Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 29, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/80/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123233210
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123233210.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Márie Kubincovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej
veci žalobcu: Ľubomír Kubík, nar. 04.01.1967, trvale bytom Záhradná 324/6, 976 67 Závadka nad
Hronom, pôvodne vykonávajúci podnikateľskú činnosť IČO: 43 126 391, právne zast.: Advokátska
kancelária Michaľov, s.r.o., so sídlom Tajovského 17, 040 01 Košice, IČO: 52 290 514 proti žalovanému:
GLS – GREEN LOGISTIC SERVICES s.r.o., so sídlom Zákopčie Stred 832, 023 11 Zákopčie, IČO:
36 855 308, právne zast.: JUDr. Ladislav Ščury, PhD., advokát so sídlom Mierová 1725, 022 01 Čadca,
o zaplatenie 2.534,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti druhej, tretej a štvrtej výrokovej

vete rozhodnutia Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/65/2023 - 145 zo dňa 26. marca 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu Žilina č. k. 38Cb/65/2023-145 zo dňa 26. marca 2024 vo výrokovej vete
II., III. a IV. p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete konanie v časti o zaplatenie
sumy 163,34 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy od podania vzájomnej žaloby zastavil,
v druhej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.534,- Eur s úrokom

z omeškania 9% ročne z tejto sumy od 22.05.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. Vo výroku III. vzájomnú žalobu žalovaného
zamietol a vo výroku IV. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 10.02.2023 vo
forme návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní sa žalobca domáhal od žalovaného

zaplatenia istiny vo výške 2.534,- Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy od 22.05.2021
do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a trov konania. Žalobca
v konaní tvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o dodaní služieb č. 06/06/2016
zo dňa 01.06.2016, na základe ktorej vykonával pre žalovaného lesnícku činnosť. Za vykonané služby
vyfakturoval žalobca žalovanému faktúrou č. 3/2021 z 21.04.2021 sumu 2.534,- Eur, ktorá nadobudla
splatnosť 21.05.2021. Nakoľko ju žalovaný neuhradil, cestou právneho zástupcu vyzval žalovaného
výzvou zo dňa 09.01.2023 na úhradu dlžnej sumy.

3. Žalovaný sa bránil tvrdením, že žalobca pracoval pre žalovaného ako živnostník na základe Zmluvy
o dodaní služieb č. 06/06/2016 z 01.06.2016. Žalovaný zakúpil na žiadosť žalobcu nový LKT ITL traktor,
ku ktorému sa žalobca správal nezodpovedne, po ukončení spolupráce ho zanechal na dvore značnepoškodený, pričom nikto iný okrem žalobcu tento traktor nepoužíval. Žalovaný traktor opravil a škodu
vyfakturoval žalobcovi faktúrou
č. 20220032 zo dňa 29.12.2022 celkom v sume 2,650,01 Eur, ktorú podaním zo dňa 18.01.2023

jednostranne započítal žalobcovi čo do sumy 2.534,- Eur, čím nárok žalobcu zanikol započítaním.
V prevyšujúcej časti pohľadávky si žalovaný titulom náhrady škody uplatnil voči žalobcovi nárok na
zaplatenie sumy 116,01 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy, a to podaním vzájomnej
žaloby o zaplatenie 279,35 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na pojednávaní konanom dňa 26.03.2024 vzal
žalovaný vzájomnú žalobu v prevyšujúcej časti uplatneného nároku na náhradu škody späť, v dôsledku
čoho súd konanie v časti o zaplatenie sumy 163,34 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy
od podania vzájomnej žaloby zastavil.

5. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že žalovaný v konaní neuviedol, kedy a akým konkrétnym

konaním žalobcu malo dôjsť k poškodeniu traktora v tvrdenom rozsahu, zohľadňujúc aj tú skutočnosť, že
vkonanínebolatvrdenáexistenciažiadnehoprotokoluostavetraktoravčasejehoodovzdaniažalobcovi
a ani v čase jeho prevzatia žalovaným po ukončení vzájomnej spolupráce. Žalovaný nepreukázal,
že by poškodenia na traktore boli spôsobené konaním žalobcu, resp. porušením povinnosti žalobcu
z existujúceho záväzkovo-právneho vzťahu, ktorá by následne viedla k vzniku škody na strane

žalovaného. Súd zároveň konštatoval, že v konaní nebolo žalovaným preukázané, že by konaním
žalobcu na traktore bola na traktore spôsobená škoda, za ktorú by žalobca zodpovedal v zmysle
ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka. Sám žalovaný ani v konaní netvrdil, kedy jednotlivé
poškodenia mal zistiť a akým konaním žalobcu mali byť spôsobené.

6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalovaný vzniknutú škodu preukazoval
faktúrami, ktoré majú dokladovať zakúpenie a výmenu poškodených častí traktora LKT ITL.
K uvedenému okresný súd konštatoval, že žalovaným predložené faktúry, ktoré majú preukazovať
tvrdený nárok na náhradu škody, obsahovo nezodpovedajú tvrdeným poškodenia traktora, tak ako boli
popísané v odpore žalovaného proti platobnému rozkazu.

7. Okresný súd nepristúpil k výsluchu žalovaným navrhnutých svedkov k predmetu vzájomnej žaloby,
nakoľko zo strany žalovaného absentovali relevantné skutkové tvrdenia, ktoré by výsluchom týchto
svedkov mali byť preukázané. Keďže z tvrdení žalovaného uvedených v konaní nevyplýva konkrétne
konanie žalobcu, ktoré by malo predstavovať porušenie jeho povinnosti, v príčinnej súvislosti s ktorou

by malo dôjsť k vzniku škody na traktore, okresný súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie
k otázke, či predmetný traktor využíval žalobca výlučne sám, alebo bol využívaný aj inou osobou.

8. Okresný súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal aj na tú skutočnosť, že
k ukončeniu spolupráce medzi stranami došlo v mesiaci marec 2021, pričom protokol o stave traktora,

v akom ho žalovaný od žalobcu prevzal spísaný nebol a STK bola na stroji vykonaná až s odstupom
dvoch rokov v roku 2023.

9. Okresný súd žalobcom uplatnený nárok posúdil ako skutkovo a právne dôvodný. Uviedol, že nárok
žalobcu na zaplatenie ceny zmluvného plnenia vo výške 2.534 Eur považoval za nesporný, a to

vzhľadom na obsah procesnej obrany žalovaného, ktorý tvrdil zánik pohľadávky žalobcu jednostranným
zápočtom. Procesnú obranu žalovaného posúdil okresný súd ako nedôvodnú, nakoľko nebolo v konaní
preukázané, že by konaním žalobcu, ktoré by bolo porušením jeho povinností, bola na traktore
spôsobená škoda a zároveň nebolo preukázané uskutočnenie platného a účinného právneho úkonu
jednostranného započítania vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného.

10. Okresný súd rozhodnutie o trovách odôvodnil aplikáciou § 255 ods. 1 CSP s tým, že úspešnému
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu 100 % na základe
zásady úspechu.

