Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/191/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215215177
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1215215177.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr.

Daniela Ilavského a JUDr. Janky Grečmal, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, dieťa matky: C. D., narodená XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. XXXX/XX, A., toho času
bytom A. X, D., a otca: F. B., narodený XX.XX.XXXX, trvalý pobyt G. H. XXXX/X, I. J., zastúpený
splnomocnencom: JUDr. Vladimír Lamačka ml., advokát so sídlom Hlavné námestie 7, Nové Zámky, o
zmenuúpravystyku,oodvolaníotcaprotirozsudkuMestskéhosúduBratislavaIIč.k.59P/152/2015-630
zo dňa 17.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie vyššie špecifikovaným rozsudkom styk otca s maloletou A. neupravil (výrok I.),
zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/133/2013-26 zo dňa 22.05.2013 v časti
o úprave styku (výrok II.) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich
náhradu (výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou článku 5, § 24 ods. 5, § 26, § 36 ods. 1 zákona
č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“), článkov 3 a 18
Dohovoru o právach dieťaťa, vecne tým, že došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozsudku,
ktorým súd naposledy upravil styk otca s maloletou.

3. Zistil, že styk otca s maloletou bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.
k. 7P/133/2013-26 zo dňa 22.05.2013, ktorým súd schválil dohodu rodičov (o.i.) o úprave styku otca

s maloletou tak, že tento je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu od 10:00
hod. do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod. Otec sa návrhom
doručeným dňa 22.06.2015 domáhal rozšírenia takto upraveného styku na každý nepárny týždeň od
piatku od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod., každý týždeň v stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod., ako
aj úpravy styku počas letných prázdnin od 16.07. do 31.07., s odovzdávaním a preberaním maloletej
pred bydliskom matky, s povinnosťou matky maloletú na styk s otcom riadne pripraviť, dôvodiac, že
došlo k problémom v realizácii styku a v komunikácii s matkou. V apríli 2015 sa matka spolu s maloletou

odsťahovala z domácnosti, ktorú zdieľala s otcom v A. do podnájmu v A.. Uznesením Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 16.03.2017 č. k. 59P/169/2016-38 súd nariadil neodkladné opatrenie, v zmysle
ktorého bola matke uložená povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v Poradenskom centri
Nádej, o.z. v Bratislave za účelom realizácie stretnutí maloletej s otcom a obnovenia ich vzájomnéhovzťahu v trvaní 60 minút týždenne, po dobu 6 mesiacov, počnúc mesiacom apríl 2017. Krajský súd
v Bratislave uznesením č. k. 11CoP/269/2017-51 zo dňa 28.06.2017 uznesenie súdu prvej inštancie
zmenil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou po dobu 60 minút v každom kalendárnom

týždni v priestoroch Poradenského centra Nádej, o. z. za asistencie odborného pracovníka centra, ktorý
bude oprávnený regulovať prítomnosť matky pri styku. Vo zvyšku Krajský súd v Bratislave uznesenie
súdu prvej inštancie potvrdil. Zo záverov znaleckého posudku č. 10/2019 PhDr. Igora Obucha, znalca
z odboru psychológie, odvetvie klinickej psychológie detí a dospelých zo dňa 27.04.2019 zistil, že
maloletá má k matke výrazne blízky a pozitívny vzťah, je na nej výrazne závislá, vo vzťahu k otcovi

je to úplný opak. Otca vníma veľmi negatívne a jeho prítomnosť v nej vyvoláva dramatické reakcie.
Deti s diagnózou Aspergerov syndróm majú sklon k čierno – bielemu vnímaniu ľudí okolo seba a k
výrazným impulzívnym reakciám. Vzťah maloletej k otcovi sa dotváral na základe jej spomienok, fantázií,
predstáv a do toho zasahovali reakcie rodičov. V najlepšom záujme maloletej a v záujme jej zdravého
psychického vývinu je nanajvýš vhodné ponechať úpravu styku otca s maloletou na dohode rodičov.
Matka sa s maloletou odsťahovala do D., kde maloletá od 01.09.2021 navštevovala Základnú školu

I. K. X, L. D.. V predmetnom konaní ide o v poradí druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie, v oboch
prípadoch súd zmenil rozhodnutie o styku otca s maloletou tak, že styk otca s maloletou neupravil. Prvé
rozhodnutie, rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 59P/152/2015-363 zo dňa 15.01.2020 bolo
zrušené uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/160/2020-482 zo dňa 29.04.2022 a vec
vrátená za účelom doplnenia dokazovania zameraného na obnovenie vzťahu otca s maloletou. Okresný

súd Bratislava II rozsudkom č. k. 59P/173/2022-70 zo dňa 11.01.2023 uložil výchovné opatrenie rodičom
a maloletej, spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v CDR Necpaly 44 v rozsahu
60 hodín. Stretnutia sa mali realizovať za účelom obnovenia vzťahu maloletej k otcovi a nastavenia
režimu styku s ním a so zameraním na zlepšenie rodičovských zručností a kompetencií. Zo zhodnotenia
plnenia účelu výchovného opatrenia doručeného súdu dňa 07.09.2023 CDR Necpaly uviedlo, že rodičia

zlepšili komunikáciu medzi sebou, u maloletej prevládal odpor k spolupráci. V obnove vzťahu otca s
maloletou sa počas celej spolupráce nepodarilo pokročiť, nepodarilo sa obnoviť vzťah otca s maloletou
a zabezpečiť ich styk. Zo záverov vyplýva, že je vhodné najskôr zabezpečiť stabilizáciu dieťaťa. Obaja
rodičia hodnotili výchovné opatrenie ako neúčelné. Matka uvádzala, že stav maloletej sa po jeho
realizácii zhoršil. Nepozná príčinu, prečo sa bojí otca, ako aj iných vecí. Zo správy Centra poradenstva

a prevencie, Predmestská 80, Žilina zo dňa 02.06.2023 bol zistené, že maloletá je v starostlivosti centra
od novembra 2022, posledné tri stretnutia s maloletou absolvovali pracovníci centra v marci 2023, apríli
2023 a máji 2023. V závere správy uviedli, že pokračovanie v príprave na asistovaný styk s otcom
považujú toho času za vysoko rizikové vzhľadom k emocionálnemu a psychickému prežívaniu maloletej.
Súd prvej inštancie zisťoval názor maloletej dňa 19.01.2024, a to v prítomnosti kolízneho opatrovníka,

