Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-5S/55/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200473
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8020200473.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Jany Raganovej a z členov

senátu: JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B. nar.:
XX.XX.XXXX,bytom:C.XX,občiankaUkrajinyprávnezastúpená:AdvokátskakanceláriaPerhácss.r.o.,
so sídlom: Jelenec 353, IČO: 51 864 983, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície
Prešov, so sídlom: Jarkova 31, Prešov v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo
PPZ-HCP-PO2-59-001/2020 zo dňa 15.05.2020 v spojení s rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície
PZ Prešov číslo: PPZ-HCP-PO8-53-037/2020-TPC zo dňa 16.03.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov číslo

PPZ-HCP-PO2-59-001/2020 zo dňa 15.05.2020 ako aj rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície
Policajného zboru Prešov číslo PPZ-HCP-PO8-53-037/2020-TPC zo dňa 16.03.2020 a vec v r a c i
a správnemu orgánu prvého stupňa Oddeleniu cudzineckej polície Policajného zboru Prešov na nové
konanie a rozhodnutie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žiadosťou zo dňa 14.06.2017 žalobkyňa požiadala o udelenie dlhodobého pobytu na území SR.
Správny orgán prvého stupňa si v konaní písomnosťou zo dňa 19.06.2017 pod číslom PPZ-HCP-
PO8-1006-006/2017-KP vyžiadal podľa ustanovenia § 125 ods.6 zákona o pobyte cudzincov stanovisko
Slovenskej informačnej služby SR (ďalej len „SIS“) a Vojenského spravodajstva.

2. Dňa 13.07.2017 bola hliadkou Oddelenia cudzineckej polície PZ Prešov vykonaná kontrola účelu

a ubytovania k žiadosti žalobkyne o udelenie dlhodobého pobytu na adrese: C. XX, D. E., o čom bol
spísaný Záznam z kontroly k žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu, ktorý je súčasťou administratívneho
spisu. Kontrolou bolo zistené, že žalobkyňa má na území SR udelený prechodný pobyt na účely
podnikania, platný od roku 2012, vykonáva tu podnikateľskú činnosť v oblasti ekonomiky, konkrétne
podnikateľské poradenstvo. Kontrolou ubytovania bolo zistené, že žalobkyňa má zabezpečené
ubytovanie na adrese C. XX, jedná sa o jednopodlažný 6–izbový rodinný dom, v ktorom býva vrátane
žiadateľky 7 dospelých osôb, majiteľkou tohto rodinného domu je F. G., nar.: XX.XX.XXXX. Ubytovanie

má žalobkyňa zabezpečené na základe čestného prehlásenia od 01.06.2017 na dobu neurčitú. Dom je
štandardne zariadený a vhodný na bývanie. Žalobkyňa sa v čase kontroly nachádzala na Ukrajine, kde
má pracovné povinnosti so svojou firmou Halichina – veľkoobchod s potravinami.3. Dňa 19.06.2017 doručená správnemu orgánu správa z Ministerstva obrany SR z Vojenského
spravodajstva. Dňa 17.07.2017 sa zástupkyňa riaditeľa Oddelenia cudzineckej polície PZ Prešov
oboznámila za dodržania všetkých bezpečnostných opatrení s informáciou v utajovanej písomnosti č.p.:

SIS-65/152-S-230-2/2017-S k osobe žalobkyne, z ktorého oboznámenia sa je spísaný úradný záznam
k manipulácii s utajovanými skutočnosťami, a z ktorého je zrejmé, že u žalobkyne je dôvod na postup
podľa § 54 ods.2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, nakoľko je dôvodné podozrenie,
že pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu a verejný poriadok.

4. Výzvou č. PPZ – HCP-PO8-1006-014/2017-KP zo dňa 26.07.2017 bola žalobkyňa vyzvaná správnym
orgánom prvého stupňa na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia a bolo
jej umožnené navrhnúť prípadné doplnenie dokazovania podľa § 33 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (Správny poriadok) v lehote do 3 dní od doručenia tejto výzvy, výzvu prevzala dňa
31.07.2017.

5. Po nahliadnutí do spisu dňa 31.07.2017 žiadosťou zo dňa 31.07.017 požiadala o predlženie lehoty
na podanie vyjadrenia, ktorej žiadosti správny orgán prvého stupňa vyhovel a písomným oznámením
pod č. PPZ-HCP-PO8-1006-019/2017-P zo dňa 01.08.2017 jej oznámil predlženie lehoty na vyjadrenie
o 10 dní.

6. Dňa 21.08.2017 doručila žalobkyňa správnemu orgánu I. stupňa svoje písomné vyjadrenie podľa
§ 33 ods.2 zákona o správnom konaní, v ktorom namietala, že jej nebolo umožnené oboznámiť sa
s utajovanou informáciou číslo: SIS-65/152-S-230-2/2017-S, ktorej pôvodcom je Slovenská informačná
služba, požiadala o oboznámenie sa s touto skutočnosťou, poukázala na to, že nesprístupnenie
dôvodov, ktoré majú byť základom rozhodnutia orgánu verejnej správy jej odníma ako účastníkovi

konania možnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom a vytvára pre ňu nevýhodnejšie
podmienky pre preukázanie jej tvrdení než akými disponuje orgán verejnej správy.

7. Dňa 06.09.2017 bola opätovne vykonaná kontrola, z ktorej bol vyhotovený Úradný záznam pod číslo:
PPZ-HCP-PO8-1006-022/2017-KP. Kontrolou bolo zistené, že v tom čase sa žalobkyňa nachádzala na

Ukrajine, je rozvedená, má dve deti, ktoré žijú na Ukrajine, na území SR podniká ako SZČO a bol jej na
tento účel udelený prechodný pobyt, hlavnou činnosťou podnikania je sprotredkovateľská, poradenská
a obchodná činnosť.

8. Dňa 08.09.2017 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie číslo: PPZ- HCP-

PO8-1006-023/2017-KP, ktorým bola podľa § 54 ods.2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov zamietnutá
žiadosť žalobkyne o udelenie dlhodobého pobytu na území SR z dôvodu, že v jej prípade je dôvodné
podozrenie, že ohrozí bezpečnosť štátu. V odôvodnení rozhodnutia sa vyjadril k námietke žalobkyne,
ktorú uviedla v písomnom vyjadrení zo dňa 03.08.2017 podľa § 33 ods.2 zákona o správnom konaní
a ktorá sa týkala toho, že nebola oboznámená so správou SIS, kde poukázal na zákon č. 215/2004 Z. z.

o ochrane utajovaných skutočností a s odkazom na tento ako aj s odkazom na ustanovenie § 120 ods.2
písm. g) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, podľa ktorého policajný útvar uvedie v odôvodnení
rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o zamietnutie
žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods.2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, jej nebol
oboznámený obsah utajovanej skutočnosti s tým, že zároveň s odkazom na ustanovenie § 120 ods.2

písm. g) zákona o pobyte cudzincov nemôže uvádzať konkrétne dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu
žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu, ale má iba konštatovať, že ide o bezpečnostný záujem SR.