11. Žalovaný sa včas podaným odvolaním proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvoinštančného súdu
domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia vo výrokoch II. až IV. a vrátenia veci na ďalšie konanie
a rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že boli naplnené dôvody odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b), e),
f) a h) CSP.12. Žalovaný v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie je predčasné a prekvapivé a napĺňa atribúty
odmietnutia spravodlivosti v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, právnou

terminológiou označovaný ako denegatio iustitae. Podľa žalovaného súd znemožnil výkon procesných
práv tým, že neumožnil generálnemu splnomocnenému zástupcovi žalovaného, Ing. Jakubovi Riškovi,
konať pred súdom a vyhodil ho z pojednávacej miestnosti. Uviedol, že generálna plná moc mu bola
udelená z dôvodu, že konateľka spoločnosti p. A. B. je starobná dôchodkyňa a preto spoločnosť riadi jej
syn C. D. B., ktorý je vzdelaný v oblasti lesníctva a vedel sa tak vyjadriť v konaní pred súdom, ktoré sa

týkalo lesníckej problematiky. Konateľka spoločnosti by sa skutkovo nevedela vyjadriť ku skutočnostiam,
ktoré sa odohrali medzi C. D. B. a žalobcom Ľubomírom Kubíkom. Preto bol vyslaný na pojednávanie
s generálnou plnou mocou, súd mu však neumožnil vôbec sa vyjadriť čo malo vážny následok nielen pre
totoštádiumaleprecelékonanie.Následkomkonaniasúdujenemožnosťdomáhaťsasvojichprávatým
aj nesprávny postup súdu ako aj jeho rozhodnutie, čím sa súd dopustil naplnenia odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Tým, že súd zamedzil prístup k súdu generálnemu splnomocnencovi

žalovaného, dopustil sa porušenia práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 Ústavy SR a zároveň
sa dopustil odmietnutia spravodlivosti (denegatio iustitie) a subsidiárne aj § 31 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

13. Žalovaný uviedol, že v konaní bol porušený princíp rovnosti sporových strán, keď súd nezabezpečil

rovnosť sporových strán a postavil žalovaného do pozície nerovného pred zákonom. Súd tak
zamedzil žalovanému výkon prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, tak ako je legitímne
a prirodzené pre kontradiktórne sporové konanie. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal judikatúru, najmä
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 259/2010 a Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2012
z 18.04.2013.

14. Žalovaný tvrdil, že súd nesprávne vyhodnotil, že žalobca poprel skutkové tvrdenia žalovaného,
keď sám súd v bode 6. rozsudku uvádza, že pohľadávku žalovaného na náhradu škody považuje za
nepreukázanú a nepodloženú. Uvedené neobstojí, nakoľko žalovaný doložil do konania všetky faktúry,
ktoré zaplatil tretím osobám za opravy škôd, ktoré spôsobil žalobca, čím škodu preukázal aj podložil.

Uviedol, že v bode 10. rozsudku žalobca uvádza, že neuznáva žalovaným uplatnený nárok, avšak
neuznanie nie je popretie v zmysle § 151 ods. 1 CSP. Napokon aj právny zástupca žalovaného sa na
začiatku pojednávania dňa 26.03.2024 vyjadril, že žalobca účinne nepoprel nárok žalovaného, preto je
nesporný.

15. Žalovaný skutkovo vymedzil škodu tak, ako mu ju spôsobil žalobca, a bolo na dokazovaní pred
súdom, či k tejto škode unesie žalovaný dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie však navrhované dôkazy
zo strany žalovaného nevykonal, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom.

16. Okresný súd podľa názoru žalovaného nevyhodnotil sporovú situáciu správne, čo malo za následok,

že vydaný rozsudok je nesprávny, právne nie perfektný a trpí značnými skutkovými vadami, ktoré naplnili
podstatu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e) a f) CSP. Pochybenie okresného súdu spočíva
v tom, že zamietol návrh na vykonanie dôkazov formou svedeckých výpovedí na súdnom konaní,
hoci svedkovia aj žalobca boli prítomní a tým v podstate zmaril možnosť preukázať skutkové tvrdenia.
Žalovaný tvrdil, že jeho pohľadávka existuje, je dôvodná a má reálny hmotnoprávny základ, čo súd uznal

tým, že pripustil vzájomnú žalobu. Zdôraznil existenciu kompenzabilnej pohľadávky na náhradu škody,
ktorá mu vznikla konaním žalobcu, a to poškodením LKT IKL traktora. K žalobcom namietanému stavu
traktora uviedol, že išlo o nový predvádzací model a preto neobstojí tvrdenie, že by žalobca dostal traktor
v takom stave ako ho odstavil. Žalovaný mal za to, že výšku a rozsah spôsobených škôd preukázal
faktúrami.

17. Žalovaný ďalej uviedol, že ako poškodený si môže škodu uplatniť kedykoľvek, pokiaľ táto nie je
premlčaná, preto časové obdobie uvedené v predložených faktúrach nie je rozhodujúce. Tiež uviedol,
že súd nemal odstránené sporné skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom viacerých užívateľov traktora,
k objasneniu ktorých mal súd v danej veci vypočuť C. D. B.. Stroj bol zakúpený výlučne pre žalobcu,

určite neboli opravované poškodenia spôsobené tretími osobami. Keďže žalobca dostal stroj na základe
svojej požiadavky, tak nebol dôvod, aby sa mu protokolárne odovzdával, keďže k nemu dostal od
výroby návod na použitie a bol priamo zaškolený u výrobcu na tento konkrétny stroj. Páni C. E. B.
a C. D. B. dennodenne upozorňovali žalobcu na poškodenie stroja, ktoré žalovaný niekedy odstránil,ale žalovaný spoluprácu neukončil ani nežiadal náhradu škody, pretože potreboval žalobcove služby.
Na pojednávaní žalobca vyslovil, že na stroji nejazdil sám a jazdili na ňom aj svedkovia čo žalovaný
popiera a opätovne uvádza, že stroj používal výlučne žalobca. Uviedol, že na zvážanie sena používa

iné stroje. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že za opravu platil sám, keďže opravy ak ich vykonával
žalobca, mu žalovaný preplatil oproti pokladničným dokladom, k čomu mali smerovať aj svedecké
výpovede. Žalovaný v odvolaní uviedol, že dva najdôležitejšie momenty, ktoré škodu spôsobili boli tie,
že žalobca približoval celé smreky hydraulickou rukou, hoci to bolo zakázané v návode na použitie, a že
pri odpadnutí krytu hydraulickej piestnice zabezpečujúcej roztváranie hydraulickej ruky musí byť tento

kryt funkčný, nakoľko v prípade jeho nefunkčnosti dochádza k poškodeniu, čo mala byť jedna zo škôd
spôsobených žalobcom, na ktorú mal byť podľa žalovaného žalobca opakovane upozornený.

18.Kprotokoluoškodáchnastrojižalovanýuviedol,žetentospísanýbyťnemohol,nakoľkožalobcastroj
odstavil na hospodárskom dvore a bez rozlúčenia odišiel. Stav stroja po odovzdaní mal byť verifikovaný
výsluchom svedkov. Uvedené skutočnosti chcel svedecky doložiť pred súdom, ktorý mu to neumožnil.