školskej psychologičky a matky, ktorá bola spočiatku prítomná pre nadviazanie kontaktu s maloletou.
Maloletáodovzdalasudkynilist,vktoromuviedla,žejenakoncisíl.„Biootca“sipamätá,pamätásivšetko
to zlé, ako kričal na mamu, nechce byť pri ľuďoch ktorí jej ubližujú. Všade ju učia, aby hovorila pravdu,
ale keď povie pravdu, tak ju nikto nepočúva. Začala mať zlé sny. Chce len späť svoj život bez tých zlých
snov. Na záver položila otázku, či bude niekedy šťastná. Na otázku sudkyne, či jej niečo chce povedať

k tatinovi, maloletá bola ticho, neskôr uviedla, že nechce byť s „biootcom“, aj keď niekto o ňom hovorí,
tak si ju nájdu nočné mory a potom už neodídu, bojí sa, že sa už nezobudí (nasledoval plač). Počas
výsluchu požiadala, či si môže na chvíľu ľahnúť, čo jej bolo umožnené. Maloletá krátko oddychovala,
neskôr si vypýtala vodu, ktorú jej priniesla matka, ktorá už následne ostala v miestnosti. Po príchode
matky sa maloletá zapájala do neformálneho rozhovoru. Počas výsluchu maloletá sedela na zemi v

tureckom sede so sklonenou hlavou, bez nadviazania očného kontaktu, hovorila pokojne, monotónne,
tichším hlasom, vety koncipovala jednoducho, pôsobila ustráchane. Pri téme biologický otec sa jej stav
zhoršil, v prítomnosti matky sa uvoľnila, zapájala do rozhovoru, usmiala sa. Zo správy Základnej školy,
K. XX, D. zo dňa 23.04.2024 bolo zistené, že maloletá navštevuje 6. ročník, spolupráca s maloletou je
dobrá, učitelia ju chvália, je veľmi snaživá, navštevuje aj krúžky, zúčastňuje sa výletov. V kolektíve je

akceptovaná, v triede jej však chýba blízka priateľka. Je u nej prítomné poslušné správanie a striktné
dodržiavanie pravidiel, výrazná snaha podať čo najlepší výkon. Nadmerne reaguje na stres, prežívanie
stresových situácií je pre ňu nadmerná záťaž. Podaním zo dňa 17.06.2024 otec ospravedlnil svoju účasť
(akoajúčasťsvojhoprávnehozástupcu)napojednávanídňa17.06.2024,súhlasilspojednávanímvjeho
neprítomnosti a na návrhu v merite veci trval. Od apríla 2015 do septembra 2015 mu matka umožňovala

kontakt s dcérou, v tom čase mali spolu dobrý vzťah. Maloletá sa tešila na stretnutia, vzťah bol láskyplný,
od septembra 2015 však už nemôže tráviť čas s dcérou. Súdom nariadené neodkladné opatrenie,
asistovaný styk ani výchovné opatrenie nepomohli. Žiadny odborník neuviedol, že by sa nemohol
stretávať s dcérou, dokonca aj pribratý znalec (PhDr. Obuch) uvedené potvrdil, na túto skutočnosťpoukázal aj odvolací súd. A. v liste sudkyni uvádza, že si pamätá na všetko zlé, avšak okrem kričania
žiadne konkrétnosti neuvádza. Na záver otec uviedol, že žiadne návrhy na doplnenie dokazovania
nemal, navrhol, aby súd vyhovel jeho návrhu v merite veci, resp. navrhol, aby súd vychádzal z právneho

názoru odvolacieho súdu. Matka na pojednávaní dňa 17.06.2024 uviedla, že aj znalec povedal, že nie je
vhodné,abysaA.stretávalasotcom,povedaltoajkaždýjedenpsychológ.Hocibolvýsluchzrealizovaný
najcitlivejšie ako mohol, tak dozvuky prišli a dieťa bolo tri týždne doma choré a bralo antibiotiká. Uviedla,
že nevie ako dieťa namotivovať, aby sa stretávalo s otcom, nevie to ani žiaden psychológ, sama by bola
najradšej, keby s otcom chcela ísť. Stále verí, že dcéra príde do obdobia, kedy sama povie, že chce

ísť za otcom a že si budú chcieť vytvoriť nejaký nový vzťah medzi sebou. Poukazovala na to, že otec
nevie ako reagovať na stavy maloletej. Podľa matky otec neprejavoval skutočný záujem, neprišiel na
pojednávanie, nehľadá spoločné riešenie, už mesiac sa jej neozval, okrem posledného týždňa, keď malo
byť pojednávanie. Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol, že vzhľadom na psychické nastavenie
maloletej ako i vzhľadom na to, že ide o dlhodobý stav, aby súd styk otca s maloletou neupravil.

4. Dospel k záveru, že návrhu otca na rozšírenie styku s maloletou nie je možné vyhovieť, ale existujúcu
úpravu je potrebné zmeniť z dôvody zmeny pomerov. V konaní bolo nesporne zistené, že maloletá
trpí ochorením autistického spektra-Aspergerovým syndrómom, ktoré značne ovplyvňuje jej správanie
nielen vo vzťahu k otcovi ale aj v ostatných spoločenských väzbách a kontaktoch. Uvedená diagnóza
vyžaduje mimoriadne citlivý prístup vo vzťahu k výchove maloletej, ktorá potrebuje stabilné zázemie,

pravidelne sa opakujúce rituály, zmeny vo svojom živote iba veľmi ťažko prijíma, pričom takéto zmeny
môžu byť veľmi stresujúce a traumatizujúce. Odmietanie otca maloletou je v prevažnej miere spôsobené
uvedeným ochorením a nie výchovným vplyvom matky. Sama matka uviedla, že i ona nevie niekedy
predvídať reakcie dcéry a preto je veľmi ťažké systematicky dieťa na kontakt s otcom pripravovať. Z
vyjadrení matky je zrejmé, že má záujem o to, aby maloletá nadviazala kontakt so svojim otcom a

aby vedela kto je jej biologický otec, vzťah medzi otcom a maloletou bol však v posledných rokoch
narušený, maloletá nebola s otcom v priamom kontakte veľmi dlhú dobu (cca 8 rokov). Súdom nariadené
výchovné opatrenie neviedlo k požadovaným výsledkom, naopak malo kontraproduktívny charakter
a viedlo k zhoršeniu zdravotného stavu maloletej. V prípade ďalšieho výchovného opatrenia taktiež
nemožno rátať s pozitívnym výsledkom, nakoľko odborná pomoc už v minulosti viacnásobne absolútne

