Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, July 29, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6423202733
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6423202733.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej

a sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica,
pracoviskoŽiarnadHronom,akokolíznymopatrovníkom,dieťarodičov-matky:C.D.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. B. F. XXX/XX, C., zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Ľubomír Ivan, advokát
sosídlomNám.SNP41,Zvolenaotca:D.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomG.XXXX/XX,H.,zastúpený
splnomocneným zástupcom: JUDr. Katarína Kuricová, advokátka so sídlom Dolný val 213/11, Žilina, o
zvýšenie výživného, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.

25P/149/2023-164 zo dňa 07. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II. a III. m e n í tak, že:

Otec j e p o v i n n ý platiť na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 320 eur
mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.06.2023.

Zročné výživné na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.06.2023 do 31.07.2025 vo

výške 1.040 eur sa otcovi p o v o ľ u j e zaplatiť do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Týmto rozhodnutím sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava II. č. k. 27P/41/2017-104 zo
dňa 03.10.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/103/2018-167 zo dňa
12.06.2018, a to v časti výšky výživného na maloleté dieťa.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“), rozsudkom č. k.

25P/149/2023-164 zo dňa 07. decembra 2023 rozhodol tak, že:
I. Otec je povinný platiť na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 280,- Eur
mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.06.2023.
II. Zročné výživné na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.06.2023 do 07.12.2023 vo
výške 660,- Eur sa otcovi povoľuje splácať v 110,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným
až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Týmto rozhodnutím sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II. č. k. 27P/41/2017-104 zo dňa

03.10.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 11CoP/103/2018-167 zo dňa
12.06.2018, a to v časti výšky výživného na maloleté dieťa.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.V rovine právnej odôvodnil svoje rozhodnutie podľa § 24 ods. 1, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods.
1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon
o rodine“), § 2 ods. 1, § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),

§ 232 ods. 2 a 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Okresný súd mal preukázané, že výdavky na strane maloletého dieťaťa sa oproti predchádzajúcemu
rozhodnutiu zvýšili, keď došlo k zmene pomerov u maloletého dieťaťa v dôsledku jeho veku. Naposledy
bolo rozhodnuté v roku 2018 rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 27P/41/2017-104 zo dňa
03.10.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/103/2018-167 zo dňa

12.06.2018, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na výživné
170 eur mesačne. Maloletý mal v tom čase 6 rokov a navštevoval materskú školu. Teraz má 12 rokov
a navštevuje 5. ročník základnej školy. Vyčíslené náklady na maloleté dieťa ustálil okresný súd v sume
do 446,50 eur. Neprihliadol na zvýšené cestovné náklady 200 eur na cestu z C. do H. a späť cca
dvakrát 95 eur. Poukázal na to, že z rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 38P/333/2017-340
zo dňa 04.04.2023 vyplýva, že súd schválil rodičovskú dohodu vo veci úpravy styku otca s maloletým

dieťaťom tak, že miesto prevzatia a odovzdania maloletého určil bydlisko otca maloletého, pričom
matka bola zaviazaná maloletého na styk s otcom riadne a včas pripraviť a zabezpečiť jeho odovzdanie
a prevzatie od otca. Okresný súd poukázal na to, že odovzdanie a prevzatie matka vykonáva dobrovoľne
na základe rodičovskej dohody z apríla 2023. Od uvedeného obdobia matka nemala potrebu situáciu
riešiť ani po presťahovaní sa do C.. Do výdavkov na dieťa nepriznal výdavok na družinu vo výške 8 eur

mesačne, nakoľko ju nenavštevuje. Zároveň nezapočítal do výdavkov dieťaťa výdavok na úver vo výške
34 eur, ktorý má znášať matka. Rodičia žili v spoločnej domácnosti do 01.01.2017, pričom matka sa
presťahovala zo spoločnej domácnosti do prenajatého bytu v H.. Matka v tom čase pracovala v I. I. J.. H.
spriemernýmčistýmmesačnýmpríjmomcca600eur.Tátonaďalejpracujeutohoistéhozamestnávateľa
s čistým mesačným príjmom 1.200 eur spolu s daňovým bonusom na maloleté dieťa. Zároveň poberá

