Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/88/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125200300
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5125200300.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu Mgr. Petra Straku a JUDr. Lucie Prčovej, v právnej veci manželky (matky): A. B., nar.
XX.XX.XXXX, C. XXXX/X, D., zastúpenej zástupcom advokátska kancelária AKSK, s.r.o., so sídlom
Nám. SNP 15, Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti manželovi (otcovi): E. B., nar. XX.XX.XXXX,
F. G. XXXX/X, D., zastúpenému právnou zástupkyňou: JUDr. Katarína Kuricová, advokátka, so sídlom
Dolný val 213/11, Žilina, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas
po rozvode manželstva k maloletým deťom: H. B., nar. XX.XX.XXXX a I. B., nar. XX.XX.XXXX, obidve
zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, o odvolaní manžela

(otca) proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 15P/5/2025-110 zo dňa 25. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku IV. a v závislom výroku VI. o trovách prvoinštančného
konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresným súd výrokom I. manželstvo A. B., J. K., nar. XX.XX.XXXX a E. B.,
nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v D., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu D.,
vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom XXX, rozviedol.

Podľa výroku II. maloletý H. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletá I. B., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po
rozvodemanželstvazverujúdoosobnejstarostlivostimatkyapodľavýrokuIII.obajarodičiasúoprávnení
a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Výrokom IV. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého H. sumou vo výške 310,- Eur
mesačne a na výživu maloletej I. sumou vo výške 270,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
Výrokom V. styk otca s maloletými deťmi neupravil.

O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom VI. tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na dňa 13.01.2025 doručený návrh A. B. (ďalej aj
„manželka“ alebo „matka“), ktorým sa domáhala rozvodu manželstva s E. B. (ďalej aj „manžel“ alebo
„otec“) a úpravy ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode a jeho
odôvodnenie,nastanoviskomanžela,ktorýsnávrhomnarozvodmanželstva,sozverenímmaloletýchdo

osobnej starostlivosti matky súhlasil, upravovať styk s maloletými nepovažoval za potrebné a nesúhlasil
s výškou požadovaného výživného, na vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením
sa s potvrdeniami o ich príjmoch, rozpismi mesačných výdavkov, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi na
vec sa vzťahujúcimi a z neho zistený skutkový stav, ktorý právne posúdil za aplikácie § 22, § 23 ods. 1,2, 3, § 24 ods. 1, 5, 6, § 25 ods. 2, § 43, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s Čl.
12 Dohovoru o právach dieťaťa a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.

3. Okresný súd mal v konaní preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a
trvalo rozvrátené, že manželstvo je len formálnym zväzkom, neplní žiadnu zo svojich funkcií, svoj
spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia nežijú
v spoločnej domácnosti, pričom sú citovo odcudzení už dlhší čas. Počas konania sa okresný súd
pokúsil o zmierenie manželov, ale bezúspešne. Príčinu rozpadu manželstva videl v odlišnosti predstáv

o vzájomnom spolužití, názorových rozdielnostiach, vzájomnom nepochopení sa, a tým spôsobeného
vzájomného dlhodobého odcudzenia sa manželov. Okresný súd skúmal vážnosť tohto rozvratu, berúc
do úvahy najmä ich vzájomný vzťah, doterajšie spolužitie, ako aj dĺžku trvania a intenzitu, pričom mal za
preukázané, že manželia od februára 2025 nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú 8 rokov
a vzťahy medzi nimi sa za tento čas nepodarilo napraviť, a to aj podľa ich reakcií na pojednávaní dňa
25.04.2025. Z uvedeného, zohľadňujúc súhlas manžela s návrhom na rozvod manželstva, okresný súd

dospel k záveru, že sú splnené hmotnoprávne podmienky na rozvod manželstva, a preto návrhu v tejto
časti vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.

4. Okresný súd poukázal na to, že s konaním o rozvod je zo zákona spojené aj konanie o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.

5. Pokiaľ išlo o osobnú starostlivosť o maloletých, okresný súd ich, aj vzhľadom na súhlas oboch
manželov a kolízneho opatrovníka, zveril do osobnej starostlivosti manželky - matky. Poukázal na správu
zo šetrenia pomerov, na to, že neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti na strane matky, pričom
prihliadol aj na participačné práva maloletých, a síce, že obidve deti prejavili želanie bývať s ich matkou.

6. Styk s maloletými deťmi nebol upravený, nakoľko ho rodičia podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine
nežiadali upraviť.

7. Okresný súd konštatoval, že jedinou spornou otázkou bola výška výživného.

8. Mesačný čistý príjem matky okresný súd ustálil na cca 1.300,- Eur, ktorá okrem toho poberá aj daňový
bonus a rodinné prídavky.

9. Okresný súd poukázal na matkou vymedzené mesačné výdavky v sume 2.761,- Eur, ktoré majú byť

tvorené výdavkom na maloletého H. vo výške 660,- Eur, výdavkom na maloletú I. vo výške 580,- Eur,
výdavkom na plnoletého K. vo výške 565,- Eur a navrhovateľkiným výdavkom vo výške 956,- Eur, ktorá
výsledná suma bola na informatívnom stretnutí rodičov skorigovaná na 2.187,- Eur mesačne.
Tieto výdavky okresný súd považoval za nadhodnotené. Objektívnym šetrením sa javil ako preukázaný
výdavok na maloletého H. okolo 500,- Eur, na maloletú I. okolo 440,- Eur mesačne. Mesačný výdavok

na 12 a 14 ročné dieťa vo výške 200,- Eur a 250,- Eur, pri výdavku navrhovateľky 250,- Eur a plnoletého
syna K. 250,- Eur, teda celkovo 950,- Eur iba na stravu za 1 domácnosť a navyše pri dotovanej strave
v školskom zariadení nepovažoval okresný súd za opodstatnený (na pojednávaní uviedla, že ...„čo sa
týka dotovanej stravy v školskom zariadení pre H. a I., tam platím v priemere asi 20,- Eur do školskej
jedálne, závisí to od toho, či sa aj stihnú skôr odhlásiť alebo nie“). Výdavok vreckové a sporenie taktiež

