťtrestodňatiaslobodyvrozpätíod0do8mesiacov.

Pri ukladaní trestu súd zvážil všetky relevantné okolnosti prípadu. Prihliadol na spôsob spáchania činu,
a to že obžalovaný ako vodič motorového vozidla nedal prednosť v jazde po hlavnej ceste idúcemumotocyklu v dôsledku čoho došlo k zrážke s týmto motocyklom, následkom ktorej došlo u poškodeného
ako vodiča motocykla k ublíženiu na zdraví. Prihliadal tiež na následok konania obžalovaného v
podobe nielen ohrozenia objektu chráneného Trestným zákonom, a to života, zdravia a majetku, ale

aj jeho reálneho porušenia, keď týmto konaním ako vodič spôsobil dopravnú nehodu a v príčinnej
súvislosti s ňou aj poškodenie zdravia poškodeného G. D. dosahujúce intenzitu ublíženia na zdraví v
zmysle Trestného zákona. Pokiaľ ide o zavinenie, súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil
tohto konania z nedbanlivosti. Z hľadiska poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd zohľadnil u
obžalovaného existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a absenciu

priťažujúcich okolnosti podľa § 37 Trestného zákona. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy, v tomto smere súd zohľadnil predovšetkým skutočnosť, že obžalovaný sa
doposiaľ, v roku 2019, dopustil len jedného menej závažného úmyselného drogového trestného činu
podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený peňažný trest vo výške 300 eur, ktorý
zaplatil, a v súčasnosti sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, a pokiaľ ide o priestupky, v roku 2023
sa dopustil len jedného dopravného priestupku spočívajúceho v nerešpektovaní dopravného značenia,

za čo mu bola v blokovom konaní uložená pokuta vo výške 20 eur, ktorú zaplatil na mieste. Aktuálne je
zamestnaný a žije so svojou partnerkou. Po zohľadnení všetkých týchto okolností dospel súd k záveru,
že miera narušenia obžalovaného ako páchateľa je nízka.

Vychádzajúc z výsledkov dokazovania a po zhodnotení všetkých vyššie uvedených relevantných

okolností prípadu, a vzhľadom aj na nízku mieru narušenia obžalovaného dospel súd k presvedčeniu,
že na obžalovaného je v rámci tak individuálnej ako i generálnej prevencie trestu nutné pôsobiť trestom
odňatia slobody, ktorý sa nachádza v dolnej polovici do úvahy prichádzajúcej trestnej sadzby (od 0 do 8
mesiacov), a to v trvaní 3 mesiacov. Túto výmeru považoval súd za primeranú a zohľadňujúcu nielen
skutočnosť, že obžalovaný bol doteraz len raz súdne potrestaný v roku 2019 za menej závažný drogový

trestný čin, v súvislosti s ktorým odsúdením sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, ale aj to, že
aktuálne vedie usporiadaný život, je zamestnaný a s partnerkou plánujú spoločný manželský život, a
zohľadňujetiežajzávažnosťjehonedbanlivostnéhokonania,kedysaakovodičdostatočnenepresvedčil
v súvislosti s jeho povinnosťou dať prednosť v jazde a spôsobil dopravnú nehodu a poškodenie zdravia
poškodeného.

Vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život, prostredie, v ktorom
žijeapracuje(mladýčlovekvproduktívnomveku,ktorývedieinakriadnyživot,pracuje,bollenrazsúdom
odsúdený a jedenkrát priestupkovo postihnutý za menej závažné protiprávne konania), na už vyššie
uvedené okolnosti prípadu, a vzhľadom aj na kritický postoj obžalovaného k spáchaniu tohto trestného

činu,ktoréhospáchaniepredsúdomúprimneoľutoval,dospelsúdkzáveru,ženazabezpečenieochrany
spoločnosti a nápravy obžalovaného, nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, preto mu jeho
výkon za splnenia podmienok § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil s tým, že
mu určil skúšobnú dobu podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona v trvaní 12 mesiacov, nakoľko takúto
dĺžku trvania skúšobnej doby považoval vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu za primeranú a

dostatočnú na dosiahnutie efektívnej ochrany spoločnosti a prevýchovy obžalovaného a predovšetkým
na dosiahnutie stavu, aby si obžalovaný plne uvedomil nebezpečnosť a neprípustnosť takéhoto konania.
Počas takto určenej skúšobnej doby bude mať obžalovaný dostatok príležitostí preukázať spoločnosti i
súdu svoju nápravu a schopnosť viesť riadny život tak, ako pred spáchaním predmetného skutku.

