Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Monika Liptáková

Legislation area – Trestné právoVšeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3Tos/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624010825
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624010825.1

Uznesenie

8 3Tos/20/2025

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Eriky Bebčákovej, na neverejnom zasadnutí konanom 26. marca 2025
prejednal sťažnosť podanú odsúdeným A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k.

7PP/9/2024-94 zo dňa 29.1.2025 a takto

r o z h o d o l :

8 3Tos/20/2025

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného A. B. zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

7 3Tos/20/2025

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, č. k. 7PP/9/2024-94 zo dňa 29.1.2025 podľa § 415 ods. 1
Tr. por. a § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného A. B. o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k.
6T/81/2023-703 zo dňa 18.4.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 1To/44/2024-912
zo dňa 10.9.2024 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., prečin nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Tr. zák. vo výmere 28 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Zo zápisnice o verejnom zasadnutí z 29.1.2025 vyplýva, že po vyhlásení uznesenia, jeho odôvodnení
a poučení o opravnom prostriedku odsúdený A. B. uviedol, že podáva sťažnosť. Verejné zasadnutie
bolo vykonané v neprítomnosti prokurátora.

Dňa 6.2.2025 bolo súdu prvého stupňa doručené písomné podanie odsúdeného A. B. označené ako
„Žiadosťopolovičnépodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobodyresp.uložiťzvyšoktrestu
do domáceho väzenia poprípade uložiť mi monitorovacie zariadenie“. Krajský súd vyhodnotil podanie
odsúdeného ako sťažnosť, v ktorom doslova uviedol:

„Vážený Okresný súd v Žiline, dňa 13.11.2024 mi uplynula polovica z môjho trestu, kde využívam
svoje právo a žiadam Vás o vyhovenie. Dňa 29.1.2024 som mal pojednávanie na Okresnom súde
v Ružomberku, kde mi nebolo vyhovené a moja žiadosť bola zamietnutá. Počas výkonu väzby od
3.7.2023 som vzorne plnil povinnosti a za dobré správanie som bol na zmiernenom režime, kde som
mal aj kladné hodnotenie. Doba väzby pôsobila na mňa deprimovane ako aj toto väzenie, preto som
mal suicidálne sklony siahnuť si na život. Po hospitalizácií v C. vo väzenskej nemocnici som sa s tým

trocha psychicky vyrovnal, ale znova ma ovládajú emócie byť opäť voľný. Som veľmi frustrovaný z toho,
že som bol odsúdený aj za niečo, čoho som sa nedopustil a že súdy na to majú iný pohľad pre mojuprotiprávnu minulosť a veria poškodenej aj napriek jej doterajších výsluchov, kde preukázateľne hlavne
a jednoznačne si vymýšľa. Som toho názoru, že Krajský súd v Žiline, by mi mohol aspoň v tomto
vyhovieť, že mi dá tu šancu byť prepustený na slobodu a nenechá ma sa naďalej trápiť a trpieť, pretože

si myslím, že za to, čoho som sa dopustil – priznal a skutok oľutoval, by malo byť postačujúce. Chcem
taktiež dať súdu do pozornosti, že po výkone trestu mám ešte 18 mesiacov ochranný dohľad, aby na
to prihliadol. Aby prihliadol aj na tú skutočnosť, že keď som mal v minulosti možnosť byť z výkonu
trestu podmienečne prepustený, bral som to vážne a osvedčil som sa. Chcem, aby súd bral v úvahu
a vyjadrenie samotnej poškodenej z výsluchu 5.7.2024, kde pripustila, že môžem byť na slobode pokiaľ

ju nebudem kontaktovať a približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 5 m, čo aj dodržím. Vážený
Krajský súd v Žiline, mojím najväčším dôvodom prečo chcem byť prepustený je aj moja mama, ktorá je
momentálne bez zamestnania, nakoľko má už svoj vek, v ktorom je už ťažké sa zamestnať a potrebuje
moju pomoc, či už prispievať jej na domácnosť alebo pomáhať je fyzicky. Je naozaj v zložitej a ťažkej
situácií, kedy by jej aj moje prepustenie ma na slobodu veľmi pomohlo. Môj doterajší život viedol po
väčšine alkohol, kedy som schyboval, ale uvedomil som si to a preto sa sám a dobrovoľne vzdávam

požívania alkoholických nápojov, čo i len v malej miere, aby som viedol slušný a zodpovedný život.
Vzhľadom na to, že som dostal neprimeraný prísny trest, žiadam Vás o vyhovenie podmienečného
prepustenia.“

Dňa 6.2.2025 bolo súdu prvého stupňa doručené doplnené písomné podanie odsúdeného A. B., ktoré

krajský súd vyhodnotil ako sťažnosť, v ktorom doslova uviedol:

