Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 19, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Ek/1012/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125279810
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Svetlana Novysedláková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125279810.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Katarína Hegedüšová,
advokát, Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - Karlova Ves proti povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX B., o vymoženie 167,27 eur s prísl., o návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

17Ek/1012/2025 zo dňa 30.04.2025 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/1012/2025 zo
dňa 30.04.2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 17Ek/1012/2025 zo dňa 30.04.2025, ktoré
vydal vyšší súdny úradník, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. h)

Exekučného poriadku zamietol a oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu ustanovenú v §
53 ods. 1 Exekučného poriadku súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy za účelom
zistenia zákonných predpokladov na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd v prvom rade
prihliadol na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať (ďalej len „procesné podmienky“)

v zmysle § 161 CSP. Následne skúmal, či návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou
z procesných vád podľa § 48 Exekučného poriadku, ktoré sú dôvodom na zamietnutie návrhu. V
predmetnom štádiu exekučného konania sa exekučný súd okrem iného zaoberal tým, či k návrhu na
vykonanie exekúcie bol pripojený vykonateľný exekučný titul, a teda či tento z hľadísk zakotvených v
príslušných právnych predpisoch je vykonateľný tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej, a či je
podaný návrh na vykonanie exekúcie v súlade s týmto exekučným titulom.

3. Súd preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie mal za preukázané, že oprávnený si v tomto
exekučnom konaní uplatnil vymáhaný nárok, ktorý pozostával istiny vo výške 167,29 eur, úroku
z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 167,29 eur od 31.03.2005 do zaplatenia. Preskúmaním
exekučného titulu súd zistil, že ním bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu
vo výške 5.040,- Sk (167,29 eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 31.03.2005

do zaplatenia. Ďalším prieskumom exekučného titulu bolo zistené, že pre jej spísanie predstavovala
skutkový a právny základ zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 30.07.2004,
na základe ktorej sa oprávnený zaviazal povinnému poskytnúť úver vo výške 7.000,- Sk a povinný
sa zaviazal vrátiť poskytnutú sumu zvýšenú o poplatok vo výške 5.600,- Sk v 10-tich mesačných
splátkach po 1.260,- Sk, teda celkovo sa povinný zaviazal oprávnenému zaplatiť sumu vo výške 12.600,-
Sk. Súd v exekučnom konaní ďalej zistil, že v čase spísania exekučného titulu, ktorým je notárska

zápisnica, sa na príslušnom notárskom úrade dostavil účastník Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, so sídlom
Za kasárňou č. 1, 831 03 Bratislava, konajúceho na základe plnej moci, ktorá je prílohou a súčasťoutejto notárskej zápisnice v mene povinnej osoby, ktorou je A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/
XX, XXX XX B., ktorá uzavrela s oprávneným dňa 30.07.2004 Zmluvu o úvere č. 7101953, ktorou
oprávnený poskytol povinnej osobe úver vo výške 7.000,- Sk. Z bodu 2. exekučného titulu vyplýva, že

povinnáosobasplnomocnilaMgr.TomášaKušníra,advokátasosídlomZakasárňou1,83103Bratislava
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z
úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon
rozhodnutia podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku, resp. pre exekúciu podľa § 41 ods.
2 Exekučného poriadku na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky, resp. jej zostatku v

prípadečiastočnéhosplateniajehodlhuajejpríslušenstva.Včasespísanianotárskejzápisniceprítomný
účastník Mgr. Tomáš Kušnír v mene povinnej osoby vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenému v celkovej
výške 8.303,- Sk, teda v plnom rozsahu čo do základu aj do jeho výšky. V bode 4. exekučného titulu
povinná osoba vyhlásila, že dlh spísaný v bode 1., 2., a 3. tejto notárskej zápisnice v celkovej sume
vo výške 8.303,- Sk vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne od 31.03.2005 do zaplatenia
splatí v lehote do 11.07.2005 k rukám oprávnenej osoby. V 5. bode exekučného titulu povinná osoba

vyhlásila, že v prípade neuhradenia dlhu v zmysle notárskej zápisnice súhlasí s výkonom exekúcie
spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku, alebo súdnym výkonom rozhodnutia podľa § 258
Občianskeho súdneho poriadku s tým, aby táto notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul podľa
§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku alebo podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku. Súd
preskúmaním exekučného titulu mal za preukázané, že povinný sa osobne nezúčastnil právneho úkonu

spísania notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní.