19. Žalovaný uviedol, že ako poškodená strana záväzkovo-právneho vzťahu si uplatňuje nárok na
náhradu škody voči žalobcovi. Uviedol, že príčinný vzťah medzi konaním žalobcu a vznikom škody
vyplýva z preukázaných skutočností (dokladov – faktúr alebo pokladničných dokladov), a preto je
nesporný. Sporným ho neučinil ani žalobca, nakoľko tento uvedené skutočnosti kvalifikovane nepoprel

podľa § 151 ods. 1 a ods. 2 CSP. Žalovaný uviedol, že je nepopierateľným faktom, že žalobca bol riadne
poučený výrobcom traktora LKT IKL, napriek tomu žalobca pri práci v lese nedodržal pokyny a manuál
práce s traktorom, čím došlo k jeho poškodeniu. Žalobca ako skúsený strojník mal vedieť, že takým
zaobchádzaním v rozpore s pokynmi výrobcu traktora dôjde k jeho poškodeniu. Aj napriek žalobcovým
vedomostiam, skúsenostiam a osobným predpokladom je jasné, že vznik škody je výlučne v príčinnej

súvislosti so žalobcovým konaním, pretože iná osoba stroj nepoužívala.

20. Žalovaný namietol, že okresný súd vydal rozsudok v rozpore s predbežným právnym názorom súdu,
čo zakladá prekvapivosť rozsudku a narušuje princíp právnej istoty. Na základe uvedeného mal žalovaný
za to, že okresný súd sa pri formulovaní svojich skutkovo-právnych záverov dopustil zákazu svojvôle

pri rozhodovaní súdu.

21. V závere odvolania žalovaný dodal, že ak by súd prejednal vec v zmysle zásady ústnosti
a bezprostrednosti, tak ako to navrhovali strany sporu počas písomnej časti konania a vypočul by
všetkých svedkov, tak by jeho závery boli úplne iné, ako prezentuje v napádanom rozsudku. Rovnosť

zbraníbyboladodržaná,akbysúdumožnilnapojednávaníprodukovaťskutkovétvrdeniaajžalovanému
prostredníctvom generálneho splnomocnenca C. D. B.. Došlo k popretiu kvality súdneho pojednávania,
pretože pred pojednávacou miestnosťou boli svedkovia oboch strán sporu, ktorí mohli byť vypočutí.
Nezákonný postup súdu vyústil do vydania nezákonného rozhodnutia, čím bolo porušené právo
žalovaného na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 Ústavy SR. Okrem namietania rozhodnutia vo

veci, žalovaný namietal aj materiálnu vykonateľnosť II. výroku napadnutého rozhodnutia. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch II. až IV. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že výroky napádaného rozsudku sú vecne

a procesne správne a rozsudok je spravodlivý. K argumentácii žalovaného týkajúcej sa odňatia možnosti
konať pred súdom uviedol, že tejto nemožno prisvedčiť žiadnu relevanciu. Nemožnosť zastupovania
žalovaného C. D. B. bola jasne vysvetlený a zdôvodnená. Konateľka žalovaného sa mohla zúčastniť
na pojednávania a ak by jej to pracovné povinnosti nedovoľovali, mohla požiadať o odročenie. Funkcia
konateľa zahŕňa aj možnosť zastupovať obchodnú spoločnosť na procesných úkonoch, aj na súdnom

pojednávaní, preto o odňatí možnosti konať pred súdom nemožno hovoriť.

23. Ďalej uviedol, že žalovaný v konaní netvrdil a ani nepreukázal, akým konaním žalobcu malo dôjsť
k vzniku škody na strane žalovaného na traktore LKT IKL. Len konštatovanie bez jasnej identifikácie
škody, škodového konania žalobcu a dokázania ním tvrdených skutočností nemôže založiť nárok

žalovaného na náhradu škody. Súd preto vyhodnotil návrhy na vykonanie dokazovania výsluchom
svedkov za nehospodárne, nakoľko by nič nemenili na skutkovom stave veci. Žalovaný mal možnosť
súdu v písomných podaniach tieto skutočnosti objasniť, čo však neurobil.24. K žalovaným tvrdenému nároku na náhradu škody žalobca uviedol, že žalovaného nárok nie je daný,
neexistuje a zotrval na jeho popretí. Uviedol, že neobstojí námietka žalovaného, že žalobca nepoprel
skutkové tvrdenia žalovaného, keďže z jednotlivých podaní a procesného postoja jasne vyplýva popretie

tvrdení žalovaného.

25. Žalobca opakovane poukázal na skutočnosť, že pohľadávky (vzájomná žaloba) žalovaného nie
sú žiadnym spôsobom preukázané a má za to, že sú umelo vykonštruované. Aby bolo možné
pohľadávku započítať, musí aj reálne existovať, čo pohľadávka žalovaného nespĺňa, keďže nie sú

splnené podmienky pre jej vznik. Skutočnosť, že súd pripustil vzájomnú žalobu v žiadnom prípade
neprezumuje jej dôvodnosť. Navyše súd nemal dôvod odmietnuť vzájomnú žalobu pred vykonaním
dokazovania. Mal za to, že žalovaného pohľadávka je nepodložená a nepreukázaná a faktúry, ktorými
sa žalovaný snaží preukázať oprávnenosť svoje pohľadávky sú neopodstatnené. Žalobca upozornil na
skutočnosť, že doklady, ktoré boli predložené žalovaným sú vystavené v období medzi 17.06.2019 až
03.02.2023, teda v období kedy žalovaný riadne žalobcovi faktúry uhrádzal, aj v období kedy už žalobca

pre žalovaného žiadnu činnosť nevykonával. Uviedol, že žalovaný si uplatnil nárok na náhradu škody
až po tom, ako sa žalobca začal domáhať úhrady žalovaným nezaplatenej faktúry za poskytnuté služby,
čo vzhľadom na odstup od údajného vzniku škody zakladá pochybnosti o reálnosti uplatneného nároku
zo strany žalovaného.

26. Žalobca v závere uviedol, že postupoval s odbornou starostlivosťou a dbal o dodržiavanie zmluvných
záväzkov. Zopakoval, že traktor neužíval ako jediný, preto k opotrebovaniu resp. poškodeniu mohlo dôjsť
aj konaním iných osôb. Odvolaciemu súd navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
ako vecne správny potvrdil a žalobcu zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania.

27. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že ak žalobca poukazuje na odstránenie právnej neistoty u
žalobcu súdom tým, ako súd rozhodol, tak naopak u žalovaného týmto rozhodnutím stav právnej neistoty
vznikol a to tým, že mu súd neumožnil uplatniť si svoje procesné práva ako aj právo na prístup k súde na
pojednávaní dňa 26.03.2024. Žalovaný rozumie podstate funkcie konateľa obchodnej spoločnosti a jeho
účasti na záväzkoch spoločnosti, dodal však, že konateľka spoločnosti udelila generálnu plnú moc C. D.

