Uznesenie – Starostlivosť o maloletých… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/212/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821201778
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3821201778.7

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členiek senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Lucie Prčovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Prievidza, dieťa matky: B. C. D. E., F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXXX/X, XXX XX H. - C. B.,
občan SR, zastúpená právnou zástupkyňou: JUDr. Martina Mrázová, advokátka, so sídlom I. XX, XXX

XXH.aotca:G.A.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomJ.XXX/XX,XXXXXI.,občanSR,zastúpenýprávnym
zástupcom: JUDr. Mgr. Tomáš Štefanka, advokát, so sídlom B. K. XXX/XX, XXX XX L. C. M., za účasti
v odvolacom konaní Krajskej prokuratúry v Trenčíne, so sídlom Legionárska 7185/5, Trenčín, o zmenu
úpravy styku, zmenu vyživovacej povinnosti, zákaz styku otca s maloletou a o návrhu na nahradenie
súhlasu otca so zmenou bydliska maloletej, s jej presťahovaním a s umiestnením do predškolského
zariadenia, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 18P/43/2022–2070 zo dňa

06. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I. a v súvisiacich výrokoch II., XI., v spojení so závislým
výrokom X. o trovách prvoinštančného konania a výrokmi XII., XIII. a XIV. o trovách štátu a o povinnosti
matky a otca nahradiť trovy konania štátu z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. zakázal styk otca s maloletým dieťaťom. Výrokom II.
zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 9P/11/2020-173 zo dňa 2.6.2024 vo výroku IV.. Výrokom
III. uložil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť prispievať na výživu maloletej A. A., nar. X.X.XXXX s
účinnosťou od 01.09.2022 do 31.12.2022 sumou výživného vo výške 450,- Eur mesačne a s účinnosťou
od 1.1.2023 sumou vo výške 200,- Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky
maloletého dieťaťa vždy do posledného dňa v kalendárnom mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý

sa výživné poskytuje. Výrokom IV. zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 9P/11/2020- zo dňa
2.6.2020 vo výroku II.. Výrokom V. zročné výživné ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 1000,- Eur
povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- Eur spolu s bežným výživným až do zaplatenia
pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky. Výrokom VI. vo zvyšku návrh
matkynazvýšenievyživovacejpovinnostiotcazamietol.VýrokomVII.návrhotcanazníženievyživovacej
povinnosti zamietol. Výrokom VIII. udelil súhlas za otca maloletého dieťaťa na zmenu trvalého bydliska

maloletého dieťaťa A. A., nar. X.X.XXXX z pôvodného trvalého bydliska: N. XXX/XX, XXX XX O. na
aktuálne trvalé bydlisko: G. XXXXX/X, XXX XX H. - C. B.. Výrokom IX. udelil súhlas za otca maloletého
dieťaťa s presťahovaním maloletej A. A., nar. X.X.XXXX z pôvodnej adresy trvalého bydliska N. XXX/
XX, XXX XX O. na adresu aktuálneho trvalého bydliska G. XXXXX/X, XXX XX H. - C. B.. O nároku na
náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom X. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu
trov konania. Výrokom XI. zrušil výrok II. a IV. uznesenia Okresného súdu Bratislava I č.k. 9C/32/2022

- 66 zo dňa 04.07.2022 s účinnosťou od právoplatnosti výroku I. rozsudku. Výrokom XII. priznal štátu
nárok na náhradu trov konania voči matke a otcovi maloletého dieťaťa v rozsahu voči každému z rodičovpo 50%. Výrokmi XIII. a XIV. rozhodol o povinnosti matky a otca maloletého dieťaťa zaplatiť na účet
Okresného súdu Prievidza trovy štátu vo výške 990,72 Eur, a to v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na návrh matky zo dňa 23.04.2021, doručený okresnému
súdu dňa 27.04.2021, ktorým sa domáhala úpravy práv a povinností k maloletej A., a to zmeny
styku otca s maloletým dieťaťom a jeho odôvodnenie, na písomné vyjadrenie otca k návrhu v podaní
zo dňa 22.06.2021 a skutočnosti v ňom uvedené, na uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k.

9C/32/2022-66zodňa04.07.2022onariadeníneodkladnéhoopatrenia,ktorýmsúdzakázalžalovanému
(otcovi maloletej) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne
kontaktovať žalobkyňu 1/ (matku maloletej), ako aj žalobkyňu 2/ (maloletú A. A.). Zároveň žalovanému
zakázal približovať sa k matke a maloletej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a matke bola uložená
povinnosť v lehote 30 dní podať na vecne a miestne príslušnom súde návrh na zákaz styku otca s
maloletou žalobkyňou 2/.

Súčasne poukázal na návrh matky na nahradenie súhlasu otca so zmenou bydliska maloletej a
nahradenie súhlasu otca s presťahovaním maloletej, ako aj s návštevou predškolského zariadenia, ktorý
bolpodanýnaOkresnomsúdeBratislavaIdňa21.12.2022apostúpenýnaOkresnýsúdPrievidza,stým,
že predmetné konanie bolo spojené na spoločné konanie s konaním vedeným pod sp.zn. 18P/43/2022.
Podaním z 10.05.2023 matka navrhla zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému dieťaťu zo

sumy 200,- Eur na sumu 450,- Eur mesačne a otec v podaní zo dňa 29.12.2023 podal návrh na zníženie
vyživovacejpovinnostivočimaloletejnasumu30%sumyživotnéhominimasúčinnosťouod29.12.2023,
ku ktorému sa písomne vyjadrila matka.

3. V ďalšej časti odôvodnenia okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie na nariadených

pojednávaniach výsluchom matky, otca a ich právnych zástupcov, kolízneho opatrovníka, zástupcu
OkresnejprokuratúryPrievidza,znaleckýmdokazovaním,oboznámenímobsahulistinnýchdôkazov,ato
najmä listinami, ktoré podrobne špecifikoval v odseku 17. odôvodnenia, oboznámením podstatného
obsahu pripojených spisov sp.zn. 9P/11/2020, sp.zn. 5P43/2022, sp.zn. 4P/49/2022. Okresný súd
uviedol záverečné návrhy otca, kolízneho opatrovníka a okresnej prokuratúry vo vzťahu k otázke styku

otca s maloletým dieťaťom, prednesené na pojednávaní dňa 06.06.2024, v ktorých otec navrhol, aby
jeho styk s dcérou bol upravený v zmysle predošlej úpravy tak, ako to znalkyňa navrhla, prípadne aby
jeho styk bol upravený vo forme tzv. krokovej postupnosti rozčlenenej do troch fáz s tým, že v prvej fáze,
ktorá by trvala jeden mesiac, by bol otec oprávnený stýkať sa s dcérou každú stredu v čase od 10:00
do 11:30 hod. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava v prítomnosti psychológa, následne

v druhej fáze, ktorá by trvala 2 mesiace, by bol otec oprávnený stýkať sa s dcérou každú stredu v čase
od 15:30 do 18:00 hod. a každú sobotu od 9:30 do 12:00 hod. za prítomnosti svojej matky J. A., a
v konečnej, tretej fáze by bol otec oprávnený stýkať sa s maloletou osamote každú stredu v čase od
15:30 do 18:00 hod. a každú sobotu od 9:30 do 12:00 hod.. Kolízny opatrovník navrhol styk otca s
maloletou neupravovať a Okresná prokuratúra Prievidza navrhla nezakázať styk otca s maloletou, ale

upraviť ho v prítomnosti odbornej asistencie, napríklad na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste
bydliska maloletej, prípadne neskôr v prítomnosti starej matky (zo strany otca). Poukázal aj na obsah
správ kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa zo šetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa, obsah
správ o priebehu poradenského procesu v CDR P., C., na prebiehajúce trestné stíhanie na základe
trestného oznámenia matky maloletej pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208

ods. 1 písm. a) Trestného zákona, závery Znaleckého posudku č. 27/2022 B. Q. R., znalca z odboru
psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, popísal skutočnosti vyplývajúce z predložených
dôkazov ohľadom majetkových pomerov otca a matky maloletého dieťaťa, ako aj potrieb maloletého
dieťaťa, skutočnosti vyplývajúce z listín ohľadom aktuálneho zdravotného stavu otca maloletého dieťaťa,
závery Znaleckého posudku č.114/2021 vypracovaného znalkyňou O. B. M., O., z odboru psychológia,

odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a poradenská psychológia a výsledky
zisťovania pracovných ponúk z portálu Profesia.sk ku dňu 05.06.2024.
Okresný súd zhrnul z vykonaného dokazovania zistený skutočný stav veci, ktorý právne posúdil za
aplikácie § 25 ods. 3, § 26, § 35, § 36, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77, §
78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine v spojení s § 1 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa, Čl.

41 Ústavy SR a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

4. Vo vzťahu k výroku I. o zákaze styku otca s maloletým dieťaťom okresný súd vo všeobecnosti
poukázal na to, že matka aj otec sú plnohodnotnými rodičmi, ktorým prislúchajú rovnaké práva apovinnosti a obaja by sa mali rovnocenne podieľať na výchove a formovaní dieťaťa, čím obaja rodičia
ovplyvňujú ďalší život dieťaťa, vývoj jeho osobnosti, chápanie hodnôt a morálku. Medzi rodičmi a deťmi
existujú určité vzťahy, prostredníctvom ktorých sa vytvárajú citové väzby; keď sú pozitívne, aj výchova

smeruje k vybudovaniu pozitívnych vlastností u dieťaťa, v prípade negatívnych, dlhodobo narušených
vzťahov o výchove rodičov sa to hovoriť nedá. Ústava SR poskytuje rodičovstvu zákonnú ochranu
(Čl. 41 ods. 1 Ústavy SR), pri súčasnej garancii intenzívnejšej ochrany detí a mládeže (Čl. 41 ods. 1
Ústavy SR). Ak rodičia nie sú schopní sa o úprave výkonu rodičovských práv a povinností dohodnúť
v súlade s najlepším záujmom dieťaťa a nie sú schopní zvládnuť kultivovane komunikáciu o výchove

dieťaťa, hľadať riešenia v jeho záujme, zaťahujú dieťa do svojich osobných konfliktov, vystavujú ho
protichodným očakávaniam, môže takéto ich správanie negatívne pôsobiť na sebahodnotenie, rozvoj
sebaúcty a psychický stav dieťaťa. Dieťa má právo aj na pravidelný kontakt s rodičmi, pričom zdôraznil,
že z hľadiska dieťaťa ide o právo, nie o povinnosť stýkať sa s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej
starostlivosti.