4. Preskúmaním zmluvy o úvere, ktorá bola povinnému predložená na vopred nachystanom
formulárovom tlačive v časti s označením ako „Splnomocnenie“, v čase uzatvárania zmluvy o úvere
povinný ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, advokátska kancelária, so

sídlom Za kasárňou 1, 831 03 Bratislava 3, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu,
teda aby v mene povinného uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným
exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa t. č. § 274 písm. e) Občianskeho súdneho
poriadku, alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý majetok povinného,
do výšky vzniknutej pohľadávky, alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia dlhu povinného a

jej príslušenstva. Vychádzajúc z exekučného titulu v rozsahu daného splnomocnenia a substitučného
splnomocnenia v konaní pred notárom uvedený právny zástupca prostredníctvom substitučného
splnomocnenca tak uznal záväzok v mene povinného, ako aj vyslovil súhlas s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice v mene povinného.

5. Súd v ďalšom bode konštatoval, že predmetné splnomocnenie, ktoré je obsiahnuté v zmluve o úvere,
bolo zo strany oprávneného vopred pripravené na formulárovom tlačive, o čom svedčí predtlačené
meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra, v čoho dôsledku je zrejmé, že už pri koncipovaní predtlače
predmetnej zmluvy o úvere bol tento právny zástupca v kontakte s oprávneným, a mal hájiť záujmy
práve oprávneného pri vymáhaní prípadných dlhov, a preto je zrejmé, že povinný v čase uzatvárania

zmluvy o úvere nemal možnosť slobodnej voľby či už tohto alebo iného zástupcu. Teda v danom prípade
bola slobodná voľba povinného pri výbere advokáta zastupujúceho záujmy povinného vylúčená, lebo
advokáta, ktorý bude zastupovať dlžníka (povinného) pri uznaní záväzku z úveru poskytnutého veriteľom
(oprávneným), ako aj pri spísaní notárskej zápisnice a pri udelení súhlasu s jej vykonateľnosťou (§ 41
ods. 2 Exekučného poriadku) vybral vopred veriteľ (oprávnený) tým, že ho uviedol v predtlači úverovej

zmluvy predloženej dlžníkovi na podpis. V tomto bode súd taktiež zdôraznil, že samotná zmluva o
úvere v časti splnomocnenie obsahovala zakotvenie súhlasu s výkonom exekúcie naformulovanú tým
spôsobom, že povinný nemal možnosť túto skutočnosť zmeniť, ani ovplyvniť a podpisom zmluvy o úvere
sa vopred vzdal svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho
záväzku. Celý text splnomocnenia vrátane osoby splnomocnenca bol v štandardnej úverovej zmluve

formulárovo predtlačený, navyše povinný ho splnomocnil na uznanie záväzku, ktorého výšku v čase
udeleniaplnejmocinebolomožnépredpokladaťčivôbecvbudúcnostivznikne.Súdvexekučnomkonaní
predmetné splnomocnenie, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere, a ktorého účelom bolo uznanie dlhu,
kvalifikovalakorozpornésustanovením§22ods.2Občianskehozákonníka,keďžejezrejmé,žezáujmy
zástupcu boli v rozpore so záujmami zastúpeného, ktorým bol povinný. Takéto zmluvné dojednanie preto

treba považovať za odporujúce zákonu a dobrým mravom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a
preto z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil predmetné splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice
ako absolútne neplatný právny úkon.6.Exekučnýsúdjenielenoprávnený,aleajpovinnýskúmaťzákonnosťexekučnéhotituluvktoromkoľvek
štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr.
aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť

(I. ÚS 456/2011). Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul notársku
zápisnicu, neznamená to, že by exekučný súd nebol povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať
exekúciu (pozri R 58/1997). Notárska zápisnica, ktorá nemá uvedené náležitosti, nie je spôsobilá byť
podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Aj podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej
republiky je z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver vychádzajúci z toho, že ak neexistuje

notárskazápisnica,ktorájespôsobilábyťexekučnýmtitulombuďzhľadiskaformálnehoalebozhľadiska
materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (pozri I. ÚS
151/2011 a I. ÚS 155/2011). V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva
v dodržaní formy notárskej zápisnice upravenej v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej
činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je zakotvená v ustanovení
§ 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, (resp. v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v čase spísanie

notárskej zápisnice), podľa ktorého obligatórnymi náležitosťami notárskej zápisnice, ktorá obsahuje
právny záväzok, je vyznačenie oprávnenej osoby a povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času
plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Všetky tieto náležitosti notárskej
zápisnice musia byť simultánne splnené, aby bolo možné považovať notársku zápisnicu za tak formálne
ako aj materiálne vykonateľnú. Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu

je súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, keďže až tento prejav vôle povinnej
osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v
jej obsahu. Tento súhlas udeľuje buď priamo dlžník, ktorý sa osobne zúčastnil právneho úkonu spísania
notárskej zápisnice, alebo ten, kto je ako zástupca oprávnený konať v mene zastúpeného (dlžníka).
V prípade ak niekto ako zástupca koná pri spisovaní notárskej zápisnice za povinnú osobu napriek