Zároveň zohľadňujúc, že obžalovaný spáchal tento nedbanlivostný a spoločensky nebezpečný trestný
čin v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd mu popri treste odňatia slobody uložil podľa § 61 ods.
1, ods. 2 Trestného zákona aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní
12 mesiacov, t.j. na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby pre tento druh trestu
(od 1 do 10 rokov). Trest v takomto trvaní považuje súd vzhľadom na okolnosti a spôsob spáchania

stíhaného trestného činu a jeho následky na zdraví a majetku poškodeného, ako aj skutočnosť, že
obžalovaný je mladým človekom, ktorý sa doposiaľ dopustil len jedného priestupku na úseku cestnej
premávky, kedy nerešpektoval dopravné značenie (v roku 2023), za potrebný a dostatočne prevýchovný
na ponaučenie sa obžalovaného a zároveň za dostatočne represívny. Keďže u obžalovaného vzhľadom
na jeho priestupkovú a kriminálnu minulosť (dopustil sa len jedného priestupku na úseku bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky) nemožno hovoriť o nedisciplinovanom vodičovi, podľa názoru súdu je
primerané a spravodlivé postihnúť ho týmto druhom trestu v čo najkratšom trvaní, t.j. na samej dolnej
hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby v trvaní 12 mesiacov.Súd sa nestotožnil s názorom obhajoby, že obžalovanému nie je potrebné ukladať trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, resp., že uloženie tohto druhu trestu bude mať zásadný
ekonomický vplyv na obžalovaného a jeho snúbenicu, resp., že bude pre neho likvidný, pretože

žiadny takýto potenciálny následok uloženia tohto druhu trestu súd vykonaným dokazovaním nezistil. Z
vykonanéhodokazovania,oboznámeniaverejnedostupnéhocestovnéhoporiadkuautobusovýchspojov
na trase Bratislava – Šamorín a späť (vytlačené zoznamy z www.cp.sk) súd s prihliadnutím na pracovný
čas obžalovaného (od 09:00 hod. do 22:00 hod.) zistil, že na danej trase a v danom čase je autobusová
premávka pomerne frekventovaná a pravidelná, pričom v pracovných dňoch prebieha zo smeru Šamorín

Mliečno – Bratislava Autobusová stanica už od 06:01 hod. 2 až 3-krát počas každej hodiny do 9.
hodiny v rámci dňa a potom od 9. hodiny každú hodinu až do obeda, a v smere z Bratislavy Autobusovej
stanice - Šamorín Bratislavská cesta, resp. Šamorín Autobusová stanica premávajú autobusy taktiež
niekoľkokrát v priebehu každej hodiny od 19:00 hod. až do 23:40 hod.. Potrebné je tiež zdôrazniť, že
medzi zastávkami, resp. mestskými časťami Šamorín D. (kde býva obžalovaný) a Šamorín Mliečno
(odkiaľ je pravidelné autobusové spojenie z a do Bratislavy) je vzdialenosť len 1,4 km. Zo zoznamu

autobusových spojov na trase Šamorín – Bratislava a späť predložených obhajobou vyplýva, že
autobusová doprava z mestskej časti E. D., kde býva obžalovaný, do Bratislavy a späť nie je priama a je
komplikovanejšia. Ide však o irelevantné zistenie, pretože z ostatných vyššie uvedených autobusových
spojov je objektívne zistiteľné, že z iných zastávok v meste Šamorín nachádzajúcich sa v krátkej
vzdialenosti od bydliska obžalovaného (od 1,4 km) najmä však dostupných aj pešou chôdzou premáva

prímestská autobusová hromadná doprava do Bratislavy pravidelne a každú hodinu. Je nesporné, že
preprava hromadnou dopravou je menej komfortná a trvá dlhší čas ako doprava motorovým vozidlom,
avšak táto skutočnosť nijako neznemožňuje, resp. nevylučuje dochádzanie obžalovaného do práce a
z práce. Z vyššie uvedeného zoznamu autobusových spojov na trase Šamorín – Bratislava a späť
nepochybne vyplýva, že obžalovaný sa vie bez akýchkoľvek problémov dostať do práce do Bratislavy

načas a aj z práce domov, i keď dochádzanie do práce a z práce hromadnou dopravou je v porovnaní s
dochádzaním motorovým vozidlom časovo náročnejšie, nie je však nemožné, resp. absolútne vylúčené,
a ani pre obžalovaného likvidné ako to uviedol vo svojej výpovedi. V súvislosti s týmto sťaženým a menej
komfortným dochádzaním do práce súd poukazuje na skutočnosť, že obhajobe uniká význam a účel
trestu, a teda, že trest má byť pre páchateľa citeľný a postihovať ho do takej miery, aby si uvedomil

