Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti životnému… ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, August 26, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/92/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125010948
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125010948.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a JUDr. Juraja Dziaka (sudca spravodajca), v trestnej veci obžalovaného: A. B.,
pre pokračovací zločin sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
účinného od 6.8.2024 s poukazom na § 138 písm. g) Trestného zákona účinného od 6.8.2024 a iné,
o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 02.06.2025, sp. zn. 5T/13/2025
– 2691b, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.08.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku
o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku

obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX, XXXX E. F., Rakúska republika,
toho času vo väzbe v ÚZVJS Leopoldov,

u k l a d á :

Podľa § 201 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len ,,Trestný zákon“), za použitia
§ 38 ods. 2 Trestného zákona, a s poukazom na § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 41 ods.
1, ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6
(šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

V ostatnej časti zostáva napadnutý rozsudok nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomOkresnéhosúduTrnavazodňa02.06.2025,sp.zn.5T/13/2025–26941b(ďalej
len ,,napadnutý rozsudok“) bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania skutkov právne kvalifikovaných
Okresným súdom Trnava (ďalej len ,,súd prvého stupňa“) ako
- v bode 1. pokračovací zločin sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona účinného

od 06.08.2024 (ďalej len ,,Trestný zákon“), ďalej pokračovací zločin výroba detskej pornografie podľa §
368 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečin prechovávanie detskej pornografie a účasť na
detskom pornografickom predstavení podľa § 370 ods. 1 Trestného zákona,- v bode 2. pokračovací zločin sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. g) Trestného zákona, ďalej pokračovací zločin výroba detskej
pornografie podľa § 368 ods. 1 Trestného zákona a prečin prechovávanie detskej pornografie a účasť

na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 ods. 1 Trestného zákona,
- v bode 3. pokračovací prečin prechovávanie detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom
predstavení podľa § 370 ods. 1 Trestného zákona,
- v bode 4. zločin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného
zákona,

- v bode 5. zločin neoprávnené prechovávanie omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods.
1, ods. 2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona,
všetko na skutkovom a právnom základe tam uvedenom. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom
obžalovanému za tieto skutky uložil
- podľa § 201 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2
Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 5 rokov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona,
- podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trest prepadnutia tam uvedených hnuteľných vecí a podľa
§ 60 ods. 1 písm. b) Trestného zákona trest prepadnutia tam uvedenej peňažnej hotovosti,
-podľa§73ods.2písm.a),písm.b)Trestnéhozákonaochrannésexuologickéliečenieústavnouformou.

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 2691b až 2695.

Obžalovaný, ani iná osoba oprávnená podať v jeho prospech odvolanie, v zákonnej lehote voči
napadnutému rozsudku odvolanie nepodali. V zákonnej lehote doručila súdu prvého stupňa odvolanie

proti napadnutému rozsudku prokurátorka (č. l. 2691a), ktorým odvolaním napadla napadnutý rozsudok
len čo do výroku o treste, a to v neprospech obžalovaného (ďalej aj ,,odvolanie prokurátorky“).
Svoje odvolanie prokurátorka následným podaním (č. l. 2698 až 2701) písomne odôvodnila tak, že
(zostručnené/zosumarizované)
- s obžalovanému uloženým nepodmienečným trestom odňatia slobody vo výmere päť rokov sa

nemožno stotožniť, nakoľko je vzhľadom na okolnosti veci/obžalovaného neprimerane mierny, súd
prvého stupňa sa neriadil pri ukladaní daného trestu ani zásadami ukladania sankcií (§ 33a Trestného
zákona), ani zásadami ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona), takto uložený mierny trest odňatia
slobody nie je spôsobilý naplniť svoj zákonom predpokladaný účel, a to nie len čo do individuálnej
prevencie, ale ani generálnej, nie je totiž spôsobilý odradiť možných iných páchateľov od takej trestnej