skutočnosti, že nedisponuje oprávneným konať, nemožno vyslovenie takéhoto súhlasu považovať za
súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Na základe uvedeného súd konštatoval,
že v danom prípade z dôvodu absolútnej neplatnosti splnomocnenia, ktoré bola obsiahnuté v zmluve o
úvere, právny zástupca Mgr. Tomáš Kušnír nemohol v mene povinného právne relevantným spôsobom
v čase spísania notárskej zápisnice udeliť súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, a preto súhlas

právneho zástupcu obsiahnutý v notárskej zápisnici sa považoval taktiež za absolútne neplatný právny
úkon. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho
úkonu v mene povinného, ani predložená notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným
titulom, na základe ktorej by oprávnenému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci
exekučného konania domáhať. Rovnaký právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky

v rozhodnutiach sp. zn. 8 ECdo 25/2014, 8 CoE 12/2014, 3 ECdo 12/2014, 3 CoE 6/2014, 3 ECdo
223/2013, 3 CoE 92/2013, 3 ECdo 168/2013, 3 CoE 33/2013, 1 ECdo 38/2014, 1 CoE 41/2014, 1 ECdo
61/2014, 2 Cdo 10/2013, 2 ECdo 302/2013, 2 CoE 110/2013, 4 ECdo 6/2013, 4 CoE 36/2013, 5 Cdo
10/2013, 5 Cdo 49/2013, 5 ECdo 100/2013, 8 ECdo 201/2014, 8 CoE 114/2014, 8 ECdo 203/2014, 8
CoE 115/2014, 7 ECdo 146/2013, 7 ECdo 152/2013, 7 ECdo 32/2013, 3 Co 44/2013, 3 ECdo 76/2013,

3 Cdo 34/2013 a pod.

7. Na základe uvedeného súd v exekučnom konaní konštatoval, že z dôvodu absencie platného súhlasu
povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice predloženú notársku zápisnicu, na podklade ktorej
oprávnený navrhol vykonať exekúciu, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul podľa § 45

ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, a preto na jej podklade nemožno vykonať exekúciu. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti súd v exekučnom konaní v celom rozsahu podľa ust. § 53 ods. 3 písm. h)
Exekučného poriadku v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie zamietol.

8. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 35 ods. 1, § 45 ods. 2 písm. c), § 45 ods. 3, § 53
ods. 1, § 53 ods. 3 písm. h), § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, § 199a ods. 1, § 199b a § 199d ods. 1
a § 22 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka.

9. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote

sťažnosť z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený v
postavení veriteľa uzavrel s povinným v postavení dlžníka dňa 13.03.2003 zmluvu o úvere č. 7101953,
na základe ktorej sa oprávnený zaviazal povinnému poskytnúť úver vo výške 232,36 eur. Zmluva
bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d)Obchodného zákonníka má zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na
ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a povinným s prihliadnutím
na charakter zmluvy nie je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený má za to, že sa dodatočne nemožno

dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o úvere
podľa Obchodného zákonníka) sám svojim konaním povinný vyvolal a inicioval. Zmluvné strany sa môžu
dohodnúť na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. Rovnako k
danému prípadu došlo v predmetom spore. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa
zmluvnéstranydohodlinatom,žeichvzťahysabudúspravovaťustanoveniamiObchodnéhozákonníka.

Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, z čoho jasne vyplýva, že iný zákon
ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať.

10. V súvislosti s plnomocenstvom oprávnený poukazuje na dôležitú skutočnosť, že povinný ako dlžník
mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho
zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník

nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na
osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta. Platné právne predpisy povinnému ako dlžníkovi
nebránili v tom, aby dobrovoľne sám uznal záväzok zo zmluvy o úvere, pričom výška záväzku bola
povinnému ako dlžníkovi známa. Oprávnený ako veriteľ pravidelne vyzýval povinného na úhradu jeho
záväzku a vždy špecifikoval aktuálnu výšku dlžnej sumy.

11.Oprávnenýsarovnakonestotožňujesprávnymnázoromsúdu,podľaktoréhoniejecitovanánotárska
zápisnicaspôsobilýmexekučnýmtitulomzdôvodu,žepovinnýplatnenesplnomocnilMgr.Kušnírasvojím
zastupovaním. Pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako
exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi

právnych vzťahov predovšetkým mimosúdnym spôsobom. Oprávnený má za to, že plnomocenstvo
udelené Mgr. Kušnírovi je platné a nie je možné ho kvalifikovať ako absolútne neplatný právny úkon.
Oprávnený ďalej uvádza, že udelené plnomocenstvo je právnym úkonom spĺňajúcim všetky náležitosti
právneho úkonu v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo na zastupovanie bolo
súčasťou zmluvy a bolo dojednané jasne, určito a zrozumiteľne. Dlžník (povinný) splnomocnil Mgr.