9. Dňa 28.09.2017 podala žalobkyňa na prvostupňovom správnom orgáne odvolanie (písomnosť zo
dňa 26.09.2017), v ktorom namietala nezákonnosť rozhodnutia s tým, že rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie
veci, a taktiež konanie pred orgánom verejnej správy trpí vadami, ktoré majú za následok nezákonnosť
rozhodnutia. Namietala to, že nebola oboznámená so správou SIS pod č. SIS-65/152-S-230-2/2017-
S to, že v napadnutom rozhodnutí nie je nijakým spôsobom ani len naznačené, z akých dôvodov by
sprístupnenie informácie mohlo ohroziť bezpečnosť SR, poukázala na rozsudok Veľkej komory Súdneho

dvora EÚ vo veci C-300/u zo dňa 04.06.2013, ktorý sa zaoberá článkom 30 ods.2 smernice 2004/38,
ktorá umožňuje, členským štátom, aby obmedzili informácie poskytnuté dotknutej osobe z dôvodov,
týkajúcich sa bezpečnosti štátu len ako výnimku. Tým, že jej nebola sprístupnená informácia bola
porušenázásadarovnostivkonaníataktiežboloporušenéjejprávovyjadriťsakuvšetkýmvykonávanýmdôkazom a bolo tak porušené jej ústavné právo podľa čl. 48ods.2 ústavy a z rozhodnutia vôbec
nevyplýva, prečo bol uprednostnený verejný záujem pred záujmom súkromným.

10. O odvolaní žalobkyne bolo rozhodnuté rozhodnutím žalovaného zo dňa 24.10.2017 číslo: PPZ-HCP-
PO2-195-001/2017 tak, že odvolanie bolo zamietnuté a rozhodnutie SO I. stupňa bolo potvrdené.

II.

Správna žaloba (v poradí prvá) –
konanie na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 3S/3/2018

11. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa na Krajskom súde v Prešove správnu žalobu.
Konanie bolo vedené pod sp. zn. 3 S/3/2018. V správnej žalobe namietala:
-to,ževrozhodnutíabsentovalozakýchdôvodovbysprístupnenieinformáciemohloohroziťbezpečnosť

SR;
- to, že sa správne orgány nevysporiadali s argumentmi, že dotknutá osoba musí mať možnosť zoznámiť
sa s dôvodmi, na ktorých sa zakladá rozhodnutie prijaté proti nej;
- poukázala na nález ÚS z 30.06.2011 – sp. zn.. II.ÚS 117/2011;
- taktiež poukázala na to, že týmto rozhodnutím a postupom správnych orgánov bolo zasiahnuté do

jej práv;
- to, že z rozhodnutia nie je možné zistiť, akým spôsobom vyhodnotil správny orgán prvého stupňa
zadovážené dôkazy, ale najmä to, prečo je verejný záujem v tomto prípade nad súkromným záujmom;
- namietala postup správneho orgánu, ktorý bol podľa nej arbitrárny;
- namietala aj to, že čase rozhodovania správnych orgánov už nebol účinný § 120 ods.2 zákona o pobyte

cudzincov.

12. Krajský súd v Prešove rozhodol o správnej žalobe rozsudkom č. konania: 3S/3/2018-76
zo dňa 26.09.2019 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného číslo: PPZ-HCP-PO2-195-001/2017 zo
dňa 24.10.20174 ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa číslo: PPZ- HCP-

PO8-1006-023/2017-KP zo dňa 08.09.2017 a vec vrátil správnemu orgánu I. stupňa – oddeleniu
cudzineckej polície Policajného zboru v Prešove na nové konanie. Krajský súd v Prešove zrušil obe
rozhodnutia z dôvodu podľa § 190 ods.1 písm. d) SSP a vec vrátil orgánu nižšieho stupňa na nové
konanie. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn.: PL. ÚS 8/2016
z 12.12.2018, v ktorom Ústavný súd SR vyslovil že ustanovenie § 120 ods.2 zákona o pobyte cudzincov

nie je v súlade s čl. 46 ods.1 a 2 , čl. 47 ods.3, čl. 48 ods.2 v súlade s čl. 1. ods.1, čl. 12 ods.1 a 2
a s čl. 13 ods.4 Ústavy SR as čl. 47 Charty základných práv Európskej únie s tým, že vychádzajúc
z týchto ustanovení bude úlohou Národnej rady SR do šiestich mesiacov od vyhlásenia tohto nálezu
v Zbierke zákonov uviesť do súladu § 120 ods.2 zákona o pobyte cudzincov a § 52 ods.2 zákona
o azyle do súladu s čl. 1 ods.1, čl. 12 ods.1 a 2 a s čl. 13 ods.4 Ústavy SR as čl. 47 Charty základných

práv Európskej únie. Krajský súd teda z dôvodu, že v čase rozhodovania súdu už nebolo v dôsledku
tohto nálezu Ústavného sudu SR účinné ustanovenie § 120 ods.2 zákona o pobyte cudzincov, aj
keď predmetné ustanovenie bolo účinné v čase rozhodovania správnych orgánov zrušil rozhodnutia
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. V bode 56 odôvodnenia rozsudku Krajský súd v Prešove
uviedol, že: „postup správnych orgánov bude závisieť od toho, či v súvislosti so žalobkyňou budú

informácie, ktoré sú predmetom utajenia preukázané. V prípade, že orgány verejnej správy dôjdu
k záveru, že potrebné žiadosť žalobkyne o udelenie dlhodobého pobytu zamietnuť, je potrebné, aby
toto svoje rozhodnutie odôvodnili s uvedením jednoznačného právneho posúdenia. Úlohou správnych
orgánov v ďalšom konaní bude umožniť žalobkyni vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a realizovať
procesnéprávavzmysle§33ods.2Správnehoporiadkurozhodnúťnazákladepresneaúplnezisteného

skutkového stavu a relevantných podkladov tak, aby rozhodnutie bolo v súlade so zákonom. Právnym
názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozhodnutí je orgán verejnej správy v ďalšom konaní
viazaný (§ 191 ods.6 veta prvá SSP).“

III.
Administratívne konanie
po zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Prešove13. Po vrátení veci Krajským súdom v Prešove do administratívneho konania orgán verejnej správy
prvého stupňa (Oddelenie cudzineckej polície PZ Prešov, Úrad hraničnej a cudzineckej polície)
opätovne písomne vyžiadal od SIS a Vojenského spravodajstva podľa § 125 ods.6 zákona o pobyte

cudzincov vyjadrenie k žalobkyni.