5. Podľa okresného súdu zásadným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s maloletým dieťaťom
je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia v záujme maloletého dieťaťa. Ide o výnimočné riešenie a
vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa.
Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvoláva potrebu obmedziť prirodzený
kontakt dieťaťa s rodičom. Dôvodom na zákaz styku môže byť potenciálna ujma na fyzickom zdraví

dieťaťa, ujma na psychickom zdraví dieťaťa, ako aj ujma v inej než zdravotnej oblasti. Záujmom dieťaťa
je predovšetkým jeho zdravý psychický a fyzický vývoj.

6. Zo Znaleckého posudku č. XXX/XXXX O. M. vyplývalo, že maloletá nemá s otcom kontakt od 06/2022.
V platnosti je neodkladné opatrenie o zákaze priblíženia a kontaktovania matky, aj maloletej zo strany

otca. Vzťah maloletej k jej rodičom je výrazne polarizovaný. Má intenzívny, určujúci vzťah k matke a
jej manželovi, podvedome vníma podobnosť svojich vlastností s matkou. K svojmu biologickému otcovi
má frontálne negatívny, odmietavý vzťah. Matka má odmietavý postoj k stretávaniu sa otca s maloletou.
Vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie, kde matka očakáva obžalobu otca, matka ani neuvažuje o
udržiavaní vzťahu maloletej s jej biologickým otcom. Vzhľadom na súčasnú situáciu, keď je v platnosti

neodkladné opatrenie a prebieha trestné stíhanie, zostáva v najlepšom záujme maloletej jej ponechanie
v osobnej starostlivosti matky. Z odborného hľadiska nie je podľa znalkyne v najlepšom záujme maloletej
zákaz styku s otcom; vzápätí však znalkyňa zdôraznila, že za súčasnej situácie nepripadá do úvahy
žiadnaformastykumaloletejsjejotcom,ajkeďstykmaloletejsotcomjevjejzáujme.Zapredpokladu,že
bude zrušený zákaz priblíženia a kontaktovania maloletej a jej matky a bude skončené trestné konanie,

znalkyňa odporúča ponechať predošlú platnú úpravu styku maloletej s otcom s tým, že matka nebude
prítomnápočaskontaktuotcasmaloletou.Budepotrebnýrodičovskýkurzterapieaporadenstva,pretože
rodičia nie sú schopní a matka navyše nie je ochotná a bez odbornej pomoci ani schopná, harmonizovať
vzájomný rodičovský vzťah. Pri počiatkoch kontaktu maloletej s otcom bude nutná odborná asistencia a
neskôr možno odporučiť, aj vzhľadom na diagnózu otca, ktorý je po viacerých epileptických záchvatoch,

počas kontaktu otca s maloletou prítomnosť otcovej matky. Otcovi maloletej bola stanovená diagnóza
organická afektívna porucha, organický psychosyndróm a organická depresívna porucha. Znalkyňa za
aktuálne najzávažnejšie riziko stretávania sa maloletej s otcom označila zdravotný stav otca vzhľadom
na diagnostikovanú poruchu, pričom reparácia psychických funkcií si vyžiada istý čas a jej výsledok
musí byť odborne posúdený. Ďalším rizikovým faktorom je zistený frontálne negatívny odmietavý vzťah

maloletej k otcovi, fixovaný vo výchovnom prostredí matky. Po skončení trestného konania možno podľa
znalkyne v najlepšom záujme maloletej uvažovať o nariadení výchovného opatrenia obidvom rodičom
— minimálne na pol roka trvajúci intenzívny kurz rodičovskej terapie a poradenstva, kurz zodpovedného
rodičovstva.

7.ZozáverovZnaleckéhoposudkuB.Q.R.,odborpsychológia,odvetvieklinickápsychológiadospelých,
pre žiadateľa Okresné riaditeľstvo PZ Žiar nad Hronom, sp.zn. ORP-0298/1-VYS-ZH-2021, č. 27/2022,
v trestnej veci obvineného G. A. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a) Trestného zákona zo dňa 14.11.2022, okresný súd zistil, že v správaní otca maloletej sa môžu
v emočne vyhranených situáciách objaviť navonok zamerané agresívne prejavy. V bežných situáciách

dobre zvláda svoje agresívne impulzy, v náročných situáciách mu však chýbajú stratégie na zrelú
reguláciu týchto impulzov, ktoré sa preto môžu manifestovať vo forme reaktívnej agresivity. Štruktúra
jeho osobnosti nevylučuje ani prítomnosť inštrumentálnej agresivity. Schopnosť zvládať náročné situácie
je u neho znížená. Zvlášť je pre neho náročné spracovať svoje negatívne emócie a prežívané emočnénapätie môže byť ventilované prekvapivým a neprimeraným spôsobom. Záverom znalec uviedol, že
ak obvinený skutok, ktorý mu je kladený za vinu, spáchal, je prítomné vysoké riziko recidívy sexuálne
násilného správania v budúcnosti, a to najmä bez úspešného absolvovania ochranného sexuologického

liečenia.

8.Okresnýsúduviedol,žejepovinnýskúmaťdôvody,prektorépreferenčnýrodičbránidruhémurodičovi
v styku s dieťaťom, a či takéto konanie nie je v rozpore so záujmom dieťaťa. Pokiaľ však existujú závažné
okolnosti na strane rodiča, ktorému dieťa nie je zverené, súd môže pristúpiť až k úplnému zákazu styku

tohto rodiča s dieťaťom. V danom prípade, podľa okresného súdu existujú závažné okolnosti, ktoré
identifikoval v začatom trestnom stíhaní voči otcovi maloletého dieťaťa pre zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, keďže mal z vykonaného dokazovania
preukázané, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Žiari nad Hronom bolo začaté
trestné stíhanie a otcovi maloletej bolo vznesené obvinenie pre podozrenie zo spáchania tohto skutku,
v ktorej veci bol dňa 10.05.2024 podaný návrh na podanie obžaloby.

Ďalej okresný súd videl dôvody na zákaz styku v súdnom zákaze (uznesením Okresného súdu
Bratislava I č.k. 9C/32/2022-66 zo dňa 04.07.2022) otcovi maloletej písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne kontaktovať matku maloletej, ako aj maloletú, a zároveň
v zákaze približovať sa k matke a maloletej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.
Okresný súd prihliadol na závery znalkyne, ktorá v danom prípade síce odporúčala ponechať predošlú

platnúúpravustykumaloletejsotcomstým,žematkanebudeprítomnápočaskontaktuotcasmaloletou,
ale to až za splnenia predpokladu, že bude zrušený zákaz priblíženia a kontaktovania maloletej a jej
matky a bude skončené trestné konanie.
Za ďalšiu závažnú okolnosť považoval aktuálny zdravotný stav otca maloletej, ktorý bol opakovane
hospitalizovaný pre poruchy vedomia, príčinu ktorých sa jednoznačne nepodarilo zistiť, s následkami

výrazne spomalenej jemnej motoriky, vyčerpanosti, zvýšenej ospalosti, tendenciou k pádu pri stoji
a chôdzi a problémami s pamäťou. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že
otcovi bola stanovená diagnóza organický psychosyndróm, organická depresívna porucha ako stav po
opakovaných epileptických záchvatoch. Je v starostlivosti neurológa s adekvátnou liečbou, pretrváva
u neho úzkostne depresívna nálada, hyposomnia a hypoaktivita. Od 03.01.2023 do 01.01.2024 bol

práceneschopný. Z dôvodu uvedeného zdravotného stavu mu bol dňa 29.06.2023 odobratý vodičský
preukaz. Podľa okresného súdu je síce pravdou, že zástupca otca na pojednávaní verbalizoval, že
otec sa subjektívne zdravotne cíti lepšie a od 01/2024 nemal epileptický záchvat, stále sa však
podrobuje liečbe a pravidelným kontrolám u neurológa, psychológa a psychiatra. Okresný súd dospel
k záveru, že zistený frontálne negatívny, odmietavý vzťah maloletej k otcovi, diagnostikované ochorenia

a nepriaznivý zdravotný stav otca, neukončené trestné konanie voči otcovi a potreba bezpečnosti
dieťaťa boli dostatočným dôvodom pre úplný zákaz styku otca s maloletou, preto návrhu matky vyhovel
a styk otcovi styk s maloletou zakázal a výrokom II. zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k.
9P/11/2020-173 zo dňa 2.6.2024 vo výroku IV..

9. O vyživovacej povinnosti otca okresný súd rozhodol výrokom III. s ohľadom na preukázanú
skutočnosť, že od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného došlo k zmene pomerov,
odôvodňujúcichzmenuvyživovacejpovinnosti.Výškuvýživnéhourčilsohľadomnaodôvodnenépotreby
maloletého dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, zohľadňujúc oprávnenie
dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti aplikoval

tiež princíp potencionality príjmu, vyplývajúci z § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vzhľadom na tieto princípy
mal okresný súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca a zodpovedá odôvodneným potrebám
maloletého dieťaťa, aby otec na jej výživu prispieval v čase od 01.09.2022 do 31.12.2022 vo výške
450,- Eur mesačne, a od času, kedy došlo k zhoršeniu zdravotného stavu otca (01.01.2023), v rovnakej
výške, ako bola upravená v predchádzajúcom rozhodnutí súdu, teda 200,- Eur mesačne Z uvedeného

návrhu matky výrokom III. rozsudku sčasti vyhovel, a preto výrokom IV. rozsudku zmenil rozsudok
Okresného súdu Prievidza č.k. 9P/11/2020-173 zo dňa 2.6.2024 vo výroku II. Z tohto záveru preto
výrokom VI. rozsudku vo zvyšku návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti matky zamietol. Výrokom
VII. rozsudku zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti, ktorým sa domáhal zníženia na
sumu minimálneho zákonného výživného, okresný súd zamietol, keďže mal za to, že je v možnostiach a

schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa vo vyššej výške, a to v súdom určenej výške.

10. S ohľadom na po časovo obmedzené obdobie zvýšenú výšku výživného okresný súd výrokom V.
rozsudku určil sumu zameškaného výživného za obdobie od 01.09.2022 do 31.12.2022 vo výške 1 000,-Eur (4 × 250,- Eur mesačne — nedoplatok za mesiace 09/22, 10/22, 11/22 a 12/22), ktorú otcovi umožnil
splácať v splátkach po 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok.

