Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 2, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9P/196/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124212485
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124212485.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD. vo veci starostlivosti

o maloletú A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko Čadca, C. D. 1979, občianku Českej republiky,
zastúpenú kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa matky E. B., C.
C., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko Čadca, C. D. 1979, občianky Českej republiky, právne zastúpenej
Mgr. Mariánom Majákom, advokátom, so sídlom v Čadci, Matičné námestie č. 1124, IČO: 51 770 202 a
otca F. G. B., nar. X. XX. XXXX, trvalé bydlisko D. C., H., I. J. D. XXX, občana Českej republiky, o návrhu
matky na učenie výživného na čas do rozvodu manželstva, na pojednávaní konanom na Okresnom súde
Žilina dňa 2. 6. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Otec F. G. B., nar. X. XX. XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.
XX. XXXX, sumou 250 EUR mesačne, od 1. 11. 2024, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám
matky maloletého dieťaťa.

II. N e d o p l a t o k na výživnom pre maloletú A. B., za obdobie od 1. 11. 2024 do 31. 5. 2025 vo
výške 1 750 EUR, je otec F. G. B. p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach po 150 EUR mesačne,
spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.

III. Súd návrh matky E. B. zo dňa 21. 10. 2024, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 22. 10.
2024 (ktorý bol vylúčený na samostatné konanie - ako návrh na určenie výživného na čas do rozvodu
manželstva), v časti priznania výživného spätne - za obdobie od 21. 10. 2021 do 21. 10. 2024,

z a s t a v u j e.

IV. Žiadny z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľkasanávrhomzodňa21.10.2024,ktorýboldoručenýOkresnémusúduŽilinadňa22.10.
2024 domáhala, aby súd rozviedol manželstvo, uzavreté s manželom dňa 2. 7. 2010 v Českej republike,
Prahe 5 – Radotín. č. p. 23, zapísané v knihe manželstiev ÚRADU MESTSKEJ ČASTI PRAHA 16,
okres PRAHA, zväzok 3, ročník 2010, strana 1, poradové číslo 15.

2. Matka navrhla upraviť práva a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva tak,
že bude zverené do jej osobnej starostlivosti a otec bude prispievať na jeho výživu sumou 300 EUR

mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k jej rukám, odo dňa podania návrhu na rozvod manželstva.
Styk otca s maloletým dieťaťom nenavrhla upraviť. Súčasne navrhla, aby súd uložil otcovi zaplatiť dlžné
výživné pre maloleté dieťa za dobu troch rokov spätne, od podania návrhu, vo výške 10 800 EURk jej rukám, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhla, aby jej súd priznal trovy
konania v celom rozsahu.

3. Keďže matka žiadala určiť výšku výživného pre maloleté dieťa aj na čas do rozvodu manželstva
v jednom návrhu - návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na
čas po rozvode manželstva, súd posúdiť tento návrh ako dva samostatné návrhy, Preto uznesením
Okresného súdu Žilina zo dňa 25. 11. 2024 súd návrh matky na určenie výšky vyživovacej povinnosti
k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva (aj spätne), vylúčil na samostatné konanie.

4. Matka návrh odôvodnila tým, že manželstvo s otcom dieťaťa uzavreli v roku 2010 v Českej
republike. Obidvaja manželia sú občanmi Českej republiky. Spočiatku bolo manželstvo harmonické.
Prvé problémy nastali po narodení maloletej dcéry v roku 2014. Vtedy sa správanie manžela
diametrálne zmenilo. Čoraz viac pracoval, bol nervóznejší, podráždenejší až agresívny. Nezaujímal sa
o domácnosť ani maloleté dieťa. Začal požívať alkohol vo zvýšenej miere. Nefungovali ako manželia

ale ako spolubývajúci. V roku 2017 zistila, že manžel má mimomanželský pomer, ktorý podľa jej
sprostredkovaných informácii trvá dodnes. Odcudzili sa. Následne sa aj s dieťaťom presťahovali na
Slovensko do Čadce, odkiaľ pochádzajú jej starí rodičia a otec. S manželom nie je v kontakte, prakticky
o ňom nič nevie. O adrese jeho firmy sa dozvedela z internetu. Keď manžel požíval alkohol, bála sa jeho
reakcií, bol nevyspytateľný. Manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené, neplní svoj účel a nemožno ani

dôvodne očakávať obnovenie manželského spolužitia. Preto ho navrhla rozviesť.