neprípustnosť a neprijateľnosť svojho protiprávneho konania a priviedol ho k požadovanej náprave.
Uloženie trestu, ktorý by páchateľ vôbec nepociťoval, by neviedlo k žiadnej náprave a uvedomeniu si
protiprávnosti, nebezpečnosti a následkov konania páchateľa. Vyššie uvedené sťažené dochádzanie
obžalovaného a jeho partnerky do práce a z práce a ani skutočnosť, že obžalovaný plánuje svadbu
a potrebuje vodičský preukaz, nepredstavujú žiadne mimoriadne okolnosti majúce vplyv na uloženie,

resp. neuloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Súd sa preto s argumentáciou obhajoby
o neukladaní trestu zákazu činnosti nestotožnil a práve naopak mal za to, že uloženie tohto druhu trestu
obžalovanému je nevyhnutné pre dosiahnutie účelu trestu.

V posudzovanom prípade súd nevzhliadol ani existenciu žiadnych mimoriadnych okolností prípadu

alebo na strane obžalovaného ako páchateľa, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu zákazu
činnosti pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby v zmysle ust. § 39 ods. 1 a ods.
3 písm. f) Trestného zákona ako to uviedla obhajoba. Naviac trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 12 mesiacov nemožno z pohľadu súdu považovať za neprimeranej
prísny. Podľa názoru súdu je vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti potrebné obžalovaného

dočasne vyradiť z cestnej premávky na základe uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v trvaní 12 mesiacov.

Takto uložené tresty sú podľa názoru súdu primerané, zákonné a spravodlivé, a predovšetkým spôsobilé
a potrebné na dosiahnutie účelu trestu, nakoľko v sebe obsahujú tak požadovaný prvok represie

(zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu
životu), ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v
zmysle § 34 Trestného zákona.

K výroku o náhrade škody:

Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., si uplatnila do skončenia vyšetrovania voči
obžalovanému nárok na náhradu škody titulom nákladov poškodenému G. D. poskytnutej zdravotnej
starostlivosti vo výške 3.018,11 eur.Z oznámenia Union poisťovne, a.s., zo dňa 04.12.2024 súd zistil, že táto poisťovňa už poškodenej
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., uhradila spôsobenú škodu spočívajúcu v úhrade nákladov na

zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi poškodenému G. D. vo výške 3.018,11 eur. Keďže škoda
vo výške 3.018,11 eur bola poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., v plnom rozsahu už
nahradená, súd o tomto nároku v adhéznom konaní už nerozhodoval.

Poškodený G. D. si uplatnil do skončenia vyšetrovania voči obžalovanému nárok na náhradu škody

titulom bolestného vo výške 2.999,20 eur a za poškodenie motocykla vo výške 1.000 eur.

Vykonanýmdokazovanímsúdzistil,žeUnionpoisťovňa,a.s.,listomzodňa03.02.2025poškodenémuG.
D. oznámila, že eviduje hlásenie škodovej udalosti, ktorá zatiaľ nie je ukončená a súčasne ho požiadala,
aby predložil v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody z titulu bolestného znalecký posudok
č. 28/2024, v ktorom je lekársky posudok o bolestnom s tým, že následne sa bude môcť jeho uplatneným

nárokom opätovne zaoberať. Keďže nárok poškodeného na náhradu škody titulom bolestného je už
predmetom riešenia v rámci nahlásenej poistnej udalosti a vo vzťahu k nároku poškodeného na náhradu
škody titulom poškodenia motocykla vo výške 1.000 eur výsledky dokazovania netvoria podklad na
vyslovenie povinnosti na náhradu škody a bolo by potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, súd podľa §
288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodeného s celým jeho nárokom na náhradu škody (titulom

bolestného a aj titulom poškodenia motocykla) na civilný proces.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, spravujúc sa úvahami uvedenými v tomto
odôvodnení súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (s výnimkou výroku o vine – § 257 ods. 5 TP), ktoré možno
podať na Okresnom súde Dunajská Streda do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má
odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku). Právne neúčinné je odvolanie podané procesnou

stranou, ktorá sa tohto práva výslovne vzdala.

Osoby oprávnené podať odvolanie:

prokurátor: pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech i v neprospech obžalovaného. V

prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Trestného poriadku),

obžalovaný: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1
písm. b), § 308 ods. 2 Trestného poriadku),

príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh: pre
nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku),

zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a jeho obhajca: pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti
na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v
jeho prospech i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),

poškodený: ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods.
1 písm. c) Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku).
Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú
osobu (§ 68 Trestného poriadku).Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy (§
311 ods. 1, 4 Trestného poriadku).