podľa okresného súdu nemal svoje miesto, nakoľko výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča.
Tvrdený mesačný výdavok na cestovné vo výške 160,- Eur, pri vzdialenosti na osi G. - I. L. M., teda
necelých 10 km tam a 10 km späť, nepovažoval ani pri každodennom maximálnom užívaní motorového
vozidla (rozvoz detí a podobne) odôvodnený. K týmto výdavkom na cestovné považoval za potrebné
dať do kontrastu výpoveď matky, ktorá uviedla, že ...„deti sa na tréningy dopravujú pešo, MHD alebo

ich dovážam ja. Z tréningu ich dovážam ja. Deti majú tréningy hádzanej na G., v športovej hale na F.
alebo na J. N., je to v rámci mesta.“ Takto vymedzený cestovný harmonogram v zásade podľa okresného
súdu nemôže spotrebovať 160,- Eur mesačne; o to viac, ak „mimoriadne výdavky (zápasy, sústredenia a
turnaje)“ pokrýva ďalší výdavok - mimoriadne výdavky vo výške 110,- Eur ako športová činnosť. Výdavok
25,- Eur ako sporenie okresný súd považoval za výdavok, ktorý nie je nevyhnutné vynaložiť. Výdavok

matky na oblečenie, obuv a hygienu vo výške 200,- Eur taktiež podľa okresného súdu možno skorigovať
(sprihliadnutímnapriemernécenydrogérie,odevovapod.).Výdavokmatkypoistenie/sporenievovýške
10,- Eur zhodnotil ako výdavok, ktorý nie je nevyhnutné vynaložiť.10. Za odôvodnený výdavok na maloletého H. považoval: strava do 250,- Eur, hygiena + oblečenie +
obuv50,-Eur,škola(pomôcky,strava)30,-Eur,zdravotnástarostlivosť-zubár15,-Eur,záujmovékrúžky
70,- Eur + cca 110,- Eur (zápasy, sústredenia, turnaje), celkovo cca 500 až 525,- Eur.

Na maloletú I. okresný súd považoval za odôvodnený výdavok hygiena + oblečenie + obuv 70,- Eur,
škola (pomôcky, strava) 30,- Eur, zdravotná starostlivosť - zubár 15,- Eur, záujmové krúžky 30,- Eur +
cca 110,- Eur (zápasy, sústredenia, turnaje), celkovo cca 440 až 450,- Eur.

11. Okresný súd ustálil mesačný čistý príjem otca na cca 2.120,- Eur, ktorý je tvorený platom vo výške

cca 2.080,- Eur (č.l. 73) a odevným vo výške 40,- Eur mesačne (za rok 480,- Eur, čas zvukovej nahrávky
z pojednávania 1:13:19).

12. Mesačné výdavky otca vo výške 2.448,- Eur (1.848 + tvrdených 600 výživné) pri jeho mesačnom
čistom príjme cca 2.120,- Eur okresný súd považoval taktiež za nadhodnotené.
Okresný súd uviedol, že otec vymedzil svoje výdavky na stravu 300,- Eur; ošatenie + obuv + hygiena

200,- Eur; bývanie v D. 502,- Eur; bývanie v C. 50,- Eur; internet + TV 30,- Eur; mobil 60,- Eur; cestovné
180,- Eur; poistenie + sporenie 20,- Eur; splátka spotrebného úveru 441,- Eur a lieky 65,- Eur, teda
dokopy 1.848,- Eur a výživné 600,- Eur pre všetky 3 jeho deti.
Výdavok otca na stravu vo výške 300,- Eur okresný súd považoval za odôvodnený a nepochybný.
Výdavok 200,- Eur na ošatenie, obuv a hygienu posúdil ako nadhodnotený, s veľkým priestorom

na úsporu. Výdavok za bývanie v D. mestskom nájomnom byte vo výške 502,- Eur považoval za
nadhodnotený, ak z predpisu mesačnej zálohovej úhrady od 01.01.2025 vyplýva mesačná zálohová
úhrada vo výške 442,11 Eur (č.l. 72) a ani so započítaním tvrdených 30,- Eur za spotrebu elektrickej
energie táto suma nepredstavovala uvádzaných 502,- Eur, v ktorom výdavku videl určitý priestor na
úsporu (minimálne 30,- Eur, po tvrdenom znížení sumy za bývanie v D. a viac). Výdavok 50,- Eur za

bývanie v C., ako aj výdavok 30,- Eur za TV + internet považoval okresný súd za odôvodnený. Výdavok
60,- Eur za mobil, po upresnení na pojednávaní vo výške 100,- Eur za mobilný telefón + TV + internet,
považoval za jemne nadhodnotený, v ktorom smere sa javila možná úspora rádovo pár Eur, nakoľko otec
platí „obom deťom mobil - H., I. po 10,- Eur“. Otec počas výsluchu upresnil výdavok na cestovné (pôvode
180,- Eur), ktorý znížil na 120,- Eur, ktorý okresný súd považoval za opodstatnený a pri pravidelnom

cestovaní medzi C. a D. za adekvátny (či už vlakom alebo motorovým vozidlom s kolegami) s tým, že
oproti pôvodne tvrdeným výdavkom vo výške 180,- Eur je tu daná úspora 60,- Eur mesačne. Okresný
súd poukázal na to, že výdavok na lieky otec vyjadril v rozmedzí 40 až 60,- Eur, predložil početné
lekárske správy, jeho zdravotný stav ani nebol rozporovaný, pričom nemal dôvod pochybovať o určitých
zdravotných komplikáciách otca, a preto tento výdavok považoval za odôvodnený. Taktiež výdavok na

plnoletého K. (síce nijakým spôsobom nešpecifikovaný, resp. iba všeobecným spôsobom ako 600,-
Eur na 3 deti pomerne, teda asi 200,- Eur) považoval za opodstatnený. Skonštatoval okresný súd, že
pri určovaní výživného musí zobrať do úvahy aj vyživovaciu povinnosť rodiča na ďalšie dieťa, a to aj
v prípade, ak sa ho súdne konanie priamo netýka.
Naopak konštatoval, že výdavok „splátka spotrebného úveru vo výške 441,- Eur“ nebol relevantným