B., ktorý bol dostatočne odborne a procesne spôsobilý konať za spoločnosť. Ku škode na predmetnom
traktore uviedol, že stále nevie ako k nej došlo, pričom tento fakt dostatočne rozobral na konaní pred
súdom prvej inštancie a preukázal v čl. IV. podaného odvolania. Vzniknutú škodu si nevymyslel, vznikla
neodborným zaobchádzaním žalobcu so strojom, na ktorého prevádzku bol riadne zaškolený výrobcom.
Uviedol, že v konaní bola podstatná aj prezentovaná odborná kvalifikácia C. D. B., keďže tento sa

mohol kvalifikovane vyjadriť ku konaniu žalobcu a k tomu, ako žalobcovým neodborným konaním ku
škode došlo. Ak by súd neporušil procesné práva žalovaného, bolo by nesporné, že žalobca úmyselne
a neodborne obsluhoval traktor LKT ITL v rozpore s pokynmi výrobcu. Žalovaný trvá aj na odvolacom
dôvode podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, vzhľadom na to, že podľa názoru žalovaného je jeho nárok
daný a v spojení s objektívnou zodpovednosťou za škodu aj skutočne relevantný.

28. Žalovaný uviedol, že žalobca bez toho, aby to preukázal, tvrdí, že traktor LKT ITL nepoužíval sám,
ktorá skutočnosť neprešla dokazovaním, pričom ak by prešla, bolo by ustálené, že došlo k vzniku škody
a popísané by bolo aj škodové konanie žalobcu spočívajúce v neodbornom zaobchádzaní s traktorom.
Žalobca vsádza na to, že mu nemá ako byť preukázaná škoda, keďže pri jej vzniku nikto nebol, keďže

traktor používal sám, jedná sa však o objektívnu zodpovednosť. Príkazy na prácu dával žalobcovi C. D.
B. a C. E. B., ktorý denne kontrolovali stav LKT stroja a ktorí boli navrhnutí ako svedkovia, procesnou
zásluhou súdu však tieto kľúčové okolnosti dokázané neboli, preto skutkový stav na ktorom súd stavia
svoje závery je neúplný. Naďalej zotrváva na skutočnosti, že žalobca účinne nepoprel skutkové tvrdenia
žalovaného a trvá na tom, že žalovaná pohľadávka voči žalobcovi reálne existuje, keď priložil ku žalobe

nadobúdacie doklady súčasti LKT traktora. K tvrdeniu žalobcu, že súd nemal dôvod odmietnuť vzájomnú
žalobu pred vykonaním dokazovania uviedol, že súd práve tak urobil lebo odmietol dokazovanie v danej
veci vo vzťahu k vzájomnej žalobe. Uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal že postupoval
s odbornou starostlivosťou. Dôvodom na vykonanie dokazovania mala byť skutočnosť, či predmetný
traktor užíval žalobca ako jediný, pretože ak by táto skutočnosť bola potvrdená, nebolo by ďalšie

dokazovanie potrebné a neviedlo by sa ani odvolacie konanie.

29. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že zotrváva na svojej produkovanej argumentácii, naďalej
je presvedčený, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi z titulu náhrady škody je nepodloženáa nepreukázaná. Nárok na náhradu škody je podľa jeho názoru uplatnený len v dôsledku snahy vyhnúť
sa plneniu titulom žalovanej faktúry. Uviedol, že z jednotlivých podaní a procesného postoja je zreteľné
popretie tvrdení žalovaného. Poukázal na skutočnosť, že pohľadávky zo strany žalovaného nie sú

žiadnym spôsobom preukázané. Aby bolo možné pohľadávku započítať, musí pohľadávka aj reálne
existovať, čo pohľadávka žalovaného nespĺňa, keďže nie sú splnené podmienky pre jej vznik, či už
porušenie povinnosti zo strany žalobcu, samotná škoda a príčinná súvislosť medzi konaním a škodou.
V závere uviedol, že ak žalovaný mal záujem na preukázaní dôvodnosti jeho pohľadávky, mal povinnosť
tvrdiť a uviesť relevantné skutočnosti zakladajúce dôvodnosť ním podanej žaloby, čo neurobil.

30. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacími
dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§379, § 380 ods. 1, § 383 CSP) prejednal

odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie
považuje vo výroku za vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

31. Podľa § 373 zákona č. 513/1991 Zb Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), kto poruší svoju
povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže

preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

32. Odvolací súd bol v zmysle ust. § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie:

33. Dňa 01.06.2016 žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli Zmluvu o dodaní
služieb č. 06/06/2016, na základe ktorej mal žalobca vykonávať pre žalovaného lesnícku činnosť.

34. Faktúrou č. 3/2021 z 21.04.2021, splatnou 21.05.2021 žalobca vyúčtoval žalovanému za služby
poskytnuté za mesiac marec 2021 na základe Zmluvy o dodaní služieb č. 06/06/2016 z 01.06.2016 sumu

2.534,- Eur, ktorú žalovaný neuhradil.

35.Žalovanýpohľadávkunanáhraduškody,ktorámalažalovanémuvzniknúťtým,žeopravilpoškodenia
na traktore vyfakturoval žalobcovi faktúru č. 20220032 na sumu 2.650,01 Eur.

36. Žalovaný podaním zo dňa 18.01.2023 jednostranne započítal vzájomné pohľadávky žalobcu
a žalovaného čo do sumy 2.534,- Eur.

37. Žalovaný namietol procesný postup okresného súdu primárne z dôvodu, že súd prvej inštancie
odmietol zastupovanie žalovaného na pojednávaní C. D. B. a tiež odmietol návrhy na výsluch svedkov

navrhovaných žalovaným. Žalovaný mal za to, že ak by súd prvej inštancie danú vec prejednal v zmysle
zásady ústnosti a bezprostrednosti a vypočul by svedkov vrátane generálneho splnomocnenca C. D. B.,
tak by jeho závery boli iné, ako prezentuje v napádanom rozsudku.

38. Žalovaný tak reaguje na skutočnosť, že na pojednávaní, na ktorom bol prítomný právny zástupca

žalovaného osobne, sa možnosti zastupovať žalovaného domáhal aj D. B. s odôvodnením, že je
splnomocneným zástupcom žalovaného na základe generálnej plnej moci zo dňa 13.09.2021.

39. V civilnom sporovom konaní sa strana môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 89 ods.
1 CSP) a ktorému za týmto účelom udelí písomné splnomocnenie, a to buď na celé konanie ale len na

určité úkony (§ 92 ods. 1 CSP). Žalovaný si v zmysle plnej moci založenej na č.l. 24 zvoli pre konanie
právneho zástupcu – advokáta. Využil tak svoje právo byť v súdnom konaní kvalifikovane zastúpený
odborne spôsobilou osobou. Okresný súd so zvoleným advokátom konal a umožnil mu, aby v plnom
rozsahu zastupoval práva žalovaného, čo v konečnom dôsledku žalovaný ani nepoprel.