prídavok na dieťa vo výške 60 eur mesačne. Otec naposledy pracoval v spoločnosti C. spol. s r. o. A.,
kde dosahoval čistý mesačný príjem 1.183 eur. Rovnaký príjem dosahuje aj v súčasnosti. V tom čase
otec používal mobilný telefón na súkromné účely a mal možnosť používať osobné motorové vozidlo na
súkromnéúčely,rovnakoakovsúčasnosti.Výdavkynadieťavtomčasepredstavovali416,33eur,kdena
stravu išlo 137,33 eur. V súčasnosti sú výdavky na stravu 180 eur. Otcove mesačné výdavky naposledy

predstavovali 789 eur. V súčasnosti je to 795 eur. Matka bola v čase posledného rozhodnutia o výživnom
vlastníčkoudvojizbovéhobytunaK.ul.XvH.,naktorýsizobralahypotekárnyúver,ktorýsplácalavsume
284,17 eur. Otec má vo vlastníctve trojizbový byt na G. ul. XX v H. a v podielovom spoluvlastníctve
v podiele 1-ica s matkou byt na G. ul. XX, osobné motorové vozidlo a motorku. V súčasnosti otec
nevlastnímotorovévozidlo.Ostatnýmajetoknaďalejvlastní.Otecuviedol,žeslužobnévozidlo,notebook

a mobil nepoužíva na súkromné účely. Matka sa v roku 2018 presťahovala do C., čím došlo k zmene
trvalého pobytu z dôvodu návštevy maloletého v materskej škole. Okresný súd považoval za dôvodné
zvýšenie vyživovacej sumy zo 170 eur na sumu 280 eur mesačne vychádzajúc z aktuálnych potrieb
dieťaťa a schopností, možností a majetkových pomerov otca. Považoval za nepravdepodobné, že príjem
otca za predchádzajúcich posledných 5 rokov sa nezmenil, hoci pracuje pre rovnakého zamestnávateľa,

ktorý dosiahol v roku 2022 zisk vo výške 1,9 mil. eur. Vychádzal preto z potenciálneho príjmu povinného
rodiča. Z lustrácie pracovných ponúk v Trnavskom kraji, mal za to, že potenciálny príjem otca sa
pohybuje od 1.257 eur do 3.775 eur brutto, t. j. čistý príjem je cca 1.831 eur mesačne. Prihliadol na
možnosti a schopnosti otca dosahovať tento príjem, keďže otec nevyužíva všetky svoje schopnosti.
Otec podľa okresného súdu získal po dobu 5 rokov viac skúseností na vyššie uvedenej pracovnej

pozícii umožňujúcej mu uchádzať sa o lepšie platené pracovné ponuky. U pôvodného zamestnávateľa
pracuje od 15.08.2018 na dobu neurčitú a zároveň využíva benefity, ktoré v predchádzajúcom období
používal aj na súkromné účely. Matka výlučnou starostlivosťou o maloleté dieťa môže byť znevýhodnená
v iných aspektoch života pri hľadaní lepšie platenej práce, zvyšovaní kvalifikácie, možnosti pracovať
nadčas a mimo pravidelnej pracovnej doby na rozdiel od otca, ktorý s maloletým netrávi toľko času.