činnosti; prokurátorka teda vymedzila svoje odvolanie proti napadnutému rozsudku ako smerujúce len
proti uloženému trestu odňatia slobody;
- súd prvého stupňa sa nevysporiadal so závažnosťou skutku, mierou zavinenia obžalovaného, jeho
postojom k spáchanej trestnej činnosti ani jeho osobnostnými pomermi, ktoré preukazujú vysokú
mieru nebezpečnosti takéhoto jeho správania sa pre spoločnosť; obžalovaný sa totiž dopustil až

šiestich zločinov (vrátane nedovoleného ozbrojovania a závažnej drogovej trestnej činnosti), sexuálne
zneužívanie maloletých detí z jeho strany prebiehalo opakovane a počas dlhého časového obdobia, išlo
o mimoriadne závažnú trestnú činnosť, ku skutku 2. sa priznal až po siedmich mesiacoch po vznesení
obvinenia (a to zrejme až pod ťarchou jeho osobu usvedčujúcich dôkazov);
- do úvahy prichádzajúcu trestnú sadzbu trestu odňatia slobody (7 až 16 rokov) súd prvého stupňa

nedôvodnou aplikáciou § 39 ods. 5 Trestného zákona znížil až na úroveň 5tich rokov, priznanie sa k tu
žalovaným skutkom zo strany obžalovaného nemalo viesť k automatickému použitiu daného zákonného
ustanovenia upravujúceho mimoriadne zníženie trestu, nakoľko dosahuje kvalitatívne vzhľadom na
okolnosti veci/obžalovaného jedine intenzitu poľahčujúcej okolnosti podľa§ 36 písm. l) Trestného
zákona.

Vzhľadom na uvedené prokurátorka vo svojom odvolaní navrhla, aby odvolací súd podľa ustanovenia §
321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok, a aby podľa § 322 ods. 3 Trestného
poriadku sám vo veci rozhodol a podľa § 201 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j), písm.
l) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému
trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátorky vyjadril prostredníctvom oboch svojich obhajcov (podania na
č. l. 2704 až 2707 a č. l. 2729 až 2730). Uviedol (zostručnené/zosumarizované), že- obžalovaný sa k celej trestnej činnosti doznával už pri prvotnom rozhodovaní o jeho vzatí do väzby
v prípravnom konaní (t. j. nie spočiatku len čiastkovo a k celej trestnej činnosti až po siedmich mesiacoch,
ako uvádza prokurátorka vo svojom odvolaní);

- napadnutý rozsudok vyhlásila samosudkyňa, ktorá v tejto trestnej veci rozhodovala už v prípravnom
konaní, je teda s celou trestnou vecou od počiatku dôkladne oboznámená, pri vyhlasovaní napadnutého
rozsudku vyhodnotila správne celé trestné konanie a v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní
druhu trestu prihliadla najmä na spôsob spáchania činov, ich následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, na osobu/pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy a rozhodla správne

v rámci zákona; tiež vzala správne do úvahy, že jeho konanie bolo podstatným spôsobom ovplyvnené/
spôsobené znížením ovládacích schopností až na polovicu (na základe toho mu bolo napadnutým
rozsudkom tiež nariadené ochranné sexuálne liečenie ústavnou formou);
- súd prvého stupňa správne vyhodnotil aj možnosť aplikácie resp. naplnenie podmienok pre mimoriadne
zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 5 Trestného zákona a v zákone vymedzenom rozsahu mu uložil
trest 5 rokov; on sa ku všetkým trestným činom priznal a oľutoval svoje konanie, boli u neho zistené

dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona a na základe toho mu súd
správne mimoriadne znížil trest v zmysle § 39 ods. 5 Trestného zákona;
- rozhodnutie súdu o uložení trestu vo výmere 5 rokov spolu s ochranným sexuologickým liečením
ústavnouformoujezaloženénadôslednejúvaheovýchovnompôsobenítrestu(§34Trestnéhozákona),
ktorý má byť nie len represívny, ale aj resocializačný; súd prvého stupňa správne prihliadal na znalecky