40. Sporová strana má v zmysle Civilného sporového poriadku právo dať sa zastúpiť viacerými
zástupcami. Všetci zástupcovia však musia spĺňať kritériá, ktoré pre zastúpenie upravuje Civilný sporový
poriadok. C. D. B., ktorý sa na pojednávaní domáhal možnosti zastupovať žalovaného na základe
generálnej plnej moci okresnému súdu ani netvrdil, ani nepreukazoval, že by bol osobou, ktorá mávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.Vysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa
je pritom zákonnou podmienkou na to, aby súd mohol pripustiť zastúpenie v sporoch medzi podnikateľmi
pri ich podnikateľskej činnosti (§91 CSP). Zároveň platí kogentné ustanovenie § 89 ods. 3 CSP, podľa

ktorého ak je strana zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené.
Sporová strana si môže zvoliť viacerých zástupcov, ale ak je jedným z nich advokát, aj tí ostatní musia
byť advokátmi, nestačí, ak dosiahli vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. A žalovaný
advokáta zvoleného mal.

41. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd postupoval správne v zmysle Civilného sporového poriadku,
ak zastupovanie žalovaného osobou na základe generálnej plnej moci nepripustil. Okresný súd riadne
konalsozvolenýmprávnymzástupcomžalovaného,ktorémuumožnil,abysanapojednávaní(ajvcelom
konaní) aktívne vyjadroval, preto právo žalovaného na zastúpenie zvoleným zástupcom okresný súd
v súdnom konaní neporušil. Zároveň nie je povinnosťou sporovej strany zúčastniť sa na pojednávaní, je
to jej právo. V prejednávanej veci sa žalovaný rozhodol sám svoje právo účasti na pojednávaní nevyužiť,

pričom si zabezpečil prítomnosť právneho zástupcu. Odvolací súd sa potom nestotožnil s tvrdením
žalovaného, že mu bolo odňaté právo konať pred súdom.

42. Dôvody, pre ktoré sa žalovaný rozhodne, že sa pojednávania osobne nezúčastní, súd nemá
dôvod preskúmavať. Prítomnosť sporovej strany súd vyžaduje iba v prípade, ak má za to, že je

potrebné vypočuť ju osobne, teda že nepostačujú písomné vyjadrenia uvedené vo vyjadreniach pred
pojednávaním. K takým situáciám však v obchodnoprávnych sporoch môže dochádzať iba výnimočne,
keďže výpoveď štatutárneho orgánu spoločnosti nie je výpoveď svedka. Prejav člena štatutárneho
orgánu je uvádzaním skutkových tvrdení stranou, pretože konanie štatutárneho orgánu je konaním
spoločnosti. Rozsah uvádzaných skutkových tvrdení si strana určuje sama, na rozdiel od konaní so

slabšou stranou potom súd nemá dôvod požadovať na sporovej strane ďalšie skutkové tvrdenia nad
rámec tých, ktoré chce sama poskytnúť. Mohol by tým zasiahnuť do princípu rovnosti zbraní. Každá
sporová strana má možnosť uviesť všetky skutkové tvrdenia súvisiace s prejednávanou vecou v žalobe
– vyjadrení – žalobnej replike - žalobnej duplike. Súd v obchodnoprávnom spore neaplikuje vyšetrovaciu
zásadu a nehľadá objektívnu pravdu, súd len vyhodnocuje uplatnený nárok žalobcu na základe tých

skutkových tvrdení, ktoré strany uvedú a ktoré sa im podarí aj preukázať.

43. Skutočnosť, že konateľka žalovaného sa (z dôvodov jej vlastných) nezúčastnila pojednávania
nebránila tomu, aby sa k žalobe vyjadrila vo všetkých podstatných okolnostiach pred pojednávaním
a všetky skutkové tvrdenia, ktoré mal C. D. B. záujem na pojednávaní v jej mene uviesť, mala možnosť

uviesť v písomných vyjadreniach. Zjednodušene uvedené, pokiaľ si to konateľka žalovaného želala,
mohla svojmu synovi, ako osobe odborne spôsobilej v odbore lesníctvo, umožniť, aby ovplyvnil všetky
konateľkou uvádzané tvrdenia a doplnil jej argumenty vo fáze písomných vyjadrení a mohla dať
synovi možnosť na základe jej povolenia komunikovať s právnym zástupcom žalovaného. Rovnako
mal žalovaný možnosť navrhnúť C. D. B. ako svedka, čo aj žalovaný urobil hneď vo svojom prvom

úkone (odpor proti platobnému rozkazu). Žalovaný ale nemal možnosť domáhať sa toho, aby ho C. B.
zastupoval na pojednávaní ako generálny splnomocnenec.

44.Okresnýsúdneporušilaniprávožalovanéhobyťvypočutýsúdom,keďženapojednávanísazúčastnil
prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý dostal priestor na vyjadrenia.

45. Žalovanému ostalo zachované právo navrhovať dôkazy, pričom súd nie je povinný vykonať všetky
dôkazy navrhnuté sporovou stranou, je len povinný odôvodniť, prečo navrhnuté dôkazy nevykonal.
Zachovaná bola aj konktradiktórnosť konania, keďže žalovaný sa prostredníctvom písomných podaní
a vyjadrení právneho zástupcu vyjadroval k skutkových tvrdeniam žalobcu, uvádzal vlastné skutkové

tvrdenia a navrhoval dôkazy. Následne bola zachovaná aj rovnosť zbraní, ktorú by okresný súd
paradoxneporušilvtedy,akbyvrozporesCivilnýmsporovýmporiadkompripustilzastúpeniežalovaného
generálnym splnomocnencom.

46. Žalovaný v odvolaní rozvinul teoretické vymedzenie pojmu rovnosti zbraní, ale ani odvolaciemu súd

nie je zrejmé, ako odmietnutie generálneho plnomocenstva spôsobilo procesnú nadradenosť žalobcu na
pojednávaní, na ktorom bol žalovaný riadne právne zastúpený. Vyjadrenia právneho zástupcu sporovej
strany sú považované za vyjadrenia sporovej strany, preto čokoľvek má klient advokáta záujem súdu
oznámiť, robí tak prostredníctvom advokáta. Preto sa aj vyjadrenia advokáta osobitne neoznačujú akovyjadrenia právneho zástupcu sporovej strany, ale priamo sa uvádzajú ako vyjadrenia sporovej strany.
Procesne korektný postup okresného súdu, ktorým správne zamedzil prístup k súdu generálnemu
splnomocnencovi žalovaného, potom už vôbec nie je možno označiť za odmietnutie spravodlivosti, ako

to urobil žalovaný v odvolaní.

47. Pokiaľ ide o nevykonanie dôkazov výsluchom navrhnutých svedkov, súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne odôvodnil, prečo nepristúpil k výsluchu D. F., A. F.,
C. E. B., C. D. B. a G. H.. Odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním okresného súdu, že žalovaný

v konaní neprodukoval relevantné skutkové tvrdenia, ktoré by preukazovali akým konkrétnym konaním
žalobcu, ktoré by bolo porušením jeho povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným, došlo ku vzniku škody na LKT IKL traktore vo vlastníctve žalovaného. Odvolací súd sa
tiež plne stotožnil s konštatovaním okresného súdu, že nie je účelom a zmyslom dokazovania v civilnom
sporovom konaní vyhľadávať, resp. nahrádzať absentujúce skutkové tvrdenia strany sporu. Ak totiž
absentuje skutkové tvrdenie, niet čo dokazovať. Dokazovanie má preukázať to, čo strany tvrdili, a nie

zisťovať to, čo strany netvrdili.