Maloleté dieťa je v súčasnosti žiačkou 4. ročníka základnej školy. Manžel platil výživné pre dieťa od roku
2019 nepravidelne, neskôr ani sčasti. Preto požiadala zaviazať manžela zaplatiť výživné za tri roky späť,
v celkovej sume 10 800 EUR. Manžel videl naposledy dcéru v roku 2019, odvtedy ju nijakým spôsobom

nekontaktuje. V súčasnosti je nezamestnaná. Opatruje svojho chorého otca a v čase podania návrhu
poberala opatrovateľský príspevok v sume 405,27 EUR. Svoje výdavky a výdavky pre maloletú dcéru
popísala vo vyhlásení o osobných majetkových a zárobkových pomeroch.

5. Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu matky v určenej lehote nevyjadril.

6. Otec maloletého dieťaťa sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný, neúčasť
neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania.

Písomnosti mu boli zasielané na adresu: Česká republika, Pardubice, I. J. D. XXX. Poštovú zásielku

doručovanú poštou si neprevzal v odbernej lehote (č. l. 95). Následne mu súd zasielal poštové zásielky
podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 2020/1794. Podľa správy dožiadaného súdu
v Českej republike, mu boli zásielky opakovane doručované, naposledy mu boli doručené fikciou (č. l.
105). Súd doručoval manželovi otcovi zásielky aj podľa § 103 ods. 3 Civilného sporového poriadku (č. l.
110). Predvolanie na pojednávanie si manžel – otec neprevzal v odbernej lehote, preto súd považoval

zásielku za doručenú fikciou.

7. Súd považoval účasť otca na pojednávaní za dôležitú – ako dôkazný prostriedok, avšak uprednostnil
najlepší záujem maloletého dieťaťa. Vo veciach úpravy práv a povinností k maloletým deťom musí súd
konať urýchlene a bez zbytočných prieťahov.

8. Podľa § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie
predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich
neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

9. Súd dospel k názoru, že vec je potrebné prejednať a rozhodnúť, rešpektujúc najlepší záujem
maloletého dieťaťa, ktorý treba uprednostniť, a preto rozhodol, že sa pojednávanie vykoná
v neprítomnosti otca. Takýto postup navrhli aj účastníci konania. .

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na nasledovnú ustálenú (vnútroštátnu aj nadnárodnú judikatúru).

Mimoriadny význam v konaní o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu má plynutie času, čo
kladie osobitnú požiadavku na rýchlosť a plynulosť konania súdu (napr. rozsudky ESĽP vo veciach
Nuutinen proti Fínsku z 27. 6. 2000, bod 110, Hokkanen proti Fínsku z 23. 9. 1994, bod 72, Voleskýproti Českej republike z 29. 6. 2004, bod 106, Kříž proti Českej republike z 9. 1. 2007, bod 74, Hub proti
Nemecku z 9. 4. 2009, bod 48) .

Obdobne judikatúra ESĽP zdôrazňuje, že súdy sa musia najlepším záujmom dieťaťa zaoberať a posúdiť
ho v danej situácii, ak rozhodujú vo veciach s dopadom na dieťa (napr. rozsudok vo veci Wagner a
J. M. W. L. proti Luxembursku zo dňa 28. 6. 2007 č. 76240/01, § 135; či Mennesson proti Francúzsku
zo dňa 26. 6. 2014 č. 65192/11, § 93; Anayo proti Nemecku zo dňa 21. 12. 2010 č. 20578/07, § 71;
Gözüm proti Turecku zo dňa 20. 1. 2015 č. 4789/10, § 50–51; či Penchevi proti Bulharsku zo dňa 10. 2.

2015 č. 77818/12, § 71). Z tejto judikatúry ESLP jednoznačne a jasne a vyplýva, že v prípade súdneho
rozhodovania o deťoch, nemožno uprednostňovať abstraktné princípy pred najlepším záujmom dieťaťa
v konkrétnom prípade.

Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii
zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný

súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to
vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych
princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý
nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch
právneho štátu (I. ÚS 155/2017).

Najlepší záujem maloletého dieťaťa je prvoradé hľadisko pri rozhodovaní v predmetnej súdnej agende.
Len pre skutočnosť, že sa otec nedostavil na pojednávanie, nemôže súd - pri aplikácii ústavného
testu proporcionality, jeho zavinenú neúčasť na pojednávaní (kedy súd využil všetky možnosti, aby
sa pojednávania zúčastnil), nadradiť jeho nevyžité právo zúčastniť sa na pojednávaní nad práva

a záujmy maloletého dieťaťa. Súd urobil všetko preto, aby sa otec mohol k veci vyjadriť, uviesť návrhy
a pripomienky, vyjadrovať sa k jednotlivým dôkazom alebo sa dať zastúpiť právnym zástupcom. Túto
možnosť nevyužil.

10. Právny zástupca matky na pojednávaní navrhol určiť výživné otca pre maloleté dieťa na sumu 250

EUR mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťa, od 1. 11. 2024.
Návrh v časti priznania výživného spätne tri roky, zobral späť.