11. Okresný súd výrokmi VIII. a IX. rozsudku rozhodol o nahradení súhlasu otca so zmenou trvalého
bydliska maloletého dieťaťa a s presťahovaním maloletej z pôvodnej adresy trvalého bydliska, N. XXX/
XX, XXX XX O., na adresu G. XXXXX/X, XXX XX H. – C. B.. Pre svoje rozhodnutie zobral za
východisko ustanovenie § 35 Zákona o rodine a keďže mal z Registra obyvateľov SR preukázané, že
maloletá A. už má nahlásený trvalý pobyt na novej adrese od 05.12.2022, považoval za v najlepšom

záujme maloletého dieťaťa udeliť matke súhlas k trvalému pobytu a súhlas s presťahovaním maloletej
na túto adresu.

12.Vzhľadomnato,ževýrokomI.rozsudkuokresnýsúdzakázalotcovistyksmaloletouvzmyslenávrhu
matky zo dňa 21.09.2022, de facto nahradil výroky II. a IV. uznesenia Okresného súdu Bratislava I č.k.
9C/32/2022-66 zo dňa 04.07.2022, preto výrokom XI. rozsudku s účinnosťou od právoplatnosti výroku

I. zrušil uvedené výroky uznesenia Okresného súdu Bratislava I, keď mal za to, že zákaz styku úplne
konzumuje výrok o zákaze priblíženia sa k maloletej, teda výrok IV. tohto uznesenia.

13.Otrováchúčastníkovkonaniaokresnýsúdrozhodolpodľa§52CMPtak,žežiadenznichnemáprávo
na ich náhradu, keďže nevidel dôvod, pre ktorý by mal pri rozhodovaní použiť moderačné oprávnenie

podľa § 55 CMP.

14. S poukazom na § 55 CMP okresný súd priznal štátu nárok na náhradu trov konania, ktoré mu
vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním v celkovej výške 1 981,44 Eur v plnom rozsahu, a túto
čiastku pomerne rozdelil medzi oboch rodičov v pomere po 50 %, z ktorého dôvodu matke a otcovi uložil

každému samostatne povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza trovy štátu vo výške 990,72
Eur, a to v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

15. Okresný súd uviedol, že ďalšie dokazovanie v zmysle návrhov rodičov a kolízneho opatrovníka s
poukazom na Čl. 6 a Čl.12 CMP nevykonal.

16. Ak matka v podaní zo dňa 17.06.2022 navrhla postúpenie konania na Okresný súd Bratislava I. a pre
prípad, že súd konanie do Bratislavy nepostúpi, zobrala návrh čo do zmeny úpravy práva a povinností
späť, okresný súd konanie v dôsledku tohto späťvzatia nezastavil, pretože návrhu matky na postúpenie
veci na Okresný súd Bratislava I. jednak vyhovel a jednak po vyslovení nesúhlasu s týmto postúpením

a vrátením konania na Okresný súd Prievidza mal za to, že toto konanie možno začať aj bez návrhu a
bolo potrebné v ňom pokračovať (§ 29 ods. 2 CMP)

17. Okresný súd poukázal aj na to, že uznesením zo dňa 30.06.2021 bolo neodkladným opatrením na
čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej obom rodičom uložené výchovné opatrenie podrobovať

sa sociálnemu/inému odbornému poradenstvu, ktoré sa od jeho uloženia riadne realizovalo, a to až do
júna 2022, o čom svedčili početné správy o prebiehajúcom poradenstve prostredníctvom CDR P., C.. Z
dôvodu odsťahovania sa matky s maloletou do H. v júni 2022 následne vznikla objektívna prekážka v
poradenskom procese, ktorá bola následne umocnená uznesením Okresného súdu Bratislava I, ktorým
bolo dňa 04.07.2022 nariadené neodkladné opatrenie a zakázaný styk otca nielen s maloletou, ale aj

s matkou maloletej, a taktiež bolo otcovi zakázané priblížiť sa k obom na vzdialenosť menšiu ako 50
metrov. Vzhľadom na to, že predmetné uznesenie zo dňa 30.06.2021 malo obmedzenú platnosť, nebolo
potrebné ho rušiť rozhodnutím vo veci samej.

18. Proti tomuto rozsudku, a to výrokom I., II., XI., v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého

dieťaťaprostredníctvomprávnehozástupcuzdôvodovpodľa§365ods.1písm.e),f),g),h)CMPapodľa
§ 62 ods. 1 CMP. Poukázal na právo rodiča, ktorému dieťa nie je rozhodnutím súdu zverené do osobnej
starostlivosti, na právo styku s dieťaťom, ktoré vychádza z Čl. 41 ods. 4 Ústavy SR a vyplýva z viacerých
ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa. Poukázal tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva, v ktorej tento opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s

odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, a že dieťa má právo na to, aby dostalo
príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov, okrem prípadu, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby
bolo dočasne stretávanie sa s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné
riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený lenzávažnými a aktuálne existujúcimi okolnosťami na strane dieťaťa. Podľa judikatúry EĽSP je pri skúmaní
dôvodnosti návrhu rodiča na obmedzenie, prípadne zákaz styku dieťaťa s druhým rodičom, nevyhnutné
predovšetkým spoľahlivo odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh podaný. Je potrebné skúmať, či

realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa, alebo či ide iba o predstieraný
stav vyvolaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
Podľa otca okresný súd spoľahlivo neodhalil pravý dôvod, prečo matka podala návrh na zákaz styku.
Súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci, v dôsledku čoho nedokázal rozlíšiť, či realizácia
styku dieťaťa s otcom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa, alebo či ide iba o predstieraný stav zámerne

vyvolaný matkou. Matka si v skutočnosti podaním návrhu na zákaz styku rieši svoju animozitu voči
otcovi, plynúcu z rozpadnutého partnerského vzťahu, nehľadiac na najlepší záujem dieťaťa. Otec ďalej
poukázal na odpovede na otázku 13/ Znaleckého posudku S.XXX/XXXX, vypracovaného znalkyňou O.
B. M., O., ktorá najlepší záujem maloletého dieťaťa videla v stýkaní sa s otcom, na otázku 17/, kde
znalkyňa uviedla, že z psychologického hľadiska nie je v najlepšom záujme maloletej zákaz styku s
otcom, na odpoveď na otázku 9/, v ktorej znalkyňa uviedla, že maloletá vníma otca na podvedomej

úrovni ako neškodného, na skutočnosti uvádzané na strane 117 znaleckého posudku, kde znalkyňa
otca charakterizovala tak, že otec odmieta agresívnosť, silácky štýl jednania, je chápajúci, tolerantný,
pokojný, s nízkou impulzívnosťou. Na strane 108 znaleckého posudku znalkyňa po oboznámení sa s
videonahrávkami zo spoločných aktivít otca s maloletou usúdila, že dieťa na nich pôsobí spokojne, je
veselé, hravé, súťaživé, otec sa správa k dieťaťu primerane ústretovo, pozitívne, povzbudivo, podporne.

Podľa otca znalkyňa nezistila žiadny dôvod vyplývajúci zo vzťahu medzi otcom a dcérou, ktorý by
zakladal nevyhnutnosť vyslovenia zákazu styku. Podľa otca zo znaleckého dokazovania nevyplynulo, že
by si maloletá neželala stretávať sa s otcom, respektíve by sa otca bála. Matka vnucuje dieťaťu vlastné
názoryoosobeotcaajehomatkyaoddieťaťavyžaduje,abytietonázorynavonok(predsúdom,kolíznym
opatrovníkom, znalkyňou a ďalšími subjektmi) prezentovalo. V konaní nebolo ničím preukázané, že by

zákaz styku alebo jeho obmedzenie bolo v záujme maloletého dieťaťa, naopak — je v jeho záujme, aby
nebolo od svojho otca odtrhnuté a aby s otcom udržiavalo pravidelný kontakt.
Otec namietal, že súd prvej inštancie pristúpil k rozhodnutiu o zákaze jeho styku s maloletou bez
toho, aby sa v odôvodnení rozsudku argumentačne vysporiadal s tým, prečo namiesto zákazu styku
neprichádza do úvahy obmedzenie styku. Podľa názoru otca trpí rozsudok v tejto časti vadou nedostatku

riadneho odôvodnenia, následkom čoho je jeho nepreskúmateľnosť, ktorá z pohľadu odvolacích
dôvodov predstavuje nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa strane sporu odníma možnosť uskutočňovať
jej procesné práva v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Zároveň mal za to, že okresný súd rozhodnutie o
zákaze styku otca s maloletou odôvodnil vágne — zisteným frontálne negatívnym, odmietavým vzťahom
maloletej k otcovi, ochoreniami otca a jeho nepriaznivým zdravotným stavom a neukončeným trestným

konaním vedeným voči otcovi, ako aj s tým spojenou otázkou bezpečnosti dieťaťa. Podľa neho ani jeden
z uvedených dôvodov nie je možné akceptovať ako dôvod pre zákaz styku. Znalkyňou konštatovaný
frontálne negatívny, odmietavý vzťah maloletej k otcovi bol nepochybne sformovaný vo výchovnom
prostredí matky, čo bolo konštatované aj v odpovedi na otázku číslo 10 znaleckého posudku, v odpovedi
naotázkučíslo4aimplicitnetovyplývaajzodpovedenaotázkučíslo7znaleckéhoposudku.Poukázalaj

na zistenia detskej psychologičky B. O. zo psychologického vyšetrenia absolvovaného maloletou v roku
2022. Konštatoval nenávisť matky voči jeho osobe a túžbu odstrihnúť ho zo života maloletej dcéry, ktorá
sa prejavuje okrem iného tým, že matka zahadzovala do koša ním zakúpené darčeky pre dcéru (husle,
dáždnik, kolobežku, detské hračky, balóny atď.). Poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov,
a to Krajského súdu Košice, Krajského súdu Banská Bystrica, Krajského súdu Prešov a Krajského

súdu Nitra, z ktorých vyplýva, že samotné odmietanie dieťaťa nemôže byť samo osebe dôvodom na
obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s dieťaťom. Podľa otca, ak mal okresný súd preukázané, že
príčinou odmietania je správanie preferenčného rodiča, mal aj bez návrhu riešiť postoj tohto rodiča, a to
matky a nariadiť jej odborné poradenstvo podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ako aj ju poučiť
o následkoch jej pôsobenia na dieťa a o možných právnych prostriedkoch, ktoré súd môže použiť na

riadne zabezpečenie napĺňania práv dieťaťa, vrátane zmeny zverenia podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine.
Podľa otca ani jeho diagnostikované ochorenie a aktuálny zdravotný stav neodôvodňujú rozhodnutie
o zákaze jeho styku s dcérou. V tejto súvislosti poukázal na záver znaleckého posudku O. B. M., O.,
v odpovedi na otázku 16/, že porovnaním výsledkov vyšetrenia otca zo dňa 13.07.2022 a 15.03.2022
nebola zistená negatívna zmena v jeho intelektových schopnostiach, ani vo väzbách, vzťahoch,