spôsobom zdôvodnený, podľa vyjadrení otca sa má jednať o splátku na vyrovnanie dlhu počas
manželstva. Úver mal byť pôvodne vo výške 14.000,- Eur, po čiastočnom splatení má byť vo výške
13.100,- Eur. Otec zdôvodňoval potrebu tohto úveru tým, že „je to úver, aby vyplatil dlhy, ktoré mali. 3
000,- Eur bol debet z manželkinho účtu. Stalo sa to z toho dôvodu, že mali náklady aké mali. Ďalších
3.500,- Eur si požičal od rodiny na opravu 4 ročného auta - Škoda Octavia, odišiel tam motor. 180,- Eur

bolo O. G.. 210,- Eur som vyrovnal odpad mestskému úradu za všetky osoby. 1.110,- Eur, čo bolo v P.
som prelongoval do I., toto všetko je dokopy 8.000,- Eur. Ostalo mi 6.000,- Eur. Ako manželka odišla,
kúpil si spálňu, chladničku, umývačku, poličky do obývačky a zariadenie bytu, televízor. Mesačná splátka
tohto úveru je 441,- Eur. Tú pôžičku som zobral, aby som uhradil dlh, aby manželka zostala na nule,
aby nepovedala, že jej zostalo niečo na krku. Je pravda, že som vyberal peniaze, avšak za účelom, aby

som deťom zabezpečil technické zariadenia, napr. každému notebook.“ S prihliadnutím aj na vyjadrenie
matky, ktorá tento úver potvrdila a taktiež potvrdila, že minimálne 3.500,- Eur z tohto úveru použila aj ona
(...„áno, potrebovali sme aj opravu auta“...) bol okresný súd názoru, že sa jedná o čiastočne odôvodnený
výdavok na strane otca. V konaní nebolo sporné, že väčšiu časť tohto úveru otec spotreboval sám. Podľa
vyjadrení účastníkov mala časť ich dlhu vzniknúť pravidelnými výbermi otca, pričom ten túto skutočnosť

potvrdil a zdôvodnil potrebou zabezpečenia technických zariadení pre deti (každému notebook). Otec
na otázku súdu ako spoločne hospodárili odvetil, že jeho „príjem chodil na jej účet (pozn. manželkin). K
tomu, že som vyberal peniaze z účtu chcem uviesť, napr. keď bolo potrebné na Škode Octavii xenónové
svetlo išiel som do servisu za známymi, tam mi to dali za 30,- eur, v oficiálnom servise by to bolo za130,- eur. Preto som to robil, aby sme ušetrili na oficiálnom značkovom servise (napr. pneumatiky, olej).
Všetky naše náklady, nákupy, poplatky spojené s užívaním bytu išli z toho nášho spoločného účtu.“
Takto vymedzenú argumentáciu okresný súd zhodnotil ako nepresvedčivú. Ak mal spoločný dlh narásť

do takej výšky, že na jeho splatenie bol potrebný úver vo výške 14.000,- Eur, zdôvodnenie o potrebe
platby za 2 notebooky a oprave motorového vozidla v neznačkovom autoservise, bolo nepostačujúce.
To isté platilo aj o úhrade poplatku za odpad vo výške 210,- Eur (č.l. 74), s ktorým argumentom bolo
v ostrom kontraste tvrdenie otca, že „všetky ich náklady, nákupy, poplatky spojené s užívaním bytu išli
z toho spoločného účtu“ , pretože poplatky za odpad predsa možno považovať za poplatky spojené s

užívaním bytu.
Okresný súd mal za zrejmé, že skutočný pomer na jednej strane odôvodnených a na strane druhej
neodôvodnenýchpotrieb,vedúcichkdlhuúčastníkov,ktorýmalbyťvyriešenýtýmtoúveromniejemožné
nijakým spôsobom presne zistiť. Argument otca, že pravidelným výberom hotovosti mal zabezpečiť
obidvom deťom notebook, resp. výpočtovú techniku neobstojí. Argument otca, že týmto úverom boli
uhradené aj poplatky za komunálny odpad neobstojí. V tomto smere okresný súd poznamenal, že

výživné je prednostná pohľadávka, nie splátky spotrebného úveru. Z príjmu sa nemôžu najprv odpočítať
záväzky a zo zostatku určiť výživné, práve naopak.

13. Okresný súd uzavrel, že z ustáleného preukázaného mesačného výdavku na maloletého H. vo výške
500,- Eur, predstavuje súdom určené výživné vo výške 310,- Eur položku vo výške 62 %. Keďže bol

maloletý H. zverený do osobnej starostlivosti matky a nakoľko osobná starostlivosť predstavuje určitý
ekvivalent peňažnému plneniu, bol názoru, že pomer znášania nákladov maloletého na úrovni cca 62
% otec a 38 % matka je spravodlivý a rešpektujúci majetkové pomery oboch rodičov.

14. Z ustáleného preukázaného mesačného výdavku na maloletú I. vo výške 440,- Eur, predstavuje

súdom určené výživné vo výške 270,- Eur položku vo výške cca 62 %. Keďže bola maloletá I. zverená
do osobnej starostlivosti matky a nakoľko osobná starostlivosť predstavuje určitý ekvivalent peňažnému
plneniu, bol názoru, že pomer znášania nákladov maloletej na úrovni cca 62 % otec a 38 % matka je
spravodlivý a rešpektujúci majetkové pomery oboch rodičov.

15. Okresný súd poukázal aj na to, že účastníci sa po predbežnom právnom posúdení súdu na
pojednávaní zhodli na výške výživného pre maloletú I. vo výške 270,- Eur. Právny zástupca otca navyše
aj počas záverečnej reči navrhol určiť výživné pre každé z detí zvlášť vo výške 270,- Eur (čas zvukovej
nahrávky z pojednávania 1:39:00). Výška výživného pre maloletú I. tak predstavuje prienik medzi
predstavami účastníkov, ale najmä s odkazom na jej odôvodnené mesačné výdavky s prihliadnutím na

majetkové pomery otca.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol okresný súd tak, ako uviedol vo výrokovej časti
rozhodnutia.