Môže sa preto venovať zarábaniu prostriedkov na jeho výživu. Pri výdavkoch 446,50 eur by na každého
z rodičov pripadala suma 223,25 eur, pričom je potrebné, aby sa otec podieľal vyššou sumou ako
matka, čo zodpovedá sume 280 eur mesačne. Otec je schopný uspokojovať svoje vlastné potreby
v rozsahu minimálneho bežného štandardu, pričom možno od neho žiadať, aby tento štandard umožnil
aj synovi formou výživného. Zvýšenie výživného priznal od 01.06.2023 z potenciálneho príjmu otca

v zmysle vykonanej lustrácie pracovných ponúk v Trnavskom kraji na rovnakej pracovnej pozícii otca. Pri
zvýšení výživného prihliadol na to, že otcovi nevznikajú žiadne náklady na cestovné spojené s odvozom
maloletého dieťaťa na styk s otcom. Matkin návrh na zvýšenie výživného 300 eur nepovažoval za
dôvodný. Za dôvodné nepovažoval zisťovanie výšky nájmu matky v C., či predaj nehnuteľností v H.zo strany matky, pretože by nepriniesli také nové skutočnosti spôsobilé ovplyvniť úsudok súdu o výške
výživného. Výživné priznal odo dňa začatia konania. Zameškané výživné za obdobie od 01.06.2023 do
07.12.2023 predstavuje sumu 660 eur za mesiace júl až november 2023, t. j. 6 x 110 eur = 660 eur povolil

otcovi splácať v sume 110 eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok
počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia vzhľadom na to, aby nedošlo k ohrozeniu nevyhnutných
potrieb otca. Zmenou výšky výživného zmenil pôvodnú úpravu rozsudku o výživnom. Trovy nepriznal
žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko nezistil dôvody a žiadny z účastníkov si ich neuplatnil (§ 52
CMP).

2. Otec podal prostredníctvom splnomocneného zástupcu dňa 09.01.2024 odvolanie proti rozsudku
okresného súdu. Žiadal zmeniť rozsudok okresného súdu tak, že otec bude povinný platiť na maloletého
výživným vo výške 200 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že schválenou rodičovskou
dohodou zo dňa 04.04.2023 bolo zmenené miesto prevzatia maloletého dieťaťa v mieste jeho bydliska,
s čím matka súhlasila. Súhlas zo strany matky bol daný s úmyslom získať od otca vyšší finančný

prospech, o čom svedčí to, že dohoda bola schválená rozsudkom dňa 04.04.2023 a matka podala
návrh na zvýšenie výživného dňa 21.05.2023. Otec poukázal na to, že pri posúdení podielu matky na
výživnom by matke zostali výdavky na maloletého vo výške 166,50 eur, pričom matka je kompenzovaná
zo strany štátnych príspevkov a daňových bonusov vo výške 200 eur mesačne. Matka má podľa otca
lepšie príjmové a majetkové pomery. Otec poukázal na to, že matka je vlastníčkou rodinného domu

v podiele 1-ica, ďalšieho rodinného domu v podiele 1/3-tina s priľahlými pozemkami a bytu č. X v H..
V minulosti ich matka prenajímala, z čoho mala finančný prospech. Podľa otca nájom pretrváva, ale
nevie preukázať toto tvrdenie, nakoľko prenájom matky nie je oficiálny. Poukázal tiež na to, že s matkou
žije v spoločnej domácnosti aj jej priateľ, ktorý sa podieľa na uspokojovaní potrieb rodiny, hoci nejde
o osobnú povinnosť poskytovať výživné. Jeho prínos sa však prejavuje aj v pomeroch maloletého

dieťaťa. Podporuje maloletého v športových aktivitách, kupuje mu potrebnú výbavu a oblečenie, chodia
navýlety,beriehonalyžovačkyahradímuostatnénáklady,ktoréuznázavhodné.Otecnamietalvyužitie
princípu potenciality, keďže podľa neho sa využíva v prípade, keď povinná osoba realizuje luxusné
neodôvodnené výdavky alebo stratí zamestnanie zo subjektívnych dôvodov, ukončí podnikanie alebo
inú činnosť podľa osobitného predpisu, čím sa zhoršuje finančná situácia. Postup okresného súdu, ktorý

oprel svoju úvahu o lustráciu zárobkových pomerov na pozíciu manažéra v Trnavskom kraji, je svojvoľný,
irelevantný a arbitrárny. Otec poukázal na to, že jeho pracovná pozícia je predajca - obchodník, t. j.
nakupuje a predáva materiál. Kvôli maloletému sa presťahoval do C., kde býval až do 03/2020 a teda
len z tohto dôvodu nezapadá do štatistických tabuliek platov manažérov v oblasti Trnavského kraja.
Poukázal na svoj reálny príjem potvrdený zo strany zamestnávateľa.