zlyhala, resp. naopak, viedla k zhoršeniu stavu maloletej. Sama maloletá vyslovila v rámci výsluchu
prosbu, aby sa už nemusela podrobovať ďalším výchovným opatreniam, uviedla to i v liste adresovanom
sudkyni. Striktná úprava styku otca s maloletou by za súčasnej situácie bola kontraproduktívna, pričom
prípadné vymáhanie si súdom upraveného styku by mohlo viesť k rapídnemu zhoršeniu zdravotného
stavu maloletej a jej traumatizácii. Preto by úprava styku mala byť ponechaná na dohodu rodičov a

zároveň by mala zohľadňovať stav maloletej. Postupnými krokmi za výraznej pomoci matky, bude možné
pripravovať maloletú na stretnutia s otcom tak, aby opäť nadobudla pocit bezpečia a rodinnej istoty v
prítomnosti otca bez ďalšieho zhoršovania jej psychického stavu. Je teda len na samotných rodičoch
maloletej, aby spolupracovali pri hľadaní najvhodnejšej formy ako správne začať komunikáciu maloletej
s otcom s ohľadom na jej zdravotný stav. Počas prebiehajúceho konania sa komunikácia matky a otca

výrazne zlepšila, čo je dobrým predpokladom pre nadviazanie kontaktu otca s dcérou. Jedine matka
môže ovplyvniť vnímanie otca u maloletej, a teda na matke je, aby aktívne a pozitívne vplývala na dieťa
ohľadne kontaktu s otcom. Otec však nesmie rezignovať a musí aktívne komunikovať s matkou a riadiť
sa jej odporúčaniami. Kľúčom je citlivý prístup, rešpektovanie potrieb dieťaťa a hľadanie riešení, ktoré
sú pre všetkých zúčastnených, no najmä pre maloletú, čo najmenej stresujúce. Je veľmi dôležité, aby

matka viedla s otcom otvorený dialóg o potrebách ich dcéry, nakoľko niekedy rodičia (najmä ak nežijú
s dieťaťom v jednej domácnosti) nechápu špecifické potreby detí s Aspergerovým syndrómom a môžu
mať pocit, že odmietanie stretnutí je len akt vzdoru alebo manipulácie. Vysvetlenie toho ako Aspergerov
syndróm ovplyvňuje dieťa, môže pomôcť otcovi otvoriť dvere k lepšej spolupráci. Otec počas konania
začal chápať správanie maloletej, riadil sa odporúčaniami a prestal obviňovať matku z ovplyvňovania

dieťaťa. Takýto posun na strane otca možno hodnotiť pozitívne. Kľúčové je hľadať riešenia, ktoré
zohľadňujú práva oboch rodičov, ale nevyhnutne aj potreby a pohodu dieťaťa. Súd vyhodnotil najlepší
záujem dieťaťa, pričom i samotní odborníci (psychológovia, znalec a pod.) dospeli k záveru, že stretnutia
dcéry s otcom by mohli maloletej spôsobiť značné ťažkosti, preto mal súd jednoznačne za to, že v
záujme maloletej je styk s otcom neupravovať. Z uvedeného dôvodu zmenil rozsudok Okresného súdu

Nové Zámky č.k. 7P/133/2016-26 v časti o úprave styku otca s maloletou. O trovách konania rozhodol
v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Z obsahu vyplýva odvolací dôvod,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v
zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenia
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietal skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že rodičia sa vedia
dohodnúť na styku otca s maloletou, keby tomu tak bolo, nepodával by návrh na súd. Nesúhlasil
so záverom, že matka mu nebráni v styku, keď táto opakovane uvádzala, že bude žiadať zákaz styku.
Poukázal na správanie matky, ktorá maloletej neuvádza, že jej prispieva na jej výživu, na darčeky,

napríklad na nový mobilný telefón. Matka nemá záujem na rozvíjaní jeho vzťahu s maloletou. Pritom zo
žiadneho dôkazu, vrátane znaleckého dokazovania nevyplynulo, že by sa s maloletou nemal stretávať,
či už s poukazom na jej diagnózu, resp. na jeho psychologické charakteristiky. Príčinou odmietania
maloletej je podľa otca správanie matky, vystavovanie maloletej premenlivému prostrediu, dlhoročné
nepripravovanie maloletej na jej styk s otcom, ktorého začala dokonca volať bio otec, za čím vidí tiež
vplyv matky, ktorá mala počas posledných deviatich rokov na maloletú svoj výlučný vplyv. Spochybnil

hodnovernosť listu údajne napísaného maloletou. Skonštatoval zlyhanie uložených opatrení, keď tieto
nedokázali prispieť k znovuobnoveniu jeho kontaktu s dcérou. V závere mal však za to, že k náprave
jeho vzťahu s maloletou je možné dospieť len presnou úpravou jeho styku s maloletou popri uloženiu
výchovného opatrenia. Poukázal na komunikáciu s matkou ohľadne odbornej pomoci pre maloletú u D.
M. A., kedy matka klamala ohľadne dohodnutého termínu, následne odmietla s maloletou navštíviť iného

odborníka,pretožetrvalanavyšetreníuD.M.A..Matkaužvseptembri2024odmietlasotcomtelefonicky
komunikovať, keďže maloletá s tým mala nesúhlasiť, čo opäť svedčí jej nezáujmu vo vzťahu k obnoveniu
jeho vzťahu s maloletou. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

6. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka tak, že ho považuje za nedôvodné. Popísala jej dlhoročnú snahu
o zapojenie odborníkov do zistenia príčin odmietania otca maloletou, o obnovenie jej styku s otcom,
ktorému nikdy nebránila. Nesúhlasila so záverom znalca, ktorý nevylúčil stretávanie sa otca s maloletou,
keď nezistil jednak závažnú traumatizujúcu skúsenosť maloletej s otcom, resp. psychopatologické
charakteristiky u otca. Stretnutia otca s maloletou na odporúčanie znalca viedli k zhoršeniu stavu

maloletej, ktorá si postupne v rámci terapeutických sedení začala spomínať na traumatizujúce zážitky
s otcom. Maloletej vytvorila už dlhší čas trvajúce stabilné výchovné prostredie, destabilizáciu spôsobuje
otec svojim správaním. Otec neprejavuje skutočný záujem o maloletú, nerešpektuje odporúčania
odborníkov o pravidelnom kontakte s maloletou formou SMS. Pritom matka navrhla a naďalej s tým
súhlasí, aby otec komunikoval s maloletou priamo, keďže komunikáciu s ňou otec tak ako predpokladala

spochybňuje.Anivtomtosmerevšakneviepredvídaťdopadnaprežívaniemaloletej.Namiestomaloletej
sa však otec fixuje na ňu. O otcovi sa snaží udržiavať u maloletej pozitívny obraz, napríklad tým, že jej
ukazuje fotografie z detstva, aby videla, že aj on bol kedysi dieťaťom. Návrh na zákaz styku uplatnila po
tom, čo sa maloletej stav zhoršil na základe jej stretnutí s otcom, pričom sudkyňa jej vysvetlila, že tento
nie je možné uplatniť. Mobilný telefón maloletá odmietla používať, keď zistila jeho pôvod. O úhradách

z výživného maloletú práveže informuje. Pojem bio otec začala maloletá používať sama v súvislosti
s jej vekom, pochopením vzťahových väzieb, ktoré jej vysvetľovali, tento pojem prevzali a maloletá
to považuje za prejav svojho prijatia a uznania. Otec naopak spochybnil aj list maloletej. Aktuálne
má maloleté stabilné zázemie aj v škole, kde jej poskytuje odbornú starostlivosť školský psychológ
a špeciálny pedagóg. Matka je naďalej pripravená podstúpiť s maloletou vyšetrenie u D. M. A., pokiaľ sa

súdu podarí zabezpečiť takéto vyšetrenie. Podľa matky maloletú aj s vzhľadom na jej vek nemožno však
nútiť do stretnutí s otcom, ktorého v dôsledku jeho správania odmieta. Matka poukázala na svoje aktivity
v súvislosti so zabezpečením kvalitnej a profesionálnej pomoci pre deti s PAS-AS. Navrhla rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdiť.

7. Kolízny opatrovník nemal námietky k rozsudku prvej inštancie, ktorý zohľadňuje najlepší záujem
maloletej.

8. V doplnení odvolania otec poukázal na svoje podozrenie o tom, že maloletá je v kontakte s osobou,
ktorá bola právoplatne odsúdená za zločin sexuálneho zneužívania, prečin prechovávania detskej

pornografie, a to s vedomím matky maloletej, ktorá umožňuje maloletej kontakt s takouto osobou a jemu
ako ocovi maloletej bezdôvodne dlhodobo bráni v styku s maloletou.9.KrajskýsúdvTrnave,akosúdodvolací(§3ods.5písm.b)CMP),pozistení,žeodvolaniebolopodané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§

355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1
CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§
66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

10. Odvolací súd rozumie obavám otca z neupravenia jeho styku s maloletou pokiaľ tento spôsob
rozhodnutia súdom prvej inštancie nesprávne pochopil ako zákaz jeho styku s maloletou.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k správnym
skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre meritórne rozhodnutie, pričom

sa vysporiadal s podstatnými argumentmi otca a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a
tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd
odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie
námietky otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pretože

rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu
prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:

14. Podľa § 26 ZoR (aj § 121 CMP) ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

15.Rozhodnutieovýkonerodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťuniejerozhodnutím,ktoré
zanikne splnením jednorazovej povinnosti, preto zákon umožňuje, aby bolo toto rozhodnutie zmeniteľné
do budúcna, ak sa vo všeobecnosti podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal
pri vyhlásení rozsudku. Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho

práva procesného, nazvanou clausula rebus sic stantibus. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o
novom návrhu na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu si musí ako prvý
krok ustáliť najprv to, či došlo k zmene pomerov a následne, či sa takáto zmena pomerov závažnejším
spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.
Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodoval by o tejto zmene išlo by vlastne

o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Až na základe zmeny
pomerov môže súd zasiahnuť ako do autoritatívneho výroku, tak aj do hmotnoprávneho úkonu rodičov
(dohody), ktorú schvaľoval.

16. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd za

preukázané, že od poslednej úpravy styku otca s maloletou došlo k zmene pomerov najmä v tom,
že v čase ostatného rozhodovania súdu o styku otca s maloletou v máji 2013 mala maloletá A. 2
roky, keď v čase rozhodovania súdu prvej inštancie mala maloletá 13 rokov, bol jej diagnostikovaný
Aspergerov syndróm, majúci dopad na prežívanie a správanie maloletej v súvislosti s realizovaním styku
otcasmaloletou,ktorésazačaliprejavovaťvroku2015.Napriekinakúčastníkminenamietanejexistencii

poruchy autistického spektra u maloletej, nemožno neprihliadať na jej názor, najmä vo vzťahu k jej
vlastnémuvnímaniuosobyotca,jejspôsobuzmýšľaniaanáhľadunaokolitýsvet.Právenaopak,porucha
autistického spektra u maloletého dieťaťa vyžaduje aj od súdu citlivý prístup, aby svojim rozhodnutím
neprispel k stavu, v ktorom sa maloleté dieťa bude cítiť zraniteľnejšie pre to, že ostalo nevypočuté,či nepochopené. Aj počas zisťovania názoru maloletej boli zistené určité špecifiká (turecký sed so
sklopenou hlavou, vyhýbanie sa očnému kontaktu, prejavy úzkosti, či strachu pri otázkach k osobe
otca) vyžadujúce preskúmanie, či doteraz upravený styk zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletej.

Súd prvej inštancie (aj v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave) v tejto súvislosti nariadil
neodkladné opatrenie spočívajúce v povinnosti matky podrobiť sa psychologickému poradenstvu, otec
mal upravený asistovaný styk s maloletou v priestoroch Poradenského centra Nádej, o. z. a následne
bolo uložené výchovné opatrenie v CDR Necpaly, to všetko za účelom obnovenia stretávania sa otca
s maloletou, nariadil znalecké dokazovanie, zabezpečil správu z realizácie výchovného opatrenia,

správu zo základnej školy, Centra poradenstva a prevencie v Žiline a dospel k záveru o potrebe
zmeny ostatného rozhodnutia súdu o úprave styku otca s maloletou. Výchovné opatrenie hodnotil ako
neúčelné, zároveň ale konštatoval zlepšenie komunikácie medzi rodičmi, znalec aj psychológovia boli
názoru, že stretnutia maloletej s otcom by mohli maloletej spôsobiť značné ťažkosti. Na základe takto
vykonaného dokazovania, keď ani odvolací súd nezistil rozpor v skutkových zisteniach a následnom
hodnotení súdom prvej inštancie je potrebné záver súdu prvej inštancie o zmene pomerov na strane

maloletej odôvodňujúci zmenu ostatného rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou považovať za
vecne správny.