11. Matka vo výpovedi na pojednávaní sa pripojila k návrhu navrhovateľa. Z manželstva iné dieťa
nepochádza. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Jej zdravotný stav, aj maloletého dieťaťa je dobrý.

S otcom dieťaťa nebola v kontakte asi 4 roky, otec neplatí výživné asi od roku 2022, s dieťaťom sa
nestretáva, neposkytuje mu žiadne vecné plnenia. Neprejavuje o maloletú dcéru žiadny záujem, ani
ju nijako nekontaktuje.

Je nemajetná, býva v rodinnom dome, ktorý patrí jej otcovi. Aj maloleté dieťa je nemajetné. Má ešte

plnoletého syna z prvého manželstva, ten je už zaopatrený. Takže v rodinnom dome svojho otca býva
ona, A., otec, plnoletý syn na víkendy, nikto iný. Prídavky na dieťa nepoberá. Za bývanie neplatí otcovi
nájomné, ale platí elektriku, vodu, internet, v celkovej výške mesačne asi 250,- EUR.

V súčasnosti poberá opatrovateľský príspevok, opatruje svojho otca, a to vo výške 500,- EUR od januára

2025 a minulý rok to bolo 435,- EUR, iný príjem nemá. Jej osobné výdavky, okrem výdavkov pre dieťa
a výdavkov na bývanie, sú mesačne asi 300,- EUR. Ešte jej prispieva aj otec, priemerne mesačne asi
300,- EUR. Plnoletý syn prispieva na bývanie asi 100,- EUR mesačne, on si svoje potreby hradí sám.

K výdavkom, spojených s výchovou a výživou maloletej A., uviedla matka nasledovné skutočnosti:

Natálie nastúpila v septembri 2024 do 4. triedy Základnej školy v Čadci, cestovné do školy má asi 20,-
EUR, výdavky v škole cca 15-20,- EUR, družina 20,- EUR, obedy v škole 10,- EUR, strava doma
200,- EUR, hygienické a iné základné potreby 30,- EUR, oblečenie 30-50,- EUR, mobil 20,- EUR,
platí základnú umeleckú školu spev a výtvarná výchova, za čo mesačne vynaloží asi 5,- EUR mesačne
za obidve, navštevuje aj plavecký krúžok, tam mesačne platí asi 2,- eurá. Iné záujmy dcéra nemá.

Voľnočasové aktivity asi 20,- EUR, lieky na bežné ochorenia 5-10,- EUR. Iné výdavky s dieťaťom nemá.
Celkové mesačné výdavky pre maloleté dieťa sú asi 400,- EUR mesačne.V Českej republike má úver 247.000,- Kč, ktorý si zobrali ako manželia na rekonštrukciu rodinného domu
jej otca. Uvedená suma sa minula na rekonštrukciu tohto rodinného domu. Spláca celý dlh, mesačná
splátka je 240,- eur, manžel nespláca nič.

K pomerom manžela- otca uviedla nasledovné skutočnosti: nemá inú vyživovaciu povinnosť, má syna
z prvého manželstva, ktorý už pracuje. Pokiaľ vie, jeho zdravotný stav je dobrý. Má vyštudované
stredné odborné učilište s maturitou- obrábač kovov, v tejto oblasti aj pracoval, pokiaľ spolu bývali
v Českej republike. Keď pracoval ako kovoobrábač, zarobil asi 40.000,- Kč netto. V Českej republike

mali s manželom prenajatý 3-izbový byt, keď v ňom spolu bývali, tak platili nájomné a služby spojené
s bývaním celkovo asi 8.000,- Kč. Iné skutočnosti o manželovi – otcovi uviesť nevedela.

12. Kolízna opatrovníčka vo výpovedi súhlasila s navrhnutým výživným 250 EUR mesačne, vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťa, od nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

13. Súd vykonal na pojednávaní aj nasledovné listinné dôkazy:

Zo sobášneho listu mal súd preukázané, že navrhovateľka – manželka – matka a manžel – otec uzavreli
manželstvo dňa 2. 7. 2010.

Z rodného listu predloženého navrhovateľkou vyplýva, že manželom sa narodilo z manželstva maloleté
dieťa – A. B., nar. XX. XX. XXXX.

Z rozhodnutia ÚPSVaR Čadca (č. l. 14 - 16) vyplýva, že navrhovateľka – manželka – matka opatruje

svojho otca a poberá - v roku 2024 opatrovateľský príspevok v sume 405,27 EUR mesačne. Svojho otca
opatrovala aj v roku 2020, vtedy poberala opatrovateľský príspevok v sume 388,34 EUR.