17. Keďže v konaní neboli zistené dôvody pre aplikáciu § 55 CMP, okresný súd o náhrade trov konania
rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

18. Proti tomuto rozsudku, a to výroku IV., v zákonnej lehote podal odvolanie manžel (otec)
prostredníctvom právnej zástupkyne. Poukázal na odseky 33., 34. odôvodnenia rozsudku s tým, že

záujmové krúžky, vrátane zápasov, sústredení a turnajov nemožno automaticky kategorizovať medzi
povinné náklady, ktoré by mali byť zohľadnené v základnom výživnom, ak nie sú nevyhnutné pre vývoj
dieťaťa. Výživné sa má primárne starať o základné potreby dieťaťa, ako sú bývanie, strava, oblečenie,
školské potreby atď.. Pokiaľ okresný súd v odseku 35. odôvodnenia rozsudku ustálil mesačný príjem
otca na sumu cca 2.120,- Eur, ktorý je tvorený platom a odevným vo výške 40,- Eur mesačne, tak

príspevoknaodevnéprepracovníkovPolicajnéhozborujefinančnýpríspevok,ktorýposkytuještátalebo
zamestnávateľ na pokrytie nákladov spojených s nákupom pracovných odevov a výstroja potrebného
na výkon služby. Vzhľadom k tomu, že ide o príspevok, ktorého využitie je účelovo vymedzené, je
nepravidelný a jeho výška nie je jasne stanovená, nemôže tvoriť príjem manžela (otca). Odvolateľ
nesúhlasil s argumentáciou okresného súdu v odsekoch 38. a 39. odôvodnenia a považoval ju za

nepresvedčivú. Ku konštatácii, že dlh vznikol pravidelnými výbermi otca, tak manžel/otec už vo vyjadrení
uviedol, že celú mzdu zasielal na spoločný účet, ktorý mal s manželkou, pričom obaja manželia
mali k tomuto účtu dispozičné právo. Nie je zrejmé, z akého iného účtu by mal vyberať finančné
prostriedky na bežné výdavky. Poprel, že by vznik dlhu spôsobil, pričom úver bol vzatý z dôvodupotreby vyrovnania spoločných záväzkov, ktoré vznikli počas trvania manželstva pri zabezpečovaní
potrieb celej rodiny a jeho účelom bolo, aby manželku po odchode zo spoločnej domácnosti oddlžil.
Navrhovateľka nerozporovala skutočnosť, že nemali dostatok finančných prostriedkov a peniaze si

požičiavali aj od rodinných príslušníkov. Z okolností súvisiacich s úverom a následným vrátením
finančných prostriedkov tak vyplýva, že odvolateľ v minulosti ani v súčasnosti nemá dostatočné
finančné zdroje. Pokiaľ okresný súd v odseku 9. napadnutého rozsudku uvádza, že podľa potvrdenia o
príjme zo dňa 27.01.2025 je za obdobie posledných 12 mesiacov priemerný mesačný príjem manžela
2.478,40 Eur, tak v konaní preukázal priemerný mesačný príjem vo výške 2.080,- Eur, čo okresný súd

konštatoval v odseku 35. odôvodnenia, ktoré vyjadrenie okresného súdu preto považoval za zmätočné,
v zrejmom nesúlade s listinnými dôkazmi. Zároveň poukázal na Metodiku MS SR, ktorá odporúča
výšku výživného zohľadňujúcu vek dieťaťa a finančné možnosti rodiča, vychádza výlučne z príjmov
povinného, nezohľadňuje jeho majetkové pomery ani okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na jeho životnú
úroveň. Pri príjme povinného rodiča 2.080,-Eur pri troch deťoch sa odporúča na dieťa vo veku 10 a
14 výživné vo výške 15% z príjmu – 270,- Eur a na plnoleté dieťa vo veku 19 a viac výživné vo výške

353,- Eur. Napriek tomu, že v rámci konania nebolo predmetom rozhodovania určenie výživného na
plnoleté dieťa manžela (otca), považoval za potrebné túto skutočnosť brať na zreteľ. Súčet vyživovacích
povinností podľa metodiky predstavuje na všetky deti sumu vo výške 893,- Eur a vzhľadom na mesačný
príjem otca, ako aj odôvodnené výdavky, výživné na maloletého K. (zrejme správne malo byť H., pozn.
krajského súdu) vo výške 310,- Eur, je neprimerane vysoké. Ďalej uviedol, že sa vo voľnom čase o deti

stará, dáva im vreckové, platí mobilné telefóny, zabezpečuje im veci potrebné na štúdium, nakupuje
oblečenie, potraviny, berie ich na výlety, sústredenia a matke prispieva na mimoriadne výdavky, ktoré
je potrebné uhradiť. Výživné tak nepredstavuje jediný finančný príspevok v rámci starostlivosti o deti.
Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého H. sumou vo
výške 270,- Eur mesačne a na výživu maloletej I. sumou 270,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci

k rukám matky počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

19. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý odporučil rozsudok
okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť a súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia
pojednávania.

20. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka prostredníctvom zástupcu. Napadnutý
rozsudok považovala za správny, náležite odôvodnený a navrhla ho potvrdiť. Zdôraznila, že otec
nesprávne výživné na maloleté deti považuje za prostriedok, ktorým si matka zabezpečuje ,,luxusný
život“. Za oprávnené považovala všetky výdavky tak, ako boli popísané v návrhu, ktoré nie sú

nadhodnotené ani vymyslené a ide o výdavky, ktoré reálne na deti vynakladá. K týmto výdavkom
nepochybne patria aj výdavky na hádzanú, ktorej sa deti venujú na klubovej úrovni, šport ich baví,
dosahujú úspechy, majú vytvorené väzby a zmysluplne trávia čas. Je nevyhnutné, aby sa zúčastňovali
tréningov a zápasov, čo vyžadujú tréneri. H. plánuje absolvovať prijímacie konanie na športové
gymnázium do hádzanárskej triedy a patrí k výberu hráčov, ktorí sa zúčastňujú reprezentačných

tréningov a zápasov. Pôžičku si otec zobral bez vedomia matky, rovnako bez jej vedomia oddelil účty.
Debet na účte, ktorým argumentuje, že vyrovnal, nebol debet spôsobený matkou. Tento výdavok vznikol,
pretože sa nebolo možné s otcom dohodnúť na finančnom hospodárení. Počas celého manželstva
vyberalkaždýdeňpeňažnúhotovosť,ktoránebolapoužitánavýdavkydomácnosti.Akotecargumentuje,
že nakupoval notebooky a počítače, tieto deti využívajú na hranie, keďže na prácu do školy používajú