17. Otec namietal záver súdu prvej inštancie o neupravení styku za súčasného uloženia výchovného
opatrenia z dôvodu schopnosti rodičov dohodnúť sa na styku otca s maloletou. Mal za to, že za

odmietaním styku zo strany maloletej je ovplyvňovanie, resp. nesprávne usmerňovanie maloletej a jej
nedostatočná príprava na styk s otcom zo strany matky.

18. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu

a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť
proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

19. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

20. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

21. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú
právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s
oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

22. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,

zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

23. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť,

aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo
prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade
s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

24. Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých

veciach,ktorésahotýkajú.Priurčovaníaposudzovanízáujmumaloletéhodieťaťasazohľadnianajmäa)
úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa
zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti,
ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a

citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na
rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami as inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

25. Podľa § 24 ods. 4 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu

a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

26. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku
rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

27. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

28. Podľa § 25 ods. 3 ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého
dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

29. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) ZoR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.

30. Podľa § 28 ods. 2 ZoR rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní
chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

31. Podľa § 43 ods. 1 ZoR maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek

a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého
dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná
náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

32. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia spolu žijú, predpokladá sa,
že ich vykonávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. ZoR úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností v určitých špecifických situáciách rieši osobitne, čo nielen
umožňuje čl. 51 ods. 1 ústavy, ale to aj predpokladá. Pritom ZoR preferuje predovšetkým dohodu rodičov
pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 35, § 36, § 25 ods. 1, § 24 ods. 2 ZoR). Až keď nedôjde k

dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na
záujem maloletého dieťaťa (pozri IV. ÚS 367/08).

33. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre konštatuje, že existuje široký
konsenzus, i v rámci medzinárodného práva, že vo všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa detí musia

byť rozhodujúcim hľadiskom ich najlepšie záujmy. Tento záujem sa podľa ESĽP skladá z dvoch zložiek.
Na jednej strane vyžaduje udržiavanie väzieb dieťaťa s jeho rodinou, okrem prípadov, keď sa konkrétna
rodina preukáže ako nevhodná. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť pretrhnuté iba vo veľmi
výnimočných prípadoch a musí byť vykonané všetko v záujme zachovania osobných vzťahov a ak
je to vhodné, v záujme obnovy rodiny. Na druhej strane je v záujme dieťaťa, aby bola jeho výchova

zabezpečená v stabilnom prostredí a rodičom nemôže byť podľa čl. 8 dohovoru umožnené uplatňovať
opatrenia, ktoré by mohli poškodiť zdravie alebo vývoj dieťaťa. Článok 8 dohovoru tak vyžaduje zo strany
orgánov verejnej moci rozhodovanie zachovávajúce rovnováhu medzi záujmami dieťaťa a záujmami
rodičov, osobitná pozornosť v tomto procese však musí byť venovaná najlepšiemu záujmu dieťaťa, ktorý
v závislosti na jeho povahe a význame môže prevážiť nad záujmami rodičov. (pozri IV. ÚS 276/2014-48)

34. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/160/2020-482 zo dňa 29.04.2022
vyplýva, že maloletá prechádzala obdobím diagnostikovania Aspergerovho syndrómu (správa Materskej
školy N. zo dňa 12.10.2016), bola jej poskytovaná odborná terapia v Autistickom centre Andreas,n.o. za účelom postupného adaptovania sa a zvládania zmien, porozumenia emóciám a sledovania
podkladu psychosomatických ťažkostí a od jesene 2016 aj odborné poradenstvo v Občianskom združení
Pomoc ohrozeným deťom Centrum Nádej (ďalej len „Centrum Nádej“) (správa zo dňa 20.6.2016) s

cieľom odstránenia výchovných problémov. Zo svedeckých výpovedí psychologičky centra D. D. O.
a terapeutky z Autistického centra N. P. Q. vyplynulo, že kontakt s maloletou sa postupne zlepšoval
do času kým nezmenila materskú školu, maloletá bola na stretnutia s otcom v nastavenom režime
pripravená. Uznesením zo dňa 16.03.2017 č. k. 59P/169/2016-38 (v spojení uznesením Krajského
súdu v Bratislave č.k. 11CoP/ 269/2017-51 zo dňa 28.06.2017) súd prvej inštancie nariadil neodkladné

opatrenie o úprave styku otca s maloletou za asistencie povereného odborného pracovníka v priestoroch
Centra Nádej s vymedzeným oprávnením centra regulovať termíny stretnutí. Podľa správy Centra
Nádej zo dňa 20.06.2017 a správy D. D. O. zo dňa 12.09.2018 sa maloletá a obaja rodičia spočiatku
zúčastňovali stretnutí, avšak po vydaní uznesenia odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení (o
styku), napriek pripravenosti maloletej začať s realizáciou stretnutí s otcom, boli ďalšie navrhnuté
termíny stretnutí sústavne rušené zo strany matky. Súd prvej inštancie následne vo veci nariadil

znalecké dokazovanie a pri svojom rozhodnutí vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 10/2019
vypracovaného PhDr. Igorom Obuchom, znalcom z odboru psychológie, odvetvie klinickej psychológie
detí a dospelých zo dňa 27.04.2019, ktorý odporúčal nerealizovať kontakt maloletej s otcom, vzhľadom
na negatívne prežívanie dieťaťa vo vzťahu k otcovi. Odvolací súd dospel k záveru o predčasnosti prvého
rozhodnutia súdu prvej inštancie o neupravení styku otca s maloletou (špecifikovaného vyššie), pretože

za stavu, kedy jedinou osobou, ktorú maloletá vníma negatívne a odmietavo je otec (zo znaleckého
posudku vypracovaného PhDr. Igorom Obuchom vyplýva, že postoj maloletej bol ovplyvnený jej
zdravotným stavom, ale aj reakciami matky a prejavmi osôb, s ktorými žila, pričom v čase vykonávania
znaleckého dokazovania nebola v kontakte s otcom tri roky), u ktorého neboli zistené znalcom žiadne
psychopatologické charakteristiky bolo nevyhnutné zjednať nápravu a v záujme maloletej postupovať

tak, aby sa dosiahli priaznivé podmienky pre nastavenie úpravy styku maloletej s otcom. Z uvedených
dôvodov uložil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie so zameraním sa na obnovenie vzťahu
otca s maloletou, ktoré bolo možné dosiahnuť uložením výchovného opatrenia maloletej a rodičom v
akreditovanom zariadení podľa § 37 ods. 2 písm. d) ZoR, pretože spoľahlivé zistenie, či kontakt rodiča
s maloletým dieťaťom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa, si vyžaduje spoluprácu súdu s odborníkmi

z iných vedných odborov.