zistené skutočnosti, že obžalovaný má diagnostikovanú efebofíliu s výrazne zníženou schopnosťou
ovládania, kedy on nie je nebezpečný z hľadiska psychopatológie, ale skôr z hľadiska rizika recidívy bez
adekvátnej liečby (napadnutým rozsudkom uložené ochranné liečenie ústavnou formou je tak kľúčovým
opatrením, ktoré však prokurátorka vo svojom odvolaní úplne marginalizuje);
- súd prvého stupňa dôsledne uplatnil zásady proporcionality a individuálneho prístupu pri ukladaní

trestu, naproti tomu odvolanie prokurátorky je založené výlučne na emocionálnom apeli a hodnotovom
nesúhlase s výškou trestu, nie na vecnej kritike pochybenia súdu prvého stupňa alebo výkladu práva;
Vzhľadom na uvedené obžalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolaniu prokurátorky nevyhovel,
zamietol ho, a tým v celom jeho rozsahu potvrdil napadnutý rozsudok.
Konanie na odvolacom súde. Podľa § 315 Trestného poriadku O odvolaní proti rozsudku okresného

súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni;
o odvolaní proti rozsudku súdu podľa § 16 ods. 2 Trestného poriadku rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.
O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,

ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 26.08.2025 za prítomnosti prokurátorky,
obžalovaného a jeho oboch obhajcov (obžalovaný tlmočníka nežiadal). Prokurátorka zotrvala na
podanom odvolaní. Odvolací súd oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaním
prokurátorky, vyjadreniami obhajcov k odvolaniu prokurátorky, odpisom z registra trestov obžalovaného,

lustráciou z databázy súdov ohľadne obžalovaného, lustráciou z centrálnej evidencie správnych deliktov
a priestupkov ohľadne obžalovaného (odvolací súd za účelom úplného posúdenia osoby obžalovaného
pri odvolacom prieskume súdom prvého stupňa uloženého trestu odňatia slobody procesne doplnil
dokazovanie o predmetnú lustráciu, z ktorej plynie spáchanie jedného priestupku obžalovanýmv roku 2019 na úseku cestnej premávky s uloženou pokutou vo výške 30,- eur), lustráciou ZVJS
ohľadne obžalovaného ako aj podstatným obsahom spisu. Procesné strany nemali žiadne pripomienky
k oboznamovanému obsahu spisového materiálu, vykonanému dokazovaniu, ani návrhy na doplnenie

dokazovania. Prokurátorka konečným návrhom uviedla, že sa plne pridržiava odvolania prokurátorky,
pričom v krátkosti zopakovala nosné body/argumentáciu daného odvolania. Obhajcovia obžalovaného
sa konečným návrhom pridržali svojich písomných vyjadrení, v stručnosti zopakovali z nich plynúcu
nosnú argumentáciu (aj vzhľadom na pred odvolacím súdom prokurátorkou prezentovaný konečný
návrh), navrhli odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný konečným návrhom

vyjadril ľútosť nad spáchaním skutkov, uviedol, že už v tom čase pociťoval, že s ním nie je niečo
v poriadku, no nemal odvahu to riešiť s odborníkom, chce sa teraz liečiť, následne sa starať o svoju
chorú matku, navrhol odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd skôr, než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť podľa § 317 Trestného poriadku, bol
povinný v zmysle § 316 Trestného poriadku skúmať, či odvolanie prokurátorky bolo podané včas (§ 309

Trestného poriadku), či ho podala oprávnená osoba (§ 307, § 308 Trestného poriadku) a či nedošlo k
vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo späťvzatiu podaného odvolania (§ 312, § 313 Trestného
poriadku), alebo či nebolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné [§ 307 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku, § 334 ods. 4 Trestného poriadku]; odvolací súd nezistil v tomto ohľade žiadnu
procesnú prekážku meritórneho prejednania odvolania prokurátorky a rozhodnutia o ňom. Pokiaľ ide

o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku napadnutého rozsudku o uloženom treste
odňatia slobody (a spôsobe jeho výkonu), v tomto smere v podstate žiadne odvolacie námietky procesné
strany nemali a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd vlastným prieskumom nezistil. Možno tak skonštatovať, že
súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo vzťahu k výroku napadnutého rozsudku o treste odňatia