14. Dňa 30.01.2020 sa zástupkyňa riaditeľa Oddelenia cudzineckej polície PZ Prešov oboznámila za
dodržania všetkých bezpečnostných opatrení s informáciou v utajovanej písomnosti č.p.: SIS-65/51-
V-178-2/2019-S zo dňa 19.12.2019 k osobe žalobkyne, z ktorého oboznámenia sa je spísaný úradný

záznam k manipulácii s utajovanými skutočnosťami, a z ktorého je zrejmé, že oboznámením sa
s utajovanou písomnosťou bolo zistené, že u žalobkyne je dôvod na postup podľa § 54 ods.2 písm.
b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, nakoľko je dôvodné podozrenie, že pri svojom pobyte
ohrozí bezpečnosť štátu.

15.Výzvouč.PPZ–HCP-PO8-53-032/2020-TPCzodňa06.02.2020bolažalobkyňavyzvanásprávnym

orgánom prvého stupňa na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia a bolo
jej umožnené navrhnúť prípadné doplnenie dokazovania podľa § 33 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (Správny poriadok) v lehote do 5 dní od doručenia tejto výzvy, výzvu prevzala dňa
13.02.2020.

16. V konaní bolo nadriadeným orgánom povolené predlženie lehoty na rozhodnutie do 30 dní.

17. Dňa 20.02.2020 predložila žalobkyňa správnemu orgánu prvého stupňa svoje písomné vyjadrenie zo
dňa 18.02.2020, v ktorom opätovne tak, ako pri prvom vyjadrení k podkladom pre rozhodnutie namietala
neoboznámenie sa s obsahom utajovanej skutočnosti, žiadala o oboznámenie sa s touto skutočnosťou,

poukázala na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci C-300/u zo dňa 04.06.2013, na
právnenázory,ktorévyslovilÚstavnýsúdSRvminulostivsúvislostisozáujmomnaochraneutajovaných
skutočností, poukázala na to, že nesprístupnenie dôvodov, ktoré majú byť základom rozhodnutia orgánu
verejnej správy odníma jej ako účastníčke konania možnosť vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom.

18. Dňa 16.03.2020 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie číslo: PPZ-HCP-PO8-53-037/2020-
TPC, ktorým bola podľa § 54 ods.2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov zamietnutá žiadosť žalobkyne
o udelenie dlhodobého pobytu na území SR. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na správu SIS pod č.
SIS-65/81-V-178-2/2019-S zo dňa 19.12.2019, ktorá v utajovanom režime vyjadrila nesúhlas s udelením
dlhodobého pobytu, z dôvodu, že je dôvodné podozrenie, že žalobkyňa ohrozí bezpečnosť štátu.

V odôvodnení sa vyjadril aj k námietke žalobkyne ohľadom nesprístupnenia obsahu tejto informácie
SIS kde uviedol, že v jej prípade informácia odtajnená nebola a v jej prípade, keďže bolo vyslovené
podozrenie z ohrozenia bezpečnosti štátu, je možné v zmysle čl. 8 ods.2 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a slobôd neoznámenie chápať ako oprávnený dôvod správneho orgánu na zásah do ľudských
práv a slobôd garantovaných mu týmto článkom, nakoľko bezpečnostný záujem Slovenskej republiky je

záujmom verejným, ktorý je nadradený súkromnému záujmu účastníka konania.

19. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa 06.04.2020 na správnom orgáne prvého stupňa
písomné odvolanie zo dňa 01.04.2020, kde žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie a namietala:

- to, že jej nebolo umožnené oboznámiť sa s utajovanou skutočnosťou, ktorej pôvodcom je SIS a na
základe,ktorejsprávnyorgánprvéhostupňaopätovnezamietoljejžiadosťoudeleniedlhodobéhopobytu
a neboli jej sprístupnené dôvody, pre ktoré bola jej žiadosť zamietnutá, a preto jej bolo odňaté právo
vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom;
- opätovne poukázala na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci C-300/u zo dňa

04.06.2013 s tým, že dotknutá osoba musí mať možnosť zoznámiť sa s dôvodmi, na ktorých sa zakladá
rozhodnutie prijaté voči nej;
- poukazuje na to, že v napadnutom rozhodnutí nie je nijakým spôsobom ani len naznačené z akých
dôvodov by sprístupnenie informácie mohlo ohroziť bezpečnosť štátu;
- má za to, že jej správny orgán odňal možnosť uplatniť právo na prístup ku všetkým vykonávaným

dôkazom ako ich garantuje čl. 48 ods.2 Ústavy SR;
- poukazuje na to, že nebol rešpektovaný právny názor Krajského súdu v Prešove vyslovený v rozsudku
zo dňa 26.09.209 sp. zn. 3S/3/2018;- má za to, že spravodajské informácie o jej osobe neboli nikým a ničím preverené a neboli s ňou
konfrontované;
- poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 8/20216-131 zo dňa 12.12.2018 v dôsledku

ktorého zverejnením tohto nálezu v Zbierke zákonom stratilo účinnosť § 120 ods.2 zákona o pobyte
cudzincov;
- že sa nedopustila žiadneho konania ohrozujúceho bezpečnostný záujem SR;
- napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne také právne významné skutočnosti, ktoré by rozumne
odôvodňovali potrebu uprednostniť bezpečnostný záujem štátu pre jej záujmom na rešpektovanie

rodinného a súkromného žiadosti v zmysel čl. 8 ods.1 a ods. 2 Dohovoru a ktoré by jednoznačne dávali
podklad pre záver o zákonnosti zamietnutia žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu na území SR;
- má za to, že zistenie skutkového stavu v tejto veci nebolo postačujúce a rozhodnutie je nezákonné,
svojvoľné a nepreskúmateľné.

20. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: PPZ-HCP-PO2-59-001/2020 zo dňa 15.05.2020
tak, že odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy I. stupňa. V odôvodnení
rozhodnutia zaujal stanovisko o tom, že procesný postup správneho orgánu pri vydávaní napadnutého
rozhodnutia bol v súlade so zákonom a v odvolaní žalobkyňa neuviedla žiadne také dôvody, ktoré by
viedli k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že považuje informáciu, ktorú získal od SIS, ktorá je

predmetom utajenia v súlade s rozsudkom KS v PO sp. zn.: 3S/3/2018-76 za dostatočne preukázanú na
to, aby zamietol žiadosť žalobkyne, poukázal na to, že pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie dlhodobého
pobytu je povinný si podľa § 125 ods.6 zákona o pobyte cudzincov vyžiadať si stanovisko SIS. Uviedol,
že pri rozhodovaní vychádzal z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn.: PL.ÚS 8/2016 z 12.12.2018 pričom
poukázal na tú jeho časť, ktorá pojednávania o utajovaných skutočnostiach, s tým, že sprístupnením