Kušníra, aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru uvedeného v zmluve. Oprávnený má za to, že
splnomocnenec Mgr. Kušnír konal v medziach plnomocenstva a neprekročil svoje oprávnenia uvedené
v predmetnom plnomocenstve, nakoľko v plnomocenstve je jasne, zrozumiteľne a určito vyjadrený
rozsah udeleného plnomocenstva, t. j. „spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby
v mojom mene uznal môj záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala

vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia...“ Povinný predmetné plnomocenstvo na znak
súhlasu podpísal.

12. Oprávnený má za to, že konanie Mgr. Kušnír (uznanie záväzku) nemožno kvalifikovať ako konanie,
ktoré je v rozpore so záujmami zastúpeného (povinného). Ako bolo uvedené, vyššie povinný dlhodobo

ignoroval výzvy oprávneného a neplnil si svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy (neuhradil ani poskytnutý
úver vo výške istiny), v dôsledku čoho sa dostal do omeškania a jeho záväzky voči oprávnenému sa
rozšírili (došlo k zvýšeniu pohľadávky oprávneného). V prípade, ak by k uznaniu záväzku nedošlo a
tento stav by trval ešte dlhšie, v dôsledku plynúcich úrokov z omeškania by sa pohľadávka oprávneného
zvýšila ešte viac. Z uvedeného vyplýva, že splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír konal v záujme dlžníka

(povinného). Oprávnený uzavieral zmluvu v dobrej viere, že povinný bude svoje záväzky vyplývajúce
zo zmluvy plniť a z tohto dôvodu mu aj poskytol úver. Konanie povinného, t. j. dlhodobé ignorovanie
výziev oprávneného a neplnenie záväzkov považuje oprávnený za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi a v rozpore s princípmi poctivého obchodného styku. Oprávnený v tejto súvislosti poukazuje aj
na jednu zo zásad záväzkového práva, ktorou je zásada „favor contractus“ - teória zachovania platnosti

zmlúv v záujme právnej istoty účastníkov zmluvy. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká
na základe zákona, rozhodnutia štátneho orgánu alebo dohody o plnomocenstve, pričom dohoda o
plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a
prijatízastupovaniaaojehorozsahu.Oprávnenýmázato,žedohodaoplnomocenstvejezobjektívneho
hľadiska ako celok udržateľná, a preto ju nemožno považovať za absolútne neplatnú. Povinný mohol

odmietnuť uzavrieť takúto zmluvu, v ktorej je obsiahnuté plnomocenstvo. Oprávnený v tejto súvislosti
podotýka, že štandardne uzavieral s klientmi zmluvy, v ktorých predmetné plnomocenstvo obsiahnuté
nebolo. Povinný však túto skutočnosť nijakým spôsobom nenamietal. Oprávnený v dobrej viere zmluvu
uzavrel a povinnému úver poskytol.13. Oprávnený má za to, že postup súdu, ktorým určil, že dohoda o plnomocenstve je neplatná ako
celok (v dôsledku čoho ani notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom), je v rozpore s právnymi

predpismi, pretože týmto postupom došlo k porušeniu základného princípu záväzkového práva pacta
sunt servanda, ďalej k porušeniu základného princípu exekučného konania, ktorým je princíp ochrany
oprávneného v exekučnom konaní a napokon k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby súd podľa ustanovenia § 250 CSP v platnom
znení napadnuté uznesenie zrušil.

14. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

15.Podľa§202ods.1Exekučnéhoporiadkuvexekučnomkonaníkonáarozhodujevyššísúdnyúradník,
ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

16. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,
ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

17. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

18. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

19. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

20. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa
tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

21. Podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak: sa
navrhujevykonanieexekúcienapodkladeexekučnéhotitulu,ktorýmjenotárskazápisnica,ktoránespĺňa
zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými
mravmi.

22. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

23. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom

sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
Napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka je vo výroku vecne správne. Sudca rozhodujúci
osťažnostisastotožnilsrozhodnutímvyššiehosúdnehoúradníkavovýrokovejčastiavčastiskutkových

zistení a na zdôraznenie správnosti sťažnosťou napadnutého uznesenia uvádza dôvody, pre ktoré
nebolo možné návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vyhovieť z dôvodu absolútnej neplatnosti
dohody o plnomocenstve majúcej za následok absenciu súhlasu povinného s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice.26. Zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) dal zákonodarca možnosť oprávnenému aj v prípade, že dôjde