48. Výsluch svedka je v Civilnom sporovom poriadku zaradený medzi dôkazné prostriedky. Účelom
dôkazného prostriedku je potvrdiť (alebo vyvrátiť) skutkové tvrdenie, ktoré bolo sporovou stranou
v konaní uvedené. Teda dokazovanie je možné vykonať iba na tie skutočnosti, ktoré strany už

uviedli vo svojich vyjadreniach. Na rozdiel od konaní, kde sa môže uplatniť vyšetrovacia zásada,
v civilnom sporovom konaní nie je možné otočiť poradie skutkové tvrdenie – dôkaz, a nie je možné
požadovať vykonanie dôkazu (výsluch svedka, predloženie listiny) na to, aby sa z neho sporová
strana dostala ku skutkovým tvrdeniam. Ak mal žalovaný záujem, aby svedkovia C. E. B., C. D.
B. a G. H. boli vypočutí súdom, musel by vo svojich písomných vyjadreniach uviesť také skutkové

tvrdenia, ktoré by títo svedkovia svojimi výpoveďami mohli potvrdiť alebo poprieť. Ak svedkovia boli
osobami, ktoré za žalovaného denne kontrolovali stav LKT stroja, ako to uviedol žalovaný, disponovali
skutkovými tvrdeniami ku stavu stroja, ktoré žalovaný mohol (a vo vlastnom záujme aj mal) uviesť
v odpore k platobnému rozkazu alebo v duplike. Následne by súd na pojednávaní mohol na tieto
skutkové tvrdenia vypočuť svedkov. Ak žalovaný vo svojich vyjadreniach skutkové okolnosti netvrdil,

nie je procesnou zásluhou súdu, že neodzneli (ako to vymedzil odvolateľ), ale uvedené je následkom
zvoleného procesného postupu žalovaného. Ak žalovaný nepopísal čo konkrétne žalobca porušil,
ktorým konkrétnym konaním LKT stroj poškodzoval (pričom ho za žalovaného poverené osoby denne
kontrolovali, ako žalovaný uviedol), nebolo možné na takéto neexistujúce tvrdenia vykonať dokazovanie.

49. Okresný súd preto správne preskúmal skutkové tvrdenia žalovaného z pohľadu ním uplatneného
nároku na náhradu škody voči žalobcovi z dôvodu poškodenia LKT ITL traktora. Správne tiež zistil,
že žalovaný síce vo svojich vyjadreniach opísal tvrdené poškodenia traktora (napr. poškodený disk,
prasknutá hydraulická ruka, sedačka, spätné zrkadlá, konzoly, svetlá), avšak už neuviedol kedy, akým
konkrétnym konaním žalobcu malo dôjsť k uvedeným poškodeniam.

50. Odvolací súd sa na základe odvolacej námietky žalovaného podrobne oboznámil s jeho
vyjadreniami, ktoré produkoval písomne pred vykonaním pojednávania, aj s tými, ktoré odzneli na
pojednávaní, a rovnako ako okresný súd zistil, že žalovaný síce zrekapituloval poškodenia traktora,
ale už netvrdil ako k nim došlo, kedy k nim došlo, nevymedzil stav traktora pri odovzdaní žalobcovi

v porovnaní so stavom traktora po jeho prevzatí, teda neuviedol súdu, ako a kedy konkrétne mal
žalobcatraktorpoškodiť.Žalovanýsavodporeuspokojilsovšeobecnýmtvrdením,žežalobcasasprával
k traktoru nezodpovedne (nie je zrejmé ako konkrétne), že ho nechal na dvore poškodený s kľúčmi
na sedačke a že ho používal sám. Z takéhoto vymedzenia nie je jasné, čo mal konkrétne žalobca
poškodiť a ako. Z ďalšieho písomného vyjadrenia žalovaného je možné zistiť, že traktor bol v oprave

a vzhľadom na predložené faktúry za opravy je možné zistiť, čo bolo na traktore opravované, bez
rozlíšenia či išlo o bežnú údržbu (výmena oleja), alebo o následok poškodenia. Z pojednávania potom
vyplynulo všeobecné tvrdenie žalovaného, že žalobca traktor zdevastoval (bez bližšieho určenia čo
konkrétne urobil, čo spôsobilo jeho devastáciu). Okrem toho, že žalobca je tuhý fajčiar a o stroj sa riadne
nestaral, už žalovaný ani na pojednávaní nič konkrétne neuviedol. Žalovaný však (prostredníctvom

svojhoprávnehozástupcu)napojednávanívýslovneuviedol,že„čosatýkatýchkonkrétnychskutkových
tvrdení, toto nechávam v podstate na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov“. Sám žalovaný tak
v konaní vedome neuviedol ďalšie skutkové tvrdenia a spoliehal sa, že z výpovedí svedkov vyplynú ešteďalšie tvrdenia vo vzťahu ku konaniu žalobcu. V obchodnoprávnom spore vedenom podľa Civilného
sporového poriadku však takýto postup nie je prípustný.

51. Okresný súd potom nemal dôvod vykonať výsluch svedkov v situácii, keď žalovaný neuviedol
skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné zistiť, akým konkrétnym konaním mal žalobca traktor
poškodiť. Len skutočnosť, že traktor je poškodený totiž nič nevypovedá o tom, kto traktor poškodil. Ani
sporná skutočnosť, či traktor obsluhoval sám, nie je automaticky dôkazom o tom, že všetky tvrdené
poškodenia spôsobil žalobca, ak traktor nebol iba v držbe žalobcu (čo ani žalovaný netvrdil). Existencia

faktúrzaopravypotvrdzujevykonanieopráv,neoznačuješkodcu.Zovšeobecnéhoobvinenia,žežalobca
traktor zdevastoval a nezodpovedne s ním narábal, nie je možné vyabstrahovať žiadne také konanie
žalobcu, ktoré by malo vyústiť v poškodení traktora.

52. Na základe uvedeného, ak okresný súd správne zistil, že ak v skutkovej rovine žalovaný nepopísal
kedy, ani akým konkrétnym konaním žalobcu malo dôjsť k poškodeniu traktora, okresný súd nemohol

v tomto smere ani vykonať dokazovanie. Následne ak nemal okresný súd za tvrdené ani preukázané,
ktorá konkrétna povinnosť žalobcu bola porušená, tak sa pri absencii tvrdení o spôsobe jeho poškodenia
nedala určiť príčinná súvislosť poškodenia traktora s konaním žalobcu. Žalovaný preto neuniesol
dôkazné bremeno tvrdenia o vzniku nároku na náhradu škody.