údajov by mohlo dôjsť k zmareniu aktivít vykonávaných v súvislosti s dotknutou osobou. Má za to, že
informácia, ktorá je obsiahnutá v stanovisku SIS požíva ochranu podľa zákona o ochrane utajovaných
skutočností a žalobkyňa nie je podľa § 35 ods.3 zákona o ochrane utajovaných skutočností oprávnenou
osobou na oboznámenie sa s takouto informáciou. Žalovaný poukázal k námietke žalobkyne ohľadom
toho, že sa nedopustila žiadneho konania ohrozujúceho bezpečnosť štátu na to, že účastník konania

sa nemusel dopustiť protiprávneho konania ohrozujúceho bezpečnostný záujem, v tomto prípade
postačujeexistenciadôvodnéhopodozrenia,nespochybniteľnánazákladeutajovanejinformácieSIS,že
účastník konania pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štítu. Poukázal na to, že právo na oboznámenie
dôkazov nie je právom absolútnym a správny orgán nemôže nadradiť osobný záujem účastníka konania
nad bezpečnostný záujem, nakoľko by tým porušil zákon o pobyte cudzincov a jeho postup by bol

v rozpore s týmto zákonom. Má za to, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je založené na
novom stanovisku SIS, ktoré ma pre správny orgán záväzný charakter a správny orgán nemal dôvod
spochybňovať jeho relevantnosť, postup správneho orgánu, keď pre svoje rozhodnutie použil dôkaz
dostatočne konkrétneho obsahu, ktorý bol získaný a jemu predložený zákonným spôsobom bol správny
a rozhodnutie je dostatočne odôvodnené.

IV.
Správna žaloba ( v poradí druhá ) –
konanie pred Krajským súdom v Prešove

a pred Správnym súdom v Košiciach sp. zn.: PO-5S/55/2020

21. Dňa 30.07.2020 podala žalobkyňa na Krajskom súde v Prešove správnu žalobu, ktorou sa
domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: PPZ-HCP-PO2-59-001/2020 zo dňa 15.05.2020
ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa číslo: PPZ-HCP-PO8-53-037/2020-TPC zo dňa

16.03.2020. V správnej žalobe namieta:
1. nedostatočne zistený skutkový stav veci;
2. nesprávne právne posúdenie – nerešpektovanie právneho názoru vysloveného v nálezu Ústavného
súdu SR sp. zn. PL.ÚS 8/2016, v rozhodnutí len citoval právnu úpravu avšak vôbec sa nezaoberal
stretom záujmu verejného so súkromným a neposúdil to, o aký bezpečnostný záujem, ktorý je uvedený v

ustanovení § 2 ods.2 písm. l) zákona o pobyte cudzincov v prípade žalobkyne ide , ani sa nezaoberal tým
či v prípade žalobkyne keďže tu ide o stret verejného a súkromného záujmu bol urobený test legitimity,
legálnosti a primeranosti;3. nepreskúmateľnosť rozhodnutia – odôvodnenie rozhodnutia je abstraktné, už v odvolaní namietala
to, že jej nebolo umožnené oboznámiť sa s obsahom utajovanej skutočnosti číslo: SIS-65/51-
V-178-2/22019-S zo dňa 19.12.2019, ktorej pôvodcom je SIS a ktorá bola základom pre zamietnutie

jej žiadosti a taktiež aj to, že akých dôvodov by sprístupnenie informácie mohlo ohroziť bezpečnosť
štátu a v rozhodnutí chýba vysporiadanie sa s touto námietkou a teda chýba v ňom uvedenie aspoň vo
forme naznačenia z akých dôvodov by sprístupnenie informácie mohlo ohroziť bezpečnosť Slovenskej
republiky, taktiež v rozhodnutí chýba vysporiadanie sa s jej argumentmi o tom, že dotknutá osoba musí
mať možnosť zoznámiť sa s dôvodmi, na ktorých sa zakladá rozhodnutie prijaté proti nej, v rozhodnutí

nie je uvedené. akým spôsobom vyhodnotili správnosť a pravdivosť informácie SIS a legitimitu jej zásahu
do rodinného života, v konaní nebol poskytnutý žiaden dôkaz o tom, či je takýto zásah v rovine so
sledovaným legitímnym cieľom a je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti;
4. porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy – tu žalobkyňa namieta to, že tým, že
jej neboli sprístupnené dôvody, ktoré sú základom rozhodnutie odňali jej možnosť na prístup k súdu
podľa ustanovenia čl. 48 ods.2 Ústavy vo forme vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, nemohla

sa v konaní účinne brániť a nemohla sa vyjadriť k podkladom čím jej nebolo zabezpečené právo na
spravodlivý proces, a taktiež nebola vypočutá k dôvodom tam uvedeným.

22. V správnej žalobe navrhla žalobkyňa vyžiadanie si správy SIS, ktorá bola podkladom pre zamietnutie
jej žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky.

V.
Vyjadrenie žalovaného

23. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 31.09.2020 navrhol žalobu zamietnuť. Má za to, že existencia
informácie týkajúcej sa žalobkyne, ktorá je predmetom utajenia je v súlade s rozsudkom KS v PO sp.
zn: 3S/3/2018-76 zo dňa 26.09.2019 za dostatočne preukázanú na vydanie rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky. Prvostupňový správny orgán
postupoval v súlade s ustanovením § 54 ods.2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého bol

povinný zamietnuť žiadosť žalobkyne o udelenie dlhodobého pobytu na území SR, s čím sa žalovaný
stotožnil. Taktiež má za to, že v žiadnom prípade neboli dotknuté ani upreté práva žalobkyne, nakoľko jej
prvostupňový správny orgán neodňal možnosť vyjadriť sa k veci, predovšetkým k vykonaným dôkazom.
Na podporu svojich tvrdení navrhol vypočuť pracovníka SIS.

VI.
Replika žalobkyne, duplika žalovaného

24. Žalobkyňa v replike zo dňa 25.10.2020 zotrvala na svojich argumentoch uvedených v správnej

žalobe.

VII.
Konanie pred správnym súdom

25. Vo veci rozhodol Správny súd v Košiciach, ktorý je s účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť
Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel
z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých

veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie
v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

26. Na prejednanie veci samej nariadil na základe žiadosti žalovaného, pričom vec prejednal za
prítomnosti zástupcu žalobkyne a zástupcu žalovaného a vo veci rozhodol na pojednávaní konanom

dňa 30.04.2025.27. Pred nariadením pojednávania si senát správneho súdu vyžiadal od Slovenskej informačnej služby
správu v utajovanom režime, ktorá bola podkladom pre zamietnutie žiadosti o udelenie dlhodobého
pobytu s ktorou sa aj oboznámil v utajovanom režime.

28. Na pojednávaní dňa 30.04.2025 zotrvali zástupcovia účastníkov konania na svojich doterajších
argumentoch.

VIII.
Relevantná právna úprava

29. Podľa § 51 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej
len „zákon o pobyte cudzincov“) dlhodobý pobyt sa udeľuje na neobmedzený čas.