3. Matka podala prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie proti rozsudku okresného súdu
dňa19.01.2024.Žiadalaodvolacísúd,abyrozsudokzrušilavrátilvecokresnémusúdunaďalšiekonanie
alebo aby zmenil rozsudok tak, že zvýši výživné na sumu 400 eur mesačne. Matka vytýkala okresnému
súdu, že navrhla zmeniť dovezenie maloletého do bydliska otca a jeho vyzdvihnutie zo strany matky

a ak k nemu nedôjde, tak zvýšiť výživné na maloletého, zohľadniť vznik nákladov na jej strane a šetrenie
nákladov na strane otca. Uviedla, že maloletého nemôže samého poslať diaľkovým autobusom do
H. vzhľadom na jeho vek 11 rokov. Zároveň je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby rozvíjal
svoj vzťah aj s otcom. Poukázala na to, že uvedenú trasu musí otočiť dvakrát v priebehu víkendu
a niekoľkokrát v priebehu mesiaca. Na strane otca tak došlo k zvýšeniu príjmu a poklesu výdavkov,

pričom matke vzrástli výdavky v dôsledku dovážania maloletého do bydliska otca. Pokiaľ išlo o výdavky
maloletého pri započítaní cestovných nákladov spojených s dopravou do bydliska otca, výška výživného
280 eur náklady nepokryje. Otcovi momentom nadobudnutia vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III č. k. 38P/333/2018-340 odpadli mesačné náklady na stretávanie sa s maloletým v C. podľa
jeho vlastných výpočtov vo výške 280 eur mesačne. Podľa matky, otec žije sám, jeho príjem je vyšší

ako jej príjem a nemá zvýšené náklady ani inú vyživovaciu povinnosť.

4. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu otca dňa 22.01.2024. Uviedol, že zotrváva na svojom
písomnom a ústnom vyjadrení.

5. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu matky dňa 24.01.2024. Uviedol, že zotrváva na svojom
písomnom a ústnom vyjadrení.6. Otec sa vyjadril k odvolaniu matky dňa 29.01.2024. Odkázal na svoju argumentáciu uvedenú v
odvolaní. Zdôraznil, že podmienkou schválenia rodičovskej dohody rozsudkom Okresného súdu
Bratislava III č. k. 38P/333/2017-340 zo dňa 04.04.2023, bol súhlasný prejav vôle oboch strán. Poukázal

na to, že v návrhu na zvýšenie výživného matka žiadala zvýšiť výživné na 300 eur mesačne a následne
na informatívnom stretnutí dňa 28.12.2023 žiadala 400 eur mesačne. V tak krátkom časovom horizonte
dva mesiace po schválení rodičovskej dohody nemohlo dôjsť k takému značnému nárastu výdavkov na
maloletého, ktoré by odôvodňovalo zvýšenie výživného o viac ako 200 %.

7. Matka sa vyjadrila prostredníctvom splnomocneného zástupcu k odvolaniu otca dňa 12.02.2024.
Navrhla nevyhovieť odvolaniu otca. Poukazovala na to, že keď sa rodičovská dohoda schvaľovala dňa
04.04.2023, bola schopná odovzdávať maloleté dieťa v bydlisku otca, avšak odvtedy sa zmenili pomery
na jej strane aj na strane maloletého. Poukázala na výdavky maloletého dieťaťa s tým, že určené výživné
280 eur ich nepokryje. Podľa nej zmena pomerov spočíva v úspore nákladov na strane otca a v náraste
jej nevyhnutných nákladov na cestovanie, ako aj zlepšenie zárobkových možností otca. Pokiaľ ide o jej