tendenciáchazameranídobudúcnosti.Zároveňpoukázalnapojednávanídňa06.06.2024jehoprávnym
zástupcom konštatované zlepšenie zdravotného stavu otca, keďže od januára 2024 nemal žiadny
epileptický záchvat, a zo správy neurologičky zo dňa 17.06.2024 vyplýva, že záver EEG vyšetrenia otca
je - v norme.Ak okresný súd posúdil ako skutočnosť odôvodňujúcu zákaz jeho styku s dcérou to, že v čase
rozhodnutia bolo voči nemu ako obvinenému vedené trestné konanie, potom nerešpektoval prezumpciu
neviny, čo je jedna z hlavných zásad, na ktorých je založené trestné konanie (§ 4 ods. 4 Trestného

poriadku), ktorá je zakotvená aj v Ústave SR a v medzinárodných ľudskoprávnych dokumentoch.
Poukázal najmä na to, že v trestnom konaní nevystupuje v procesnom postavení poškodenej maloletá
dcéra, ale jej matka. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie neexistovalo žiadne rozhodnutie, ktoré by
vyslovilo jeho vinu a potvrdilo tvrdenia matky o jej údajnom týraní, znásilňovaní či sexuálnom zneužívaní.
V čase vydania rozsudku okresného súdu nebolo možné objektívne predvídať výsledok trestného

konania, a teda nebolo možné vylúčiť možnosť, že otec bude spod obžaloby oslobodený.
Podľa otca je preto rozsudok okresného súdu o vyslovení zákazu jeho styku s maloletým dieťaťom
založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím porušil jeho
základné právo na ochranu pred neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života podľa Čl.
19 ods. 2 v spojení s Čl. 41 ods. 1 Ústavy SR a právo na ochranu rodinného života a starostlivosť o deti v
zmysleČl.10ods.2aČl.32ods.4Listinyzákladnýchprávaslobôd.Vtejtosúvislostipoukázalnaprávny

názor vyslovený v Náleze Ústavného súdu ČR sp.zn. I. ÚS 1079/17 zo dňa 26.07.2017, podľa ktorého
je v záujme dieťaťa vždy zachovanie väzieb s obidvomi rodičmi. V prípade zatiaľ nepreukázaného
rizika násilia je riešením súladným so záujmom dieťaťa umožniť mu s obvineným rodičom asistovaný
styk. Rozhodnutie okresného súdu o jeho zákaze styku s maloletým dieťaťom má podľa otca charakter
prekvapivého rozhodnutia, nakoľko okresný súd rozhodol nielen v rozpore s návrhom otca, ale aj

v rozpore s návrhom zástupcu Okresnej prokuratúry Prievidza, ktorý navrhol styk otca s maloletým
dieťaťom upraviť asistovanou formou, najprv za prítomnosti odbornej asistencie, neskôr v prítomnosti
starej matky maloletého dieťaťa z otcovej strany. Ani kolízny opatrovník nenavrhol styk otca s maloletým
dieťaťom zakázať, iba ho neupravovať. Vyjadril názor, že vydanie rozhodnutia o zákaze jeho styku s
maloletým dieťaťom neočakávala ani samotná matka. Podľa otca je v najlepšom záujme maloletého

dieťaťa, aby bol jeho styk s dcérou upravený vo forme krokovej postupnosti. Navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie v ním napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo
rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmeniť v zmysle petitu odvolacieho návrhu.
K odvolaniu otec pripojil e-mailové podanie zo dňa 02.05.2022, adresované B. O. z ÚPSVaR, v
ktorom ju informuje o priebehu jeho stretnutia s maloletou dcérou dňa 27.04.2022, lekársku správu z

neurologickej ambulancie a e-mailovú komunikáciu právnych zástupcov rodičov maloletého dieťaťa zo
dňa 20.02.2024, z ktorej vyplýva, že vo veci zníženia výživného a úpravy styku matka a jej právna
zástupkyňa videli možnosť dohody.

19. Postupom okresného súdu bolo podaním zo dňa 19.07.2024 odvolanie otca doručené na vyjadrenie

právnej zástupkyni matky, kolíznemu opatrovníkovi a Okresnej prokuratúre Prievidza.

20. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení zo dňa 28.07.2024 (č.l. 2078 spisu) uviedol, že zotrváva
na svojich písomných a ústnych vyjadreniach, pričom znalecký posudok vypracovaný v trestnom konaní
považuje za jeden z dôležitých dôkazov v rozhodovaní vo veci starostlivosti o maloletú. V prípade, ak by

súd rozhodoval o úprave styku otca s maloletou, javí sa ako potrebné najskôr obnoviť samotný kontakt
otca s maloletou za prítomnosti odborníkov.

21. Okresná prokuratúra Prievidza vo vyjadrení k odvolaniu otca v podaní zo dňa 30.07.2024 (č.l. 2079
spisu) uviedla, že napadnutý rozsudok okresného súdu považuje v celom rozsahu za zákonný a vecne

správny a navrhuje ho v napadnutých častiach potvrdiť.

22. Matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu otca zo dňa 02.09.2024
uviedla, že obsahom odvolania sú opakované tvrdenia, s ktorými sa už skutkovo a právne vysporiadal
súd prvej inštancie. Ohradila sa voči vyjadreniam otca ohľadom jeho tvrdenej snahy matky navodiť

u maloletej stav nenávisti a animozity voči otcovi, cieľom ktorých je podľa matky dosiahnuť zmenu
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Podľa matky celý priebeh konania na súde prvej inštancie, vrátane
listín preukazujúcich nespôsobilosť na strane otca (zdravotné dôvody), bez ďalšieho zakladá správnosť
rozhodnutia konajúceho súdu o zákaze styku otca s maloletou dcérou. Poukázala na niektoré
skutočnosti preukázané v konaní pred súdom prvej inštancie, a to na začatie trestného stíhania voči

otcovi maloletého dieťaťa uznesením ORPZ v Žiari nad Hronom zo dňa 15.10.2021 ČVS: ORP-298/1-
VYS-ZH-2021 pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby - maloletej A., podľa § 208 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona, vznesenie obvinenia otcovi maloletého dieťaťa za zločin týrania blízkej a zverenej
osoby, ako aj za zločin znásilnenia a zločin sexuálneho násilia, a na podanie obžaloby v predmetnejveci dňa 19.06.2024. Poukázala tiež na to, že dôvodom na zákaz styku môže byť aj potenciálna ujma
na fyzickom zdraví dieťaťa, na psychickom zdraví dieťaťa, ako aj ujma v inej než zdravotnej oblasti.
Podľa matky bola naplnená hmotnoprávna podmienka pre vydanie rozhodnutia o zákaze styku, a toto

rozhodnutie je v záujme maloletého dieťaťa. Bolo preukázané, že styk otca s maloletým dieťaťom
ohrozuje jeho zdravý fyzický a najmä psychický vývoj. Konštatovala povinnosť zohľadňovať záujem
dieťaťa pri akýchkoľvek postupoch, vyplývajúcu z Čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa, ako
aj povinnosť zabezpečiť dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho a chrániť ho pred
všetkýmiformamizléhozaobchádzaniazostranyrodičovaleboosôbzodpovednýchzajehovýchovu(Čl.

19 bod 1 Dohovoru). Poukázala tiež na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý
vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že Čl. 8 Dohovoru v žiadnom prípade neoprávňuje rodiča žiadať
také opatrenia, ktoré by poškodzovali zdravý vývin dieťaťa. Podľa názoru vyjadreného v rozhodnutí Kapr
proti Českej republike z 28.03.2026, pokiaľ dieťa styk s rodičom odmieta a toto odmietanie nemožno
pripísať manipulácii a ovplyvňovaniu zo strany povinného rodiča, je použitie donucovacích prostriedkov
skôr kontraproduktívne, predovšetkým z dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi

dieťaťom a neempatickým rodičom. Podľa matky sa otec počas styku vôbec nepokúša venovať dieťaťu,
naopak, tento čas využíva na očierňovanie matky a vytváranie konfliktných situácií. Trávi s dieťaťom
čas pasívne a nezmysluplne a nenapĺňa potreby a túžby dieťaťa. Výsledkom tohto jeho postoja je, že
sa s ním dieťa necíti bezpečne a otca sa bojí. Podľa matky sa otec sám vlastným správaním z výkonu
práva styku diskvalifikuje. V tejto súvislosti zároveň poukázala na závery vyjadrené v Náleze Ústavného

súdu ČR sp. zn. II. ÚS 3489/15.
Ďalej poukázala na závery vyplývajúce zo Znaleckého posudku č. 14/2023, vypracovaného znalkyňou
B. T. K. I., ktorým bola otcovi diagnostikovaná sexuálna deviácia označená ako BDSM (bondage,
dominancia, submisivita, sadizmus, masochizmus), ktorá podľa matky môže mať negatívny vplyv na
priebeh styku s maloletou, nakoľko je maloletá ženského pohlavia a je vo vývoji. Znalkyňa o sexuálnej

deviácii otca uviedla, že nie je jasné, či si ju otec uvedomuje. Zo záverov znaleckého posudku tiež
vyplýva, že ovládacie schopnosti otca sú vplyvom tejto sexuálnej deviácie podstatne znížené, a to
až do polovice. Poukázala tiež na závery Znaleckého posudku č. 27/2022 (na strane 79), že sa v
správaní otca môžu v emočne vyhranených situáciách objaviť navonok zamerané agresívne prejavy,
že v náročných situáciách otcovi chýbajú stratégie na zrelú reguláciu jeho agresívnych impulzov, ktoré

sa preto môžu manifestovať vo forme reaktívnej agresivity, a že štruktúra osobnosti otca nevylučuje
prítomnosť inštrumentálnej agresivity. Schopnosť otca zvládať náročné situácie je znížená; pri prežívaní
stresu sa uňho aktivuje infantilná túžba, čo najskôr uspokojiť vlastné túžby a potreby, otec málo pracuje s
emóciami a zvlášť je pre neho náročné spracovať negatívne emócie, pričom prežívané emočné napätie
môže byť ventilované neprimeraným spôsobom. Podľa matky otec maloletej dlhodobo trpí psychickými

poruchami, o ktorých v konaní sám doložil lekárske potvrdenia.
Uviedla, že Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí zo dňa 05.07.2024 potvrdil uznesenie (bývalého)
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.05.2023 č.k. 9C/32/2022-409, ktorým zamietol návrh žalovaného
(otca) na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia, ktorým bolo otcovi zakázané sa k nej a k
maloletej priblížiť a akokoľvek ich kontaktovať. Podľa matky sa otec tohto dopúšťa tak v súdnom, ako