30. Podľa § 52 ods.1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar udelí dlhodobý pobyt, ak nie sú dôvody
na zamietnutie žiadosti podľa § 54 ods. 2, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny,
a) ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene a nepretržite po dobu piatich rokov
bezprostredne pred podaním žiadosti,
b) ktorému zanikol dlhodobý pobyt podľa § 55 písm. e) alebo § 56 písm. b), c) alebo písm. d), alebo

c) ktorý má päť rokov oprávnený, nepretržitý pobyt na území Slovenskej republiky alebo členských
štátov ako držiteľ modrej karty, iného povolenia na pobyt na účel vysokokvalifikovaného zamestnania,
povolenianapobytnaúčelvýskumuavývoja,povolenianapobytnaúčelštúdia,akoosobaspostavením
medzinárodnej ochrany alebo ako držiteľ povolenia na pobyt na účel zlúčenia rodiny s držiteľom modrej
karty a zdržiava sa na území Slovenskej republiky ako držiteľ modrej karty alebo ako rodinný príslušník

držiteľa modrej karty najmenej dva roky bezprostredne pred podaním žiadosti.

31. Podľa § 52 ods.2 zákona o pobyte cudzincov odsek 1 sa nevzťahuje na štátneho príslušníka tretej
krajiny, ktorý
a) je žiadateľom o udelenie azylu,

b) má tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 3,
c) požiadal o poskytnutie dočasného útočiska,
d) je odídencom,
e) má udelený prechodný pobyt na účel štúdia,
f) má udelený prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti podľa § 25 ods. 1 písm. d) až f),

g) má udelený prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania,
h) sa zdržiava na území Slovenskej republiky podľa § 23 ods. 6 písm. b) alebo písm. c), alebo
i) požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva na území Slovenskej republiky.

32. Podľa § 52 ods.3 zákona o pobyte cudzincov do doby nepretržitého pobytu podľa odseku 1 písm.

a) sa nezapočítava doba pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny podľa odseku 2 písm. g), h) alebo
písm. i).

33. Podľa § 52 ods.4 zákona o pobyte cudzincov do doby nepretržitého pobytu podľa odseku 1 písm.
a) sa započítava

a) doba prechodného pobytu na účel štúdia alebo doba prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm.
d) až f) na území Slovenskej republiky v polovičnej dĺžke,
b) doba najviac šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov a najviac desiatich mesiacov, počas ktorých
sa štátny príslušník tretej krajiny po oznámení policajnému útvaru zdržiaval mimo územia Slovenskej
republiky,

c)dobaodpodaniažiadostioudelenieazyludorozhodnutiaoudeleníazylualeboposkytnutiadoplnkovej
ochrany.

34. Podľa § 52 ods.5 zákona o pobyte cudzincov do doby nepretržitého pobytu podľa odseku 1 písm.
c) sa započítava doba

a) najviac 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a najviac 18 mesiacov, počas ktorých sa štátny príslušník
tretej krajiny zdržiaval mimo územia členských štátov, alebo
b) povolenia na pobyt na účel štúdia na území členských štátov v polovičnej dĺžke.35. Podľa § 53 ods.1 zákona o pobyte cudzincov žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu podáva
štátny príslušník tretej krajiny osobne na úradnom tlačive na policajnom útvare alebo prostredníctvom
elektronickej služby zavedenej na tento účel; za štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pre bezvládnosť

nemôže osobne podať žiadosť, môže podať žiadosť jeho rodinný príslušník. Policajný útvar vydá
žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí.

36. Podľa § 53 ods.2 zákona o pobyte cudzincov k žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu je štátny
príslušník tretej krajiny povinný predložiť platný cestovný doklad. Ak štátny príslušník tretej krajiny

nepredloží platný cestovný doklad, policajný útvar žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu neprijme.

37. Podľa § 53 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti o
udelenie dlhodobého pobytu farebnú fotografiu s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúcu jeho aktuálnu podobu
a doklady nie staršie ako 90 dní potvrdzujúce
a) stabilné a pravidelné zdroje pre neho a pre jeho rodinných príslušníkov, aby sa nestal záťažou pre

systém pomoci v hmotnej núdzi Slovenskej republiky,
b) zabezpečenie ubytovania, ak ide o žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 52 ods. 1 písm. b),
c) zdravotné poistenie.

38. Podľa § 53 ods.4 zákona o pobyte cudzincov stabilné a pravidelné zdroje štátny príslušník tretej

krajiny môže preukázať najmä pracovnou zmluvou, potvrdením zamestnávateľa o výške vyplácanej
mzdy, výpisom z účtu za posledné tri mesiace vedenom v banke na meno štátneho príslušníka tretej
krajiny, dokladom o poberaní dôchodku.

39. Podľa § 53 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny, ktorý mal pred podaním

žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, alebo rodinný
príslušník podľa § 27 ods. 2 azylanta alebo cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, môže
preukázať stabilné a pravidelné zdroje čestným vyhlásením manžela, rodiča alebo osoby, ktorej je
zverený do starostlivosti, o tom, že poskytne štátnemu príslušníkovi tretej krajiny finančné a hmotné
zabezpečenie počas jeho pobytu na území Slovenskej republiky, spolu s dokladom podľa odseku 4.

40. Podľa § 53 ods.6 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar rozhodne o žiadosti o udelenie
dlhodobého pobytu do 90 dní od doručenia žiadosti policajnému útvaru.

41. Podľa § 53 ods.7 zákona o pobyte cudzincov pobyt udelený podľa tohto zákona sa po skončení

jeho platnosti považuje za platný na území Slovenskej republiky až do doručenia rozhodnutia o žiadosti
o udelenie dlhodobého pobytu.

42. Podľa § 54 ods.1 zákona o pobyte cudzincov ak policajný útvar udelí dlhodobý pobyt štátnemu
príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte, udelenie

oznámi tomuto členskému štátu.

43. Podľa § 54 ods.2 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie dlhodobého
pobytu, ak
a) štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na udelenie dlhodobého pobytu,

b) je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný
poriadok,
c) štátnemu príslušníkovi tretej krajiny bol odňatý azyl z dôvodov podľa osobitného predpisu, alebo
d) štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nebola predĺžená doplnková ochrana alebo mu bola doplnková
ochrana zrušená z dôvodov podľa osobitného predpisu.

44. Podľa § 54 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý postupuje podľa odseku 2 písm.
b), posúdi mieru ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku vyplývajúcu z trestného činu
spáchaného štátnym príslušníkom tretej krajiny a z jeho závažnosti alebo vyplývajúcu z nebezpečenstva
hroziaceho od štátneho príslušníka tretej krajiny a zohľadní dĺžku pobytu a rozsah väzieb s krajinou

pôvodu.

45. Podľa § 54 ods.4 zákona o pobyte cudzincov ovládanie slovenského jazyka podľa § 52 ods. 6 sa
overuje úspešným vykonaním jazykovej skúšky podľa osobitného predpisu 68c). Jazyková náročnosťskúšky podľa predchádzajúcej vety zodpovedá stupňu A2 podľa Spoločného európskeho referenčného
rámca pre jazyky.