k zastaveniu starej exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky, a to prostredníctvom
opätovného návrhu. Preto oprávnený môže podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ bolo
predchádzajúce exekučné konanie ukončené jedným zo spôsobov stanovených v ZoUNEK-u a nebola
vymožená pohľadávka oprávneného, pričom § 9 ods. 2 ZoUNEK zároveň uvádza, že pohľadávka
oprávneného vymáhaná v starej exekúcii sa po skončení exekučného konania nepremlčí skôr ako

ubehne rok. Uvedeným súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď sa v prípade návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie, ktorý bol podaný riadne a včas, jedná o opätovný návrh a v intenciách §
9 ods. 2 ZoUNEK platí, že opätovným návrhom na vykonanie exekúcie podaným v lehote najneskôr
jedného roka od oznámenia o ukončení starej exekúcie sa má za to, že oprávnený v začatom
exekučnom konaní riadne pokračuje, exekučný súd aj v tomto exekučnom konaní začatom na základe
opätovného návrhu oprávneného musí skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu

zo svojej úradnej povinnosti, a to ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie konkrétnemu
súdnemu exekútorovi, t. j. pred začatím exekúcie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 Cdo/164/1996). V prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa „nové“
exekučné konanie vedie už podľa predpisov platných a účinných v čase podania opätovného návrhu
na začatie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie sa posudzuje podľa ust. § 53 Exekučného poriadku,

pričom je irelevantné, či ide o repodaj alebo úplne nový návrh na vykonanie exekúcie (s výnimkou
posudzovania dôvodnosti uplatnených trov v súvislosti s podaným návrhom podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK).
Exekučný súd je v zmysle § 53 Exekučného poriadku oprávnený a zároveň povinný preskúmať, či
možno exekúciu na podklade návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh vykonať (vydať poverenie
súdnemu exekútorovi). Aj keď zákonodarca dal možnosť oprávnenému v prípade, že dôjde k zastaveniu

starej exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky prostredníctvom opätovného návrhu,
samotný ZoUNEK nepredpokladá, že by malo byť pri opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie
automaticky vydané poverenie na vykonanie exekúcie len preto, že sa už exekúcia raz viedla, čo je
vyjadrené v ust. § 8 ods. 6 ZoUNEK (ak súd opätovnému návrhu nevyhovie, upovedomí o tom exekútora,
ktorý vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorý bezodkladne zruší všetky úkony smerujúce

k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii). Inak povedané, či už ZoUNEK alebo Exekučný
poriadok neobsahujú žiadne ustanovenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že nový návrh na vykonanie
exekúcie nemôže exekučný súd posúdiť inak a nepreskúmať exekučný titul. Konkrétne posúdiť notársku
zápisnicu tak, ako to exekučnému súdu ukladá § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, podľa
ktorého súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie, na podklade

exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej
obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi. Účelom ZoUNEK-u bolo zastaviť
jasne vymedzený okruh exekučných konaní. Z toho však nemožno vyvodiť, že nové návrhy na vykonanie
exekúcie na podklade starých exekučných titulov by boli vyňaté z procesu ich posúdenia v prípade, ak sa
oprávnený rozhodol podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie (III. ÚS 106/2022). Naopak exekučný

súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre
účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS
456/2011). Exekučný súd je tak povinný zamietnuť návrh na vykonanie exekúcie, prípadne z úradnej
povinnosti aj zastaviť exekúciu, ak vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú

je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

27. Sťažnostný súd po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka
konštatuje, že tento náležite vykonal prieskum notárskej zápisnice, ktorá bola predložená ako exekučný
titul a v rámci tohto prieskumu bolo učinené zadosť ustálenej rozhodovacej praxi vyšších súdnych autorít

(napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 ECdo 12/2014, sp. zn. 3 CoE 6/2014,
sp. zn. 3 ECdo 223/2013, sp. zn. 3 CoE 92/2013, sp. zn. 3 ECdo 168/2013, sp. zn. 3 CoE 33/2013, sp.
zn. 1 ECdo 38/2014, sp. zn. 1 CoE 41/2014, sp. zn. 1 ECdo 61/2014, sp. zn. 2 Cdo 10/2013, sp. zn.
2 ECdo 302/2013, sp. zn. 2 CoE 110/2013, sp. zn. 4 ECdo 6/2013, sp. zn. 4 CoE 36/2013, sp. zn. 5
Cdo 10/2013, sp. zn. 5 Cdo 49/2013, sp. zn. 5 ECdo 100/2013, sp. zn. 8 ECdo 201/2014, sp. zn. 8 CoE