priateľa, uviedla, že výdavky spojené so stravou dieťaťa vyhodnotil samostatne konajúci súd, pričom je
absurdné, aby otec prenášal starostlivosť o vlastné dieťa inému človeku. Mala za to, že vynakladá na
starostlivosť o maloleté dieťa vyššie výdavky ako otec. Jedná sa o výdavky s jeho dopravou na výkon
styku s otcom. Otec má podľa nej lepšie majetkové pomery, nakoľko žije sám.

8. Matka prostredníctvom splnomocneného zástupcu dňa 23.05.2025 zaslala listinné dôkazy týkajúce
sa úhrady výživného. Vyjadrila sa, že otec uhradil dlžné výživné od 06/23 do 05/24 dňa 20.05.2024. Od
júna 2024 hradí výživné vo výške 280,- eur. Matka pripojila výpis z účtu.

9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/

CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 359 CSP, § 362 CSP, § 7 ods.
1 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP)
preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP) s prihliadnutím na vady konania, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67
CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom podľa ust.

§ 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II. a III.
zmenil (§ 388 CSP).
10. Otec vo svojom odvolaní v podstate namietal, že podiel matky pri posúdenom výživnom je
kompenzovaný zo strany štátnych príspevkov a daňových bonusov vo výške 200 eur mesačne. Zároveň
neboli podľa neho zohľadnené lepšie príjmové a majetkové pomery matky, ako aj podiel priateľa matky

na spoločnej domácnosti. Taktiež mal za to, že princíp potenciality bol vo vzťahu k nemu nesprávne
aplikovaný.

11. Matka v podstate namietala, že neboli zohľadnené jej výdavky v súvislosti s cestovnými nákladmi
spojenými s dopravou do bydliska otca na styk, pričom príjem otca je vyšší a nemá zvýšené náklady

ani inú vyživovaciu povinnosť.

12. Odvolací súd po preskúmaní spisu mal za to, že okresný súd riadne vykonal dokazovanie
v požadovanom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil riadne skutkový stav veci. Vo veci rozhodol
v súlade s aplikovanými hmotnoprávnymi ustanoveniami Zákona o rodine s výnimkou záverov o výške

výživného. Odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu predchádzajúcemu vydaniu odvolaním
napadnutého rozhodnutia žiadne pochybenie. V písomnom odôvodnení okresný súd podrobne ozrejmil
svoje skutkové a právne úvahy, v zmysle ktorých sa riadil pri zvýšení vyživovacej povinnosti otca.
Odvolací súd sa stotožnil s písomným odôvodnením rozhodnutia okresného súdu s výnimkou ustálenia
výšky vyživovacej povinnosti otca.

13. Pokiaľ otec argumentoval tým, že pri zostávajúcom podiele matky na výživnom pre maloleté dieťa je
matka kompenzovaná zo strany štátnych príspevkov a daňových bonusov vo výške 200 eur mesačne,
odvolací súd sa s týmto nestotožnil. Predovšetkým poukazuje na to, že pokiaľ sa jedná o daňový bonus,
tento má charakter daňového zvýhodnenia pracujúceho rodiča, ktoré sa prejaví vo výške jeho platu.

Nejedná sa však o osobitnú dávku poskytovanú viazane na výdavky maloletého, ktorú by mal ako
takú odpočítavať od výdavkov maloletého dieťaťa, ale o daňové zvýhodnenie pracujúceho rodiča. Túto
okolnosť preto možno zohľadniť len vo výške celkového príjmu rodiča. V prípade prídavkov dieťaťa,
sa jedná o sociálnu dávku, ktorá je určená v zásade na plnenie potrieb maloletého dieťaťa a možnopočítať pri nej pri výdavkoch dieťaťa, nemá však sama osebe bez zohľadnenia ďalších okolností vplyv
na určenie nižšieho výživného.