46. Podľa § 54 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov proti rozhodnutiu, ktorým bol udelený dlhodobý pobyt,
sa nemožno odvolať.

47. Podľa § 125 ods.6 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie
prechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho

ako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, ktorí pri
nesúhlase s udelením pobytu zašlú nesúhlasné stanovisko policajnému útvaru do pätnástich dní od
doručenia žiadosti o stanovisko. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v stanovisku
podľa predchádzajúcej vety prihliadajú na záujmy štátu v rozsahu svojej pôsobnosti.

48. Podľa § 2 ods.1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov ohrozením bezpečnosti štátu konanie osoby,

ktorým ohrozuje demokratický poriadok, zvrchovanosť, územnú celistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc
štátu, alebo konanie osoby, ktorým porušuje základné práva a slobody, ktorými sú chránené životy a
zdravie osôb, majetok a životné prostredie.

IX.
Právny názor správneho súdu

49. Predmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým tento zamietol žiadosť žalobcu

o udelenie dlhodobého pobytu.

50. Úvodom správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že otázky tákajúce sa oboznamovania
žiadateľa o pobyt s podkladmi pre rozhodnutie a náležitosti odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej
správy vo veciach pobytu v prípadoch, keď je podkladom rozhodnutia informácia v utajovanom režime,

bola opakovane riešená aj Ústavným súdom SR v konaní o súlade právnych predpisov podľa č. 125
ods.1 Ústavy SR.

51. Správny súd poukazuje na závery nálezu Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. PL.ÚS 8/2016
zo dňa 12.12.2018, v ktorom Ústavný súd SR vyslovil nesúlad právnej úpravy ustanovenia § 120

ods. 2 zákona o pobyte cudzincov v príslušnom znení (v zmysle ktorého policajný útvar uviedol v
odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky bez
bližšieho odôvodnenia rozhodnutia o zamietnutí, prípadne zrušení určeného druhu pobytu) s čl. 46 ods.1
a 2, č. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl.13 ods. 4 Ústavy SR a s
čl. 47 Charty základných práv Európskej únie.

52. Ďalej správny súd poukazuje na závery nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 17/2022 zo dňa
13.12.2023, v ktorom Ústavný súd SR vyslovil protiústavnosť ustanovenia § 33 ods. 6 písm. o) a § 48
ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov v príslušnom znení, a to jej rozpor s článkom 46 ods. 1 a 2 v
spojení s článkom 13 ods. 4 Ústavy SR. V zmysle § 33 ods. 6 písm. o) zákona o pobyte cudzincov v znení

do 13.02.2024 mal policajný útvar zamietnuť žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak stanovisko
podľa § 125 ods. 6 (teda napríklad aj stanovisko Slovenskej informačnej služby) obsahovalo nesúhlas
s udelením prechodného pobytu. Obdobne ustanovenie § 48 ods. 2 písm. h) v znení do 13.02.2024
ustanovovalo, že policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak stanovisko podľa §
125 ods. 6 obsahovalo nesúhlas s udelením trvalého pobytu.

53. Z argumentácie Ústavného súdu SR vo vyššie uvedených nálezoch správny súd vychádzal aj pri
vyhodnocovaní dôvodnosti správnej žaloby v tejto veci, teda z náhľadov a argumentácie prednesenej v
uvedených nálezoch Ústavného súdu SR, ktoré sú pre vec smerodajné. Ústavný súd SR aj s poukazom
na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva zdôraznil, že účastníkovi konania je v takýchto

prípadoch potrebné oboznámiť aspoň podstatu dôvodov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria
základ rozhodnutia, ak už z dôvodu ochrany verejnej bezpečnosti nemožno dotknutému účastníkovi
konania oznámiť presné a úplné dôvody tvoriace základ rozhodnutí týkajúcich sa pobytu. Ústavný súd
opakovane uviedol, že oboznámenie aspoň s podstatou dôvodov stanoviska spravodajských služieb,pre ktoré bol vyslovený nesúhlas s udelením žiadaného pobytu, by žiadateľovi umožnilo posúdiť, či je
pre neho vôbec užitočné obrátiť sa na správny súd. Ústavný súd uznal, že v určitých prípadoch nie je
možné právo na kontradiktórne konanie realizovať v absolútnom rozsahu a že rozsah realizácie tohto

práva sa môže meniť v závislosti od osobitosti konkrétneho prípadu.

54. Ústavný súd SR v už spomínanom náleze sp. zn. PL.ÚS 17/2022 zo dňa 13.12.2023 skonštatoval
protiústavnosť takej právnej úpravy, v zmysle ktorej bola zamietnutá žiadosť o prechodný alebo
trvalý pobyt, ak bolo v administratívnom konaní predložené orgánom cudzineckej a hraničnej polície

nesúhlasné stanovisko Slovenskej informačnej služby v utajovanom režime.

55. V prejednávanej veci rozhodli orgány verejnej správy o žiadosti žalobcu o dlhodobý pobyt podľa §
54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, teda podľa inej právnej úpravy ako tej, ktorej ústavná
udržateľnosť bola riešená v zmieňovanom náleze Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 17/2022 zo dňa
13.12.2023.

56. Za podstatné ale správny súd považuje to, že aj v tomto administratívnom konaní rovnako orgán
verejnej správy žiadal o stanovisko Slovenskú informačnú službu postupom podľa § 125 ods. 6 zákona
o pobyte cudzincov (ktorého protiústavnosť nebola v tomto náleze Ústavného súdu SR konštatovaná s
tým,žeregulačnápodstatatohtoustanoveniaspočívavýlučnevpovinnostisprávnehoorgánuvyžiadaťsi

stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, pričom oba orgány sú v prípade
nesúhlasného stanoviska povinné zaslať policajnému útvaru v lehote 15 dní od doručenia žiadosti
stanovisko,tedazákonopobytecudzincovnepredpokladápovinnosťspravodajskýchslužiebformulovať
rezultát stanoviska alternatívne (súhlas – nesúhlas), ale nevylučuje ani inú podobu stanoviska) a v
odôvodnení rozhodnutí uviedli len tú skutočnosť, že Slovenská informačná služba ako štátny orgán,

ktorý plní úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu
a ochrany zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu v rozsahu vymedzenom zákonom
o Slovenskej informačnej službe, vydal nesúhlasné stanovisko s dlhodobým pobytom žalobcu po
vyhodnotení informácií, ktorými disponuje (so záverom, že žalobca môže ohroziť bezpečnosť Slovenskej
republiky).

57.Procesnýpostupaposúdenievecijetedavosvojichdôsledkochobdobnéakopriaplikáciiustanovení
§ 33 ods. 6 písm. o) a § 48 ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov, ktorých protiústavnosť ústavný
súd vyslovil v zmieňovanom náleze sp. zn. PL.ÚS 17/2022 zo dňa 13.12.2023.