notebook matky. Nákup počítačov bol jednorazový, išlo o staré vyradené počítače, neexistujú od nich
žiadne bločky. Čo sa týka auta, otec komunikoval matke, že jej ho po rozvode nechá, z ktorého dôvodu
sa oň prestal úplne zaujímať a starať. Matka zaviezla auto do servisu, kde jej oznámili, že je vo veľmi
zlom technickom stave, neudržiavané, s potrebou výmeny viacerých časti podvozku a opravy motora.
Matka súhlasila s pôžičkou od jej rodičov na základe dohody s odvolateľom, pričom sa dohodli na tom,

kedy sa peniaze rodičom matky vrátia. Neskôr otec odmietol dohodu splniť a potvrdil matke, že tak
ani nemal v úmysle urobiť. Nesúhlasila s tvrdením, že otec prispieva na školské potreby a oblečenie
detí a od pojednávania konaného dňa 25.4.2025 posiela len určené výživné. Deti sa u otca stravujú
minimálne, pravidelné vreckové im nedáva, nijakým spôsobom nekomunikuje potrebu výdavkov na
deti. Najstaršiemu synovi na výživu rovnako neprispieva, napriek nákladom na doučovanie, stužkovú,

prijímacie skúšky na vysokú školu.

21. K doručenému vyjadreniu matky sa písomne vyjadril otec. Namietal, že okresný súd nebral do úvahy
nevyhnutné náklady otca, a to, že spláca spoločný dlh, že musí hradiť nájom mestského bytu vo výške442,11 Eur, náklady na telefón 71,77 Eur a úhradu za spotrebu elektrickej energie 47,- Eur. Po odrátaní
uvedených položiek z jeho príjmu 2.070,- Eur, z tejto sumy mal určiť výšku výživného pre maloleté deti.
Ak odpočíta sumu 270 + 310 = 580,- Eur mesačne na obe deti, zostáva mu suma 489,12 Eur, pričom

syn K. si podal návrh na výživné na sumu 350,- Eur, spolu 930,- Eur a zostane mu suma 139,12 Eur,
čo nie je na prežitie. Nejde o luxus, ale matka detí sa snaží zabezpečiť rovnaký finančný štandard, ako
počas manželstva, čo nejde. Matka má k dispozícii štvorizbový byt s nájmom 200,- Eur (čo jej kúpila
matka, na ktorú je napísaný), má auto Hondu, ktorú zakúpila jej matka, a predsa nemôže požadovať
sumu na výživnom, ako sama zarába. Ak tvrdí, že všetky výdavky sú oprávnené, tak nemôže pýtať spolu

na 3 deti 980,- Eur mesačne, čo sú 2/3- iny jej výplaty. Matka má príjem 1.300,- Eur + daňový bonus,
prídavky a výživné, čo je spolu 2.260,- Eur, čo, keď sa vydelí štyrmi osobami je to 565,- Eur. Je pravdou,
že deti navštevujú hádzanú a zúčastňujú sa aj kvalifikačných a reprezentačných zápasov. Pôžičku, ktorú
zobral, aby vyrovnal staré dlhy, čo okresný súd nebral do úvahy, spláca sám bez finančného prispenia
matky, hoci vznikla za trvania manželstva. Úverom, ktorý spláca, vyrovnal debet na účte manželky, aby
nemala dlh. To, že zriadil účet, na ktorý presmeroval výplatu a nedal o tom vedieť manželke, nie je

pravdou. Čo sa týka úveru 14.000,- Eur, tak istina 3.000,- Eur bol debet z manželkinho účtu, ďalších
3.500,- Eur si požičal na opravu štvorročného auta, vyrovnal odpad mestskému úradu za všetky osoby,
istinu 1.110,- Eur prolongoval do I., čo je dokopy 8.000,-Eur, ostalo mu 6.000,- Eur. Ako manželka odišla,
kúpil si spálňu, chladničku, umývačku, poličky do obývačky, zariadenie bytu, televízor. Mesačná splátka
úveru je 441,- Eur. Matka úver potvrdila, rovnako potvrdila, že minimálne 3.500,-Eur z tohto úveru použila

ona. O tom, že prispieva na školské potreby, stravu, oblečenie detí predložil pokladničné doklady za
mesiac máj, jún 2025, a preto nie je pravdou, že týmto spôsobom na deti neprispieva. Čo sa týka syna
K., prispieva na jeho účet, o čom svedčí výpis z účtu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu v napadnutom výroku IV. zrušil, alt. zmenil a výšku výživného znížil na sumu na každé dieťa po
200,- Eur. Ak to nebude akceptované, musí z bytu odísť, pretože nebude môcť uhrádzať nájom a bude

sa s deťmi stretávať len sporadicky.

22. K doručenému vyjadreniu otca sa písomne vyjadrila matka prostredníctvom zástupcu. K tvrdeniam
otca uviedla, že telefonický paušál maloletých detí je nákladom spolu vo výške 12,- Eur. V mesiaci júl
2025 otec zaslal výživné od 30,- Eur nižšie, pretože telefón má platiť matka. Na syna K. otec neposiela

žiadne výživné k rukám matky, napriek výzvam, čo je zásah do jej finančných možností. Pokiaľ otec
konštatuje, že matka žije v byte svojej mamy a má k dispozícii automobil Honda, tak uvedené je pravdivé,
čo aj vo vyhlásení o majetkových pomeroch uviedla. Vzhľadom na svoj príjem a absentujúce úspory, si
žiaden svoj vlastný byt nemohla dovoliť. Za byt, v ktorom žije s deťmi, platí všetky energie, dátové služby,
daň z nehnuteľností a poistenie, pričom otcom uvádzaná výška 200,- Eur, je podhodnotená. Automobil