14. Je predovšetkým potrebné zohľadniť aj ďalšie okolnosti daného prípadu. Matka totiž poskytuje svoju
vyživovaciu povinnosť prevažne plnením osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, ako aj zabezpečením
jeho bytových podmienok. Otec sa na osobnej starostlivosti podieľa len vo veľmi obmedzenom rozsahu
počas styku s maloletým dieťaťom. Keďže sa jedná o dieťa, ktoré si ešte vyžaduje osobnú starostlivosť,
je dôvodné, aby matkina osobná starostlivosť o maloleté dieťa v podstate vyvažovala jej podiel na

výdavkoch maloletého dieťaťa. Pokiaľ otec poukazoval na to, že matka je vlastníčkou časti nehnuteľností
a bytu, uvedené neznamená, že by sa otec mal v menšom podiele podieľať na výdavkoch maloletého
dieťaťa, ktoré, tak ako boli ustálené okresným súdom vo výške 446,50 eur, nepredstavujú žiadny
neprimeraný luxus, ktorý by nezodpovedal životnej úrovni otca. V prípade spoluvlastníctva rodinných
domov, keďže sa jedná o podielové spoluvlastníctvo, netvrdil, že sú nehnuteľnosti využívané na účely
prenájmu. Rovnako neboli preukázané ďalšie ani akékoľvek príjmy matky z prenájmu bytu. Taktiež

z hľadiska podielu na výdavkoch v domácnosti je síce významný aj podiel priateľa matky, tento však
nemôže mať vplyv na zníženie otcovho podielu na vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu.

15. Pokiaľ otec namietal aj princíp potenciality vo vzťahu k nemu, odvolací súd mal za to, že okresný súd
správne aplikoval uvedený princíp vo vzťahu k otcovi, nakoľko z požiadavky vyživovacej povinnosti tiež

v prípade maloletého dieťaťa vyplýva pre rodiča právny imperatív využívať svoje schopnosti a možnosti
naplno, aby bol schopný plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, ktorého výdavky budú časom
len ďalej narastať. Otec v čase posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti pracoval u rovnakého
zamestnávateľa na pozícii obchodného zástupcu, pričom dosahuje rovnaký príjem za ostatných 5 rokov
ako v súčasnosti s tým, že využíva benefity ako je služobný telefón a motorové vozidlo. Odvolací súd

mu síce neupiera právo v rámci jeho voľby zamestnania dosahovať rovnaký príjem bez zvýšenej snahy
o postup napriek získaným skúsenostiam a stúpajúcej inflácii, avšak na druhej strane sa potom zmena
pomerov u dieťaťa musí prejaviť vo zvýšení výživného, čo znamená nižšia čiastka zostávajúca pre
osobné výdavky otca. V danom prípade ako aj okresný súd zistil, spoločnosť, v ktorej otec pracuje, je
v zisku a je preto naozaj nelogické, pokiaľ otec nedosahuje vyšší čistý príjem, než pred piatimi rokmi.

Narastajúcou infláciou totiž klesá jeho reálny príjem. V takomto prípade z takto posúdených okolností je
teda možné aplikovať princíp potenciality a prihliadať pri určovaní výživného na potenciálny vyšší príjem
otca, tak ako ho dôvodne ustálil okresný súd až vo výške 1.800 eur.

16. Odvolací súd však považoval za nedostatočne určenú výšku výživného prihliadnuc na odôvodnené

výdavky maloletého dieťaťa, skutočnosť, že matka v prevažujúcej miere zabezpečuje osobnú
starostlivosť o maloleté dieťa, pričom však neprihliadol na ňou tvrdené výdavky týkajúce sa pri
dochádzaní v styku s otcom, ktorá síce leží na nej, keďže matka dobrovoľne uzavrela dohodu o zmene
styku. Nakoľko z preukázaných skutočností vyplýva, že v H. vlastní byt, môže sa v ňom zdržiavať počas
styku dieťaťa s otcom (a nemusí cestovať naspäť domov), prípadne zvážiť presťahovanie do H., kde

pôvodne žila aj s maloletým dieťaťom a otcom.