114/2014, sp. zn. 8 ECdo 203/2014 či sp. zn. 8 CoE 115/2014), v súlade s ktorou vyšší súdny úradník
dospel správne k právnemu záveru, že predložená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným
titulom podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Je treba zdôrazniť, že notárska zápisnica so
súhlasom vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnicaosvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska
zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa
podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska

zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho
vzťahu, vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby,
povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici,
ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu

povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho
poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda
oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo
povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou
treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi.
Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s

rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky
orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v civilnom procese (§ 227 ods. 1, 2 CSP).
Notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje
vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 5/2000
z 13.07.2000 okrem iného do istej miery pripustil, že „..., že posudzovanie vykonateľnosti exekučnej

notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie
vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie
platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je to v
prípade vykonateľného rozhodnutia súdu“. Exekučný súd preto je oprávnený preskúmať, či notárska
zápisnica je vykonateľným exekučným titulom. Absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí

má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť
obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle § 205 CSP, a ani spôsobilým exekučným titulom
v zmysle požiadavky ust. § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je
potom postup exekučného súdu podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, a to zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie, resp. jej zastavenie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku,

keďže ďalšie pokračovanie exekúcie by sa priečilo zásadám exekučného konania.

28. Pri posudzovaní notárskych zápisníc teda nastane situácia, kedy súd na jednej strane musí
rešpektovať vôľu strán zakotvenú v dohode s tým obmedzením, že musí dbať na to, či sú takouto
súkromnoprávnoudohodouzachovanéprincípyzákonnejaleboústavnejhodnoty,naktorýchjepotrebné

trvať. Uvedené oprávnenie exekučného súdu vykonávať vecný prieskum notárskych zápisníc je
považovaný za ustálenú súdnu prax. Tento záver vyplýva jednak z nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. júla 2000, v ktorom ústavný súd pripustil hmotnoprávnu analýzu
notárskych zápisníc na účely kontroly dodržania zákonných či ústavných hodnôt. Vecný prieskum
notárskych zápisníc explicitne umožňuje aj Exekučný poriadok v znení účinnom od 1. apríla 2017, ktorý

umožňuje posúdenie notárskej zápisnice z hľadiska možného rozporu so zákonom alebo s dobrými
mravmi [§ 53 ods. 3 písm. h) (nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 33/2020). Preto, ak exekučný súd
skúma, či tento exekučný titul má všetky zákonom požadované náležitosti, musí sa do istej miery dotknúť
aj hmotnoprávnych inštitútov, ktoré sú v notárskej zápisnici obsiahnuté. Vyšší súdny úradník tak bez
toho, aby konal nad rámec § 53 Exekučného poriadku, musel preskúmať platnosť dohody o udelení

plnomocenstva a ustáliť či Mgr. Tomáš Kušnír bol splnomocnený na úkony v takom rozsahu, ako ich
urobil v mene povinného. V uvedenej veci preto nedošlo k preskúmaniu exekučného titulu nad rámec
určený Exekučným poriadkom.

29. Pokiaľ ide o samotné meritum veci, nie je sporné, že exekučným titulom je notárska zápisnica

sp. zn. N 2729/2005, NZ 26615/2005, NCRls 26274/2005 zo dňa 12.06.2005 spísaná notárom JUDr.
Ondrejom Ďuriačom s tým, že za povinného konal a zápisnicu podpísal D. E. F., nar. XX.XX.XXXX,
konajúci na základe plnej moci, ktorá je prílohou súčasťou notárskej zápisnice (ktorú však oprávnený
v konaní nepredložil). Tento za povinného uznal dlh voči oprávnenému v celkovej výške 8.303,- Sk, z
toho úver a poplatok predstavujú sumu 5.040,- Sk, pričom táto suma sa mala úročiť úrokom z omeškania

vo výške 0,25 % denne od 31.03.2005 do zaplatenia. Celý vyššie uvedený dlh pozostáva z istiny
nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice.
Povinný v notárskej zápisnici uznáva uvedený dlh v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky uvedenej
pohľadávky. Ďalej splnomocnený zástupca vyhlásil, že tento dlh, ktorý je opísaný v notárskej zápisnicivrátane úroku z omeškania, splatí povinný v lehote do 11.07.2005 k rukám oprávnenej osoby, v opačnom
prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Z notárskej zápisnice ďalej
vyplýva, že dlh povinného voči oprávnenému vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 7101953 uzatvorenej

dňa 30.07.2004, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 7.000,- Sk.