slobody procesne správne; zjednodušene povedané, podľa názoru súdu cesta súdu prvého stupňa
k napadnutému rozsudku bola ,,procesne čistá“, aj čo do plného zachovania práv procesných strán na
konaní participovať a podľa vlastného uváženia realizovať svoje procesné práva.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je uložený

trest neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré

majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o treste (odňatia slobody a spôsobe jeho

výkonu), odvolací súd konštatuje, že odvolanie prokurátorky, namietajúce neprimeranú miernosť a tým
nezákonnosť napadnutým rozsudkom uloženého trestu odňatia slobody, je dôvodné, pretože súdom
prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložený trest odňatia slobody (i keď v kombinácii s uloženým
trestom prepadnutia vecí, či uloženým ochranným opatrením – ochranným sexuologickým liečením
ústavnou formou) je aj podľa názoru odvolacieho súdu neprimeraný, je totiž príliš mierny. Práve preto

odvolací súd týmto rozsudkom zrušil napadnutý rozsudok, pokiaľ ide o uložený trest odňatia slobody
a spôsob jeho výkonu [§ 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku] a vo veci sám rozhodol (§
322 ods. 3 Trestného poriadku), a to na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
náležite a správne zistený, resp. v konaní pred odvolacím súdom doplnený o oboznámenie listinného
dôkazu, lustrácie z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov ohľadne obžalovaného (ako je

už uvedené vyššie, vrátane informácií, ktoré z danej listiny plynú). K danému podrobnejšie nižšie.

Pokiaľ ide o rozsah, v akom bol napadnutý rozsudok napadnutý odvolaním prokurátorky, v tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje, že predmetom odvolacieho konania v predmetnej veci mohlo byťlen preskúmanie napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o treste odňatia slobody (a spôsobe jeho
výkonu), a to preto, že voči inému výroku napadnutého rozsudku odvolanie podané nebolo, a taktiež
obžalovaný učinil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku

o tom, že je vinný zo spáchania skutkov, ktoré sa mu tu kládli za vinu, kedy súd prvého stupňa za
splnenia procesných podmienok vyhlásenie obžalovaného prijal (inštitút uznania viny svojou povahou
vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej
právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného, odvolací súd teda nemohol preskúmať tento
výrok z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti; proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie

ako opravný prostriedok nie je prípustné, tento výrok je právoplatný; k tomu pozri uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.02.2012 sp. zn. 2To/5/2011). V konaní tak bolo nepochybne
preukázané [tiež s poukazom na vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku], že obžalovaný sa dopustil v rámci súbehu trestnej činnosti spáchania zločinov a prečinov (v
zmysle výrokovej časti napadnutého rozsudku), za ktoré je možné páchateľovi, pri aplikácii § 41 ods.
1, ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 201 ods. 2 Trestného zákona uložiť trest

odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe 7 až 16 rokov.

Pri posudzovaní správnosti/zákonnosti/primeranosti trestu odňatia slobody, ktorý uložil obžalovanému
súd prvého stupňa, odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení tak, ako ich ustálil súd prvého stupňa,
avšak čiastočne doplnených o informácie o priestupkovom zázname obžalovaného spred cca 6 rokov.

Berúc do úvahy zásady ukladania sankcií/trestov v trestnom konaní (§ 33a, § 34 Trestného zákona),
odvolací súd dáva za pravdu odvolacej námietke prokurátorky o potrebe prísnejšieho postihu pre
páchateľa tu stíhanej, rôznorodej a naozaj svojím dopadom na záujem chránený Trestným zákonom
(tu, okrem iného, najmä aj zdravý fyzický/psychický vývoj maloletých poškodených) závažnej trestnej
činnosti, kedy obžalovaný sa dopustil zbiehajúcej sa úmyselnej trestnej činnosti v podobe/kumulácii až

šiestich zločinov a troch prečinov (okrem sexuálneho zneužívania maloletých, výroby a prechovávania
detskej pornografie atď., aj nedovoleného ozbrojovania či svojím rozsahom závažnej drogovej trestnej
činnosti).