„Vážený Krajský súd v Žiline taktiež nie je pravda, že nemám sebakritický postoj trestnej činnosti
a že bagatelizujem, pretože mne je úprimne ľúto, čoho som sa dopustil a nebol to môj úmysel ublížiť
poškodenej. Po väčšine to tu v D. píšu každému odsúdenému, no ja som sebakritický k tomu, že som

spôsobil zranenie svojej ex priateľke, čo si sám nikdy neodpustím, že som tak reagoval. Moje ovládacie
schopnosti boli znížené pod vplyvom alkoholu, kedy som sa nevedel ovládať a čo za triezva by sa nikdy
nebolo stalo. Proste zlyhal som, priznávam pochopil som, uvedomil som si to a chcem začať odznova
sVašoušancou.Nesklamal somsúdanivminulosti,keďsomdostalšancubyťpodmienečneprepustený
a nesklamem vás ani teraz a dodržím všetko, čo mi bude uložené. Bez alkoholických nápojov u mňa už

žiadne riziko recidívy nehrozí a vy to veľmi dobre viete, že za triezva som úplne iný človek.“

Dňa 6.2.2025 bola súdu prvého stupňa doručená odôvodnená sťažnosť odsúdeného A. B., v ktorej
doslova uviedol:

„Vážený Krajský súd v Žiline podávam sťažnosť proti vyhodnoteniu môjho podmienečného prepustenia
zo dňa 4.12.2024 za nesprávne. Za nesprávne považujem a nezákonné, že hodnotenie môjho
podmienečného prepustenia vypracoval pán pedagóg B., ktorý ani nie je môj pedagóg. Za nesprávne
považujem v hodnotení dĺžku väzby a to od 4.7.2024, v ktorej som bol do 13.9.2024 v inej trestnej veci,
kde som bol na štandardnom režime, čo sa mi ani nemôže hodnotiť v podmienečnom prepustení. Po

správnosti sa mi má hodnotiť dĺžka väzby od 3.7.2023 do 3.7.2024, kedy som bol za dobré správanie,
nie na štandarde ale na zmiernenom režime – voľnej väzbe, kde som mal kladné zápisy, čo podľa môjho
názoru, že keď som dňa 1.10.2024 prišiel sem do ÚVTOS, v D. nemal by som mať ani diferenčnú
podskupinuC,aleposprávnostiB.Taktiežniesom14-krátsúdompotrestaný,aledoposiaľsom13-krát,,
kde moja protiprávna minulosť vždy bola za použitia alkoholických nápojov, ktorých sa vzdávam, pretože

za triezva som sa nikdy ničím neprevinil, ani len priestupku a preto už nehrozí z mojej strany žiadne
zlyhanie a riziku recidívy s alkoholom je „koniec“, pretože som si uvedomil hodnoty života a slobody.
Pochopil som, že život skutočný život je vonku na slobode a nie vo väzení. S alkoholom som skončil od
3.7.2023, kedy som bol za tento skutok stíhaný väzobne a podľa môjho názoru po takej dlhej dobe nemá
anizmyselsavracaťkniečomučominičiloživot.Sompevnepresvedčený,žebudemviesťpoprepustení

slušný a poctivý život a, že dodržím aj ochranný dohľad v trvaní 18 mesiacov, ktorý mi bol Krajským
súdom v Žiline daný. O rok mi bude 40 rokov a myslím si, že som dostal rozum a určite nechcem po
zvyšok svojho života tráviť čas vo väzení, ale chcem pomáhať svojej mame, ktorá je v zložitej situácii,
ktorá pre vek prišla o zamestnanie a potrebuje moju pomoc. Preto Vás vážený Krajský súd v Žiline
prosímovyhovenieaprepusteniemanasloboduzÚVTOSRužomberkuajaVámsľubujem,žeomneuž

nebudete ani počuť, len ak v dobrom. Život máme len jeden a ja som dospel naozaj k tomu nepremárniť
ho, ale žiť tak, ako sa naozaj má v pokoji a mieri v slušnosti. Za kladné vybavenie a vyhovenie mojej
žiadosti Vám vopred ďakujem.“Dňa 7.3.2025 bola súdu prvého stupňa doručená odôvodnená sťažnosť odsúdeného A. B., v ktorej
doslova uviedol nasledovné argumenty:

„Vo výkone trestu a výkone väzby som už 20 mesiacov a mám za to, že za tú dobu vo väzení som sa
ničím neprevinil, dodržujem vzorne ústavný poriadok, správam sa k personálu slušne a na požadovanej
úrovni, preto samosudca E. F. G. mi ani nemôže vytýkať, že neplním program zaobchádzania, pretože
dodržiavam všetko to, čo tu dodržiavať mám. To, že mi pán sudca neverí, že na slobode povediem slušný
a poriadny život, že nebudem požívať alkoholické nápoje sú len jeho úvahy, ktoré sú síce podložené

mojou minulosťou, ale stále je to minulosť, ktorú už nemusím opakovať. Ak súd chce prepustí na slobodu
aj recidivistu, ak nechce nepustí a bude ho silou mocou a na silu držať dokonca zvyšku trestu. Sudca
nechcel, nepustil ma a preto sa odvolávam, pretože ja nevidím dôvod mi nevyhovieť.“