30. V nadväznosti na zistený skutkový stav sa sťažnostný súd v plnom rozsahu stotožnil s právnym
záverom vyššieho súdneho úradníka prezentovaným v napadnutom uznesení o absolútnej neplatnosti
udeleného plnomocenstva s poukazom na § 22 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že

uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré splnomocnený
zástupca povinného urobil v rozpore s jeho záujmami. Tieto svojim účelom odporovali zákonu,
a preto sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. V súvislosti s námietkou
oprávneného v tom smere, že konanie zástupcu nemožno kvalifikovať ako konanie, ktoré je v rozpore
so záujmami zastúpeného - povinného, sťažnostný súd zdôrazňuje, že § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka explicitne ustanovuje, že zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na

právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Rovnako
nemožno opomenúť, že Mgr. Tomáš Kušnír ako advokát bol povinný v zmysle § 18 ods. 2 veta prvá
zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,
ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky
právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za

prospešné. Vzhľadom aj na uvedené sťažnostný súd nepovažuje za súladné so záujmami klienta -
povinného uznať pohľadávku oprávneného, v dôsledku čoho napr. dochádza k predĺženiu premlčacej
doby, či vysloviť súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá sa tak stane exekučným titulom
bez toho, aby bol nárok oprávneného preskúmaný v rámci súdneho konania. Naopak sťažnostný
súd dospel k záveru, že tieto úkony skôr sledovali záujmy oprávneného ako samotného povinného.

V neprospech argumentácie oprávneného vyznieva i skutočnosť, že pri uzatváraní zmluvy o úvere
povinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zmluva bola vyhotovená na predtlači samotným
oprávneným, v ktorej už bola osoba splnomocnenca - advokáta presne určená. Udelenie takéhoto
plnomocenstva splnomocniteľom - povinným tak nerešpektuje základný predpoklad jeho udelenia, a to
že splnomocnenec bude presadzovať a brániť záujem splnomocniteľa - povinného, v dôsledku čoho

sú záujmy splnomocneného advokáta v rozpore so záujmami povinného. S obdobnou situáciou sa
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 7ECdo 252/2014 zo dňa 27.10.2014
vysporiadal tak, že „bola „slobodná voľba“ povinného pri „výbere“ advokáta zastupujúceho záujmy
povinného vylúčená, lebo advokáta, ktorý bude zastupovať dlžníka (povinného) pri uznaní záväzku z
úveru poskytnutého veriteľom (oprávneným), ako aj pri spísaní notárskej zápisnice a pri udelení súhlasu

sjejvykonateľnosťou(§41ods.2písm.c/Exekučnéhoporiadku)„vybral“vopredveriteľ(oprávnený)tým,
že ho uviedol v predtlači úverovej zmluvy predloženej dlžníkovi na podpis. Za týchto okolností dovolací
súd súhlasí s názorom, že záujmy zástupcu boli v rozpore so záujmami zastúpeného (povinného), v
dôsledku čoho je dohoda o zastúpení neplatná (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39
Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí

voči každému. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť
sa nemôže napraviť dodatočným schválením. Keďže dohoda o zastúpení povinného advokátom je v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, neplatný je aj právny úkon, ktorým tento
advokát za povinného udelil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“ Skutočnosť, že zástupca
(oprávnený) udelil v notárskej zápisnici súhlas s vykonateľnosťou za povinného, tým chýba notárskej

zápisnici podstatná náležitosť, ktorá spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Súčasne
je sťažnostnému súdu z rozhodovacej praxe známe, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere či
spísania notárskej zápisnice Mgr. Tomáš Kušnír bol splnomocnený spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.
(oprávneným) na jej zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch spojených s vymáhaním pohľadávok
voči dlžníkom spoločnosti. Vo vyššie uvedenom tak možno bez akýchkoľvek pochybností vzhliadnuť

rozpor s dobrými mravmi a so záujmami klienta - povinného, ktorého zástupcom v zmysle § 31
Občianskeho zákonníka mal byť Mgr. Tomáš Kušnír.

31. Ďalej tiež za rozhodujúce v prejednávanej veci sťažnostný súd považoval to, že podľa § 31
ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo

splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Uznanie záväzku je
jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým potvrdzuje platnosť určitého záväzku v
čase uznania. Splnomocnením povinný poveril tretiu osobu, aby v budúcnosti uznala záväzok, ktorého
výška v tom čase nebola určená a určiteľná ani len v časti. Obom zmluvným stranám bola známa výškaposkytnutého úveru, avšak povinný nemohol mať vedomosť, akú sumu budú predstavovať napr. trovy
právneho zastúpenia, trovy za spísanie notárskej zápisnice, a čo znamená slovo „iné“ obsiahnuté tiež
v texte splnomocnenia („Dlžník sa zaväzuje uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej

zápisnice /notársky poplatok, trovy právneho zastúpenia pri tomto právnom úkone, a iné/“). Z plnej
moci tak nemožno zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z nej zástupcovi vyplývajú - v akom rozsahu
má konať v mene zastúpenej osoby a následne posúdiť, či splnomocnenec konal v rámci udeleného
splnomocnenia. Súčasne sťažnostný súd jednoznačne súhlasí s tým, že uznať záväzok, alebo uznať
dlh je právom dlžníka, ktorý v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností,

ktoré nastanú až v budúcnosti. V tomto smere treba poukázať na § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ktoré je kogentným ustanovením a v zmysle ktorého nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré
môže vzniknúť až v budúcnosti. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť, je právom, ktoré v čase
uzavretia dohody nie je ešte známe, a preto ním nemožno disponovať. Ak teda v čase uzavretia
dohody o plnomocenstve nebola známa výška záväzku, nebol známy konkrétny rozsah oprávnení, ktoré
z nej zástupcovi vyplývajú, nemohol povinný platne udeliť plnomocenstvo advokátovi Mgr. Tomášovi

Kušnírovi na uznanie takéhoto neurčitého záväzku. Jedná sa tak o právny úkon, ktorý, je v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka neplatný.