Súd prvého stupňa u obžalovaného správne vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm.

j) Trestného zákona (aktuálne evidovaný jeden priestupkový záznam z roku 2019, v podstate z času
páchania tu žalovaných skutkov, v cestnej premávke v podobe znemožnenia výjazdu vozidla, spolu so
skutočnosťou, že dosiaľ nebol obžalovaný súdne trestaný, umožňujú učiniť záver, že obžalovaný viedol
pred spáchaním tu žalovanej trestnej činnosti riadny život), a podľa § 36 písm. l) Trestného zákona
(obžalovaný tu svoju vinu doznal, trestnú činnosť oľutoval), a žiadnu priťažujúcu okolnosť, žiadnu (tu

aplikovateľnú) nezistil totiž z obsahu spisu/pred súdom vykonaného dokazovania ani odvolací súd.
Tu pre úplnosť odvolací súd dodáva, že obžalovaný síce spáchal viac trestných činov, za ktoré je tu
stíhaný, avšak z dôvodu aplikácie asperačnej zásady v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona v tomto
prípade nebolo možné obžalovanému neprimerane a duplicitne na jeho ťarchu brať do úvahy mnohosť
trestnej činnosti cez aplikáciu § 37 písm. h) Trestného zákona (súd prvého stupňa teda postupoval

správne, ak túto priťažujúcu okolnosť nepriznal). Totiž v tomto smere je nutné podľa názoru odvolacieho
súdu postupovať v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. 1/2011, podľa ktorého spáchanie druhého trestného činu ako priťažujúca okolnosť podľa § 37
písm. h) Trestného zákona sa nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného súbehu trestných činov,
z ktorých aspoň jeden je zločinom, aplikovať asperačnú zásadu v zmysle § 41 ods. 2 Trestného

zákona.Spáchaniedruhéhotrestnéhočinujetotižokolnosťoupodmieňujúcoupoužitieprísnejšejtrestnej
sadzby podľa citovaného ustanovenia. Platí teda, že okolnosť podmieňujúca použitie prísnejšej trestnej
sadzby môže byť takto použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení osobitnej časti Trestného
zákona (jeho príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona
(§ 41 ods. 2). Ak je potom takto použitá, jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej okolnosti podľa

§ 37 písm. h) Trestného zákona bráni zásada „ne bis in idem“ vyjadrená v § 38 ods. 1 Trestného
zákona. Možno konštatovať, že povinné zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby je radikálne v tom
rozsahu, ktorý odôvodňuje aplikáciu spomínaného stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. Tpj 104/2009 zo dňa 14.6.2010, a teda vylučuje súčasné použitie priťažujúcej okolnosti podľa § 37
písm. h) Trestného zákona a ustanovenia § 41 ods.2 Trestného zákona, v prospech prednosti druhého

uvedeného.

Z hľadiska účelu trestu uvedeného v § 34 ods. 1 Trestného zákona, individuálna a generálna prevencia
tvoria jednotu a musia sa navzájom dopĺňať a podmieňovať. Jednotlivé parciálne ciele sa vo výrokuo druhu a výmere trestu musia prelínať a dopĺňať tak, aby sa generálna prevencia dosiahla aj
prostredníctvom individuálnej prevencie. Pôsobenie generálnej a individuálnej prevencie je potrebné
vidieť aj v ich časovom pôsobení, kým generálna prevencia sa popri ochrane spoločnosti a jednotlivcov

pred zločinnosťou zameriava aj na predchádzanie recidívy, individuálna prevencia nastupuje až po
spáchaní trestného činu. Hľadiská uvedené v ustanovení o účele trestu tvoria jednotu, to znamená, že
sa musia vzájomne dopĺňať a podmieňovať. Preto záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov a s výchovným pôsobením na ostatných členov

spoločnosti. Je zásadne vylúčené, aby súd otázku možnosti nápravy páchateľa riešil len z hľadiska jeho
osoby, alebo vôbec len z hľadiska niektorej skutočnosti, svedčiacej v jeho prospech, a ostatné hľadiská
uvedené v ustanovení o účele trestu nebral do úvahy, prípadne ich význam zámerne znižoval.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných
pre ukladanie sankcií uvedených v § 33a Trestného zákona a pre ukladanie trestov uvedených v