Honda HR bol zakúpený matkou matky, ktorý si matka pravidelne spláca, ide o nevyhnutný výdavok,
keďže vozí deti na krúžky a dochádza do práce. Čo sa týka auta využívaného počas manželstva, a to
Škoda Octavia, toto bolo pri dopravnej nehode zapríčinenej treťou osobou dňa 22.12.2024 zničené tak,
že bolo poisťovňou zlikvidované a odhlásené. Z poistnej udalosti otec matke nevyplatil zostatok, tento
si ponechal. Poukázala na to, že otec vlastní alebo si prenajal automobil Škoda Superb Combi, ktorý

neuviedol v majetkových pomeroch. Sám však po odvolaní uviedol, že vozí deti na krúžky a poukázal na
cenu na tankovanie. Cena automobilu obstaraného otcom sa pohybuje podľa najazdených kilometrov
okolo 15 až 20.000,- Eur. Čo sa týka príjmu matky, tak ide o dezinformáciu, pretože jej príjem je 1.300,-
Eur vrátane daňového bonusu a rodinných prídavkov. Ak otec zarátava do príjmu rodinný prídavok 180,-
Eur, tak na K. nárok na rodinné prídavky končí v auguste 2025. Daňový bonus na H. sa v roku 2026

zníži na polovicu sumy. Pokiaľ otec uvádzal, že ,,vozí“ H., stalo sa tak v ostatnom čase dvakrát. Otec
sa s deťmi stretáva pravidelne len niekoľko hodín cez víkend, dcéra sa stravuje výhradne doma, syn
občas u otca prespáva, avšak na obed príde v nedeľu domov. Položky za nákup potravín pre otcove
potreby v C. nepovažovala za relevantné. Čo sa týka presmerovania výplaty otca, išlo o presmerovanie
bez vedomia matky. Nie je pravdou, že otec nevedel o rozvode, keďže o vážnej vzťahovej kríze vedel

niekoľko rokov a matka jasne a niekoľkokrát rozvod komunikovala. Čo sa týka debetu, tento vznikol
dlhodobým výberom hotovostí otcom, nebolo možné sa dohodnúť na spoločnom hospodárení. Rodičia
matky požičali počas manželstva na opravu auta Škoda Octavia 4.000,- Eur, pričom otec nebol schopný
tieto peniaze vrátiť, rovnako mu požičali sumu 1.200,- Eur na úhradu trov právneho zastúpenia v spore,
ktorého bol účastníkom. Tento debet nevznikol jednorazovým nákupom PC alebo notebooku, pričom

ťarchu požičania peňazí nechal otec na matke. Čo sa týka PC a notebooku, tieto boli kúpené napriek
nesúhlasu matky, a preto ich musela odložiť. Zopakovala, že otec nepravdivo uvádza, že deťom kupuje
školské potreby alebo oblečenie, k čomu dôkazy nedoložil. Otec kúpil synovi v súčasnosti ďalší počítač
za 250,- Eur, ktorý však absolútne nepotrebuje, keďže má pôvodný. Žiadne pravidelné vreckové deťomnedáva,namimoriadnychvýdavkochsanepodieľa.Podľamatkyotecopakovanenesprávnerekapituluje
jej príjem a nepravdivo uvádza, že deťom hradí športovú činnosť alebo mimoriadne prispieva, že deti
sú každý víkend u neho s čím má spojené výdavky, naopak odmieta prispieť na čokoľvek mimo toho,

čo určil súd.

23. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 17.07.2025, bolo vyjadrenie matky doručené otcovi
prostredníctvom právnej zástupkyne na vedomie.

24. Ďalšie podania do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nenasledovali.

25. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP), na základe
odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to otcom maloletých detí,
prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania za aplikácie ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď
nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem

a za aplikácie ust. § 65 CMP, § 66 CMP rozsudok okresného súdu v napdnutom výroku IV. o určenom
výživnom a v závislom výroku VI. o trovách prvoinštančného konania potvrdil ako v týchto výrokoch
vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním
v pomere hlasov 3:0.

26. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom maloletých detí bez
nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 15CoP/88/2025-215
zo dňa 18.08.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 18.08.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe

čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

27. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo
odvolanie podané druhým manželom (otcom) proti výroku IV. rozsudku okresného súdu o určení
výživného.

28. Vzhľadom k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. III., V., a to o rozvode
manželstva, o zverení maloletých detí H. a I. do osobnej starostlivosti matky, o oprávnení oboch
rodičov maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a o neupravení styku nebol napadnutý
opravným prostriedkom, nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu a odvolací súd ani nezistil vecnú

nesprávnosť týchto odvolaním nenapadnutých výrokov.

29. Z dôvodu, že predmetom konania pred odvolacím súdom zostal len výrok IV. rozsudku okresného
súdu týkajúci sa úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na čas po rozvode, krajský súd
účastníkov konania označoval prioritne termínmi otec a matka; a nie aj termínmi manželka, resp. druhý

manžel.

30. Pokiaľ išlo o odvolanie otca a v ňom tvrdené skutočnosti, následné vyjadrenie kolízneho opatrovníka
a matky, tak je potrebné uviesť, že na rozhodnutie krajského súdu, ako súdu odvolacieho, v zmysle
podaného odvolania nebolo potrené k uvádzaným skutočnostiam nariadiť pojednávanie, pretože bolo

postačujúce, aby bolo odvolacím súdom rozhodnuté na základe celého obsahu spisového materiálu
a v ňom doložených listín. Odvolateľ nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz, potvrdzujúci, že iba ústna
časť pojednávania, nasledujúca po výmene písomných podaní po rozhodnutí okresným súdom, by
mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002,
č. 64336/01, vo veci LINO CARLOS VARELA ASSALINO proti Portugalsku; rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp.zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7Cdo/56/2011). Krajský súd zvýrazňuje, že
okresný súd z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav v akceptovateľnom rozsahu potrebnom
pre rozhodnutie. Skutočný stav veci zistený okresným súdom bol dostačujúcim pre jeho rozhodnutie,
následne aj pre posúdenie odvolania otca, a ak odvolací súd nepristúpil k zopakovaniu alebo doplneniu
dokazovania, nedošlo týmto jeho postupom k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý súdny proces.