58. V prejednávanej veci je z obsahu odôvodnenia oboch rozhodnutí zrejmé, že správne orgány zamietli
žiadosť žalobkyne o udelenie dlhodobého pobytu z dôvodu, že SIS vyjadrila nesúhlas s jej dlhodobým
pobytom z dôvodu, že je dôvodné podozrenie, že žalobkyňa ohrozí bezpečnosť štátu. V konaní bolo
nesporné to, že žalobkyni na žiadosť o udelenie pobytu bola zamietnutá z tohto dôvodu. Z obsahu
administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia oboch rozhodnutí je taktiež zrejmé to, že žalobkyni nebola

oznámená ani podstata dôvodov, pre ktoré jej bola zamietnutá jej žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu
a ani to, že jej neboli sprístupnené žiadne skutočnosti, ktoré boli dôvodom zamietnutia jej žiadosti
o udelenie dlhodobého pobytu.

59. Správny súd pri vyhodnocovaní žalobných námietok žalobkyne, vychádzajúc aj z argumentácie

vyšších súdnych autorít uvedených vo vyššie zmieňovaných rozhodnutiach dospel k záveru, že správne
orgány vec nesprávne právne posúdili, nedostatočne vo veci zistili skutkový stav, a porušili aj procesné
ustanoveniaokonanípredorgánomverejnejsprávy,ktorémohlomaťzanásledokvydanienezákonného
rozhodnutia vo veci samej a samotné rozhodnutie trpí aj vadami nepreskúmateľnosti.

60. Správny súd poukazuje na to, že na administratívne konanie vo veciach pobytu cudzincov
podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov sa vzťahuje Zákon o správnom konaní, ktorý
zakotvením základných zásad správneho konania zabezpečuje realizáciu práva zakotveného v čl. 48
ods.2 veta prvá Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala,
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom. Ako to konštatoval aj Ústavný súd SR a aj Najvyšší správny súd SR, právo na vyjadrenie
sa ku všetkým vykonaným dôkazom ako súčasť práva na spravodlivý proces je úzko prepojená so
zásadou kontradiktórnosti konania, ktorej aspekty sú súčasťou zásady ústnosti, ale aj princípu rovnosti
pred súdom výslovne zaručenom v podobe individuálneho verejného práva upraveného v čl.47 ods.3Ústavy SR. Obsahom zásady kontradiktórnosti konania je, aby sa stranám sporu umožnilo oboznámiť sa
a mať možnosť vyjadriť sa – podať stanovisko ku všetkým dôkazom, ktoré boli predložené protistranou
alebo ktoré boli obstarané a vykonané z iniciatívy orgánu verejnej správy, pred ktorým sa vedie konanie.

Aj súdy vyššej súdnej autority v odôvodnení vyššie zmieňovaných rozhodnutí pripustili, že právo
na kontradiktórne konanie nie je absolútne a jeho rozsah sa môže meniť v závislosti od osobitosti
konkrétneho prípadu. Zároveň však uviedli, že jeho dôležitosť je umocnená predovšetkým v situáciách,
keď je dôkaz, ku ktorému sa účastník konania nemôže vyjadriť, rozhodujúci pre celé konania, pričom
toto platí aj v prípade, pokiaľ záväzný podklad rozhodnutia tvoria utajované informácie v zmysle zákona

č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o ochrane utajovaných skutočností“).

61. V prejednávanej veci bolo zásadným a jediným podkladom pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
žalobkyne o udelenie dlhodobého pobytu nesúhlasné stanovisko Slovenskej informačnej služby ktoré
bolo poskytnuté správnym orgánom v utajovanom režime a s ktorými sa oboznámili len príslušní

zamestnanci správneho orgánu prvého stupňa a odvolací orgán vo svojom rozhodnutí na strane 10
uviedol, že informácia obsiahnutá v stanovisku SIS požíva ochranu podľa zákon o ochrane utajovaných
skutočností so striktne vymedzeným okruhom osôb oprávnených oboznamovať sa s utajovanou
skutočnosťou, čo správny orgán jednoznačne a zrozumiteľným spôsobom v napadnutom rozhodnutí
odôvodnil.

62. Vychádzajúc z uvedeného teda niet pochýb o tom, že informácie, ktoré sú obsahom vyjadrenia
Slovenskej informačnej služby boli utajovanou skutočnosťou s príslušným stupňom utajenia. Nemožno
spochybniť, že v prípade, ak sprístupnenia utajovaných informácií nepovolanej osoby by mohlo dôjsť
k zmareniu aktivít vykonávaných v súvislosti s dotknutou osobou, ktorej sa informácie týkajú a zároveň

by mohlo dôjsť aj k odhaleniu používaných foriem, metód a prostriedkov získavania informácií. Preto
možno akceptovať, že nie vždy prichádza do úvahy úplné a presné oboznámenie účastníka konania
s podkladom rozhodnutia, ktoré má podobu utajeného režimu, čo možno odôvodniť práve ochranou
záujmov týkajúcich sa verejného poriadku a národnej bezpečnosti. Z uvedeného dôvodu je preto
potrebné, aby v kontexte konkrétneho prípadu s ohľadom na zabezpečenie ochrany utajovaných

skutočností boli zvolené také postupy a realizované také úkony, ktorých preskúmateľnosť je obmedzená
tak, aby sa zachovaný cieľ – zabezpečenie určitej miery kontradiktórnosti konania, mohol dosiahnuť aj
bez ohrozenia bezpečnostných záujmov štátu a aby nevznikali s tým spojené ujmy.

63. Pokiaľ správne orgány rozhodli o žiadosti žalobkyne o udelenie dlhodobého pobytu výlučne

s odkazom na nesúhlasné stanovisko Slovenskej informačnej služby obsahujúce informácie, na ktoré
sa vzťahuje režim utajenia podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností a žalobcu, prípadne jeho
právneho zástupcu neupovedomili aspoň o podstatnom obsahu týchto informácií, prípadne prečo nie je
možné v určitom rozsahu sprístupniť informácie, ktoré sú dôvodom pre zamietnutie žiadosti o dlhodobý
pobyt, takýto postup je v rozpore s ustanoveniami zákona o správnom konaní, ktoré zabezpečujú

realizáciu práva na kontradiktórne konanie (§ 3 ods.2, § 3 ods.5, § 32 ods,1, § 43 ods.2 a a § 43
o náležitostiach rozhodnutia).