§ 34 Trestného zákona, podľa ktorých (okrem iného) trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, kedy trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest ako taký je

právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada tzv.
proporcionálnosti trestu). Pritom otázku nápravy páchateľa nemožno riešiť iba s prihliadnutím na jeho
osobu a vždy je potrebné, aby sa brala do úvahy spoločenská situácia a ostatné hľadiská. V prípade,
ak by došlo k disproporcii medzi jednotlivými druhmi prevencie, viedlo by to najskôr k nedostatočnému
výchovnému pôsobeniu trestu, kde by spravodlivosť trestu neuznával ani páchateľ, ani spoločnosť.

Preventívny účinok trestu netkvie len v jeho prísnosti (napr. zvolenej jeho výmery), nakoľko v treste je
obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne
ako aj etické. Vyslovením viny a uložením trestu spoločnosť vyjadruje zavrhnutiahodnosť trestného činu,
teda že páchateľ vykonal niečo protispoločenské a nemorálne.

Po preskúmaní obsahu spisového materiálu, zohľadnení okolností spáchania tu stíhaných skutkov
a ich závažnosti ako trestných činov (ide o závažnú, rôznorodú a početnú trestnú činnosť), osoby
obžalovaného a jeho doterajšieho života (ide o dosiaľ súdne netrestanú osobu, s evidovaným jedným
nie závažným priestupkom v cestnej premávke z času páchania tu žalovanej trestnej činnosti), vrátane
výsledkov znaleckého skúmania jeho osoby, kedy trpí sexuálnou deviáciou na polovicu znižujúcou jeho

ovládacie schopnosti čo do zdržanlivosti pred páchaním sexuálnych trestných činov na maloletých, a
tiež jeho v konaní kontinuálne prezentovaného sebakritického postoja k ním spáchanej trestnej činnosti,
pri tom neopomínajúc ani výchovné pôsobenie trestu (a to aj tu uloženého trestu prepadnutia vecí/
peňažnej hotovosti) do budúcna (ide u neho o prvý výkon trestu odňatia slobody, prvý tak závažný
zásah do jeho osobnej slobody, a to hneď pri prvom jeho súdnom trestaní) v spojení s tu uloženým

ochranným liečením majúcim za cieľ eliminovať resp. aspoň do spoločensky akceptovateľnej miery
korigovať/kontrolovať kriminogénny faktor u obžalovaného spočívajúci v jeho znalcom zistenej sexuálnej
deviácii, odvolací súd dospel k záveru, že aplikácia inštitútu mimoriadneho zníženia trestu odňatia
slobody podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona je v tomto prípade dôvodná, správne tak po ňom
súd prvého stupňa siahol. Tu odvolací súd teda nezdieľa názor prokurátorky uvedený v jej odvolaní

o nemožnosti aplikácie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu v tejto trestnej veci, pričom súd prvého
stupňa evidentne neaplikoval inštitút mimoriadneho zníženia trestu mechanicky/automaticky, t. j. len
vzhľadom na obžalovaným vyhlásenú vinu, ale bral pri voľbe tohto inštitútu do úvahy osobitosti tohto
konkrétneho prípadu, ako je uvedené a bližšie rozvedené najmä v posledných dvoch odsekoch na strane
10napadnutéhorozsudku–ajodvolacísúdjenázoru(vpodstatevsúzvukusosúdomprvéhostupňa),že

berúc vyššie uvedené vo svojom súhrne do úvahy, na dosiahnutie účelu trestu (§ 34 Trestného zákona)
nie je nutné u obžalovaného siahať po treste odňatia slobody v zákonom ustanovenej, okolnosťami veci
upravenej (pomerne prísnej) trestnej sadzbe v rozmedzí 7 rokov až 16 rokov, ale je možné uložiť a účel
trestu naplniť aj cestou trestu odňatia slobody kratšieho trvania (avšak jedine v kombinácii s tu uloženým
trestom prepadnutia vecí/peňažnej hotovosti a uloženým ochranným liečením v jeho ústavnej forme).