Zvyhláseniaoosobných,majetkových azárobkovýchpomerochnavrhovateľkyvyplýva,žejejzdravotný
stav je dobrý, poberá príspevok na opatrovanie v sume 405,27 EUR, býva v rodinnom dome, ktorý

vlastní jej otec, prispieva na domácnosť sumou 250 EUR, jej osobné výdavky sú cca 425 EUR a spláca
ešte úver 260 EUR. Výdavky pre maloleté dieťa: strava 120 EUR, hygiena 10 EUR, ošatenie obuv 40
EUR, záujmové krúžky 20 EUR, výdavky v škole 20 EUR, mobil 10, ostatné 20 EUR – spolu cca 240
EUR mesačne.

Z lustrácie v REGISTRI OBYVATEĽOV mal súd preukázané, že navrhovateľka má trvalý pobyt F. D.,
C. D. XXXX, Slovenská republika.

Z vykonaných lustrácií mal súd preukázané, že navrhovateľka nie je zamestnaná v pracovnom pomere,
nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, nepoberá dávky zo SOCIÁLNEJ POISŤOVNE,

nevlastní nehnuteľnosti, v rozhodnom období -od októbra 2023 nepoberala štátne sociálne dávky,
náhradné výživné ani dávky v hmotnej núdzi, poberala peňažný príspevok na opatrovanie od 1. 11.
2019 - v roku 2024 v sume 458,33 EUR, v roku 2023 v sume 433,49 EUR, v roku 2025 v sume 615,50
EUR, prídavky na maloleté dieťa nepoberá.

Zo správy z prešetrenia pomerov v rodine matky vyplýva, že matka s maloletým dieťaťom bývajú v dome
svojho otca. Maloleté dieťa uviedlo, že s mamou a starým otcom je mu dobre, s otcom sa nestretáva,
nie sú v žiadnom kontakte.

Súd sa oboznámil s listinnými dokladmi, ktoré predložil právny zástupca matky na pojednávaní, ktoré

preukazujú niektoré výdavky matky (najmä na bývanie) a niektoré výdavky pre maloleté dieťa.

14. Súd rozhodoval podľa nasledovných právnych predpisov:

Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú
právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s
oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú
dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať
vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť,
aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo
prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu.

Podľa Čl. 4 Zákona o rodine, rodičovské práva patria obom rodičom.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude

zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú

o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so
spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú

o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa

o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné

zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh
niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6 ) Ustanovenia odsekov 1 až
4 sa použijú primerane.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6 ) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 Zákona
o rodine sa použijú primerane.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.)

Podľa§63ods.2Zákonaorodine,urodiča,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnostipodliehajúcejdani
z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutnévynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje
podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené
potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného
sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný

súhlas súdu.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne

odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za
uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na
začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci

nevyplýva inak.

Podľa § 185 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), súd rozhodne,
ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci

a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 32 ods. 1 CMP, účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na
rozhodnutie.

Podľa § 32 ods. 2 CMP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.

Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,
súd na jeho názor prihliadne.

Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti.
Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní
maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a
objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné
na zistenie skutočného stavu veci.

Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich

pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.

15. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom matky, kolíznej opatrovníčky, prednesom
právneho zástupcu matky a oboznámením obsahu listinných dôkazov.

16. Predmetom konania bolo autoritatívne rozhodnúť o

- výške výživného povinného otca,
- zaplatení dlžného výživného,
- o trovách účastníkov konania.

17. V prvom rade rodičia zodpovedajú za riadny výkon rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu a za jeho výchovu. V predmetnej veci majú obidvaja rodičia rovnaké práva a povinnosti
k maloletému dieťaťu.

Východiskovou myšlienkou multidisciplinárneho prístupu je, že rozhodovanie o právach a povinnostiach
k maloletým deťom patrí predovšetkým do rúk rodičov.

Autoritatívne rozhodnutie súdu o úprave práv a povinností k dieťaťu, je až druhoradým riešením. Pokiaľ
nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, rozhodne o nich súd, vždy však s

prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa.

Najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča.

V usporiadaných rodinných vzťahoch (aj keď rodičia spolu nežijú) je riadne a spravodlivé platenie

výživného pre maloleté dieťa pravidlom a morálnou normou. Súd je poslednou inštanciou, ak sa rodičia
zodpovedne nedohodnú.

18. Súd pri rozhodovaní o návrhu matky, bral v prvom rade do úvahy najlepší záujem maloletého dieťaťa.

19. Súd zistil nasledovný skutkový (skutočný stav veci, ku ktorému sa čo najviac snažil priblížiť, ako
k ideálnemu cieľu), keďže „... mimosporové konanie je ovládané zásadou zistenia skutočného stavu
veci a je zrejmé, že podkladom rozhodnutia súdu bude sumár zistení, ktoré sa čo najviac približujúskutočnému stavu veci.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 29. októbra 2019, sp. zn.
I. ÚS 438/2019-14).