aj v súkromnom a rodinnom živote, čím sa u nej, aj u maloletej dcéry opakovane obnovuje a pripomína
trauma z obdobia, počas ktorého sa mal otec dopúšťať trestnej činnosti, pre ktorú je voči nemu vedené
trestné stíhanie. Uviedla konkrétne okolnosti, o ktorých otec nemal mať odkiaľ vedomosť, a predsa
sú mu známe (napr. úmrtie psa matky, živnosť matky v Rakúsku). Vyslovila podozrenie na existenciu
rizika únosu maloletej otcom, ktorý sa v minulosti zbavil všetkého majetku na Slovensku a pravidelne

navštevuje krajiny ako Paraguaj, kde čaká na udelenie rezidencie. Pred dôležitým súdnym konaním otec
podľa vyjadrenia matky vždy stupňuje intenzitu svojho nátlaku na ňu a na maloletú dcéru, v dôsledku
čoho obe pociťujú odôvodnený strach a obavy z jeho osoby. Matka sa spolu s maloletou a s rodinou
v poslednom období zdržiava v Rakúsku a z uvedených dôvodov — ako aj pre obavy z únosu dcéry
— požiadala o rovnaký zákaz priblíženia, ktorému rakúsky súd v Neusiedl am See vyhovel. Mala za

to, že súd prvej inštancie postupoval v konaní správne, riadne sa vysporiadal s dôkazmi predkladanými
v konaní obidvomi stranami, so skutkovým stavom a vydal správne a zákonné rozhodnutie. Navrhla
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a matke priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.
K vyjadreniu pripojila obžalobu Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom zo dňa 19.06.2024 vznesenú

voči osobe otca zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, zločinu znásilnenia a zločinu
sexuálneho násilia; upovedomenie o hlavnom pojednávaní; podanie zo dňa 28.08. 2024, ktorým matka
prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v trestnom konaní navrhuje vykonanie dôkazov; e-
mailovú komunikáciu otca maloletého dieťaťa s B. R. zo dňa 25.05.2024 a zo dňa 09.08.2024; uznesenieKrajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/72/2024-642 zo dňa 05.06.2024; rozhodnutie súdu v Neusiedl am
See, zn. 14C/16/24h–9 zo dňa 06.06.2024 v nemeckom jazyku (bez prekladu do slovenského jazyka);
Správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza zo dňa 04.09.2024 a Správu Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 02.09.2024.

23. Dňa 19.09.2024 matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne predložila Znalecký posudok
č. 5/2024, vypracovaný znalkyňou O. F. R., O., znalkyňou v odbore psychológia, odvetvie klinická
psychológia detí a poradenská psychológia.

24. Postupom okresného súdu boli podaniami zo dňa 19.07.2024 a 09.09.2024 vyjadrenia kolízneho
opatrovníka, Okresnej prokuratúry Prievidza a matky maloletého dieťaťa k odvolaniu otca doručené
právnemu zástupcovi otca maloletého dieťaťa s možnosťou vyjadriť sa k nim v stanovenej lehote.
Vyjadrenie matky k odvolaniu otca bolo rovnako doručené kolíznemu opatrovníkovi a Okresnej
prokuratúre Prievidza.

25. Otec vo vyjadrení k stanovisku Okresnej prokuratúry Prievidza (podanie zo dňa 05.09.2024
na č.l. 2127 spisu) zotrval na všetkých argumentoch a stanoviskách, ktoré prezentoval v odvolaní.
Zároveň uviedol, že obsah vyjadrenia Okresnej prokuratúry Prievidza k jeho odvolaniu je pre neho
prekvapivý, vzhľadom na záverečný návrh zástupcu okresnej prokuratúry prezentovaný na pojednávaní

dňa 06.06.2024, v ktorom bol vyslovený názor, že je namieste upraviť styk otca s maloletým dieťaťom a
nezakázať ho, pričom je potrebné, aby sa otec s maloletou stýkal iba v prítomnosti odbornej asistencie,
napr. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska maloletej, prípadne neskôr v prítomnosti
matky otca. Pokiaľ Okresná prokuratúra Prievidza diametrálne zmenila svoj naposledy prezentovaný
postoj, bolo by podľa názoru otca dôvodné a žiaduce, aby túto zmenu odôvodnila.

26. Otec vo o vyjadrení k vyjadreniu matky, v podaní zo dňa 01.10.2024, zotrval na argumentoch a
stanoviskách, ktoré prezentoval v odvolaní. Poprel pravdivosť tvrdení matky, že do súdnych konaní
neustále dopĺňa informácie z jej súkromného života, ktoré sú ťažko dohľadateľné alebo vôbec nie sú
dostupné. Uviedol, že informáciu o úmrtí psa matky sa dozvedel z listín nachádzajúcich sa v súdnom

spise sp.zn. 18P/43/2022, konkrétne zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo
dňa 13.03.2024. Pokiaľ ide o Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 3489/15, na ktorý matka vo
svojom vyjadrení poukazuje, tak názor z neho plynúci by bol podľa otca aplikovateľný na prípad,
keby odmietavý postoj dieťaťa k stretávaniu s rodičom nebol vyvolaný správaním alebo úmyselným
ovplyvňovaním dieťaťa druhým rodičom. O takýto prípad však v danej veci podľa otca nejde. Zopakoval,

že v danom prípade odmietanie dieťaťa nemôže byť dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku,
práve naopak, súd musí zvážiť širší záujem dieťaťa a urobiť všetky kroky smerujúce k tomu, aby sa
vzťah medzi otcom a dieťaťom obnovil. K informácii zo strany matky, že Okresný súd v Neusiedl am
See vydal rozhodnutie o zákaze priblíženia otca k nej a k maloletej dcére, uviedol, že súd pri jeho
vydaní vychádzal z jednostranných tvrdení matky. Toto rozhodnutie (predbežné opatrenie) včas napadol

opravným prostriedkom, a preto ešte nie je právoplatné. Poukázal na skutočnosť vyplývajúcu z konania
vedeného pred rakúskym súdom v Neusiedl am See, že matka a maloletá A. majú od leta 2023 bydlisko
na adrese XXXX N., o ktorej skutočnosti matka otca maloletej neinformovala. Preto žiadal súd, resp.
kolízneho opatrovníka, aby v tejto veci vykonali bezodkladné šetrenie, prípadne aby súd sám začal
konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých a zjednal nápravu tohto nezákonného stavu. Poprel

tvrdenia matky, že pravidelne navštevuje krajiny ako Paraguaj, kde čaká na rezidenciu. V minulosti mal
záujem podnikať v Dominikánskej republike, čo vyhodnocoval v roku 2021, pričom od tohto zámeru
následne upustil a od roku 2021 sa pevne rozhodol ostať natrvalo žiť na Slovensku. Konštatoval,
že si matka voči nemu riadne neplní informačnú povinnosť, ktorá jej bola uložená právoplatným a
vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn. 4P/49/2022-373 zo dňa 01.06.2023, z

ktorého dôvodu podal návrh na výkon tohto rozhodnutia. Iba zo Správy kolízneho opatrovníka zo dňa
04.09.2024 sa dozvedel, že matka v septembri 2024 prihlásila maloletú do základnej školy v Rakúsku,
o čom ho neinformovala a nepožiadala o súhlas v súlade s § 35 Zákona o rodine. Otec nedisponuje
informáciou o názve ani o sídle školského zariadenia, ktoré dcéra navštevuje. Vo vzťahu k tvrdeniu
matky, že dlhodobo trpí psychickými poruchami, predložil Lekárske potvrdenie zo dňa 18.07.2024,

vystavené psychiatrom B. O. O., v ktorom sa konštatuje, že jeho stav je plne stabilizovaný, v jeho
správaní sa neprejavujú známky agresivity, ani nie sú zaznamenané iné poruchy správania. Vo vzťahu k
matkou predloženému znaleckému posudku O. F. R., O., č. 5/2024 zo dňa 15.07.2024 uviedol, že obsah
tohto posudku potvrdzuje tvrdenia otca o negatívnom ovplyvňovaní maloletej zo strany matky. Zároveňpoukázal na odpoveď znalkyne na otázku číslo 6, z ktorej vyplýva, že u maloletej nebola zistená zvýšená
symptomatika depresie, úzkosti, disociácie, ani prejavy sexuálneho stresu a obáv a jej prežívanie
je bez známok symptómov posttraumatického stresu, ktorú pasáž považuje za najrelevantnejšiu pre

rozhodnutie v danej veci. K vyjadreniu pripojil potvrdenie B. O. zo dňa 18.07.2024.

27. Postupom Okresného súdu Prievidza bolo podaním zo dňa 01.10.2024 vyjadrenie otca zaslané
právnej zástupkyni matky maloletého dieťaťa, kolíznemu opatrovníkovi a Okresnej prokuratúre Prievidza
s možnosťou vyjadriť sa k nemu, ktorú však Okresná prokuratúra Prievidza nevyužila.

28. Matka maloletého dieťaťa v podaní zo dňa 08.10.2024 uviedla, že skutočnosti vyplývajúce
z doložených znaleckých posudkov, ktoré boli vyhotovené na účely trestného konania, potvrdzujú
dôvodnosť záveru o zákaze styku otca s maloletou. Namietla vierohodnosť vyjadrenia psychiatra v
potvrdenídoručenomotcom,nakoľkosapodľanejnemôževyjadrovaťkprávnymotázkam,avovšetkých
ďalších skutočnostiach zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

29. Duplika matky bola podaním Okresného súdu Prievidza zo dňa 18.10.2024 zaslaná na vedomie
právnemu zástupcovi otca maloletého dieťaťa, kolíznemu opatrovníkovi a Okresnej prokuratúre
Prievidza (č. l. 2178).

30. Kolízny opatrovník k doručenému podaniu otca zaslal listiny dokumentujúce aj e-mailovú
komunikáciu otca s úradom a odpovede úradu práce na e-mailové žiadosti otca s prílohami (č.l. 2169
– 2177).

31. Podaním, doručeným dňa 31.10.2024, otec doplnil svoju odvolaciu argumentáciu a predložil

oznámenie vyšetrovateľky v trestnej veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, vedenej na OR PZ v
Žiari nad Hronom pod ČVS: ORP-187/1-VYS-ZH-2023, z ktorého vyplýva, že vo vzťahu k poškodenej
maloletej A. A. otec už nie je podozrivou osobou v zmysle § 33b ods. 1 Trestného poriadku. Tým sa podľa
otca definitívne a s konečnou platnosťou potvrdili jeho tvrdenia, že voči maloletej A. sa nikdy nesprával
spôsobom opísaným matkou, a že neexistuje žiadny dôvod vyplývajúci zo vzťahu medzi ním a maloletou

dcérou, ktorý by zakladal nevyhnutnosť zákazu styku.