64. Na tomto mieste ešte správny súd poukazuje už vyššie spomínaný nález Ústavného súdu sp.zn.
PL. ÚS 17/2022, kde Ústavný súd uviedol, že: „je v rozpore s princípmi materiálneho štátu, aby

rozhodovanie o udelení trvalého pobytu (jeho zrušení) alebo prechodného pobytu, teda rozhodovanie
o verejných subjektívnych právach účastníka konania, zákonom zverené správnemu orgánu, bolo
založené výhradne na stanovisku spravodajskej služby, ktoré musí správny orgán rešpektovať, a to
dokonca bez znalosti jeho dôvodov.“ Uvedený záver, vyslovený v právnej vete vyššie uvedeného nálezu
je možné podľa názoru súdu bez akýchkoľvek pochybností aplikovať aj na prejednávaný prípad tak

ako to aj už uviedol správny súd v bode 35 a 36 odôvodnenia tohto rozsudku, v ktorom správne
orgány založili zamietnutie žiadosti žalobkyne o udelenie dlhodobého pobytu výlučne na zamietavom
stanovisku Slovenskej informačnej služby bez toho, aby oboznámili žalobkyňu aspoň z podstatou
dôvodov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti.

65. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak možno konštatovať, že správne orgány – tak správny orgán
prvého stupňa ako aj odvolací orgán vo veci nedostatočne zistili skutkový stav keď vo veci rozhodli
len na základe zamietavého stanoviska Slovenskej informačnej služby bez toho, aby tieto skutočnosti
konfrontovali so skutočnosťami zistenými o nej a týkajúce sa jej konania a pobytu na území SR v obdobípred požiadaním o udelenie dlhodobého pobytu a bez toho teda, aby posúdili informácie obsiahnuté
v správe Slovenskej informačnej služby o tom, že predstavuje ohrozenie bezpečnosti Slovenskej
republiky z jej konania a z jeho závažnosti, resp. z nebezpečenstva hroziaceho od sťažovateľky. Zároveň

obidva správne orgány v konaní porušili ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, čo malo
za následok vydanie nezákonných rozhodnutí – tak rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj
rozhodnutie žalovaného, keď neoznámili žalobkyni aspoň podstatu dôvodov, pre ktoré jej nie je možné
sprístupniť informácie tak ako to hovorí právny názor vyšších súdnych autorít prezentovaný vyššie, čím
jej neumožnili uplatnenie jej práv a realizáciu práva na kontradiktórne konanie tak ako to správny súd

uviedolvyššievodôvodnenítohtorozsudku.Zároveňajvecnesprávneprávneposúdili,keďzaložilisvoje
rozhodnutie len na neodporúčacom stanovisku Slovenskej informačnej služby a nepostupovali v zmysle
právnehonázoruÚstavnéhosúduSRsp.zn:PL.ÚS8/2016zodňa12.12.2018aneoboznámiližalobkyňu
aspoň z podstatou dôvodov týkajúci sa verejnej bezpečnosti a neoznámili žalobkyni, v ktorom smere
podľa § 2 ods. 1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov predstavuje ohrozenie bezpečnosti Slovenskej
republiky. A v konečnom dôsledku predmetné rozhodnutia tak správneho orgánu prvého stupňa ako aj

žalovaného trpí aj vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, keď nie je z rozhodnutí zrejmá
podstata dôvodov, pre ktoré predstavuje ohrozenie bezpečnosti Slovenskej republiky.

66. Správny súd ešte považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ žalovaný vo svojom rozhodnutí navrhol
vypočutie príslušníka SIS, správny súd v tomto prípade nevzhliadol dôvod na takýto procesný postup.

Po oboznámení sa s obsahom správy Slovenskej informačnej služby v utajovanom režime má
správny súd za to, že v konaní musí byť najprv realizované právo na kontradiktórne konanie, čo
aj v obmedzenom rozsahu, čo v tomto prípade nebolo splnené, ako to správny súd uviedol vyššie,
(alebo riadne zdôvodnenie, prečo takúto informáciu nie je možné sprístupniť). Následne musí byť
v konaní zabezpečené právo na vyjadrenie sa k týmto podkladom účastníkovi konania a potom ako

je daná možnosť účastníkovi konania vyjadriť sa k veci, musí správny orgán vykonať posúdenie
veci. Až následne správny súd preskúmava zákonnosť jeho rozhodnutia. Nakoľko po oboznámení sa
s administratívnym spisom ako aj s obsahom správy Slovenskej informačnej služby v utajovanom režime
správny súd zistil, že neboli dodržanie tieto princípy, nepristúpil k vykonaniu žalovaným navrhovaného
dôkazu.

67. Pokiaľ právny zástupca žalobkyne na pojednávaní žiadal o oboznámenie sa so správou Slovenskej
informačnej služby k tomuto správny súd dáva do pozornosti ustanovenie § 35 ods.3 zákona č. 215/2004
Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z ktorého vyplýva, že
nie je oprávnený dať súhlas na oboznámenie sa s takouto informáciou, nakoľko nie je štátnym orgánom ,

do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí. Zároveň aj poukazuje na to, že pôvodca správy
v utajenom režime ani nedal súdu súhlas na sprístupnenie takejto informácie.

68. Z vyššie uvedených dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. c), d), f) a g) SSP správny súd zrušil
rozhodnutie tak žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátil tomuto orgánu

na nové konanie a rozhodnutie.

69. Záverom ešte správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn:
2Sak/20/2022 zo dňa 26.06.2024, v ktorom sa Najvyšší správny súd SR zaoberal ustanovením § 125
ods.6 zákona o pobyte cudzincov v tom smere, či aj pri žiadosti cudzinca o udelenie dlhodobého pobytu

je potrebné žiadať správu zo Slovenskej informačnej služby a z Vojenského spravodajstva, keď dikcia
ustanovenia § 125 ods.6 zákona o pobyte cudzincov hovorí o tom, že tieto správy sú podkladom pre
rozhodnutie o žiadosti cudzinca pri udelení trvalého pobytu a prechodného pobytu.

70. Povinnosťou správneho orgánu po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie bude pri viazanosti

právnym názorom správneho súdu podľa § 190 ods.6 SSP opätovne vo veci rozhodnúť, pre rozhodnutie
o žiadosti žalobkyne dostatočne zistiť skutkový stav vec, umožniť žalobkyni uplatnenie jej práv tak,
aby bolo zachované jej právo na kontradiktórnosť konania, správne posúdiť zistený skutkový stav
podľa právneho názoru uvedeného v nálezoch Ústavného súdu SR tak, ako je to uvedené vyššie a vo
veci vydať rozhodnutie, ktoré bude obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti tak, aby bolo

zrozumiteľné, dostatočne určité a preskúmateľné. Pri zisťovaní skutkového stavu veci sa správny orgán
vysporiada sa aj s právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR uvedenom v rozsudku sp. zn.
2Sak/20/2022 zo dňa 26.06.2024 čo do potreby vyžiadania si správy zo Slovenskej informačnej služby
a z Vojenského spravodajstva v prípade žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu.71. O práve úspešnej žalobkyne na náhradu trov bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 167 SSP, podľa
ktorého súd prizná účastníkom konania práv na náhradu trov konania podľa úspechu vo veci.

72. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do jedného mesiaca
odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).
Kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej

sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila
závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.