35. Súd prvej inštancie splnil pokyn odvolacieho súdu a z úradnej povinnosti uložil rodičom a maloletej
výchovné opatrenie rozsudkom č.k. 59P/173/2022-70 zo dňa 11.01.2023 spočívajúce v povinnosti
podrobiť sa odbornému poradenstvu v CDR Necpaly 44 v rozsahu 60 hodín.

36. Zo Zhodnotenia plnenia účelu výchovného opatrenia zo dňa 08.08.2023 CDR Necpaly (správa
vypracovaná D. J. D.) vyplýva, že bolo vyčerpaných všetkých 60 hodín spolupráce s rodinou. Maloletá
mala od počiatku spolupráce odmietavý postoj a k stretnutiam sa stavala čoraz odmietavejšie. Matka
opisovala psychosomatické ťažkosti u maloletej. Odporučili najprv zabezpečiť stabilizáciu maloletej.

Bolo konštatované zlepšenie komunikácie medzi rodičmi, ktorí sa dohodli, že v nadväzovaní kontaktu
s maloletou budú pokračovať po pedopsychiatrickom vyšetrení.

37. Zo správy Centra poradenstva a prevencie, Predmestská 80, Žilina zo dňa 02.06.2023 vyplýva, že
pokračovanie v príprave na asistovaný styk s otcom považovali toho času za vysoko rizikové vzhľadom

k emocionálnemu a psychickému prežívaniu maloletej.

38. Zo zisťovania názoru maloletej súdom prvej inštancie dňa 19.01.2024 vyplýva, že po otázkach
sudkyne smerujúcich k otcovi maloletej, maloletá začala byť plačlivá, ustráchaná, upokojovaná školskou
psychologičkou. Uvádzala, že nechce byť s otcom. Ľahla si na sedačku, následne sedela na zemi

v tureckom sede so sklonenou hlavou, bez nadviazania očného kontaktu. V prítomnosti matky sa
uvoľnila, zapájala sa do rozhovoru, občas sa usmiala.

39. Zo správy D. M. A., detskej psychiatričky, zo dňa 10.04.2024 vyplýva, že maloletá nebola vyšetrená
v uvedenej ambulancii.

40. Zo správy Základnej školy, K. XX, D. zo dňa 23.04.2024 bolo zistené, že maloletá navštevuje
6. ročník, nadmerne reaguje na stres, prežívanie stresových situácií je pre ňu nadmerná záťaž,
prežíva veľmi intenzívne strach zo zlyhania, má silné obavy, že školu nezvládne, čo častokrát vediekcelkovejúnaveavyčerpaniuorganizmuanáslednezvýšenejchorobnosti.Preďalšíúspešnývýchovno-
vzdelávací proces vnímali potrebu, čo najviac eliminovať náročné situácie v živote maloletej, ktoré jej
spôsobujú stres a vytvárajú nadmernú záťaž.

41. Zo znaleckého posudku MUDr. Igora Obucha, znalca z odboru psychológie, odvetvia klinická
psychológia detí a dospelých č. 10/2019 zo dňa 27.04.2019 vyplýva záver o negatívnom vnímaní
otca maloletou, keď jeho prítomnosť v nej vyvoláva výrazné a dramatické reakcie. Tento jej negatívny
postoj sa tvoril postupne, na základe spomienok, fantázií a vplyvu blízkych osôb, napríklad matky.

Jej intenzívne reakcie môžu byť podmienené jej diagnózou. Znalec u maloletej identifikoval vývinovú
odchýlku, t.j. pervazívnu poruchu, ktorá ovplyvňuje jej fungovanie vo vzťahoch v tom, že je menej
prispôsobivá, krehkejšia, výraznejšie reaguje, citlivejšie vníma dobré aj zlé. Podľa znalca bolo pre
maloletú psychologicky najzdravšie nestretávať sa s otcom, pričom k obnoveniu stretávania bolo možné
dospieť postupne záujmom otca a ochotou matky mu v tom pomôcť. Znalec konštatoval, že obaja rodičia
majú isté povahové slabiny, ale sú schopní sa starať o maloleté dieťa, resp. sa s dieťaťom pravidelne

stretávať. Znalec rodičom vytkol nekomunikáciu na začiatku problémov v stretávaní sa otca s maloletou,
matke neriešenie situácie ohľadne rozpoloženia maloletej po stretnutí s otcom, otcovi málo iniciatívny
prístup po odmietaní maloletej vo vzťahu k matke.

42. Na základe uvedeného odvolací súd nezistil rozpor medzi horeuvedenými podstatnými skutkovými

zisteniami a zisteniami, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a ktoré považoval za rozhodné pre právne
posúdenie veci.