31. Keďže odvolací súd v plnom rozsahu preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, na
základe ktorého okresný súd dospel k správnym skutkovým záverom ohľadom právne rozhodných
skutočností a zároveň sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahuk napadnutému výroku IV., základom jeho rozhodnutia je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP. Preto
v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu viažucemu sa k výroku IV..

32. Súčasne za dodržania ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd k podstatnej argumentácii otca, ktorý
v odvolaní nesúhlasil s výškou určeného výživného na maloletého H., následne vo vyjadrení s určenou
výškou výživného aj na maloletú I., dodáva nasledovné.

33. Maloletý H. a maloletá I. sú osobami oprávnenými z výživného a sú odkázaní na plnenie vyživovacej

povinnosti zo strany rodičov. Vyživovacia povinnosť rodiča k neplnoletým deťom je daná ex lege a
obvyklým spôsobom plnenia je stav, kedy deti žijú v spoločnej domácnosti rodičov a výživné je plnené v
naturálnej forme. Súd k stanoveniu konkrétnej výšky výživného pristupuje v prípadoch potencionálneho
ohrozenia oprávnených detí - ak rodičia spolu nežijú, ak došlo k rozvodu manželstva. Zmyslom
vyživovacej povinnosti je zabezpečiť deťom porovnateľné podmienky s tými, aké by mali, keby rodičia
žili spolu a riadne sa o deti starali. Pre prípad, že výživné musí byť stanovené súdom, zákonodarca

v Zákone o rodine stanovil kritériá, ktoré sú rozhodné pre ich výšku. Zákonodarca nestanovil striktný
spôsob výživného, a preto musia súdy v jednotlivých prípadoch uvážiť všetky zákonom uvedené kritéria
a výživné určiť vo výške zodpovedajúcej týmto kritériám, ako aj zmyslu a účelu výživného. Na strane
oprávneného sú to relevantne odôvodnené potreby a na strane povinného sú to schopnosti, možnosti
a majetkové pomery.

34. Z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré citoval v odôvodnení rozhodnutia aj okresný
súd, vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou
oprávneného dieťaťa a jednak na strane povinného, v tomto prípade otca. Na strane oprávneného
dieťaťa/oprávnených detí je potrebné skúmať jeho/ich odôvodnené potreby, ktoré pritom nezahŕňajú iba

najzákladnejšie potreby, za ktoré sa považuje stravovanie, bývanie, obliekanie sa, ale aj širšie potreby,
zdravotné, kultúrne, súvisiace s dochádzkou do školy, prípravou na budúce povolanie, s trávením
voľného času, t.j. športové a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné nepravidelné výdavky, napríklad rôzne školské výlety, školské akcie, návštevy
lekára a pod. a súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Podstatou vyživovacej povinnosti je

uspokojenie všetkých nákladov dieťaťa, ktoré možno očakávať, nielen výživu v užšom slova zmysle.

35. Tak ako v reálnom živote nie je možné exaktne matematicky vyčísliť všetky náklady na výživu
dieťaťa v širšom zmysle slova, tak nie je možné, pri zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
len jedného z rodičov, vyčísliť hodnotu osobnej starostlivosti (napr. zabezpečenie a prípravu jedla,

zabezpečenie a údržbu bývania, pranie a žehlenie ošatenia, aj zabezpečenie lekárskej starostlivosti a
liečebného režimu dieťaťa v prípade ochorenia, nemožnosť rodiča pracovať v prípade ošetrovania člena
rodiny). Rovnako netreba prehliadnuť dve skutočnosti: 1/ maloleté výživou oprávnené dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a 2/ vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom
má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov.

36. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o určení
výživného dostatočne zistil skutočný stav a na základe neho rozhodol vecne správne, pričom zohľadnil
všetky zákonné aspekty vyplývajúce z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

37. Tým, že súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého H. sumou
310,- Eur mesačne a maloletú I. sumou 270,- Eur mesačne, realizoval splnenie primárnej zákonnej
podmienky pre určenie výživného, ktorou je zabezpečenie oprávnených potrieb maloletých detí. Súd
prvej inštancie vyhodnotil majetkové, osobné pomery matky, osobné pomery otca, zohľadnil výdavky
súvisiace s výživou maloletých detí.

38. Súd prvej inštancie v súvislosti s výživou a potrebami maloletých detí vo veku 12 a 14 rokov, t.j.
sú žiakmi druhého stupňa základnej školy, v odsekoch 33. a 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku
ustálilvýškuodôvodnenýchmesačnýchvýdavkovnastravu,školu(pomôcky,strava),hygienu,oblečenie
a obuv, primerané výdavky za zdravotnú starostlivosť, záujmové krúžky, a to na mal. H. v sume cca 500

- 525,- Eur a na mal. I. v sume cca 440 - 450,- Eur. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že záujmové krúžky,
vrátane zápasov, sústredení a turnajov, nemožno automaticky kategorizovať medzi povinné náklady,
ktoré by mali byť zohľadnené v základnom výživnom, tak krajský súd zvýrazňuje, že práve záujmová
činnosť, v tomto prípade šport, ktorému sa obe deti venujú, a to hádzaná v klube O. – K. Q., patrí medzioprávnené širšie potreby detí, a preto výdavky s touto činnosťou spojené správne okresný súd posúdil
ako oprávnené a zohľadnil pri určovaní výšky výživného.

39. Druhý aspekt pre určenie výživného tak, ako naň poukazoval otec v podanom odvolaní, a to
schopnosti, možnosti, príjmové a majetkové pomery otca ako povinného rodiča okresný súd zobral do
úvahy, ak poukázal na ustálený čistý príjem matky v sume cca 1.300,- Eur a príjem otca v sume 2.120,-
Eur a ich výdavky, ktoré popísal v odsekoch 32., 36. - 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Pokiaľ
otec v odvolaní poukazoval na nezrovnalosť odsekov 9. a 35. odôvodnenia rozsudku vo vzťahu k výške