Nie však v takom krátkom trvaní, ako zvolil súd prvého stupňa, kedy tu odvolací súd dáva, naopak, za
pravdu prokurátorke, že pre spoločnosť by bolo nedôvodným rizikom vkladať nádeje o naplnení svojho
účelu v zmysle § 34 Trestného zákona do súdom prvého stupňa zvolenej, z pohľadu odvolacieho súdu
príliš miernej výmery trestu odňatia slobody. Podľa názoru odvolacieho súdu, závažnosť a početnosťtu stíhanej trestnej činnosti (ako správne poukázala prokurátorka v ňou podanom odvolaní), napriek (i)
sebakritickému postoju obžalovaného k vlastnej tu stíhanej trestnej činnosti, (ii) jeho inak riadne pred tu
stíhanou trestnou činnosťou vedenému životu, (iii) taktiež ukladanému trestu prepadnutia vecí/peňažnej

hotovosti, či napriek (iv) ukladanému ochrannému liečeniu, ktoré má za cieľ skorigovať kriminogénny
faktor v podobe sexuálnej deviácie obžalovaného, kedy sa tu stíhaných sexuálnych trestných činov
v jej dôsledku dopustil za polovičného zníženia svojich ovládacích schopností, nedovoľuje ukladať súdu
v prípade obžalovaného trest odňatia slobody mimoriadne znížený o viac než 6 mesiacov pod spodnú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Síce totiž zmysle § 33a Trestného zákona v spojení s § 34 Trestného zákona platí aj zásada tzv.
personality trestu (ako je už naznačené vyššie), podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa
tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, no odvolací súd
vzhľadom na vyššie uvedené dospel k presvedčeniu, že tak v oblasti nie len individuálnej, ale najmä aj
generálnejprevenciebudevprejednávanejveciúčeltrestuodňatiaslobodydosiahnutý,atovkombinácii

s uloženým trestom prepadnutia vecí/peňažnej hotovosti za súčasného uloženia ochranného liečenia (v
jeho ústavnej forme), uložením úhrnného (nepodmienečného) trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť)
rokov a 6 (šesť) mesiacov. Až takto uložený úhrnný trest odňatia slobody, v kombinácii s už napadnutým
rozsudkomuloženýmitrestomprepadnutiavecí/peňažnejhotovosti,atiežuloženýmochrannýmliečením
(sexuologickým v jeho ústavnej forme), považuje odvolací súd za zákonný, primeraný (nie príliš prísny,

nie príliš benevolentný), spravodlivý, bezo zvyšku napĺňajúci účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona
(zohľadňujúc zásady ukladania trestov/sankcií v § 33a, § 34 Trestného zákona), a to tak z pohľadu
generálnej prevencie (odradenie iných od páchania takej závažnej a početnej trestnej činnosti), ako
aj z pohľadu individuálnej prevencie či prevýchovy obžalovaného na jedinca, ktorý sa už v budúcnosti
trestnej činnosti dopúšťať nebude (kedy správnosť týchto záverov odvolacieho súdu preverí až budúci

čas a v ňom zaznamenané počínanie si obžalovaného).

Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v zmysle § 34 ods. 6 Trestného zákona musel súd siahnuť (aj
v rámci kombinácie tu ukladaných trestov) po trestne odňatia slobody, nakoľko horná hranica trestnej
sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona za niektoré tu stíhané zločiny

prevyšuje osem rokov.

Z dôvodu zrušenia výroku napadnutého rozsudku o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody (išlo o výrok
neoddeliteľný od výroku o uložení trestu odňatia slobody, preto bol odvolacím súdom taktiež týmto
rozsudkom zrušený), odvolací súd obžalovaného zaradil (tak, ako správne učinil už súd prvého stupňa

v napadnutom rozsudku) na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaný
dosiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody a odvolací súd nezistil zákonný dôvod na zaradenie
obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s iným stupňom stráženia.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a následne rozhodol
podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku týmto rozsudkom sám tak, ako je uvedené vo výrokovej časti.
V ostatnej, tu nezrušenej časti, ostal napadnutý rozsudok nedotknutý.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.