43. Z odvolacej argumentácie otca je možné vyvodiť jeho domnienku, že práve matkina nevôľa
dohodnúť sa je primárnou príčinou jeho nestretávania sa s maloletou. Zo žiadneho dôkazu vykonaného

súdom prvej inštancie ale nevyplýva, že za odmietaním otca zo strany maloletej je neschopnosť
rodičov dohodnúť sa na stretnutiach otca s maloletou. Podľa odvolacieho súdu ani samotná existencia
dohody medzi rodičmi by nemusela viesť k úspešnému stretnutiu otca s maloletou, keď dôvodom
neupravenia jeho styku s maloletou, je podľa súdu prvej inštancie a aj odvolacieho súdu práve potreba
zohľadnenia osobitostí v správaní a prežívaní maloletej. Pokiaľ matka zvažovala návrh na zákaz styku

otca s maloletou, túto úvahu prehodnotila po poučení súdom prvej inštancie a dôvodila, že reagovala
na zhoršený zdravotný stav maloletej po realizácii opatrení zameraných na obnovenie styku otca
s maloletou. Matka napokon vyjadrila prianie, aby si maloletá našla cestu k otcovi, má záujem na
stretnutiach maloletej s otcom, ktorým nebráni, ale opakovane poukazovala na potrebu prihliadania
k nepredvídateľnému správaniu maloletej, žiadala otca o empatický, citlivý prístup k maloletej. V tomto

smere odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, v ktorom zdôraznil potrebu
spolupráce rodičov, potrebu matkinho vplyvu na vnímanie maloletej a aktívneho prístupu otca, to všetko
v spolupráci s odborníkmi, špecializujúcimi sa na Aspergerov syndróm. V uvedenej súvislosti nemožno
ponechať bez povšimnutia námietku matky ohľadne sporadického záujmu otca o maloletú, nehľadaní
spoločných riešení, keď sa ani nedostavil na pojednávanie. Podľa matky otec nepozná stavy maloletej,

nevedel by na ne reagovať. Skutočný záujem stretávať sa s maloletou by mal aj podľa odvolacieho
súdu smerovať k snahe spoznať maloletú, jej správanie, prežívanie, a to v úzkej spolupráci s matkou
i odborníkmi.

44. Súd prvej inštancie odôvodnil spôsob svojho rozhodnutia (neupravenie styku otca s maloletou)

osobitosťami zistenými u maloletej v jej prežívaní a správaní. Krajský súd v Bratislave vytkol súdu
prvej inštancie vo vzťahu k jeho prvému rozsudku v konaní, že znalecký posudok MUDr. Igora
Obocha č. 10/2019 hodnotil izolovane a prakticky prevzal jeho odporúčanie styk otca s maloletou
neupravovať, bez poskytnutia účinnej pomoci spočívajúcej v uložení výchovného opatrenia a následnom
hodnotení dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti. Po zrušení rozsudku a vrátení veci súd

prvej inštancie doplnil dokazovanie a zistil, že výchovné opatrenie nesplnilo účel, matka avizovala
psychosomatickéťažkostiumaloletej,bolaodporúčanástabilizáciamaloletejprednadviazanímkontaktu
maloletej s otcom. Aj psychológovia Centra poradenstva a prevencie v Žiline považovali pokračovanie v
príprave na asistovaný styk za vysoko rizikové vzhľadom k emocionálnemu a psychickému prežívaniu
maloletej. Zo správy základnej školy maloletej vyplynulo, že maloletá nadmerne reaguje na záťaž

a pre ďalší úspešný výchovno-vzdelávací proces vnímali potrebu, čo najviac eliminovať náročné
situácie v živote maloletej. Niet dôvodu spochybňovať záver odborníkov, že za súčasnej situácie nie
je možné upraviť styk otca s maloletou určením presných termínov, keď nemožno predvídať aktuálne
rozpoloženie maloletej, a tak autoritatívne, vedome a opakovane vystavovať maloletú situáciám,v ktorých by došlo k opätovnému zhoršeniu jej zdravotného stavu. Rovnako tak nemožno neprihliadať
na vyjadrený názor maloletej, a to v kontexte jej diagnózy a iných vykonaných dôkazov. Jej vyjadrenia
a správanie zodpovedajú záverom a odporúčaniam odborníkov, keďže aj z priameho zisťovania názoru

maloletej bolo preukázané odmietanie otca maloletou a jej plačlivé a ustráchané správanie pri otázkach
smerujúcich k osobe jej otca. Ani odvolací súd nespochybňuje právo otca na styk s maloletou, ale
jeho realizácia sa musí podriadiť prvoradému záujmu maloletej, ktorý spočíva v stabilizácii maloletej
predpokladanej odborníkmi.

45. V tomto smere neostalo bez povšimnutia, že aj otec vníma faktickú nemožnosť pravidelného styku
s maloletou bez súčasnej podpory zo strany odborníkov, keď navrhol úpravu stretávania sa s maloletou
za súčasného uloženia výchovného opatrenia smerujúceho k obnoveniu stretávania sa s maloletou.
Bolo preto namieste posúdiť, či súd prvej inštancie na úpravu styku nerezignoval predčasne a či mal
opakovane nariadiť výchovné opatrenie požadované otcom.

46. Podľa § 37 ods. 1 ZoR nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov,
vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu,
obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a
povinností.

47. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd uloží maloletému
dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému
poradenstvu.

48. Podľa § 37 ods. 7 ZoR súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom
sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.

49.Podľa§37ods.8ZoRsúdhodnotíúčinnosťvýchovnéhoopatreniapriebežnetak,abypreduplynutím
obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia.

Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd
rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného
opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom
uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia
podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery

maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.

50. Výchovné opatrenia sú súčasťou systému, ktorý komplexne zabezpečuje riešenie vzťahov medzi
rodičmi a deťmi. Súd nimi vykonáva dohľad nad výkonom rodičovských práv a povinností a nad
dieťaťom. Uplatňujú sa ešte pred zásahom do rodičovských práv a povinností (napríklad obmedzením

výkonu rodičovských práv) za predpokladu, že budú dostatočným nástrojom pre vyriešenie poruchy
a pre zabezpečenie riadneho výchovného prostredia pre dieťa. Výchovné opatrenia ukladané súdom
majú rôznu intenzitu v závislosti od závažnosti poruchy vo vzťahu medzi deťmi a rodičmi. Vždy
však musia sledovať základný cieľ starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktorým je záujem maloletého
dieťaťa. Výchovné opatrenia majú plniť ochrannú funkciu – napomáhať navrátenie riadneho výchovného

prostredia, ktoré zabezpečí, že sa dieťa bude vyvíjať v súlade so všeobecne akceptovanými morálnymi
zásadami spoločnosti. Nariadenie výchovného opatrenia je faktickým zásahom do práv a povinností
rodičov. (pozri aj Pavelková, B. Zákon o rodine. Komentár. 2. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2013,
215 s)

51. Zákonným predpokladom pre uloženie výchovného opatrenia rodičom a maloletému dieťaťu je
zistenie nevhodného správania sa detí, neplnenia, porušovania, či zneužívania rodičovských práv
a povinností.