20. Rodičia maloletého dieťaťa sú manželia, nebývajú v spoločnej domácnosti. Netvoria rodinu.

Preto bol naplnený zákonný dôvod na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu súdom - §
36 Zákona o rodine. Súd autoritatívne rozhodol o výške výživného povinného rodiča, nedoplatku na
výživnom. Inú úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu matka nežiadala.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav veci:

Rodičia sú manželia. Nebývajú v spoločnej domácnosti od roku 2019. Otec má bývať v Českej republike.
Matka zostala bývať na Slovensku aj s dieťaťom. Matka sa v zásade stará o maloleté dieťa sama od
roku 2018. S maloletou dcérou bývajú v rodinnom dome, ktorý patrí do vlastníctva otca navrhovateľky.

Otec dlhodobo výživné neplatí, o dieťa sa nezaujíma od roku 2019.

V predmetnom konaní navrhla upraviť len výšku výživného povinného otca, určiť dlžné výživné
a rozhodnúť o trovách konania.

Matka maloletého dieťaťa uviedla, že ak by mal otec o styk s dieťaťom záujem, nebude mu brániť.

22. K určeniu výživného pre maloleté dieťa, na čas do rozvodu manželstva

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k ich deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým

nie sú schopné samostatne sa živiť. Táto povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine. Súd určuje
výšku tejto zákonnej vyživovacej povinnosti. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
schopností, možností a majetkových pomerov. Rozhodujúce sú aj odôvodnené potreby maloletého
dieťaťa. Dieťa má právo podieľať sa aj na životnej úrovni rodičov. Súd pri rozsahu vyživovacej povinnosti
prihliadne na to, ktorý s rodičov sa o dieťa osobne stará. Súd v predmetnej veci neprihliadol na to, kto

sa stará o domácnosť, pretože tá neexistuje.

Povinným rodičom je v predmetnej veci otec, keďže o maloleté dieťa sa stará osobne matka.

V usporiadaných rodinných pomeroch sa plnenie výživného nevníma ako povinnosť, ale pravidlom je

jeho dobrovoľné plnenie.

Je povinnosťou rodiča, dať dieťaťu to, čo mu právom patrí (nielen podľa pozitívneho aj prirodzeného
práva) a nevyvíjať neprimerané a často finančne náročné aktivity, ako túto prirodzenú povinnosť obísť,
či nedôvodne ju znížiť.

23. Základnými kritériami, od ktorých sa odvíja výška výživného, sú predovšetkým:

- schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča,
- odôvodnené potreby maloletého dieťaťa,

- maloletému dieťaťu je priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.

Po pojmom „schopnosti a možnosti“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem
rodiča (mzda a ostatné príjmy za rozhodné obdobie), ale súd komplexne posudzuje schopnosti

a možnosti rodiča.

Vyživovacia povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu sa plní predovšetkým finančným plnením
(výživným), vecným plnením a aj osobnou starostlivosťou.

Osobná starostlivosť o maloleté dieťa tvorí materiálne hodnoty, zodpovedajúce príspevku druhého
rodiča, ktorý ich poskytuje v peniazoch, a uspokojovanie potrieb dieťaťa touto formou vyvažuje platby
druhého rodiča.Výživné má spotrebný charakter, slúži na uspokojovanie základných potrieb, akými sú strava, ošatenie,
bývanie, kultúrne, vzdelávacie, športové a rekreačné potreby – zabezpečovanie všetkých životných
potrieb nevyhnutných pre všeobecný telesný a duševný rozvoj, pre prípravu na uplatnenie sa v živote.

Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú rôzne, podľa okolností každého jednotlivého prípadu,
pričom sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej
vyspelosti, spôsobu a obsahu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie sa v spoločenskom
živote, rozvoja záujmov.

Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádzal z vyčíslenia celkových nákladov na dieťa a to tak,
aby výška výživného pokrývala oprávnené potreby dieťaťa ku dňu rozhodovania o výške výživného.

Pri určovaní výšky výživného pre maloleté dieťa súd vychádzal najmä z príjmu matky a otca
(potencionálneho), po zohľadnení odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa.

Rodič, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení a osobnou starostlivosťou. V tomto prípade je to matka dieťaťa.

24. Matka sa o maloleté dieťa osobne dlhodobo stará, čo je (so zreteľom na vek dieťaťa) forma

vyživovacej povinnosti. Zabezpečuje maloletému dieťaťu bývanie, stravu a uspokojuje jeho ďalšie
potreby.