32. Predmetné podanie bolo postupom Okresného súdu Prievidza, a to podaním zo dňa 04.11.2024,
doručenéprávnejzástupkynimatkymaloletéhodieťaťa,kolíznemuopatrovníkoviaOkresnejprokuratúre
Prievidza.

33. K tomuto podaniu sa matka maloletého dieťaťa vyjadrila podaním zo dňa 12.11.2024 tak, že voči
uzneseniuozastaveníkonaniapodalaakozákonnázástupkyňamaloletéhodieťaťaopravnýprostriedok,
sťažnosť,apretoniejemožnékonštatovaťprávoplatnéskončenievecianaotcomuvádzanéskutočnosti
nie je možné prihliadať.

34. Podaním zo dňa 04.06.2025 otec maloletého dieťaťa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
doplnil odvolaciu argumentáciu v tom, že pokiaľ matka uvádzala, že mu bolo rozhodnutím o predbežnom
opatrení Okresného súdu v Neusiedl am See zakázané priblížiť sa k matke maloletého dieťaťa a k
maloletému dieťaťu na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, tak následne, uznesením sp.zn. 9C 33/24x–

68 zo dňa 24.03.2025, vydaným na základe odvolania otca, tento súd zrušil predmetné predbežné
opatrenie. Poukázal na niektoré zistenia Okresného súdu Neusiedl am See, uvedené v odôvodnení
zrušujúceho rozhodnutia, konkrétne na zhodnotenie, že výpovede matky obsahovali závažné obsahové
rozpory, zjavné nepravdy a účelové dopĺňanie (modifikovanie) výpovedí. Uvedené podľa neho podporuje
argumentáciu, ktorú prezentoval počas celého konania pred súdom prvej inštancie, že matka pred

súdom uvádzala vyfabulované tvrdenia o svojom údajnom týraní, znásilňovaní či sexuálnom zneužívaní.
Podľa otca má výslovné konštatovanie rakúskeho súdu význam pri hodnotení vierohodnosti matky aj
v predmetnom konaní, a preto žiadal, aby bolo zohľadnené v prospech jeho odvolacích dôvodov. K
vyjadreniu pripojil uznesenie Okresného súdu v Neusiedl am See vrátane jeho úradného prekladu.

35. Do rozhodnutia odvolacieho súdu ďalšie podania účastníkov, respektíve ich zástupcov,
nenasledovali.36. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP),
prejednal vec na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to
otcom maloletého dieťaťa a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1

CSP a contrario, za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I.
a v súvisiacich výrokoch II., XI., v spojení so závislým výrokom X. o trovách prvoinštančného konania
a výrokmi XII., XIII. a XIV. o trovách štátu a o povinnosti matky a otca nahradiť trovy konania štátu podľa
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP zrušil podľa § 391 ods. 1 CSP v
spojení s § 2 ods. 1 CMP a v tejto časti vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3: 0.

37. V priebehu odvolacieho konania bolo do spisového materiálu doručené podanie Krajskej prokuratúry
v Trenčíne, so sídlom U. XXXX/X, XXX XX A., zo dňa 13.12.2024 (č.l. 2200 spisu), ktorým
oznámila prebratie vstupu do odvolacieho konania, z ktorého dôvodu žiada, aby s vecou súvisiace
písomnosti a rozhodnutia boli zasielané priamo Krajskej prokuratúre v Trenčíne.

Na základe tohto podania v súlade s ust. § 13 ods. 1 CMP v spojení so zákonom č. 153/2001 Z.z.
o prokuratúre došlo k vstupu Krajskej prokuratúry v Trenčíne do konania v štádiu odvolacieho konania,
o ktorom súd nevydáva žiadne rozhodnutie a uvedené bolo vyjadrené v záhlavovej časti rozsudku
krajského súdu.

38. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu matky na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností, a to na zmenu úpravy styku otca s maloletou A. A., neskôr na zákaz
styku, o návrhu otca na zmenu styku s maloletým dieťaťom, o návrhu matky na zvýšenie a o návrhu otca
na zníženie vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu a o návrhu matky na nahradenie súhlasu
otca so zmenou trvalého bydliska maloletého dieťaťa a s presťahovaním maloletej, o styku otca s

maloletou.

39. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo
odvolanie podané otcom maloletého dieťaťa proti rozsudku okresného súdu, ktorým bol upravený výkon
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

40. Otec podaným odvolaním napadol výrok I. rozsudku, ktorým bol styk otca s maloletou zakázaný
a v súvisiace výroky II. a XI., ktorými bol zmenený rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k.
9P/11/2020-173 zo dňa 2.6.2024 vo výroku IV. a boli zrušené výroky II. a IV. uznesenia Okresného súdu
Bratislava I č.k. 9 C/32/2022-66 zo dňa 04.07.2022. Podstatou odvolania bola námietka nedostatočného

odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a nesprávneho právneho posúdenia existencie dôvodov pre
zákaz styku otca s maloletým dieťaťom.

41. Odvolaním otca neboli napadnuté výroky III. až IX. rozsudku okresného súdu o výživnom,
zameškanom výživnom a výroky s nimi súvisiace, ako ani výroky o nahradení súhlasu otca so zmenou

trvalého bydliska maloletého dieťaťa a jeho presťahovaním, vo vzťahu ku ktorým ani odvolací súd
nezistil ich vecnú nesprávnosť, a preto v týchto výrokových častiach zostal rozsudok okresného súdu
nedotknutý.

42.Podstatouodvolaniaotcabolanámietkanedostatočnéhoodôvodneniarozsudkusúduprvejinštancie

a nesprávneho právneho posúdenia existencie dôvodov pre zákaz styku otca s maloletým dieťaťom.

43. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

44. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.45. Podľa Čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj ,,Ústava SR“) starostlivosť o deti a ich
výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno
obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe

zákona.

46. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

47. Podľa Čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má
od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich
rodičov a právo na ich starostlivosť.

48. Podľa Čl. 9 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,

zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady
na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také
oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom
prípade, napríklad, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú
oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.

49. Podľa Čl. 16 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému
zasahovaniu do svojho súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie ani nezákonným
útokom na svoju česť a povesť.

50. Podľa Čl. 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má
právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

51. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňuje najmä
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,

i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

52.ZjudikatúryEurópskehosúdupreľudsképráva,akoajÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyvyplýva,
že súčasťou základného práva na spravodlivé konanie podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

a Čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré zrozumiteľným a jasným spôsobom poskytuje odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, ktoré súvisia s predmetom súdnej ochrany (Nálezy
Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 383/06 z 20. marca 2007, sp.zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, II.
ÚS 866/2014 z 20. augusta 2015, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 238/2008 z 30.

novembra 2009). Judikatúra Ústavného súdu SR, ktorá reflektuje aj rozhodovaciu činnosť Európskeho
súdu pre ľudské práva, síce nevyžaduje, aby súdy reagovali na každý argument účastníkov konania,
najmä nie na tie, ktoré sú z pohľadu rozhodovania právne nevýznamné. Ak však ide o argumenty, ktoré
majúrozhodujúcivýznam,súdjepovinnýposkytnúťknimkonkrétnuavecnúodpoveď(napr.rozhodnutia
ESĽP: Ruiz Torija v. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303–A, § 29; Hiro Balani v. Španielsko,

séria A, č. 303–B; Georgiadis v. Grécko z 29. mája 1997; Higgins v. Francúzsko z 19. februára 1998).
Ústavný súd vo svojej judikatúre zároveň zdôraznil, že súd musí v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať
na jeho celkovú presvedčivosť, teda, aby zvolené skutkové i právne východiská, ako aj závery, ku ktorým
dospeje, boli racionálne, spravodlivé a pre odbornú aj laickú verejnosť prijateľné. Odôvodnenie musí
obsahovať dostatočné množstvo argumentov, ktoré sú uvedené zrozumiteľným spôsobom. Nedostatky

v odôvodnení môžu založiť vadu spočívajúcu v nepreskúmateľnosti rozhodnutia (Nález Ústavného súdu
SR sp.zn. I. ÚS 114/08 z 12. júna 2008). Nedeliteľnou súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu je aj požiadavka, aby sa všeobecný súd v konaní zrozumiteľne a právne korektným spôsobom
vysporiadal nielen so skutkovými okolnosťami prípadu, ale aj so svojimi vlastnými právnymi závermi,ktoré viedli ku konkrétnemu rozhodnutiu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžo/81/2016 z 23.
augusta 2017). Ústavný súd SR v odseku 8. Nálezu sp.zn. I. ÚS 33/2012 – 25 v tejto súvislosti uvádza:
„Princípprávanaspravodlivýproceszodpovedápovinnostivšeobecnýchsúdovsvojerozhodnutieriadne

odôvodniť, pričom sa musia vysporiadať so všetkými relevantnými námietkami uplatnenými účastníkmi
konania, a to z spôsobom zodpovedajúcim miere ich závažnosti. Ak tak všeobecný súd neurobí, založí
tým nepreskúmateľnosť ním vydaného rozhodnutia, a spravidla tak aj jeho protiústavnosť.“ ,,Podobne
ako v skutkovej oblasti, aj v oblasti nedostatočne vyloženej a zdôvodnenej právnej argumentácie
(subsumpcia skutkového stavu pod zvolené právne normy) nastávajú obdobne následky vedúce k

neúplnosti a hlavne nepresvedčivosť rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s požadovaným účelom
súdneho rozhodnutia, ale tiež aj so zásadami spravodlivého procesu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru“.

53. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že vzťah medzi rodičom a
dieťaťom je základným prvkom rodinného života. Podľa Čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky
majú rodičia právo na výchovu a starostlivosť o svoje deti, pričom deti majú zodpovedajúce právo na

rodičovskú výchovu a starostlivosť. Obmedzenie týchto práv, ako aj odlúčenie maloletého dieťaťa od
rodičov proti ich vôli, je prípustné výlučne na základe zákona a rozhodnutím príslušného súdu. Právo
na kontakt s maloletým dieťaťom je významným faktorom jeho zdravého psychického i sociálneho
vývinu, a zároveň neoddeliteľnou súčasťou rodičovských práv i práv dieťaťa, ako to vyplýva aj zo
Zákona o rodine. Rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, nestráca rozchodom

rodičovrodičovsképrávaapovinnosti.Úplnéznemožneniekontaktudieťaťastýmtorodičompredstavuje
závažný zásah do základných práv oboch – rodiča aj dieťaťa, čím sa znemožňuje realizácia rodičovskej
zodpovednosti a zároveň sa dieťaťu odníma možnosť poznať a budovať vzťah so svojím rodičom.
Takýto zásah je prípustný len výnimočne a výlučne z dôvodu ochrany najlepšieho záujmu dieťaťa.
Medzi také dôvody môžu patriť napríklad preukázané týranie dieťaťa, iné závažné násilné konanie

zo strany rodiča, sexuálne zneužívanie, alebo iné vážne okolnosti, ktoré vedú k dôvodnej obave, že
kontakt s rodičom by mohol vážne ohroziť priaznivý psychický alebo fyzický vývoj dieťaťa. Ak však takéto
skutočnosti absentujú a nie je dôvod na pozastavenie výkonu rodičovskej zodpovednosti, neexistuje
zákonný ani ústavný dôvod na zákaz či neprimerané obmedzenie styku rodiča s maloletým dieťaťom
(len primerane Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. III. ÚS 125/98 z 24. septembra 1998). Štátne orgány sú

povinné hľadať rovnováhu medzi právami rodičov a právami dieťaťa, pričom prvoradým kritériom musí
byť vždy najlepší záujem dieťaťa. Negatívne vzťahy medzi rodičmi alebo ich neochota spolupracovať
nezbavujúpríslušnéorgánypovinnostiprijaťvšetkyrozumnéavhodnéopatrenia,ktorémožnozadaných
okolností oprávnene očakávať s cieľom podporiť a chrániť rodinné väzby — avšak výlučne vtedy, ak je
ich realizácia v súlade s najlepším záujmom dieťaťa (napr. stretnutia za účasti psychológa, asistovaný

kontakt v špecializovanom zariadení a pod.) ( primerane rozsudok ESĽP vo veci Reslová proti Českej
republike z 18. júla 2006, § 56; Pedovič proti Českej republike, rozsudok z 18. júla 2006, § 115; Nález
Ústavného súdu ČR sp.zn. III. ÚS 438/05 z 13. decembra 2006).

54. Vzhľadom na vyššie uvedené procesné a hmotnoprávne východiská, vyplývajúce z citovaných

zákonných ustanovení, medzinárodných dohovorov a ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych
autorít, od ktorej odvolací súd nemá dôvod sa odchýliť, dospel odvolací súd po preskúmaní rozsudku
okresného súdu v napadnutom výroku I. a súvisiacich výrokoch II. a XI. k záveru, že tento v
odvolaním napadnutej časti neobsahuje dostatočne zrozumiteľné a presvedčivé odôvodnenie, ktorým
by okresný súd vysvetlil, aké úvahy ho viedli k právnemu posúdeniu zisteného skutočného stavu veci.

Argumentácia okresného súdu musí byť jasná, vecná a konkrétna (uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 10Sžo/81/2016 z 23. augusta 2017). V časti odôvodnenia rozsudku okresného súdu viažucemu
sa k výroku I. o zákaze styku otca s maloletou, je právna argumentácia (odsek 63. odôvodnenia)
obmedzená na reprodukciu všeobecných právnych princípov a východísk týkajúcich sa rodičovských
práv a podmienok na vyslovenie zákazu styku, na citáciu zákonných ustanovení a rekapituláciu

skutkových zistení. Chýba však podstatná časť právnej analýzy, a to subsumpcia právnej normy na
zistený skutkový stav, t.j. aplikácia právnych východísk na konkrétne okolnosti tohto prípadu. Odvolací
súd konštatuje, že v odôvodnení viažucemu sa k napadnutej časti absentuje jasný myšlienkový proces,
ktorým by okresný súd vysvetlil, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel k svojim právnym záverom.
Právne posúdenie preto v tejto časti nepôsobí presvedčivo, nie je dostatočne konkrétne a neodpovedá

na všetky relevantné právne a skutkové otázky, ktoré sú nevyhnutné na overenie zákonnosti a ústavnosti
napadnutého rozhodnutia.55. Podľa odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti považoval okresný súd za
závažné okolnosti odôvodňujúce rozhodnutie o zákaze styku otca s maloletým dieťaťom nasledujúce
skutočnosti, a to frontálne negatívny a odmietavý vzťah maloletej k otcovi, diagnostikované ochorenia a

nepriaznivý zdravotný stav otca, ako aj prebiehajúce, dosiaľ neukončené trestné stíhanie voči otcovi a
potrebu ochrany bezpečnosti maloletého dieťaťa. Z uvedeného však nie je zrejmé, akým spôsobom tieto
okolnosti odôvodňujú potrebu vyslovenia zákazu styku otca s maloletým dieťaťom, a to ani vo svetle
vyššie uvedených princípov, ktorými sa má súd pri rozhodovaní o úprave styku riadiť. Odôvodnenie
postráda analýzu toho, ako uvedené skutočnosti konkretizujú hrozbu takej intenzity, ktorá odôvodňuje

tak výnimočný zásah do rodičovských práv, akou je forma úplného zákazu styku.

56. Jedným z dôvodov, ktorý má podľa okresného súdu odôvodňovať potrebu zákazu styku, je
skutočnosť,ževočiotcoviprebiehatrestnéstíhanieprezločintýraniablízkejazverenejosobyvsúvislosti
s konaním voči poškodenej B. C. E., F., matke maloletého dieťaťa. Z odôvodnenia rozsudku viažucemu
sa k výroku I. však nie je zrejmé, aký vplyv má mať toto trestné stíhanie na styk otca s maloletým

dieťaťom, a prečo má predstavovať dôvod pre jeho zákaz. Aj za predpokladu, že by sa preukázalo,
že otec sa voči matke dopustil určitého násilného konania, tak v odôvodnení napadnutého rozsudku
absentujedostatočnévysvetleniedopadutohto(prípadného)preukázania,nadôvodnosťpotrebyzákazu
styku otca s maloletou.

57. Podstatným je aj to, že ak okresný súd založil rozhodnutie o zákaze styku len na prebiehajúcom
a ešte neukončenom trestnom stíhaní (a nie na konkrétnom správaní otca vo vzťahu k maloletému
dieťaťu), tak nepostupoval v súlade so zásadou prezumpcie neviny, na čo otec oprávnene poukázal
vo svojom odvolaní. Ak okresný súd v odseku 63. odôvodnenia uvádza potrebu ochrany bezpečnosti
dieťaťa, tak dostatočne nevysvetlil, aký vplyv má mať neprávoplatne skončené trestné konanie vedené

voči otcovi (vo veci týkajúcej sa matky) na bezpečnosť samotného maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti
odvolací súd primerane uvádza, že aj v prípade trestného konania pre skutok násilnej povahy, ktorého
sa mal rodič dopustiť na samotnom maloletom dieťati, Ústavný súd Českej republiky v odseku 27.
odôvodnenia Nálezu sp.zn. II. ÚS 1079/17 z 26.júla 2017 uviedol, že pokiaľ indície o závadnom správaní
rodiča nie sú, vzhľadom na doterajšie výsledky dokazovania, natoľko vážne, aby odôvodňovali úplný

zákaz styku, potom najlepší záujem dieťaťa má viesť opatrovnícky súd k umožneniu aspoň asistovaného
styku. Takáto forma kontaktu umožňuje udržiavať vzťah medzi rodičom a dieťaťom a zároveň slúži ako
nástroj na neutralizovanie prípadného negatívneho pôsobenia druhého rodiča na ich vzájomný vzťah.

58. Okresný súd rozhodnutie o zákaze styku oprel aj o niektoré závery vyplývajúce zo Znaleckého

posudku č. 27/2022 B. Q. R., znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých,
vypracovaného v trestnom konaní, poukazujúce na zníženú schopnosť otca zvládať náročné situácie
a na štruktúru osobnosti, ktorá nevylučuje prítomnosť agresivity, a to najmä v emočne vyhradených
situáciách, v ktorých mu chýbajú stratégie na zrelú reguláciu svojich agresívnych impulzov. Predmetný
posudok bol však vypracovaný ako jeden z podporných dôkazov pre účely trestného konania (ako

poškodená je matka), v rámci ktorého sa dokazujú a posudzujú odlišné skutočnosti, a preto, ak okresný
súd zákaz styku otca s maloletým dieťaťom neodôvodnil okolnosťami spočívajúcimi v konkrétnom
negatívnom správaní otca a jeho konkrétnom negatívnom vplyve na maloleté dieťa, nie je možné len
s poukazom na závery predmetného znaleckého posudku, týkajúce sa osobnosti otca, bez ďalšieho
vyvodiť nevyhnutnosť zákazu styku otca s maloletou.

59. Pokiaľ okresný súd odôvodnil potrebu zákazu styku aj závermi Znaleckého posudku č. 114/2021,
vypracovaného O. B. M., O., znalkyňou z odboru psychológia (klinická psychológia detí a dospelých,
poradenská psychológia), odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia rozsudku viažucemu sa k výroku
I. nevyplýva, že by posudzovanie a hodnotenie tohto dôkazu vykonal komplexne a vo vzájomných

súvislostiach (§ 191 CSP). Z odôvodnenia rozsudku sa javí, že okresný súd zohľadnil len tie závery
posudku, ktoré vyznievajú v neprospech styku otca s maloletou, pričom opomenul závery, vyznievajúce
v prospech ich kontaktu. Ide najmä o odpovede na otázky 1/ až 3/ posudku, v ktorých znalkyňa hodnotila
osobnostné črty oboch rodičov ako podobné, prípadne v určitých oblastiach rovnaké; ďalej z odpovedí
na otázky 4/, 5/, 9/ a 10/ posudku vyplývajú podobné výchovné prístupy oboch rodičov k maloletému

dieťaťu (čo by malo favorizovať styk otca s maloletou), ako aj skutočnosti poukazujúce na negatívne
ovplyvňovanievzťahumaloletejkotcovivprostredímatky.Znalkyňavtejtosúvislostiuviedla,žemaloletá
pri opise otca a jeho matky používa „hanlivú dospelácku rétoriku“, a že je vysoko pravdepodobné, že jej
postoj k otcovi vznikol vo výchovnom prostredí matky. Napriek tomu, že s otcom nie je v kontakte od júna2022, dokáže produkovať pomerne súvislý obsah týkajúci sa jeho správania, ktorý by si sama vzhľadom
na časový odstup a vek nemusela pamätať. V odpovedi na otázku 7/ znalkyňa konštatovala, že s
ohľadomnavekamieruosobnostnejzrelostiniejemaloletáschopnávytvoriťsivlastnéobjektívnenázory

a postoje k rodičom, keďže ešte nedisponuje potrebnou úrovňou kognitívnych schopností. Rovnako, že v
živote dieťaťa dochádza k narúšaniu osobnej a rodinnej identity, pričom frontálne negatívne hodnotenie
otca a jeho matky (zo strany matky maloletej) spôsobuje zneisťovanie dieťaťa. Na to nadväzuje aj
odpoveď na otázku 8/, kde znalkyňa popisuje odmietavý postoj maloletej k otcovi. Hoci okresný súd na
túto odpoveď reflektoval a svoje rozhodnutie o ňu oprel, nijako sa nezaoberal jej príčinami, ktoré pritom

zo znaleckého dokazovania jednoznačne vyplývali. Okresný súd sa v rozhodnutí nevysporiadal ani s
odpoveďou na otázku 10/, v ktorej znalkyňa konštatovala, že maloletá je nepochybne ovplyvňovaná
vo svojom vzťahu k otcovi vo výchovnom prostredí svojej matky, ktorá má otvorene negatívny vzťah
k otcovi, čo dieťa zachytáva. Znalkyňa poukázala na rozpor medzi negatívnym verbálnym opisom
otca a jeho matky a ich podvedomým vnímaním maloletou ako neškodných, slabých a tichých osôb.
Pokiaľ okresný súd ako jeden z podstatných záverov posudku uviedol odpoveď znalkyne na otázku