Dňa 11.3.2025 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie prokurátora ku sťažnosti odsúdeného,
v ktorom uviedol, že napadnuté prvostupňové uznesenie považuje aj vzhľadom na obsah a záver

hodnotenia odsúdeného ústavom na výkon trestu odňatia slobody zo 4.12.2024 za správne a zákonné,
pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s hmotnoprávnymi i procesnoprávnymi závermi sformulovanými
v písomnom odôvodnení uznesenia súdu č. k. 7PP/9/2024-94 z 29.1.2025. Sťažnosť odsúdeného
považuje za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť.

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je vyjadrený

obmedzený revízny princíp, po tom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm. a) alebo
b) Tr. por., na základe sťažnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk,
bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú, alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupu
konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť
nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky,

či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k
porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimotrestných právnych predpisov, ktoré
sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.

Sťažnosť proti uzneseniu súdu prvého stupňa je prípustná v súlade s § 417 ods. 3 Tr. por., § 185 ods.

1, 2 Tr. por., bola podaná oprávnenou osobou v zmysle § 186 ods. 1 Tr. por., v lehote stanovenej § 187
ods. 1 Tr. por.

Z hľadiska aplikácie hmotného práva sa krajský súd stotožnil s výrokom napadnutého uznesenia, ktoré
zodpovedá stavu veci a zákonu, a preto sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

V súvislosti s procesným postupom okresného súdu je namieste konštatovať, že konanie, ktoré
predchádzalo napadnutému uzneseniu, bolo vykonané prvostupňovým súdom v súlade s príslušnými
ustanoveniami Trestného poriadku, hlavne v súlade s § 415 ods. 1 Tr. por. a § 417 ods. 2 Tr. por.
Nadriadený súd zistil, že odsúdený pred rozhodnutím o podmienečnom prepustení bol vyslúchnutý.

Výrok napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu odsúdeného A. B. na podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody zodpovedá stavu veci a zákonu, a preto sa s ním nadriadený súd v plnom
rozsahu stotožnil.

NapadnutémurozhodnutiuozamietnutínávrhuodsúdenéhoA.B.napodmienečnéprepusteniezvýkonu

trestu odňatia slobody nemožno vytknúť žiadnu chybu či nedostatok, pričom odôvodnenie rozhodnutia
učinil prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo, a preto krajský súd v
zásade na odôvodnenie napadnutého uznesenia odkazuje. Krajský súd zistil, že súd prvého stupňa v
odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne popísal skutkový stav, ktorý bol podkladom pre výrokovú časť
napadnutého uznesenia. Okresný súd v súlade s § 66 ods. 1 Tr. zák. vykonal dokazovanie k osobe

odsúdeného a správne poukázal na hodnotenie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, na
základe ktorého nebolo doporučené jeho podmienečné prepustenie. Skutkové závery súdu prvého
stupňa v napadnutom uznesení vychádzajú z dôkazov, ktoré obsahuje spis. V dvojinštančnom súdnom
konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňanadriadenému súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na správne dôvody, na ktorých
súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno

pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02,
§ 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Krajský súd ďalej dodáva, že z chápania trestu ako účelového opatrenia vyplýva, že ak sa doposiaľ
odpykanou časťou trestu už dosiahol účel sledovaný trestom, ďalší výkon trestu nie je potrebný. Zo
správania odsúdeného počas výkonu trestu musí byť zrejmé, že sa do takej miery polepšil, že ďalší

výkon trestu nie je potrebný a páchateľa možno prepustiť na slobodu. V tomto chápaní podmienečné
prepustenie neznamená ukončenie prevýchovného a resocializačného procesu, ale jeho pokračovanie
v iných podmienkach. Hrozba výkonom zvyšku trestu odňatia slobody, pokiaľ odsúdený v určenej
skúšobnejdobenebudeviesťriadnyživot,môžebyťpostačujúcanajmäumenejnarušenýchpáchateľov,
aby sa zdržali páchania ďalšej trestnej činnosti. Pre pozitívne rozhodnutie súdu o podmienečnom

prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody je teda nevyhnutné nielen to, aby odsúdený
počastohtovýkonuskutočneareálnepreukázalpolepšenieasnahuonápravu,alejepotrebnáajdanosť
reálneho predpokladu, že po takomto rozhodnutí bude odsúdený viesť riadny život.

Zmyselpodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestuodňatiaslobodyniejevtom,abyzadobrésprávanie

bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účel
trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým
súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou ich úvah je potom v konečnom dôsledku
dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou
rizika jeho recidívy. Pokiaľ všeobecný súd prihliadne na okolnosť, že nie je zabezpečená podmienka

budúceho riadneho života odsúdeného, je to výlučne iba vecou jeho uváženia, ak dospel k záveru, že
doterajší výkon trestu odňatia slobody neodstránil charakterové vlastnosti, ktoré odsúdeného viedli k
páchaniu závažnej trestnej činnosti. Všeobecný súd rozhodujúci o podmienečnom prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody musí zohľadniť všetky zadovážené dôkazy, ktoré mu poskytnú komplexný obraz
o osobe odsúdeného a jeho celkovom správaní a plnení povinností vo výkone trestu, pretože aj

tieto okolnosti môžu do istej miery ovplyvniť predpoklad o tom, aké správanie možno od odsúdeného
očakávať potom ako opustí brány väzenia. Pri skúmaní splnenia materiálnych podmienok týkajúcich sa
možnosti podmienečného prepustenia odsúdeného na slobodu je pre súd dôležité zistiť a vyhodnotiť
správanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody.

Sťažnostné argumenty odsúdeného A. B. nie sú spôsobilé svojím obsahom zvrátiť stavu veci a zákonu
zodpovedajúci výrok uznesenia súdu prvého stupňa napadnutý sťažnosťou odsúdeného.

Vychádzajúc zo zákonných podmienok podmienečného prepustenia podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
a po oboznámení sa s hodnotením odsúdeného z ústavu na výkon trestu odňatia slobody, sa krajský súd

stotožnil v celom rozsahu so záverom okresného súdu, že u odsúdeného nie sú zákonné podmienky
pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu a to z dôvodu, že riziko sociálneho zlyhania je vzhľadom
k jeho osobe veľmi vysoké a resocializačná prognóza je nepriaznivá. O tom svedčí aj to, že odsúdený
bol štrnásťkrát súdne trestaný. Odsúdený sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti.

Z odpisu z registra trestov odsúdeného vyplýva trinásť záznamov odsúdení, pričom do registra trestov
nebol vykonaný záznam posledného odsúdenia, ktoré sa týka konania vedeného pred Okresným súdom
Námestovo pod sp. zn. 6T/81/2023 zo dňa 18.4.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.
zn. 1To/44/2024. Odsúdený po vykonaní úkonov súvisiacich s nástupom do výkonu trestu bol 1.10.2024
premiestnený do ÚVTOS v Ružomberku, kde bol zaradený do diferenciačnej skupiny „C“ v rámci ústavu

so stredným stupňom stráženia. Podľa § 18 vyhlášky MS SR, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu
odňatia slobody č. 368/2008 Z. z., do diferenciačnej skupiny „C“ v ústave so stredným stupňom stráženia
sa umiestni odsúdený, ak neplní program zaobchádzania. Program zaobchádzania bol odsúdenému
stanovený dňom 7.1.2025, avšak za takú krátku dobu nebolo ešte vyhodnotené, či odsúdený plníprogram zaobchádzania, alebo nie. Aj podľa názoru krajského súdu v danom prípade odsúdený spĺňa
len formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, t. j. vykonanie
zákonnej časti uloženého trestu, avšak vzhľadom k jeho osobe a predchádzajúcemu životu odsúdený

svojím správaním a konaním nepreukázal polepšenie v takom rozsahu a význame, aby sa od neho dalo
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Skutočnosť, že sťažovateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v
napadnutom uznesení pre dôvody nesplnených zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie

z výkonu trestu, nemôže sama osebe viesť nadriadený súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

K sťažnostným námietkam odsúdeného krajský súd nevidí dôvod sa bližšie vyjadrovať, keďže odsúdený
nimi len ospravedlňuje svoju trestnú činnosť, ktorú pod vplyvom alkoholu neovládol, zároveň nimi
vyjadruje nesúhlas so správnym postupom okresného súdu pri zamietnutí jeho žiadosti o podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. So všetkými námietkami sa okresný súd a takisto aj krajský
súd vysporiadali vo svojich rozhodnutiach.

Reálne garantovanie a uplatnenie základného práva na súdnu ochranu vo vykonávacom konaní
neznamená, aby všeobecné súdy preberali skutkové a právne názory strany konania, ktorá odmieta

rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bol zamietnutý návrh na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody.

Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným
súdom neboli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného a procesného okresným súdom,

ktoré by odôvodňovali zrušenie, zmenu alebo doplnenie napadnutého uznesenia, a preto podľa § 193
ods. 1 písm. c) Tr. por. krajský súd sťažnosť odsúdeného A. B. zamietol, pretože nie je dôvodná.

Toto rozhodnutie sťažnostného súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

2 3Tos/20/2025

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.