25. Matka nepoberá prídavok na dieťa ani si neuplatňuje daňový bonus. Jej zdravotný stav je dobrý. Je
nemajetná. Býva s dieťaťom v dome otca, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Na bývanie za seba

a za dieťa prispieva mesačne sumou 250 EUR. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Jej otec jej finančne
prispieva sumou asi 300 EUR mesačne. Plnoletý syn prispieva na bývanie sumou 100 Eur mesačne.
Matka opatruje svojho otca a v roku 2024 poberala príspevok na opatrovanie cca 405 EUR a v roku
2025 cca 615 EUR.

Výška príjmu "druhého" rodiča (spravidla rodiča, ktorý má maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti – v konkrétnom prípade matky) ovplyvňuje výšku vyživovacej povinnosti výživou povinnej
osoby (v tomto prípade otca) len veľmi okrajovo (rozhodnutie Krajského súdu v Žiline 30. 4. 2019, sp.
zn. 10CoP/22/2019).

Súd sa s týmto názorom stotožňuje, no napriek tomu zisťoval aj pomery matky (príjmy, výdavky,
majetkové pomery, životnú úroveň).

Príjem matky ustálil súd (príspevok na opatrovanie a finančný príspevok od svojho otca), na sumu 915
EUR v roku 2025 (615 EUR príspevok na opatrovanie plus 300 EUR finančný príspevok od jej otca).

Výdavky matky, okrem výdavkom na bývanie a pre dieťa súd ustálil na sumu 300 EUR, podľa výpovede
matky.

26. Otec maloletého dieťaťa sa dlhodobo oň nezaujíma, matke s jeho výchovou nepomáha. Výživné
dlhodobo neplatí a neposkytuje dieťaťu ani vecné plnenia. Má bývať a pracovať (podnikať) v Českej

republike. Nebolo preukázané, že by mal invaliditu alebo zníženú pracovnú schopnosť, prípadne inú
vyživovaciu povinnosť. Je v produktívnom veku. Nebolo preukázané, že by vlastnil majetok ani jeho
reálny príjem.

27. Preto súd aplikoval zásadu potencionality otcovho príjmu (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Súd musí

prihliadnuť na potencionálny príjem otca (nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj na to, čo je
objektívne možné, aby zarobil), pri existencii objektívnych skutočností (vek – otec je v produktívnom
veku, vzdelaný, neinvalidný, bez zníženia pracovnej schopnosti, s praxou, s jednou vyživovacou
povinnosťou).

28. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové
a majetkové možnosti, vyplýva z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné
zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť
zabezpečenia výživy detí.Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného (dieťaťa) tým,
že umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré

by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v
potrebe zabrániť povinnému, aby svojim konaním znižoval jeho rozsah. Princíp potencionality má totiž
prednosť pred princípom fakticity.

Podľa záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 14/2021 zo dňa 31.

3. 2021 platí, že „princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov
povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania povinného vymedzuje
fiktívny (prezumovaný) príjem, ktorý je následne základom pre určenie výživného“.

Súd preto vychádzal pri určení príjmu z jeho potencionálneho príjmu, minimálne 1 000 EUR mesačne
(vychádzajúc aj z údajov navrhovateľky o tom, že pracoval ako kovoobrábač, keď ešte spolu žili,

s príjmom asi 40 000 Kč netto). Dosahovanie takéhoto príjmu je podľa názoru súdu v schopnostiach
a možnostiach otca.

29. Pomery maloletého dieťaťa a jeho odôvodnené potreby:

Maloleté dieťa je zdravé, má primerané záujmy. Navštevuje 4. ročník základnej školy.

Súd ustálil odôvodnené potreby maloletého dieťaťa na základe výpovede matky a z listinných dôkazov,
ktoré preukazujú niektoré výdavky (nie všetky výdavky čo do druhu aj výšky sa dajú exaktne preukázať),
po ich korekcii s porovnaním bežných výdavkov detí v tomto veku, takéhoto zdravotného stavu

a záujmov, známych súdu z rozhodovacej činnosti v iných obdobných prípadoch a z praktických
aživotnýchskúseností.Ichexaktnévyčíslenieaustálenieniejevcelomrozsahumožné,atoužzpovahy
veci. Nie všetky výdavky sa dajú preukázať - napríklad výdavky na stravu).

Súd ustaľoval len odôvodnené výdavky pre malé dieťa, pretože niektoré výdavky, aj keď dieťa reálne má,

ale nemajú charakter odôvodnenosti (napríklad luxusné - veci, drahá značková kozmetika a podobne).

Odôvodnené výdavky dieťa ustálil nasledovne: cestovné do školy má 20,- EUR, výdavky v škole cca
15,-EUR,družina20,-EUR,obedyvškole10,- EUR,stravadoma140,- EUR,hygienickéainézákladné
potreby 20,- EUR, oblečenie 40,- EUR, mobil 20,- EUR, záujmové a voľnočasové aktivity 20,- EUR, lieky

na bežné ochorenia 10,- EUR, podiel na nákladoch na bývanie 90 EUR – spolu priemerne mesačne
cca 400 EUR.