13/, že ...„Za súčasnej situácie nepripadá do úvahy žiadna forma styku maloletej s otcom, aj keď styk
je v záujme maloletej“..., tak podľa odvolacieho súdu ide o neúplne interpretovaný záver, ktorý bez
ďalšieho vysvetlenia pôsobí logicky rozporne. Objasnenie tohto záveru sa nachádza v ďalšej časti
odpovede na túto otázku, kde znalkyňa uvádza, že takýto záver vyslovila s prihliadnutím na existujúci
zákaz priblíženia a kontaktovania matky a dieťaťa zo strany otca, ako aj na prebiehajúce trestné

konanie. Tieto súvisiace okolnosti však bol oprávnený a mal posudzovať a hodnotiť okresný súd
samostatne, keďže znalecký posudok predstavuje síce významný, ale iba jeden z viacerých dôkazných
prostriedkov, ktoré má k dispozícii pri zisťovaní skutočného stavu veci. Vyhodnotenie skutočného stavu
veci a jeho právne posúdenie je úlohou súdu, nie znalca. Okresný súd nereflektoval a nevysporiadal
sa s odporúčaním znalkyne, ponechať predchádzajúcu právnu úpravu styku v neprítomnosti matky, za

súčasného absolvovania rodičovského poradenstva alebo terapie a neposúdil ani ďalšie odporúčania
znalkyne pre počiatočný kontakt otca s maloletou, za prítomnosti odbornej asistencie a neskôr, aj s
ohľadom na diagnózu otca (epilepsia), za prítomnosti otcovej matky. Podľa odvolacieho súdu okresný
súd túto závažnú časť odpovede znalkyne opomenul, zohľadnil len jej prvotnú časť, pričom sa vôbec
nezaoberal možnými alternatívami spôsobu realizácie styku predostretými znalkyňou.

60. Na tomto mieste odvolací súd opätovne zdôrazňuje povinnosť všeobecného súdu ako štátneho
orgánu prijať všetky potrebné opatrenia, aj viaceré súčasne, na podporu rozvoja vzťahu maloletej A.
s jej biologickým otcom, a to spôsobom, ktorý bude zodpovedať jej najlepšiemu záujmu. Zároveň je
nevyhnutné podniknúť dostupné kroky na zmiernenie existujúceho rodičovského konfliktu a elimináciu

jeho negatívneho vplyvu na vzťah maloletej k otcovi ako nepreferovanému rodičovi. V tejto súvislosti
považuje odvolací súd za osobitne významné odporúčania znalkyne v odpovediach na otázky 13/,
14/ a predovšetkým 20/ znaleckého posudku, podrobiť rodičov rodičovskej terapii. Znalkyňa podrobne
popisuje konkrétne ciele, ktoré je potrebné sa pokúsiť dosiahnuť v záujme rozvoja osobnosti maloletého
dieťaťa a jeho práva budovať vzťah s oboma rodičmi. Ide najmä o potrebu prijať osobnú zodpovednosť

za vznik, vývoj a zánik partnerského vzťahu, pričom si partnera rodičia vybrali slobodne ako dospelí
ľudia s vlastnými životnými skúsenosťami; akceptovať spoločnú zodpovednosť za starostlivosť o dieťa;
uznať druhého rodiča ako dobrého rodiča, ktorý koná podľa svojich najlepších schopností; nevypovedať
vzťah s druhým rodičom ako rodičom spoločného dieťaťa; neposudzovať druhého rodiča výlučne
podľa vlastných ideálov a hodnotových kritérií; nezneužívať svoje postavenie voči druhému rodičovi;

nenahrádzať druhého rodiča inými osobami v živote dieťaťa; umožniť dieťaťu slobodne prijímať lásku
a ochranu od oboch rodičov a nezaťažovať dieťa vlastnými problémami a konfliktmi medzi rodičmi.
Odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia rozsudku viažucemu sa k napadnutej časti nie je zrejmé, či a
akým spôsobom sa okresný súd zaoberal návrhom riešenia situácie v rodine formou rodičovskej terapie
podľa odporúčaní znalkyne v odpovediach na otázky 13/, 14/ a 20/, a to aj pred skončením trestného

konania. Ako už odvolací súd uviedol, je to súd, nie znalec, kto pozná právo a hodnotí všetky vykonané
dôkazy, nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach. Z odpovedí znalkyne pritom nevyplývalo,
v čom konkrétne spočíva význam skončenia trestného konania pre začatie rodičovskej terapie, resp.
prečo je jej vedenie podmieňované až ukončením trestného stíhania. Za daných okolností pritom nie je
vylúčené, aby s ohľadom na aktuálne zistený negatívny postoj matky k otcovi ( ku ktorému odvolací súd

v tomto štádiu nekonštatuje opodstatnenosť, či neopodstatnosť), ako aj na jej postavenie poškodenej v
prebiehajúcom trestnom konaní, prebiehala terapia spočiatku individuálne u oboch rodičov.61. Obdobne aj vo vzťahu k tretiemu dôvodu, pre ktorý okresný súd pristúpil k zákazu styku otca s
maloletou, ktorým je zdravotný stav otca, je odvolací súd nútený konštatovať, že rozsudok okresného
súdu v napadnutej časti neobsahuje dostatočné vysporiadanie sa s dôvodmi, na základe ktorých dospel

k záveru, že zdravotný stav otca neumožňuje žiadny, ani len asistovaný styk s maloletým dieťaťom.
Odvolací súd poukazuje na to, že z časti odôvodnenia viažucemu sa k výroku I. rozhodnutia nie je možné
zistiť, či existovalo alebo existuje také závažné negatívne správanie otca voči maloletému dieťaťu, ktoré
odôvodňuje úplný zákaz styku s maloletou, ako napr. násilné konanie voči dieťaťu, jeho týranie, sexuálne
zneužívanie, alebo iné konanie, ktoré by mohlo vážnym spôsobom ohroziť telesný a duševný vývoj

dieťaťa počas styku. Okresný súd v tejto súvislosti neposúdil a nevysporiadal sa s obsahom správ CDR
P., C. z poradenského procesu realizovaného v rokoch 2021 a 2022 (odsek 23. odôvodnenia rozsudku),
v rámci ktorého sa uskutočnili tri stretnutia otca s maloletou, z toho dve asistované a jedno samostatné,
z ktorých vyplýva, že asistovaný styk prebehol pozitívne tak zo strany otca, ako aj zo strany maloletého
dieťaťa a čo sa týka samostatného kontaktu, matka a otec predložili odlišné hodnotenia jeho priebehu.

62. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je
v opísaných aspektoch nedostatočne odôvodnené, čo znemožňuje jeho riadny prieskum odvolacím
súdom. V odôvodnení rozsudku okrem absencie presvedčivého myšlienkového postupu, ktorý by
opodstatňoval úplný zákaz styku, chýba aj vysporiadanie sa s tým, či pri existencii určitých pochybností
o bezpečnosti maloletého dieťaťa s ohľadom na prebiehajúce trestné stíhanie, nebolo možné uvažovať

o alternatívnych, formách styku otca s maloletou ako je asistovaný styk (primerane Nález ÚS ČR sp.zn.
I. ÚS 1079/17). Rovnako absentuje vysvetlenie, z akého dôvodu nebolo na mieste prijať opatrenia, ktoré
sú k dispozícii, za účelom realizácie rodičovskej terapie, aspoň vo forme individuálnej, s cieľom naplniť
pozitívny záväzok štátu prijať všetky dostupné kroky na zachovanie kontaktu otca s maloletou dcérou a
podporu rozvíjania ich vzájomného vzťahu, s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa.

63. Nedostatočné odôvodnenie rozsudku predstavuje porušenie práva účastníka konania na spravodlivý
proces, preto odvolaciemu súdu nezostávalo iné, než rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku
I. a v súvisiacich výrokoch II., XI., v spojení so závislým výrokom X. o trovách prvoinštančného konania
a výrokmi XII., XIII. a XIV. o trovách štátu a o povinnosti matky a otca nahradiť trovy konania štátu podľa §

389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

64. V ďalšom konaní bude úlohou okresného súdu v zmysle vyššie uvedených záverov dôsledne
sa vysporiadať so všetkými otázkami, ktoré sú pre rozhodnutie právne relevantné a poskytnúť k
nim zrozumiteľné a presvedčivé odpovede, založené na aplikácii správnych právnych východísk na

zistený skutočný stav veci. Vzhľadom na časový odstup od pôvodného rozhodnutia a možné zmeny
pomerov, vrátane nových skutočností tvrdených účastníkmi v odvolacom konaní (matkou tvrdené
vedenie trestného stíhania vo veci, v ktorej má byť maloletá A. poškodenou; otcom tvrdené zastavenie
stíhania v tejto veci), bude úlohou okresného súdu vykonať všetky ďalšie dôkazy potrebné na zistenie
aktuálnych pomerov účastníkov, a takto riadne a úplne zistený skutočný stav komplexne vyhodnotiť,

právne posúdiť pri aplikovaní správnych právnych noriem a opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie
náležite zdôvodniť.

65. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

66. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.