17. Za tejto situácie považoval odvolací súd za dôvodné zvýšiť výživné na sumu 320 eur, ktorá čiastočne
z väčšej miery zabezpečuje podiel na ustálených bežných výdavkoch maloletého dieťaťa vo výške
446,50 eur. Dôvodným je však zohľadňovať len sumu prídavkov na dieťa vo výške 60 eur ako finančné

prostriedky, ktoré sú prioritne určené na výdavky pre dieťa. Podiel matky na bežných výdavkoch tak bude
podstatne nižší, avšak pri ustálených výdavkoch maloletého dieťaťa je potrebné poukázať aj na to, že
maloleté dieťa má okrem pravidelných mesačných výdavkov aj mimoriadne výdavky pri zabezpečovaní
potrieb,napr.vsúvislostisozabezpečenímnábytkupremaloletédieťaaleboinýchďalšíchmimoriadnych
výdavkov, resp. uspokojovania kultúrnych potrieb, nákupu kníh a hračiek, ktoré môžu ten ktorý mesiac

dosiahnuť aj čiastku ako vyčíslila matka v návrhu t. j. 673,50 eur. Za tejto situácie považoval za dôvodný
podiel matky na pravidelných mesačných výdavkoch vo výške 66,50 eur zohľadňujúc jej neporovnateľný
pomer vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloleté dieťaťa. Vo zvyšku presahujúcom uvedenú sumu
považoval odvolací súd odvolanie matky za nedôvodné. Poukazuje tiež na to, že uvedené výživné sa
orientačne približuje k aj k čiastke výživného podľa tabuľky Ministerstva spravodlivosti SR, kde pri dieťati

na druhom stupni je odporúčané výživné až do rozsahu 22 %, čo by v prípade otcovej potenciálnej mzde
1.831 eur činilo 402,82 eur. Uvedené má však len odporúčací charakter a odvolací súd zohľadňoval aj
ustálenú výšku odôvodnených výdavkov.18. Zároveň rozhodol o zameškanom výživnom, keďže zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na 320 eur od

01.06.2023.Zvyjadreniamatkyvyplynulo,žeotecuhradilsumudlžnévýživnépodľarozsudkuokresného
súdu a následne hradí pravidelne sumu výživného mesačne 280 eur. Odvolací súd vychádzal z toho,
že otec plní vyživovaciu povinnosť vo výške 280 eur. Rozdiel oproti priznanému výživnému činí 40
eur (320 eur - 280 eur = 40 eur), t. j. 26 mesiacov za obdobie od 01.06.2023 až do 31.07.2025 činí
zameškané výživné vo výške 1.040 eur (26 x 40 = 1.040 eur). Toto povolil otcovi zaplatiť do 3 mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 232 ods. 3 CSP. Prihliadol na to, aby zameškané výživné
bolo splatené v primeranej dobe vzhľadom na najlepší záujem maloletého dieťaťa, nakoľko sa jedná
o úhradu na výdavky dieťaťa, ktoré už dieťa spotrebovalo. Zároveň určením dlhšej lehoty na splatenie
prihliadol na možnosti otca, aby príliš striktne nezasiahol do jeho majetkových pomerov.

19. Zároveň týmto rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 27P/41/2017-104 zo

dňa 03.10.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/103/2018-167 zo dňa
12.06.2018, a to v časti výšky výživného na maloleté dieťa.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 2 ods. 1 CMP a § 396 ods. 2 CSP,
podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu rov konania na

súde prvej inštancie. Podľa § 57, § 58 a § 52 CMP rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nakoľko návrh na náhradu trov konania nebol
podaný a neboli zistené ani dôvody pre aplikáciu ust. § 55 CMP.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).