Z týchto ustálených odôvodnených výdavkov maloletého dieťaťa súd pri určovaní výživného vychádzal.

Tieto ustálené odôvodnené výdavky maloletého dieťaťa plní matka, a to finančne aj ešte osobnou
starostlivosťou a otec ich musí uspokojovať aj z tohto dôvodu vyššou finančnou čiastkou, ale aj z dôvodu
jeho vyššej životnej úrovne, ako má matka (vyšší potenciálny príjem).

30. Podľa názoru súdu je primerané a odôvodnené, aby otec platil výživné pre maloleté dieťa v sume

250 EUR mesačne od 1. 11. 2024, ako navrhla matka, s čím súhlasila aj kolízna opatrovníčka.

31. Keďže súd určil výšku výživného otca v sume 250 EUR od 1. 11. 2024, potom otec mal zaplatiť na
výživnom celkovú sumu 1 750 EUR - od 1. 11. 2024 do 31. 5. 2025.

Výšku dlžného súd určil nasledovne: mesačné výživné určené na sumu 250 EUR krát 7 kalendárnych
mesiacov.

Keďže otec v období od 1. 11. 2024 do 31. 5. 2025 nezaplatil žiadne výživné a neposkytoval dieťaťu
žiadne vecné plnenia (vôbec sa s ním nestretával), súd do dlžného výživné otcovi nič nezapočítal.

32. Súd umožnil celkové dlžné výživné 1 750 EUR otcovi splácať v mesačných splátkach po 150
EUR mesačne, spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty
výhody splátok.Ak si otec nebude plniť takto určenú vyživovaciu povinnosť – bežné výživné plus vrátane dlžné výživné,
stratí výhodu splátok dlžného výživného a dlžné výživné bude musieť zaplatiť jednorazovo.

33. Súd povolenie splátok odôvodňuje výškou určeného výživného, výškou priznaného nedoplatku na
zameškanom výživnom a platobnou schopnosťou otca a pomermi oprávneného maloletého dieťaťa,
ktorého výživa nebude ohrozená, aj keď nebude nedoplatok na výživnom uhradený jednou splátkou.
Otec si musel byť vedomý toho, že výška výživného bude určená súdom, a preto sa na takúto situáciu

mal v predstihu pripraviť.
34. Otec je povinný uspokojiť predovšetkým potreby svojho maloletého dieťaťa a až následne svoje
potreby.
35. Matka pôvodne navrhovala priznať výživné pre maloleté dieťa spätne – za tri roky, pretože otec
neplatil žiadne výživné a neposkytoval dieťaťu ani vecné plnenia. Vôbec sa s dieťaťom nekontaktoval.
36. Návrh matky bol podaný na súd dňa 21. 10. 2024. Žiadala určiť výživné aj spätne od 21. 10. 2021

do 21. 10. 2024 (za tri roky). Následne na pojednávaní matka žiadala určiť výživné od 1. 11. 2024.

Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine vyjadruje zásadu, podľa ktorej dávky výživného možno
priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Dňom začatia konanie na súde sa považuje deň
podania návrhu – v konkrétnom prípade deň 21. 10. 2024. Výnimku z tejto zásady tvorí výživné pre
maloleté dieťa, ktoré možno priznať za dobu minulú, najviac za dobu troch rokov pred dňom začatia
konania. Možno tak urobiť iba v prípade, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Touto zákonnou

požiadavkou sa zdôrazňuje nielen výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne pred
začatím konania, ale aj snaha zamedziť možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Preto súd
je povinný skúmať dôvody, ktoré bránili oprávnenému rodičovi uplatňovať si zákonný nárok ihneď po
tom, ako povinný rodič prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť a prečo návrh na plnenie vyživovacej
povinnosti neuplatnil včas ( rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 5. 2007, sp. zn. 9CoP/26/2007).

Zákonná podmienka existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného
vyplýva okrem iného zo snahy o zamedzenie špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné
pre maloleté dieťa. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k
riešeniu tejto otázky, t. j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení

zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci
žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie
tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť
podľa konkrétnych okolností prípadu (uznesenie Ústavného súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. I. ÚS
99/2018).

Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú vo väčšine prípadov dôvody, ktoré rodičovi znemožnili skoršie
podanie návrhu na zvýšenie výživného (napr. dlhodobá vážna choroba, pre ktorú nemohol rodič podať
na súde návrh...).