53. Okresný súd uvedené správne vyhodnotil, ak nepovažoval z hľadiska hospodárnosti za potrebné
vykonať dokazovanie výsluchom navrhovaných svedkov. Výsluch svedkov, vrátane C. D. B., nebolo
možné vykonať za účelom uvedenia ďalších skutkových tvrdení, ako sa nesprávne domnieval žalovaný
na pojednávaní.

54. Pokiaľ sa žalovaný v odvolaní domáhal toho, že v konaní predložil faktúry za opravy vykonané
na traktore, uvedený dôkaz potvrdzuje len tvrdenie, že na traktore vznikli buď poškodenia, alebo
opotrebovania, ktoré boli predmetom opravy za ktorú žalovaný zaplatil. Nemajú však žiadnu výpovednú
hodnotu k tomu, kto opravené poškodenia alebo opotrebovania spôsobil. Jednoducho povedané, to že
traktor bol opravený, nedokazuje, že nutnosť každej uplatnenej opravy spôsobil práve žalobca. Nie je

preto možné súhlasiť so žalovaným, že príčinný vzťah medzi konaním žalobcu a vznikom škody vyplýva
z predložených faktúra za opravu, a preto je nesporný.

55. Žalovaný v odvolaní vo vzťahu k procesnému postupu žalobcu namietol, že uznanie nie je popretie,
a domáhal sa toho, že ak aj žalobca niektoré tvrdenia žalovaného poprel, neurobil tak účinne v zmysle

Civilného sporového poriadku. S uvedenou námietkou sa odvolací súd nestotožnil. Žalobca vo vzťahu
k tvrdeniu žalovaného poprel, že by škodu na traktore spôsobil on. Keďže žalovaný neuviedol ako
konkrétne mal žalobca škodu spôsobiť, nedal žalobcovi ani možnosť vôbec sa vyjadriť k tomu, ako
by škoda mala vzniknúť. Všeobecné tvrdenie žalovaného, že žalobca traktor zdevastoval je možné
poprieť iba všeobecným spôsobom, že to nie je pravda. Je to sám žalovaný, kto absenciou konkrétnych

skutkových tvrdení ovplyvnil možnosti procesných reakcií žalobcu. Skutočnosť, že žalobca nepoprel
faktúry za opravu, je potom vo vzťahu k určeniu príčinnej súvislosti irelevantná. Žalobca nemal dôvod
poprieť tvrdenie, že opravy ako také boli vykonané, poprel však, že by boli vykonané ako následok
takéhoto poškodenia traktora, ktoré by spôsobil žalobca. Konkrétne poškodenie, ktoré mal žalobca
údajne spôsobiť pritom žalovaný ani nepopísal.

56. Vo vzťahu k tvrdeniu a popretiu ešte odvolací súd pripomína, že v právnom štáte platí zákaz
uloženia povinnosti negatórneho dôkazu, teda nikto nemôže byť povinný dokázať, že niečo neurobil. Ak
žalovanýtvrdí,žetraktorpoškodilžalobca,jetožalovaný,ktomusípreukázať,žežalobcatraktorpoškodil
a nie žalovaný, kto musí preukázať, že traktor nepoškodil. Z toho potom vyplýval aj postup okresného

súdu, ktorý správne hodnotil, či žalovaný vôbec vymedzil konanie, ktorým mal žalobca traktor poškodiť
a ak dospel k záveru, že takéto konanie žalovaný konkrétne neoznačil, okresný súd už nevykonával
dokazovanie na (neexistujúce) tvrdenie žalovaného.

57. Žalovaný označil za zarážajúce, že okresný súd vedel o prítomnosti navrhnutých svedkov pred

pojednávacou miestnosťou a napriek tomu ich výsluch nevykonal. Ako bolo uvedené vyššie, výsluch
svedkov nebol vykonaný z dôvodu absencie relevantných skutkových tvrdení o konkrétnej činnosti
žalobcu, ktorá mala údajne viesť k poškodeniu traktora. Ak okresný súd dospel k záver, že výsluch jenehospodárny, samotná fyzická prítomnosť navrhnutých svedkov pre pojednávacou miestnosťou nie je
dôvodom na vykonanie výsluchu.

58. Pokiaľ žalovaný začal až v odvolacom konaní vo vzťahu k tvrdenému konaniu žalobcu uvádzať
konkrétne skutkové tvrdenia, napr. že na zvážanie sena používa žalovaný iné stroje, že žalobca
v rozpore s manuálom približoval celé smreky hydraulickou rukou, že žalobca nerešpektoval, že kryt
hydraulickej piestnice musí byť funkčný, ide o uvádzanie skutkových tvrdení, ktoré nespĺňajú kritériá
novoty (§ 366 CSP). Vzhľadom na to, že tieto neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,

odvolací súd k nim prihliadnuť nemôže. V zmysle zákonnej koncentrácie konania mohol žalovaný použiť
prostriedky procesného útoku a obrany len do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§
154 CSP). Skutkové tvrdenia, ktoré sporová strana neuviedla v konaní pred súdom prvej inštancie,
nemohol pochopiteľne súd prvej inštancie vziať do úvahy pri svojom rozhodovaní a nemohol na ne ani
vykonať dokazovanie. Na rozdiel od mimosporových konaní ich nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd.

59. K ďalším konkrétnym námietkam žalovaného uvedeným v odvolaní odvolací súd konštatuje, že ani
tieto už nemali v odvolacom konaní spôsobilosť zvrátiť rozhodnutie súdu prvej inštancie, napriek tomu
k nim aspoň v stručnosti uvádza:

60. Je možné prisvedčiť žalovanému, že poškodený si môže uplatniť škodu aj za obdobie roka 2019,

rovnako ako v prípade škody vzniknutej v rokoch 2020-2021 by však musel tvrdiť konkrétny spôsob,
akým ju žalobca spôsobil. Zároveň žalovaný nevysvetlil, ako potvrdenia o úhradách za bežnú údržbu
traktora súvisia s údajným poškodením traktora. Napríklad všeobecné konštatovanie žalobcu, že ak by
žalobca úmyselne traktor nepoškodzoval, nebolo by potrebné meniť olej (matice, objímky) nevysvetľuje,
čo konkrétne mal žalobca s traktorom údajne robiť, aby bolo nutné meniť olej častejšie, než pri bežnej

údržbe.

61. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný užíval traktor sám (popreté žalovaným) nebolo pre rozhodnutie súdu
relevantné. Ani prípadná (sporná) skutočnosť že by traktor používal na prácu sám, by neznamenala,
že by prípadné poškodenie traktora nemohla spôsobiť iná osoba v čase, keď traktor nebol v držbe

žalobcu. Žalovaný ani len netvrdil, že traktor bol v súvislej držbe žalobcu. Tvrdil, že to bol iba žalobca,
kto používal traktor na prácu, nie že by žalobca mal traktor v nepretržitej držbe. Z nepopretej výpovede
žalobcu vyplynulo, že kým nebol žalobca v práci, traktor bol v dispozícii žalovaného. K tomu smerovali
aj vyjadrenia žalobcu, že ak aj traktor skutočne poškodený bol, musela to spôsobiť iná osoba.