32. Pokiaľ sa oprávnený bránil tým, že povinný mohol odmietnuť uzavrieť zmluvu o úvere, ktorej
obsahom bolo sporné plnomocenstvo, resp. kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere mohla

udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka odvolať, ale tak neurobil, uvedené
v žiadnom prípade nie je relevantné vo vzťahu k platnosti, resp. neplatnosti udeleného plnomocenstva,
pretože možnosť odvolať plnomocenstvo nezhojí to, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon.
V nadväznosti na uvedenú úvahu potom sťažnostný súd ako irelevantný pre právne posúdenie
veci vyhodnotil aj poukaz oprávneného na to, že to bol práve povinný, ktorého konanie (ignorácia

existujúceho a nepremlčaného dlhu) by bolo možné kvalifikovať ako konanie v rozpore s dobrými
mravmi.

33. K námietke oprávneného, že povinný nemá postavenie spotrebiteľa, súd len v krátkosti dopĺňa,
že uvedená námietka rovnako nemá právnu relevanciu, pretože právne posúdenie vyššieho súdneho

úradníkanevychádzalozpremisy,ktorápredpokladáspotrebiteľskýcharaktervzťahumedzioprávneným
a povinným. Exekučný poriadok umožňuje prieskum akejkoľvek notárskej zápisnice bez ohľadu na to, či
tátonotárskazápisnicazachytávaprávneúkonyzospotrebiteľskéhoalebonespotrebiteľskéhoprávneho
vzťahu.Vnadväznostinauvedenétakprerozhodnutievovecinebolopotrebnésazaoberaťcharakterom
zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným.

34. K námietke oprávneného smerujúcej k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní, sťažnostný súd
poukazuje na to, že napadnuté uznesenie bolo výsledkom aplikácie zákonných ustanovení, a to na
strane jednej § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku a na strane druhej § 22 a § 39 Občianskeho
zákonníka so záverom, že predložená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom. Tento

záver sťažnostný súd nepovažuje za arbitrárny alebo zjavne nesprávny. Súčasne sťažnosťou napadnuté
uznesenie vyššieho súdneho úradníka vychádza z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ktorá
je nielen rozhodovacou praxou aktuálnou, ale vzhľadom na jej vývoj aj rozhodovacou praxou stabilnou.
Inými slovami povedané, záver o neplatnosti plnomocenstva udeleného Mgr. Tomášovi Kušnírovi v rámci
zmluvy o úvere, je záverom právne správnym a rešpektovaným najvyššími súdnymi autoritami v ich

vlastnej rozhodovacej činnosti, o čom musí mať vedomosť aj samotný oprávnený, ktorý bol účastníkom
mnohých obdobných konaní, v ktorých bol prijatý obdobný právny záver ako v prejednávanej veci.

35. Obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne
konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.

Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje
názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z
čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom
účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony
primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania
uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS
329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru sťažnostného
súdu učinil i konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.36. V súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti oprávneného sťažnostný súd považuje ešte raz za potrebné
na záver dodať, že vyšší súdny úradník dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré oprávnenému vyplývajú z predloženého
exekučného titulu. Vyšší súdny úradník pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh
neponechal bez povšimnutia žiadne relevantné skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam, a
sťažnosťou napadnuté uznesenie preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. V
súvislosti s uvedeným súd ešte poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.
ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje,

aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303 - A, s. 12, § 29, HiroBalani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c.
Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

37. Vzhľadom na vyššie prijaté právne závery exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul
notársku zápisnicu, ktorá nespĺňa náležitosti riadneho exekučného titulu, pretože bola napísaná na
základe vyhlásenia povinného v zastúpení zástupcu bez riadneho splnomocnenia. Ak splnomocnenie,
na základe ktorého Mgr. Tomáš Kušníra konal pri spísaní notárskej zápisnice, nie je platné,

nespĺňa potom ním napísaná notárska zápisnica podmienky vykonateľného exekučného titulu, pretože
vyhlásenie o súhlase s jej vykonateľnosťou nedala na to oprávnená osoba. Preto súd rozhodol tak ako je
uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 17Ek/1012/2025 zo dňa 30.04.2025 zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.