Súd dôvody, pre ktoré matka nepodala návrh na určenie výživného pre maloleté dieťa skôr (pred tromi
rokmi od podania terajšieho návrhu), vyhodnotil ako nie dôvody hodné osobitného zreteľa. Matke nič
závažné nebránilo podať návrh na určenie výživného aj skôr.

V takomto prípade, by súd (bez ďalšieho), návrh matky v časti priznania výživného spätne – zamietol.

Keďže matka zobrala návrh v časti spätného výživného späť a kolízna opatrovníčka so späťvzatím
návrhu v tejto časti súhlasila, súd konanie v o tejto časti návrhu matky zastavil.
37. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak CMP neustanovuje inak
– generálne ustanovenie CMP.Toto ustanovenie zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania a výlučne
v prípadoch, ak to zákon výslovne pripúšťa.

Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

V návrhu navrhovateľka navrhla priznanie trov konania v plnom rozsahu.

Preto súd z úradnej povinnosti skúmal, či je dôvodná aplikácia ustanovenia § 55 CMP.

Súd nemôže skúmať ako jediné kritérium osobné a majetkové pomery účastníkov konania. Relevantné
musia byť aj iné okolnosti prejednávanej veci.

Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé.

Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu
strán v konaní.

Funkciu sankčnú ani satisfakčnú trov konania nie je možné uplatňovať v konaní podľa CMP. V týchto
konaniach platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá
nárok na ich náhradu od iného účastníka.

V predmetne veci nejde o konanie, v ktorom možnosť priznania náhrady trov konania, ako to ustanovuje

zákon, napríklad vo veciach určenia rodičovstva.

V druhom prípade je možné priznať náhradu trov konania účastníkovi vtedy, ak je to z ohľadom na
okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 CMP), v ktorom je upravené moderačné právo súdu pri rozhodovaní
o náhrade trov konania. Predstavuje výnimočné a rozhodnutie súdu a tzv. materiálny korektív.

V konaní neboli preukázané takéto okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie na náhradu
trov konania – uplatnenie moderačného práva súdu pri náhrade trov konania.

Súd nekonštatoval zásadné obštrukčné konanie povinného. Súd poukazuje na to, že v týchto konaniach

súd z úradnej povinnosti zisťuje v zásade skutočný stav veci a v konaní sa uplatňuje vyšetrovacia
zásada. Preto nie je nevyhnutné, aby navrhovateľka bola v konaní zastúpená právnym zástupcom.
Ak to sociálny status navrhovateľky odôvodňuje, mohla využiť bezplatnú právnu pomoc. Naviac,
navrhovateľka v konaní ani nebola oslobodená od súdneho poplatku, hoci takýto postup navrhla.

Pretosúdrozhodol,žežiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania,vsúladesustanovením
§ 52 CMP a nebol dôvod použiť ustanovenie § 55 CMP.

38. Rozsudok o výživnom je predbežne vykonateľný (§ 44 CMP).

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa (vrátane nedoplatku na výživnom) podľa tohto
rozhodnutia, aj keď by proti nemu prípadne podal odvolanie (prípadne iný účastník konania).

39. Podľa § 44 CMP lehota na plnenie výživného plynie od doručenia tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e , a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov
sa rozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej

obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Poučenie o spôsoboch výkonu tohto rozhodnutia (§ 120 CMP):

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie
(povinnosť zaplatiť peňažnú sumu – výživné, nedoplatok na výživnom), môže osoba oprávnená z
rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa § 46 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul,
v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:

a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,

b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,

g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Exekučného poriadku, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie
neprevyšuje 2 000 eur (ďalej len „drobné exekúcie“), nemožno exekúciu vykonať predajom

nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného
predpisu;právozriadiťexekučnézáložnéprávonanehnuteľnosťtýmniejedotknuté.Zadrobnúexekúciu
sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.Podľa ustanovenia § 63 ods. 3 Exekučného poriadku, exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má
povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa odseku 2, možno vykonať výnimočne
na základe schválenia súdu, ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú

pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2 000 eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť
vymožená iným spôsobom. Návrh na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať
exekútor, ktorý ako prvý v poradí na nehnuteľnosti zriadil exekučné záložné právo a na základe jeho
písomného súhlasu aj exekútor, ktorého exekučné záložné právo bolo zriadené neskôr.

Podľa ustanovenia § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento
zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol
primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala
hodnote vymáhanej povinnosti.

V prípade rozhodnutia súdu (alebo výroku rozhodnutia), ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté

dieťa (najmä zverenie, styk, zastupovanie, správa majetku) alebo iná, ako peňažná povinnosť vo
vzťahu k maloletému dieťaťu, môže osoba oprávnená z tohto rozhodnutia domáhať sa výkonu práv
a povinností upravených vo vykonateľnom rozhodnutí súdu, a to návrhom na výkon rozhodnutia vo
veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.