62. Spôsob vyhotovovania faktúr zamestnankyňou žalovaného je vo vzťahu k otázke, či údajné
poškodenie traktora spôsobil žalobca, irelevantné.

63. So žalovaným je možné súhlasiť v tom, že mu nič nebránilo uplatniť si nárok na náhradu
škody voči žalobcovi až potom, ako tento uplatnil nárok na zaplatenie faktúry. Okresný súd sa preto

nárokom žalovaného na náhradu škody aj riadne zaoberal, ibaže ju pre neunesenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena žalovanému neuznal. Dôvody, pre ktoré žalobca zveril žalovanému traktor aby
ním pracoval, sú pre konanie irelevantné. Podstatné pre uplatnenú náhradu škody je zistenie, v akom
rozsahu bol traktor vrátený žalobcom žalovanému v inom stave, než ho preberal. K tomu smerovala aj
poznámka okresného súdu ohľadom preukázania stavu traktora pred prevzatím a po odovzdaní.

64. Skutočnosť, že žalobca zanechal traktor na dvore žalovaného nezbavila žalovaného možnosti, aby
bezprostredne po zistení, že má vo svojej dispozícii traktor, nevyzval žalobcu na spísanie protokolu, aj
keby to bolo v priebehu nasledujúcich dní. Spísanie protokolu však nie je povinnosťou zmluvných strán,
z ničoho im nevyplýva a ani okresný súd to tak neformuloval, iba skonštatoval, že nemá žiaden dôkaz,

z ktorého by vedel zistiť v akom rozsahu mal údajne poškodenie traktora spôsobiť žalobca vlastným
konaním. Protokol bol uvedený iba ako jedna z potenciálnych možností, nie ako právna povinnosť
žalovaného. Rovnako vykonanie STK v roku 2023 už nemalo výpovednú hodnotu ku technickému stavu
traktora v roku 2021.

65. Ani argumenty žalovaného, že okresný súd vyhodnotil tvrdenia strán v spore v rozpore so
súčasnou situáciou na trhu práce, a že žalovaný nežiadal náhradu škody lebo potreboval služby
žalobcu, nevyhodnotil odvolací súd vo vzťahu k rozhodnutiu okresného súdu ako relevantné. Motiváciažalovaného v jeho podnikaní nemôže mať vplyv na plnenie jeho procesných povinností v spore (najmä
povinnosti uvádzať skutkové tvrdenia, ak chce dosiahnuť procesný úspech).

66. Žalovaný v odvolaní správne vymedzil predpoklady pre vznik objektívnej zodpovednosti podľa § 373
ObZ. V konkrétnostiach prejednávaného prípadu z teórie uvedenej žalovaným v odvolaní je podstatné,
že zodpovednosť podľa uvedeného ustanovenia je daná, len keď je vzniknutá škoda v príčinnej súvislosti
sporušenímpovinnosti.Pokiaľžalovanývskutkovejrovinenepopísal,kedyaakýmkonkrétnymkonaním
žalobcu, ktoré by bolo porušením povinnosti zo záväzku medzi žalobcom a žalovaným, došlo k vzniku

škody na predmetnom traktore, neposkytol súdu dostatok skutkových tvrdení na to, aby ten mohol mať
uplatnený nárok na náhradu škody za dôvodný. Žalovaný tak nepreukázal existenciu kompenzabilnej
pohľadávky na náhradu škody.

67. Žalovaný v odvolaní namietol, že právny zvrat súdu, kedy vydal rozsudok v rozpore s predbežným
právnym názorom súdu zakladá prekvapivosť rozhodnutia. Žalovaný pritom nešpecifikoval, ktorá časť

predbežného právneho názoru okresného súdu mala byť v rozhodnutí súd zásadne zvrátená a odvolací
súd nie je oprávnený robiť si domnienky a dopĺňať odvolanie sporovej strany vlastnými úvahami.

68. Odvolací súd nezistil, že by rozhodnutie okresného súdu bolo prekvapivé, keďže procesný postup aj
právne posúdenie vykonal okresný súd v súlade s platnými právnymi predpismi. Okresný súd umožnil

sporovýmstranám,abysavkonanívyjadrili,vykonalpojednávanieasvojerozhodnutieriadneodôvodnil.
Sporová má nárok na to, aby súd jej vec prejednal a rozhodnutie odôvodnil, ale nie na to, aby súd
rozhodol tak, ako si sporová strana želá a odôvodnil ho tak, ako si to sporová strana predstavuje. Preto
rozhodnutie súdu, s ktorým sporová strana nesúhlasí, nie je bez ďalšieho možné označiť za svojvoľné
a prekvapivé za podmienky, že je riadne odôvodnené, čo okresný súd dodržal.

69. Ani námietka, že súd mal vyčleniť nárok žalovaného na samostatné konanie, nie je v súlade
s Civilným sporovým poriadkom. V konaní žalovaný uplatnil voči žalobou vznesenému nároku na
zaplatenie obranu formou započítania v rozsahu vyššom, než bola podaná žaloba. V zmysle § 147 ods.
2 CSP sa to, čo žiadal prisúdiť nad rámec žaloby považovalo za vzájomnú žalobu (započítanie do výšky

žalovanej sumy je len procesnou obranou započítania).

70. Nedôvodná je aj námietka žalovaného, že súdu neprislúcha rozhodovať o nároku žalovaného,
ktorý bol uplatnený na započítanie, pretože tento nárok započítaním zanikol. Práve žalovaným tvrdená
skutočnosť, že nárok započítaním zanikol, musela byť predmetom skúmania okresného súdu, inak

by nemohol rozhodnúť o tom, či žalobcovi jeho právo na zaplatenie žalovanej sumy trvá. Bol to
práve žalovaný, kto učinil započítanie predmetom prieskumu okresného súdu, a kto napriek tomu
neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že voči žalobcovi pred vykonaním započítacieho prejavu skutočne
disponoval pohľadávkou na náhradu škody.

71. Žalovaný v odvolaní namietol materiálnu nevykonateľnosť výroku II. rozhodnutia okresného súdu.
Z výroku II. okresného súdu je zrejmé, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.534 + 40 Eur,
aj s príslušenstvom zo sumy 2.534 Eur vymedzeným výškou (9%) a dobou (22.05.2021 do zaplatenia),
pričom žalovaný má na dobrovoľné splnenie tejto povinnosti určené tri dni od právoplatnosti rozhodnutia.
Výrok je preto zrozumiteľný a ak nedôjde k dobrovoľnému splneniu povinnosti žalovaným, rozhodnutie

bude po uplynutí paričnej doby vykonateľné.

72. Odvolanie žalovaného voči závislému výroku IV. rozhodnutia okresného súdu nebolo bližšie
odôvodnené, preto ho odvolací sú nemohol preskúmať.

73.Vzhľadomnauvedenéodvolacísúddospelkzáveru,žerozhodnutiesúduprvejinštanciejevrozsahu
odvolaním napadnutých výrokov vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

74. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti

žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.75. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).