52. Otec zjavne nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o neporušovaní, resp. nezneužívaní

rodičovských práv a povinností matkou, keď v odvolaní namietal jej negatívne výchovné pôsobenie
v živote maloletej jej ovplyvňovaním a jej nepriaznivým vplyvom na celkový postoj maloletej voči otcovi.53. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané, že
by matka svojim správaním, resp. ľahostajným postojom mala nepriaznivý vplyv na vývin maloletej, keď
z dokazovania vyplynulo, že matka sa spolu s maloletou podrobila uloženému výchovnému opatreniu.

Súhlasí s vyšetrením maloletej u D. M. A., vyjadrila súhlasný postoj k priamemu kontaktovaniu otca
s maloletou. Otec poukazoval na nevôľu matky, ale okrem poukazovania na zlyhania matky sám nevynul
aktívnu snahu v zabezpečení odbornej pomoci pre maloletú. Zistenie, že matka raz nesúhlasila s ním
navrhnutým odborníkom, keď trvala na vyšetrení maloletej u D. M. A. nie je ani podľa odvolacieho súdu
dostatočne vyvíjanou aktivitou v hore naznačenom smere.

54. Vo všeobecnosti by bolo namieste, aby súd smeroval k podpore opatrení, ktoré by podporili a
umožnili styk rodiča s maloletým dieťaťom. Vo vzťahu k pozitívnemu záväzku štátu odvolací súd preto
vec posudzoval cez prizmu záujmu maloletého dieťaťa s poukazom na čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach
dieťaťa v spojení s čl. 5 ZoR.

55. Z hľadiska kritéria úrovne starostlivosti o maloletú, bezpečia a stability prostredia, v ktorom sa
maloletá zdržiava, z hľadiska ochrany jej duševného, telesného a citového vývinu, berúc do úvahy
zistený Aspergerov syndróm u maloletej (čl. 5 písm. a) až e) ZoR), hodnotiac závery odborníkov,
prihliadajúc na zistený názor maloletej bolo potrebné konštatovať, že opakované uloženie výchovného
opatrenia, bez zmeny – stabilizácie maloletej, ktorú otec dokazovaním nepreukázal, by mohol byť

narušený priaznivý celkový vývin maloletej. Aj kritérium podľa čl. 5 písm. g) ZoR svedčí v prospech
neuloženia navrhovaného výchovného opatrenia, pretože odmietanie otca zo strany maloletej, jej
úzkostlivé správanie a prežívanie zodpovedajú zisteniam na základe vyšetrení, ktoré boli realizované
v priebehu konania.

56. Kritérium podľa čl. 5 písm. h) ZoR ohľadne vytvorenia podmienok na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvoma rodičmi nepochybne svedčí v prospech navrhovaného výchovného opatrenia, ale
aj toto kritérium je potrebné hodnotiť v kontexte najlepšieho záujmu maloletej, posúdením všetkých
jeho hľadísk, t.j. kritérií, ktoré sú demonštratívnym spôsobom uvedené v článku 5 ZoR. Aj podľa
odvolacieho súdu bol pozitívny záväzok štátu vyvíjať snahu o obnovenie kontaktu otca s maloletou

vyčerpaný, keď bolo preukázané, že účel ním sledovaný nebol naplnený, práve naopak vystavil maloletú
nadmernej záťaži, ktorú znalec i psychológia navrhovali eliminovať práve zmeneným postojom rodičov,
t.j. aktívnejším prístupom otca, za pomoci matky, ktorá tak pred súdom prvej inštancie i pred odvolacím
súdom deklarovala vôľu túto súčinnosť poskytnúť, pričom navrhla vyšetrenie u D. M. A., či spôsob
započatia komunikácie otca s maloletou prostredníctvom sms, a to po porade s odborníkmi, keďže

nevedela posúdiť vplyv takejto komunikácie na prežívanie maloletej. Súd za aktuálnej situácie nemohol
pristúpiť k riešeniu, ktoré by bolo v rozpore so závermi odborníkov, keď zo žiadneho vykonaného
dôkazu nemal za preukázané, že opakovane uložené výchovné opatrenie smerujúce k obnoveniu
kontaktu s otcom by svedčilo napĺňaniu jej vývinových potrieb. Aj odvolací súd preto je toho názoru,
že jedine rodičia so zákonnou povinnosťou sústavnej a dôslednej starostlivosti o výchovu, zdravie,

či všestranný vývin maloletej sú spôsobilí pripraviť podmienky pre obnovenie stretávania sa otca
smaloletou,atovsúladesodporúčaniamipredostrenýmisúdomprvejinštancie,t.j.vedenímotvoreného
dialógu, informovaním otca o potrebách, správaní a prežívaní maloletej, za pomoci odborníkov, teda
nie prenášaním zodpovednosti na súd, ale pochopením, že primárnu zodpovednosť za výchovu,
starostlivosť a všestranný vývin maloletej nesú rodičia. Rozhodnutím súdu prvej inštancie (neupravením

styku otca s maloletou) nie je podľa názoru odvolacieho súdu upierané rodičovské právo otca maloletej,
ani právo na jeho rodinný život, pokiaľ sa stretávanie s maloletou bude realizovať dobrovoľne, bez
nátlaku, za aktívneho prístupu a záujmu otca, za súčinnosti matky, ktorá túto spoluprácu nevylúčila,
v súčinnosti s odborníkmi, ktoré okolnosti by mohli viesť k obnoveniu stretávania sa otca s maloletou.
Vzhľadom na uvedené, nariadenie požadovaného opakovaného výchovného opatrenia nie je aktuálne

v záujme maloletej a nemožno ho nariadiť vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, ktoré štát zbavujú
ďalšej povinnosti vyvíjať snahu alebo vynucovať účasť maloletej na opatreniach, ktoré budú viesť k
obnoveniukontaktumaloletejsotcom,pretoževynucovanietakejtoúčastimôževiesťpriamokohrozeniu
psychického zdravia maloletého dieťaťa (Fiala proti Českej republike, rozsudok z 18. júla 2006, ods. 96).

57. Vychádzajúc z uvedeného tak odvolací súd uzavrel, že v preskúmavanej veci odvolacie námietky
otca neboli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia, pretože závery súdu prvej
inštancie,kuktorýmdospelvyhodnotenímvykonanýchdôkazovjednotlivoavichvzájomnejsúvislosti,súsprávne. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok za použitia ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne
správny a spolu s ním aj odvolaním dotknutý závislý výrok o trovách konania.

58. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne).

59. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §

396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP.

60. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).