jeho príjmu a nestotožnil sa s ustálenou výškou jeho príjmu okresným súdom s argumentáciou, že časť
jeho platu, a to 40,- Eur tvorí odevné (nepravidelný príspevok štátu), tak odvolací súd poukazuje na to,
že v odseku 9. odôvodnenia rozsudku okresný súd konštatoval zistenia z Potvrdenia o príjme otca zo
dňa 27.01.2025 na č.l. 60 spisu, podľa ktorého čistý mesačný príjem otca za obdobie posledných 12
mesiacov, t.j. do 1/2025 predstavoval sumu 2.478,40 Eur mesačne (do ktorého času bol aj poberateľom
rodinných prídavkov a daňového bonusu podľa potvrdení na č.l. 43, 44 spisu, Zápisnica z informatívneho

stretnutia na č.l. 76 - 78 spisu). V odseku 11. odôvodnenia rozsudku okresný súd skonštatoval zistenie z
výplatnej pásky otca za mesiac január 2025, podľa ktorého dosiahol v mesiaci január 2025 čistý príjem
2.150,10 Eur, teda pokiaľ bola okresným súdom ustálená výška jeho čistého príjmu na sumu 2.120,-Eur,
potom aj položka ,,odevné“ bola okresným súdom čiastočne zohľadnená. K tomu sa žiada dodať, že
príspevok na ,,odevné“, ktoré otec poberá mu predsa, na rozdiel od matky, čiastočne znižuje výdavok

spojený s výkonom zamestnania. K námietke, že okresný súd ustálil nesprávne výšku príjmu matky,
pretože poberá rodinné prídavky a daňový bonus, odvolací súd poukazuje na odsek 31. odôvodnenia
rozsudku. Pre úplnosť však dodáva, že rodinné prídavky sú určené na dieťa a nezohľadňujú sa v príjme
rodiča. Daňový bonus nie je priamo vyplácanou dávkou, ale je to položka, ktorá sa môže za splnenia
zákonných podmienok započítať do čistej mesačnej mzdy zamestnanca, a preto uvedený argument otca

odvolací súd nevzhliadol ako dôvodný. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že určená výška výživného nie
je správna s ohľadom na jeho príjem a výdavky, a to splácanie úveru, z ktorého časť bola použitá aj
pre účely matky, vyživovaciu povinnosť k synovi K., tak krajský súd primárne poukazuje na to, že tak
ako otec, aj matka má vyživovaciu povinnosť k synovi K. (plnoletému). Ak otec v odvolaní popieral,
že vznik dlhu spôsobil on sám, pretože spotrebný úver v sume 14.000,- Eur, ktorého mesačná splátka

predstavuje sumu 441,- Eur, bol vzatý na vyrovnanie spoločných záväzkov, tak odvolací súd súhlasí so
záverom okresného súdu v odseku 39. odôvodnenia rozsudku, ktorý po vykonanom dokazovaní tento
výdavok zhodnotil ako (len) čiastočne dôvodný, a to za stavu potvrdenia matky, že z poskytnutého úveru
časť minimálne 3.500,- Eur bola použitá na opravu auta a nesporného tvrdenia účastníkov, že väčšiu
časť úveru spotreboval otec sám, ktorý záver otec žiadnym spôsobom, a to ani v odvolacom konaní

nevyvrátil.Vtejtosúvislostivšakodvolacísúddávadopozornostipredmetkonania,ktorýmniejeriešenie
sporných majetkových otázok manželov, resp. ich vzájomného majetkového vysporiadania, ale výživné
namaloletédeti.Kotcomtvrdenýmvýdavkomzdôrazňuje,žejenamieste ajichoptimalizovanie,pretože
každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť
zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. I v prípade, ak možnosti

rodičov ako povinných by boli približne rovnaké (čo však v tomto prípade nenastalo), musí súd zaviazať
toho z nich, ktorý sa o dieťa/deti osobne nestará na plnenie v miere vyššej, než zodpovedá polovici
preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, a preto za aplikácie ust. § 62 ods. 4 veta prvá Zákona
o rodine bol okresný súd povinný zohľadniť aj výkon osobnej starostlivosti matky, ktorý sa aj v zmysle
súdnej praxe chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy.

40. Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd kvalifikovane zistil osobné, majetkové a zárobkové
pomery rodičov maloletého H. a maloletej I., odôvodnené výdavky oboch detí, tieto preskúmal zo
všetkých zákonných hľadísk, skutkovo a právne sa s nimi vysporiadal, preto došlo k vecne správnemu
určeniuvýškyvyživovacejpovinnostiotca,atokmaloletémuH.vovýške310,-Eurmesačneakmaloletej

I. vo výške 270,- Eur mesačne výrokom IV. napadnutého rozsudku a jej stanoveniu v súlade s kritériami
zakotvenými v § 62 a § 75 Zákona o rodine. Odôvodnenosť výšky výživného okresný súd dostatočne
vysvetlil. Pokiaľ aj otec v odvolaní poukazoval na výpočet výšky výživného podľa Metodiky zverejnenej
Ministerstvom spravodlivosti SR, tak odvolací súd uvádza, že ide o materiál, ktorého zámerom je
zjednocovanie procesných postupov a rozhodovacej praxe súdov, avšak odporúčacieho charakteru,

pričom určenie výživného je v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne s ohľadom na všetky
okolnosti prípadu.41. K úplnosti odvolací súd len opätovne dáva do pozornosti to, že zmyslom právnej úpravy výživného
je zaistiť dieťaťu/deťom porovnateľné podmienky s takými podmienkami, aké by mali, keby rodičia žili
spolu a riadne sa o deti starali. V takýchto prípadoch potom súd nezasahuje do starostlivosti o deti tým,

že by rodičom určoval výšku výživného.

42.Ďalšieodvolacieargumentyodvolateľakrajskýsúdnepovažovalprerozhodnutiezapodstatné.Podľa
konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na

každú poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorú nastolil. Je nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania. Rovnako odôvodnenie súdneho rozhodnutia
v opravnom konaní, t.j. v odvolacom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, k čomu
zo strany krajského súdu došlo aj s poukazom na odôvodnenie jeho rozhodnutia.

43. Krajský súd nezistil dôvody pre vyhovenie odvolaniu otca maloletých detí, preto bol rozsudok
okresnéhosúduvnapadnutomvýrokuIV.vspojeníajsozávislýmvýrokomVI.otrováchprvoinštančného
konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

44. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52

CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, ak neboli zistené dôvody postupu pre iné
rozhodnutie o týchto trovách v zmysle ust. § 54, § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.